znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 16/06-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2008 v pléne zloženom   z predsedu   Milana   Ľalíka   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka,   Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a   Rudolfa   Tkáčika   o návrhu prezidenta   Slovenskej   republiky   na   začatie   konania   o súlade   §   82   ods.   10   zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa   zákon   č.   461/2003   Z.   z.   o sociálnom   poistení   v znení   neskorších   predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a § 293e ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom   poistení   v znení zákona   č. 244/2005 Z.   z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa zákon č. 280/2002   Z.   z.   o rodičovskom   príspevku   v znení   neskorších   predpisov   a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s čl. 1 ods. 1 prvou vetou,   čl. 12 ods. 2,   čl. 13 ods. 3 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 3 ods. 1,   čl. 4 ods. 3 a čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, za účasti Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka, takto

r o z h o d o l :

1. Ustanovenie § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.   n i e   j e   v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou v spojení s čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 3 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 3 a čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

2. Ustanovenie   § 293e ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení   zákona   č.   244/2005   Z.   z,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   č.   280/2002   Z.   z. o rodičovskom   príspevku   v znení   neskorších   predpisov   a o zmene   a doplnení   niektorých zákonov   n i e   j e   v súlade   s čl. 1 ods. 1 prvou vetou v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

3. Vo zvyšnej časti návrhu   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 24. júla 2006 doručený   návrh   prezidenta   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „navrhovateľ“)   na   začatie konania o súlade § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení zákona č. 310/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 310/2006 Z. z.“), a § 293e ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 244/2005 Z. z.“), s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 3 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 3 a čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a o pozastavení účinnosti § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil takto:

«Sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je aj dôchodkové poistenie, a to starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, a invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia [§ 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.]. Podľa   §   13   ods.   1   zákona   č.   461/2003   Z.   z.   z   dôchodkového   poistenia   sa   za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poskytujú dôchodkové dávky, a to a) zo starobného poistenia 1. starobný dôchodok, 2. predčasný starobný dôchodok, 3. vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, 4. sirotský dôchodok, b) z invalidného poistenia 1. invalidný dôchodok 2. vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, 3. sirotský dôchodok.

Nárok   na   dôchodkovú   dávku   vzniká   odo   dňa   splnenia   podmienok   ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (§ 109 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z).

Podmienky nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok,   vdovský   dôchodok,   vdovecký   dôchodok   a   sirotský   dôchodok   a   určenie   sumy dôchodkovej   dávky   resp.   pravidlá   na   jej   určenie   ustanovuje   zákon   č.   461/2003   Z.   z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to najmä v § 65 až 77.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje v § 82 zvyšovanie dôchodkových dávok. Ide o úpravu tzv. valorizácie dôchodkových dávok, ktorá   spočíva   v   pravidelnom   zvyšovaní   dôchodkových   dávok   vyplácaných   k   1.   júlu príslušného   kalendárneho   roka   a   dôchodkových   dávok   priznaných   od   1.   júla   do 31. decembra   príslušného   kalendárneho   roka,   a   to   v   závislosti   od   priemerného medziročného   rastu   spotrebiteľských   cien   a   od   medziročného   rastu   priemernej   mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku (§ 82 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z.). Príslušným kalendárnym rokom podľa § 82 ods. 1 druhej vety je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neustanovuje inak.

Dôchodkové dávky sa podľa § 82 ods. 2 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšujú od 1.   júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta   medziročného   rastu   spotrebiteľských   cien   a   jednej   polovice   percenta medziročného   rastu   priemernej   mzdy   v   hospodárstve   Slovenskej   republiky.   Percento zvýšenia   dôchodkovej   dávky   sa   ustanoví   opatrením,   ktoré   vydá   Ministerstvo   práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka (§ 82 ods. 2 druhá veta zákona č. 461/2003 Z. z.).

Dôchodkové   dávky,   ktoré   sú   priznané   od   1.   júla   do   31.   decembra   príslušného kalendárneho roka, sa podľa § 82 ods. 2 tretej vety zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšujú odo dňa ich priznania.

Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje (§ 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Ďalšie pravidlá na zvyšovanie dôchodkových dávok upravujú ustanovenia § 82 ods. 4 až 6 a ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.

Pri   súbehu   nárokov   na   viac   dôchodkových   dávok   zvyšuje   sa   každá   z   týchto dôchodkových dávok (§ 82 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Zvýšenie dôchodkových dávok sa podľa § 82 ods. 9 zákona č. 461/2006 Z. z. zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej toto zvýšenie patrí.

Čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 30 ods. 1 listiny garantujú právo občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Podrobnosti o tomto práve ustanoví zákon (čl. 39 ods. 3 ústavy a čl. 30 ods. 3 listiny). Pritom   primeranosť   neustanovuje   kvantitatívne   meradlo,   ale   vzťah   k   predchádzajúcej úrovni, ktorú mal občan pred „štádiom“ staroby alebo predtým, ako došlo k nespôsobilosti na   prácu   alebo   k   strate   živiteľa.   V   tejto   súvislosti   treba   tiež   pripomenúť   dodržiavanie medzinárodných záväzkov Slovenskou republikou, v danom prípade Dohovoru o minimálnej norme   sociálneho   zabezpečenia   (č.   102)   [oznámenie   Federálneho   ministerstva zahraničných   vecí   č.   461/1991   Zb.]   a   čl.   12   Európskej   sociálnej   charty   (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 329/1998 Z. z.).

Občanovi vznikne nárok na niektorú z dôchodkových dávok (starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok) za podmienok, ktoré ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Súčasťou zákonnej úpravy (zákona č. 461/2003 Z. z. v znení   neskorších   predpisov)   je   pravidelné   zvyšovanie   týchto   dôchodkových   dávok (valorizácia) podľa § 82 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. Pritom platí zásada ustanovená v § 82 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., že zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej toto zvýšenie patrí. Občanovi   teda   vznikne   nárok   na   dôchodkovú   dávku,   pretože   splnil   podmienky ustanovené   zákonom   č.   461/2003   Z.   z.   v   znení   neskorších   predpisov.   Vznik   nároku   na dôchodkovú dávku sa viaže na splnenie zákonných podmienok. Až po vzniku nároku na dôchodkovú dávku a jej určení v sume ustanovenej zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu príslušného kalendárneho roka alebo dôchodkové dávky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa pravidelne zvyšujú (valorizujú) podľa § 82 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., pričom zvýšenie dôchodkových dávok sa zároveň zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej toto zvýšenie patrí. Pravidelné zvyšovanie dôchodkových dávok podľa § 82 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. (valorizácia) sa vykonáva v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien   a   od   medziročného   rastu   priemernej   mzdy   v   hospodárstve   Slovenskej   republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému   kalendárnemu   roku,   teda   roku,   v ktorom   sa   zvýšenie   dôchodkových   dávok vykonáva. Treba odlíšiť vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky   a až v   nadväznosti   na   určenie   sumy dôchodkovej   dávky zvyšovanie   dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. Vzhľadom na uvedené som toho názoru, že ustanovenie sumy 17 200 Sk v § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. alebo akejkoľvek inej sumy, do ktorej sa dôchodkové dávky zvyšujú (valorizujú) alebo od ktorej sa dôchodkové dávky nezvyšujú (nevalorizujú) nie je v súlade s čl. 39 ods. 1 ústavy a s čl. 30 ods. 1 listiny. Ustanovenie sumy 17 200 Sk v § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006   Z.   z.   alebo   akejkoľvek   inej   sumy,   do   ktorej   sa   dôchodkové   dávky   zvyšujú (valorizujú) alebo od ktorej sa dôchodkové dávky nezvyšujú (nevalorizujú) zároveň vedie k nivelizácii dôchodkových dávok.

Podľa ustanovenia § 82 ods. 10 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení   v   znení   zákona   č.   310/2006   Z.   z.   v   roku   2006   sa   dôchodkové   dávky   zvyšujú maximálne   do   sumy   17   200   Sk.   Podľa   ustanovenia   §   82   ods.   10   druhej   vety   zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. dôchodky priznané v sume vyššej ako 17 200 Sk sa v roku 2006 nezvyšujú. Tieto ustanovenia nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2006 (čl. VIII zákona č. 310/2006 Z. z.).

Podľa § 82 ods. 1 a § 82 ods. 2 prvej vety a tretej vety zákona č. 461/2003 Z. z.

a) dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka, teda aj od 1. júla 2006 a -

b) dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, teda aj od 1. júla 2006 do 31. decembra 2006, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.

Pretože   ustanovenia   §   82   ods.   10   zákona   č.   461/2003   Z.   z.   v   znení   zákona č. 310/2006 Z. z. nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2006 a dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2006 sa podľa § 82 ods. 1 a 2 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšujú od 1. júla 2006, ustanovenia § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. na dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2006 nemožno uplatniť (vykonať). To rovnako platí (nemožnosť uplatniť ustanovenia § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.) aj pre dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2006 do 31. júla 2006 vrátane, teda do 1. augusta 2006, kedy ustanovenia § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nadobúdajú účinnosť, pretože dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2006 do 31. decembra 2006 sa podľa § 82 ods. 1 a 2 tretej vety zvyšujú odo dňa ich priznania.

Ustanovenia § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa však budú uplatňovať (vykonávať) na zvyšovanie dôchodkových dávok priznaných od 1. augusta 2006, teda odo dňa nadobudnutia ich účinnosti do 31. decembra 2006.

Pre   občana,   ktorému   bude   priznaná   dôchodková   dávka   od   1.   augusta   2006   do 31. decembra 2006 a táto dôchodková dávka bude priznaná v sume vyššej ako 17 200 Sk, bude platiť obmedzenie zvýšenia takejto dôchodkovej dávky sumou 17 200 Sk podľa § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 v znení zákona č. 310/2006 Z. z.; teda tomuto občanovi sa dôchodková   dávka   nezvýši   (nebude   valorizovať).   Takéto   obmedzenie   však   neplatí   pre občana, ktorému sa vyplácala dôchodková dávka v sume vyššej ako 17 200 Sk k 1. júlu 2006 a pre občana, ktorému bola (bude) priznaná dôchodková dávka v sume vyššej ako 17 200 Sk od 1. júla 2006 do 31. júla 2006 vrátane. Tým podľa môjho názoru dochádza k nerovnosti pri uplatňovaní pravidelného zvyšovania dôchodkových dávok (valorizácie) v roku 2006.

Vzhľadom na uvedené mám pochybnosti o súlade § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. aj s čl. 12 ods. 2 ústavy a s čl. 3 ods. 1 listiny (všeobecným princípom rovnosti).

Ustanovenia § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. podľa   môjho   názoru   predstavujú   aj   zákonné   obmedzenie   práva   na   primerané   hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 30 ods. 1 listiny. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd podľa čl. 13 ods. 3 ústavy a čl. 4 ods. 3 listiny musia platiť pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1.   júla   príslušného   kalendárneho   roka   a   dôchodkové   dávky   priznané   od   1.   júla   do 31. decembra   príslušného   kalendárneho   roka   sa   zvyšujú   odo   dňa   ich   priznania,   ale ustanovenia § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona Č. 310/2006 Z. z. sa budú uplatňovať, vzhľadom na nadobudnutie ich účinnosti 1. augusta 2006 len na dôchodkové dávky priznané od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2006. Preto podľa môjho názoru § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nieje ani v súlade s čl. 13 ods. 3 ústavy a s čl. 4 ods. 3 listiny.

Neoddeliteľnou   súčasťou   princípov   právneho   štátu   je   aj   princíp   právnej   istoty. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty   a   ochrany   dôvery   občanov   v   právny   poriadok.   Tieto   právne   vety   sú   obsahom viacerých   rozhodnutí   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (napríklad   PL.   ÚS   36/95, II. ÚS 48/97).

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.US 16/95 „obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď“.

Súčasťou zákonnej úpravy, a to zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších   predpisov,   ako   som   už   uviedol,   je   aj   zvyšovanie   dôchodkových   dávok vyplácaných   k   1.   júlu   príslušného   kalendárneho   roka   (roka,   v   ktorom   sa   zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva) a zvyšovanie dôchodkových dávok priznaných od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka (roka, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok   vykonáva)   teda   valorizácia,   a   to   na   základe   zákonných   pravidiel   (zákonom ustanovených pravidiel) najmä pravidla zvyšovania dôchodkových dávok v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy   v   hospodárstve   Slovenskej   republiky   vykázaných   Štatistickým   úradom   Slovenskej republiky   za   kalendárny   rok,   ktorý   predchádza   príslušnému   kalendárnemu   roku   (roku, v ktorom   sa   zvýšenie   dôchodkových   dávok   vykonáva).   Toto   pravidelné   zvyšovanie dôchodkových dávok (valorizácia) a jeho pravidlá (jej pravidlá), podľa môjho názoru, by sa nemali v príslušných kalendárnych rokoch meniť.

Preto som toho názoru, že § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nieje v súlade ani s čl. I ods. 1 prvou vetou ústavy.».

Navrhovateľ preto požaduje, aby ústavný súd po prijatí návrhu na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Ustanovenia § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 z. z. o sociálnom poistení v znení zákona   č.   310/2006   Z.   z.   a   ustanovenia   §   293e   ods.   1   až   3   zákona   č.   461/2003   Z.   z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z. z. nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, s čl. 12 ods. 2, s čl. 13 ods. 3 a s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 3 ods. 1, s čl. 4 ods. 3 a s čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.“.

Navrhovateľ súčasne navrhol, aby ústavný súd pozastavil účinnosť § 82 ods.   10 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože jeho ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva podľa   čl.   39   ods.   1   listiny   a hrozí   iný   vážny   nenapraviteľný   následok   spočívajúci v nerovnosti pri zvyšovaní dôchodkových dávok v roku 2006, a to rozhodovaním Sociálnej poisťovne.

Ústavný súd návrh po predbežnom prerokovaní prijal 13. septembra 2006 na ďalšie konanie a súčasne vyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení označenej novely, rozhodnutie o pozastavení účinnosti tohto ustanovenia bolo uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 566/2006 Z. z. s účinnosťou od 14. októbra 2006.

Po   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie   vyzval   ústavný   súd   na vyjadrenie   k návrhu Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a vládu Slovenskej republiky (ďalej   len   „vláda“)   v zastúpení   podpredsedu   vlády   a ministra   spravodlivosti   Slovenskej republiky.

Národná rada vo svojom stanovisku uviedla:«Predmetom sporu je § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení   zákona   č.   310/2006   Z.   z.,   ktorým   sa   pre   rok   2006   obmedzuje   zvyšovanie dôchodkových dávok len do pevne stanovenej sumy t. j. do 17 200 Sk a neumožňuje sa zvyšovanie dôchodkových dávok, ktoré sú priznané vo vyššej sume ako 17 200 Sk. Rovnako predmetom sporu je § 293e ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z., ktorým sa v roku 2005 limitovala valorizácia dôchodkov neprevyšujúcich sumu 15 824 Sk. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) upravuje aj dôchodkové poistenie, a to starobné poistenie a invalidné poistenie, z ktorého sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú jednotlivé dávky [§ 13 ods. 2 písm. a) a b)].

Zákon   v   §   82   ods.   1   upravuje   zvyšovanie   dôchodkových   dávok,   ako   pravidelné zvyšovanie k 1. júlu príslušného kalendárneho roka, pre už vyplácané dôchodkové dávky, ako aj pre dôchodkové dávky, ktoré budú priznané do konca príslušného kalendárneho roka. Postup na ich zvyšovanie sa podľa zákona odvodzuje v závislosti od priemerného medziročného   rastu   spotrebiteľských   cien   a   od   medziročného   rastu   priemernej   mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok   je   rok,   v   ktorom   sa   zvýšenie   dôchodkových   dávok   vykonáva,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Zákonom č. 310/2006 Z. z. sa ustanovenie § 82 doplnilo na základe pozmeňovacieho návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o odsek 10, podľa ktorého sa v roku 2006 dôchodkové dávky zvyšujú maximálne do sumy 17 200 Sk. Dôchodky priznané v sume vyššej ako 17 200 Sk sa v roku 2006 nezvyšujú. Nakoľko tento zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2006, po tom, čo s účinnosťou od 1. júla sa uskutočnila valorizácia dôchodkových   dávok   podľa   §   82,   došlo   k   situácii,   že   obmedzenie   na   zvyšovanie dôchodkových dávok podľa § 82 ods. 10 sa nevzťahuje rovnako na všetkých poberateľov dôchodkových dávok v roku 2006, ale len na tých, ktorým je dôchodková dávka priznaná po 31. júli 2006. V tomto prípade možno súhlasiť s navrhovateľom, že nerovnaký prístup pri zvyšovaní dôchodkových dávok, ktorý bol založený na dátume priznania dôchodkovej dávky predstavuje   rozdielne   zaobchádzanie   s   poberateľmi   dôchodkových   dávok,   čo   plne nezodpovedá čl. 12 ods. 2 ústavy, podľa ktorého základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk vieru, náboženstvo, politické zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie a podľa ktorého nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Uvedené základné práva a slobody sú obsiahnuté aj v čl. 3 ods. 1 listiny.

Zákon   č.   244/2005   Z.   z.   o   rodičovskom   príspevku   v   znení   neskorších   predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. II o. i. v šestnástom bode doplnil do zákona ustanovenie § 293e, čím sa ustanovilo, že v roku 2005 sa pri zvyšovaní dôchodkových dávok nebude   postupovať   podľa   §   82   ods.   1   a   2   a   uplatní   sa   osobitný   spôsob   zvyšovania dôchodkových dávok a úrazových dávok pre rok 2005, diferencovaný v závislosti od výšky dôchodkovej dávky a úrazovej dávky opäť na základe pozmeňovacieho návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.   Podrobnosti   o   tomto   práve   ustanoví   zákon.   Na   tomto   základe   bola   zákonom schválená zmena pri zvyšovaní dôchodkových dávok v roku 2005 pre všetkých poberateľov dôchodkových dávok a preto v tomto prípade som toho názoru, že tento postup je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, s čl. 12 ods. 2, s čl. 13 ods. 3 a s čl. 39 ods. 1 ústavy a s čl. 3 ods. 1, s čl. 4 ods. 3 a s čl. 30 ods. 1 listiny.».

Spolu s týmto stanoviskom zaslal predseda národnej rady ústavnému súdu vládny návrh   napadnutej   novely   zákona   (tlač   č.   1063)   z februára   2005   a záznam   z rokovania 42. schôdze národnej rady zo 17. mája 2005, návrh skupiny poslancov ďalšej napadnutej novely   zákona   (tlač   č.   1518)   z februára   2006,   pozmeňujúci   návrh   skupiny   poslancov a záznam z rokovania 61. schôdze národnej rady z 20. apríla 2006.

Vláda vo svojom stanovisku uviedla:«Vláda   Slovenskej   republiky   zastúpená   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej republiky súhlasí s návrhom navrhovateľa na začatie konania o súlade ustanovení § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. s čl. 12 ods. 2 a s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 3 ods. 1 a s čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

Vláda   Slovenskej   republiky   zastúpená   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej republiky nesúhlasí

a) s návrhom navrhovateľa na začatie konania o súlade ustanovení § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. s čl. 1 ods. 1 prvou   vetou   a   s   čl.   39   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   s   čl.   30   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd,

b) s návrhom na začatie konania o súlade ustanovení § 293e ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z. z. s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, s čl. 12 ods.2, s čl. 13 ods. 3 a s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 3 ods. 1, s čl. 4 ods. 3 a s čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

Vláda   Slovenskej   republiky   zastúpená   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej republiky navrhuje aby Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o návrhu vyniesol tento nález:

1. Ustanovenia § 82 ods. 10 zákona č. 461 /2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nie sú v súlade s čl. 12 ods. 2 a s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 3 ods. 1 a s čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

2.Vo zvyšnej časti návrhu nevyhovuje. Vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky súhlasí, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. upustil od ústneho pojednávania. Dôvodová správa

V súlade s § 39 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z predkladá Vláda Slovenskej republiky zastúpená   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „vláda“) nasledovnú dôvodovú správu :

V bode III. návrhu prezidenta Slovenskej republiky sa uvádza, že „ustanovenie sumy 17 200 Sk v §82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. alebo akejkoľvek inej sumy, do ktorej sa dôchodkové dávky zvyšujú (valorizujú) alebo od ktorej sa dôchodkové dávky nezvyšujú (nevalorizujú) nie je v súlade s čl. 39 ods. 1 ústavy a s čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd“. Vláda sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, pretože podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky je na uplatnenie základných práv a slobôd ustanovených v tomto článku potrebný zákon, ktorý ustanoví podmienky, za ktorých sa budú uvedené základné práva a slobody vykonávať. Tento princíp je zakotvený aj v čl. 51 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky.   Zákonom,   ktorý   ustanovuje   podmienky   výkonu   práva   na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa, je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   sociálnom   poistení“),   ktorý   okrem   iného   ustanovuje   podmienky   získania nároku na dôchodkovú dávku, ako aj spôsob určenia sumy dôchodkovej dávky. Zvyšovanie dôchodkových dávok je súčasťou určovania ich sumy, keďže je uvedené medzi spoločnými ustanoveniami o dôchodkových dávkach. Je legitímnym právom zákonodarcu určiť, resp. zmeniť   podmienky   určovania   sumy   dôchodkovej   dávky.   Jednou   z   takýchto   zmien   je   aj skutočnosť,   že   v   roku   2005   a   2006   sa   na   valorizáciu   dôchodkových   dávok   nepoužil štandardný mechanizmus ustanovený v § 82 zákona o sociálnom   poistení,   ale osobitný mechanizmus upravený v § 293e, resp. § 82 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, ktorý obsahuje aj pevnú hranicu, do ktorej sa dôchodkové dávky zvyšujú a ktorou je približne priemerná   mzda   v   hospodárstve   Slovenskej   republiky.   Tento   mechanizmus   je   v   súlade so záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z minimálnych noriem sociálneho zabezpečenia a zároveň spĺňa požiadavku primeranosti hmotného zabezpečenia, pretože pojem primeranosť umožňuje nielen výklad uvedený navrhovateľom, ale aj výklad, podľa ktorého   sa   hmotné   zabezpečenie   poskytuje   primerane   k   stavu   verejných   financií a národného hospodárstva. Slovo primerane má zabezpečiť synergické pôsobenie viacerých faktorov.

Bod IV. návrhu prezidenta Slovenskej republiky poukazuje na možný nesúlad § 82 ods. 10 a § 293e ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a s čl. 3 ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd.   Ustanovenie   §   82   ods.   10   bolo   do   zákona o sociálnom poistení doplnené zákonom č. 310/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. augusta 2006, odkedy sa začala valorizácia podľa tohto   ustanovenia.   Podľa   §   82   zákona   o   sociálnom   poistení   však   už   od   1.   júla   2006 prebehla   valorizácia   dôchodkových   dávok   vyplácaných   k   1.   júlu   2006   a   dôchodkových dávok priznaných od 1. júla 2006 do 31. júla 2006. Doplnením § 82 ods. 10 do zákona o sociálnom poistení sa teda od 1. augusta 2006 skupina poberateľov dôchodkových dávok rozdelila   na   dve   časti,   ktorých   dôchodkové   dávky   boli   rôzne   valorizované.   Tým   došlo k rozdielnemu   zaobchádzaniu   s   osobami,   ktoré   splnili   rovnaké   podmienky   na   výplatu dôchodkových dávok v roku 2006. Vláda preto súhlasí s názorom predkladateľa, že § 82 ods.   10   zákona   o   sociálnom   poistení   nieje   v   súlade   s   čí.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   s   čl.   3   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd.   Vláda   zastáva   názor,   že v uvedenom   prípade   došlo   k   diskriminácii   na   základe   iného   postavenia   poberateľov dôchodkových dávok založeného na dátume priznania dôchodkových dávok. Tento záver však neplatí pre posudzovanie § 293e ods. 1 až 3, ktorý bol do zákona o sociálnom poistení doplnený zákonom č. 244/2005 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súčinnosťou od 1. júla 2005, pretože tento osobitný valorizačný mechanizmus dôchodkových dávok pre rok 2005 platil pre všetkých poberateľov dôchodku v roku 2005 rovnako.

Vláda   sa   stotožňuje   aj   s názorom   navrhovateľa   uvedenom   v bode   V.   návrhu na začatie konania, že ustanovenie § 82 ods. 10 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, a to z dôvodov prezentovaných v predchádzajúcom odseku. Z tých istých dôvodov však nemôže súhlasiť s tým, že s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd nie je v súlade ustanovenie § 293e ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ v bode VI. návrhu na začatie konania vyslovuje názor, že ustanovenia § 82 ods. 10 a 293e ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu, že narušujú právnu istotu osôb, ktorá je jedným z princípov právneho štátu. Uplatňovanie princípu právnej istoty tak ako ho vykladá navrhovateľ by znamenalo   zakotvenie   princípu   nemennosti   právneho   poriadku   a   teda   aj   znemožnenie plnenia úloh štátu v oblasti zabezpečovania výkonu práv a slobôd. V tomto smere vyslovil svoj názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí PL ÚS 25/05 - 51 nasledovne:   „Názor   navrhovateľov   -   považovať   novú   právnu   úpravu   za   rozpornú s princípom právnej istoty, t. j. s čl. 1 ods. 1 ústavy z dôvodu, že ide o právnu úpravu odlišnú   od   predchádzajúcej   a   podľa   názoru   navrhovateľov   „tvrdšiu“   z   hľadiska ustanovených   podmienok   pre   vznik   nároku   na   invalidný   dôchodok,   ústavný   súd neakceptoval. Táto skutočnosť totižto nesignalizuje ešte nesúlad s ústavou, ak sú zachované limity   ústavnosti   novej   právnej   úpravy.   Uplatňovanie   takéhoto   prístupu   navrhovateľov k hodnoteniu každej novej právnej úpravy by znamenalo „riziko záveru o jej neústavnosti“, najmä ak by sa líšila od predchádzajúcej právnej úpravy. Takýto prístup by už vopred vylúčil   do   budúcnosti   akúkoľvek   zmenu   právnej   úpravy   už   dosiaľ   právne   upravených otázok.».

Na ústnom pojednávaní netrval žiaden z účastníkov.

II.

Právne a ďalšie relevantné východiská

Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy Slovenská republika je (...) právny štát.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy a podľa čl. 3 ods. 1 listiny základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk,   vieru   a náboženstvo,   politické,   či   iné   zmýšľanie,   národný   alebo   sociálny   pôvod, príslušnosť   k národnosti   alebo   etnickej   skupine   (národnostnej   alebo   etnickej   menšine), majetok,   rod   alebo   iné   postavenie.   Nikoho   nemožno   z týchto   dôvodov   poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa   čl.   13   ods.   3   ústavy   a podľa   čl.   4   ods.   3   listiny   zákonné   obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Podľa   čl.   39   ods.   1   ústavy   a podľa   čl.   30   ods.   1   listiny   občania   majú   právo   na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

Ustanovenie § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2006, znie:

„(10) V roku 2006 sa dôchodkové dávky zvyšujú maximálne do sumy 17 200 Sk. Dôchodky priznané v sume vyššej ako 17 200 Sk sa v roku 2006 nezvyšujú.“.

Ustanovenie § 293e zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 1. júla 2005, znie:„§ 293e

(1) Na zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2005 sa nepoužije § 82 ods. 1 a 2.(2) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 a dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005, ktorých suma je

a) do 3 906 Sk, sa zvyšujú o 10,2 %,

b) od 3 907 Sk do 3 956 Sk, sa zvyšujú na sumu 4 306 Sk,

c) od 3 957 Sk do 10 937 Sk, sa zvyšujú o 8,85 %,

d) od 10 938 Sk do 11 077 Sk, sa zvyšujú na sumu 11 907 Sk,

e) od 11 078 Sk do 14 719 Sk, sa zvyšujú o 7,5 %,

f) od 14 720 Sk do 15 824 Sk, sa zvyšujú na sumu 15 825 Sk,

g) vyššia ako 15 824 Sk, sa nezvyšujú.

(3) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 sa zvyšujú od splátky dôchodkovej dávky   splatnej   po   30.   júni   2005   a   dôchodkové   dávky   priznané   od   1.   júla   2005   do 31. decembra 2005 sa zvyšujú odo dňa ich priznania.“.

K vládnemu   návrhu   zákona,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   č.   280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov z februára 2005 (tlač 1063), bol podaný   pozmeňujúci   návrh   poslankyne národnej   rady,   ktorá   navrhla   zaradiť   do   novely zákona   nové   ustanovenie   §   293e   o zvyšovaní   dôchodkových   dávok   a úrazových   dávok v roku 2005, ktoré bolo napokon aj schválené.

Navrhovateľka pozmeňujúceho návrhu odôvodnila navrhované doplnenie takto:„V záujme objektívneho zhodnotenia obdobia prispievania do systému dôchodkového poistenia   vo   vzťahu   k určeniu   sumy   dôchodkovej   dávky   navrhujem   predĺženie rozhodujúceho   obdobia   na   zistenie   priemerného   osobného   mzdového   bodu   na   obdobie kalendárnych rokov od 1. januára 1984 a úpravu rozhodujúceho obdobia na určenie sumy dôchodkovej   dávky,   ak   poistencovi   nie   je   možné   určiť   osobné   mzdové   body   za   celé rozhodujúce obdobie.

Navrhujem, aby právna úprava zisťovania priemerného osobného mzdového bodu z predĺženého rozhodujúceho obdobia sa nevzťahovala na dôchodkové dávky právoplatne priznané pred 1. júnom 2005 a na dôchodkové dávky, o ktorých bolo začaté konanie pred 15. májom 2005.

Súčasne navrhujem osobitný spôsob zvyšovania dôchodkových dávok a úrazových dávok v roku 2005 diferencovaný v závislosti od výšky dôchodkovej dávky a úrazovej dávky tak, že do výšky približne 0,25-násobku priemernej mzdy za rok 2004sa zvýšia o index rastu miezd, do výšky približne 0,7-násobku priemernej mzdy za rok 2004 sa zvýšia 8,85 percenta, čo zodpovedá percentu určenia podľa takzvaného švajčiarskeho modelu, to je ten bývalý valorizačný mechanizmus, ktorý obsahuje pôvodný vládny návrh zákona č. 461/2003 Z. z., do výšky približne 0,9-násobku priemernej mzdy za rok 2004 sa zvyšuje indexom inflácie a dôchodky, ktorých výška sa nachádza v rozmedzí vyššie uvedených hraníc, v ktorej by vznikali   anomálie,   v dôsledku   uplatňovania   rôznych   valorizačných   indexov   navrhujem zvýšiť   na   zákonne   ustanovenú   sumu   určenia   výšky,   v ktorej   je   premietnutá   kombinácia indexu zvyšovania u predchádzajúcich skupín.

Z dôvodu,   že navrhujem uplatnenie   osobitného valorizačného mechanizmu v roku 2005, je potrebné zrušiť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 167/2005, ktorý sa ustanovuje percento zvyšovania dôchodkových dávok v roku 2005 vydané na základe právnej úpravy zvyšovania dôchodkových dávok, ktorú navrhujem zrušiť. To boli pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú valorizácie dôchodku na tento rok. Musím sa vám priznať, že osobne nie som nadšená, že zase meníme valorizačný mechanizmu. Takisto sme to menili aj v minulom roku, aj v tomto roku. Nuž ale prechodné obdobie prináša aj takéto zmeny. Pripravuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny veľkú   novelu   zákona,   no,   rozsiahlejšiu   novelu   zákona   o sociálnom   poistení,   kde   sa premietnu   tieto   veci,   ale   na   tento   rok,   na   rok   2005   sme   museli   vymyslieť   nejaký mechanizmu, pretože denne sme dostávali podnety zo strany tých dôchodcov, ktorí išli do dôchodku ešte podľa starého zákona a museli sme im vyjsť nejako v ústrety. Viete veľmi dobre,   že   v médiách   a v tlači   rezonovala   kategória   starodôchodcov   a novodôchodcov. Treba povedať, že dôchodkový systém sa mal meniť už dávno, ale táto vládna koalícia k tomu pristúpila teraz.

A musíme nejako vybaviť to prechodné obdobie. Preto sú tieto pozmeňujúce návrhy. Prosím vás, podporte ich prijatie.“.

V diskusii   k tomuto   ustanoveniu   boli   vyslovené   poznámky   o nesystémovosti navrhovaného riešenia, ktoré vytvorí tri kategórie dôchodcov, namietala sa nesystémovosť zákona   a vyslovili   sa   obavy,   že   opakované   narušenie   automatického   mechanizmu valorizácie dôchodkov týmto návrhom neskončí, lebo príde opätovný pokles v ďalšom roku (2006) a že zákon č. 461/2003 Z. z. potrebuje „dokonalú revíziu“; na druhej strane treba zmeniť nepriaznivú situácia vo veľkých rozdieloch dôchodkov.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z februára 2006   (tlač   1518),   neobsahoval   návrh   na   doplnenie   §   82   o nový   odsek   10,   ale   toto ustanovenie sa dostalo do zákona na základe pozmeňujúceho návrhu skupiny poslancov s odôvodnením,   že   prijatím   zákona   č.   461/2003   Z.   z.   vznikli   veľké   rozdiely   medzi starobnými dôchodkami priznanými podľa dovtedy platnej úpravy a časťou novopriznaných dôchodkov.   Pozmeňovací   návrh   mal   za   cieľ   čiastočne   riešiť   problém   neodôvodnených veľkých rozdielov medzi starobnými dôchodkami.

V diskusii k tomu návrhu osobitné dôvody na takúto úpravu okrem dôvodov skupiny poslancov - navrhovateľov zákona neodzneli.

III.

Analýza a závery

Predmetom posudzovania v konaní o návrhu prezidenta je posudzovanie ústavnosti právnej   úpravy   modifikujúcej   všeobecne   ustanovený   valorizačný   mechanizmus   úpravy (zvyšovania)   dôchodkových   dávok   ustanovený   v zákone   č.   461/2003   Z.   z.   v znení označených noviel s označenými článkami ústavy a listiny prijatím osobitných právnych úprav zvyšovania dôchodkových dávok na jednotlivé kalendárne roky.

A. K namietanému nesúladu § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 12 ods. 2, s čl. 13 ods. 3 a čl. 39 ods. 1 ústavy, ako aj s čl. 3 ods. 1, s čl. 4 ods. 3 a čl. 30 ods. 1 listiny

Navrhovateľ   v prvom   rade   namieta   ústavnosť   zásahu   do   všeobecne   upraveného zvyšovacieho mechanizmu (valorizácie) dôchodkových dávok upraveného v § 82 zákona č. 461/2003   Z.   z.,   predovšetkým   opakované   „obchádzanie“   všeobecného   pravidla zvyšovania dôchodkových dávok ustanoveného v § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; §   82   zákona   č.   461/2003   Z. z.   nadobudol   účinnosť   1.   januára   2004   a valorizačný mechanizmus   sa   mal   začať   uplatňovať   s nadobudnutím   účinnosti   tohto   zákona   bez obmedzenia. Ustanovenie § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v čase prijatia tohto zákona znelo:„§ 82

(1)   Dôchodkové   dávky   vyplácané   k 1.   júlu   príslušného   kalendárneho   roka a dôchodkové dávky priznané 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú   v závislosti   od   priemerného   medziročného   rastu   spotrebiteľských   cien   a od medziročného   rastu   priemernej   mzdy   v hospodárstve   Slovenskej   republiky   vykázaných štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvyšovanie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)   Dôchodkové   dávky   sa   zvyšujú   od   1.   júla   príslušného   kalendárneho   roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien   a jednej   polovice   percenta   medziročného   rastu   priemernej   mzdy   v hospodárstve Slovenskej republiky. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplne znenie uverejnením v Zbierke zákonov   najneskôr   do   30. apríla príslušného kalendárneho roka. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.

(3)   Na   zvýšenie   dôchodkovej   dávky   je   rozhodujúca   mesačná   suma   dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

(4)   Invalidný   dôchodok,   ktorý   sa   v príslušnom   kalendárnom   roku   nevyplácal z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa   osobitného   predpisu51) nemocenského,   platu   alebo   služobného   príjmu   podľa osobitného predpisu57) priznaných pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, sa zvýši za každý   príslušný   kalendárny   rok,   v ktorom   sa   z uvedeného   dôvodu   nevyplácal.   Tieto zvýšenia patria od vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku.

(5)   Dôchodková   dávka,   ktorá   sa   v príslušnom   kalendárnom   roku   nevyplácala z dôvodu   zániku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková   dávka   nevyplácala. Tieto zvýšenia   patria   od   opätovného vzniku   nároku   na výplatu dôchodkovej dávky.

(6) Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s iným dôchodkom alebo z dôvodu   výkonu   zárobkovej   činnosti,   určí   sa   zvýšenie   z mesačnej   sumy   vyplácanej dôchodkovej dávky. Pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej   dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie z mesačnej sumy dôchodkovej dávky vyplácanej odo dňa tejto zmeny.

(7)   Pri   súbehu   nárokov   na   viac   dôchodkových   dávok   zvyšuje   sa   každá   z týchto dôchodkových dávok.

(8) Vdovský   dôchodok, vdovecký   dôchodok   a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom   roku   nezvyšuje,   ak   bol   vymeraný   zo   starobného   dôchodku,   predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.(9) Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej toto zvýšenie patrí.“.

Tento mechanizmus bol však hneď v prvom roku účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. vylúčený z uplatňovania v praxi prijatím zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z. z.“), ktorý v čl. III novelizoval zákon č. 461/2003 Z. z. tak, že novým § 293e upravil zvyšovanie dôchodkových   dávok   v roku   2004   odchylným   spôsobom   od   všeobecne   ustanoveného zvyšovania dôchodkových dávok podľa § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.

Podľa čl. III šesťdesiatehošiesteho bodu zákona č. 43/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2006, sa do zákona č. 461/2003 Z. z. vložil nový § 293a, ktorý znie:„§293a

Zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004

(1) Na zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004 sa nepoužije § 82 ods. 1 až 5 a odsek 8.

(2) Dôchodkové dávky priznané pred 1. februárom 2004 sa zvyšujú od 1. februára 2004 o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

(3)   Dôchodkové   dávky   priznané   od   1.   februára   2004   do   31.   decembra   2004   sa zvyšujú odo dňa ich priznania o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

(4) Dôchodkové dávky priznané pred 1. decembrom 2004 sa zvyšujú od 1. decembra 2004   o   percento   určené   ako   súčet   jednej   polovice   percenta   medziročného   rastu spotrebiteľských   cien   a   jednej   polovice   percenta   medziročného   rastu   priemernej   mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky znížené o 4 %. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa prvej vety sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. augusta 2004.(5) Dôchodkové dávky priznané od 1. decembra 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo dňa ich priznania po zvýšení podľa odseku 3 o percento určené podľa odseku 4. Na   zvýšenie   dôchodkovej   dávky   podľa   prvej   vety   je   rozhodujúca   mesačná   suma dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

(6) Invalidný dôchodok, ktorý sa v období od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 nevyplácal z dôvodu   poskytovania náhrady   príjmu   pri   dočasnej   pracovnej   neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, nemocenského, platu alebo služobného príjmu podľa osobitného predpisu   priznaných pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, sa zvýši podľa odsekov 2 až 5 odo dňa vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku.(7) Dôchodková dávka, ktorá sa v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu podľa odsekov 2 až 5 od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.(8) Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa nezvyšujú podľa odsekov   2   až   5,   ak   boli   vymerané   zo   starobného   dôchodku,   predčasného   starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšených podľa odsekov 2 a 5.

(9) V prípade, ak úhrn súm zvýšených dôchodkov poberateľa v roku 2004 podľa § 82 by bol vyšší o viac ako 100 Sk ako podľa odseku 4, rozdiel doplatí Sociálna poisťovňa jednorazovo do 31. januára 2005.“.

Zákonom   č.   721/2004   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   č.   461/2003 Z. z o sociálnom   poistení   v znení   neskorších   predpisov   a o zmene   a doplnení   niektorých zákonov, bol v čl. I sedemdesiatymštvrtým bodom s účinnosťou od 1. januára 2005 z § 293a vypustený odsek 9.

V roku   2005   bol   spôsob   zvyšovania   dôchodkových   dávok   a úrazových   dávok upravený   taktiež   odchylne   od   všeobecného   mechanizmu   zvyšovania   týchto   dávok upraveného v § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., a to zákonom č. 244/2005 Z. z., ktorý v čl. II v šestnástom bode s účinnosťou od 1. júla 2005 vložil do zákona č. 461/2003 Z. z. nový § 293e, ktorý upravuje zvyšovanie dôchodkových dávok a úrazových dávok v roku 2005 a ktorý znie:„§ 293e

Zvyšovanie dôchodkových dávok a úrazových dávok v roku 2005

(1) Na zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2005 sa nepoužije § 82 ods. 1 a 2.(2) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 a dôchodkové dávky priznané od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005, ktorých suma je

a) do 3 906 Sk, sa zvyšujú o 10,2 %,

b) od 3 907 Sk do 3 956 Sk, sa zvyšujú na sumu 4 306 Sk,

c) od 3 957 Sk do 10 937 Sk, sa zvyšujú o 8,85 %,

d) od 10 938 Sk do 11 077 Sk, sa zvyšujú na sumu 11 907 Sk,

e) od 11 078 Sk do 14 719 Sk, sa zvyšujú o 7,5 %,

f) od 14 720 Sk do 15 824 Sk, sa zvyšujú na sumu 15 825 Sk,

g) vyššia ako 15 824 Sk, sa nezvyšujú.(3) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 sa zvyšujú od splátky dôchodkovej dávky   splatnej   po   30.   júni   2005   a   dôchodkové   dávky   priznané   od   1.   júla   2005   do 31. decembra 2005 sa zvyšujú odo dňa ich priznania.

(4) Na zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platia odseky 1 až 3 rovnako.

(5) Sumy jednorazového odškodnenia uvedené v § 94 ods. 2 a 3, suma náhrady nákladov spojených s liečením uvedená v § 100 ods. 2 a sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom uvedené v § 101 ods. 3 a 5 sa zvyšujú v roku 2005 indexom 1,075.“.

Toto ustanovenie ako nesúladné s označenými článkami ústavy a listiny vrátane čl. 1 ods. 1 ústavy napadol aj navrhovateľ.

V roku 2006 bol všeobecný mechanizmus zvyšovania dôchodkových dávok opätovne modifikovaný, a to zákonom č. 310/2006 Z. z., ktorý v čl. I v päťdesiatomôsmom bode s účinnosťou od 1. augusta 2006 do § 82 vložil odsek 10, ktorý znie:

„(10) V roku 2006 sa dôchodkové dávky zvyšujú maximálne do sumy 17 200 Sk. Dôchodky priznané v sume vyššej ako 17 200 Sk sa v roku 2006 nezvyšujú.“.

Aj   toto   ustanovenie   ako   nesúladné   s označenými   článkami   ústavy   napadol navrhovateľ.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   už   vyslovil   (PL.   ÚS   12/05),   že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 ústavy je aj princíp   právnej   istoty   a ochrany   dôvery   všetkých   subjektov   práva   v právny   poriadok (mutatis mutandis II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04 atď.). Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL. ÚS 15/98 (tiež napr. PL. ÚS 1/04 alebo PL. ÚS 8/04) uviedol, že s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája   požiadavka   všeobecnosti,   platnosti,   trvácnosti,   stability,   racionálnosti   a spravodlivého obsahu právnych noriem, a vo veci sp. zn. PL. ÚS 52/99 (tiež PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 1/04) uviedol, že medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle   v činnosti   štátnych   orgánov,   ako   aj   zásada   primeranosti   (proporcionality). Rovnako tak ústavný súd vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil, že k princípu právnej istoty neodmysliteľne patrí aj ochrana legálne nadobudnutých práv (napr. I. ÚS 30/99).

Ústavný   súd   už   taktiež   vyslovil   (PL.   ÚS   12/05),   že   v súlade   s tendenciami príznačnými   pre   modernú   európsku   konštitucionalistiku   podlieha   z hľadiska   princípu právnej   istoty   ochrane   aj   tzv.   legitímne   očakávanie   (legitimate   expectation,   der Vertrauenschutz),   ktoré   je   užšou   kategóriou   ako   právna   istota.   Štát,   aj   keď   nekoná retroaktívne   alebo   nezasiahne   do   nadobudnutých   práv,   môže   vertikálnym   mocenským zásahom, napríklad náhlou, resp. neočakávanou zmenou pravidiel, na ktoré sa adresáti právnych   noriem   spoliehali,   porušiť   princíp   právneho   štátu.   Ide   o jeden   z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom sú všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu podriadení ústave a jej princípom. Všeobecný princíp právneho štátu je kľúčový princíp, na ktorom je budovaný celý právny poriadok i celý systém fungovania nášho štátu. Znamená to, že tento princíp sa premieta bez rozdielu do všetkých   oblastí   spoločenského   života.   Ústavný   súd   ako   orgán   ochrany   ústavnosti   je povinný rešpektovať rámec právneho štátu, v ktorom je okrem iného garantovaná právna istota vrátane ochrany legálne nadobudnutých práv, ako aj legitímnych očakávaní, a tiež trvácnosť a stabilita právnych noriem, a je zakázaná svojvôľa v činnosti orgánov verejnej moci, parlament z toho nevynímajúc. V dôsledku posunu v nazeraní na ústavné princípy nastal   posun   aj v smere   od   formálneho   chápania   právneho   štátu   k jeho materiálnemu chápaniu, ku ktorému sa ústavný súd svojou judikatúrou zreteľne prihlásil. Pri formálnom chápaní   právneho   štátu   sa   ústavné   princípy   uplatňujú   v limitoch   ústavných   textov aplikovaných na základe gramatických a formálnologických metód identifikujúcich obsah právnych   predpisov.   Takýto   prístup   znamená,   že   ak   ústavný   text   napr.   výslovne neustanovuje, že určité nároky sú neodňateľné, t. j. sú zaručené akoby „len“ zákonnými zárukami, možno   potom   „legalizovať“   akékoľvek   zásahy   štátu.   Materiálne   chápanie právneho   štátu   takýto   prístup   vylučuje.   Ústavný   súd   preskúmal   napadnuté   zákony z hľadiska ich súladu s označenými článkami ústavy v intenciách materiálneho chápania právneho štátu.

Prísne   kritéria   pri   uplatňovaní   princípu   právneho   štátu   musia   platiť   pre   obsah právnych predpisov, t. j. predovšetkým tých, ktoré zasahujú do osobitne citlivých oblastí, akou   je   aj   sociálny   status   fyzických   osôb   -   dôchodcov   s dopadom   na   zabezpečenie podmienok   na   ich   dôstojný   život.   Zabezpečenie   dôchodcov   sa   realizuje   predovšetkým prostredníctvom dôchodkových dávok.

Je   evidentné,   že   zákonodarca   opakovane   vylučoval   z uplatňovania   systémové riešenie   zvyšovania   dôchodkových   dávok   zavedené   v sociálnom   poistení   od   1.   januára 2004.

Ústavný súd vo vzťahu k spôsobu vylúčenia platného a účinného ustanovenia zákona č.   461/2003   Z.   z.   z jeho   praktickej   aplikovateľnosti,   resp.   vo   vzťahu   k dlhodobému vylúčeniu jeho účinnosti zavedením „špeciálnych“ ustanovení o zvyšovaní dôchodkových dávok   pre   jednotlivé   kalendárne   roky   (2004,   2005,   2006)   konštatuje,   že   takýto mechanizmus   a spôsob   „umelého“   odkladania   účinnosti   právneho   predpisu   narúša systémovosť akéhokoľvek vecného riešenia, v danom prípade zvyšovania dôchodkových dávok, a vzbudzuje vážne pochybnosti o ústavnosti takejto legislatívnej úpravy.

V kontexte   základného   práva   na   primerané   hmotné   zabezpečenie   v starobe,   pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa garantovaného v čl. 39 ods. 1 ústavy a v čl. 30 ods. 1 listiny, s ktorým je podľa navrhovateľa v rozpore aj § 82 ods. 10 zákona č. 461/2004 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., argumentujúc tým, že vznik nároku na dôchodkovú dávku sa viaže na splnenie zákonných podmienok, pričom zvýšenie dôchodkových dávok, ktorého pravidlá sú ustanovené tiež zákonom, nadväzujú na vznik nároku na dôchodkovú dávku   a toto   zvýšenie   sa   zlučuje s dôchodkovou   dávkou,   pri   ktorej   toto   zvýšenie   patrí, posudzoval   ústavný   súd   limitovanie   hornej   hranice   dôchodkovej   dávky,   do   ktorej   sa dôchodkové dávky zvyšujú (valorizujú), majú zvyšovať (valorizovať) podľa napadnutého ustanovenia tak z hľadiska čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy, ako aj z hľadiska čl. 39 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 30 ods. 1 listiny.

Ústavný súd je toho názoru, že základné právo na primerané hmotné zabezpečenie, ktorého podrobnosti sa majú v súlade s ústavou upraviť zákonom, zahŕňa predovšetkým primerané   hmotné   zabezpečenie   v starobe   prostredníctvom   systému   dôchodkového zabezpečenia,   v ktorom   kľúčovú   pozíciu   má   sociálne   poistenie.   Sociálne   poistenie   ako systém   založený   na   poistnom   princípe,   osobnej   participácii   premietajúcej   sa   do zohľadňovania „zásluhovosti“ pri výpočte dôchodkovej dávky, na sociálnej solidarite a na garancii   štátu   je   založený   na   princípoch,   ktoré   sa   premietajú   nielen   do   výpočtu dôchodkovej   dávky,   ale   premietajú   sa   aj   do   systému   jej   zvyšovania,   ktoré   sa   podľa všeobecného   mechanizmu   zákona   č. 461/2003   Z.   z.   má   realizovať   k 1.   júlu   každého kalendárneho roka, s ohľadom na medziročný rast spotrebiteľských cien a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tento mechanizmus podlieha vopred presne ustanoveným pravidlám   a s takto   založenou   valorizáciou   najväčší   sociálny   systém   počíta   tak,   aby dôchodkový   systém   bol   funkčný   a spoľahlivý.   Tým,   že   integrálnou   súčasťou   systému sociálneho   poistenia   sú   tak   dôchodkové   dávky,   ako   aj   ich   valorizácia   pravidelne uskutočňovaná každoročne v určitom čase a podľa určitých kritérií, možno ju považovať za súčasť základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 listiny a z tohto pohľadu ju treba aj posudzovať.

Podľa názoru ústavného súdu preto opakovaným vylúčením uplatnenia všeobecne ustanoveného   valorizačného   mechanizmu   a zavedením   hornej   hranice   pre   zvyšovanie dôchodkových   dávok   došlo   nielen   k neprípustnému   zásahu   do   právnej   istoty   a z nej vyplývajúcich legitímnych očakávaní adresátov tejto právnej úpravy a k vážnemu narušeniu ich dôvery v právny poriadok, čím sa namietané ustanovenie dostalo do rozporu nielen s čl. 1 ods. 1 ústavy, ale aj do rozporu s čl. 39 ods. 1 ústavy a s čl. 30 ods. 1 listiny, lebo bez akýchkoľvek   akceptovateľných   dôvodov   sa   v   systéme   dôchodkového   poistenia   narušila proporcionalita uplatňovaných princípov, predovšetkým medzi mierou sociálnej solidarity a mierou osobnej participácie (zásluhovosti) na sociálnom zabezpečení spôsobom vedúcim k ničím   neodôvodnenej nivelizácii   dôchodkových   dávok   narúšajúcej   ústavný   princíp zabezpečenia primeranosti, ktorá sa posudzuje aj podľa kritéria zásluhovosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   opakované   novelizácie   zákona   urobené   s cieľom vylúčenia   uplatňovania   všeobecného   zákonom   ustanoveného   systému   zvyšovania dôchodkových dávok sú v príkrom rozpore s princípmi jasnosti, stability a právnej istoty, ale aj s princípmi tvorby práva, ktoré vyplývajú zo všeobecného princípu právneho štátu, ako je obsiahnutý v čl. 1 ods. 1 ústavy, ako aj s garanciou základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 listiny.

Spôsob   legislatívnej   úpravy   opakovaného   vylúčenia   všeobecného   mechanizmu zvyšovania   dôchodkových   dávok   v jednotlivých   kalendárnych   rokoch   podľa   názoru ústavného   súdu   nielenže   narušil   systémové   a koncepčné   riešenie   spôsobu   zvyšovania dôchodkových   dávok   a je   výrazom   neštandardnej   legislatívy   a nežiaducej   legislatívnej techniky,   ale   významným   spôsobom   nivelizoval   základné   právo   na   primerané   hmotné zabezpečenie v starobe určitej skupiny ľudí, a to práve tej, ktorá v rámci svojej sociálnej solidarity výrazne participovala na tvorbe zdrojov tohto systému. Podľa názoru ústavného súdu vylúčenie z aplikovania štandardného mechanizmu zvyšovania dôchodkových dávok v záujme   a na   úkor   riešenia   iných   problémov   (otázok),   právnou   úpravou   „živiacou“ legitímne očakávanie určitého nároku v predvídateľnom a zákonom ustanovenom čase nie je   ústavne   konformné   a prekročilo   medze   rešpektovania   princípov   právneho   štátu. Napadnuté ustanovenie označeného právneho predpisu je z tohto dôvodu v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 39 ods. 1 ústavy, ako aj s čl. 30 ods. 1 listiny.

Navrhovateľ namieta nesúlad § 82 ods. 10 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. aj s čl. 12 ods. 2 ústavy a s čl. 3 ods. 1 listiny argumentujúc nerovnakým   prístupom   k rovnakým   skupinám   (okruhu   osôb).   Základom   na   takéto hodnotenie je prijatie zákona č. 310/2006 Z. z. a nadobudnutie jeho účinnosti 1. augusta 2006; tento zákon zaviedol „horný“ strop pre zvyšovanie dôchodkov, a to s účinnosťou od 1. augusta 2006, ktorý mal platiť až do 31. decembra 2006. Netýkal sa však osôb, ktorým sa k 1.   júlu   2006   vyplácala   dôchodková   dávka   vyššia   ako   17   200   Sk,   a osôb,   ktorým   sa dôchodková dávka priznala v sume vyššej ako 17 200 Sk od 1. júla 2006 do 31. júla 2006 vrátane.

Podľa názoru ústavného súdu zhodného aj so stanoviskom národnej rady a aj vlády, týmto diferencovaným riešením zvyšovania dôchodkových dávok v tom istom kalendárnom roku podľa času vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky došlo k neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu s osobami, ktoré splnili rovnaké podmienky nároku na výplatu dôchodkových   dávok   v roku   2006.   Diferencovanie   nároku   podľa   dátumu   priznania dôchodkovej dávky v roku, v ktorom sú inak splnené všetky podmienky na vznik nároku na ich   výplatu   rovnako,   hodnotí   ústavný   súd   ako   neodôvodnené   rozdielne   zaobchádzanie, a preto rozhodol, že § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nie je v súlade s čl. 12 ods. 2 ústavy a s čl. 3 ods. 1 listiny.

Navrhovateľ namieta aj nesúlad § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.   310/2006   Z.   z.   s čl.   13   ods.   3   ústavy   a s čl.   4   ods.   3   listiny   argumentujúc   tým,   že limitovanie   hornej   hranice   dôchodkov   pre   diferencovaný   postup   pri   ich   zvyšovaní predstavuje neodôvodnené zákonné obmedzenie základných práv a slobôd, pretože neplatí pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Ústavný súd je toho názoru, že v § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona   č.   310/2006   Z.   z.   došlo   k obmedzeniu   základného   práva   určitej   skupiny   osôb poberajúcej   dôchodkové   dávky,   t.   j.   skupiny   osôb,   ktorým   vznikol   nárok   na   výplatu dôchodkovej dávky od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2006, ktoré vo vzťahu k ostatným poberateľom dôchodkových dávok, ktorým vznikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky do 1.   augusta   2006   (od   1.   januára   2006),   možno   hodnotiť   ako neodôvodnené   obmedzenie zvyšovania   ich   dôchodkových   dávok   vo   vzťahu   k ostatným   poberateľom,   pretože   ide o prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky rovnako. Preto rozhodol, že § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nie je v súlade s čl. 13 ods. 3 ústavy a s čl. 4 ods. 3 listiny.

B. K namietanému nesúladu § 293e ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 39 ods. 1 ústavy, ako aj s čl. 30 ods. 1 listiny

Navrhovateľ namieta aj nesúlad § 293e ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. s čl. 39 ods. 1 ústavy a s čl. 30 ods. 1 listiny.

Ústavný   súd   aj   v tomto   prípade   posudzoval   zmenu   všeobecného   zvyšovacieho mechanizmu na zvyšovací mechanizmus ad hoc pre jednotlivé kalendárne roky z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) a garantovania základného práva na primerané hmotné zabezpečenie (čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 30 ods. 1 listiny) a dospel k rovnakému záveru   ako   pri   posudzovaní   §   82   ods.   10   zákona   č.   461/2003   Z.   z.   v znení   zákona č. 310/2006 Z. z., t. j.,že aj § 293e ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 39 ods. 1 ústavy, ako aj s čl. 30 ods. 1 listiny. Dôvody a argumenty sú obdobné (pozri časť A.)

C. K namietanému nesúladu § 293e ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. s čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 3 ústavy, ako aj s čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 3 listiny

Vo vzťahu k namietanému nesúladu § 293e ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. s čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 3 ods. 1 listiny ústavný súd dospel   k   záveru,   že   k namietanému   nerovnakému   prístupu   k zvyšovaniu   dôchodkových dávok   v roku   2005   napriek   tomu,   že   bol   „umelo“   ustanovený   horný   limit   zvyšovania dôchodkových dávok, nedošlo, pretože na zvyšovanie všetkých dôchodkov v roku 2005 sa tento   limit   a všetky   ďalšie   pravidlá   vzťahoval   rovnako   (nedošlo   k diferencovaniu poberateľov   dôchodkových   dávok   patriacich   do   určitej   dôchodkovej   úrovne   z hľadiska výšky dôchodku), a preto ústavný súd návrhu na vyslovenie nesúladu § 293e ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z. z. s čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 3 ods. 1 listiny nevyhovel.

Ústavný súd nevyhovel ani návrhu na vyslovenie nesúladu § 293e ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v   znení zákona č. 244/2005 Z. z. s čl. 13 ods. 3 ústavy a čl. 4 ods. 3 listiny, pretože v roku 2005 sa v súvislosti s úpravou zvyšovacieho mechanizmu   dôchodkových   dávok   síce   zaviedlo   obmedzenie   zvyšovania   dôchodkových dávok ustanovením hornej hranice pri ich zvyšovaní, ktoré sa však uplatňovalo počas celého roka 2005 rovnako (nedošlo k rozdeleniu na žiadne časové obdobia).

Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi   predpismi   uvedenými   v čl.   125   ods.   1   ústavy   je   nesúlad,   strácajú   príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť   ich   do   súladu   s ústavou,   s ústavnými   zákonmi   a s medzinárodnými   zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. b) a c)   ústavy, aj s inými zákonmi, a ak ide   o predpisy   uvedené v čl. 125 ods.   1 písm. d)   ústavy, aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich   časti   alebo   ustanovenia   strácajú   platnosť   po   šiestich   mesiacoch   od   vyhlásenia rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2008