znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 16/05-116

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   verejnom   zasadnutí   konanom   2.   júla   2008 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Milana Ľalíka, Jána Auxta, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 576/2004   Z.   z.   o zdravotnej   starostlivosti,   službách   súvisiacich   s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 3 ods. 8, § 4 ods. 3, § 5 ods. 3, § 6 ods. 3, § 9 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 8, § 11 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3, § 16 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3, § 20 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 3, § 26 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 3, § 29 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2, § 34 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2, § 46 ods. 1 zákona   č.   577/2004   Z.   z.   o rozsahu   zdravotnej   starostlivosti   uhrádzanej   na   základe verejného   zdravotného   poistenia   a o úhradách   za   služby   súvisiace   s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 720/2004 Z. z. s čl. 13 ods. 2 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ako i s čl. 4 ods. 2 a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd, o súlade nariadenia   vlády   Slovenskej   republiky   č.   776/2004   Z.   z.,   ktorým   sa   vydáva   Katalóg zdravotných výkonov, a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 777/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam chorôb,   pri   ktorých   sa   zdravotné   výkony   čiastočne   uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, s čl. 13 ods. 2 a čl. 40 Ústavy Slovenskej   republiky,   ako   i s čl.   4   ods.   2   a čl.   31   Listiny   základných   práv   a slobôd a o súlade opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 14. decembra 2004 č. OPL0604-24179/2004-SL, ktorým sa vydáva Zoznam liečiv a liekov plne uhrádzaných alebo   čiastočne   uhrádzaných   na   základe   verejného   zdravotného   poistenia,   opatrenia Ministerstva   zdravotníctva   Slovenskej   republiky   zo   17.   marca   2006   č.   OPP0106-07908/2006-SL,   ktorým   sa   vydáva   Zoznam   zdravotníckych   pomôcok   plne   uhrádzaných alebo   čiastočne   uhrádzaných   na   základe   verejného   zdravotného   poistenia,   a   opatrenia Ministerstva   zdravotníctva   Slovenskej   republiky   zo   17.   marca   2006   č.   OPD0106-07905/2006-SL, ktorým sa vydáva Zoznam dietetických potravín plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia, s čl. 13 ods. 2 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ako i s čl. 4 ods. 2 a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd, za účasti Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky, takto

r o z h o d o l :

Návrhu   skupiny   32   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh na začatie konania, vyjadrenie, stanoviská a výsledky pojednávania

1.   Poslanci   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „navrhovatelia“ alebo „poslanci“) podali Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania o súlade

- § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich   s poskytovaním   zdravotnej   starostlivosti   a o zmene   a doplnení   niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) a § 3 ods. 8, § 4 ods. 3, § 5 ods. 3, § 6 ods. 3, § 9 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 8, § 11 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3, § 16 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3, § 20 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 3, § 26 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 3, § 29 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2, § 34 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2, § 46 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 720/2004 Z. z. (ďalej len „zákona č. 577/2004 Z. z.“) s čl. 13 ods. 2 a s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako i s čl. 4 ods. 2 a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

- nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov, a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 777/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam chorôb,   pri   ktorých   sa   zdravotné   výkony   čiastočne   uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, s čl. 13 ods. 2 a čl. 40 ústavy, ako i s čl. 4 ods. 2 a čl. 31 listiny,

- opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“)   zo   14.   decembra   2004   č.   OPL0604-24179/2004-SL,   ktorým   sa   vydáva Zoznam liečiv a liekov plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného   poistenia,   a   opatrenia   ministerstva   zdravotníctva   zo   17.   marca   2006 č. OPP0106-07908/2006-SL,   ktorým   sa   vydáva   Zoznam   zdravotníckych   pomôcok   plne uhrádzaných   alebo   čiastočne   uhrádzaných   na   základe   verejného   zdravotného   poistenia, a opatrenia   ministerstva   zdravotníctva   zo   17.   marca   2006   č. OPD0106-07905/2006-SL, ktorým   sa   vydáva   Zoznam   dietetických   potravín   plne   uhrádzaných   alebo   čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia s čl. 13 ods. 2 a čl. 40 ústavy, ako i s čl. 4 ods. 2 a čl. 31 listiny (ďalej spolu aj ako „napadnuté ustanovenia“).

Navrhovatelia žiadali podľa čl. 125 ods. 2 ústavy a § 38 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   pozastaviť   účinnosť   napadnutých   ustanovení   až   do   rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej a tiež žiadali, aby ústavný súd podľa § 26 zákona o ústavnom súde považoval vec za naliehavú.

Plénum ústavného súdu na neverejnom zasadnutí 23. júna 2005 návrh na začatie konania podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde prijalo na ďalšie konanie a súčasne nevyhovelo návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení.

2. Navrhovatelia vzhľadom na skutočnosť, že nimi pôvodne namietané napadnuté ustanovenia   boli   medzičasom   novelizované,   požiadali   31.   marca   2006   ústavný   súd o pripustenie zmeny petitu.

3. Návrh na začatie konania s prihliadnutím na zmenu petitu na základe podania navrhovateľov z 31. marca 2006 obsahoval tieto podstatné tvrdenia a dôvody:

-   z   navrhovateľmi   citovaných   ustanovení   zákona   č.   576/2004   Z.   z.   a zákona č. 577/2004 Z. z. „... vyplýva, že z Katalógu zdravotných výkonov (v spojení so Zoznamom chorôb...) možno v konečnom dôsledku konkretizovať a určiť, ktoré zdravotné výkony a pri ktorej chorobe budú hradené (úplne alebo čiastočne) z verejného zdravotného poistenia, t. j. vo svojej podstate sa katalógom zdravotných výkonov (v spojení so Zoznamom chorôb) stanovuje podmienky, rozsah a spôsob poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia v zmysle čl. 40 ústavy...“.

- z navrhovateľmi citovaných ustanovení zákona č. 577/2004 Z. z. „... možno vyvodiť záver, že zo Zoznamu chorôb a Katalógu zdravotných výkonov vo svojom dôsledku možno určiť skutočný rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej občanom na základe zdravotného   poistenia   v zmysle   čl.   40   ústavy.   Inými   slovami   Zoznam   chorôb   a katalóg zdravotných   výkonov   určujú   podmienky   a rozsah   bezplatnej   zdravotnej   starostlivosti   na základe   zdravotného   poistenia   podľa   čl.   40   ústavy.“.   Rovnaký   argument   uplatnili navrhovatelia   aj   vo   vzťahu   k prvému   Zoznamu   chorôb   vydanému   na   základe splnomocnenia § 46 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z.

-   z   navrhovateľmi   citovaných   ustanovení   zákona   č. 577/2004   Z.   z.   vyplýva,   že „Zoznam liekov vydávaný podľa napadnutého ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 577/2004 Z. z.   formou   všeobecne   záväzného   právneho   predpisu   ministerstva   (opatrenia)   má   vo svojom   dôsledku   konkretizovať   a určiť,   ktoré   lieky   budú   plne   alebo   čiastočne   hradené z verejného   zdravotného   poistenia,   čím   má   stanoviť   podmienky,   rozsah   a spôsob poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia v zmysle čl. 40 ústavy“.

-   z   navrhovateľmi   citovaných   ustanovení   zákona   č. 577/2004   Z.   z.   vyplýva,   že „Zoznam zdravotníckych pomôcok má vo svojom dôsledku konkretizovať a určiť, ktoré zdravotnícke   pomôcky   budú   plne   alebo   čiastočne   hradené   z verejného   zdravotného poistenia,   čím   má   stanoviť   podmienky,   rozsah   a spôsob   bezplatného   poskytovania zdravotníckych pomôcok na základe zdravotného poistenia v zmysle čl. 40 ústavy“.

-   z   navrhovateľmi   citovaných   ustanovení   zákona   č. 577/2004   Z.   z.   vyplýva,   že „Zoznam   dietetických   potravín má   vo   svojom   dôsledku   konkretizovať   a určiť,   ktoré dietetické potraviny budú plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia, čím   má   stanoviť   podmienky,   rozsah   a spôsob   poskytovania   bezplatnej   zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia v zmysle čl. 40 ústavy. Je pritom nesporné, že poskytovanie dietetických potravín tvorí súčasť zdravotnej starostlivosti“.

- z navrhovateľmi citovaných ustanovení zákona č. 577/2004 Z. z. „... vyplýva, že zaraďovanie, resp. vyraďovanie chorôb do (zo) zoznamu chorôb je vo svojom dôsledku určovaním podmienok, rozsahu a spôsobu poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia v zmysle čl. 40 ústavy, nakoľko iba choroba uvedená v zozname môže byť plne alebo čiastočne hradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia“.

-   z   navrhovateľmi   citovaných   ustanovení   zákona   č. 577/2004   Z.   z.   vyplýva,   že „Zoznam liekov vo svojom dôsledku má konkretizovať a určiť, ktoré lieky budú úplne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia, čím má stanoviť podmienky, rozsah a spôsob poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia v zmysle čl. 40 ústavy“.

Vo   vzťahu   k napadnutým   nariadeniam   vlády   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „vláda“)   a opatreniam   ministerstva   zdravotníctva,   ktoré   boli   ako   podzákonné   právne predpisy vydané na základe napadnutých zákonných ustanovení, navrhovatelia vychádzajúc z už uvedeného dospeli k záveru, že tak napadnuté nariadenia vlády Slovenskej republiky, ako aj opatrenia ministerstva zdravotníctva „vo svojom dôsledku... ustanovujú podmienky poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia podľa čl. 40 ústavy“.

Z uvedeného právneho stavu, tak ako ho opísali, následne navrhovatelia vyvodili vo vzťahu k ústavnosti tieto závery:

«Ústava na viacerých miestach obsahuje tzv. výhradu zákona, prostredníctvom ktorej ustanovuje,   že   určité   spoločenské   vzťahy   je   možné   upraviť   len   zákonom.   Zvlášť   sa prostredníctvom tzv. výhrady zákona zabezpečuje ochrana základných práv a slobôd. Právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia podľa čl. 40 ústavy nie je právo absolútne, t. j. ústava umožňuje jeho obmedzenie. Podmienky obmedzenia tohto základného práva... sú všeobecne vymedzené v čl. 13 ods. 2 a 4 ústavy... Z jeho obsahu vyplýva, že ústavne konformné obmedzenie ktoréhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj obmedzenie základného práva podľa čl. 40 ústavy, musí mať formu zákona... Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol „... Orgány výkonnej moci nesmú svojimi všeobecne   záväznými   právnymi   predpismi   obmedziť   základné   práva   a slobody   určením povinnosti, ani akokoľvek inak.“ (II. ÚS 8/97).

Okrem   všeobecných   podmienok   na   obmedzenie   základných   práv   a slobôd ustanovených v čl. 13 ods. 2 a 4 ústavy sú pri úprave jednotlivých základných práv a slobôd upravené   aj   špeciálne   podmienky   na   ich   obmedzenie.   Z...   čl.   40   ústavy   vyplýva,   že podmienky práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia musia byť upravené zákonom.

Na základe argumentácie v náleze sp. zn. PL. ÚS 7/97 sformuloval ústavný súd svoje čiastkové závery do právnej vety, podľa ktorej „Uplatnením ústavného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť sú i podmienky, rozsah a spôsob jej poskytovania. Z toho plynie, že úprava   podmienok,   rozsahu   a spôsobu   poskytovania   bezplatnej   zdravotnej   starostlivosti musí mať zákonnú úpravu. Iná než zákonná úprava je porušením ústavnosti.“

V súvislosti s čl. 40 ústavy ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 8/94 formuloval jednoznačný právny názor, podľa ktorého „... Z citovaných ustanovení ústavy jednoznačne vyplýva, že zákon nemôže splnomocniť orgán výkonnej moci na vydanie právnej normy, ktorá   by   určovala   medze   základných   práv   a slobôd.  ...   Ústavný   súd   konštatuje,   že splnomocnenie v zákone na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým by boli   upravené   ďalšie   podmienky   dotýkajúce   sa   medzí   ústavou   zaručených   práv,   nie   je ústavou dovolené. Preto všeobecne záväzný právny predpis vydaný na základe takéhoto splnomocňovacieho ustanovenia zákona by nebol v súlade s ústavou.

Vzhľadom na obsahovú totožnosť čl. 4 ods. 2 a čl. 31 Listiny s čl. 13 ods. 2 a čl. 40 ústavy   sa   vyššie   použitá   argumentácia   týkajúca   sa   výkladu   a uplatňovania   týchto ustanovení ústavy v plnom rozsahu vzťahuje aj na označené ustanovenia Listiny (porovnaj mutatis mutandis PL. ÚS 7/94).»

4.   Navrhovatelia   na   základe   uvedeného   právneho   stavu   a dôvodov,   na   základe ktorých namietali rozpor napadnutých ustanovení s ústavou, navrhli, aby ústavný súd prijal tento nález:

1. § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich   s poskytovaním   zdravotnej   starostlivosti   a o zmene   a doplnení   niektorých zákonov a § 3 ods. 8, § 4 ods. 3, § 5 ods. 3, § 6 ods. 3, § 9 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 8, § 11 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3, § 16 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3, § 20 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 3, § 26 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 3, § 29 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2, § 34 ods. 1 v spojení   s   §   6   ods.   2,   §   46   ods.   1   zákona   č.   577/2004   Z.   z.   o rozsahu   zdravotnej starostlivosti   uhrádzanej   na   základe   verejného   zdravotného   poistenia   a o úhradách   za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 720/2004 Z. z. nie sú v súlade s čl. 13 ods. 2 a s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ako i s čl. 4 ods. 2 a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd.

2.   Nariadenie   vlády   Slovenskej   republiky   č.   776/2004   Z.   z.,   ktorým   sa   vydáva Katalóg zdravotných výkonov a Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 777/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia nie sú v súlade s čl. 13 ods. 2 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ako i s čl. 4 ods. 2 a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd.

3. Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 14. decembra 2004 č. OPL0604-24179/2004-SL, ktorým sa vydáva zoznam liečiv a liekov plne uhrádzaných alebo   čiastočne   uhrádzaných   na   základe   verejného   zdravotného   poistenia,   Opatrenie Ministerstva   zdravotníctva   Slovenskej   republiky   zo   17.   marca   2006   č.   OPP0106- 07908/2006-SL, ktorým sa vydáva zoznam zdravotníckych pomôcok plne uhrádzaných alebo čiastočne   uhrádzaných   na   základe   verejného   zdravotného   poistenia   a   Opatrenie Ministerstva   zdravotníctva   Slovenskej   republiky   zo   17.   marca   2006   č.   OPD0106- 07905/2006-SL, ktorým sa vydáva zoznam dietetických potravín plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia nie sú v súlade s čl. 13 ods. 2 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ako i s čl. 4 ods. 2 a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd.

5. Listom z 21. júla 2005 vyzval ústavný súd predsedu Národnej rady Slovenskej republiky   (ďalej   len „národná   rada“   alebo   „parlament“)   a podpredsedu   vlády   a ministra spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   aby   podľa   §   39   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde predložili k návrhu poslancov stanovisko orgánu, ktorý napadnutý predpis vydal, resp. vlády ako vedľajšieho účastníka v konaní.

Ústavný súd tiež listom z 3. marca 2006 vyzval ministra zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „minister zdravotníctva“) a predsedu vlády, aby zaujali podľa § 39 ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   stanovisko   k napadnutým   podzákonným   právnym predpisom, a to za orgán, ktorý ich vydal.

6. Národná rada ako orgán, ktorý prijal zákon č. 576/2004 Z. z. a zákon č. 577/2004 Z. z., zaujala k návrhu poslancov stanovisko listom predsedu národnej rady z 19. septembra 2005, v ktorom sa uvádza:

V   súvislosti   s napadnutým   ustanovením   §   3   ods.   9   zákona   o zdravotnej starostlivosti poukazujeme na to, že Národná rada Slovenskej republiky schválila 30. júna 2005 zákon č. 350/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti. Týmto zákonom sa doterajšie znenie § 3 nahrádza s účinnosťou od 1.   septembra 2005 novým znením, v ktorom sa rozlišuje Katalóg zdravotných výkonov... a Zoznam zdravotných výkonov...   V nadväznosti   na   uvedené   bude   doterajšie   nariadenie   č.   776/2004   Z.   z. nahradené novým nariadením... V čase, keď o návrhu skupiny poslancov bude rozhodovať ústavný súd, bude napadnuté ustanovenie § 3 ods. 9 už neúčinné.

...nariadenie   č.   777/2004   Z.   z.   neobsahuje   choroby,   pri   ktorých   sú   výkony   plne hradené na základe verejného zdravotného poistenia; takéto choroby sú vymedzené priamo v prílohe č. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti, čo je v súlade s čl. 40 a s čl. 13 ods. 2 ústavy, keďže rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti ne základe verejného zdravotného poistenia je vymedzený priamo zákonom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj § 46 ods. 1 zákona o rozsahu, ktorý oprávňuje vládu na vydanie prvého zoznamu chorôb, je v súlade s čl. 40 aj s čl. 13 ods. 2 ústavy.

(v súvislosti s napadnutými ustanoveniami § 4 ods. 3 a § 5 ods. 3 zákona č. 577/2004 Z. z., pozn.) Hoci v § 4 ods. 3 sa splnomocňuje ministerstvo zdravotníctva na vydanie všeobecne   záväzného   právneho   predpisu,   ktorým   sa   vydá   Zoznam   liečiv   a liekov   plne uhrádzaných alebo   čiastočne   uhrádzaných   na základe   verejného   zdravotného   poistenia, súčasne sa v § 4 ods. 2 poslednej vete ustanovuje, že najmenej jeden liek obsahujúci liečivo z každej anatomicko-terapeuticko-chemickej skupiny liečiv, ktorých zoznam je v prílohe č. 4, sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia. Uvedeným ustanovením je naplnená ústavná požiadavka, podľa ktorej rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti musí byť ustanovený zákonom.

Obdobné platí aj pokiaľ ide o zdravotnícke pomôcky, pri ktorých sa v § 5 ods. 2 uvádza, že z každej skupiny zdravotníckych pomôcok, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 5, sa základný funkčný typ zdravotníckej pomôcky plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia.

Okrem   uvedeného   zákon   o rozsahu   ešte   stanovuje,   že   na   základe   zdravotného poistenia   sa   bezplatne   poskytujú   lieky,   zdravotnícke   potraviny   a dietetické   potraviny, poskytované v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti (§ 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1) a individuálne   pripravované   lieky   poskytované   v rámci   ambulantnej   zdravotnej starostlivosti,   okrem   liekov   na   ktorých   prípravu   sa   použili   hromadne   vyrábané   lieky neuhrádzané alebo čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia (§ 4 ods. 1).“

Z uvedeného národná rada vyvodzuje záver, že zákon č. 576/2004 Z. z. aj zákon č. 577/2004   Z.   z.   „priamo   vymedzujú   podmienky   a rozsah   bezplatnej   zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia“, a teda napadnuté ustanovenia „sú v súlade s citovanými článkami ústavy“.

7. Vláda ako vedľajší účastník konania zaujala k návrhu poslancov stanovisko listom podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo 14. decembra 2005. V stanovisku vlády ako vedľajšieho účastníka sa uvádza:

«Podstatou podania navrhovateľov je námietka, že ustanovenia zákona č. 576/2004 Z.   z.,   resp.   zákona   č.   577/2004   Z.   z.,   ktoré   splnomocňujú   na   vydanie   podzákonných právnych predpisov, ustanovujúcich choroby, resp. lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, ktoré sú úplne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia, sú v rozpore s čl. 13 ods. 2 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), keďže sa podľa   tvrdenia   navrhovateľov   podzákonnými   predpismi   ustanovuje   skutočný   rozsah zdravotnej starostlivosti a zdravotných pomôcok.

Pri posudzovaní zákonnej úpravy zdravotných výkonov, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia je potrebné si uvedomiť zásadnú skutočnosť, že nie je rozhodujúce o aký zdravotný výkon ide, ale rozhodujúce je, v súvislosti s akou chorobou je poskytnutý, resp. vykonaný. Katalóg zdravotných výkonov (§ 3 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z.) totiž neustanovuje,   ktoré   výkony   sú   hradené   z verejného   zdravotného   poistenia...   Obdobne Zoznam zdravotných výkonov (§ 3 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z.) neustanovuje, ktoré výkony sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ale predstavuje súhrn zdravotných výkonov a ich frekvencií a indikácii priradených k jednotlivým chorobám... Ak opomenieme ustanovenie § 3 ods. 1, ktoré ustanovuje, že neodkladná zdravotná starostlivosť sa vždy hradí z verejného zdravotného   poistenia,   tak je dôležitým najmä ustanovenie odseku   2, podľa   ktorého   zdravotné   výkony   nevyhnutné   na   poskytnutie   správnej   zdravotnej starostlivosti sú hradené z verejného zdravotného poistenia ak

a) vedú k zisteniu choroby,

b) sú poskytnuté pri liečbe choroby uvedenej v Zozname prioritných chorôb, ktorý je uvedený v prílohe č. 3, alebo

c) sú poskytnuté v rámci dispenzarizácie, ak poistenca na dispenzarizáciu zaradila zdravotná poisťovňa

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že všetky diagnostické výkony sú hradené z verejného zdravotného   poistenia.   Po   určení   diagnózy   (teda   po   určení   o akú   chorobu   ide)   sú z verejného zdravotného poistenia hradené všetky tie zdravotné výkony, ktoré sú k danej chorobe „priradené“ na základe Zoznamu zdravotných výkonov. Keďže Zoznam prioritných chorôb, teda chorôb, pri ktorých sú zdravotné výkony hradené z verejného zdravotného poistenia, je súčasťou zákona (ako príloha č. 3 zákona č. 577/2004 Z. z.), je to práve a len zákon,   ktorý   ustanovuje   a aj   môže   zmeniť   rozsah   zdravotných   výkonov   hradených z verejného zdravotného poistenia – tým, že sa zmení Zoznam prioritných chorôb. Túto možnosť má teda len zákonodarný zbor a môže ju realizovať len zákonom – presne tak, ako to predpokladá čl. 40 Ústavy.

Pokiaľ ide o lieky a zdravotnícke pomôcky, v zmysle zákona sa tieto vždy plne hradia z verejného zdravotného poistenia, ak sú poskytované v rámci ústavnej starostlivosti (§ 4 ods.   1,   resp.   §   5   ods.   1   zákona   č.   577/2004   Z.   z.).   Následne   zákon   č.   577/2004   Z.   z. v prílohách ustanovuje anatomicko-terapeuticko-chemické skupiny liekov, ako aj skupiny zdravotníckych pomôcok a v § 4 ods. 2, resp. § 5 ods. 2 ustanovuje, že minimálne jeden liek, resp.   jedna   zdravotnícka   pomôcka   z každej   skupiny   musí   byť   plne   hradená   z verejného zdravotného   poistenia.   Ktoré   lieky   a zdravotnícke   pomôcky   sa   uhrádzajú   plne   alebo čiastočne a aká je spoluúčasť pacienta je síce uvedené v Zozname liekov, resp. Zozname zdravotníckych   pomôcok,   ale   základné   kritérium   (jeden   z každej   skupiny   bezplatne)   je ustanovené   v zákone   a podzákonné   predpisy,   ktorými   sú   predmetné   zoznamy   vydávané musia toto rešpektovať... Zmeniť tento stav môže len zákonodarný zbor zmenou zákona – presne tak, ako to predpokladá čl. 40 Ústavy.

Vláda   nespochybňuje   skutočnosť,   že   zákon   umožňuje   podzákonným   predpisom konkretizovať, ktoré zdravotné výkony, lieky či zdravotnícke pomôcky sú čiastočne či plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Avšak pri posudzovaní ústavnosti tohto riešenia pokladá vláda za dôležité to, že zákon explicitne ustanovil limity, ustanovil „minimálny štandard“ zdravotnej starostlivosti, ktorá musí byť plne hradená z verejného zdravotného poistenia a zmeniť tento stav, resp. zúžiť tento rozsah je možné len zmenou zákona.»

8. Ministerstvo zdravotníctva ako orgán, ktorý vydal napadnuté opatrenia, zaujalo stanovisko listom ministra zdravotníctva z 27. marca 2006, v ktorom sa uvádza:

Napriek   tomu,   že   od   času   podania   návrhu   boli   napadnuté   ustanovenia novelizované, uvádzame, že návrh nezohľadnil tie ustanovenia napadnutých zákonov, ktoré vymedzujú spôsob,   podmienky a rozsah zdravotnej starostlivosti,   uhrádzanej na   základe verejného zdravotného poistenia... Ide najmä o ustanovenia § 2 až 7 zákona č. 577/2004 Z. z... a ustanovenie § 8 citovaného zákona... Z citovaných ustanovení vyplývajú aj spôsob a podmienky poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti v zmysle čl. 40 Ústavy.Preventívne prehliadky plne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia sú   taxatívne   ustanovené   v   §   2   ods.   1   a 4   citovaného   zákona.   Neodkladná   zdravotná starostlivosť je vždy plne uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia (§ 3 ods. 1 citovaného   zákona).   Rovnako   je   plne   uhrádzané   aj   povinné   očkovanie   (§   3   ods.   6 citovaného zákona). Zdravotné výkony plne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia sú taxatívne ustanovené v § 3 ods. 2 až 4 a 6 citovaného zákona. Podľa platnej právnej   úpravy   v čase   podania   návrhu   ide   o všetky   zdravotné   výkony   vedúce   k zisteniu akejkoľvek choroby. zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe prioritnej choroby a zdravotné výkony   poskytnuté   v rámci   dispenzarizácie,   ak   poistenca   na   dispenzarizáciu   zaradila zdravotná   poisťovňa.   Vo   všetkých   vyššie   uvedených   prípadoch   plnú   úhradu   na   základe verejného zdravotného poistenia nemožno zmeniť podzákonnou normou.

Vymenovanie   zdravotných   výkonov   v nariadení   vlády,   resp.   ich   priradenie k jednotlivým   chorobám,   neovplyvňuje   rozsah   zdravotnej   starostlivosti   uhrádzanej   na základe verejného zdravotného poistenia, pretože prípad, v ktorých sú zdravotné výkony plne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia taxatívne ustanovuje zákon č. 577/2004 Z. z.

Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že v prílohe č. 1 k zákonu č. 576/2004 Z. z. sú uvedené všetky choroby, v prílohe č. 3 k zákonu č. 577/2004 Z. z. sú tzv. prioritné choroby a v Zozname chorôb vydávanom nariadením vlády sa ustanovujú ako neprioritné choroby len tie, ktoré sú v prílohe č. 1 k zákonu č. 576/2004 Z. z., a zároveň nie sú prioritnými chorobami podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 577/2004 Z. z. Ministerstvo zdravotníctva z toho vyvodzuje, že „je irelevantná forma nariadenia vlády Zoznamu chorôb... pretože zmena tohto zoznamu je podmienená zmenou zákona (rozsahu prioritných chorôb).

Zákon č. 577/2004 Z. z. obsahuje aj taxatívny výpočet prípadov, v ktorých sa plne uhrádzajú lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny (§ 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 citovaného zákona).“.

Ministerstvo zdravotníctva tiež žiada ústavný súd, aby podľa § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde zastavil konanie v časti, ktorá sa týka ustanovení výslovne alebo obsahovo dotknutých novelou, t. j. zákonom č. 350/2005 Z. z. a zákonom č. 347/2005 Z. z., resp. zákonom   č.   660/2005   Z.   z..   V prípade,   ak   by   ústavný   súd   konanie   v časti   nezastavil, ministerstvo zdravotníctva žiada návrh zamietnuť, a to najmä z dôvodov už uvedených.

9. Vláda ako orgán, ktorý vydal napadnuté nariadenia, zaujala stanovisko k návrhu poslancov listom predsedu vlády z 29. marca 2006, v ktorom sa v plnej miere stotožnila so stanoviskami ministerstva zdravotníctva z 27. marca 2006 a podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti zo 14. decembra 2005.

10.   Ústavný   súd   vykonal   vo   veci   pojednávanie   na   verejnom   zasadnutí   pléna ústavného súdu 30. marca 2006. Zo strany účastníkov konania bol prítomný len zástupca navrhovateľov,   národná   rada,   vláda,   ministerstvo   zdravotníctva   ani   ministerstvo spravodlivosti neboli na pojednávaní zastúpení. Po otvorení pojednávania a informovaní zúčastnených   o stanoviskách   niektorých   účastníkov   konania   predseda   pléna   doručil zástupcovi navrhovateľov stanovisko ministerstva zdravotníctva z 27. marca 2006. Zástupca navrhovateľov   požiadal   ústavný   súd   o čiastočnú   zmenu   návrhu   z dôvodu   novelizácie predmetných   zákonných   ustanovení   a v krátkosti   zosumarizoval   podstatu   námietok navrhovateľov. Verejné ústne pojednávanie bolo následne odročené za účelom predloženia zmeny   návrhu   ústavnému   súdu   v písomnej   podobe,   ako   aj   za   účelom   vyjadrenia   sa navrhovateľov k stanovisku, ktoré bolo ich zástupcovi na tomto pojednávaní doručené.

11.   Navrhovatelia   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   31.   marca   2006 požiadali ústavný súd o pripustenie zmeny petitu v intenciách toho, čo predniesol na ústnom pojednávaní ich právny zástupca. S prihliadnutím na výlučne formálny rozmer zmeny petitu ústavný   súd   túto   zmenu   pripustil,   pričom   z dôvodov   procesnej   ekonómie   o tomto nerozhodol   samostatným   uznesením,   ale   v rámci   rozhodovania   vo   veci   samej.   V tejto súvislosti   ústavný   súd   prihliadol   predovšetkým   na   skutočnosť,   že   navrhovatelia   voči napadnutým   ustanoveniam   vzniesli   námietky   len   z hľadiska   formálneho,   v podobe   tzv. výhrady   zákona,   nenamietajúc   pritom   porušenie   žiadnych   materiálnych   podmienok   na úpravu   medzí   dotknutého   základného   práva.   Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd nepovažoval   za   vhodné   a správne   vyhovieť   už   uvedenému   návrhu   ministerstva zdravotníctva na zastavenie konania v časti týkajúcej sa ustanovení, ktoré boli nahradené neskoršími   ustanoveniami.   Z hľadiska   námietok   navrhovateľov   totiž   zmenou   žiadneho z napadnutých ustanovení nedošlo zároveň k zmene v podstate veci, ktorá je predmetom tohto   konania,   t.   j.   k zmene   v spôsobe   legislatívneho   riešenia   predmetnej   vecnej problematiky.   Naopak,   aj   na   neskoršie   opatrenia,   ktoré   nahradili   opatrenia   skoršie,   sa vzťahujú všetky výhrady navrhovateľov opierajúce sa o už spomenutú výhradu zákona, t. j. o formálnu podmienku úpravy medzí základných práv a slobôd.

Ústavný súd je v tejto súvislosti presvedčený, že zastavením konania v príslušnej časti by uprednostnil technicko-formalistické chápanie svojho poslania (ktorým je ochrana ústavnosti)   pred   chápaním   vychádzajúcim   z účelu   a hodnotovej   bázy   konania   o súlade právnych predpisov. Fakt, že niektoré z napadnutých opatrení v priebehu konania ústavného súdu boli nahradené neskoršími ustanoveniami podliehajúcimi rovnakým ústavno-právnym námietkam navrhovateľov, nemá žiadny relevantný dopad na predmet konania tak, ako ho svojím   návrhom   vymedzili   navrhovatelia.   Z daného   vyplýva,   že   zmena   §   3   ods.   7   a 8 zákona č. 577/2004 Z. z. na § 3 ods. 8 a 9 nič nemení na vzťahu medzi predmetnými ustanoveniami a na relevancii tohto vzťahu pre predmet konania, preto tento fakt formálnej zmeny v číslovaní niektorých napadnutých ustanovení ani z hľadiska ústavy, ani z hľadiska zákona o ústavnom súde sám osebe nepredstavuje prekážku pre taký postup ústavného súdu, ktorým   tento   posúdi   a rozhodne   o   námietke,   že   napadnuté   ustanovenia   sú   v rozpore s ústavnou výhradou zákonnej úpravy práva na zdravotnú starostlivosť, a tým aj v rozpore s týmto samotným právom.

12.   Dňa   3.   apríla   2006   sa   navrhovatelia   vyjadrili   k stanovisku   ministerstva zdravotníctva z 27. marca 2006, pričom obsahom tohto vyjadrenia boli v zásade rovnaké argumenty, aké sú obsahom návrhu na začatie konania vo veci samej. Navrhovatelia tiež odmietajú   argumentáciu   ministerstva   zdravotníctva   založenú   na   „zložitosti,   odbornosti a početnosti potreby prijímania zmien napr. v Katalógu výkonov nie je namieste, nakoľko Katalóg   výkonov   v minulosti   tvoril   prílohu   zákona   čo   nijakým   spôsobom   nenarušovalo občanom   dostupnosť   starostlivosti,   hradenej   z prostriedkov   verejného   zdravotného poistenia“.

Po voľbách v septembri 2006 predseda národnej rady ústavnému súdu oznámil, že vo veci sp. zn. PL. ÚS 16/05 zotrváva na stanovisku národnej rady tlmočenom ústavnému súdu v III. volebnom období a na odporučenom postupe.

Zástupca   navrhovateľov   listom   z 25.   júla   2007   oznámil   ústavnému   súdu,   že navrhovatelia netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd pokračoval v konaní v súlade s § 30 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Na verejné ústne pojednávanie konané 2. júla 2008 sa nedostavili účastníci konania. Sudkyňa spravodajkyňa prítomných oboznámila s doterajším priebehom konania a následne predsedníčka   pléna   prerušila   pojednávanie   za   účelom   hlasovania   o predmetnom   návrhu a následného vyhlásenia rozhodnutia.

II.

Základné východiská na rozhodovanie

13. Podľa čl. 13 ods. 2 ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Podľa čl. 40 ústavy každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

14.   Ustanovenie   čl.   13   ods.   2   ústavy   upravuje   tak   materiálne,   ako   aj   formálne predpoklady,   pri   splnení   ktorých   možno   upraviť   medze   základných   práv.   Materiálnym predpokladom je súlad úpravy s konkrétnymi podmienkami, ktoré vo vzťahu k predmetným základným právam alebo slobodám ustanovuje ústava. Formálnym predpokladom je, že úprava je vydaná vo forme zákona. Axiologickou a teleologickou bázou čl. 13 ods. 2 ústavy sú hodnoty a princípy demokratického právneho štátu – suverenita zákonodarcu v spojení s princípom obmedzenej, konštitučnej vlády. Inými slovami, účelom čl. 13 ods. 2 ústavy je chrániť adresátov práva pred takými technikami právnej regulácie, ktoré sú typické pre tzv. policajné štáty; ide najmä o širokú diskrečnú právomoc exekutívy, vrátane jej možnosti upravovať kľúčové súradnice vzťahu medzi občanmi a mocou podzákonnými opatreniami. Predmetné ustanovenie tak slúži predovšetkým na to, aby iné orgány ako parlament nemohli výkon základných práv a slobôd podrobiť akýmkoľvek obmedzeniam idúcim nad rámec zákona.

V skratke   tak   účinky   predmetného   ustanovenia   možno   zhrnúť   takto:   (i)   medze základných práv a slobôd môže upraviť iba zákonodarca, pričom (ii) takáto zákonná úprava musí byť v súlade s podmienkami, ktoré vo vzťahu k dotknutým základným právam alebo slobodám ustanovuje ústava.

15.   Z ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   k   čl.   40   ústavy   vyplýva,   že právo   na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky musí mať výlučne zákonnú a nie inú právnu úpravu. To je plne v súlade s atribútmi právneho štátu, ku ktorým sa Slovenská republika hlási v čl. 1 ústavy. Z jeho podstaty nevyhnutne vyplýva požiadavka uplatňovať zákonnú úpravu takých vzťahov, ktoré patria do sféry základných práv a slobôd. Preto i časť ustanovenia čl. 40 ústavy „zákon ustanoví“ treba jednoznačne interpretovať tak, že ústava ako základný právny predpis vyžaduje, aby právo na ochranu zdravia a ďalšie vzťahy, prostredníctvom ktorých sa toto základné právo uplatňuje, upravil zákon, prípadne predpis s prednosťou pred zákonom (ústavný zákon alebo medzinárodný dohovor spĺňajúci podmienky   čl.   11   ústavy).   Ústavná   požiadavka   zákonnej   úpravy   sa   vzťahuje nielen   na základné   práva   a   slobody   (ich   zákonné   vymedzenie),   ale   i   na   spôsob   ich   praktického uplatňovania. To plne vyplýva z čl. 12 ods. 1 ústavy, ktorý uvádza: „Základné práva a slobody   sa   zaručujú   všetkým   bez   ohľadu...“   Zaručenie   práv   zároveň   znamená   aj zabezpečenie ich praktického uplatňovania, a to nielen v rozsahu, ktorý ustanovuje ústava, resp. zákonná norma na to ústavou splnomocnená, ale i spôsobom ustanoveným ústavou, t. j.   prostredníctvom   toho   druhu   právnych   predpisov,   ktorý   určuje   ústava. Ústava   teda určuje, že na realizáciu práv upravených čl. 40 je spôsobilý iba zákon. To znamená, že výlučne prostredníctvom   zákona sa   zabezpečuje právo občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Toto konštatovanie plne potvrdzuje i čl. 51 ústavy, ktorý uvádza: „Domáhať sa   práv   uvedených   v...   čl.   38   až   42   sa   možno   len   v medziach zákonov,   ktoré   tieto ustanovenia vykonávajú.“ Aj tento článok ústavy potvrdzuje, že občania sa môžu domáhať práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť len v medziach zákona, ktorým sa toto právo v čl. 40 ústavy nielen vykonáva, ale i prakticky uplatňuje. Súčasťou procesu praktického uplatnenia ústavného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť sú i podmienky, rozsah a spôsob   jej   poskytovania,   ktoré   by   mali   byť   upravené   zákonom.   Zákonodarca   pritom nerozlišuje medzi základnými a inými podmienkami praktického uplatnenia tohto práva, avšak pre každé z nich zásadne predpisuje zákonnú formu. (PL. ÚS 5/94).

16.   V   konaní,   v ktorom   je   nesúlad   s ústavou   namietaný   z dôvodu   údajného nesplnenia formálnej podmienky úpravy medzí základného práva podľa čl. 40 ústavy, majú na výklad čl. 13 ods. 2 ústavy osobitný význam právne názory, ktoré ústavný súd vyslovil už   v niektorých predchádzajúcich   konaniach,   napríklad   že Ústava   Slovenskej   republiky obsahuje   ustanovenia,   ktoré   implikovane   zahŕňajú   zámer   ústavodarcu   zaručiť   zvýšenú ochranu zvlášť dôležitým spoločenským   vzťahom.   (PL.   ÚS   7/96),   a z toho   vyplývajúci právny   názor,   podľa   ktorého   Tento   zámer   ústavodarcu   sa   prejavuje najmä   v   zárukách, ktorými   sa   zabezpečujú   základné   práva   a   slobody. Podľa   čl.   13   ods.   2   ústavy   medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Ústava tým zaručuje zvýšenú ochranu základných práv a slobôd ustanovených v druhej hlave. Práva a slobody zaručené podľa ústavy sa chránia pozitívnym záväzkom Slovenskej republiky. (II. ÚS 8/97).

Podmienka zákonnej úpravy medzí základných práv a slobôd tak slúži zabezpečeniu ochrany   základného   práva   podľa   čl.   40   ústavy   hneď   dvoma   spôsobmi:   jednak   zveruje úpravu jeho medzí do výlučnej pôsobnosti národnej rady a jednak takúto úpravu následne chráni   pred   jej   prípadným   „obmedzením“   podzákonným   predpisom.   Úprava   medzí základného práva je úpravou podmienok, rozsahu a spôsobu jeho uplatňovania. Ide teda o ustanovenie akéhosi základného obsahu základného práva, pričom zákonodarca musí pri takejto   úprave   dbať   na   jeho   podstatu   a zmysel   (čl.   13   ods.   4   ústavy).   Podzákonný normotvorca je následne týmto zákonným štandardom viazaný v tom zmysle, že obsahom ním vydaného právneho predpisu nesmie byť úprava, ktorou by sa daný štandard oslabil alebo, a minori   ad   maius,   úplne   znehodnotil.   V súhrne,   ústavná   podmienka   vyjadrená v čl. 13 ods. 2 ústavy slovom „zákonom“ a v čl. 40 ústavy slovami „ustanoví zákon“ slúži na to, aby zákonná úroveň ochrany dotknutého základného práva nebola a nemohla byť nijako znížená podzákonným právnym predpisom.

17. Napadnuté ustanovenia zákona sú ustanoveniami splnomocňujúcimi vládu, resp. ministerstvo zdravotníctva na vydanie podzákonných právnych predpisov, (i) ktorými sa vydávajú Katalóg zdravotných výkonov a Zoznam zdravotných výkonov (§ 3 ods. 10 a 11 zákona   č.   576/2004   Z.   z.)   a Zoznam   chorôb,   Zoznam   liekov,   Zoznam   zdravotníckych pomôcok a Zoznam dietetických potravín [§ 3 ods. 9 (pôvodne § 3 ods. 8), § 4 ods. 3, § 5 ods. 3, § 6 ods. 3 a § 46 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z.] a tiež (ii) ktorými sa upravuje proces   zaraďovania,   resp.   vyraďovania   chorôb,   liekov,   zdravotníckych   pomôcok a dietetických potravín z týchto zoznamov (§ 9 ods. 1, § 11 ods. 1, § 16 ods. 1, § 20 ods. 1, § 26 ods. 1, § 29 ods. 1 a § 34 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z.).

Katalógom   zdravotných   výkonov   je   súhrn   všetkých   zdravotných   výkonov s uvedením   ich   charakteristík   (§   3   ods.   1   zákona   č.   576/2004   Z.   z.)   a   Zoznamom zdravotných výkonov je súhrn zdravotných výkonov uvedených v katalógu zdravotných výkonov, ich frekvencií a indikačných obmedzení patriacich k jednotlivým chorobám podľa prílohy č. 1, ktoré predstavujú nevyhnutný predpoklad na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti (§ 3 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z.).

Podľa § 3 ods. 8 (pôvodne § 3 ods. 7) zákona č. 577/2004 Z. z. sa na základe verejného   zdravotného   poistenia   plne   alebo   čiastočne   uhrádzajú   alebo   neuhrádzajú zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe inej ako prioritnej choroby uvedenej v Zozname chorôb.   Iné   ako   prioritné   choroby   sú   choroby   uvedené   v   osobitnom   predpise   okrem prioritných chorôb (príloha č. 3 zákona č. 577/2004 Z. z.). Najmenej v jednej tretine chorôb uvedených v Zozname chorôb sa zdravotné výkony plne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, najviac v jednej šestine chorôb uvedených v Zozname chorôb sa zdravotné výkony neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia a v ostatných chorobách   uvedených   v   Zozname   chorôb   sa   zdravotné   výkony   čiastočne   uhrádzajú   na základe verejného zdravotného poistenia.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. sa na základe verejného zdravotného poistenia   plne   alebo   čiastočne   uhrádzajú   lieky   poskytované   v   rámci   ambulantnej starostlivosti   alebo   lekárenskej   starostlivosti   uvedené   v   Zozname   liekov   a   predpísané v súlade s preskripčnými obmedzeniami a indikačnými obmedzeniami uvedenými v tomto zozname.   Najmenej   jeden   liek   obsahujúci   liečivo   z   každej   anatomicko-terapeuticko-chemickej skupiny liečiv, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 4 zákona č. 577/2004 Z. z., sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. sa na základe verejného zdravotného poistenia   plne   alebo   čiastočne   uhrádzajú   zdravotnícke   pomôcky   poskytované   v   rámci ambulantnej   starostlivosti   alebo   lekárenskej   starostlivosti   uvedené   v   Zozname zdravotníckych   pomôcok   a   predpísané   v   súlade   s   preskripčnými   obmedzeniami, indikačnými   obmedzeniami,   množstvovými   limitmi   a   finančnými   limitmi   uvedenými v tomto zozname. Z každej skupiny zdravotníckych pomôcok, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 5 zákona č. 577/2004 Z. z., sa základný funkčný typ zdravotníckej pomôcky plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. sa na základe verejného zdravotného poistenia   plne   alebo   čiastočne   uhrádzajú   dietetické   potraviny   poskytované   v   rámci ambulantnej starostlivosti uvedené v Zozname dietetických potravín a predpísané v súlade s preskripčnými   obmedzeniami,   indikačnými   obmedzeniami,   množstvovými   limitmi a finančnými limitmi uvedenými v tomto zozname. Z každej skupiny dietetických potravín, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 5a zákona č. 577/2004 Z. z., sa najmenej jedna dietetická potravina plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia.

III.

Závery ústavného súdu

18. Na posúdenie predmetu konania považoval ústavný súd za nevyhnutné zaoberať sa   spôsobom   regulácie   poskytovania   zdravotnej   starostlivosti   upraveným   v zákone č. 576/2004   Z.   z.   a v zákone   č.   577/2004   Z.   z.   a tiež   obsahom   a vzťahom   napadnutých podzákonných   predpisov   k zákonnej   regulácii   bezplatnej   zdravotnej   starostlivosti   na základe zdravotného poistenia. Ústavný súd považuje v predmetnej veci za nesporné, že ústavný   pojem   „bezplatná   zdravotná   starostlivosť   a zdravotnícke   pomôcky   na   základe zdravotného poistenia“ nachádza svoje zákonné vyjadrenie v pojme „zdravotná starostlivosť na   základe   verejného   zdravotného   poistenia“.   Uvedené   má   oporu   predovšetkým v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby,   zvýšenia   kvality   jej   života   a   zdravého   vývoja   budúcich   generácií;   zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú   starostlivosť   a   pôrodnú   asistenciu,   ako   aj   (najmä) v druhej   časti   zákona č. 577/2004 Z. z.

19. Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia je predmetom úpravy zákona č. 577/2004 Z. z. Tento zákon vo svojej druhej časti ustanovuje,   aká   zdravotná   starostlivosť   sa   z verejného   zdravotného   poistenia   uhrádza   – navrhovatelia napadli ustanovenia týkajúce sa zdravotných výkonov a Zoznamu chorôb, liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.

20.   Pokiaľ   ide   o zdravotnícke   výkony   a ich   uhrádzanie   z verejného   zdravotného poistenia, východiskovou referenčnou kategóriou v zmysle zákonnej úpravy je klasifikácia choroby doplnená o kritérium povahy poskytnutého zdravotného výkonu. Rozhodujúce je v tomto   zmysle   jednak   delenie   chorôb   na   prioritné   a neprioritné   a jednak   delenie zdravotných výkonov na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a diagnostiku na jednej strane a iné výkony na strane druhej. Uvedenému plne zodpovedá úprava § 3 zákona č. 577/2004 Z. z., konkrétne

a) odseku 1, podľa ktorého sú všetky zdravotné výkony pri neodkladnej zdravotnej starostlivosti, resp. neodkladná zdravotná starostlivosť bez výnimky uhrádzaná z verejného zdravotného poistenia,

b) odseku   2,   podľa   ktorého   z verejného   zdravotného   poistenia   sú   uhrádzané zdravotné   výkony vedúce   k zisteniu   choroby   (diagnostické   výkony)   a zdravotné   výkony poskytnuté pri liečbe choroby uvedenej v Zozname prioritných chorôb, ktorý je v prílohe č. 3   tohto   zákona   -   tieto   výkony   sú   následne   z hľadiska   obsahu   (teda   nie   druhu) špecifikované v ods. 3,

c) odseku 4, 5 a 6, ak ide o zdravotné výkony v súvislosti so zubným kazom,

d) odseku 7 vo vzťahu k povinným očkovaniam, ak nie sú zahrnuté vo výkonoch v rámci preventívnej zdravotnej starostlivosti (podľa § 2 ods. 4) a

e) odseku 8, ak ide o zdravotné výkony poskytnuté pri inej ako prioritnej chorobe, ktorá je uvedená v Zozname chorôb vydávanom podľa ods. 9.

Navrhovatelia   namietli   rozpor   s ústavou   práve   vo   vzťahu   k Zoznamu   chorôb vydávanom na základe splnomocnenia § 3 ods. 9 v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z., pokiaľ ide o zaraďovanie chorôb do Zoznamu chorôb.

Z ustanovení § 3 zákona č. 577/2004 Z. z. vyplýva, že pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej   starostlivosti   a diagnostických   zdravotných   výkonoch   je   bezpredmetné,   vo vzťahu   k akej   chorobe   boli   poskytnuté   –   tieto   výkony   sa   vždy   uhrádzajú   z verejného zdravotného   poistenia.   Pokiaľ   ide   o   výkony   poskytnuté pri   liečbe   choroby,   z verejného zdravotného poistenia sú tieto uhrádzané len pri tzv. prioritných chorobách, ktorých zoznam je súčasťou zákona. Z uvedeného vyplýva, že ak ide o neprioritné choroby a zároveň nejde o neodkladnú   zdravotnú   starostlivosť   ani   o diagnostiku   týchto   chorôb,   z verejného zdravotného poistenia sa nemusia uhrádzať zdravotné výkony iné ako diagnostické, pričom rozsah   tejto   úhrady   je   ustanovený   v Zozname   chorôb,   teda   v nariadení   vlády.   Zákon č. 577/2004 Z. z. v § 3 ods. 7 zároveň ustanovuje, že najmenej v jednej tretine chorôb uvedených v zozname chorôb sa zdravotné výkony plne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, najviac v jednej šestine chorôb uvedených v zozname chorôb sa zdravotné výkony neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia a v ostatných chorobách   uvedených   v   zozname   chorôb   sa   zdravotné   výkony   čiastočne   uhrádzajú   na základe   verejného   zdravotného   poistenia.   Inými   slovami,   zákon   č.   577/2004   Z.   z. ustanovuje   rozsah   úhrady   zdravotných   výkonov   uhrádzaných   z verejného   zdravotného poistenia   spôsobom,   ktorý   (i)   zabezpečuje   bez   ohľadu   na   chorobu   vždy   neodkladnú zdravotnú starostlivosť a (ii) diagnostiku akejkoľvek choroby, pričom (iii) priamo zákon v prílohe č. 3 ustanovuje tzv. prioritné choroby, vo vzťahu ku ktorým sú zdravotné výkony vždy   uhrádzané   z verejného   zdravotného   poistenia   a   (iv)   takúto   úhradu   ustanovuje   za zákonom ustanovených podmienok aj vo vzťahu k zubným kazom a povinným očkovaniam, pričom následne (v) splnomocňuje vládu na vydanie nariadenia, ktorým sa vydá Zoznam chorôb   obsahujúci   iné   ako   prioritné   choroby,   pri   ktorých   v jednej   tretine   sú   zdravotné výkony vždy uhrádzané z verejného zdravotného poistenia. Tieto iné ako prioritné choroby sú pritom chorobami uvedenými v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 576/2004 Z. z. (príloha 1).

Ústavný   súd   v predchádzajúcom   konaní   zaujal   názor,   že už   samotná   existencia zdravotného   poistenia   vylučuje,   aby   boli   poistené   všetky   zdravotné   riziká   (t.   j.   aby bezplatnosť   bola   absolútna),   ale   len   tie,   ktoré   sú   uznané   za   poistnú   udalosť,   a aby poskytovaná   zdravotná   starostlivosť   na   základe   tohto   poistenia   nebola   bezhraničná,   ale limitovaná   zákonom   ustanovenými   podmienkami,   t.   j.   rozsahom   a obsahom   zdravotnej starostlivosti spadajúcej pod zdravotné poistenie. Ak by to tak nemalo byť, ústavodarca by poskytnutie bezplatnej zdravotnej starostlivosti „neobmedzil“ zdravotným poistením, ale by „veľkoryso“   na   základe   univerzálnej   a absolútnej   solidarity   garantoval   poskytovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti všetkým, resp. „každému“ (aj v tomto prípade nie však zadarmo,   pretože   štát   by   získaval   prostriedky   na   jej   zabezpečenie   cez   iné   zdroje, najpravdepodobnejšie cez univerzálny daňový systém bez povinnosti   ďalšej participácie pacienta   -   poistenca   na nejakom   poistení).   (PL.   ÚS   38/03).   Z uvedeného   podľa   názoru ústavného súdu   rezultuje aj skutočnosť,   že   ustanovenie akéhokoľvek obsahu zdravotnej starostlivosti   uhrádzanej   na   základe   verejného   zdravotného   poistenia,   t.   j.   „nastavenie poistného   plnenia“   a určenie   jeho   obsahu   a rozsahu,   je   nevyhnutne   podmienené možnosťami spoločnosti a udržateľnosťou systému zdravotného poistenia. Posúdenie tohto obsahu je vo svojej podstate posúdením naplnenia materiálnych podmienok úpravy medzí základného   práva   podľa   čl.   40   ústavy,   a nie   je   predmetom   tohto   konania,   keďže navrhovatelia   voči   napadnutej   zákonnej   úprave   vzniesli   námietky   len   z hľadiska formálneho, v podobe tzv. výhrady zákona.

Zákonodarca v predmetnom prípade pristúpil k ustanoveniu určitej úrovne a obsahu práva na zdravotnú starostlivosť (uhrádzanú z verejného zdravotného poistenia), čím upravil medze základného práva podľa čl. 40 ústavy. Inými slovami, zákonodarca priamo zákonom upravil   medze   práva   na   bezplatnú   zdravotnú   starostlivosť   tým,   že   ustanovil   kritériá a podmienky, za ktorých poskytovanie toho-ktorého typu zdravotnej starostlivosti môže byť predmetom   spoplatnenia.   Týmito   kritériami   a podmienkami je podzákonný   normotvorca bezprostredne viazaný. Je preto nepochybné, že obsah a rozsah zdravotnej starostlivosti na základe poistenia je upravený priamo zákonom, a to zákonom č. 577/2004 Z. z. Už len nad rámec   uvedeného   a s presahom   na   materiálnu   stránku   veci   ústavný   súd   konštatuje,   že zákonodarca   zákonnú úroveň   prístupu   k bezplatne poskytovanej   zdravotnej   starostlivosti ustanovil spôsobom, ktorý nevykazuje žiadne známky svojvôle.

Je   tiež   nesporné,   že   zákonodarca   ustanovil   spôsob,   ktorým   možno   aj   v rozsahu širšom - práve a len širšom - ako priznáva zákon, určiť zdravotné výkony a k nim ustanoviť rozsah   ich   úhrady   z verejného   zdravotného   poistenia,   pričom   okrem   už   uvedeného obmedzenia (úroveň rovnaká alebo vyššia ako je zákonný štandard) ustanovil aj ďalšie materiálne obmedzenia (už citovaný § 3 ods. 7 zákona č. 577/2004 Z. z.). Zákonodarca tak spolu   s určením   takpovediac   prahovej   úrovne   ochrany   základného   práva,   t.   j.   spolu s určením medzí, ktoré sú záväzné aj pre podzákonného normotvorcu, ustanovil zároveň aj možnosť, aby podzákonný normotvorca priznal nositeľom základného práva podľa čl. 40 ústavy   (práve   a len)   veľkorysejší   prístup   k zdravotnej   starostlivosti,   než   aký   im   v čase svojho prijatia zabezpečovala zákonná úprava. V plnom rozsahu teda zostáva zachovaná podmienka, aby zákonná úroveň ochrany dotknutého základného práva nebola a nemohla byť   predmetom   obmedzujúcej   úpravy   zo   strany   iných   orgánov   verejnej   moci   ako parlamentu. Pokiaľ by takáto úprava mala byť považovaná za nesúladnú s čl. 13 ods. 2 a čl. 40   ústavy,   znamenalo   by   to   uprednostnenie   striktne   formalistického   výkladu citovaných ustanovení pred takým výkladom, ktorý zohľadňuje ich účel a primárne z tohto účelu aj vychádza. Ústavný súd je presvedčený, že ak zákonodarca umožní podzákonnému normotvorcovi   za   vopred   ustanovených   zákonných   podmienok,   a to   formálnych   aj materiálnych, zabezpečiť oprávneným osobám prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti v širšom   rozsahu,   než   v akom   ho   v danom   čase   garantuje   zákonná   úprava,   nijako   tým nezasahuje do vecnej podstaty a účelu čl. 13 ods. 2 ústavy, tak ako túto podstatu vymedzil ústavný súd v bode 14 tohto nálezu.

Za jednu z kľúčových právnych okolností, ktorá ho priviedla k uvedenému záveru, považuje ústavný súd skutočnosť, že zákonodarca nielenže jednoznačne a presne vymedzil tie kategórie zdravotných výkonov, ktoré sa vždy v plnom rozsahu uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia (neodkladná starostlivosť, diagnostika, liečba prioritných chorôb),   ale   zároveň   uplatnením   vlastnej   normotvornej   pôsobnosti   ustanovil   aj   katalóg neprioritných   chorôb.   Tým   pre   vládu   ako   podzákonného   normotvorcu   obmedzil navrhovateľmi namietanú delegáciu priznanú v § 3 ods. 9 (pôvodne § 3 ods. 8) zákona č. 577/2004   Z.   z.   spôsobom,   ktorý   vláde   neponecháva   vôbec   žiadny   priestor   na   také uplatnenie jej normotvornej pôsobnosti, aké by mohlo viesť k zásahu do práva na zdravotnú starostlivosť.   Kombináciou   určenia   vždy   uhrádzaných   výkonov a delegácie   obmedzenej vopred určeným katalógom chorôb vo vzťahu k výkonom, ktoré sa musia uhrádzať len sčasti, tak zákonodarca vytvoril právny stav, ktorého podstatou je nemožnosť negatívneho dopadu na štandard zdravotnej starostlivosti bez predchádzajúceho pôsobenia zákonodarcu v podobe   zmeny   prílohy   č.   1   k zákonu   č.   576/2004   Z.   z.   Nevyhnutnou   podmienkou akejkoľvek   zmeny   v zozname   tých   chorôb,   na   ktoré   sa   vzťahuje   zákonné   pravidlo minimálne tretinovej úhrady, je teda rozhodnutie samotného zákonodarcu. Inak povedané, zákonodarca síce vládu splnomocnil na vydanie Zoznamu chorôb pojmovým vymedzením týchto chorôb v § 3 ods. 8 zákona č. 577/2004 Z. z. a odkazom na zákon č. 576/2004 Z. z., v tom istom ustanovení však zároveň vláde neumožnil iný normotvorný výkon ako taký, ktorým   prístup   poistencov   k zdravotnej   starostlivosti   iba   rozšíri.   Ako   už   ústavný   súd konštatoval, rozhodnúť, že takýto právny stav predstavuje zásah do práva na zdravotnú starostlivosť a do imperatívu zákonnej úpravy jeho podstaty a medzí, by znamenalo úplne abstrahovať   od   účelu   a zmyslu   napadnutých   ustanovení   a mechanizmu,   ktorý   sa   nimi zaviedol.

Vo   vzťahu   k napadnutým   ustanoveniam   zákona   č.   576/2004   Z.   z.   a súvisiacim podzákonným predpisom, teda vo vzťahu ku Katalógu zdravotných výkonov a Zoznamu zdravotných   výkonov,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   už   zo   samotnej   definície   tohto katalógu,   resp.   zoznamu   vyplýva,   že   ich   obsahom   nie   je   ustanovenie   podmienok poskytovania   zdravotnej   starostlivosti,   a preto   z povahy   veci   nemôžu   byť   v rozpore s dotknutými článkami ústavy.

21.   Pokiaľ   ide   o lieky,   zdravotnícke   pomôcky   a dietetické   potraviny,   teda o ďalšie napadnuté ustanovenia zákona č. 577/2004 Z. z., spôsob zákonnej regulácie ich uhrádzania z verejného zdravotného poistenia je v konkrétnostiach odlišný od zdravotných výkonov a chorôb, avšak vo výsledku vedie k rovnakým záverom.

Pokiaľ ide o lieky, § 4 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z. ustanovuje, že na základe verejného   zdravotného   poistenia   sa   plne   uhrádzajú   lieky   poskytované   v   rámci   ústavnej zdravotnej   starostlivosti   a   v   rámci   ambulantnej   zdravotnej   starostlivosti   individuálne pripravované lieky okrem liekov, na ktorých prípravu sa použili hromadne vyrábané lieky neuhrádzané alebo čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia - teda (i) obdobne, ako napr. v prípade neodkladnej zdravotnej starostlivosti, sa poskytuje plná úhrada bez ohľadu na liek, ak ide o ústavnú starostlivosť, a (ii) obdobne, ako napr. pri zdravotných   výkonoch   súvisiacich   so   zubným   kazom   sa   poskytuje   plná   úhrada,   ak   ide o lieky v rámci ambulantnej starostlivosti, za splnenia zákonom ustanovených podmienok. Následne v § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 577/2004 Z. z. sa ustanovuje mechanizmus vydávania Zoznamu liekov spolu so splnomocnením pre ministerstvo zdravotníctva na jeho vydanie. V tejto   súvislosti   má   osobitný   význam   druhá   veta,   podľa   ktorej   najmenej   jeden   liek obsahujúci   liečivo   z   každej   anatomicko-terapeuticko-chemickej   skupiny   liečiv,   ktorých zoznam   je   uvedený   v   prílohe   č.   4,   sa   plne   uhrádza   na   základe   verejného   zdravotného poistenia. Z uvedenej dikcie vyplýva, že pokiaľ ide o vybrané liečivá ako účinné zložky lieku, ich zoznam v delení podľa jednotlivých skupín je ustanovený zákonom a každý druh liečiva,   resp.   najmenej   jeden   liek   obsahujúci   liečivo   z každej   z týchto   skupín   musí   byť uhrádzaný   z verejného   zdravotného   poistenia.   Inými   slovami,   zákonodarca   tu   opäť ustanovuje   určitý   štandard   zdravotnej   starostlivosti   uhrádzanej   z verejného   zdravotného poistenia a zároveň umožňuje, aby podzákonný normotvorca priznal nositeľom základného práva podľa čl. 40 ústavy (práve a len) veľkorysejší prístup k zdravotnej starostlivosti, než aký   im   v čase   svojho   prijatia   zabezpečovala   zákonná   úprava,   spolu   so   zachovaním výlučného oprávnenia parlamentu tento štandard zákonom modifikovať.

Zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny majú rovnakú zákonnú reguláciu ako lieky. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z. sa na základe verejného zdravotného poistenia   plne   uhrádzajú   zdravotnícke   pomôcky   poskytované   v   rámci   ústavnej starostlivosti“   a podľa   §   6   ods.   1   tohto   zákona   sa   na   základe   verejného   zdravotného poistenia plne uhrádzajú dietetické potraviny poskytované v rámci ústavnej starostlivosti. Následne, v § 5 ods. 2, resp. § 6 ods. 2 zákonodarca zvolil rovnaký režim ako pri liekoch, keď   prílohy   5   a 5a   zákona   ustanovujú   skupiny   zdravotníckych   pomôcok   a dietetických potravín,   z ktorých   vždy   najmenej   jedna   musí   byť   podľa   Zoznamu   zdravotníckych pomôcok,   resp.   Zoznamu dietetických   potravín plne uhrádzaná z verejného zdravotného poistenia. Opäť teda zákon ustanovuje štandard, ktorý môže byť podzákonným právnym predpisom   rozšírený,   pričom   ochrana   zákonnej   úrovne   základného   práva   zostáva   plne zachovaná.

22.   Ústavný   súd   dospel   na   základe   posúdenia   napadnutých   ustanovení   v ich systematickej súvislosti s celkovou právnou úpravou poskytovania zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia k záveru, že zákonodarca tým, že rozsah, podmienky   a   spôsob   úhrady   zdravotnej   starostlivosti   ustanovil   zákonom, rešpektoval   ústavnú   požiadavku   zákonnej   úpravy   medzí základného   práva   podľa   čl. 40 ústavy. Spôsob, aký zákonodarca zvolil, zároveň nositeľom predmetného práva zaručuje, že uplatňovanie tohto práva môže podzákonný normotvorca v zákonom ustanovenom rozsahu a za zákonom ustanovených podmienok podrobiť veľkorysejším podmienkam.

Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol,   že   návrhu   na   vyslovenie   nesúladu napadnutých ustanovení s označenými ustanoveniami ústavy a listiny nemožno vyhovieť.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sa   k   rozhodnutiu   pripája   odlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 2. júla 2008