znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 15/2015-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova 17, Bratislava, vo vecineústavnosti   a nezákonnosti   volieb   starostu   obce   Selice   konaných   15.   novembra   2014,za účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola26. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obceSelice konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol kandidátom na starostu obce Selicevo voľbách konaných 15. novembra 2014, pričom uvádza, že z 1 213 odovzdaných platnýchhlasov získal 201 platných hlasov, čiže viac ako 10 % hlasov podľa § 59 ods. 2 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na získanie aktívnej legitimácie na podaniesťažnosti.

Sťažnosť smeruje proti kandidátovi ⬛⬛⬛⬛, ktorý bol s počtom hlasov1 003 zvolený za starostu obce Selice.

Sťažovateľ uvádza, že predmetom jeho sťažnosti je porušenie jeho základného právapodľa   čl.   30 ods.   1 a   3   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len   „ústava“) a   porušeniečl. 69 ods. 3 ústavy.

„K   porušeniu   uvedených   základných   práv   a   slobôd   sťažovateľa   došlo   postupom okrskovej   a   miestnej   volebnej   komisie,   ktorá   pri   sčítaní   hlasov   o   výsledkoch   volieb nepostupovala v súlade s § 37 ods. 4, § 39 ods. 2, § 40 ods. 1, § 41 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb...“

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza:«Dňa 15. 11. 2014, t. j. v deň komunálnych volieb sťažovateľ opätovne požiadal volebnú   komisiu   o   zaregistrovanie   troch   pozorovateľov   v   zmysle   §   41   ods.   2   zákona o ústavnom súde, a to ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛,   a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛,, čo bolo sťažovateľovi   umožnené.   Menovaní   pozorovatelia   vykonávali   počas   napádaných   volieb funkciu nezávislých pozorovateľov priebehu volieb a zisťovania ich výsledkov (ďalej aj ako „pozorovatelia“).   Ako   pozorovatelia   sa   počas   celého   dňa   vo   volebných   miestnostiach (okrsku č. 1 a č. 2) striedali tak, že vždy boli v týchto miestnostiach prítomní aspoň dvaja z nich. Večer o 20:01 hod., keď sa začali sčítavať odovzdané hlasy, už boli prítomní všetci traja. Okrem nich bol pri sčítavaní hlasov prítomný aj kandidát na post starostu obce, sťažovateľ...

Sťažovateľ a ⬛⬛⬛⬛ boli prítomní ako pozorovatelia vo volebnej miestnosti, okrsku č. 2 a ⬛⬛⬛⬛ spolu s ⬛⬛⬛⬛ boli prítomní ako pozorovatelia vo volebnej miestnosti, okrsku č. 1.

V obidvoch volebných miestnostiach boli hlasovacie lístky na funkciu starostu obce Selica, okres Šaľa volebnou komisiou prepočítané v neprítomnosti, resp. nie pod dohľadom nezávislých   pozorovateľov,   a   to   aj   napriek   vedomosti   členov   volebnej   komisie   o   ich prítomnosti.»

Sťažovateľ   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   napadnutých   volieb   z   dôvodupochybností o správnosti sčítania hlasovacích lístkov členmi okrskovej volebnej komisie.„Sťažovateľ   svoje   presvedčenie,   resp.   pochybnosti   argumentačne   podporuje tvrdením, že zloženie členov okrskovej volebnej komisie nebolo zastúpené žiadnym členom rómskeho pôvodu, a to napriek tomu, že v obci Selice je odhadom viac ako polovica (cca 60 %) obyvateľov rómskeho pôvodu, naopak volebná komisia bola prevažne zostavená zo sympatizantov víťaza na funkciu starostu v napádaných voľbách.“

Sťažovateľ uvádza, že 19. novembra 2014 podal na Obvodnom oddelení Policajnéhozboru Močenok podnet na trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu podľa § 351ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorý je vedený pod sp. zn. DU-678/2014.

Dňa   25.   novembra   2014   podal   sťažovateľ   na   Ministerstvo   vnútra   Slovenskejrepubliky žiadosť o opätovné prepočítanie hlasov v napadnutých voľbách, a to vo volebnejmiestnosti okrsku č. 1 a č. 2.

Sťažovateľ poukazuje na to, že členovia okrskovej volebnej komisie pre okrsok č. 1v sprievode   obecnej   polície celkovo dvakrát   umožnili   voličom hlasovať mimo volebnejmiestnosti do prenosnej volebnej schránky v zmysle § 31 ods. 6 zákona Slovenskej národnejrady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o voľbách“). Podľa vyjadrenia ⬛⬛⬛⬛ vo volebnom okrsku č. 2došlo   k   takému   hlasovaniu   trikrát.   Sťažovateľ   namieta,   že   členovia   okrskovej   volebnejkomisie „neupozornili na túto skutočnosť pozorovateľov. Následkom tohto pozorovatelia nemali   možnosť   skontrolovať,   či   bola prenosná   volebná   urna   pred   zapečatením prekontrolovaná a či bola zapečatená v čase, keď títo členovia volebnej komisie odchádzali, resp.   keď   prichádzali...   Pozorovateľom   bolo   takýmto   spôsobom   zabránené   skontrolovať nielen prenosné volebné urny, ale aj zoznam imobilných voličov, resp. tento zoznam doplniť alebo preveriť, či sa imobilní voliči dali do zoznamu zapísať alebo či sa doň chcú dopísať, aby im bol umožnení výkon ich volebného práva. Na základe zistení sťažovateľa možno uviesť, že minimálne nasledovné osoby mohli toto právo využiť a nebolo im to umožnené:

- ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛,

- ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛,

- ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛,

- ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛.“.

Následne sťažovateľ popisuje priebeh sčítania hlasov vo volebnej miestnosti, pričompoukazuje na to, že jemu a nezávislým pozorovateľom nebolo umožnené stáť bezprostrednepri stoloch, na ktorých sa mali spočítavať hlasovacie lístky. Preto si vo volebnej miestnostisadli na stoličky vzdialené 2 až 2,5 metra od uvedených stolov, kde pozorovali priebehsčítania hlasov členmi okrskovej volebnej komisie.

Sťažovateľ   tiež   uvádza,   že   členovia   okrskovej   volebnej   komisie   vzali   volebnúschránku a vysypali obálky na stôl, potom vzali prenosnú volebnú schránku a tiež vysypaliobálky   na   stôl.   Hlasovacie   lístky   rozdelili   na   dve   kôpky   –   na   lístky   s   kandidátmina poslancov obecného zastupiteľstva a na lístky s kandidátmi na starostu obce.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:„Šesťčlenná komisia začala spočítavať hlasy jednotlivých kandidátov na poslancov, čo prebiehalo tak, že jeden člen komisie sám nahlas čítal čísla, ktoré mali byť zakrúžkované na každom hlasovacom lístku, pod ktorým bol uvedený ten-ktorý kandidát na poslanca. Ostatní piati členovia komisie mali pridelené jednotlivé čísla, t.j. jednotlivých kandidátov, ku ktorým postupne pridávali čiarky podľa toho, koľkokrát sa, im pridelené číslo kandidáta na poslanca v miestnosti, prečítalo jedným členom komisie, ktorý stál pred nimi... Na tomto sčítavaní hlasov pozorovateľom prišlo zvláštne, že člena komisie, ktorý nahlas čítal čísla z každého   jedného   hlasovacieho   lístka   z   urny,   pre   kandidátov   na   poslanca,   nikto nekontroloval, nikto pri ňom nestál a nik iný okrem neho, nevidel na hlasovací lístok s vyznačenými   číslami   pre   jednotlivých   kandidátov   na   poslancov   do   obecného zastupiteľstva.

Počas   sčítavania   jednotlivých   hlasov   kandidátov   na   poslancov   do   obecného zastupiteľstva,   zobrala   p. ⬛⬛⬛⬛,   členka   volebnej   komisie,   volebné   lístky na starostu obce a premiestnila ich na druhý stôl, ktorý sa nachádzal v miestnosti. Tam prebiehalo sčítavanie hlasov na post starostu, pri ktorom bola len p., keďže ostatní   členovia   komisie   ostali   pri   stole,   kde   prebiehalo   sčítavanie   kandidátov   na poslancov. Pani si rozdelila hlasovacie lístky na viaceré kôpky po dvadsať lístkov, pričom nikto nevidel na jednotlivé hlasovacie lístky, nikto nemohol vidieť, kto bol na nich zakrúžkovaný   a   podobne,   ako   pri   sčítaní   hlasovacích   lístkov   na   starostu,   nikto nekontroloval, či toto sčítanie prebieha správne. Keď mala kôpky, v ktorých bolo po sto hlasov, spravila z nich jednu kôpku, v ktorej bolo spolu päťsto hlasov. Potom pokračovala v počítaní hlasov tak, že znovu robila   kôpky po dvadsať hlasov, tie spájala do kôpok, v ktorých bolo po sto hlasov, a tieto kôpky mala tri, to znamená, že mala spočítaných ďalších tristo hlasov. Týchto tristo platných hlasovacích lístkov nepoložila na kôpku s päťsto platnými hlasovacími lístkami, ale vedľa nej. Pani ⬛⬛⬛⬛ spočítala ešte ďalších štyridsať   platných   hlasovacích   lístkov,   ktoré   dala   na   dve   kôpky   po   dvadsať   platných hlasovacích lístkov. Ostali jej už len tri platné hlasovacie lístky, aj tie položila vedľa. Na   základe   opisu   pozorovateľov,   ktorí   boli   prítomní   pri   sčítavaní   jednotlivých hlasovacích lístkov vo volebnej miestnosti pre okrsok č. 1, rovnaký postup sa opakoval aj v druhej   volebnej   miestnosti   (pre   okrsok   č.   1),   kde ⬛⬛⬛⬛ rovnako   ako vo volebnej   miestnosti   okrsku   č.   2   zobrala   hlasovacie   lístky   na   starostu   obce   Selice a premiestnila ich na druhý stôl, ktorý sa nachádzal vo volebnej miestností tohto okrsku. Tam   prebiehalo   sčítavanie   hlasov   na   post   starostu   obce,   pri   ktorom   bola   len, ktorá toto sčítanie aj sama uskutočnila.“

Sťažovateľ uvádza, že opustil volebnú miestnosť pre volebný okrsok č. 2 a na chodbestretol pozorovateľov – ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ktorí už tiež boli na chodbea oznámili mu výsledok sčítania pre volebný okrsok č. 1 s tým, že p. mal mať624 platných   hlasov   a   sťažovateľ   mal   72   platných   hlasov,   neplatných   hlasovbolo 9. „Nakoniec došlo k podpísaniu zápisnice o priebehu volieb všetkými členmi komisie okrsku   č.   1.   Zápisnicu   o   priebehu   volieb   pozorovateľom ⬛⬛⬛⬛ a

nedali na podpis, mali iba vedomosť, že ich mená tam boli uvedené.

Po tomto sa sťažovateľ vrátil do volebnej miestnosti pre okrsok č. 2, kde znovu požiadal   o   sčítanie   volebných   lístkov   kandidátov   na   post   starostu   obce   za   prítomnosti pozorovateľa ⬛⬛⬛⬛ ako aj sťažovateľa...

Po   sčítaní   hlasov   pani ⬛⬛⬛⬛ zobrala   pásku   a   začala   odovzdané hlasovacie lístky spájať zošívačkou. Takýmto spôsobom spojila päťsto platných hlasovacích lístkov   spolu,   tristo   platných   hlasovacích   lístkov   spolu,   štyridsať   platných   hlasovacích lístkov spolu, tri platné hlasovacie lístky spolu.

Po sčítaní hlasov jednotlivých kandidátov na poslancov do obecného zastupiteľstva sa sťažovateľ opýtal, ako sa budú sčítavať hlasy kandidátov na post starostu obce Selice, kde bol   vyzvaný,   aby   bol   ticho   a   sedel   v   kúte   miestnosti   a   sčítavanie   hlasov   kandidátov na starostu prebehne nasledovne na tzv. okresnej (miestnej) volebnej komisii v Šali, odkiaľ bude výsledok zaslaný elektronicky emailom a prebehne vyhlásenie v miestnom rozhlase. Následne   pani vyšla   von,   členovia   volebnej   komisie   ostali   sedieť   dnu a čakali. Keď sa pani vrátila do volebnej miestnosti pre okrsok č. 2 a znova jej sťažovateľ položil otázku, koľko hlasov dostal ktorý kandidát na post starostu, opakovane povedala, že im už bolo povedané, že hlasy sa budú spočítavať v Šali. Sťažovateľ ju vyzval ešte raz. P. povedala, že musíme čakať, kým prídu výsledky zo Šale. Sťažovateľ navrhol, aby pozorovateľ ⬛⬛⬛⬛, išiel do Šale a bol prítomný pri sčítavaní hlasov ako jeho pozorovateľ. P. odpovedala, že nemôže ísť.

Následne   členovia   volebnej   komisie   čakali   na   výsledky   volieb   miestnej   volebnej komisie v Šali, ktoré boli vyhlásené v miestnom rozhlase. Podľa tohto vyhlásenia víťaz volieb na post starostu obce Selice ⬛⬛⬛⬛ získal vo voľbách 1 003 hlasov a počet hlasov ani meno sťažovateľa neboli vo vyhlásení spomenuté vôbec. Túto skutočnosť môže dosvedčiť viacero občanov obce Selice, ktorí v tom čase stáli von a čakali na vyhlásenie výsledkov volieb obecným rozhlasom.

Vyššie   uvedené   skutočnosti,   priebeh   sčítania   hlasov   jednotlivých   kandidátov na starostu obce Selice, najmä avšak nie výlučne skutočnosť, že hlasovacie lístky na funkciu starostu   obce   Selice,   okres   Šaľa,   boli   okrskovou   volebnou   komisiou   prepočítané v neprítomnosti,   resp.   nie   pod   dohľadom   nezávislých   pozorovateľov,   a   to   aj   napriek vedomosti   členov   volebnej   komisie   o   ich   prítomnosti,   ako   aj   skutočnosti,   že   samotné sčítavanie hlasovacích lístkov prebiehalo len za prítomnosti jednej osoby, ⬛⬛⬛⬛, mali za následok vydanie rozhodnutí, ktorými boli porušené základné práva sťažovateľa. Z   vyššie   uvedených   dôvodov   sťažovateľ   navrhuje   zistiť   počet   hlasovacích   lístkov na voľbu starostu obce Selice, zároveň navrhuje zistiť obsah hlasovacích lístkov na voľbu starostu obce Selice, spôsob ako ich voliči označili, a na základe toho posúdiť správnosť posudzovania hlasovacích lístkov členmi volebnej komisie. Zvolený postup volebnej komisie môže mať vplyv na výsledok hlasovania v prípade postu kandidátov na starostu obce Selice, okres Šaľa.“

Sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   prijal   jeho   sťažnosť   na   ďalšie   konaniea po vykonaní dokazovania vydal tento nález:

„Voľby   starostu   obce   Selice,   ktoré   sa   konali   dňa   15.   11.   2014   vyhlasuje   za neplatné.“

Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že verejnú funkciu by mala zastávať osoba, ktorá donej bola zvolená alebo ustanovená v súlade s právnou úpravou volieb. V prerokúvanej veciexistujú dôvodné obavy, že vo voľbách starostu obce Selice bola porušená ústava a zákono voľbách.

„Verejný záujem na výkone funkcie starostu, ktorý vznikol v zákonných a ústavných voľbách   prevažuje   nad   prípadným   zásahom   do   práv   odporcu   spočívajúcom   v   tom, že dočasne   nebude   vykonávať   funkciu   starostu...   Výkon   funkcie   starostu   obce   Selice je zabezpečený v zmysle § 13 a nasl. zákona... č. 369/1990 Zb...“

Na   základe   týchto   skutočností   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   na   základe§ 31a zákona   o   ústavnom   súde   uznesením   nariadil   predbežné   opatrenie,   ktorým   uloží ⬛⬛⬛⬛ povinnosť „až do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej zdržať sa výkonu všetkých práv a povinností, ktoré mu vznikli v dôsledku výsledkov voľby starostu obce Selice, konaných dňa 15. 11. 2014“.

Alternatívne sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa §52 ods. 2 zákona o ústavnom súde takto:

„Miestna volebná komisia obce Selice vytvorená v zmysle zákona... č. 346/1990 Zb... je   povinná   zdržať   sa   vydania   osvedčenia   o   zvolení ⬛⬛⬛⬛,   ktorý   kandidoval na starostu   obce   Selice   vo   voľbách   starostu   obce   Selice   konaných   dňa   15. 11. 2014 za starostu obce Selice do rozhodnutia vo veci samej.“

Sťažovateľ tiež žiada, aby mu ústavný súd priznal právo na úhradu trov konania.

II.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   1   zákonao ústavnom súde preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   preukázal,   že   vo   voľbách   uskutočnených   15.   novembra   2014   bolkandidátom   na   starostu   obce   Selice,   pričom   podľa   predložených   výsledkov   voliebokrskových volebných komisií z celkového počtu 1 213 platných hlasov vo voľbách starostuzískal 201 platných hlasov, čo predstavuje 16,57 % voličov, teda viac ako 10 % voličov[§ 59 ods. 2, § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde], teda sťažovateľ má v konanípred   ústavným   súdom   procesnú   legitimáciu   na   podanie   sťažnosti   podľa   §   59   zákonao ústavnom súde.

Sťažnosť bola podaná na ústavnom súde 26. novembra 2014, to znamená do desiatichdní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručenýchčl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoréje v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahliistú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe   zastupiteľskýchorgánov   (aktívne   volebné   právo)   a jednak   možnosť   uchádzať   sa   o   zvolenie   za   členaniektorého   zo   zastupiteľských   orgánov   (pasívne   volebné   právo).   Pokiaľ   ide   o   voľbydo orgánov   samosprávy   obcí   (a   do   samosprávy   vyšších   územných   celkov),   majúv podmienkach Slovenskej republiky právo voliť a byť volení okrem jej občanov aj cudzincis trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Rovnosť volebného práva znamenázaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou   zákonnosti   volieb   do   orgánov   samosprávy   obcí   je   zase   uskutočnenievolieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú voliebdo orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 64/07,PL. ÚS 82/07, PL. ÚS 40/2011). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcímusí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnomdôsledku   porušením   ústavného   volebné   práva   a   jeho   princípov   (mutatis   mutandisPL. ÚS 21/94, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 64/07, PL. ÚS 82/07).

Podľa   §   11   ods.   1   zákona   o   voľbách   voľby   do   orgánov   samosprávy   obcí   riadiÚstredná volebná komisia. Voľby   riadia obvodné   volebné   komisie,   v mestách   mestskévolebné komisie a v ostatných obciach miestne volebné komisie.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o voľbách vo volebných okrskoch sa zriaďujú okrskovévolebné komisie.

Podľa § 11 ods. 4 zákona o voľbách volebné komisie sa utvoria z rovnakého počtuzástupcov politických strán a politických hnutí a koalícií politických strán a politickýchhnutí (ďalej len „politické strany“) za podmienok uvedených v § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14ods. 1 a § 15 ods. 1. Mená a priezviská zástupcov a ich náhradníkov s uvedením adresyoznamujú politické strany tomu, kto zvoláva prvé zasadanie volebnej komisie...

Podľa § 15 ods. 1 zákona o voľbách každá politická strana, ktorej kandidátna listinabola zaregistrovaná pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr20   dní   predo   dňom   volieb   do   okrskovej   volebnej   komisie   jedného   člena   a   jednéhonáhradníka.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia musí mať najmenejpäť   členov.   Ak   okrsková   volebná   komisia   nie   je   v   tomto   počte   vytvorená   spôsobomuvedeným v odseku 1, vymenuje zostávajúcich členov starosta obce (primátor).

Podľa § 28 ods. 1 zákona o voľbách predseda okrskovej volebnej komisie skontrolujepred začatím volieb za prítomnosti komisie volebnú schránku a prenosnú volebnú schránkua zapečatí ich. Skontroluje tiež vybavenie volebnej miestnosti, či je pripravený zoznamvoličov   a   dostatočný   počet   hlasovacích   lístkov   a   prázdnych   nepriehľadných   obálokoznačených odtlačkom úradnej pečiatky obce (ďalej len „obálka“).

Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmäzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnejmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebnákomisia   zriadená.   V   takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvochsvojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Voličhlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčítahlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníciich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrskovávolebná komisia.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách po ukončení hlasovania dá predseda okrskovejvolebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnúschránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov ajprenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Podľa   §   37   ods.   2   zákona   o   voľbách   okrsková   volebná   komisia   vyberie   obálkys hlasovacími   lístkami   z   volebnej   schránky,   spočíta   obálky   a   porovná   počet   obálokso záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Podľa § 37 ods. 3 zákona o voľbách po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrskovávolebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstvaa   osobitne   pre   voľby   starostu   obce   (primátora).   Potom   zistí   počet   platných   hlasovodovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách každý člen okrskovej volebnej komisie môženazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosťsčítania hlasov.

Podľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmozápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ.Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa   §   40   ods.   1   zákona   o   voľbách   po   sčítaní   hlasov   a   podpísaní   zápisniceo hlasovaní   ohlási   predseda   okrskovej   volebnej   komisie   výsledok   hlasovania   a   jedenrovnopis   zápisnice   zašle   bezodkladne   miestnej   volebnej   komisii   a   vyčká   na   jej   pokynna ukončenie činnosti.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacielístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obcido úschovy.

Podľa § 41 ods. 1 zákona o voľbách miestna volebná komisia sčíta hlasy a zistícelkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní zaslaných okrskovýmivolebnými   komisiami.   Ak   vzniknú   pochybnosti,   má   právo   vyžiadať   od   okrskovýchvolebných komisií hlasovacie lístky a ostatné volebné spisy, prípadne vysvetlivky a inéinformácie.

Podľa § 41 ods. 2 zákona o voľbách v miestnosti, kde miestna volebná komisiasčítava   hlasy,   majú   právo   byť   prítomní   členovia   volebných   komisií   vyššieho   stupňaa pracovníci   ich   odborných   (sumarizačných)   útvarov,   ako   i   osoby,   ktorým   na   to   dalapovolenie Ústredná volebná komisia.

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkonpolitických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkýchpolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnúsúťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Toto   ustanovenie   ústavy   má priamuspojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahouovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťažpolitických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladomfungovania   demokratického   štátu   (PL. ÚS 19/98,   PL. ÚS 18/07,   PL. ÚS 64/07,PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadnezvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatnépodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjdespôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažnéporušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb(napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   19/94,   PL.   ÚS   50/99,   PL.   ÚS   5/03,   PL.   ÚS   18/07,PL. ÚS 64/07,   PL.   ÚS   82/07).   Inými   slovami,   nie   každé   porušenie   volebného   zákonavyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípadposudzuje   materiálne,   prihliada   pritom   tak   na   účel   a   zmysel   volebného   zákona,ako aj na princípy   uznávané   demokratickými   štátmi.   Neplatnosť   volieb   alebo   voľbykandidáta   môže   spôsobiť   len   také   závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoréuž spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľbya ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd posudzoval, či tvrdenia uvedenév sťažnosti   v   prípade   ich   preukázania   môžu   byť   jednotlivo   alebo   spoločne   ústavnerelevantným porušením citovaných ustanovení zákona o voľbách.

Sťažovateľ v sťažnosti vyjadruje svoju pochybnosť o správnosti sčítania hlasovacíchlístkov vo voľbách starostu obce. Túto pochybnosť odôvodňuje nasledujúcimi argumentmi:

1.   V   okrskových   volebných   komisiách   nebol   žiaden   člen „rómskeho   pôvodu, a to napriek tomu, že v obci Selice je odhadom viac ako polovica (cca 60 %) obyvateľov rómskeho   pôvodu...   volebná   komisia   bola   prevažne   zostavená   zo   sympatizantov   víťaza na funkciu starostu...“,

2. Pri použití prenosnej volebnej schránky v obidvoch volebných okrskoch v obci bolporušený zákon o voľbách, pretože ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ktorívykonávali počas volieb „funkciu nezávislých pozorovateľov priebehu volieb a zisťovania ich výsledkov“ (ďalej aj „nezávislí pozorovatelia“),

- neboli členmi okrskových volebných komisií upozornení na použitie prenosnejvolebnej schránky,

- nemali možnosť skontrolovať, či prenosná volebná schránka bola zapečatená predvynesením z volebnej miestnosti,

- nemali možnosť skontrolovať zoznam voličov, ktorí chceli hlasovať mimo volebnejmiestnosti v zmysle § 31 ods. 6 zákona o voľbách a tento zoznam doplniť o ďalších voličov.Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na štyroch voličov, „ktorí mohli toto právo využiť a nebolo im to umožnené...“.

3. Sčítanie hlasovacích lístkov jednotlivých kandidátov na starostu nebolo v súladeso zákonom   o   voľbách,   pretože „boli   okrskovou   volebnou   komisiou   prepočítané v neprítomnosti,   resp.   nie   pod   dohľadom   nezávislých   pozorovateľov,   a   to   aj   napriek vedomosti   členov   volebnej   komisie   o   ich   prítomnosti“ a   tiež   z   dôvodu,   že „samotné sčítavanie   hlasovacích   lístkov   prebiehalo   len   za   prítomnosti   jednej   osoby,...“.

Skutkové zistenia – sčítanie platných hlasovacích lístkov

VOLEBNÝ OKRSOK č. 1

Počet   platných   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   pre   voľby   starostu   obce   Seliceje 703 (údaj zhodný s údajom zo zápisnice okrskovej volebnej komisie).

P. č. Kandidát Výsledky volieb zistené   Výsledky voliebRozdiel ⬛⬛⬛⬛ ústavným súdom   podľa zápisnice OVK

1. ⬛⬛⬛⬛ 74 ⬛⬛⬛⬛ 72 ⬛⬛⬛⬛ 22. ⬛⬛⬛⬛ 622 ⬛⬛⬛⬛ 624 ⬛⬛⬛⬛ 23. ⬛⬛⬛⬛, 7 ⬛⬛⬛⬛ 7 ⬛⬛⬛⬛ -

VOLEBNÝ OKRSOK č. 2

Počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce Selice je510 (údaj zhodný s údajom zo zápisnice okrskovej volebnej komisie).

P. č. Kandidát Výsledky volieb zistené   Výsledky voliebRozdiel ⬛⬛⬛⬛ ústavným súdom   podľa zápisnice OVK

1. ⬛⬛⬛⬛ 129 ⬛⬛⬛⬛ 129 ⬛⬛⬛⬛ -2. ⬛⬛⬛⬛ 379 ⬛⬛⬛⬛ 379 ⬛⬛⬛⬛ -3. ⬛⬛⬛⬛, 2 ⬛⬛⬛⬛ 2 ⬛⬛⬛⬛ -

K námietke o zložení okrskových volebných komisií

Kreovanie okrskových volebných komisií ako volebných orgánov upravuje zákono voľbách (napr. § 11, § 11a, § 15 ods. 1 a 2 zákona o voľbách). Konkrétne zloženieokrskových volebných komisií v rozhodujúcej miere ovplyvňujú politické strany, politickéhnutia, prípadne koalície politických strán a politických hnutí, ktorých kandidátna listinabola   zaregistrovaná   pre   voľby   do   obecného   zastupiteľstva.   Tieto   subjekty   majú   právodelegovať do okrskovej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka. Ak sa týmtospôsobom nevytvorí okrsková volebná komisia s aspoň piatimi členmi, zostávajúcich členovvymenuje starosta obce (porovnaj § 15 ods. 1 a 2 zákona o voľbách).

Skutočnosť,   že   okrskové   volebné   komisie   v   obci   Selice   nemali   člena   rómskehopôvodu,   hoci   podľa   sťažovateľa   Rómovia   majú   majoritné   zastúpenie   medzi   obyvateľmiobce,   nepredstavuje   porušenie   zákona   o   voľbách.   Sťažovateľ   vo   svojej   argumentáciineuvádza, že boli porušené konkrétne ustanovenia zákona o voľbách v procese delegovaniačlenov okrskových volebných komisií príslušnými politickými subjektmi alebo v proceseprípadného vymenovania ich členov starostom. Zákonom ustanovený proces delegovania,prípadne   vymenovania   členov   okrskovej   volebnej   komisie   v   zásade   negarantujea ani nepredpisuje, aby proporčne zodpovedalo etnickému, náboženskému, národnostnémua inému zloženiu obyvateľov obce.

K námietke o použití prenosnej volebnej schránky

Volebnú schránku a prenosnú volebnú schránku skontroluje   pred začatím voliebpredseda   okrskovej   volebnej   komisie   za   prítomnosti   členov   komisie   a   zapečatí   ich(§ 28 ods. 1 zákona o voľbách). Sťažovateľ nenamieta porušenie uvedeného ustanoveniazákona o voľbách. V sťažnosti výslovne uvádza, že prenosnú volebnú schránku vynášaliz volebnej miestnosti dvaja členovia volebnej komisie, z čoho je zrejmé, že nenamieta aniporušenie § 31 ods. 6 zákona o voľbách. Sťažovateľ namieta, že pri vynášaní prenosnejvolebnej   schránky   členmi   okrskovej   volebnej   komisie   neboli   nezávislí   pozorovateliaupozornení na túto skutočnosť. Javí sa, že každej osobe, ktorá je prítomná vo volebnejmiestnosti   s úmyslom   sledovať   priebeh   volieb,   muselo   byť   zjavné,   že   dvaja   členoviavolebnej komisie opúšťajú volebnú miestnosť s prenosnou volebnou schránkou, obálkamia hlasovacími   lístkami.   Zákon   o   voľbách   neustanovuje   povinnosť   členom   okrskovejvolebnej komisie výslovne upozorniť osoby, ktoré sa zdržujú vo volebnej miestnosti s jejsúhlasom   na   použitie   prenosnej   volebnej   schránky.   Sťažovateľ   uvádza,   že   nezávislípozorovatelia sa striedali tak, že „vždy boli v týchto miestnostiach prítomní aspoň dvaja z nich“. Z uvedeného možno urobiť záver, že nezávislí pozorovatelia mohli vidieť použitieprenosnej volebnej schránky, t. j. jej vynášanie z volebnej miestnosti. Sťažovateľ nijakoneargumentuje,   že   nezávislí   pozorovatelia   prejavili   úmysel   skontrolovať   zapečatenieprenosnej   volebnej   schránky   a   toto   im   nebolo   členmi   okrskovej   volebnej   komisieumožnené. Z týchto dôvodov sa námietka sťažovateľa, že nezávislí pozorovatelia neboliupozornení na použitie prenosnej volebnej schránky, nejaví byť relevantná.

Hlasovanie mimo volebnej miestnosti je možné zo závažných, najmä zdravotnýchdôvodov. Je potrebné, aby volič požiadal okrskovú volebnú komisiu, aby hlasovanie mimovolebnej   miestnosti   bolo   umožnené   (§   31   ods.   6   zákona   o   voľbách).   Z   citovanéhoustanovenia nemožno vyvodiť, že túto žiadosť musí urobiť priamo volič, ktorého sa závažný,najmä zdravotný dôvod týka. Preto je možné, aby ktorýkoľvek volič v územnom obvodevolebného okrsku požiadal v mene iného voliča, aby mu bolo umožnené hlasovať mimovolebnej   miestnosti.   Takto   môže   napr.   volič   požiadať   o   vyslanie   prenosnej   volebnejschránky spravidla do jeho domácnosti, v ktorej je volič – rodinný príslušník, ktorý zozdravotných dôvodov nemôže voliť vo volebnej miestnosti.

Úlohou   osôb,   ktoré   sa   zdržiavajú   vo   volebnej miestnosti   v   priebehu   hlasovania,prípadne sčítania hlasov, nie je paternalisticky a aktívne dozerať na to, či každý volič, ktorýnemôže voliť vo volebnej miestnosti, bol zaradený do zoznamu voličov, ktorým sa umožnívoliť   mimo   volebnej   miestnosti,   a   či   skutočne   takúto   voľbu   vykoná.   Uvedené   osoby,dozerajúc na priebeh volieb, v zásade majú právo kontrolovať, či okrsková volebná komisiaumožní   hlasovanie   mimo   volebnej   miestnosti   tým   voličom,   ktorí   o   to   priamo   alebosprostredkovane požiadali zo zákonom ustanoveného dôvodu. Z argumentácie sťažovateľanijako   nevyplýva,   že   uvedení   štyria   voliči   požiadali   priamo   alebo   sprostredkovanieo vykonanie voľby mimo volebnej miestnosti a okrsková volebná komisia im túto voľbuneumožnila.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   tiež   neuvádza,   že   iní   konkrétni   voliči   požiadalinezávislých pozorovateľov, aby v ich mene požiadali okrskovú volebnú komisiu o možnosťhlasovania mimo volebnej miestnosti, ktorí tak urobili, a okrsková volebná komisia takétohlasovanie   neumožnila.   Z   týchto   dôvodov   námietka   sťažovateľa   v   tomto   smere   nie   jerelevantná.

K námietke o sčítaní hlasovacích lístkov

Námietku   sťažovateľa   týkajúcu   sa   sčítania   hlasovacích   lístkov   ústavný   súdneakceptoval, pretože ju považoval za nezrozumiteľnú a protirečivú.

Sťažovateľ namieta, že v obidvoch volebných miestnostiach boli hlasovacie lístkyna funkciu   starostu   prepočítané „v   neprítomnosti,   resp.   nie   pod   dohľadom   nezávislých pozorovateľov“. Na druhej strane v sťažnosti uvádza, že „Večer o 20:01 hod., keď sa začali sčítavať odovzdané hlasy, už boli prítomní všetci traja (nezávislí pozorovatelia, pozn.).Okrem   nich   bol   pri   sčítavaní   hlasov   prítomný   aj   kandidát   na   post   starostu   obce, sťažovateľ.“. Následne sťažovateľ v sťažnosti podrobne popisuje priebeh sčítavania hlasovvo   volebných   miestnostiach   pre   oba   volebné   okrsky,   pričom   konštatuje,   že   sedelina stoličkách „v tej istej volebnej miestnosti vo vzdialenosti cca 2 až 2,5 metra od stola, kde stála šesťčlenná komisia, ktorá sčítavala jednotlivé volebné lístky“.

v čestnom vyhlásení z 24. novembra 2014 uvádza, že sa 15. novembra2014 v deň volieb „zúčastnil ako nezávislý pozorovateľ vo volebnej miestnosti v okrsku č. 2 v   obci   Selice...“. V   tomto   čestnom   vyhlásení   zároveň   uvádza,   že večer   o 20.01 h,„keď sa začali sčítavať odovzdané hlasy... bol prítomný v miestnosti v okrsku č. 2 spolu s kandidátom na post starostu obce, p. ⬛⬛⬛⬛ (sťažovateľom, pozn.).“.

a ⬛⬛⬛⬛ vo svojom čestnom vyhlásení z 24. novembra 2014uvádzajú, že sa 15. novembra 2014 v deň volieb zúčastnili „ako nezávislí pozorovatelia vo volebnej miestnosti v okrsku č. 1 v obci Selice...“. Zároveň uvádzajú, že večer o 20.01 h,keď sa začali sčítavať volebné hlasy, „už boli prítomní všetci traja. Okrem nás bol pri sčítavaní hlasov prítomný aj... p. ⬛⬛⬛⬛.“. Malo ísť o prítomnosť vo volebnejmiestnosti   pre   volebný   okrsok   č.   1   (napr. „Sčítavanie   hlasov   vo   volebnej   miestnosti pre okrsok č. 1, kde sme boli prítomní, sa uskutočnilo nasledovne... Nejasne sme počuli hlasy komisie z druhej miestnosti, ktorá takisto vykonávala   sčítanie hlasov pre okrsok č. 2.“).

Tieto čestné vyhlásenia argumentáciu sťažovateľa nijako neobjasňujú, pretože podľanich mal byť sťažovateľ prítomný pri sčítavaní hlasov súčasne aj vo volebnej miestnostipre volebný okrsok č. 1 a aj vo volebnej miestnosti pre volebný okrsok č. 2.

Sťažovateľ tiež tvrdí, že hlasovacie lístky pre voľby starostu v oboch volebnýchmiestnostiach   vykonala   len ⬛⬛⬛⬛ − „členka   volebnej   komisie“,   ktorú   niktonekontroloval.

Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie pre volebný okrsok č. 1 v obci Selicez 15. novembra 2014 a tiež zo zápisnice okrskovej volebnej komisie pre volebný okrsok č. 2v obci   Selice   z   15.   novembra   2014   vyplýva,   že ⬛⬛⬛⬛ nebola   členkouani zapisovateľkou žiadnej z týchto okrskových volebných komisií.

Zo   sťažnosti   a   z   citovaných   čestných   vyhlásení   vyplýva,   že   vo   volebnýchmiestnostiach vykonávali sčítavanie hlasovacích lístkov   členovia okrskových volebnýchkomisií. Toto sčítavanie malo prebiehať zároveň v jednotlivých volebných miestnostiach,javí sa preto ako nepravdepodobné, aby tá istá osoba − ⬛⬛⬛⬛, sčítavala volebnélístky pre voľby starostu v oboch volebných miestnostiach súčasne.

Ústavný   súd   takto   neprihliadol   na   uvedenú   argumentáciu   sťažovateľa,   pretožeju považoval za nezrozumiteľnú s tvrdeniami, ktoré si vzájomne odporujú.

Ústavný súd na základe uvedeného uzavrel, že sťažovateľom uvedené skutočnosti niesú takého charakteru, že by predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd prijalsťažnosť na ďalšie konanie pred ním a následne aby zrušil výsledky volieb starostu v obciSelice konaných 15. novembra 2014, čoho sa sťažovateľ v sťažnosti domáhal.

Sčítaním   volebných   lístkov   ústavný   súd   zistil   v   zásade   zhodné   výsledky,   ktorévyplývajú zo zápisníc okrskových volebných komisií. Zistený volebný rozdiel vo volebnomokrsku   č.   1   nemá   žiaden   vplyv   na   celkový   výsledok   volieb.   Skutočnosť,   že   volebnádokumentácia,   ktorá   bola   ústavnému   súdu   zaslaná,   nebola   zapečatená,   resp.   bolarozpečatená, nepovažoval vzhľadom na výsledok zistený prepočítaním hlasovacích lístkovústavným súdom za taký nedostatok, ktorý by mohol relevantným spôsobom ovplyvniťvýsledok volieb. Z predložených dokumentov vyplýva, že archívne krabice boli otvorenév prítomnosti všetkých členov príslušnej okrskovej volebnej komisie, čo v zásade vylučujemanipuláciu   s   uvedenou   volebnou   dokumentáciou.   Tento   predpoklad   je   potvrdenýaj zásadnou zhodou volebného výsledku zisteného ústavným súdom a volebného výsledku,ktorý je uvedený v zápisniciach okrskových volebných komisií v obci Selice.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšíminávrhmi sťažovateľa v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015