znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 15/2013-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť politickej strany N., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., B.,   vo   veci   namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   do   orgánov   Bratislavského samosprávneho kraja konaných 9. novembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť politickej strany N. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. novembra 2013 doručené podanie politickej strany N., B. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“, ktoré však podľa obsahu a navrhovaného petitu ústavný súd kvalifikoval ako sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb   do   orgánov   Bratislavského   samosprávneho   kraja   (ďalej   len   „samosprávny   kraj“) konaných 9. novembra 2013.

Zo sťažnosti vyplýva, že vo voľbách do orgánov samosprávneho kraja konaných 9. novembra   2013   sťažovateľka   navrhla   svojich   kandidátov   na   funkciu   predsedu samosprávneho kraja, ako aj na funkcie poslancov do zastupiteľstva samosprávneho kraja, takže   podľa   §   59   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je oprávneným subjektom na podanie sťažnosti pre neústavnosť a nezákonnosť označených volieb.

Sťažovateľka   tvrdenia   o   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   do   orgánov samosprávneho kraja založila na svojich zisteniach, že v deň konania napádaných volieb do orgánov samosprávneho kraja, t. j. 9. novembra 2013, stále prebiehala volebná kampaň nominantov iných politických subjektov, a to tým spôsobom, že ich predvolebné plagáty a billboardy neboli odstránené nielen do začiatku predvolebného moratória, ale ani v deň volieb.   V   dôsledku   tejto   situácie   podľa   sťažovateľky   aj   v   čase   volebného   moratória dochádzalo k nedovolenému ovplyvňovaniu voličov, čím podľa nej malo dôjsť k porušeniu § 27 ods. 1 a 3 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   voľbách   do   samosprávnych   krajov“),   podľa   ktorého   „Časom   volebnej   kampane   sa rozumie obdobie začínajúce 17 dní a končiace 48 hodín pred začatím volieb. Akákoľvek volebná kampaň je 48 hodín pred začatím volieb a v deň konania volieb zakázaná.“.

Podľa   sťažovateľky   uvedeným konaním iných   politických   subjektov došlo   nielen k porušeniu   citovaných   ustanovení   zákona   o   voľbách   do   samosprávnych   krajov,   ale   aj k možnému ovplyvneniu výsledkov volieb do orgánov samosprávneho kraja v dôsledku nedovoleného ovplyvňovania voličov v tzv. „poslednej chvíli“. Okrem toho sťažovateľka namieta neústavnosť napádaných volieb aj z dôvodu, že jej podnetom na uvedené porušenie volebného   moratória   sa   v   rozpore   s   §   11   ods.   4   písm.   e)   zákona   o   voľbách   do samosprávnych krajov odmietla zaoberať nielen volebná komisia samosprávneho kraja, ale v rozpore s § 10 ods. 3 písm. a) zákona o voľbách do samosprávnych krajov sa týmto jej podnetom odmietla zaoberať aj Ústredná volebná komisia.

V uvedených súvislostiach sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: «...   zákon o voľbách   do   VUC   zakazoval akúkoľvek,   tzn.   aj   pokračujúcu kampaň najneskôr od 7. 11. 2013 od 7.00 hod.

Viacerí kandidáti na post predsedu a poslancov Bratislavského samosprávneho kraja ustanovenie   §   27   zákona   o   voľbách   do   VUC   porušila.   Napriek   uvedenému   zákonnému ustanoveniu kandidáti zákonom stanovenú lehotu nedodržali a ešte dňa 8. 11. 2013 a 9. 11. 2013   prebiehala   ich   politická   reklama   (volebná   kampaň)   prostredníctvom   billboardov. Obhliadkou v rámci mesta Bratislava, ktorá je súčasťou Bratislavského samosprávneho kraja, sme zistili a čiastočne zdokumentovali prostredníctvom fotodokumentácie porušenie najmenej u 4 kandidátov na post predsedu a niekoľko desiatok kandidátov na post poslanca do   Bratislavského   samosprávneho   kraja,   pričom   ide   najmä   o   porušovateľov   uvedených v záhlaví tejto sťažnosti. Máme podozrenie, že k porušovaniu zákona o voľbách do VÚC dochádzalo aj v iných samosprávnych krajoch....

...   Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   neodstránenie   billboardov   je   politickou   reklamou, porušením   volebného   moratória   a   nezákonným   vplývaním   na   slobodné   rozhodovanie voličov (t.j. psychologickým vnemom nerozhodnutých voličov).

Neobstojí   ani   argument   kandidátov,   že   vzhľadom   na   veľký   počet   billboardov dodržanie   volebného   moratória   nebolo   technicky   možné.   Poukazujeme   na   konanie kandidáta   politickej   strany   Sťažovateľa,   R.   R.   (kandidát   na   predsedu   Bratislavského samosprávneho kraja), ktorý dokázal zabezpečiť prelep všetkých billboardov v nočných hodinách medzi 6. 11. 2013 a 7. 11. 2013 tak, aby neporušoval zákon. Na miestach, kde prelep   možný   nebol,   boli   reklamné   plochy   (reklamné   plachty)   zdemolované   a grafity premaľované tak, aby bolo odstránené logo politickej strany N., a teda Sťažovateľa. Nie je na   mieste   ani   prenášanie   zodpovednosti   na   dodávateľov,   pretože   každý   kandidát   má možnosť objednať si politickú reklamu do vopred presne určeného dátumu. Ak došlo k porušeniu povinnosti zo strany dodávateľa reklamy, každý kandidát má možnosť nárokovať si náhradu škody - ujmu, ktorá by mohla vzniknúť ako následok vyčiarknutia kandidáta zo zoznamu alebo z titulu nákladov spojených s prípadným zmarením volieb... Je zrejme, že ak zákon dokázal dodržať jeden kandidát alebo aj iní kandidáti, ktorí nevykonávali prezentáciu verejným   ovplyvňovaním   prostredníctvom   verejných   reklamných   pútačov   pri   cestách (billboardov), môžu a musia ho dodržať aj ostatní. Každý občan, teda aj politik a kandidát na verejnú funkciu je povinný dodržiavať Ústavu a ostatné zákony Slovenskej republiky.... V súvislosti so zistením porušenia práva podal Sťažovateľ dňa 8. 11. 2013 Ústrednej volebnej komisií podnet na preskúmanie porušenia volebného moratória podľa § 27 ods. 3 zákona o VUC, pričom žiadal, aby v spolupráci s Krajskými volebnými komisiami porušenie prešetrila a zabezpečila konanie volieb v súlade so zákonom....

Ústredná volebná komisia však podanie v elektronickej podobe nezohľadnila a až po predložení   podnetu   predsedom   politickej   strany   Sťažovateľa,   Ing.   J.   B.,   podanie zaprotokolovala a začala sa ním zaoberať. Po prejedaní podania Ústredná volebná komisia prijala uznesenie, v ktorom uviedla, že: „Ústredná volebná komisia prerokovala podanie politickej   strany   N.,   B.,   z   9.   11.   2013   a   konštatuje,   že   nemá   právomoc   rozhodovať   o porušení zákona a ukladať sankcie v tejto veci.“...

Podľa   informácie   poskytnutej   členom   Krajskej   volebnej   komisie   delegovaného politickou stranou Sťažovateľa, Krajská volebná komisia (Bratislavský kraj) sa podnetom odmietla zaoberať s odôvodnením, že prejednanie veci nie je v jej kompetencii, o čom svedčí aj skutočnosť, že nebola spísaná zápisnica a ani prijaté uznesenie v predmetnej veci.... Máme za to, že bolo povinnosťou Ústrednej volebnej komisie v rámci kompetencie vyplývajúcej z § 10 ods. 3 písm. a) poveriť Krajské volebné komisie jednotlivých krajov prešetrením porušovania volebného moratória. Rovnako z § 10 ods. 3 písm. d) vyplýva povinnosť plniť ďalšie úlohy vyplývajúce zo zákona o voľbách do VÚC, teda aj povinnosť dohliadať na konanie volieb v súlade so zákonmi a s Ústavou Slovenskej republiky tak, ako to vyplýva zo sľubu zloženého členmi volebnej komisie....

...   Volebné   komisie   napriek   podnetu   Sťažovateľa   nepreverili   porušovanie   zákona o voľbách do VÚC v teréne, nevykonali prieskum v rámci Bratislavského samosprávneho kraja   a   nevyhotovili   fotodokumentáciu   za   účelom   zistenia   skutočného   stavu,   ktorá   by zabezpečila   objektívne   zdokumentovanie   porušovania.   Porušenie   §   27   ods.   3   zákona o voľbách do VUC je okrem iného aj porušením ústavného práva garantujúceho rovnosť účastníkov kandidujúcich na post predsedu a poslancov samosprávneho kraja....

Máme   za   to,   že   ak   si   Ústredná   a   Krajská   volebná   komisia,   ktoré   sa   zriaďujú za účelom vykonávania dohľadu nad konaním volieb, neplnia povinnosti uložené zákonom, vykonané   voľby   do   samosprávnych   krajov   nemožno   považovať   za   vykonané   v   súlade so zákonom. Sme presvedčení, že vyššie uvedené zakladá dôvod na preskúmanie Ústavným sudom   Slovenskej   republiky   a   dôvod   na   opätovné   vykonanie   volieb   do   samosprávnych krajov.»

Okrem   už   uvedeného   sťažovateľka   namieta   nezákonnosť   a   neústavnosť   volieb do orgánov samosprávneho kraja aj z dôvodu podľa jej názoru nesúladu zákona o voľbách do samosprávnych krajov s ústavou, pričom v tejto súvislosti v sťažnosti uviedla:

„... Vzhľadom na hierarchiu právnych predpisov a na uvedenú požiadavku súladu predpisov nižšej právnej sily s Ústavou SR je nevyhnutné, aby všetky zákony, teda aj zákon o voľbách do VÚC, boli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Zdôrazňujeme, že zákon o voľbách do VUC túto požiadavku nespĺňa a prieči sa princípu ústavností, vzhľadom na to, že je nejasný a v dôsledku absencie uloženia sankcie za jeho porušenie je ochrana práv občanov nevykonateľná.

... Zákon o voľbách do VÚC zároveň nezakotvuje sankciu ako následok porušenia, resp. nesplnenia si zákonných povinností Ústrednou a Krajskou volebnou komisiou. Zákon o voľbách do VÚC je teda postihnutý vadou duplicitnej absencie sankcie za porušenie, resp. nespenenie si povinností. Skutočnosť, že zákon o voľbách do VÚC neobsahuje možnosť nápravy, resp. postihu, zakladá dôvod na jeho zmenu, resp. zrušenie....

Zákon o voľbách do VÚC nemožno považovať za vyvážený právny predpis, vzhľadom na   to,   že   nie je v súlade s Ústavou   SR   a nestal   sa súčasťou konzistentného   právneho poriadku Slovenskej republiky. Nespĺňa ani požiadavku prehľadnosti, pretože je obsahovo nejednoznačný a keďže nezakotvuje sankcie za porušenie povinností ním uložených, nie je komplexným právnym predpisom....

Ako sme vyššie uviedli, zákon o voľbách do VÚC nie je v súlade s čl. 2 Zmluvy o Európskej   únii,   so   Všeobecnou   deklaráciou   ľudských   práv,   ktorá   bola   do   právneho poriadku   Slovenskej   republiky   uvedená   Ústavným   zákonom   č.   23/1991   Zb.,   ktorým   sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ani s Medzinárodným paktom o občianskych a politických   právach   z   roku   1966,   ktorý   bol   v   mene   Československej   socialistickej republiky podpísaný v New Yorku 7. októbra 1968....

Sme   toho   názoru,   že   postupom   kandidátov   a   nekonaním   volebných   komisií   bol porušený zákon o voľbách do VUC, čo je dôvodom na preskúmame samotnej zákonnosti volieb Ústavným súdom Slovenskej republiky. Máme za to, že niektoré ustanovenia zákona o voľbách do VÚC nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 31 Ústavy SR, čoho následkom je neplatnosť uskutočnených volieb alebo vylúčenie kandidátov porušujúcich zákon o voľbách do VÚC....

Z uvedeného vyplýva, že zákon o voľbách do VÚC nie je zosúladený s Ústavou SR, no napriek tomu sa považuje za platný. Podľa nášho názoru je protiústavný, čím dochádza k porušovaniu   základných   princípov   demokracie,   a   preto   je   neprijateľné,   aby   sa   týmto zákonom   riadilo   konanie   volieb.   Vzhľadom   na   uvedené   by   mali   byť   voľby   do samosprávnych krajov, konané dňa 9. 11.2013 podľa predmetného zákona, vyhlásené za neplatné.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„Voľby v Bratislavskom samosprávnom kraji, konané dňa 9. 11. 2013, sú neplatné. Bolo porušené ustanovenie § 27 ods. 3 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych   krajov   a   Volebná   komisia   samosprávneho   kraja   si   nesplnila   zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 4 písm. e) a nevykonala nápravu.

Voľby do samosprávnych krajov, konané dňa 9. 11. 2013, sú neplatné. Bolo porušené ustanovenie § 27 ods. 3 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov   a   Ústredná   volebná   komisia   si   nesplnila   zákonnú   povinnosť   podľa   §   10   ods.   3 písm. a) a písm. d) a nevykonala nápravu.“

alternatívne

„Voľby do samosprávnych krajov, konané dňa 9. 11. 2013 sú neplatné, vzhľadom na to,   že   ich   konanie   sa   riadilo   zákonom   č.   303/2001   Z.   z.   o   voľbách   do   orgánov samosprávnych krajov, ktorý je v rozpore s čl. 1 ods. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s   čl.   31   Ústavy   Slovenskej   republiky,   čím   došlo   k   porušeniu   princípu   právnej   istoty, princípov demokracie a princípov právneho štátu.“ (ďalej len „alternatívny petit“).

II.

Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 ústavy „Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...“.

Ústavný súd podľa čl. 129 ods. 2 a čl. 131 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí pléna bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľky, ktorá je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom,   ústavný   súd   iba   na   margo   podotýka,   že   vo   volebných   veciach   sa   sťažnosť nepodáva podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, tak ako to učinila sťažovateľka, ale podľa čl. 129 ods. 2 ústavy. V záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti ústavný súd však na tento formálny nedostatok neprihliadal a vzhľadom na obsah sťažnosti preskúmal ústavnosť sťažovateľkou   napádaných   volieb   do   orgánov   samosprávneho   kraja   v   intenciách   jej námietok.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyhlásenia   volieb   do   orgánov samosprávneho   kraja   konaných   9.   novembra   2013   za neplatné,   pričom   zároveň   sa alternatívnym petitom domáha aj vyslovenia nesúladu zákona o voľbách do samosprávnych krajov s čl. 1 ods. 1 a čl. 31 ústavy.

1. K návrhu na vyslovenie neplatnosti volieb do orgánov samosprávneho krajaPodstata argumentácie sťažovateľky, ktorou odôvodňuje neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov samosprávneho kraja konaných 9. novembra 2013, je založená na jej tvrdení o porušení § 27 ods. 3 zákona o voľbách do samosprávnych krajov, k porušeniu ktorého   malo   dôjsť   tým,   že   kandidáti   navrhnutí   inými   politickými   stranami,   resp.   ich koalíciami do orgánov samosprávneho kraja mali ovplyvňovať voličov aj počas volebného moratória tým, že v tomto čase, a dokonca ani v deň konania volieb neodstránili z verejne dostupných miest svoje predvolebné plagáty a billboardy, o čom sťažovateľka predložila fotodokumentáciu.

Podľa § 27 ods. 3 zákona o voľbách do samosprávnych krajov „Akákoľvek volebná kampaň je 48 hodín pred začatím volieb a v deň konania volieb zakázaná.“.

Aj napriek tomu, že v zákone o voľbách do samosprávnych krajov nie je vymedzená (definovaná) podstata, účel a rozsah pojmu „volebná kampaň“, ústavný súd je toho názoru, že z dôvodu esenciálnej identickosti účelu a podstaty volebnej kampane a tiež z dôvodu, že tak v prípade volieb do samosprávnych orgánov obce, ako aj v prípade volieb do orgánov samosprávnych   krajov   ide   o   územnú   samosprávu,   možno   uplatnením   princípu   per analogiam   na   posudzovanú   vec   primerane   použiť   legálnu   definíciu   volebnej   kampane vymedzenú v § 30 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“).

Podľa   §   30   ods.   1   volebného   zákona   sa   volebnou   kampaňou   rozumie   činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého   kandidáta vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho   vysielania, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Vychádzajúc z legálnej definície volebnej kampane obsiahnutej v zákone o voľbách možno konštatovať, že jej podstata spočíva v „aktivite“, t. j. v činorodej iniciatíve buď politickej strany, alebo nezávislého kandidáta, príp. iných subjektov, ktorá sa zameriava na aktívne šírenie, zverejňovanie, resp. propagovanie či už kandidujúcej politickej strany ako takej, alebo jej kandidáta, poprípade nezávislého kandidáta, spôsobom slúžiacim na jej/jeho podporu a prospech. Účelom uvedenej iniciatívy je aktívne ovplyvňovať formovanie názoru voličov na vo voľbách sa zúčastňujúcich kandidátov na volené funkcie, ktorá by sa mala premietnuť   do   odovzdania   voličského   hlasu   v   prospech   toho-ktorého   kandidáta, resp. politickej strany (koalíciu).

Z uvedeného možno ustáliť, že volebná kampaň spočíva v aktívnom sprístupňovaní informácií   o   kandidátovi   alebo   politickej   strane   do   dispozičnej   sféry   voliča   s   cieľom ovplyvniť jeho voľbu, pričom v tomto kontexte ústavný súd už v minulosti konštatoval, že v tejto   súvislosti   nie   je   podstatné,   kedy   mal   volič   subjektívne   možnosť   oboznámiť   sa s danou informáciou, ale kedy sa táto informácia objektívne dostala do zorného poľa jeho záujmu.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   poukazuje   na   rozhodnutie   vo   veci   sp. zn. PL. ÚS 12/2011,   v ktorom   okrem   iného   uviedol,   že   z   hľadiska   dodržania   volebného moratória nie je podstatné, kedy si volič vybral zo schránky predvolebný leták a oboznámil sa s ním, ale podstatné je, kedy mu bol tento leták objektívne do schránky vhodený.

Uvedený   právny   záver   nepriamo   verifikuje   aj   právny   názor   vyslovený   vo   veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 1/2011, v ktorej ústavný súd vyslovil, že za vedenie volebnej kampane mimo určeného času považuje montáž billboardu propagujúceho kandidáta v čase volebného moratória. Z uvedeného vyplýva, že za porušenie volebného moratória možno považovať   len   takú   situáciu,   keď   je   verejnosti   prvýkrát   aktívne   sprístupnená   (nová) informácia o kandidátovi alebo kandidujúcej politickej strane v čase volebného moratória, t. j. situáciu, keď mal volič možnosť prvýkrát sa objektívne s touto informáciou oboznámiť až v čase volebného moratória.

V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľka nepreukázala, že by k montáži, resp.   k   inštalácii   (sprístupneniu)   sporných   predvolebných   billboardov   kandidátov   do orgánov samosprávneho kraja navrhnutých jej politickými protivníkmi dochádzalo v čase volebného moratória. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že skutočnosť, že tieto predvolebné   billboardy   a   plagáty   boli   na   mieste   ich   inštalácie   ponechané   aj   v   čase volebného moratória, sama osebe nepostačuje na záver o porušení volebného moratória, a teda na vyslovenie nezákonnosti volieb do orgánov samosprávneho kraja, keďže k ich inštalácii došlo ešte v čase pred volebným moratóriom.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti námietky sťažovateľky týkajúcej sa porušenia volebného moratória.

Ústavný súd navyše pripomína, že podľa jeho ustálenej judikatúry len hrubé, závažné alebo   opätovné   porušenie   zákona   upravujúceho   prípravu   a   priebeh   volieb   môže   byť dôvodom na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom zistené nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných   volieb.   Túto   skutočnosť   však   musí   sťažovateľ   nielen   tvrdiť,   ale aj   doložiť dôkazmi.   Dôkazné   bremeno   znáša   sťažovateľ   (napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu   prezumpciu   ich   ústavnosti   a   zákonnosti   je na sťažovateľovi,   aby v záujme   prijatia   jeho   sťažnosti   ústavným   súdom   na   ďalšie   konanie   (pri   predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne   možné,   prípadne   aspoň   pravdepodobné   a   súčasne   sú   spôsobilé   preukázať   také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovalo záver o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak   extenzívne,   že   by   v   konečnom   dôsledku   jeho   činnosť   mala   nahradzovať,   prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že   iba   na   základe   špekulatívne   formulovaných   námietok   bude   ústavný   súd   podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010).

Za   zjavne   neopodstatnenú   a   na   výsledok   napádaných   volieb   do   orgánov samosprávneho   kraja   nemajúcu   vplyv   ústavný   súd   považuje   aj   námietku   sťažovateľky týkajúcu sa ňou tvrdeného porušenia povinností volebnou komisiou samosprávneho kraja a Ústrednou volebnou komisiou ustanovených im v § 11 ods. 4 písm. e) a v § 10 ods. 3 písm. d)   zákona   o   voľbách   do   samosprávnych   krajov,   k   porušeniu   ktorých   malo   dôjsť v dôsledku   toho,   že   tieto   volebné   komisie   sa   odmietli   vecne   zaoberať   podaniami sťažovateľky o ňou tvrdenom porušení volebného moratória, a to z dôvodu nedostatku ich právomoci v tejto veci konať.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje, že v označených ustanoveniach zákona o voľbách   do   samosprávnych   krajov   je   ustanovená   povinnosť   volebných   komisií samosprávnych krajov a Ústrednej volebnej komisie plniť okrem v týchto ustanoveniach taxatívne vymenovaných úloh aj ďalšie úlohy určené, resp. ustanovené zákonom o voľbách do   samosprávnych   krajov   aj   v   iných   jeho   ustanoveniach.   Zákon   o   voľbách   do samosprávnych krajov však na žiadnom mieste nevymedzuje právomoc volebných komisií jednotlivých   stupňov   rozhodovať   vo   veciach   porušenia   volebného   moratória   a   za   tieto porušenia ukladať sankcie.

Na základe uvedeného túto časť sťažnosti ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2. K vysloveniu nesúladu zákona o voľbách do samosprávnych krajov s čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 31 ústavy

Z   formulácie   alternatívneho   petitu   možno   vyvodiť,   že   sťažovateľka   sa   domáha vyslovenia nesúladu príslušných ustanovení zákona o voľbách do samosprávnych krajov s čl.   1   ods.   1   a 2   a   čl.   31   ústavy   a   na   tom   základe   následne   tiež   vyhlásenia   volieb za neplatné, t. j. vo svojej podstate sa sťažovateľka domáha uplatnenia právomoci ústavného súdu podľa čl. 125 ústavy, teda právomoci, ktorú môže uplatniť len v konaní o súlade právnych predpisov.

V súvislosti s alternatívnym petitom ústavný súd poukazuje v prvom rade na svoju konštantnú   judikatúru,   podľa   ktorej   „každé   konanie   možno   začať   len   ako   samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného   druhu   konania   pred   ústavným   súdom   a   na   základe   jeho   vlastného   rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu   konania   (konaní)   pred   ústavným   súdom.“   (II.   ÚS   66/01,   tiež   II.   ÚS   184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07). Z citovaného okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa   čl.   129   ods.   2   (ani   podľa   čl.   127   ods.   1)   ústavy   nemôže   ústavný   súd   uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy.

Konanie o súlade právnych predpisov je osobitným konaním podľa čl. 125 ústavy v spojení s § 37 – § 41b zákona o ústavnom súde, pričom toto konanie sú podľa § 37 ods. 1 zákon o ústavnom súde spôsobilé iniciovať iba subjekty vymedzené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) zákon o ústavnom súde, a to najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky; prezident Slovenskej republiky; vláda Slovenskej republiky; súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou; generálny prokurátor Slovenskej republiky a verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody   vyplývajúce   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Z uvedeného zároveň vyplýva, že sťažovateľka ako politická strana, ktorá navrhla kandidátov pre voľby do samosprávneho kraja, nie je oprávnená podať návrh na začatie konania podľa čl. 125 ústavy a v tej súvislosti sa   nemôže   domáhať   ani   vyslovenia   neplatnosti   volieb   na   základe   predchádzajúceho vyslovenia nesúladu zákona o voľbách do samosprávnych krajov s ústavou.

Na tomto základe ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013