znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 15/2011-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   februára   2011 v pléne o sťažnosti M. F., Ď., zastúpeného advokátom JUDr. M. V., Z., za účasti E. E., Ď., pre   namietanú   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Ďurkovce   konaných 27. novembra 2010 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. F.   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. PL. ÚS   15/2011-16   z 12.   januára 2011 prijal podľa   § 25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. F. (ďalej len „sťažovateľ“), za účasti E. E.   (ďalej   len   „odporkyňa“   alebo   „zvolená   starostka“),   ktorou   namieta   neústavnosť a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Ďurkovce   konaných   27.   novembra   2010   (ďalej   aj „volebná sťažnosť“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že vo voľbách konaných 27. novembra 2010 sa ako kandidát uchádzal o funkciu starostu obce Ďurkovce. Vo voľbách získal 34 hlasov oprávnených voličov, čo predstavuje 38,20 % hlasov vo volebnom obvode.

Zo sťažnosti vyplýva, že «Sťažovateľ namieta priebeh a výsledky volieb starostu obce Ďurkovce z dôvodu, že volebný lístok bol odovzdaný aj voličmi, ktorí v deň konania volieb boli preukázateľne buď v zahraničí alebo hospitalizovaní v nemocnici, a to konkrétne: J. L.

- hospitalizovaný v nemocnici, prepustený do domáceho liečenia dňa 29.11.2010, B. B. - dlhodobo   pracuje   v zahraničí,   T.   V.   -   hospitalizovaný   na   psychiatrii,   Š. Ž.   -   dlhodobo pracuje   v Českej   republike,   J.   Ž.   -   dlhodobo   pracuje   v Českej   republike,   E. P.   -   pobyt v zahraničí, sl. F. - hospitalizovaná na psychiatrii.

Ďalšia námietka sťažovateľa smeruje proti samotnému zloženiu miestnej volebnej komisie, ktorá mala 6 (šesť) členov, pričom dvaja jej členovia sú blízkymi príbuznými - synmi zvolenej kandidátky na starostu. Práve títo dvaja členovia volebnej komisie - synovia zvolenej kandidátky na starostu, a to p. Š. E. a G. R. chodili spoločne s volebnou urnou za voličmi, ktorí nemohli prísť voliť a požiadali o možnosť voliť do prenosnej urny, pričom p. R. sa najmenej v jednom prípade vrátil do volebnej miestnosti a požiadal o vydanie ďalšieho volebného lístka s odôvodnením, že mu jeden chýba a volebná komisia mu takýmto spôsobom vydala ďalší hlasovací lístok.

Sťažovateľ podotýka, že vyššie uvedeným dvom členom miestnej volebnej komisie nebol   daný   jeden   zoznam   voličov,   ktorý   požiadali   o   možnosť   vykonať   volebný   akt   do prenosnej urny, ale dostali len adresy voličov, ktorých mali „navštíviť“. (...)

Vzhľadom na skutočnosť, že k porušeniu slobody, osobnosti a tajnosti voľby došlo vo vzťahu k väčšiemu počtu voličov, je potrebné konštatovať, že opísané okolnosti sú spôsobilé ovplyvniť   výsledok   voľby   starostu.   Nezákonnosť   a neústavnosť   volieb   tak   nadobudla intenzitu,   ktorá   má   za   následok   neplatnosť   volieb   a ovplyvnenie   celkového   rozhodnutia voličov.

Zvolené orgány územnej samosprávy tak nie sú výsledkom vôle voličov vyjadrenej ich   slobodným   hlasovaním.   Nie   je   tak   dodržané   ustanovenie   čl.   30   Ústavy   Slovenskej republiky a ktorého ochrany sa sťažovateľ domáha. (...)».

3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho volebnej sťažnosti takto rozhodol:

„1)   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyhlasuje   voľby   starostu   obce   Ďurkovce konané dňa 27. 11. 2010 za neplatné.

2) Ústavný súd Slovenskej republiky výsledky volieb starostu obce Ďurkovce konané dňa   27.   11.   2010   v   zmysle   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   o   hlasovaní   zo   dňa 28. 11. 2010, zrušuje.“

4.   Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 22. decembra 2010 k volebnej sťažnosti vyjadrila odporkyňa takto:

K námietke hlasovania voličov,   ktorí   sa   zdržiavajú v zahraničí,   uviedla,   že   voliči J. L., T. V., Š. Ž., J. Ž. a E. P. sa volieb nezúčastnili, čoho dôkazom je zoznam voličov, v ktorom ani jedna z týchto osôb nie je zakrúžkovaná, t. j. označená, že hlasovala. Ďalšia osoba sl. F. sa v obci nenachádza ani nie je v zozname voličov uvedená–k tomu odporkyňa ešte dodala, že „(...) Sťažovateľ mal zrejme na mysli sl. K. K. (p. F. je jej stará matka, ktorá sa u K. zdržiava, ale nie je prihlásená na trvalý pobyt). Je pravda, že sl. K. sa v čase volieb nezdržiavala doma, ale ani nie je uvedená v zozname voličov, ako keby hlasovala. (...)“. Ďalší volič–B. B. je uvedená v zozname voličov, pričom v čase volieb sa zdržiavala doma v obci.

K námietke   zloženia   miestnej   volebnej   komisie   (ďalej   aj   „volebná   komisia“) odporkyňa uviedla, že zapisovateľka bola menovaná starostkou obce, pričom za člena do volebnej komisie delegovala iba politická strana SMK-MKP. Chýbajúcich členov komisie vymenovala tiež odporkyňa v zmysle § 14 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) ako úradujúca starostka. Š. E. a G. R. sú jej synovia a majú právo byť po splnení podmienok členmi volebnej komisie rovnako, ako ostatní obyvatelia obce.

Pokiaľ ide o hlasovanie mimo volebnej miestnosti, odporkyňa k tomu uviedla, že je vecou volebnej komisie, ktorých členov pošle s volebnou urnou. Zrejme sa členovia komisie dohodli na osobách, ktoré pôjdu s urnou, v opačnom prípade by mal člen komisie, ktorý s týmto   nesúhlasil,   odmietnuť   podpísanie   zápisnice.   Podľa   vyjadrenia   členov   volebnej komisie nie je pravda, že G. R. si bol vypýtať ďalší hlasovací lístok tak, ako to tvrdí sťažovateľ. Odporkyňa zároveň k svojmu písomnému stanovisku priložila aj zoznam osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony v obci Ďurkovce.

II.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu starostka obce 22. decembra 2010 doručila ústavnému súdu kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa volieb starostu obce Ďurkovce.  

6. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce Ďurkovce z 27.   novembra   2010   vyplýva,   že   počet   osôb   zapísaných   v zoznamoch   voličov   je   107 a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bolo 89. Zvolená starostka   z celkového počtu   89 platných   hlasov získala 46 hlasov, sťažovateľ získal 34 hlasov   a   ďalší   kandidát   P.   O.   získal   9   hlasov.   Zápisnicu   miestnej   volebnej   komisie o výsledku volieb starostu obce podpísali bez výhrad všetci členovia tejto komisie.

7.   Zo   zoznamu   voličov   oprávnených   hlasovať   v jedinom   volebnom   okrsku   obce Ďurkovce   vyplýva,   že   počet   voličov,   ktorí   sa   volieb   zúčastnili   a ich   prítomnosť   bola volebnou komisiu vyznačená zakrúžkovaním v zozname voličov, je 89.

8.   Zo   zoznamu   žiadostí   o   hlasovanie   do   prenosnej   volebnej   schránky   v   obci Ďurkovce vyplýva, že túto možnosť využili štyria voliči (E. P., M. R., E. R. a L. R.), ktorí boli aj riadne vyznačení v zozname voličov.

9. Z čestných vyhlásení V. B. a Ľ. B. z 29. decembra 2010 vyplýva, že uvedené osoby majú vedomosť o tom, že „volička B. B., sa nezdržiavala dňa 27. novembra 2010 v mieste trvalého bydliska z dôvodu, že dlhodobo je zamestnaná v Holandsku“.

10. Z oznámenia Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. Spr. 966/10 z 18. novembra 2010 vyplýva, že jedinou osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, ktorá nemá právo zúčastniť sa volieb v okrese Veľký Krtíš, je J. C.

11.   Dňa   10.   januára   2010   došlo   na   ústavnom   súde   k otvoreniu–inak   riadne zapečatenej–predmetnej   volebnej   dokumentácie   a   prepočítaním   sa   zistilo,   že   počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu (celkom 89 kusov hlasovacích lístkov) je zhodný s počtom zakrúžkovaného poradového čísla osôb na zozname voličov. Na zozname voličov sú uvedené aj mená J. L., E. P., T. V., Š. Ž. a J. Ž., avšak poradové čísla pred ich menami na zozname voličov zakrúžkované nie sú. B. B. je tiež zapísaná v zozname voličov a jej účasť vo voľbách zakrúžkovaním poradového čísla pred jej menom je aj vyznačená. Sťažovateľom označené meno „sl. F.“ sa v zozname voličov nenachádza.

III.

12. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je   v tomto   článku   zaručené,   znamená   právo   všetkých   občanov,   resp.   obyvateľov   obcí v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za   člena   niektorého   zo zastupiteľských   orgánov   (pasívne   volebné   právo).   Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou   zákonnosti   volieb   do   orgánov samosprávy   obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   pravidlom   pre   interpretáciu   zákonov,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Voľby môžu byť v zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa teórie ústavného práva) spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne sčítanie   alebo   iné   falšovanie   volieb   počas   ich   priebehu)   alebo   k neprípustnému ovplyvňovaniu   výsledku   hlasovania   (oblasť   nekalej   volebnej   súťaže   a použitých prostriedkov volebnej kampane; napr. PL. ÚS 98/07).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta   môže   spôsobiť   len   tak   závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na uvedené zásady a kritériá ústavný súd aj v danom prípade posúdil, či zistené   skutočnosti   jednotlivo   alebo   spoločne   sú   ústavne   relevantným   porušením príslušných ustanovení volebného zákona a ústavy.

13.   Podstata   predmetnej   volebnej   sťažnosti   spočíva   v tom,   že   podľa   tvrdenia sťažovateľa   sa   do   výsledku   volieb   v prospech   zvolenej   starostky   započítavali   aj   hlasy voličov, ktorí sa volieb ani nezúčastnili, pretože sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí, alebo preto, že sú pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony a hospitalizovaní na psychiatrii. Sťažovateľ poukázal konkrétne na tieto osoby:

„J. L. - hospitalizovaný v nemocnici(...), B. B. - dlhodobo pracuje v zahraničí, T. V. - hospitalizovaný na psychiatrii, Š. Ž. - dlhodobo pracuje v Českej republike, J. Ž. - dlhodobo pracuje   v   Českej   republike,   E.   P.   -   pobyt   v   zahraničí,   sl.   F.   -   hospitalizovaná   na psychiatrii.“

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   o voľbách   volič   hlasuje   osobne.   Zastúpenie   nie   je prípustné. (...)

Ústavný súd konštatuje, že z predloženého zoznamu voličov obce Ďurkovce vyplýva, že zo sťažovateľom označených mien sa v tomto zozname nachádzajú mená voličov J. L. (poradové č. 59), E. P. (poradové č. 75), T. V. (poradové č. 101), Š. Ž. (poradové č. 106) a J. Ž. (poradové č. 107), pričom poradové čísla pred ich menami na zozname voličov zakrúžkované   nie   sú.   B   B.   je   tiež   zapísaná   v zozname voličov   a jej   účasť   vo   voľbách zakrúžkovaním poradového č. 8 pred jej menom je aj vyznačená. Okrem uvedeného ústavný súd   konštatuje,   že   v zapečatenej   volebnej   dokumentácii   obce   Ďurkovce   sa   nachádzalo presne toľko volebných lístkov (89 kusov), ktoré sa rovnajú zakrúžkovaným poradovým číslam voličov.

Z uvedeného   vyplýva,   že   vykonaným   dokazovaním   bolo   vyvrátené   tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého sa do výsledku volieb v prospech zvolenej starostky započítavali aj hlasy voličov, ktorí sa volieb ani nezúčastnili, resp. nemohli zúčastniť. Preto vo vzťahu k tejto časti volebnej sťažnosti nedošlo k porušeniu § 31 ods. 1 zákona o voľbách, a nie sú dôvody na vyhlásenie volieb za neplatné podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Účasť voličky B. B. na voľbách síce bola spochybnená čestným vyhlásením svedkov, avšak   vzhľadom   na okolnosti   danej   veci   (pri   rozdiele   12   hlasov)   jeden   spochybnený voličský   hlas   nemohol   intenzívne   zasiahnuť do   volebnej   súťaže,   a   tak   podstatným spôsobom ovplyvniť napadnuté voľby, že by to mohlo viesť k spochybneniu ich výsledkov (mutatis mutandis PL. ÚS 14/99).

14. Sťažovateľ tiež namietal, že sa do výsledku volieb v prospech zvolenej starostky započítavali aj hlasy voličov, ktorí majú pozbavené alebo obmedzené spôsobilosti na právne úkony a sú hospitalizované na psychiatrii. Sťažovateľ menoval T. V. a „sl. F.“.

Podľa § 2 ods. 2 písm. d) zákona o voľbách prekážkou vo výkone volebného práva je pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Z oznámenia Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. Spr. 966/10 z 18. novembra 2010 vyplýva, že jedinou osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, ktorá nemá právo zúčastniť sa volieb v okrese Veľký Krtíš, je J. C. Okrem uvedeného treba dodať, že „sl. F.“ nie   je   uvedená   v zozname   voličov   obce   Ďurkovce,   teda   sa   ani   nemohla   zúčastniť napadnutých volieb. T. V. síce je na uvedenom zozname voličov (poradové č. 101), volieb sa však nezúčastnil (jeho poradové číslo pred menom zakrúžkované nie je), hoci podľa oznámenia Okresného   súdu   Veľký   Krtíš   nie je pozbavený alebo obmedzený   na právne úkony.

Z uvedených   dôvodov   tvrdenia   sťažovateľa   o   nezákonnosti   a   neústavnosti napadnutých volieb je aj v tejto časti neopodstatnené.

15. Sťažovateľ namietal aj zloženie volebnej komisie, pretože jej členmi boli aj deti zvolenej starostky.

Podľa § 14 zákona o voľbách každá politická strana, ktorá podáva kandidátne listiny do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 55 dní predo dňom volieb do miestnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka (ods. 1).

Miestna   volebná   komisia   musí   mať   najmenej   päť   členov.   Ak   miestna   volebná komisia   nie   je   v   tomto   počte   vytvorená   spôsobom   uvedeným   v   odseku   1,   vymenuje zostávajúcich členov starosta obce (ods. 2).

Odporkyňa k uvedenej námietke uviedla, že za člena do volebnej komisie delegovala iba   politická   strana   SMK-MKP.   Chýbajúcich   členov   komisie   vymenovala   ona   ako úradujúca   starostka   v zmysle   citovaného   ustanovenia   zákona   o voľbách,   pričom   dvaja členovia tejto komisie sú jej synovia.

Ústavný súd už judikoval, že volebný zákon nezakazuje blízkym osobám kandidátov byť členmi volebných   komisií   (napr.   PL.   ÚS   20/01).   Inými   slovami,   samotné   členstvo kandidátovi blízkej osoby vo volebnej komisii samo osebe nemôže byť volebnou vadou. Z toho   tiež   vyplýva,   že   volebná komisia   pracovala   v danom   prípade   v zložení zodpovedajúcom zákonu, preto námietky sťažovateľa neobstoja ani v tejto časti volebnej sťažnosti.

16. Napokon sťažovateľ namietal aj hlasovanie mimo volebnej miestnosti, pretože volebná   komisia   vyslala   práve   synov   odporkyne,   aby   vykonali   hlasovanie   s prenosnou volebnou schránkou.

Podľa § 31 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

K hlasovaniu do prenosnej volebnej schránky ústavný súd uvádza, že neboli zistené žiadne   právne relevantné skutočnosti   ovplyvňujúce   výsledok   volieb,   napr.   že   by   sa   pri hlasovaní do urny v danom prípade nedodržala tajnosť hlasovania. Podľa zoznamu žiadostí o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky o túto možnosť požiadali štyria voliči, ktorých účasť   bola   aj   volebnou   komisiou   riadne   zaznamenaná.   Žiadosť   jedného   člena   volebnej komisie o vydanie „ďalšieho volebného lístka“ nebola preukázaná, avšak ani v opačnom prípade by nemohla právne významným spôsobom ovplyvniť výsledky napadnutých volieb.

17.   Vzhľadom   na všetky   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že v súvislosti s napadnutými voľbami starostu obce Ďurkovce uskutočnenými 27. novembra 2010 nedošlo k porušeniu volebného zákona alebo ústavy takým spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok napadnutých volieb starostu uvedenej obce. Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2011