znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 15/2010-43

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   29.   septembra 2010 o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. XIV Gv 26/2009-23 z 28. júna 2010 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Bratislava I JUDr. J. M., B., podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky a § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov s poukazom na § 231 písm. j) Trestného poriadku a § 6 ods. 1 písm. b) a § 17 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Ústavný súd Slovenskej republiky o d o p i e r a   súhlas na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Bratislava I JUDr. J. M., B., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného   zákona   na   skutkovom   základe   uvedenom   v   žiadosti   generálneho   prokurátora Slovenskej republiky č. k. XIV Gv 26/2009-23 z 28. júna 2010.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2010 doručená   žiadosť   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny prokurátor“) č. k. XIV Gv 26/2009-23 z 28. júna 2010 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Bratislava I JUDr. J. M. (ďalej len „sudca“ a „okresný súd“) podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného   zákona   č.   300/2005   Z.   z.   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný zákon“) s poukázaním na § 138 písm. h) Trestného zákona (ďalej aj „žiadosť generálneho prokurátora“).

V žiadosti generálneho prokurátora sa okrem iného uvádza: «Skutku sa mal dopustiť sudca okresného súdu pri výkone funkcie tak, že počas pohotovosti nariadenej podľa § 40 zákona číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“),   vykonal 20. júna 2009 (sobota) v Bratislave,   na ulici... vo výsluchovej   miestnosti   oddelenia   policajného   zaistenia   a   eskorty,   operačného   odboru Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Bratislave,   v   konaní   o návrhu   okresného prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I   z   19.   júna   2006,   spisovej   značky 1 Pv 419/2009   na   vzatie   do   väzby   obvineného   P.   M.   stíhaného   pre   skutok   právne kvalifikovaný   ako   zločin   nedovolenej   výroby   omamných   a   psychotropných   látok,   jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a), d) Trestného zákona,   výsluch zadržaného obvineného P. M. a následne vyhlásil uznesenie spisovej značky 0 Tp 387/2009 o vzatí P. M. do väzby z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.

Úkony   vykonal sudca   okresného   súdu   bez zapisovateľa   a okresného   prokurátora Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I,   pričom   v   zápisnici   v   spísanej   pri   úkonoch   uviedol nepravdivé údaje   o   čase   úkonov a o prítomnosti   úradných osôb – zapisovateľa   G.   V., okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I JUDr. S. L. – na nich, neuviedol rozsah   a   obsah   poučenia   obvineného   P.   M.   o   riadnom   opravnom   prostriedku   proti rozhodnutiu   o   väzbe   a   uviedol   nepravdivé   údaje   o   prejave   vôle   obvineného   P.   M.   a okresného   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I   o vzdaní   sa   sťažnosti   proti rozhodnutiu o väzbe.

Procesným   postupom   sudca   okresného   súdu   v   konkrétnej   trestnej   veci   porušil povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, uložené v článku 144 odsek 1 ústavy, § 2 odsek 2, odsek 3, § 30 odsek 1, odsek 2 písmeno a) zákona o sudcoch a prísediacich a upravené v § 58   odsek   1,   §   72   odsek   2   Trestného   poriadku,   čím   spôsobil   P.   M.   ujmu   vo   forme ohrozenia práva na súdnu ochranu pri pozbavení osobnej slobody, chráneného článkom 17 odsek   2,   odsek   5   ústavy   a   článkom   5   odsek   4   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd v znení neskorších protokolov, dojednaného v Ríme 4. novembra 1950.»

Generálny   prokurátor   vo   svojej   žiadosti   poukázal   predovšetkým   na   uznesenie o začatí   trestného   stíhania   vo   veci   z   8.   októbra   2009,   doteraz   vykonané   dôkazy v prípravnom konaní (výsluch svedkov P. M., JUDr. S. L., G. V., E. Č., mjr. Ing. Ľ. B., ppor. Ľ. P., ppráp. B. K., ppráp. N. N., ppráp. P. K., mjr. Ing. M. B., pplk. Ing. T. K., relevantné   listinné   dôkazy   a   obrazový   záznam   vyhotovený   20.   júna   2009   kamerovým systémom   umiestneným   na   vchode   do   objektu   Prezídia   Policajného   zboru,   z  ...   ulice v Bratislave) a z nich vyplývajúci dostatočne odôvodnený záver, že páchateľom trestného činu je sudca.

S poukazom na skutočnosť, že „Rovnosť ľudí v dôstojnosti i v právach a predmet trestného konania vyjadrený v § 1 Trestného poriadku sú takými relevantnými princípmi právneho   štátu   a   demokratickej   spoločnosti,   že   ich   aplikácia   v   konkrétnych   prípadoch (trestných veciach) musí mať prioritný charakter vo vzťahu k uplatňovaniu inštitútu trestno- procesnej exempcie sudcu“, žiada generálny prokurátor ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu.

K   žiadosti   bola   pripojená   príloha:   prvopis   spisového   materiálu   evidovaného vyšetrovateľom   Prezídia   Policajného zboru,   Úradu   boja proti   organizovanej kriminalite, odboru Stred, oddelenia vyšetrovania v Banskej Bystrici, pod sp. zn. PPZ-44/BOK-S-2009 vo forme dvoch zväzkov (ďalej len „vyšetrovací spis“).

Ústavný súd žiadosť generálneho prokurátora doručil sudcovi a umožnil mu vyjadriť sa   k   nej   písomne   aj   ústne   a   tiež   nahliadnuť   do   vyšetrovacieho   spisu   a ďalšej   spisovej dokumentácie.

Sudca   doručil   17.   augusta   2010   ústavnému   súdu   písomné   vyjadrenie   k žiadosti generálneho   prokurátora   z 10.   augusta   2010   (ďalej   len   „písomné   vyjadrenie   sudcu“), v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Nikdy som nepoprel formálne chyby, resp. pisárske chyby a preklepy v zápisnici o výsluchu obvineného z 20. 6. 2009 sp. zn. 0 Tp 387/09, tieto skutočnosti však nemôžu byť kvalifikované ako objektívna stránka trestného zneužívania právomoci verejného činiteľa, nakoľko   moja   právomoc   sa   realizuje   v   procese   rozhodovania,   ktorého   výsledkom   je rozhodnutie o väzbe obvineného a pokiaľ toto rozhodnutie je zákonné, bola moja právomoc realizovaná   v   súlade   so   zákonom   a   vyššie   opísané   chyby   zápisnice   by   mohli   byť klasifikované   maximálne   ako   podozrenie   z   disciplinárneho   previnenia,   aj   to   len   po starostlivom zvážení jednotlivých okolností.

Z   hľadiska   zavinenia,   úmysel   páchateľa   okrem   konania   musí   zahŕňať   aj   úmysel spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Obvinenému P. M. som nespôsobil žiadnu škodu a už vôbec som nemal zo svojho konania žiadny prospech a vzhľadom na povahu veci, je vylúčené, aby som svojím konaním zadovážil prospech niekomu inému. Na opísané konanie ani nebol dôvod a preto v mojom konaní jednoznačne absentuje aj subjektívna stránka.“

Ku skutkovým okolnostiam predmetnej veci sudca vo svojom písomnom vyjadrení ďalej najmä uviedol:

„V súvislosti s uvedenými chybami v písaní si dovoľujem poukázať, že pokiaľ aj nejaká skutočnosť determinovala moju nepozornosť bol to zrejme len môj zdravotný stav po zlomenine   nohy,   odkedy   trpím   bolesťami   a   tieto   skutočnosti   mohli   mať   vplyv   na   moju nepozornosť.

Nepopieram skutočnosť, že v úvode som napísal ako prítomných zapisovateľku G. V. a okresného prokurátora JUDr. S. L., pričom títo sa predmetného výsluchu nezúčastnili. Vo   vzťahu   k   JUDr.   S.   L.   si   dovoľujem   uviesť,   že   ide   o   nesúlad   formálneho charakteru,   nakoľko   tento   bol   riadne   o   výsluchu   obvineného   telefonicky   upovedomený, pričom mi oznámil, že sa výsluchu nezúčastní a dohodli sme sa, že budem konať v jeho neprítomnosti. V prípade, pokiaľ by z obsahu výsluchu obvineného vyplynuli skutočnosti, ktoré by determinovali môj záver o tom, že by som obvineného nevzal do väzby, výsluch by som prerušil, o tejto skutočnosti by som okresného prokurátora upovedomil a tento by sa na predmetný úkon dostavil. V opačnom prípade mi oznámil, že pokiaľ vezmem obvineného do väzby, vzdáva sa sťažnosti.

Z uvedeného vyplýva, že som nekonal bez vedomia prokurátora, tohto som o všetkých procesne dôležitých okolnostiach upovedomil, zápisnica ním nebola podpísaná a fakt, že sa vzdal sťažnosti bol pravdivý a zodpovedal jeho vôli. Skutočnosť, že som zabudol dopísať jeho   neprítomnosť   je   čisto   formálne   pochybenie,   resp.   pisárska   chyba,   ktorá   nie   je v príčinnej   súvislosti   s   následkom,   ktorý   zákon   pre   trestný   čin   zneužívania   právomoci vyžaduje.

Asistentka G. V. sa výsluchu obvineného nezúčastnila, neoznačenie jej neprítomnosti je opäť len pisárskou chybou, nakoľko nikto netvrdí, že sa predmetného úkonu zúčastnila a súčasne   si   ani   neuplatnila   nárok   na   odmenu   za   službu   týkajúcu   sa   jej   prítomnosti   pri rozhodovaní o väzbe počas víkendu.

Trestný zákon, rovnako ako Trestný poriadok nepodmieňuje rozhodovanie o vzatí obvineného do väzby účasťou zapisovateľky...

Obvinenému   bolo   poučenie   predložené   na   prečítanie   a   súčasne   zodpovedne vysvetlené.   Jeho   vyjadrenie   bolo   zaznamenané   doslovne,   k   veci   nič   viac   neuviedol a výslovne prehlásil, že aj poučeniu porozumel...

Zároveň sa obvinený výslovne vzdal sťažnosti proti výroku uznesenia o jeho vzatí do väzby. Sťažnosť nepodal ani dodatočne a rovnako nerealizoval iné právne kroky, ktoré by akýmkoľvek   spôsobom   spochybnili   tak   procesnú   ako   aj   materiálnu   stránku   môjho rozhodovania.   Na   takéto   konanie   ani   nebol   dôvod,   nakoľko   vyjadrenie   obvineného   pri rozhodnutí   o   väzbe   bolo   zapísané   v   súlade   s   jeho   reálnym   vyjadrením   a   plne korešpondovalo s prejavom jeho vôle.

Ako   som   už   vyššie   uviedol,   JUDr.   S.   L.   ako   príslušný   prokurátor   ma   výslovne upovedomil o skutočnosti, že pokiaľ vezmem obvineného do väzby, vzdáva sa sťažnosti proti väzobnému rozhodnutiu.

Zo zhrnutia všetkých uvedených skutočností vyplýva, že samotné rozhodnutie o väzba obvineného   bolo   zákonné   a   aj   procesný   postup   bol   zachovaný   a   nevykazuje   žiadne materiálne   vady,   to   znamená,   že   nedošlo   k   naplneniu   objektívnej   stránky   trestného zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Samotné   pisárske   chyby   spôsobené   mojou   nepozornosťou,   nemôžu   samé   o   sebe vyvolať   záver   o   trestnej   kvalifikácii   môjho   konania,   nakoľko   v   ich   dôsledku   nedošlo k žiadnym   porušeniam   dotknutých   právnych   predpisov,   narušeniu   mojej   sudcovskej nezávislosti a v konečnom dôsledku k ohrozeniu práv poškodeného...

P. M. som mal spôsobiť škodu pozostávajúcu v ujme vo forme ohrození práva na súdnu ochranu pri pozbavení osobnej slobody...

S prihliadnutím na skutočnosť, že rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby z 20. 6. 2009 sp. zn. 0 Tp 387/09 bolo zákonné, pričom v zmysle uvedených ústavou a Dohovorom garantovaných práv pozbaviť obvineného osobnej slobody možno len v súlade so zákonom, nemohlo   dôjsť   k   porušeniu,   resp,   ohrozeniu   práva   na   súdnu   ochranu   garantovaných v jednotlivých článkoch uvedených prokurátorom v jeho žiadosti. Týmto momentom, teda nemohlo dôjsť ani ku konaniu, ktoré je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý Trestný zákon   s   trestnou   kvalifikáciou   konania   podľa   §   326   Tr.   zák.   spája.   Formálne   chyby zápisnice tento následok spôsobiť nemôžu.

Záverom si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že P. M. bol právoplatne odsúdený iným sudcom Okresného súdu Bratislava I, pričom proti odsudzujúcemu rozsudku nepodal odvolanie.“

V záverečnej časti svojho písomného vyjadrenia sudca s poukazom na svoje tvrdenie, že jeho „konaním nedošlo k naplneniu tak subjektívnej ako aj objektívnej stránky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa“, žiada, aby ústavný súd odoprel súhlas na jeho vydanie na trestné stíhanie.

Na verejnom zasadnutí pléna ústavného súdu konanom 29. septembra 2010 o žiadosti generálneho prokurátora   (ďalej   len   „verejné   zasadnutie“)   sa   zúčastnil   prokurátor   Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Mgr. P. Š., poverený zastupovaním   generálneho   prokurátora   (ďalej   len   „poverený   zástupca   generálneho prokurátora“), a sudca.

Poverený   zástupca   generálneho   prokurátora   na   verejnom   zasadnutí   zopakoval a upresnil argumentáciu uvedenú v žiadosti generálneho prokurátora a požiadal ústavný súd, aby rozhodol o vydaní sudcu na trestné stíhanie pre skutok uvedený v tejto žiadosti.

Sudca na verejnom zasadnutí zotrval na svojom písomnom vyjadrení a žiadal, aby ústavný súd odoprel súhlas na jeho vydanie na trestné stíhanie.

II.

Východiská a závery ústavného súdu

Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Z ústavného princípu nezávislosti funkcie sudcu podľa čl. 144 ods. 1 ústavy vyplýva okrem iného aj imunita sudcov.

Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“) za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Podľa § 8 ods. 1 Trestného poriadku pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby, ktoré používajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie sudcu (pri rešpektovaní postupu podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 136 ods. 4 ústavy ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do   väzby je počas výkonu funkcie sudcu   ústavného súdu, funkcie sudcu   alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené.

Podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu alebo generálneho prokurátora, predseda ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu. Plénum ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci. Ak sa žiadosť týka sudcu, ten nehlasuje.

Podľa § 74e ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení s § 14 od. 3 zákona o ústavnom súde sudcu nemožno stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu. Ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie sudcu alebo jeho vzatie do väzby je počas trvania jeho funkcie   vylúčené;   v   takom   prípade   premlčacia   lehota   počas   ďalšieho   výkonu   funkcie neplynie.

Podľa § 231 písm. j) Trestného poriadku iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní   vyžiadať   súhlas   na   trestné   stíhanie...   osoby,   v   ktorej   prípade   je   na   taký   úkon potrebný súhlas... ústavného súdu...

Pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu ústavný súd vychádzal zo svojej doterajšej judikatúry (napr. PL. ÚS 3/06 a PL. ÚS 4/06) a z týchto úvah:

Nevyhnutnou podmienkou udelenia súhlasu na trestné stíhanie sudcu je skutočnosť, že trestné stíhanie – za skutok, ktorý má byť jeho predmetom – je prípustné, t. j. že sa naň nevzťahuje imunita sudcu, ktorá by znamenala jeho vyňatie z pôsobnosti orgánov činných v trestnom   konaní   a   súdu   a   neprípustnosť   jeho   trestného   stíhania   (podľa   príslušných ustanovení Trestného poriadku).

Z citovaných   ustanovení   ústavy,   zákona   o   ústavnom   súde   a zákona   o sudcoch a prísediacich vyplýva, že ústavný súd je oprávnený, ale aj povinný v niektorých prípadoch súhlas   na   trestné   stíhanie   sudcu   všeobecného   súdu   odoprieť.   Z   doterajšej   judikatúry ústavného   súdu   vyplýva,   že   dôvodom   na   odopretie   súhlasu   na   trestné   stíhanie   sudcu všeobecného súdu môže byť skutočnosť, že plénum ústavného súdu dospeje k záveru, že sudcu treba chrániť pred zneužitím práva stíhať pre trestné činy a priestupky používaním nátlaku prostriedkami trestného konania, používaním donucovaných prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci.

Okrem uvedených dôvodov jednou z najdôležitejších garancií nezávislosti funkcie sudcu   je   dôsledná   ochrana   jeho   imunity   pri   výkone   funkcie,   t.   j.   najmä   pri   jeho rozhodovacej činnosti – rozhodovaní.

Ústavný súd pri posudzovaní žiadosti generálneho prokurátora zohľadnil skutočnosti uvedené   v písomnom   vyjadrení   sudcu   doplnené   v priebehu   verejného   zasadnutia a konštatoval,   že   v danom   prípade   by   malo   ísť   o trestné   stíhanie   za   skutok,   ktorý   síce nemožno   označiť za   rozhodovanie   (§   29a   ods.   1 zákona o sudcoch   a prísediacich),   ale nepochybne   ide   o skutok,   ktorý   s rozhodovaním   sudcu   bezprostredne   súvisí,   resp.   mu bezprostredne   predchádza.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   bez   ambície   vyjadrovať   sa v posudzovanej   veci   k otázke   napĺňania   znakov   trestného   činu   zneužívania   právomoci verejného   činiteľa   podľa   §   326   Trestného   zákona   konštatoval,   že   v danom   prípade   ide vo svojej podstate o skutok, ktorý môže byť v závislosti od konkrétnych okolností prípadu tak   predmetom   trestného   stíhania,   ako   aj   disciplinárneho   stíhania   (za   podmienok ustanovených v zákone o sudcoch a prísediacich).

Zohľadňujúc uvedené skutočnosti ústavný súd po tajnom hlasovaní v zmysle § 32 ods. 3 zákona o ústavnom súde podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy rozhodol tak, že odoprel (nedal) súhlas na trestné stíhanie sudcu pre skutok uvedený v žiadosti generálneho prokurátora č. k. XIV Gv 26/2009-23 z 28. júna 2010.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2010