SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 15/09-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 30. septembra 2009 o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. IV/1GPt 685/06-23 zo 17. apríla 2009 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudkyne Okresného súdu Piešťany JUDr. B. J., P., podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov takto
r o z h o d o l :
Ústavný súd Slovenskej republiky o d o p i e r a súhlas na trestné stíhanie sudkyne Okresného súdu Piešťany JUDr. B. J., P., pre skutok uvedený v žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. IV/1 GPt 685/06-23 zo 17. apríla 2009 kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2009 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) č. k. IV/1 GPt 685/06-23 zo 17. apríla 2009, ktorou podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a ustanovenia § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) žiadal o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudkyne Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) JUDr. B. J., P. (ďalej len „sudkyňa“), pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že „dňa 08.09.2006 v čase o 7.30 hod. viedla po ceste 1/61 v smere od obce M. na obec L. osobné motorové vozidlo značky R. v rozpore s ustanovením § 18 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z o premávke na pozemných komunikáciách, pretože pri odbočovaní doľava na vedľajšiu cestu nedala prednosť protiidúcemu vozidlu značky Š., vedeného vodičom P. A., v dôsledku čoho došlo pri pravom okraji jazdného pruhu motorového vozidla značky Š. k zrážke uvedených vozidiel, pričom vodič motorového vozidla značky Š., P. A., utrpel pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy s podozrením na ľahký otras mozgu, tržnozmliaždenú ranu na čele tvaru V, asi 8 cm dlhú, vykĺbenie pravej stehennej kosti - zadná horná luxácia s trieštivou zlomeninou zadnej hrany striešky bedrovej jamky, zranenia ktorých si vyžiadali liečenie v trvaní približne 3 mesiacov a jeho spolujazdkyňa, V. A., utrpela pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre s reznými rankami na tvári a odreninami kože tváre, vykĺbenie pravej stehennej kosti - zadná horná luxácia so zlomeninou zadnej hrany striešky bedrovej jamky a zlomeninu tvárových kostí s posunom kostných úlomkov, zranenia, ktorých si vyžiadali liečenie približne 3 mesiace“.
Generálny prokurátor k žiadosti pripojil:
- „rovnopis“ vyšetrovacieho spisového materiálu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Ulica M. Sch. Trnavského 1, Bratislava, sp. zn. ČVS:ORP-238/OVK-B4-2007.
Generálny prokurátor vo svojej žiadosti poukázal na to, že poverený príslušník Policajného zboru Okresného dopravného inšpektorátu Trnava 19. septembra 2006 uznesením v zmysle § 199 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) začal trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania je skutok v súčasnosti kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a to s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Generálny prokurátor uviedol, že „Za účelom zistenia skutkového stavu boli okrem ohliadky miesta činu vykonané výsluchy svedkov P. A., V. A. a JUDr. B. J., vyšetrovateľ tiež zabezpečil znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie znalca MUDr. M. P., znalecký posudok z odboru cestnej dopravy znalca prof. Ing. G. K., zápisy o dychových skúškach, lekárske správy ohľadne utrpených zranení, ako aj potvrdenie zo 17.4.2008 o pôsobení JUDr. B. J. ako sudkyne Okresného súdu v Piešťanoch.
Z výsluchu pošk. P. A. vyplýva, že dňa 8.9.2006 viedol rýchlosťou 80 km/hod. v smere od Trnavy osobné motorové vozidlo zn. Š. a keď prichádzal ku križovatke s cestou na obec L., videl oproti jazdiace vozidlo zn. R., ktoré mu vošlo do jazdnej dráhy a ktorému sa snažil vyhnúť brzdením, ale toto narazilo prednou časťou do ich vozidla. On utrpel vážne zranenie, ktoré zanechá trvalé následky.
Pošk. V. A. vypovedal zhodne s tým, že jej zranenie je tiež vážne, s pravdepodobnosťou trvalých následkov.
Charakter a rozsah vzniknutých zranení potvrdili lekárske správy a tiež posudok znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, MUDr. M. P.“.
Ústavný súd žiadosť generálneho prokurátora zaslal sudkyni a poskytol jej možnosť, aby sa k nej vyjadrila. V písomnosti doručenej ústavnému súdu 17. júla 2009 sudkyňa popísala okolnosti skutkového stavu, ktorý je predmetom trestného stíhania. Uviedla, že prípadnú škodu spôsobenú poškodeným – účastníkom dopravnej nehody v plnom rozsahu uhradí, a poukázala tiež na to, že od doby, keď získala vodičské oprávnenie, ide o jej prvú dopravnú nehodu a že „nikdy nebola na úseku dopravy uznaná vinnou z priestupku“.
Požiadala, aby plénum ústavného súdu vydalo súhlas na trestné stíhanie jej osoby, a zároveň sa vzdala možnosti vyjadriť sa k veci a nahliadnuť do spisového materiálu.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.
Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
Podľa ustanovenia § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.
Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 Trestného poriadku pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.
Podľa ustanovenia § 231 písm. j) Trestného poriadku iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby osoby, v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, Súdnej rady Slovenskej republiky, ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 130 ods. 1 písm. e) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh generálny prokurátor.
Podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie..., predseda ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu.
Plénum ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa vo veci.
Pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudkyne okresného súdu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy ústavný súd vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry (napr. PL. ÚS 19/02, PL. ÚS 24/03, PL. ÚS 4/04) a z týchto úvah:
Ústava vo vzťahu k niektorým skupinám a kategóriám osôb upúšťa od zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre tieto skupiny, kategórie osôb z pôsobnosti trestného alebo správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom. Do tejto kategórie osôb patria aj sudcovia, pričom imunita sudcu má zaistiť predovšetkým nezávislosť jeho rozhodovania, posilňovať jeho občiansku odvahu rozhodovať v súdnych sporoch v konkrétnych prípadoch len na základe ústavy, ústavných zákonov a medzinárodných zmlúv. Imunita sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti.
Ústavný súd na základe preskúmania žiadosti generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudkyne, na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené (vyšetrovací spisový materiál sp. zn. ČVS:ORP-238/OVK-B4-2007), aj vyjadrenia sudkyne k tejto žiadosti nezistil opodstatnené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhoveniu generálneho prokurátora na vydanie sudkyne okresného súdu na trestné stíhanie.
Ústavný súd preto podľa čl. 136 ods. 3 ústavy nedal súhlas na trestné stíhanie sudkyne v zmysle žiadosti generálneho prokurátora č. k. IV/1 GPt 685/06-23 zo 17. apríla 2009.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2009