znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 15/09-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   30.   septembra 2009   o žiadosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   č.   k.   IV/1GPt   685/06-23 zo 17. apríla 2009 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudkyne Okresného súdu Piešťany JUDr. B. J.,   P., podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Ústavný súd Slovenskej republiky o d o p i e r a   súhlas na trestné stíhanie sudkyne Okresného   súdu   Piešťany   JUDr.   B.   J.,   P.,   pre skutok   uvedený   v žiadosti   generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. IV/1 GPt 685/06-23 zo 17. apríla 2009 kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2009 doručená   žiadosť   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny prokurátor“) č.   k.   IV/1 GPt 685/06-23 zo 17.   apríla 2009, ktorou   podľa   čl.   136   ods. 3 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   ustanovenia   §   74e   ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) žiadal o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudkyne Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) JUDr.   B. J., P. (ďalej len „sudkyňa“), pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), ktorého sa mala dopustiť   na tom skutkovom základe, že „dňa 08.09.2006 v čase o 7.30 hod. viedla po ceste 1/61 v smere od obce M. na obec L. osobné motorové vozidlo značky R. v rozpore s ustanovením § 18 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z o premávke na pozemných komunikáciách,   pretože   pri odbočovaní   doľava   na   vedľajšiu   cestu   nedala   prednosť protiidúcemu vozidlu značky Š., vedeného vodičom P. A., v dôsledku čoho došlo pri pravom okraji jazdného pruhu motorového vozidla značky Š. k zrážke uvedených vozidiel, pričom vodič   motorového   vozidla   značky   Š.,   P.   A.,   utrpel   pohmoždenie   mäkkých   tkanív   hlavy s podozrením na ľahký otras mozgu, tržnozmliaždenú ranu na čele tvaru V, asi 8 cm dlhú, vykĺbenie pravej stehennej kosti - zadná horná luxácia s trieštivou zlomeninou zadnej hrany striešky bedrovej jamky, zranenia ktorých si vyžiadali liečenie v trvaní približne 3 mesiacov a jeho spolujazdkyňa, V. A., utrpela pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre s reznými rankami na tvári a odreninami kože tváre, vykĺbenie pravej stehennej kosti - zadná horná luxácia so zlomeninou zadnej hrany striešky bedrovej jamky a zlomeninu tvárových kostí s posunom kostných úlomkov, zranenia, ktorých si vyžiadali liečenie približne 3 mesiace“.

Generálny prokurátor k žiadosti pripojil:

- „rovnopis“ vyšetrovacieho spisového materiálu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Ulica M. Sch. Trnavského 1, Bratislava, sp. zn. ČVS:ORP-238/OVK-B4-2007.

Generálny   prokurátor   vo   svojej   žiadosti   poukázal   na   to,   že   poverený   príslušník Policajného   zboru   Okresného   dopravného   inšpektorátu   Trnava   19.   septembra   2006 uznesením   v zmysle   §   199   ods.   1   zákona   č.   301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   začal   trestné   stíhanie   pre   skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Vzhľadom na výsledky   vykonaného   dokazovania   je   skutok   v súčasnosti   kvalifikovaný   ako   prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a to s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.

Generálny prokurátor uviedol, že „Za účelom zistenia skutkového stavu boli okrem ohliadky miesta činu vykonané výsluchy svedkov P. A., V. A. a JUDr. B. J., vyšetrovateľ tiež zabezpečil znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie znalca MUDr. M. P., znalecký posudok z odboru cestnej dopravy znalca prof. Ing. G. K., zápisy o dychových skúškach,   lekárske   správy   ohľadne   utrpených   zranení,   ako   aj   potvrdenie   zo   17.4.2008 o pôsobení JUDr. B. J. ako sudkyne Okresného súdu v Piešťanoch.

Z   výsluchu   pošk.   P.   A.   vyplýva,   že   dňa   8.9.2006   viedol   rýchlosťou   80   km/hod. v smere od Trnavy osobné motorové vozidlo zn. Š. a keď prichádzal ku križovatke s cestou na obec L., videl oproti jazdiace vozidlo zn. R., ktoré mu vošlo do jazdnej dráhy a ktorému sa snažil vyhnúť brzdením, ale toto narazilo prednou časťou do ich vozidla. On utrpel vážne zranenie, ktoré zanechá trvalé následky.

Pošk.   V.   A.   vypovedal   zhodne   s   tým,   že   jej   zranenie   je   tiež   vážne, s pravdepodobnosťou trvalých následkov.

Charakter a rozsah vzniknutých zranení potvrdili lekárske správy a tiež posudok znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, MUDr. M. P.“.

Ústavný súd žiadosť generálneho prokurátora zaslal sudkyni a poskytol jej možnosť, aby   sa   k nej   vyjadrila.   V písomnosti   doručenej   ústavnému   súdu   17.   júla   2009   sudkyňa popísala okolnosti skutkového stavu, ktorý je predmetom trestného stíhania. Uviedla, že prípadnú škodu spôsobenú poškodeným – účastníkom dopravnej nehody v plnom rozsahu uhradí, a poukázala tiež na to, že od doby, keď získala vodičské oprávnenie, ide o jej prvú dopravnú nehodu a že „nikdy nebola na úseku dopravy uznaná vinnou z priestupku“.

Požiadala, aby plénum ústavného súdu vydalo súhlas na trestné stíhanie jej osoby, a zároveň sa vzdala možnosti vyjadriť sa k veci a nahliadnuť do spisového materiálu.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.

Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Podľa   ustanovenia   §   8   ods.   1   Trestného   poriadku   pôsobnosti   orgánov   činných v trestnom   konaní   a súdu   nepodliehajú   osoby,   ktoré   požívajú   imunity   a výsady   podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá   je vyňatá z pôsobnosti   orgánov   činných   v trestnom   konaní a súdu,   alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa ustanovenia § 231 písm. j) Trestného poriadku iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby osoby, v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, Súdnej rady Slovenskej republiky, ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 130 ods. 1 písm. e) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh generálny prokurátor.

Podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi ústavného súdu,   že žiada   ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie...,   predseda ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu.

Plénum ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa vo veci.

Pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudkyne okresného súdu podľa čl. 136 ods. 3 ústavy ústavný súd vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry (napr. PL. ÚS 19/02, PL. ÚS 24/03, PL. ÚS 4/04) a z týchto úvah:

Ústava   vo   vzťahu   k niektorým   skupinám   a kategóriám   osôb   upúšťa   od   zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre tieto skupiny, kategórie osôb z pôsobnosti trestného alebo správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom. Do tejto kategórie   osôb   patria   aj   sudcovia,   pričom   imunita   sudcu   má   zaistiť   predovšetkým nezávislosť jeho rozhodovania, posilňovať jeho občiansku odvahu rozhodovať v súdnych sporoch   v konkrétnych   prípadoch   len   na   základe   ústavy,   ústavných   zákonov a medzinárodných zmlúv. Imunita sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti.

Ústavný   súd   na   základe   preskúmania   žiadosti   generálneho prokurátora   o vydanie súhlasu   na   trestné   stíhanie   sudkyne,   na   základe   dôkazov,   ktoré   mu   boli   predložené (vyšetrovací spisový materiál sp. zn. ČVS:ORP-238/OVK-B4-2007), aj vyjadrenia sudkyne k   tejto   žiadosti   nezistil   opodstatnené   skutočnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   vyhoveniu generálneho prokurátora na vydanie sudkyne okresného súdu na trestné stíhanie.

  Ústavný súd preto podľa čl. 136 ods. 3 ústavy nedal súhlas na trestné stíhanie sudkyne v zmysle žiadosti generálneho prokurátora č. k. IV/1 GPt 685/06-23 zo 17. apríla 2009.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2009