znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 15/07-118

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2008 v pléne zloženom   z predsedu   Milana   Ľalíka   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Ľubomíra   Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a Rudolfa   Tkáčika   o sťažnosti   Z.   P.,   R., kandidáta na starostu obce R., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce R. konaných 2. decembra 2006, za účasti starostky obce Bc. M. S., R. 317, zastúpenej advokátom JUDR. J. S., K., a o sťažnosti Z. P., R. 419, zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce R. konaných 2. decembra 2006, za účasti Z. A., R. 409; Ing. A. L., R. 456; G. S., R. 449, a E. Ú., R. 462, zastúpených advokátom JUDr. J. S., K., a Mgr. O. F., R. 421; F. G., R. 355; L. H., R. 413, a J. M., R. 403, takto

r o z h o d o l :

Voľby starostu obce R. a voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce R. konané 2. decembra 2006 vyhlasuje   z a   n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra 2006 doručená sťažnosť Z. P. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Š. K. (ďalej   len   „právny   zástupca   sťažovateľa“),   v ktorej   namieta   neústavnosť   a nezákonnosť volieb starostu obce R. konaných 2. decembra 2006 (ďalej len „voľby starostu“), za účasti starostky obce Bc. M. S. (ďalej aj „odporkyňa“).

Ústavnému   súdu   bola   13. decembra 2006   doručená   ďalšia   sťažnosť   sťažovateľa, v ktorej namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce R. konaných 2. decembra 2006 (ďalej len „voľby poslancov“), za účasti Z. A., F. G., L. H., J. M., E. Ú., G. S., Ing. A. L. a Mgr. O. F. (ďalej len „odporcovia“).

Ústavný súd 11. apríla 2007 uvedené sťažnosti prijal na ďalšie konanie uzneseniami sp. zn.   PL. ÚS 15/07   a   sp. zn.   PL. ÚS 33/07,   pričom   uznesením   č. k.   PL. ÚS 33/07-25 z 11. apríla 2007 obe veci spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. PL. ÚS 15/07.

Dôvody,   pre   ktoré   sťažovateľ   namietal   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb do obecného zastupiteľstva a volieb starostu v obci R. konaných 2. decembra 2006, boli v oboch sťažnostiach identické a spočívali najmä v tom, že:

«1. V týchto voľbách, už pri príprave volieb došlo k porušeniu ustanovení zákona číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len volebný zákon), konkrétne došlo k porušeniu § 11 ods. 7. Na prvom zasadaní miestnej   volebnej   komisie   v R.   nedošlo   k   dohode   pri   určení   predsedu   a podpredsedu (z 9 nominovaných   členov   boli   prítomní   len   6   členovia),   napriek   tomu   sa nežrebovalo, nakoniec prešiel návrh terajšej starostky obce R. a kandidátky na funkciu starostky obce R. na   funkciu   predsedu   miestnej   volebnej   komisie.   Tým,   že   nedošlo   k   žrebovaniu,   bolo porušené citované ustanovenie zákona.

2. Obdobná situácia nastala aj pri kreovaní okrskových volebných komisií (v obci boli utvorené 2 volebné okrsky). Vo volebnom okrsku č. 001 na prvom zasadnutí okrskovej volebnej komisie nedošlo k dohode a súčasná starostka a kandidátka na funkciu starostky obce   R.   presadila   za predsedu   okrskovej   volebnej   komisie   ňou   navrhnutú   osobu,   t.   j. nedošlo   k žrebovaniu.   Vo   volebnom   okrsku   č. 002   predsedu   a   podpredsedu   okrskovej volebnej komisie určili dohodou napriek tomu, že na prvom zasadaní neboli prítomní všetci delegovaní členovia predmetnej komisie. Podľa vyjadrenia členov okrskových volebných komisií - z prvého zasadania komisií neboli vyhotovené zápisnice. Skutočnosti, ktoré nastali na   tomto   zasadaní,   nie   sú   zápisnične   podchytené.   To   podľa   môjho   názoru   platí aj pri ostatných zasadaniach miestnej volebnej komisie a okrskových volebných komisií. Ak aj boli vyhotovené zápisnice,   s obsahom týchto zápisníc neboli oboznámení členovia komisií.

3. Pri   samotných   voľbách   bola   porušená   tajnosť   hlasovania,   pretože   veľká   časť oprávnených voličov sa odobrala do priestoru vyhradeného na úpravu hlasovacích lístkov v sprievode inej osoby. Toto sa dialo aj napriek tomu, že sa nejednalo o voličov, ktorí by trpeli telesnou   vadou,   ktorá by   im bránila upraviť hlasovací   lístok,   alebo   preto,   že ba nemohli   čítať   alebo   písať.   Osobami,   ktoré   ich   sprevádzali,   boli   nezriedka   osoby v zamestnaneckom pomere s obcou R. To znamená, že išlo o osoby, ktorých nadriadenou je v   pracovnoprávnych   veciach   doterajšia   starostka   obce   R.,   ktorá   súčasne   kandidovala aj vo voľbách   2.   decembra   2006.   Z § 29   volebného   zákona   je   zrejmý   výslovný   zákaz prítomnosti   ďalších   osôb   súčasne   s   voličom   v   priestoroch   vyhradených   na úpravu hlasovacích lístkov. Tento zákaz bol častokrát porušený. Právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča podľa § 32 volebného zákona majú len osoby, ktoré pre telesnú vadu alebo preto, lebo nevedia čítať alebo písať, nemôžu samy upraviť hlasovací lístok.

4. Hlasovacie lístky nespĺňali zákonom stanovené náležitosti, nakoľko časť z nich bola ešte pred ich odovzdaním voličom podpísaná členmi okrskovej volebnej komisie. Išlo o niekoľko desiatok hlasovacích lístkov. Vedomosť o tom, že hlasovacie lístky sú označené sa rýchlo rozšírila po volebnom obvode a z toho dôvodu je možné dospieť k záveru, že časť voličov mohla mať odôvodnenú obavu z nerešpektovania tajnosti hlasovania a radšej ani nešla voliť. Označovanie hlasovacích lístkov sa ukončilo až na zásah Ústrednej volebnej komisie,   ktorá   upozornila   okrskovú   volebnú   komisiu,   že   takéto   označovanie   lístkov   je protiústavné. Označovanie hlasovacích lístkov ešte pred ich odovzdaním voličom je podľa môjho názoru porušením tajnosti hlasovania s priamym možným dosahom aj na slobodu hlasovania.

5. Aj voľba mimo volebnej miestnosti nebola súladná so zákonom. Okrskové volebné komisie obdržali zoznam voličov, ktorí požiadali o hlasovanie mimo volebnej miestnosti, pričom vo viacerých prípadoch nemali na to vôbec dôvod (dôvodom mala byť aj napr. zabíjačka v prípade voliča D. T.). Mám vedomosť o tom, že i rodičia a brat protikandidátky, ktorí tesne pred voľbami boli prihlásení na trvalý pobyt do R. na adresu, kde býva starostka obce, využili hlasovanie do prenosnej schránky. Je nepochybné, že mnohí voliči hlasovali do prenosnej schránky a nemali na to vážny, najmä zdravotný dôvod.

6. Prinajmenšom v jednom prípade bola porušená priamosť hlasovania - volič Z. B., bydliskom R. 237, sa sťažoval, že nedostal hlasovacie lístky a obálku a že za neho odvolila iná   osoba (teda   v podstate   hlasovala   namiesto neho),   pričom túto skutočnosť   potvrdili aj členovia volebnej komisie. To znamená, že tomuto voličovi bola upretá samotná možnosť voliť.

7. Porušená bola aj rovnosť hlasovania - volič A. D., bydliskom R. 234, odvolila dokonca   2   krát,   raz   vo   volebnej   miestnosti   a   druhýkrát   mimo   volebnej   miestnosti do prenosnej schránky, keď členovia volebnej komisie navštívili jej chorú matku, o ktorú sa A. D. stará.

8. Dochádzalo k sústavnému porušovaniu volebného moratória. K porušeniu § 30 ods. 2 a § 30 ods. 11 volebného zákona došlo tým, že i mimo času určeného na volebnú kampaň - štvrtok aj piatok, ale aj v deň volieb - aktivisti protikandidátky chodili z domu do domu s obálkami, v ktorých boli uvedené čísla kandidátov na starostu a na poslancov, ktorých   by   mali   voliť.   Rozdávali   kalendáre,   na   ktorých   boli   uvedené   čísla   kandidátov a taktiež malé lístočky s číslami kandidátov. V čase volebného moratória sa objavovali nové nápisy v jazyku maďarskom „Szavaz 3“ (preklad: voľte číslo 3), „M. 3“, a to v tesnej blízkosti volebných miestností. V dôsledku toho došlo pri voľbách k porušeniu volebného moratória, ktoré stanovuje volebný zákon.

9. Porušený bol aj § 36 volebného zákona, a to tým, že vo volebnej miestnosti sa z času   na   čas   objavovali   niektorí   kandidáti,   medzitým   niekoľkokrát   aj   kandidát   č. 3 na starostu   (terajšia   starostka   obce)   a   jej   syn,   kandidát   na   poslanca   obecného zastupiteľstva. Keď im to bolo vytknuté členmi okrskovej volebnej komisie okrsku č. 001, prišiel   syn   starostky   so   žiadosťou   o udelenie   povolenia,   ako   kandidátovi   na   poslanca obecného zastupiteľstva, na prítomnosť vo volebnej miestnosti.

10. Namietam aj posudzovanie odovzdaných hlasovacích lístkov, pretože tie z nich, ktoré boli označené ešte pred ich odovzdaním voličom, by mali byť podľa mňa neplatné.»

Ďalej sa v sťažnostiach uvádza: „Neústavnosť a nezákonnosť volieb vidím v tom, že došlo k porušeniu čl. 30 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 ústavy Slovenskej republiky, ďalej namietam porušenie   čl. 31   ústavy   Slovenskej   republiky,   § 29,   § 30   ods. 2,   § 30   ods. 11   a § 36 volebného zákona.

Tieto porušenia ústavy Slovenskej republike a volebného zákona mali taký rozsah a intenzitu, že mali priamy vplyv na výsledok volieb. Veľmi nekvalitnou sa ukázala činnosť volebných   komisií,   ktoré   sa   dôsledne   neriadili   volebným   zákonom - zvlášť   hrubým porušením   sú   zásahy   do   hlasovacích   lístkov,   rovnako   ako   aj   umožnenie   hlasovania do prenosnej   schránky   v   podstate   z akéhokoľvek   dôvodu.   Porušenia   spočívajúce v neústavnosti a nezákonnosti boli v celom procese predmetných volieb.

To,   že   množstvo   občanov,   ktorí   sú   preukázateľne   gramotní   a   netrpia   závažnou telesnou   vadou   volí   s   pomocou   inej   osoby   -   a   často   zamestnanca   obce   -   isto   taktiež nie je súladné   so   zákonom.   V   obci   R.   sú   špecifické   podmienky   týkajúce   sa   výšky nezamestnanosti - obec zamestnáva až 360 obyvateľov obce na aktivačných prácach. Teda ide o osoby, ktorých rozhodovanie môže byť ľahšie ovplyvniteľné - pokiaľ volia v sprievode osoby   zamestnanej   obcou.   Takáto   voľba   len   ťažko   môže   byť   slobodnou   a   možno   mať odôvodnenú pochybnosť, že takto voliaci volič sa nerozhoduje slobodne.

Pokiaľ ide o porušenie volebného moratória, neobstojí námietka, že od volebného moratória sa upustilo už aj v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože by to viedlo k zvýhodneniu toho z kandidátov, ktorý by moratórium pri voľbách do orgánov územnej samosprávy porušil. Prijať taký záver by znamenalo, že kandidát, ktorý neporuší volebný zákon je vlastne menej schopný kandidát. Agitácia v prospech kandidáta počas volebného moratória je efektívna vo zvýšenej miere minimálne z týchto dôvodov - agitácia je výraznejšia, pretože iní kandidáti dodržiavajú moratórium a ide o kampaň tesne pred voľbou, čo môže ovplyvniť nerozhodných voličov, teda táto - nezákonná kampaň - môže byť mimoriadne efektívna. Každý z kandidátov si predsa musí byť vedomý toho, že ak bude porušovať volebné moratórium, tak môže v konečnom dôsledku privodiť neplatnosť volieb, v ktorých   kandiduje.   Malo   by   byť   v   záujme   každého   kandidáta,   aby   sa   volebný   zákon striktne   dodržiaval,   pretože   len   ústavne   a   zákonne   konformné   víťazstvo   môže   naplniť legitimizačnú funkciu volieb.

Porušenia   ústavy   Slovenskej   republiky   a   volebného   zákona   boli   v procese   volieb časté. V prípade, ak by sa označenie hlasovacích lístkov ešte pred ich odovzdaním voličovi nepovažovalo za porušenie zakladajúce priamo neústavnosť volieb, tak potom sa otvára priestor na akékoľvek úpravy hlasovacieho lístka členmi volebnej komisie. Mám za to, že už táto skutočnosť svedčí o takej intenzite porušenia princípov volebného práva, že už sama o sebe zakladá neplatnosť voľby.

K porušeniu volebného zákona a ústavy Slovenskej republiky došlo v tomto prípade viacerými   činmi,   nie   iba   jedným   aktom,   preto   išlo   aj   o opakované   porušenie   zákona   a ústavy Slovenskej republiky. Došlo k porušeniu základných ústavných princípov volebného práva - tajnosti, priamosti, slobody. Bola porušená generálna klauzula zakotvujúca v čl. 31 ústavy Slovenskej republiky slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   voľby starostu   obce   R.,   ako   aj   voľby   poslancov   Obecného   zastupiteľstva   obce   R.   konané 2. decembra 2006 vyhlásil za neplatné.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   a ich   spojení   na   spoločné   konanie   vyzval ústavný súd odporkyňu a odporcov, aby sa k sťažnostiam v časti, ktorá smeruje proti nim, vyjadrili.

Vyjadrenie   odporkyne,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   S. bolo   ústavnému   súdu doručené   13. júna 2007.   K vyjadreniu   bolo   pripojené   splnomocnenie,   ktorým   odporkyňa a ďalší štyria odporcovia poverili JUDr. J. S. zastupovaním v konaní pred ústavným súdom. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ   svojou   sťažnosťou,   podanou   dňa   11. 12. 2006   namieta,   neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva obce R., ktoré sa uskutočnili dňa 02. 12. 2006.

Na   základe   svojich   nižšie   uvedených   tvrdení   uvádza,   že   voľby   boli   neústavné a nezákonné.

Tvrdenia sťažovateľa sa však nezakladajú na pravde. Ako neúspešný kandidát na starostu obce R., sťažovateľ podal tieto tvrdenia účelovo a tendenčné, len s jediným cieľom, a to spochybniť priebeh a ústavnosť celých volieb, ako do obecného zastupiteľstva, tak aj na starostu obce.

Keďže sťažovateľ bol úspešne zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva, svojou sťažnosťou vlastne priznal, že voľby cielene manipuloval a tak zabezpečil ich neústavnosť, aby neskôr mohol podať túto sťažnosť, práve na základe ich neústavnosti, aj proti voľbe starostu obce R., v ktorých už úspešný nebol!! Pretože nemá dôkazy smerujúce k tomu, že úspešná   kandidátka   na   post   starostu   akýmkoľvek   spôsobom   voľby   starostu   obce   R. zmanipulovala, či ovplyvnila snaží sa spochybniť celý priebeh volieb do orgánov obce R. Nezákonnosť   a   neústavnosť   vidí   sťažovateľ,   ako   vo   svojej   sťažnosti   uvádza, v porušení čl. 30 ods. 4 Ústavy SR, ktorý hovorí, že občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/99 zo 17. februára 1999 však bolo konštatované,   že právo na prístup k voleným funkciám zaručené čl. 30 ods. 4   Ústavy   Slovenskej   republiky   neznamená   právo   na   úspech   pri   kandidovaní   na konkrétnu funkciu.

Ako ďalší dôvod nezákonnosti sťažovateľ uvádza, že na prvom zasadaní miestnej volebnej komisie v R. nedošlo k dohode pri určení jej predsedu a podpredsedu. Sťažovateľ tiež namieta ako nezákonnosť to, že z deviatich nominovaných členov miestnej volebnej komisie   v R.,   boli   na   prvom   zasadaní   prítomní   len   šiesti.   Nakoniec   priamo   obviňuje starostku   obce   R.,   že starostka   nakoniec   navrhla   a presadila   svojho   kandidáta   na   post predsedu miestnej volebnej komisie v R.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), je volebná komisia uznášaniaschopná, ak je   prítomná   väčšina   jej   členov.   Na   platnosť   uznesenia   je   potrebná   väčšina   hlasov prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu zasadania vyhotovuje volebná komisia zápisnicu. Keďže bolo prítomných šesť z deviatich nominovaných členov, tak neprichádza do úvahy nezákonnosť.

Zo zápisnice z prvého zasadnutia miestnej volebnej komisie v R. je zrejmé ako toto zasadnutie prebiehalo - čiže tvrdenie sťažovateľa o tom že nedošlo k dohode je zavádzajúce – a tak isto aj tvrdenie sťažovateľa, že starostka navrhla predsedu miestnej volebnej komisie v R. je klamlivé!!!

V zápisnici je jasne uvedené, že kandidáta navrhla zapisovateľka miestnej volebnej komisie v R. a v prvom momente s jej návrhom súhlasili všetci prítomní členovia miestnej volebnej komisie v R. okrem Ing. Z. P., ktorý však následne zmenil názor, keď bol navrhnutý za podpredsedu miestnej volebnej komisie v R.

O tom jasne svedčí výsledok hlasovania - všetci prítomní boli za prednesený návrh.

- dôkaz: - Zápisnica z prvého zasadnutia miestnej volebnej komisie v R. zo dňa 12. 10. 2006

Sťažovateľ   ďalej   namietal   nezákonnosť   a   neústavnosť   volieb   z   dôvodu,   že do prenosnej   schránky   volili   aj   občania,   ktorý   podľa   jeho   názoru   na   to   nemali   vážny zdravotný dôvod.

Ustanovenie § 31 ods. 6 zákona hovorí, že volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Podľa tohto ustanovenia je jasné a zrejmé, že sa nemusí jednať len o zdravotné dôvody,   aby   mohla   prebehnúť   voľba   mimo   volebnej   miestnosti   do   prenosnej   schránky a posúdenie závažnosti iných dôvodov je výhradne na okrskovej volebnej komisii, ktorá má zákonom dané právo rozhodnúť, či dôvod uvedený občanom v žiadosti je závažný.

Práve   z   takého   dôvodu   je   podľa   § 11   ods. 6   zákona   volebná   komisia uznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov a na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov prítomných členov. Inak povedané vážnosť dôvodu posudzujú a rozhodujú o ňom všetci prítomní členovia okrskovej volebnej komisie v R. a nie len jeden človek, ktorému sa dôvod podľa jeho názoru nemusí zdať závažný.

Ide   tu   o   základný   princíp   demokracie   a   demokratickej   spoločnosti   a   nie o rozhodovanie a názore jedného človeka!!!

Sťažovateľ   tvrdí,   že   bola   sústavne   porušovaná   tajnosť   hlasovania,   jeho   rovnosť, priamosť ba dokonca tvrdí, že bolo porušované aj volebné moratórium.

Pritom   treba   konštatovať,   že   nad   regulárnosťou   volieb   okrem   členov   miestnej volebnej komisie v R. dohliadali tiež akreditovaní, nestranní volební pozorovatelia. Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   o   množstve   a   sústavnosti   porušovania   zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí i Ústavy Slovenskej Republiky, by potom títo nestranní volební pozorovatelia museli spísať do vyjadrenia k zápisnici miestnej volebnej komisie v R., oveľa viac ako len jednu poznámku o tom, že videli konkrétnych občanov, niečo niekomu dávať a pritom ani nevedia čo to bolo, pretože podľa ich tvrdenia sa im dôkazy nepodarilo získať!!!

Volebné   moratórium,   ktoré   podľa   ustanovenia   § 30   ods. 2   zákona   začína   plynúť 48 hodín   pred   voľbami,   bolo   vraj   porušené   na   základe   tvrdenia,   ktoré   je   uvedené vo vyjadrení k zápisnici miestnej volebnej komisie v R. Toto tvrdenie vzniesol člen miestnej volebnej komisie v R. Z. P. (ide o syna sťažovateľa), ktorý si nápisy propagujúce kandidáta na post starostu obce R. na obecnej bráne všimol.

Neuviedol   však,   ako   a   čím   (akým   obsahom)   tieto   nápisy   propagovali   kandidáta. Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/99 zo 17. februára nie je pre konanie o volebnej sťažnosti právne významná forma, v akej sa materializujú informácie (plagát alebo iná tlačovina). Až posúdenie obsahu tlačoviny môže mať vplyv na rozhodovanie o volebnej sťažnosti z hľadiska dodržania moratória na informácie v čase po volebnej kampani.

Navyše, predseda miestnej volebnej komisie v R. k tomu uviedol, že počas volieb člen miestnej   volebnej   komisie   v   R.   Z.   P.   žiadnu   podobnú   pripomienku   o   propagačných materiáloch nevzniesol. Z toho vyplýva, že si člen miestnej volebnej komisie v R. Z. P. všimol   predmetné   nápisy   až   po   skončení   volieb,   kedy   už   volebné   moratórium   neplatí (skončením volieb, uzavretím volebných miestností stráca predvolebná kampaň zmysel). Keďže   vyjadrenie,   priložené   k   zápisnici   miestnej   volebnej   komisie   v R.,   Z.   P. podpísal, je zrejmé, že súhlasil so všetkým čo je v ňom uvedené, čiže aj s pripomienkou predsedu miestnej volebnej komisie v R. o čase vznesenia jeho tvrdenia.

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   a   tiež   na   základe   ustálenej   judikatúry Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že pre neplatnosť volieb do orgánov samosprávy musí dôjsť k závažným porušeniam Ústavy Slovenskej republiky a zákona, tvrdíme, že ústavná sťažnosť   podaná   sťažovateľom,   v   ktorej   sa   sťažuje   a   všetkých   a   na   všetko,   je   účelovo a tendenčné namierená voči úspešnej kandidátke na post starostu obce R. a poslancom obecného zastupiteľstva.

Pretože   sťažovateľ   nevie   preukázať,   že   by   úspešná   kandidátka   alebo   členovia miestnej volebnej komisie alebo členovia okrskových volebných komisií vedome a zámerne ovplyvnili   priebeh   a   tým   aj   výsledok   volieb,   čo   by   bolo   možné   považovať   za   závažné porušenie Ústavy a zákona, snaží sa s cieľom anulovať výsledok volieb ako celku, obviniť z nezákonnosti všetkých účastníkov a kandidátov a tým aj seba samého.

Navrhujeme preto, aby Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa Z. P. zamietol.»

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   zo   4. septembra 2007   starostka   obce   R. predložila kópie zápisníc z prvého zasadnutia miestnej a okrskových volebných komisií, zriadených v súvislosti s voľbami uskutočnenými 2. decembra 2006, a ďalej predložia kópie zápisníc miestnej volebnej komisie z 2. decembra 2006 a zo 4. decembra 2006.

Na výzvu ústavného súdu z 8. novembra 2007 právny zástupca JUDr. J. S., uviedol mená   a adresy   svedkov   navrhnutých   na   vypočutie   vo   veci   a súčasne   upresnil,   ktorých štyroch odporcov v konaní vedenom pred ústavným súdom zastupuje (ide o Z. A., Ing. A. L., G. S. a E. Ú).

Za účasti sťažovateľa, odporkyne, jej právneho zástupcu a odporcov Z. A., F. G., G. S.   a Ing.   A.   L.   vykonal   ústavný   súd   17.   decembra   2007   na   Obecnom   úrade   R. dokazovanie výsluchom svedkov.

Svedok   Š.   V.,   člen   okrskovej   volebnej   komisie   č. 1,   potvrdil,   že   bol   prítomný na prvom zasadnutí volebnej komisie, no nevedel si spomenúť, či z tohto zasadnutia bola spísaná zápisnica a či ju podpísal. Svedok ďalej uviedol, že „Všetci, ktorí chodili voliť, dostali lístoček pred vstupom do volebnej miestnosti s označením, ktorého kandidáta majú voliť.   Pán B.   dostal pokyn,   aby takéto lístočky rozdával.“. Podľa   svedka   pred dverami volebnej   miestnosti   stálo   viacero   ľudí,   ktorí   agitovali   v prospech   odporkyne   a ponúkali aj 100 Sk   za   jej   zvolenie.   K okolnosti,   prečo   zápisnice   o voľbách   podpísal bez výhrad, uviedol: „Zápisnicu som podpísal bez pripomienok s tým, aby sa uskutočnili nové voľby.“

Svedok R. K. ml. na otázku, či má vedomosť o nejakých okolnostiach, ktoré by mali vplyv na regulárnosť volieb, uviedol, že áno, konkrétne: „Pri autobusovej zastávke aj pri obchode sa rozdávali nejaké papieriky, neviem, čo na nich bolo uvedené. Pred volebnou miestnosťou stál pán M. B., ktorý dával voličom inštrukcie, ktoré číslo majú voliť.“

Svedok J. A., obdobne ako svedok R. K. ml., potvrdil, že na autobusovej zastávke rozdávali lístočky, pričom „tu vo dverách stál jeden pán, ktorý voličom hovoril, koho majú voliť“. Na otázku, či vie svedok uviesť meno toho pána, svedok odpovedal, že B. M.

Svedok Ing. Š. T., predseda okrskovej volebnej komisie č. 2, uviedol, že na prvom zasadnutí volebnej komisie bolo dohodnuté, kto bude predsedom a podpredsedom volebnej komisie. Na otázku, či išli za plentu naraz viacerí voliči, svedok odpovedal: „nikto nás nepožiadal o povolenie prítomnosti druhej osoby za plentou, ale pamätám si na prípad J. P.,   vtedy bola zamestnankyňou obecného úradu a viem o dvoch prípadoch,   keď išla za plentu s voličom pomáhať pri vyplňovaní hlasovacieho lístka, ja som ju upozorňoval, že je to neetické a viem určite, že to bolo minimálne v dvoch prípadoch, na ďalší si už neviem spomenúť.“ Svedok   ďalej   uviedol,   že   pani P. st.   videl   zdržiavať sa   v blízkosti   volebnej miestnosti počas celého dňa a v rukách niektorých voličov videl aj lístky, na ktorých boli mená kandidujúcich, a „z počutia   viem,   že na tých lístkoch boli označení aj kandidáti na starostu aj kandidáti za poslancov“.

Svedkyňa   J.   B.,   podpredsedníčka   okrskovej   volebnej   komisie   č. 1,   okrem   iného uviedla, že nebola spokojná s prácou zapisovateľky, „bezprostredne po otvorení volebnej miestnosti,   keď   sa   dostavil   negramotný   volič  ...   vošla   dnu   –   bola   to   A.   K.,   ktorá   išla za plentu s týmto voličom a upravila za neho volebný lístok, proti čomu som sa ohradila a žiadala som zapisovateľku, aby incident bol zaznamenaný do zápisnice, čo ona odmietla“. Na otázku, či pani K. sa po rannom incidente zdržiavala v blízkosti volebnej miestnosti, svedkyňa   odpovedala: „O   činnosti   pani   K.   mi   hovoril   môj   syn,   ktorý   videl,   že   mala presviedčať   voličov,   že   majú   voliť   kandidáta   č. 3,   zároveň   viem,   že   sa   tam   nachádzal aj občan B. V. (B.), obyvateľ obce, ktorý tiež agitoval v prospech č. 3. Z rozprávania môjho syna, ktorý vykonával funkciu pozorovateľa viem, že sa lístky so zaškrtnutými kandidátmi rozdávali aj na autobusovej zastávke a pred vchodom do volebnej miestnosti.“ Svedkyňa ďalej   uviedla: „Mám   pochybnosti   o volení   B.   Z.,   ktorý   sa   domáhal   voliť   vo   volebnej miestnosti a pritom už bol zaškrtnutý medzi tými, ktorí mali voliť do prenosnej urny. Aj tento   incident   som   žiadala,   aby   ho   zapisovateľka   zaznamenala   do   zápisnice,   čo   ona odmietla. Napokon pani L. prinútila zapisovateľku, aby sa záznam o tomto incidente dostal do zápisníc, pričom jej znenie nadiktovala pani L.“ Na otázku sťažovateľa, koľko bolo takých   prípadov,   že   viacerí   voliči   boli   za   plentou,   svedkyňa   uviedla: „Bolo   ich   veľa, niekedy aj 5-6, pokiaľ išlo o rómskych voličov, počet neviem uviesť, ale bolo ich veľa.“

Svedkyňa M. L., členka okrskovej volebnej komisie č. 1, okrem iného uviedla, že čo sa týka sťažností na priebeh volieb, sama zaznamenala len jeden dôvod, pre ktorý odmietla zápisnicu podpísať, ale dodatočne si uvedomila, že ďalšie dôvody mohla uviesť v prílohe, čo   však   neurobila,   lebo   ako   sama   uviedla, „nemala   som   s pôsobením   členky   komisie dovtedy žiadne skúsenosti“. V ďalšej časti výpovede svedkyňa vysvetlila dôvody, pre ktoré boli niektoré hlasovacie lístky pred odovzdaním voličom na zadnej strane podpísané dvoma členmi volebnej komisie. V označovaní hlasovacích lístkov sa nepokračovalo po tom, keď „ sa dostavil predseda miestnej volebnej komisie, ktorý toto opatrenie zrušil“. Svedkyňa ďalej uviedla: „Čo sa týka syna pani starostky, nachádzal sa tu častejšie, občas zašiel do dverí, nachádzal sa v zadnej časti, sledoval priebeh volieb, zopakoval to aj vo večerných hodinách.“ Svedkyňa ďalej potvrdila, že v prípade voličky A. D. došlo k duplicitnej voľbe, pretože odvolila doma do prenosnej volebnej schránky a neskôr aj vo volebnej miestnosti. Keďže   okrem   prípadu   Z.   B.   zapisovateľka   odmietla   ďalšie   výhrady   svedkyne   uviesť do zápisnice, svedkyňa odmietla zápisnicu o voľbách podpísať.

Svedok L. G., člen miestnej volebnej komisie, vysvetlil, prečo na začiatku volieb boli niektoré hlasovacie lístky na zadnej strane podpísané dvoma členmi okrskových volebných komisií. Svedok ďalej vo výpovedi uviedol: „Mám vážne pochybnosti najmä pokiaľ ide o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky, konkrétne uvediem prípad pána Z. B., ktorého prezývame K. Tento sa dostavil do volebnej miestnosti v úmysle odvoliť, na čo bolo zistené, že už bol zakrúžkovaný ako volič, ktorý už mal odvolené do prenosnej schránky. Aj keď bola snaha,   aby   volil   opätovne,   na   základe   môjho   zakročenia   k tomu   nedošlo.   Ďalej   chcem uviesť,   že   pred   vchodom   do   volebných   miestností   boli   tzv.   styční   dôstojníci,   išlo o zamestnancov obecného úradu, ktorí ovplyvňovali voličov v tom smere, ako majú voliť.“

Svedok Ing. T. B., predseda miestnej volebnej komisie, uviedol, že v jednom prípade zasiahol,   aby   zabránil   pracovníčke   obecného   úradu „asistovať   pri   úprave   hlasovacích lístkov u niektorých voličov“. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na regulárnosť volieb.

Svedkovia E. H., A. D., G. P., G. B., O. B., D. S., E. S., M. S., K. R., I. S. a T. K. vo svojich výpovediach uviedli, že nemajú žiadne vedomosti o takých skutočnostiach alebo okolnostiach, ktoré by mali vplyv na regulárnosť volieb.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa   čl. 30   ods. 4   ústavy   občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup k volebným a iným verejným funkciám.

Podľa   čl. 31   ústavy   zákonná   úprava   všetkých   politických   práv   a   slobôd   a   jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Podľa   § 11   ods. 6   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 346/1990   Zb.   o voľbách do orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „volebný   zákon“) volebná   komisia   je   uznášaniaschopná,   ak   je   prítomná   väčšina   jej   členov.   Na   platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu zasadania vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.

Podľa § 11 ods. 7 volebného zákona volebná komisia na svojom prvom zasadaní určí dohodou zo svojho stredu predsedu a podpredsedu. Ak nedôjde k dohode, určí sa predseda a podpredseda žrebom. Žrebovanie riadi najstarší člen volebnej komisie.

Podľa § 29 volebného zákona vo volebných miestnostiach sú na úpravu hlasovacích lístkov určené osobitné priestory oddelené tak, aby bola zaručená tajnosť hlasovania. Počet týchto   priestorov   určí   obec   s   prihliadnutím   na   počet   voličov   vo   volebnom   okrsku. V priestoroch   nesmie   byť   nikto   prítomný   súčasne   s   voličom,   a   to   ani   člen   okrskovej volebnej komisie.

Podľa   § 30   ods. 1   volebného   zákona   volebná   kampaň   (ďalej   len   „kampaň“)   je činnosť   politickej   strany,   nezávislého   kandidáta,   prípadne   ďalších   subjektov   zameraná na podporu   alebo slúžiaca   na prospech   kandidujúcej   politickej   strany alebo nezávislého kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 volebného zákona kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 voleného zákona v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a   nezávislých kandidátoch   v   ich   prospech   alebo   v   ich   neprospech   slovom,   písmom,   zvukom   alebo obrazom.

Podľa   § 31   ods. 1   prvej   a druhej   vety   volebného   zákona   volič   hlasuje   osobne. Zastúpenie nie je prípustné.

Podľa   § 31   ods. 6   volebného   zákona   volič   môže   požiadať   zo   závažných,   najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia   zriadená.   V   takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Podľa   § 32   volebného   zákona   volič,   ktorý   nemôže   sám   upraviť   hlasovací   lístok pre telesnú   vadu   alebo   preto,   že   nemôže   čítať   alebo   písať,   má   právo   vziať   so   sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

Podľa   § 33   volebného   zákona   za   poriadok   vo   volebnej   miestnosti   a   v   jej bezprostrednom   okolí   zodpovedá   predseda   okrskovej   volebnej   komisie.   Jeho   pokyny na zachovanie   poriadku   vo   volebnej   miestnosti   a   dôstojný   priebeh   hlasovania   sú záväzné pre všetkých prítomných.

Podľa § 38 ods. 1 volebného zákona neplatný je hlasovací lístok,

a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,

b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,

c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta, alebo   ak   označil   zakrúžkovaním   viac   kandidátov,   než   má   byť   vo volebnom   obvode zvolených   do   obecného   (mestského)   zastupiteľstva,   alebo   neoznačil   zakrúžkovaním ani jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Podľa   § 38 ods. 4 volebného zákona v sporných   prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

Podľa   § 43   ods. 1   volebného   zákona   miestna   volebná   komisia   vyhotoví   dvojmo zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa   § 63   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Predmetom   dokazovania   v konaní   o volebnej   sťažnosti   je   najmä   to,   či   došlo k porušeniu   ústavy   a zákona,   rozsah   a závažnosť   prípadných   porušení   a reálna možnosť vplyvu zistených porušení ústavy a zákona na volebný výsledok.

Ústavný súd vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu zo sťažností a z ich príloh, z vyjadrení   účastníkov,   z vyžiadanej   volebnej   dokumentácie   a z výsluchu   svedkov uskutočneného 17. decembra 2007 na Obecnom úrade v R.

Zo zápisnice miestnej volebnej komisie okrem iného vyplývajú tieto skutočnosti:

- počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov: 1263,

- počet voličov, ktorým boli vydané obálky: 1004,

- počet   platných   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   pre   voľby   do obecného zastupiteľstva: 962,

- počet poslancov, ktorí mali byť zvolení: 9,

- počet zvolených poslancov: 9,

- počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce: 994.

Za   poslanca   obecného   zastupiteľstva   s   poradovým   číslom 9   bol   ako   posledný z kandidátov zvolený O. F. s počtom hlasov 255, pričom prvým nezvoleným kandidátom na poslanca obecného zastupiteľstva s poradovým číslom 10 bol Á. S. s počtom platných hlasov 243, teda rozdiel bol 12 hlasov.

Za   starostku   obce   R.   vo   voľbách   konaných   2.   decembra   2006   bola   zvolená kandidátka   s poradovým   číslom 3   Bc. M. S.   s   počtom   platných   hlasov 586,   na   druhom mieste sa umiestnil kandidát s poradovým číslom 1 Z. P. (sťažovateľ) s počtom platných hlasov 403, teda rozdiel bol 183 hlasov.

Zápisnica   miestnej   volebnej   komisie   bola   podpísaná   všetkými   členmi   miestnej volebnej komisie a zapisovateľkou 3. decembra 2006 o 2.15 h. Nikto z členov miestnej volebnej komisie zápisnicu podpísať neodmietol ani neuviedol výhrady k priebehu volieb.

Zo   zápisnice   okrskovej   volebnej   komisie   volebného   okrsku   č. 1   okrem   iného vyplýva, že ju odmietla podpísať jej členka M. L., pretože keď sa volič Z. B. dostavil do volebnej   miestnosti   s úmyslom   voliť,   bolo   zistené,   že   niekto   zaňho   už   odvolil do prenosnej volebnej schránky.

Zo zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, že na jej zasadnutí 2. decembra 2006 o 6.45 h bolo pomerom hlasov 5 za a 4 proti rozhodnuté o tom, aby boli hlasovacie lístky pred ich vydaním voličom podpísané dvoma členmi volebnej komisie.

V zápise   miestnej   volebnej   komisie   pripojenom   k zápisnici   miestnej   volebnej komisie z 3. decembra 2006 je uvedené, že rozhodnutie o podpisovaní hlasovacích lístkov dvoma členmi okrskovej volebnej komisie bolo po uplynutí asi jednej hodiny pozastavené ako protiústavné na základe telefonickej informácie z Ústrednej volebnej komisie. V tomto zápise   bolo okrem   iného uvedené: „Pozorovatelia   okrskovej volebnej   komisie menovite A. J., B. M. a K. R. videli, ako v dedine občania B. O., P. J. st. a Á. S. rozdávali obálky a cetlíky ďalším občanom.“

Ústavný súd v rámci dokazovania vypočul 20 svedkov a na základe vyhodnotenia ich výpovedí   konštatuje,   že   v priebehu   volieb   došlo   k viacerým   závažnejším   porušeniam volebného   zákona.   Jedným   z nich   bolo   porušenie   zákonného   príkazu   hlasovať   osobne (§ 31 ods. 1 volebného zákona), keď sa vo volebnej miestnosti zistilo, že volič Z. B., ktorý sa dostavil s úmyslom voliť, je vyznačený v zozname voličov, ktorí už odvolili do prenosnej volebnej schránky. Na základe uvedeného M. L., členka okrskovej volebnej komisie č. 1, odmietla   podpísať   zápisnicu   o výsledku   volieb   v danom   okrsku,   čo   odôvodnila   tým,   že menovaný „Mal požadovanú prenosnú urnu, ale on hlasovacie lístky nedostal, neodvolil. Za neho odhlasovala iná osoba. Traja členovia komisie potvrdili, že on naozaj nevhodil obálku s hlasovacími lístkami do urny.“. Pochybnosti o činnosti okrskovej volebnej komisie č. 1   vyvoláva   aj skutočnosť,   že k opakovanému   hlasovaniu   voliča   Z. B.   nedošlo   iba na základe toho, že L. G., člen miestnej volebnej komisie, ktorý bol v tom čase prítomný vo volebnej   miestnosti,   opakovanému   hlasovaniu   zabránil.   Nedôslednosťou   okrskovej volebnej komisie č. 1 došlo k porušeniu volebného zákona aj tým, že volička A. D. volila dvakrát, a to na obecnom úrade, ako aj do prenosnej volebnej schránky.

Jedným   z ústavných   a zákonných   atribútov   výkonu volebného práva   je dodržanie princípu tajnosti hlasovania. Volebný zákon v § 29 a 31 upravuje postup pri hlasovaní tak, aby bola zaručená tajnosť hlasovania. Z výpovedí svedkov Ing. Š. T., J. B. a M. L. vyplýva, že vo viacerých prípadoch došlo v súvislosti s požiadavkou dodržania tajnosti hlasovania k závažnému   porušeniu   § 29   volebného   zákona. Svedok   Ing.   Š.   T.,   predseda   okrskovej volebnej   komisie   č. 2,   vo   výpovedi   uviedol,   že   J.   P. st.   minimálne   v dvoch   prípadoch napriek   jeho   protestom   bez zákonného   dôvodu „išla   za   plentu   s voličom   pomáhať   mu pri vyplňovaní   hlasovacieho   lístka“. Podľa   svedkyne   J.   B.,   podpredsedníčky   okrskovej volebnej komisie č. 1, bolo mnoho prípadov, keď najmä rómski voliči chodili za „plentu“ aj piati až šiesti, a napokon svedkyňa M. L. uviedla, že s 18-ročnou voličkou za „plentu“ išiel bez relevantného dôvodu jej otec, pričom bolo počuť, ako ju ovplyvňoval pri voľbe starostu, aby volila kandidáta č. 3, teda odporkyňu. Uvedené prípady uskutočnenej voľby, ku   ktorým   došlo   v dôsledku   benevolentného   prístupu   okrskových   volebných   komisií, vyhodnotil ústavný súd ako hrubé porušenie princípu tajnosti hlasovania.

V priebehu   volieb   konaných   v obci   R.   2. decembra 2006   došlo   aj   k závažnému porušeniu § 30 ods. 1, 2 a 11 volebného zákona, keď napriek zákazu viesť volebnú kampaň počas   volieb   a v čase   menej   ako   48   hodín   pred   ich   začiatkom   boli   voliči   v rozpore s volebným zákonom ovplyvňovaní, aby volili za starostku odporkyňu a tiež konkrétnych kandidátov za poslancov obecného zastupiteľstva. Túto skutočnosť vo svojich výpovediach potvrdili svedkovia J. A., Š. V., R. K. ml., J. B. a L. G. K nezákonnému ovplyvňovaniu voličov dochádzalo počas konania volieb aj tým, že pred vchodom do volebných miestností stojaci „aktivisti“ dávali usmernenia a inštrukcie prichádzajúcim voličom, koho majú voliť (mená boli na lístkoch, ktoré im rozdávali), a pre prípad uskutočnenia požadovanej voľby dávali prísľub vyplatenia finančných odmien.

Podľa názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (PL. ÚS 6/06).

Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí č. k. PL. ÚS 5/03-110 vyslovil: „Ústavný súd tzv.   kupovanie   hlasov...   voličov...   hodnotí   zo   všetkých   tvrdení   sťažovateľa   ako najzávažnejšie   porušenie   ustanoveného   zákazu volebnej kampane, pretože   ide   o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho   či   pasívneho)   práva   zaručeného   v čl. 30   ústavy.   Takéto   obmedzenie   nesie so sebou   také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických   síl   v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie.“

Uvedený   právny   názor   ústavný   súd   aplikoval   pri   hodnotení   aktivít,   ktoré   boli vyvíjané   počas   volieb   za   účelom   ovplyvnenia   rozhodovania   voličov   v rámci   volieb do orgánov samosprávny obce uskutočnených v obci R. 2. decembra 2006.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd prísľuby vyplatenia finančných odmien voličom v prípade,   že   budú   voliť   konkrétnych   kandidátov,   hodnotí   aj   ako   nezákonné   šírenie informácií   v prospech   určených   kandidátov,   čo   je   taktiež   v rozpore   s ustanovením § 30 ods. 11 volebného zákona.

Pri   výklade   § 30   ods. 1,   2   a   11   volebného   zákona   ústavný   súd   v súvislosti s uvedeným poukazuje na to, že 48 hodín pred voľbami a počas volieb je zakázaná volebná kampaň,   ktorá   predstavuje   činnosť,   teda   súhrn   aktivít   zameraných   na   podporu   alebo slúžiacich na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta. Nie je pritom   možné   zistiť   ani   preukázať   konkrétny   dopad   či   výsledok   takýchto   aktivít, ale vychádza   sa   z ich   obvyklého   alebo   zjavného   zamerania,   a preto   uvedené   porušenie volebného zákona v každom prípade nepriaznivo ovplyvňuje slobodnú súťaž politických síl v demokratickej   spoločnosti   (čl.   31   ústavy).   Porušovanie   volebného   moratória v súhrne s ďalšími   skutočnosťami,   ktoré   znamenali   porušenie   zákona   a ústavných   princípov, dosahovalo preto podľa názoru ústavného súdu v danom prípade takú intenzitu, že bolo spôsobilé ovplyvniť voličov v prospech voľby konkrétnych kandidátov, a tým malo priamy a relevantný dosah aj na konečný výsledok volieb starostu, ako aj poslancov obce R.

Výpoveďami   svedkov   (Š.   V.,   R.   K. ml.,   J.   A.,   Ing.   Š.   T.,   J.   B.,   L.   G.)   bolo nepochybne   preukázané,   že   počas   volieb   dochádzalo   k nezákonnému   ovplyvňovaniu voličov zamestnancami obecného úradu, ale aj inými v prospech konkrétnych kandidátov agitujúcimi   občanmi   tým,   že   voličom   prichádzajúcim   voliť   na   autobusovej   zastávke a na ceste do volebnej miestnosti boli rozdávané lístky, resp. kalendáre, s označením čísiel kandidátov,   ktorých   majú voliť,   obdobne   sa   postupovalo aj   priamo   v budove   obecného úradu,   kde   prebiehali   voľby,   navyše,   ako   už   bolo   uvedené,   s prísľubom   vyplatenia finančných čiastok ako „odmeny“ v prípade voľby konkrétnych kandidátov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy konaných v obci R. 2. decembra 2006 zobral do úvahy aj skutočnosť, že Á. S., syn odporkyne, ktorý vo voľbách kandidoval za poslanca do obecného zastupiteľstva, pôsobil súčasne v týchto voľbách v pozícii tzv. pozorovateľa. Podľa   názoru   ústavného   súdu   aj   táto   skutočnosť   vyvoláva   pochybnosti   o   vytvorení regulárnych podmienok na slobodné rozhodovanie voličov, a to napriek tomu, že ústava ani volebný   zákon   túto   možnosť   priamo   nevylučujú   a ani   nijakým   spôsobom   neupravujú. Výpoveďami svedkov (J. B., K. R., M. L.) bolo preukázané, že Á.   S. sa počas volieb nachádzal   v budove,   kde   prebiehali   voľby,   najmä   pred   vstupom   do volebnej   miestnosti a niekedy vstúpil s prichádzajúcimi voličmi aj do dverí,   čo ústavný súd vyhodnotil ako neprípustné ovplyvňovanie voličov, ktoré mohlo mať v danom prípade nie zanedbateľný vplyv na konečný výsledok volieb do samosprávy obce R. konaných 2. decembra 2006.

Na základe rozhodnutia miestnej volebnej komisie z   2. decembra 2006 prijatého o 6.30   h   ráno   tesnou   väčšinou   hlasov   (5   za   a   4   proti)   boli   hlasovacie   lístky   pred odovzdaním voličom parafované dvoma členmi okrskovej volebnej komisie. Po uplynutí približne   jednej   hodiny   od   začiatku   volieb   bolo   toto   rozhodnutie   zrušené   a od   tohto momentu   sa   už   hlasovacie   lístky   neparafovali.   Táto   skutočnosť   sama   osebe   zakladá porušenie čl. 20 ods. 3 a 4 volebného zákona ustanovujúceho, čo má obsahovať hlasovací lístok.

Navyše informácia, ktorá sa rozšírila v obci počas volieb o tom, že hlasovacie lístky boli po určitú dobu podpisované dvoma členmi okrskových volebných komisií, bola podľa názoru ústavného súdu taktiež spôsobilá vyvolať neistotu u niektorých voličov, pokiaľ ide o možnosť   následného   zistenia,   kto   ako   hlasoval,   a v nadväznosti   na   to   mohli   tieto pochybnosti negatívne ovplyvniť účasť voličov vo voľbách.

Ústavný súd považuje všetky uvedené nedostatky ako kvalifikované, t. j. dostatočne intenzívne porušenia volebného zákona, ktoré vo svojom súhrne predstavujú pochybenia takej intenzity, že nimi došlo k zásahu do slobodnej súťaže politických síl vo voľbách. Ústavný súd konštantne judikuje, že právomoc vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   uplatní   v prípadoch   hrubého,   závažného,   prípadne opätovného   porušovania   zákonov   upriamujúcich   prípravu   a priebeh   volieb,   ktoré   je v konečnom   dôsledku   porušením   volebného   práva   a jeho   princípov   spôsobom ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti.   Zistené porušenie musí byť preukázané a spôsobilé priamo ovplyvniť výsledok volieb (PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 19/07).

Významnou súčasťou slobodnej súťaže politických síl je plné rešpektovanie všetkých zákonných pravidiel tejto súťaže, zvlášť dodržiavanie zákonných pravidiel vrátane časových obmedzení volebnej kampane.

Ústavný   súd na základe vykonaného dokazovania, dôsledného zváženia všetkých preukázaných skutočností a berúc do úvahy najmä to, že k porušovaniu volebného zákona dochádzalo   počas   takmer   celého   priebehu   volieb,   dospel   k záveru,   že   vo   voľbách do orgánov samosprávy obce R. konaných 2. decembra 2006 došlo k závažnému porušeniu viacerých ustanovení volebného zákona, predovšetkým § 20, § 29, § 30 ods. 1, 2 a 11 a § 31 ods. 1 a 2 a k porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy.

Tieto porušenia ústavy a volebného zákona mali taký rozsah a intenzitu, že mohli podstatným   spôsobom   reálne   ovplyvniť,   kto   bol   zvolený   za   starostu   obce   R.,   ako   aj za poslancov obecného zastupiteľstva.

Išlo   pritom   o hrubé   porušenia   označených   ustanovení   volebného   zákona a označených článkov ústavy. K porušeniu volebného zákona došlo viacerými činmi, a nie jedným aktom, čiže išlo aj o jeho opakované porušenie. Ustanovenie čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 ústavy bolo porušené preto, lebo boli porušené zákonné pravidlá volebnej kampane ako významnej   súčasti   volieb,   ktoré   sú   jednou   zo   základných   foriem   slobodnej   súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti.

Existuje verejný záujem na dodržiavaní právnej úpravy celého volebného procesu, lebo len tak sa možno priblížiť ideálu slobodnej   súťaže politických   síl   v demokratickej spoločnosti,   ktorý   zahŕňa   aj   súťaž   podľa   platných   pravidiel.   Volič   má   právo,   aby   sa kandidáti uchádzali o jeho hlas podľa zákonných pravidiel.

K uvedeným porušeniam ústavy a volebného zákona došlo mimo samotného sčítania hlasov. Zasiahli však podstatnú časť volebného procesu. Preto ústavný súd uzavrel, že je nevyhnutné v súlade s § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde vyhlásiť voľby starostu obce R.   a voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce R.   konané 2. decembra 2006 za neplatné.

Námietku   sťažovateľa   týkajúcu   sa   kreovania   volebných   komisií   ústavný   súd považuje za neopodstatnenú. Sťažovateľ nesprávnym spôsobom interpretoval ustanovenie § 11 ods. 7 volebného zákona, v ktorom je uvedené, že volebná komisia na svojom prvom zasadnutí určí dohodou zo svojho stredu predsedu a podpredsedu. Ak nedôjde k dohode, určí   sa   predseda   a podpredseda   žrebom.   Zo   zápisníc   z prvých   zasadnutí   volebných komisií (miestnej   a okrskových),   ale   aj   z výpovedí   svedkov   vyplýva,   že   predsedovia aj podpredsedovia všetkých volebných komisií boli určení dohodou prítomných členov.

Pretože žrebovanie sa uplatňuje iba v prípade, ak nedôjde k dohode o určení predsedu a podpredsedu volebnej komisie, nie je možné vysloviť súhlas s tvrdením sťažovateľa, že „tým, že nedošlo k žrebovaniu, bolo porušené ustanovenie § 11 ods. 7 volebného zákona“.

Ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne aj ostatnými námietkami sťažovateľa   v danej   veci,   pretože   už   nemohli podstatnejším   spôsobom   ovplyvniť výrok rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2008