znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 15/05-51

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 30. januára 2008 o návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade

-   §   38   ods.   1   a   2   v spojení   s   §   70   ods.   3   písm.   c)   a §   96   ods.   1   zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky;

- § 38 ods. 2 a § 70 ods. 3 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej   starostlivosti,   zdravotníckych   pracovníkoch,   stavovských   organizáciách v zdravotníctve   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov s čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky;

-   §   38   ods.   1   písm.   c)   zákona   č.   578/2004   Z.   z.   o poskytovateľoch   zdravotnej starostlivosti,   zdravotníckych   pracovníkoch,   stavovských   organizáciách   v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 13 ods. 3 a 4 v spojení s čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky takto

r o z h o d o l :

Konanie   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 23. mája 2005 doručený   návrh   skupiny   32   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „navrhovateľ“) na začatie konania o súlade

- § 38 ods. 1 a 2 v spojení s § 70 ods. 3 písm. c) a s § 96 ods. 1 (ďalej aj „napadnuté ustanovenie“, resp. „napadnuté ustanovenia“) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej   starostlivosti,   zdravotníckych   pracovníkoch,   stavovských   organizáciách v zdravotníctve   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „napadnutý   zákon“)   s čl.   1   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“);

- § 38 ods. 2 a § 70 ods. 3 písm. c) napadnutého zákona s čl. 19 ods. 3 ústavy;

- § 38 ods. 1 písm. c) napadnutého zákona s čl. 13 ods. 3 a 4 v spojení s čl. 35 ods. 1 a 2 ústavy.

2. Uznesením ústavného súdu č. k. PL. ÚS 15/05-21 zo 16. júna 2005 bol návrh navrhovateľa na začatie konania o súlade právnych predpisov prijatý na ďalšie konanie v celom   rozsahu.   Zároveň   ústavný   súd   zamietol   návrh   na   pozastavenie   účinnosti napadnutých ustanovení.

3.   V priebehu   konania   vedeného   ústavným   súdom   zákonom   č.   330/2007   Z.   z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2008, ako aj zákonom č. 653/2007 Z. z., ktorým sa mení   a dopĺňa   zákon   č.   578/2004   Z.   z.   o poskytovateľoch   zdravotnej   starostlivosti, zdravotníckych   pracovníkoch,   stavovských   organizáciách   v zdravotníctve   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť tiež 1. januára 2008, došlo k novelizácii napadnutých ustanovení § 38 ods. 1 a 2 a § 70 ods. 3 písm. c).

Relevantné ustanovenia napadnutého zákona znejú takto:

§ 38 (v znení účinnom do 31. decembra 2007)

Bezúhonnosť

(1) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený

a) za obzvlášť závažný trestný čin,

b)   za   trestný   čin   prijímania   úplatku   a   inej   nenáležitej   výhody,   za   trestný   čin podplácania a za trestný čin nepriamej korupcie,

c) za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

(2)   Bezúhonnosť   podľa   odseku   1   sa   preukazuje   odpisom   registra   trestov,   ktorý nesmie   byť   starší   ako   tri   mesiace.   U   cudzinca   sa   preukazuje   dokladom   vydaným v príslušnom   štáte,   ktorý   obsahom   zodpovedá   dokladom   vydávaným   v   Slovenskej republike; takýto doklad nesmie byť starší ako tri mesiace od jeho vydania a musí byť predložený spolu s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka.

§ 38 (v znení účinnom od 1. januára 2008)

Bezúhonnosť

(1) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za

a) obzvlášť závažný trestný čin,

b) trestný čin prijímania úplatku, za trestný čin podplácania a za trestný čin nepriamej korupcie,

c) úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania.(2) Bezúhonnosť podľa odseku 1 sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. U cudzinca alebo občana Slovenskej republiky, ktorý má trvalý   pobyt   alebo prechodný   pobyt mimo   územia   Slovenskej   republiky,   sa   preukazuje dokladom vydaným v príslušnom štáte, ktorý obsahom zodpovedá dokladom vydávaným v Slovenskej republike; takýto doklad nesmie byť starší ako tri mesiace od jeho vydania a musí byť predložený spolu s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka.

§ 70 (v znení účinnom do 31. decembra 2007)

Žiadosť o vydanie licencie

(3) K žiadosti podľa odseku 2 žiadateľ o licenciu doloží

c) doklad o bezúhonnosti, ktorým je odpis registra trestov.

§ 70 (v znení účinnom od 1. januára 2008)

Žiadosť o vydanie licencie

(3) K žiadosti podľa odseku 2 žiadateľ o licenciu doloží

c) doklad o bezúhonnosti, ktorým je výpis z registra trestov.

§ 96

(1) Zdravotnícki pracovníci sú povinní oznámiť príslušnej komore (§ 62 ods. 2 až 6) údaje do registra a predložiť doklady vyžadované podľa tohto zákona (§ 63 ods. 2 a 3) do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak.

II.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje okrem iného o súlade zákonov s ústavou.

Podľa § 41a ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak preskúmavané právne   predpisy   stratia   platnosť   pred   vyhlásením   nálezu   ústavného   súdu,   konanie   sa zastavuje.

a) Možno konštatovať, že rozhodujúce časti napadnutých ustanovení § 38 ods. 1 a 2, ako aj § 70 ods. 3 písm. c) boli novelizované a ich obsah je od 1. januára 2008 zásadným spôsobom odlišný od toho znenia, ktorý navrhovateľ podaným návrhom napadol.

Z už   citovaného   ustanovenia   §   41a   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   nepochybne vyplýva, že konanie vo vzťahu k napadnutým ustanoveniam § 38 ods. 1 a 2 a § 70 ods. 3 písm. c) muselo byť zastavené.

b)   Z konkrétnych   námietok   navrhovateľa   vyplýva,   že   namieta   nesúlad   ďalšieho napadnutého ustanovenia, a to § 96 ods. 1 napadnutého zákona v súvislosti s namietaným nesúladom § 38 ods. 1 a 2 napadnutého zákona. Toto ustanovenie považuje za rozporné s ústavou   preto,   lebo   svojím   obsahom   nadväzuje   na   ustanovenie   §   38   ods.   1   a 2 napadnutého zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007, ktoré je podľa navrhovateľa v nesúlade s ústavou. Nenamieta teda nesúlad ustanovenia § 96 ods. 1 napadnutého zákona osobitne, to znamená bez jeho nadväznosti na ustanovenie § 38 ods. 1 a 2 napadnutého zákona. Vychádzajúc z už uvádzaných úvah bolo preto potrebné konanie zastaviť, aj pokiaľ ide o napadnuté ustanovenie § 96 ods. 1.

Na základe všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2008