znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 15/01-5

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   19. júna   2001 predbežne prerokoval návrh M. K., bytom P. n. U., toho času v Ústave na výkon väzby v Ž., na začatie konania o súlade zákona č.   366/2000   Z.   z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších zákonov s Ústavou   Slovenskej   republiky   a Dohovorom   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd a takto

r o z h o d o l :

Návrh M. K. na začatie konania o súlade právnych predpisov   o d m i e t a   ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. apríla 2001 doručené podanie M. K. (ďalej len „navrhovateľ“) označené ako „Vec: Novela § 71 ods. 2 Trestného   poriadku   –   porušenie   Ústavy   SR   a Európskej   konvencie   ľudských   práv   - sťažnosť“.

Navrhovateľ podaním napáda zákon č.   366/2000 Z. z., ktorým   sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších zákonov v bode 8, ktorým došlo k novelizácii § 71 ods. 2. Podľa označeného bodu: „V § 71 ods. 2 sa slová „môže o ďalšom trvaní väzby v dĺžke do jedného roka rozhodnúť najvyšší súd“   nahrádzajú   slovami   „môže   o ďalšom   trvaní   väzby   na   nevyhnutne   potrebnú   dobu rozhodnúť najvyšší súd, a to aj opakovane. Celková doba trvania väzby nesmie presiahnuť tri roky a pri obzvlášť závažných trestných činoch päť rokov.“

Predĺženie   väzby   do   5   rokov   považuje   navrhovateľ   za   protiústavné,   v rozpore s celkovým   vývojom   v Európskej   únii.   Od   ústavného   súdu   žiada,   aby   preskúmal   toto rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky, uviedol ho do pôvodnej podoby, prípadne ho zosúladil s ustanoveniami platnými pre väzbu v Európskej únii.

Plénum ústavného súdu predbežne prerokovalo podanie navrhovateľa, posúdilo ho podľa   jeho   obsahu   v zmysle   §   31   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) v spojení s § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a konštatovalo, že ide o návrh na   začatie   konania   o súlade   právnych   predpisov   podľa   čl.   125   písm.   a)   a e)   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Podľa čl. 130 ods. 1 ústavy a § 37 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 1 zákona o ústavnom súde môžu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podať iba osoby taxatívne vymenované v čl. 130 ods. 1 písm. a) až e) ústavy (najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, súd a generálny prokurátor Slovenskej republiky). Navrhovateľ nepatrí medzi osoby, ktoré sú uvedené v citovanom ustanovení, nie je preto procesne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov. Z uvedených dôvodov ústavný súd jeho návrh podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou.

K návrhu nebolo pripojené plnomocenstvo podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd sa však vzhľadom na to, že návrh podala zjavne neoprávnená osoba, už doplnením tejto náležitosti nezaoberal.