SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 14/2015-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancov Obecnéhozastupiteľstva obce Vechec konaných 15. novembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),zastúpeného advokátom
, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a poslancovObecného zastupiteľstva obce Vechec konaných 15. novembra 2014.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že bol kandidátom na starostu v obci Vechec, ktorý vovoľbách získal 460 platných hlasov, čo predstavuje viac ako 10 % voličských hlasov, čím jeaktívne legitimovaný na podanie sťažnosti v zmysle § 59 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“).
Sťažovateľ tvrdí, že má vážne pochybnosti o ústavnosti a zákonnosti priebehu volieba svoje tvrdenie opiera o tieto porušenia zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Z. z.o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebnýzákon“ alebo „zákon o voľbách“):
„1. Za mimoriadne závažné porušenie volebného zákona považujeme postup pri sčítaní hlasov jednotlivými okrskovými volebnými komisiami. V zmysle § 39 ods. 1 zák. č. 346/1990 Z. z. o voľbách do samosprávy obcí okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia volebnej komisie a zapisovateľ. Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona miestna volebná komisia sčíta hlasy a zistí celkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní zaslaných okrskovými volebnými komisiami.
V uvedenom prípade sa však zápisnice o výsledku hlasovania v jednotlivých okrskových volebných komisiách nevyhotovovali vo volebných miestnostiach, ale v kancelárii starostu Obce Vechec, ktorá sa nachádzala o poschodie nižšie. Pri vyhotovovaní zápisníc boli prítomné len zapisovateľky ⬛⬛⬛⬛ (zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 1), ⬛⬛⬛⬛ (zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 2), ⬛⬛⬛⬛ (zapisovateľka miestnej volebnej komisie) a predseda miestnej volebnej komisie v Obci Vechec ⬛⬛⬛⬛. Upozorňujeme pritom na skutočnosť, že výsledky volieb v jednotlivých volebných okrskoch neboli vyhlásené. Predseda miestnej volebnej komisie a tri zapisovateľky zobrali rukou písané poznámky o sčítavaní hlasov a odniesli ich do kancelárie starostu s tým, že vyhotovia zápisnicu o hlasovaní. V tejto miestnosti sa osamote zdržiavali niekoľko hodín bez prítomnosti iných členov miestnej komisie. Do kancelárie sa chcel dostať člen okrskovej komisie čo mu nebolo umožnené so slovami, že nie je členom miestnej volebnej komisie. Byť prítomným pri vyhotovovaní zápisníc v tejto miestnosti však nebolo umožnené ani členovi miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛. Až následne po vyhotovení zápisnice Miestnej volebnej komisie boli zápisnice okrskových volebných komisií prinesené do volebnej miestnosti, kde boli podpísané členmi okrskových volebných komisií.
Máme za to, že takýto postup je v hrubom rozpore s ustanoveniami zákona o voľbách do samosprávy obcí. Pri vyhotovovaní zápisníc mohlo dôjsť k manipulácii s výsledkami volieb a tak vzniká dôvodná pochybnosť o tom, že vyhlásené výsledky volieb korešpondujú s vo voľbách prejavenou vôľou občanov.
2. V mieste, kde sa upravovali hlasovacie lístky sa za zástenou niekoľkokrát nachádzali až traja voliči a navzájom sa radili. Počas volieb na túto skutočnosť upozorňovali podpredseda miestnej volebnej komisie pán ⬛⬛⬛⬛ a ďalšia členka miestnej volebnej komisie p. ⬛⬛⬛⬛ predsedu miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorý im tvrdil, že poriadok vo volebnej miestnosti si má urobiť predseda Okrskovej volebnej komisie a on nebude do toho zasahovať. Popísané konanie hlasujúcich osôb je tak v rozpore s § 32 zák. č. 346/1990 Z. z. o voľbách do samosprávy obcí, v zmysle ktorého volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.
3. Počas trvania volieb bola vo večerných hodinách vynesená hlavná volebná schránka (urna) Okrskovej volebnej komisie č. 1 na parkovisko pred Obecný úrad vo Vechci za účelom umožnenia hlasovania pánovi ⬛⬛⬛⬛, ktorý odvolil v aute. Túto urnu vyniesol predseda Okrskovej volebnej komisie č. 1 ⬛⬛⬛⬛ a člen Okrskovej volebnej komisie č. 1 ⬛⬛⬛⬛. Takéto konanie je v rozpore s § 31 ods. 6 zák. č. 345/1990 Z. z. o voľbách do samosprávy obcí, pretože ak volič požiadal zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková komisia zriadená, okrsková komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.
4. Po skončení volieb a následnom spočítavaní hlasov členmi okrskovej volebnej komisie nebolo umožnené niektorým členom Okrskovej volebnej komisie č. 2 nahliadnuť do hlasovacích lístkov a bolo im upierané právo podieľať sa na ich spočítavaní. Toto právo bolo znemožnené p. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a, členom Okrskovej volebnej komisie č. 2. Pri tom došlo ku konfliktu medzi predsedom Okrskovej volebnej komisie č. 2 p. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, po ktorom chcel ⬛⬛⬛⬛ opustiť miestnosť vyhradenú pre sčítavanie hlasov s úmyslom ďalej sa nepodieľať na činnosti okrskovej volebnej komisie. Napokon v uvedenej miestnosti zostal z dôvodu uzamknutých dverí a sčítavanie hlasov prebiehalo naďalej bez ich účasti.
5. Ďalšie porušenie volebného zákona vidíme v porušení priamosti hlasovania... Členovia okrskovej volebnej komisie č. 2 boli na požiadanie pani vyslaní umožniť jej voliť v mieste jej bydliska zo zdravotných dôvodov. V záhrade rodinného domu, v ktorom býva sa v tom čase nachádzala jej dcéra pani, ktorá predstúpila ku komisii, hlasovací lístok vyplnila a vhodila do prenosnej schránky. Členovia volebnej komisie tak ani nevstúpili do domu, kde býva pani a umožnili za ňu voliť jej dcére.
6. V zmysle § 31 ods. 2 zákona o voľbách do samosprávy obcí, ak volič nemá preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia požiada, aby volič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb známych komisii. Ak tak neurobí ani do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. Podľa vyjadrenia člena okrskovej komisie ⬛⬛⬛⬛ nebolo umožnené voliť najmenej trom rómskym voličom z dôvodu, že nemali preukaz totožnosti a to napriek tomu, že ich poznali viacerí členovia komisie.
7. V čase niekoľko dní pred voľbami pán ⬛⬛⬛⬛, ako starosta obce Vechec a zároveň aj zvolený kandidát na starostu obce uzatváral s nezamestnanými občanmi obce rómskej národnosti (cca 50) dohody o vykonávaní menších obecných služieb. Pri podpisovaní dohôd im mal pohroziť, že ak ho nebudú voliť, viac už ich nezamestná. Je zrejmé, že týmto spôsobom si chcel získať voličov na svoju stranu a zneužil pritom svoje postavenie starostu obce. Máme za to, že aj týmto konaním došlo k narušeniu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti...
Navrhovateľ sa domnieva, že vo voľbách neboli dodržané základné princípy slobodnej súťaže kandidátov. V danom prípade špecifickým priebehom volieb došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a teda k hrubému, resp. závažnému porušeniu volebných predpisov.“
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vykonal kontrolu volebnej dokumentácieo výsledkoch volieb starostu v obci Vechec.
Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „Voľby starostu Obce Vechec konané 15. 11. 2014 vyhlasuje za neplatné. Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 €.“
K sťažnosti sťažovateľ prikladá čestné vyhlásenie zo 17. novembra 2014a čestné vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛ z 24. novembra 2014.
Ústavnému súdu ďalej bola 25. novembra 2014 doručená sťažnosť sťažovateľa,zastúpeného advokátom
, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov Obecnéhozastupiteľstva obce Vechec konaných 15. novembra 2014.
Sťažovateľ v tejto sťažnosti opakuje rovnakú argumentáciu, ktorá je uvedenáaj v sťažnosti namietajúcej neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Vechec(identický opis namietaných skutočností týkajúcich sa priebehu volieb v korešpondujúcichbodoch 1 až 7 vrátane namietaného porušenia základných princípov slobodnej súťažekandidátov). Sťažnosť pritom smeruje voči výsledkom volieb do Obecného zastupiteľstvaobce Vechec, za účasti odporcov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vykonal kontrolu volebnej dokumentácieo výsledkoch volieb do Obecného zastupiteľstva v obci Vechec.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súdtakto rozhodol:
„Voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva Obce Vechec konané 15. 11. 2014 vyhlasuje za neplatné.
Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 €.“
K sťažnosti sťažovateľ prikladá čestné vyhlásenie zo 17. novembra 2014,čestné vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛ z 21. novembra 2014 a čestné vyhlásenie z 24. novembra 2014.
Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2014 prerokoval obedoručené sťažnosti sťažovateľa, ktorými namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb starostuobce Vechec, resp. volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vechec konaných 15.novembra 2014, a uznesením č. k. PL. ÚS 69/2014-10 rozhodol, že veci vedené ústavnýmsúdom pod sp. zn. Rvp 15564/2014 a sp. zn. Rvp 15531/2014 spája na spoločné konanie.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súdrozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...
Podľa čl. 129 ods. 7 poslednej vety ústavy podrobnosti o postupe ústavného súduustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemáprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Sťažovateľ argumentuje v prospech svojho návrhu viacerými tvrdeniami, z ktorýchje v oboch sťažnostiach najzávažnejšie vyslovenie podozrenia, že pri vyhotovovaní zápisnícmohlo dôjsť k manipulácii s výsledkami volieb.
Podľa judikatúry ústavného súdu len hrubé alebo závažné, prípadne opätovnéporušenie zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94,PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99) môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdupodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom zistené nezákonné konanie musí maťpriamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných volieb. Túto skutočnosť však sťažovateľmusí nielen tvrdiť, ale musí ju aj doložiť exaktnými dôkazmi. Dôkazné bremeno znášasťažovateľ (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Nie každéporušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľbykandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účela zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvomdemokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len takézávažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje samotné výsledky volieb,a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavomskutočnej vôle voličov.
Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musiabyť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušeniezákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenouprotizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľbykandidáta, a c) taká intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb,resp. ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli)prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým prvkom volebnéhosúdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvuna rozhodovanie voličov, a najmä na výsledok volieb.
Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcuprezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jehosťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil takédôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdeniao neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné,a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnomdôsledku odôvodňovalo prijatie záveru o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený(PL. ÚS 7/2010).
Základným predpokladom úspešnosti návrhu na vydanie rozhodnutia ústavného súduo neplatnosti voľby starostu alebo kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva obceje zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení volebného zákona spôsobom, ktorý moholovplyvniť výsledok voľby dotknutého kandidáta. Dôkazné bremeno zaťažuje v tejto vecisťažovateľa, ktorý (zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom) predkladá a navrhujedôkazy, ktoré podľa jeho úvahy môžu preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzinamietaným porušením zákonnosti a ústavnosti volebného procesu a napadnutýmvýsledkom volieb.
V uvedených súvislostiach ústavný súd dodáva, že funkciu ústavného súdu v rámcipreskúmavania ústavnosti a zákonnosti volieb nemožno vykladať tak extenzívne, že by jehočinnosť v konečnom dôsledku mala dopĺňať, alebo dokonca nahrádzať činnosťna to povolaných volebných orgánov alebo iných orgánov v tom zmysle, že ústavný súdbude rekonštruovať celý volebný proces iba na základe špekulatívne formulovanýchdomnienok, resp. námietok.
1. K namietanej manipulácii pri vyhotovovaní zápisníc
Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona „Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých mandátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.“.
Ústavný súd už v minulosti vo volebných veciach vyslovil právny názor(napr. PL. ÚS 27/99), že nie každé porušenie zákona o voľbách je v príčinnej súvislostis následkom, ktorým je výsledok volieb, ktorý sťažovateľ považuje za skreslený. V konanío volebnej sťažnosti sa musí táto príčinná súvislosť preukázať pomocou dostupnýchdôkazov.
Ústavný súd sa zaoberal najvážnejšou námietkou sťažovateľa, a to tvrdenýmpochybením volebnej komisie, ktoré spojil so záverom o manipulácii pri sčítavaní hlasov.Sťažovateľ túto svoju domnienku podporil vyhlásením podpredsedu miestnej volebnejkomisie, ktoré priložil k sťažnosti, pričom žiadal kontrolu volebnej dokumentácie. Čestnévyhlásenie ⬛⬛⬛⬛, podpredsedu miestnej volebnej komisie, obsahujev označených bodoch 1, 2, 3 a 4 rovnaké skutočnosti („skutočnosti v ňom uvedené sa zakladajú na pravde“, pozn.), ktoré sťažovateľ uvádza v texte obidvoch sťažnostív bodoch 2, 3, 1 a 4. Obsahuje aj vyjadrenie, že pri sčítavaní hlasov sa nepostupovalo podľazákona o voľbách, ktoré sťažovateľ použil ako námietku vo svojej sťažnosti. Pritom trebapoukázať na skutočnosť, že ⬛⬛⬛⬛ potvrdil správnosť údajov v zápisnici miestnejvolebnej komisie o výsledku volieb do Obecného zastupiteľstva obce Vechec a starostuobce Vechec vlastnoručným podpisom 15. novembra 2014 a o niekoľko dní na to,t. j. 24. novembra 2014, poskytol uvedené vyjadrenie sťažovateľovi.
Ústavný súd v súvislosti s najzávažnejšou námietkou sťažovateľa zistil z vyžiadanejvolebnej dokumentácie obce Vechec, že vo voľbách starostu obce Vechec boloodovzdaných v prospech kandidáta na starostu ⬛⬛⬛⬛ 505 platných hlasov (podľazápisnice miestnej volebnej komisie 507 hlasov) a v prospech sťažovateľa 459 platnýchhlasovacích lístkov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie 460 hlasovacích lístkov).
Tieto zistené výsledky nemajú nijaký vplyv na poradie kandidátov na prvých dvochmiestach vo voľbách starostu obce Vechec.
Na základe týchto zistení ústavný súd uzavrel, že podozrenie sťažovateľaz manipulácie pri sčítavaní hlasovacích lístkov bolo vylúčené.
Pokiaľ ide o voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vechec, ústavný súdzistil, že v týchto voľbách bolo odovzdaných v prospech sťažovateľa 192 platnýchhlasovacích lístkov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie 191 hlasovacích lístkov).Ústavný súd preskúmal a porovnal aj zistené volebné výsledky ostaných kandidátovna funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, pričom dospel k tomuto záveru:
Zvolení poslanci − zistený výsledok podľa zápisnice a po prepočítaní hlasov: ⬛⬛⬛⬛ 353 hlasov − 350 hlasov,
351 hlasov − 349 hlasov,
340 hlasov − 338 hlasov,
317 hlasov − 317 hlasov,
316 hlasov − 316 hlasov,
305 hlasov − 305 hlasov,
297 hlasov − 292 hlasov.
Tieto zistené výsledky nemajú nijaký vplyv na celkové poradie kandidátov,resp. na umiestnenie sťažovateľa medzi zvolenými poslancami Obecného zastupiteľstvaobce Vechec. Aj z týchto zistení vyplýva, že podozrenie sťažovateľa z manipuláciepri sčítavaní vyhotovovaní zápisníc o výsledkoch volieb do obecného zastupiteľstva bolovylúčené.
2. K ďalším námietkam sťažovateľa
Ústavný súd sa ďalej zaoberal jednotlivými námietkami sťažovateľa, tak ako ichuviedol vo svojej sťažnosti.
Priložené vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛ zo 17. januára 2014 o tom, že pani vyplnila hlasovací lístok namiesto svojej matky pani Pitrovskej a vhodila ho do prenosnejvolebnej schránky (bod 5 obidvoch sťažností) − z volebnej dokumentácie obce Vechecústavný súd zistil, že v zozname voličov je zapísaných desať osôb s priezviskom a dve osoby s priezviskom (obe s menom ), ktoré sa zúčastnili voliebdo orgánov samosprávy obce konaných 15. novembra 2014 (podľa zakrúžkovanéhoporadového čísla vo volebnej dokumentácii). Sťažovateľ neuviedol, ktoré z týchto osôbtvoria rodinu (dcéra s matkou). Okrem priloženého vyhlásenia sťažovateľ na preukázaniesvojho tvrdenia o porušení volebného zákona nenavrhol v tejto súvislosti vykonať žiadneďalšie dokazovanie.
Sťažovateľ ďalšie namietané skutočnosti opiera o tvrdenie podpredsedu miestnejvolebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, pričom na ich preukázanie či overenie nenavrhuježiadne dôkazy (poriadok vo volebnej miestnosti a nachádzanie sa aj troch osôb za zástenou,prevzaté do bodu 2 obidvoch sťažností). Tvrdenie o vynesení volebnej schránky členmivolebnej komisie pred budovu spojené s vytvorením neštandardnej možnosti hlasovania prevoliča ⬛⬛⬛⬛ v aute na parkovisku sa tiež nachádza vo vyhlásení podpredsedumiestnej volebnej komisie (prevzaté do bodu 3 sťažnosti). Aj v prípade, že by ústavný súdmohol vyhodnotiť niektoré z uvedených skutočností ako porušenia zákonnosti volieb,je potrebné uviesť, že by nemohli mať zásadný vplyv na zmenu výsledku volieb, resp. daliby sa hodnotiť len ako ojedinelé drobné porušenia, a nie ako hrubé a nenapraviteľnéporušenia zákona o voľbách, ktoré možno uviesť do príčinnej súvislosti s výsledkom volieba ktoré by mohli spôsobiť ich neplatnosť.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti odkazuje aj na vyjadrenie člena okrskovej komisie ⬛⬛⬛⬛ o tom, že „nebolo umožnené voliť najmenej trom rómskym voličom z dôvodu, že nemali preukaz totožnosti a to napriek tomu, že ich poznali viacerí členovia komisie (prevzaté do bodu 6 obidvoch sťažností)“. Ústavný súd konštatuje, že takétovyjadrenie je nekonkrétne a nedostatočné. To isté platí o časti námietok sťažovateľa, ktorésú tiež prevzaté z vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ a týkajú sa uzatvárania „s nezamestnaným občanmi obce rómskej národnosti (cca 50) dohody o vykonávaní menších obecných služieb“ niekoľko dní pred voľbami zo strany starostu obce Vechec spojených s jehoúdajnými hrozbami v prípade, že ho nebudú voliť (bod 7 obidvoch sťažností). Pokiaľ ideo uzatváranie dohôd, ide o činnosť, ktorá spadá do okruhu štandardných právomocí starostu.Sťažovateľ však ani v uvedenej súvislosti dostatočným spôsobom neoznačila ani nepredložil také kvalifikované dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať skutočnosti,ktoré by mohli mať priamy vplyv na vyhlásený výsledok volieb starostu obce či poslancovobecného zastupiteľstva.
Napokon námietky týkajúce sa údajných konfliktov pri sčítavaní hlasovacích lístkova nahliadaní do nich, resp. pri vypracovávaní zápisníc okrskovej volebnej komisie č. 2a miestnej volebnej komisie (body 1 a 4 obidvoch sťažností), resp. z nich vyplývajúcepochybnosti, sa týkajú skôr súčinnosti členov volebných komisií a výkonu ich oprávnenípovinností v zmysle volebného zákona ako označeného základného práva sťažovateľa.Pritom treba poukázať na skutočnosť, že všetky zápisnice boli podpísané bez výhrada aj ⬛⬛⬛⬛ potvrdil správnosť údajov v zápisnici okrskovej volebnej komisieč. 2 o výsledku volieb do Obecného zastupiteľstva obce Vechec a starostu obce Vechecvlastnoručným podpisom 15. novembra 2014.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd nezistil a sťažovateľ nepreukázal takéskutočnosti, ktoré by signalizovali hrubé alebo závažné, prípadne opakované porušenievolebného zákona pri voľbách starostu obce a poslancov Obecného zastupiteľstva obceVechec konaných 15. novembra 2014, sťažovateľ nepreukázal porušenie volebného zákona,ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb a ktoréby odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom. Ústavný súdpreto sťažnosti sťažovateľa po ich predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavneneopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2015