znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 14/2015-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. januára 2015predbežne   prerokoval   sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenéhoadvokátom vo veci   namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   starostu   a poslancov   Obecnéhozastupiteľstva obce Vechec konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),zastúpeného advokátom

,   vo   veci   namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   starostu   a poslancovObecného zastupiteľstva obce Vechec konaných 15. novembra 2014.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že bol kandidátom na starostu v obci Vechec, ktorý vovoľbách získal 460 platných hlasov, čo predstavuje viac ako 10 % voličských hlasov, čím jeaktívne legitimovaný na podanie sťažnosti v zmysle § 59 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom súde“).

Sťažovateľ tvrdí, že má vážne pochybnosti o ústavnosti a zákonnosti priebehu volieba svoje tvrdenie opiera o tieto porušenia zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Z. z.o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebnýzákon“ alebo „zákon o voľbách“):

„1.   Za   mimoriadne   závažné   porušenie   volebného   zákona   považujeme   postup pri sčítaní   hlasov   jednotlivými   okrskovými   volebnými   komisiami.   V zmysle   §   39   ods.   1 zák. č. 346/1990 Z. z. o voľbách do samosprávy obcí okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia volebnej komisie a zapisovateľ. Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona miestna volebná komisia sčíta hlasy a zistí celkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní zaslaných okrskovými volebnými komisiami.

V uvedenom   prípade   sa   však   zápisnice   o výsledku   hlasovania   v jednotlivých okrskových   volebných   komisiách   nevyhotovovali   vo   volebných   miestnostiach,   ale v kancelárii   starostu   Obce   Vechec,   ktorá   sa   nachádzala   o poschodie   nižšie.   Pri vyhotovovaní zápisníc boli prítomné len zapisovateľky ⬛⬛⬛⬛ (zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 1), ⬛⬛⬛⬛ (zapisovateľka okrskovej volebnej komisie   č.   2), ⬛⬛⬛⬛ (zapisovateľka   miestnej   volebnej   komisie)   a predseda miestnej   volebnej   komisie   v Obci   Vechec ⬛⬛⬛⬛.   Upozorňujeme   pritom na skutočnosť,   že   výsledky   volieb   v jednotlivých   volebných   okrskoch   neboli   vyhlásené. Predseda   miestnej   volebnej   komisie   a tri   zapisovateľky   zobrali   rukou   písané   poznámky o sčítavaní   hlasov   a odniesli   ich   do   kancelárie   starostu   s   tým,   že   vyhotovia   zápisnicu o hlasovaní. V tejto miestnosti sa osamote zdržiavali niekoľko hodín bez prítomnosti iných členov   miestnej   komisie.   Do   kancelárie   sa   chcel   dostať   člen   okrskovej   komisie čo mu nebolo umožnené so slovami, že nie je členom miestnej volebnej komisie. Byť prítomným   pri   vyhotovovaní   zápisníc   v tejto   miestnosti   však   nebolo   umožnené   ani členovi miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛. Až následne po vyhotovení zápisnice Miestnej   volebnej   komisie   boli   zápisnice   okrskových   volebných   komisií   prinesené do volebnej miestnosti, kde boli podpísané členmi okrskových volebných komisií.

Máme za to, že takýto postup je v hrubom rozpore s ustanoveniami zákona o voľbách do samosprávy obcí. Pri vyhotovovaní zápisníc mohlo dôjsť k manipulácii s výsledkami volieb a tak vzniká dôvodná pochybnosť o tom, že vyhlásené výsledky volieb korešpondujú s vo voľbách prejavenou vôľou občanov.

2.   V mieste,   kde   sa   upravovali   hlasovacie   lístky   sa   za   zástenou   niekoľkokrát nachádzali   až   traja   voliči   a navzájom   sa   radili.   Počas   volieb   na   túto   skutočnosť upozorňovali podpredseda miestnej volebnej komisie pán ⬛⬛⬛⬛ a ďalšia členka miestnej   volebnej   komisie   p. ⬛⬛⬛⬛ predsedu   miestnej   volebnej   komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorý im tvrdil,   že poriadok vo volebnej miestnosti   si má urobiť predseda Okrskovej volebnej komisie a on nebude do toho zasahovať. Popísané konanie hlasujúcich osôb je tak v rozpore s § 32 zák. č. 346/1990 Z. z. o voľbách do samosprávy obcí, v zmysle ktorého volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu   hlasovacích   lístkov   iného   voliča,   aby   za   neho   hlasovací   lístok   podľa   jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

3.   Počas   trvania   volieb   bola   vo   večerných   hodinách   vynesená   hlavná   volebná schránka (urna) Okrskovej volebnej komisie   č. 1 na parkovisko pred Obecný úrad vo Vechci za účelom umožnenia hlasovania pánovi ⬛⬛⬛⬛, ktorý odvolil v aute. Túto   urnu vyniesol predseda Okrskovej volebnej komisie   č. 1 ⬛⬛⬛⬛ a člen Okrskovej volebnej komisie č. 1 ⬛⬛⬛⬛. Takéto konanie je v rozpore s § 31 ods. 6 zák. č. 345/1990 Z. z. o voľbách do samosprávy obcí, pretože ak volič požiadal zo závažných, najmä   zdravotných   dôvodov   okrskovú   volebnú   komisiu   o to,   aby mohol   hlasovať   mimo volebnej miestnosti, v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková komisia zriadená, okrsková komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.

4. Po skončení volieb a následnom spočítavaní hlasov členmi okrskovej volebnej komisie nebolo umožnené niektorým členom Okrskovej volebnej komisie č. 2 nahliadnuť do hlasovacích lístkov a bolo im upierané právo podieľať sa na ich spočítavaní. Toto právo bolo   znemožnené   p. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a, členom Okrskovej volebnej komisie č. 2. Pri tom došlo ku konfliktu medzi predsedom Okrskovej volebnej komisie č. 2 p. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, po   ktorom   chcel ⬛⬛⬛⬛ opustiť   miestnosť   vyhradenú   pre   sčítavanie   hlasov s úmyslom ďalej sa nepodieľať na činnosti okrskovej volebnej komisie. Napokon v uvedenej miestnosti   zostal   z dôvodu   uzamknutých   dverí   a sčítavanie   hlasov   prebiehalo   naďalej bez ich účasti.

5. Ďalšie porušenie volebného zákona vidíme v porušení priamosti hlasovania... Členovia okrskovej volebnej komisie č. 2 boli na požiadanie pani vyslaní umožniť jej voliť v mieste jej bydliska zo zdravotných dôvodov. V záhrade rodinného domu, v ktorom býva sa v tom čase nachádzala jej dcéra pani, ktorá predstúpila ku komisii, hlasovací lístok vyplnila a vhodila do prenosnej schránky. Členovia volebnej komisie tak ani nevstúpili do domu, kde býva pani a umožnili za ňu voliť jej dcére.

6. V zmysle § 31 ods. 2 zákona o voľbách do samosprávy obcí, ak volič nemá preukaz   totožnosti   a žiadny   z členov   okrskovej   volebnej   komisie   ho   nepozná,   komisia požiada, aby volič   preukázal   svoju   totožnosť svedectvom   dvoch   osôb známych komisii. Ak tak neurobí ani do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. Podľa vyjadrenia člena okrskovej komisie ⬛⬛⬛⬛ nebolo umožnené voliť najmenej trom rómskym voličom z dôvodu, že nemali preukaz totožnosti a to napriek tomu, že ich poznali viacerí členovia komisie.

7. V čase niekoľko dní pred voľbami pán ⬛⬛⬛⬛, ako starosta obce Vechec a zároveň aj zvolený kandidát na starostu obce uzatváral s nezamestnanými občanmi obce rómskej   národnosti   (cca   50)   dohody   o vykonávaní   menších   obecných   služieb. Pri podpisovaní dohôd im mal pohroziť, že ak ho nebudú voliť, viac už ich nezamestná. Je zrejmé, že týmto spôsobom si chcel získať voličov na svoju stranu a zneužil pritom svoje postavenie starostu obce. Máme za to, že aj týmto konaním došlo k narušeniu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti...

Navrhovateľ   sa   domnieva,   že   vo   voľbách   neboli   dodržané   základné   princípy slobodnej   súťaže   kandidátov.   V danom   prípade   špecifickým   priebehom   volieb   došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a teda k hrubému, resp. závažnému porušeniu volebných predpisov.“

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vykonal   kontrolu   volebnej   dokumentácieo výsledkoch volieb starostu v obci Vechec.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „Voľby starostu Obce Vechec konané 15. 11. 2014 vyhlasuje za neplatné. Odporcovia   sú   povinní   spoločne   a   nerozdielne   nahradiť   navrhovateľovi   trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 €.“

K sťažnosti sťažovateľ prikladá čestné vyhlásenie zo 17. novembra 2014a čestné vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛ z 24. novembra 2014.

Ústavnému   súdu   ďalej   bola   25.   novembra   2014   doručená   sťažnosť   sťažovateľa,zastúpeného advokátom

,   vo   veci   namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   poslancov   Obecnéhozastupiteľstva obce Vechec konaných 15. novembra 2014.

Sťažovateľ   v tejto   sťažnosti   opakuje   rovnakú   argumentáciu,   ktorá   je   uvedenáaj v sťažnosti   namietajúcej   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Vechec(identický opis namietaných skutočností týkajúcich sa priebehu volieb v korešpondujúcichbodoch   1   až   7   vrátane   namietaného   porušenia   základných   princípov   slobodnej   súťažekandidátov). Sťažnosť pritom smeruje voči výsledkom volieb do Obecného zastupiteľstvaobce Vechec, za účasti odporcov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vykonal   kontrolu   volebnej   dokumentácieo výsledkoch volieb do Obecného zastupiteľstva v obci Vechec.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súdtakto rozhodol:

„Voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva Obce Vechec konané 15. 11. 2014 vyhlasuje za neplatné.

Odporcovia   sú   povinní   spoločne   a nerozdielne   nahradiť   navrhovateľovi   trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 €.“

K sťažnosti sťažovateľ prikladá čestné vyhlásenie zo 17. novembra 2014,čestné vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛ z 21. novembra 2014 a čestné vyhlásenie z 24. novembra 2014.

Ústavný   súd   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   17.   decembra   2014   prerokoval   obedoručené sťažnosti sťažovateľa, ktorými namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb starostuobce Vechec, resp. volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vechec konaných 15.novembra 2014, a uznesením č. k. PL. ÚS 69/2014-10 rozhodol, že veci vedené ústavnýmsúdom pod sp. zn. Rvp 15564/2014 a sp. zn. Rvp 15531/2014 spája na spoločné konanie.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súdrozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

Podľa čl. 129 ods. 7 poslednej vety ústavy podrobnosti o postupe ústavného súduustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemáprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

Sťažovateľ argumentuje v prospech svojho návrhu viacerými tvrdeniami, z ktorýchje v oboch sťažnostiach najzávažnejšie vyslovenie podozrenia, že pri vyhotovovaní zápisnícmohlo dôjsť k manipulácii s výsledkami volieb.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   len   hrubé   alebo   závažné,   prípadne   opätovnéporušenie   zákona   upravujúceho   prípravu   a priebeh   volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94,PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99) môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdupodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom zistené nezákonné konanie musí maťpriamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných volieb. Túto skutočnosť však sťažovateľmusí nielen tvrdiť, ale musí ju aj doložiť exaktnými dôkazmi. Dôkazné bremeno znášasťažovateľ (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Nie každéporušenie   volebného   zákona   teda   vyvoláva   nevyhnutne   neplatnosť   volieb   alebo   voľbykandidáta.   Ústavný   súd   každý   prípad   posudzuje   materiálne,   prihliada   pritom   na   účela zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvomdemokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len takézávažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už   spochybňuje   samotné   výsledky   volieb,a ktoré   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o tom,   či   voľby   a ich   výsledky   sú   prejavomskutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musiabyť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušeniezákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenouprotizákonnosťou   volieb   a   sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľbykandidáta, a c) taká intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb,resp. ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli)prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým prvkom volebnéhosúdnictva   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z hľadiska   ich   vplyvuna rozhodovanie voličov, a najmä na výsledok volieb.

Vzhľadom   na   význam   volieb   v demokratickej   spoločnosti   a z neho   vyplývajúcuprezumpciu   ich   ústavnosti   a zákonnosti   je   na   sťažovateľovi,   aby   v záujme   prijatia   jehosťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil takédôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdeniao neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné,a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnomdôsledku odôvodňovalo prijatie záveru o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený(PL. ÚS 7/2010).

Základným predpokladom úspešnosti návrhu na vydanie rozhodnutia ústavného súduo neplatnosti   voľby   starostu   alebo   kandidáta   na   poslanca   obecného   zastupiteľstva   obceje zistenie,   že   došlo   k porušeniu   ustanovení   volebného   zákona   spôsobom,   ktorý   moholovplyvniť výsledok voľby dotknutého kandidáta. Dôkazné bremeno zaťažuje v tejto vecisťažovateľa, ktorý (zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom) predkladá a navrhujedôkazy,   ktoré   podľa   jeho   úvahy   môžu   preukázať   existenciu   príčinnej   súvislosti   medzinamietaným   porušením   zákonnosti   a ústavnosti   volebného   procesu   a napadnutýmvýsledkom volieb.

V uvedených súvislostiach ústavný súd dodáva, že funkciu ústavného súdu v rámcipreskúmavania ústavnosti a zákonnosti volieb nemožno vykladať tak extenzívne, že by jehočinnosť   v konečnom   dôsledku   mala   dopĺňať,   alebo   dokonca   nahrádzať   činnosťna to povolaných volebných orgánov alebo iných orgánov v tom zmysle, že ústavný súdbude   rekonštruovať   celý   volebný   proces   iba   na   základe   špekulatívne   formulovanýchdomnienok, resp. námietok.

1. K namietanej manipulácii pri vyhotovovaní zápisníc

Podľa   §   37   ods.   3   volebného   zákona „Po   vybratí   hlasovacích   lístkov   z   obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých mandátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.“.

Ústavný   súd   už   v minulosti   vo   volebných   veciach   vyslovil   právny   názor(napr. PL. ÚS 27/99), že nie každé porušenie zákona o voľbách je v príčinnej súvislostis následkom, ktorým je výsledok volieb, ktorý sťažovateľ považuje za skreslený. V konanío volebnej   sťažnosti   sa   musí   táto   príčinná   súvislosť   preukázať   pomocou   dostupnýchdôkazov.

Ústavný   súd   sa   zaoberal   najvážnejšou   námietkou   sťažovateľa,   a to   tvrdenýmpochybením volebnej komisie, ktoré spojil so záverom o manipulácii pri sčítavaní hlasov.Sťažovateľ   túto   svoju   domnienku   podporil   vyhlásením   podpredsedu   miestnej   volebnejkomisie, ktoré priložil k sťažnosti, pričom žiadal kontrolu volebnej dokumentácie. Čestnévyhlásenie ⬛⬛⬛⬛,   podpredsedu   miestnej   volebnej   komisie,   obsahujev označených   bodoch   1,   2,   3   a   4   rovnaké   skutočnosti   („skutočnosti   v ňom   uvedené sa zakladajú   na   pravde“,   pozn.),   ktoré   sťažovateľ   uvádza   v texte   obidvoch   sťažnostív bodoch 2, 3, 1 a 4. Obsahuje aj vyjadrenie, že pri sčítavaní hlasov sa nepostupovalo podľazákona o voľbách, ktoré sťažovateľ použil ako námietku vo svojej sťažnosti. Pritom trebapoukázať na skutočnosť, že ⬛⬛⬛⬛ potvrdil správnosť údajov v zápisnici miestnejvolebnej komisie o výsledku volieb do Obecného zastupiteľstva obce Vechec a starostuobce   Vechec   vlastnoručným   podpisom   15.   novembra   2014   a o niekoľko   dní   na   to,t. j. 24. novembra 2014, poskytol uvedené vyjadrenie sťažovateľovi.

Ústavný súd v súvislosti s najzávažnejšou námietkou sťažovateľa zistil z vyžiadanejvolebnej   dokumentácie   obce   Vechec,   že   vo   voľbách   starostu   obce   Vechec   boloodovzdaných v prospech kandidáta na starostu ⬛⬛⬛⬛ 505 platných hlasov (podľazápisnice miestnej volebnej komisie 507 hlasov) a v prospech sťažovateľa 459 platnýchhlasovacích lístkov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie 460 hlasovacích lístkov).

Tieto zistené výsledky nemajú nijaký vplyv na poradie kandidátov na prvých dvochmiestach vo voľbách starostu obce Vechec.

Na   základe   týchto   zistení   ústavný   súd   uzavrel,   že   podozrenie   sťažovateľaz manipulácie pri sčítavaní hlasovacích lístkov bolo vylúčené.

Pokiaľ ide o voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vechec, ústavný súdzistil,   že   v týchto   voľbách   bolo   odovzdaných   v   prospech   sťažovateľa   192   platnýchhlasovacích lístkov (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie 191 hlasovacích lístkov).Ústavný   súd   preskúmal   a porovnal   aj   zistené   volebné   výsledky   ostaných   kandidátovna funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, pričom dospel k tomuto záveru:

Zvolení poslanci − zistený výsledok podľa zápisnice a po prepočítaní hlasov: ⬛⬛⬛⬛ 353 hlasov − 350 hlasov,

351 hlasov − 349 hlasov,

340 hlasov − 338 hlasov,

317 hlasov − 317 hlasov,

316 hlasov − 316 hlasov,

305 hlasov − 305 hlasov,

297 hlasov − 292 hlasov.

Tieto   zistené   výsledky   nemajú   nijaký   vplyv   na   celkové   poradie   kandidátov,resp. na umiestnenie   sťažovateľa   medzi   zvolenými   poslancami   Obecného   zastupiteľstvaobce   Vechec.   Aj   z týchto   zistení   vyplýva,   že   podozrenie   sťažovateľa   z   manipuláciepri sčítavaní vyhotovovaní zápisníc o výsledkoch volieb do obecného zastupiteľstva bolovylúčené.

2. K ďalším námietkam sťažovateľa

Ústavný súd sa ďalej zaoberal jednotlivými námietkami sťažovateľa, tak ako ichuviedol vo svojej sťažnosti.

Priložené   vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛ zo   17.   januára   2014   o tom,   že   pani vyplnila hlasovací lístok namiesto svojej matky pani Pitrovskej a vhodila ho do prenosnejvolebnej schránky (bod   5 obidvoch sťažností) − z volebnej dokumentácie obce Vechecústavný súd zistil, že v zozname voličov je zapísaných desať osôb s priezviskom a dve osoby s priezviskom (obe s menom ), ktoré sa zúčastnili voliebdo orgánov   samosprávy   obce   konaných   15.   novembra   2014   (podľa   zakrúžkovanéhoporadového   čísla vo   volebnej dokumentácii). Sťažovateľ   neuviedol,   ktoré z týchto osôbtvoria rodinu (dcéra s matkou). Okrem priloženého vyhlásenia sťažovateľ na preukázaniesvojho tvrdenia o porušení volebného zákona nenavrhol v tejto súvislosti vykonať žiadneďalšie dokazovanie.

Sťažovateľ ďalšie   namietané   skutočnosti   opiera   o tvrdenie   podpredsedu   miestnejvolebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, pričom na ich preukázanie či overenie nenavrhuježiadne dôkazy (poriadok vo volebnej miestnosti a nachádzanie sa aj troch osôb za zástenou,prevzaté do bodu 2 obidvoch sťažností). Tvrdenie o vynesení volebnej schránky členmivolebnej komisie pred budovu spojené s vytvorením neštandardnej možnosti hlasovania prevoliča ⬛⬛⬛⬛ v aute na parkovisku sa tiež nachádza vo vyhlásení podpredsedumiestnej volebnej komisie (prevzaté do bodu 3 sťažnosti). Aj v prípade, že by ústavný súdmohol   vyhodnotiť   niektoré   z   uvedených   skutočností   ako   porušenia   zákonnosti   volieb,je potrebné uviesť, že by nemohli mať zásadný vplyv na zmenu výsledku volieb, resp. daliby   sa   hodnotiť   len   ako   ojedinelé   drobné   porušenia,   a   nie   ako   hrubé   a nenapraviteľnéporušenia zákona o voľbách, ktoré možno uviesť do príčinnej súvislosti s výsledkom volieba ktoré by mohli spôsobiť ich neplatnosť.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti odkazuje aj na vyjadrenie člena okrskovej komisie ⬛⬛⬛⬛ o tom, že „nebolo umožnené voliť najmenej trom rómskym voličom z dôvodu, že nemali preukaz totožnosti a to napriek tomu, že ich poznali viacerí členovia komisie   (prevzaté   do   bodu   6   obidvoch   sťažností)“.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   takétovyjadrenie je nekonkrétne a nedostatočné. To isté platí o časti námietok sťažovateľa, ktorésú tiež prevzaté z vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ a týkajú sa uzatvárania „s nezamestnaným občanmi   obce   rómskej   národnosti   (cca   50)   dohody   o vykonávaní   menších   obecných služieb“ niekoľko   dní   pred   voľbami   zo   strany   starostu   obce   Vechec   spojených   s jehoúdajnými hrozbami v prípade, že ho nebudú voliť (bod 7 obidvoch sťažností). Pokiaľ ideo uzatváranie dohôd, ide o činnosť, ktorá spadá do okruhu štandardných právomocí starostu.Sťažovateľ   však   ani   v   uvedenej   súvislosti   dostatočným   spôsobom   neoznačila ani nepredložil také kvalifikované dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať skutočnosti,ktoré by mohli mať priamy vplyv na vyhlásený výsledok volieb starostu obce či poslancovobecného zastupiteľstva.

Napokon námietky týkajúce sa údajných konfliktov pri sčítavaní hlasovacích lístkova nahliadaní do nich, resp. pri vypracovávaní zápisníc okrskovej volebnej komisie č. 2a miestnej   volebnej   komisie   (body   1   a 4   obidvoch   sťažností),   resp.   z nich   vyplývajúcepochybnosti, sa týkajú skôr súčinnosti členov volebných komisií a výkonu ich oprávnenípovinností   v zmysle   volebného   zákona   ako   označeného   základného   práva   sťažovateľa.Pritom   treba   poukázať   na   skutočnosť,   že   všetky   zápisnice   boli   podpísané   bez   výhrada aj ⬛⬛⬛⬛ potvrdil   správnosť   údajov   v zápisnici   okrskovej   volebnej   komisieč. 2 o výsledku volieb do Obecného zastupiteľstva obce Vechec a starostu obce Vechecvlastnoručným podpisom 15. novembra 2014.

Z uvedeného   vyplýva,   že   ústavný   súd   nezistil   a sťažovateľ   nepreukázal   takéskutočnosti, ktoré by signalizovali hrubé alebo závažné, prípadne opakované porušenievolebného   zákona   pri   voľbách   starostu   obce   a poslancov   Obecného   zastupiteľstva   obceVechec konaných 15. novembra 2014, sťažovateľ nepreukázal porušenie volebného zákona,ktoré   by   bolo   v príčinnej   súvislosti   s namietaným   výsledkom   volieb   a ktoréby odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom. Ústavný súdpreto   sťažnosti   sťažovateľa   po   ich   predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavneneopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015