znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 14/2011-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 12. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť G. D., B., J. D., B., a H. V., B., zastúpených advokátom JUDr. L. C., R., za účasti JUDr. F. B., B., I. N., B., Ing. K. B., B., a K. F., B., pre namietanú neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do   orgánov   miestnej   samosprávy   v   obci   Brzotín konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G. D., J. D. a H. V. p r i j í m a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010 elektronicky a 10. decembra 2010 poštovou prepravou doručená sťažnosť G. D., J. D. a H. V. (ďalej len „sťažovatelia), za účasti JUDr. F. B., I. N., Ing. K. B. a K. F. (ďalej len „zvolený poslanci“), ktorou sťažovatelia namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy obce Brzotín konaných 27. novembra 2010.

Z volebnej sťažnosti   sťažovateľov vyplynulo   najmä,   že: Vo   (...)   voľbách sme   ako kandidáti do obecného zastupiteľstva obce Brzotín získali G. D. - 132 hlasov, J. D. - 110 hlasov a H. V. - 106 platných hlasov, no napriek tomu to nepostačovalo na to, aby sme boli ako   poslanci   zvolení.   Do   zoznamu   voličov   bolo   zapísaných   992   oprávnených   voličov, pričom obálky a hlasovacie lístky boli vydané pre 672 voličov a z nich pre voľbu poslancov obecného zastupiteľstva obce odovzdaných 642 platných hlasovacích lístkov. (...)

V priebehu napádaných volieb došlo zo strany vyššie uvedených zvolených poslancov obecného   zastupiteľstva   k   činnosti   smerujúcej   k   protizákonnému   získavaniu   hlasov oprávnených   voličov,   čo   podľa   nášho   názoru   predstavuje   hrubé   porušenie   volebného zákona. O neústavnosti a nezákonnosti volieb svedčia predovšetkým tieto skutočnosti: dňa 24. 11. 2010 t. j. v stredu menovaní zvolení poslanci kandidujúci za stranu SMER - SD donášali do domov predovšetkým rómskym občanom obce pálenku a víno presne nezistenej značky, v niektorých prípadoch spoločne so súpravou pohárov, aby ich motivovali hlasovať vo voľbách v prospech nich. Nasledujúce dva dni t. j. 25. a 26. 11. 2010 im roznášali aj šatstvo rôzneho druhu za rovnakým účelom. Najzávažnejšie porušenie zákonnosti volieb však vidíme v tom, že v čase volebného moratória dňa 26. 11. 2010 vo večerných hodinách uvedená skupina zvolených poslancov priamo (napr. K. F. spoločne s Bc. V. P.), alebo nimi poverené osoby chodili opäť zväčša za rómskymi občanmi, ktorým rozdávali 5 až 10,- € s tým, aby za nich vo voľbách do obecného zastupiteľstva hlasovali. Zároveň s odovzdaním peňažnej hotovosti im odovzdávali lístky, na ktorých boli uvedené poradové čísla totožné s číslami uvedených poslancov kandidujúcich za stranu SMER - SD.

Dôkaz: výsluchom G. K. a D. K., K. P., O. M., E. K., J. D., M. V., všetci občania obce Brzotín.

(...) Základným interpretačným pravidlom výkladu zákonov, ktoré bližšie upravujú výkon všetkých politických práv je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických   práv   a   slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ustanovenie čl. 31 ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje a predurčuje spôsob formovania politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl preto nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 18/07)

V   nadväznosti   na   uvedenú   právnu   úpravu   aplikujúc   na   tento   konkrétny   prípad nelegálneho ovplyvňovania voličov považujeme za potrebné poukázať na to, že Ústavný súd viac krát vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že kupovanie hlasov voličov považuje za najzávažnejšie   porušenie   ustanoveného   zákazu   volebnej   kampane   a   takéto   konanie   je protiústavné, pretože účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecí verejných   a   nie   bezprostredný   materiálny   prospech.   (PL.   ÚS   6/06).   Týmto   názorom ústavného súdu, s ktorým plne súhlasíme je vyjadrený samotný účel volieb. Ak má byť účelom volieb kreovanie obecného zastupiteľstva, ktoré predstavuje skutočnú vôľu voličov tak, aby počas volebného obdobia v čo najširšej možnej miere prezentovali a odzrkadlovali ich názory, potom „motivovanie“ voličov k účasti na voľbách a hlasovanie v prospech konkrétneho kandidáta nie je odrazom ich slobodnej a predovšetkým skutočnej vôle, ale odrazom   vidiny   získania   majetkového   prospechu   či   už   vo   forme   vecného   úžitku,   alebo priamo získania finančnej hotovosti. Ide tak o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného práva zaručeného čl. 30 ústavy. Volič má právo, aby sa kandidáti uchádzali ojeho hlas podľa zákonných pravidiel (PL. ÚS 6/06). Argumentum a contrario ak sa kandidáti uchádzali o ich hlasy tak, ako to je popísané v I. odseku je toto práva voliča atómu zodpovedajúca povinnosť kandidáta porušovaná závažným spôsobom.

Úlohou ústavného súdu je posúdiť ústavnosť a zákonnosť volieb zo širšieho hľadiska, teda   aj   proces   volebnej   kampane   predchádzajúci   samotnému   hlasovaniu   a   sčítavaniu hlasov. Aby ústavný súd vyslovil niektorý z výrokov uvedených v §63/1 a), b), c) zákona o ústavnom súde je potrebné,   aby k porušeniu právnej úpravy volebnej kampane došlo závažným, hrubým alebo opakovaným spôsobom, teda takým, ktorý kvalifikovane mohol mať za následok iné výsledky volieb. Činnosť uvedených zvolených poslancov obecného zastupiteľstva   je   vzhľadom   na   rozsah   ich   protizákonnej   kampane   možné   prinajmenšom hodnotiť ako závažné, ba aj hrubé porušenie účelu volebného zákona a tým aj ústavných princípov   zakotvených   v   čl.   30   a   31   ústavy.   K   závažnému   porušeniu   zákona   tak   došlo spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl, čo je v demokratickej spoločnosti neprípustné. Záverom tak možno vysloviť, že nebyť týchto nekalých praktík a nepoctivému, protizákonnému   získavaniu   hlasov   desiatok,   ba   až   stoviek   voličov,   bolo   by   zloženie obecného zastupiteľstva iné, ako je tomu teraz a tak je v príčinnej súvislosti s porušením ústavného volebného práva a jeho princípov.

Z   uvedených   dôvodov   v   prvom   rade   navrhujeme   vydať   v   zmysle   §   25/3   zákona o ústavnom súde uznesenie , ktorým by Ústavný súd SR tento podnet prijal na ďalšie konanie a   potom   navrhujeme   vydať   nález,   ktorým   by   ÚS   SR   vyhlásil   voľby   do   obecného zastupiteľstva obce Brzotín konané 27. 11. 2010 za neplatné a zároveň by nám priznal právo aj na náhradu všetkých trov tohto konania, ktorých výška bude uvedená v písomnom vyhotovení samotného nálezu.“

II.

Ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí,   pričom   zistil   nasledujúce skutočnosti:

Právomoc   ústavného   súdu   konať   vo   veci   je   daná   podľa čl.   129   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“).   Sťažnosť   bola   podaná   kandidátmi,   ktorí   vo voľbách získal viac ako 10 % platných hlasov, teda sú oprávnenými osobami. Sťažnosť bola podaná   v 10   dňovej   lehote   podľa   §   60   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   a   má zákonom predpísané náležitosti. Sťažovatelia zreteľne uvádzajú, akým postupom došlo, podľa ich názoru, k porušeniu ústavy a volebného zákona. Na podporu svojich tvrdení navrhli dôkazy.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľmi opísaný skutkový stav mohol znamenať porušenie   ústavy   a volebného   zákona,   a   zároveň   mohol   ovplyvniť   to,   kto bol   zvolený poslancom obecného zastupiteľstva, pričom tento opis skutkového stavu nemožno pokladať za   zjavne   nepravdivý   alebo   nesprávny.   Z tohto   dôvodu   sťažnosť   nie   je   zjavne neopodstatnená.

Keďže   ústavný   súd   nezistil   v rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   žiadny dôvod na jej odmietnutie, sťažnosť podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie prijal.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2011