znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 14/04-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 26. januára 2006 o návrhu   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   na   začatie   konania   o   súlade ustanovenia § 41 ods. 2 zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon   č. 401/1998   Z. z.   o poplatkoch   za   znečisťovanie   ovzdušia   v   znení   neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 35 ods. 1 a 2 a s čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky takto

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 41 ods. 2 zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13   ods. 1   písm. a),   čl. 35   ods. 1   a   2   a s čl. 123   Ústavy   Slovenskej   republiky z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 6. júla 2004 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie   konania   o   súlade   právnych   predpisov   podľa   čl. 125   ods. 1   písm. a)   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   a to   ustanovenia   § 41   ods. 2   zákona č. 478/2002 Z. z.   o ochrane   ovzdušia   a ktorým   sa   dopĺňa   zákon   č. 401/1998   Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane ovzdušia“) a ustanovení § 1, § 4, § 5 ods. 1, 2, 3 a 7, § 8, § 9, § 10, § 11 ods. 1, 2, 3, 4 a 13, § 12, § 13 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, 2   a   4,   § 15,   § 16,   § 17,   § 18   ods. 1,   § 19,   § 20   a   § 21   vyhlášky   Ministerstva   dopravy, pôšt a telekomunikácií   Slovenskej   republiky   č. 90/2003   Z. z.   o   emisných   kontrolách cestných motorových vozidiel (ďalej len „vyhláška o emisných kontrolách“) s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 35 ods. 1 a 2 a s čl. 123 ústavy.

Uznesením sp. zn. PL. ÚS 14/04 zo 14. decembra 2004 rozhodol ústavný súd o prijatí predmetného návrhu na ďalšie konanie.

Po   tom,   ako   Národná   rada   Slovenskej   republiky   schválila   2. decembra 2004 vládny návrh   zákona   č. 725/2004   Z. z.   o podmienkach   prevádzky   vozidiel   v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podmienkach   prevádzky   vozidiel“),   ktorého   ustanovením   čl. I   § 115   bodu 3   bola s účinnosťou od 1. marca 2005 vyhláška o emisných kontrolách v celom rozsahu zrušená, ústavný   súd   v súlade   s ustanovením   § 41a   ods. 4   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   konanie   v časti   týkajúcej   sa   napadnutých   ustanovení   vyhlášky o emisných kontrolách uznesením sp. zn. PL. ÚS 14/04 zo 16. júna 2005 zastavil.

Navrhovateľ   odvolávajúc   sa   na   citované   uznesenie   ústavného   súdu,   ktorým   bolo konanie   o jeho   návrhu   v časti   vzťahujúcej   sa   na   napadnuté   ustanovenia   vyhlášky o emisných kontrolách zastavené, a zároveň konštatujúc, že prijatím zákona o podmienkach prevádzky vozidiel bol právny stav, ktorý ho podnietil podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) ústavy, v okolnostiach danej veci konvalidovaný, oznámil ústavnému súdu podaním zo 7. septembra 2005, že nepovažuje „... návrh   o súlade   § 41   ods. 2   zákona   č. 478/2002   Z. z.   o ochrane   ovzdušia   s Ústavou Slovenskej republiky za tak významný a dôležitý, aby o ňom mal rozhodovať Ústavný súd Slovenskej republiky. Nápravu možno dosiahnuť prostredníctvom bežného legislatívneho postupu,   k čomu   dám   podnet   príslušnému   ministerstvu.   Vzhľadom   k uvedenému   Vám oznamujem, že v časti, o ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky ešte nerozhodol, beriem návrh späť“.

Podľa   splnomocňovacieho   ustanovenia   § 41   ods. 2   zákona   o ochrane   ovzdušia „Emisné   limity   pre   mobilné   zdroje,   lehoty   a   podrobnosti   ich   overovania,   podmienky udeľovania, zmeny, predĺženia, zrušenia a zániku oprávnení právnických osôb a fyzických osôb na zisťovanie množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok z mobilných zdrojov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo dopravy“.

Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o emisné limity pre mobilné zdroje, ako aj s tým   súvisiacu   komplexnú   právnu   úpravu,   ktorej   sa   týka   citované   splnomocňovacie ustanovenie   zákona   o ochrane   ovzdušia,   tá   je   už   v súčasnosti   obsiahnutá   v platnom a účinnom   zákone   o podmienkach   prevádzky   vozidiel.   V   dôsledku   toho   je   napadnuté splnomocňovacie   ustanovenie   zákona   o ochrane   ovzdušia   obsolétne   a pre   jeho   ďalšiu existenciu chýba akýkoľvek zmysel.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   po   preskúmaní   podania   navrhovateľa zo 7. septembra 2005 dospel k záveru, že neexistujú žiadne dôvody na to, aby späťvzatie návrhu nebolo akceptované a konanie aj v zostávajúcej časti zastavené. Z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. januára 2006