znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 13/06-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 29.   júna 2006 o žiadosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   zo   4.   mája   2006   sp.   zn. VII/2 Gv 150/05-13 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Č. JUDr. Š. M., bytom K., podľa § 231 písm. j) Trestného poriadku s poukázaním na § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky a § 74e ods. 2 prvej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Ústavný súd Slovenskej republiky   d á v a   s ú h l a s   na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Č. JUDr. Š. M., bytom K., pre skutky právne kvalifikované ako trestné činy prijímania   úplatku   a inej   nenáležitej   výhody   podľa   §   160a   ods.   1   a   2   a zneužívania právomoci   verejného   činiteľa   podľa   §   158   ods.   1   písm.   a)   Trestného   zákona   (v   znení účinnom do 31. decembra 2005) na skutkovom základe uvedenom v žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo 4. mája 2006 sp. zn.VII/2 Gv 150/05-13.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2006   doručená   vyššie   označená   žiadosť   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu   Č. JUDr. Š. M. (ďalej len „sudca“ a „okresný   súd“)   na nasledovnom   skutkovom základe: „- JUDr. Š. M. ako sudca Okresného súdu v Č. v presne nezistený deň v mesiaci jún 2000 v bližšie neurčenom čase v Č.   v budove Okresného súdu Č.,   vo svojej kancelárii   žiadal a prevzal od I. M. - účastníka konania vo veci vedenej na Okresnom súde v Č. pod číslom konania   10   C   360/2000,   finančnú   hotovosť   vo   výške   10.000,-   Sk   za   skoré   ukončenie občiansko právneho konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako   aj   za   vydanie   predbežného   opatrenia   rozhodnutia   -   zákaze   dispozície   účastníkom konania s vkladom v banke a nehnuteľnosťami,

- JUDr. Š. M. ako sudca Okresného súdu v Č. v presne nezistený deň začiatkom mesiaca október   2000   v bližšie   neurčenom   čase   v Č.   v budove   Okresného   súdu   Č.,   vo   svojej kancelárii prevzal od I. M. - účastníka konania vo veci vedenej na Okresnom súde v Č. pod číslom konania 10 C 360/2000, finančnú hotovosť vo výške 10.000,- Sk za skoré ukončenie občiansko právneho konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako   aj   za   vydanie   predbežného   opatrenia   rozhodnutia   -   zákaze   dispozície   účastníkom konania s vkladom v banke a nehnuteľnosťami.“

K žiadosti   boli   pripojené   prílohy:   prvopis   spisového   materiálu   evidovaného vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii   Stred   v Banskej   Bystrici,   pod   sp.   zn.   PPZ-74/BPK-S-2005   s prílohou,   kópia žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sp. zn. VII/2 Gv 129/05-29 z 11. novembra 2005, kópia uznesenia ústavného súdu č. k. PL. ÚS 32/05-22 z 1. decembra 2005, kópia uznesenia o vznesení obvinenia sp. zn. PPZ-61/BPK-S-2005 z 1. decembra 2005.

Generálny   prokurátor   poukázal   predovšetkým   na   uznesenie   o začatí   trestného stíhania   vo   veci   z 1.   decembra   2005,   doteraz   vykonané   dôkazy   v prípravnom   konaní (výsluch   svedka   I.   M.   a zabezpečenie   fotokópie   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 10 C 360/2000) a z nich vyplývajúci dostatočne odôvodnený záver, že páchateľom trestných činov je sudca.

Keďže   rovnosť   ľudí   v dôstojnosti   i v právach   a účel   trestného   konania   vyjadrený v § 1 Trestného poriadku sú takými relevantnými princípmi právneho štátu a demokratickej spoločnosti, že ich aplikácia v konkrétnych trestných kauzách musí mať prioritný charakter vo   vzťahu   k uplatňovaniu   inštitútu   trestnoprocesnej   exempcie   sudcu,   žiada   ústavný   súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu.

Na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu konanom 29. júna 2006 o žiadosti generálneho prokurátora   (ďalej len „neverejné zasadnutie“)   prokurátor   Úradu   špeciálnej prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   JUDr.   V.   K.   (poverený zastupovaním generálneho prokurátora) zotrval na dôvodoch písomnej žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu.

2. Ústavný súd žiadosť generálneho prokurátora zaslal sudcovi, umožnil mu vyjadriť sa k nej písomne aj ústne a tiež nahliadnuť do spisového materiálu.

Sudca sa vyjadril písomne podaním zo 7. júna 2006 a ústne na neverejnom zasadnutí. Spáchanie   trestnej   činnosti   jednoznačne   poprel,   tvrdenia   rozhodného   svedka   označil   za nepravdivé a namietol, že dosiaľ nebol vo veci vôbec vypočutý. Na konkrétne položenú otázku,   či   vie   o   nejakom   inom   motíve   vedúcom   k podaniu   žiadosti   generálnym prokurátorom o vydanie súhlasu na jeho trestné stíhanie (t. j. okrem toho, čo je písomne uvedené v žiadosti), sudca odpovedal záporne.

II.

1. Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   za   rozhodovanie   nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Podľa § 8 ods. 1 Trestného poriadku pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby, ktoré používajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie sudcu.

Podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu alebo generálneho prokurátora, predseda ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu. Plénum ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci. Ak sa žiadosť týka sudcu, ten nehlasuje.

Podľa § 231 písm. j) Trestného poriadku iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní   vyžiadať   súhlas   na   trestné   stíhanie...   osoby,   v   ktorej   prípade   je   na   taký   úkon potrebný súhlas... ústavného súdu...

2. Ústavný súd v doterajšej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa žiadostí o súhlas na trestné stíhanie sudcu podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy (napr. PL. ÚS 19/02, PL. ÚS 24/03, PL. ÚS 4/04 a PL.ÚS 1/05) vychádzal z nasledovných právnych úvah.

Ústava vo vzťahu k niektorým skupinám, kategóriám osôb upúšťa od zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre tieto skupiny, kategórie osôb z pôsobnosti trestného práva alebo i správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom. Do tejto kategórie osôb patria aj sudcovia.

Sudca teda požíva určitú imunitu, ktorá mu má zaistiť nezávislosť predovšetkým na výkonnej moci, jeho sudcovskú právomoc slobodne zisťovať právo, ako aj posilniť jeho občiansku odvahu rozhodovať v súdnych sporoch v konkrétnych prípadoch o konkrétnych ľudských osudoch len na základe zákona. Táto imunita rovnako ako každá imunita súvisí so zodpovednosťou,   ktorej   posúdenie   v prípade   zneužitia   patrí   súdnym   orgánom.   Takýto postup je plne v súlade s deľbou štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Imunita sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti.

Účelom imunity je ochrana funkcie sudcu pred zneužitím práva stíhať trestné činy a priestupky   používaním   nátlaku   prostriedkami   trestného   konania,   používaním donucovacích prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci. Táto imunita sudcu prirodzene nemôže slúžiť na to, aby bola zaistená beztrestnosť páchateľov trestných činov. Preto táto imunita nie je absolútna a trvá len do rozhodnutia príslušného súdneho   orgánu,   ktorý   rozhodne   o upustení   od   imunity   a dá   súhlas   na   trestné   stíhanie a ďalšie úkony v trestnom konaní. Od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia sa stáva trestné stíhanie sudcu prípustným.

Vo veciach sp. zn. PL. ÚS 3/06 a PL. ÚS 4/06 ústavný súd zdôraznil, že:

- nevyhnutnou podmienkou udelenia súhlasu na trestné stíhanie sudcu je skutočnosť, že trestné stíhanie - za skutok, ktorý má byť jeho predmetom - je prípustné, t. j. že sa naň nevzťahuje imunita sudcu, ktorá by znamenala jeho vyňatie z pôsobnosti orgánov činných v trestnom   konaní   a súdu   a neprípustnosť   jeho   trestného   stíhania   (podľa   príslušných ustanovení Trestného poriadku), a že

- dôvodom na odopretie súhlasu na trestné stíhanie sudcu je zistenie ústavného súdu o tom,   že   súhlas   na   trestné   stíhanie   sa   žiada   za   skutok,   ktorého   podstata   spočíva v rozhodovaní sudcu všeobecného súdu.

3. Ústavný súd na základe preskúmania žiadosti generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu okresného súdu, dôkazov, ktoré mu predložil, a vyjadrení sudcu   nezistil   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   v dobe   rozhodovania   ústavného   súdu odôvodňovali podozrenie, že ide o pokus zneužiť prostriedky trestného konania voči tomuto sudcovi. Podstata skutkov, ktoré sú predmetom trestného konania, nespočíva v rozhodovaní sudcu, a teda sa na ne nevzťahuje ani jeho imunita.

Ústavný   súd   preto   dáva   súhlas   na   trestné   stíhanie   sudcu   pre   skutky   (uvedené v žiadosti   generálneho   prokurátora)   právne   kvalifikované   ako   trestné   činy   prijímania úplatku   a inej   nenáležitej   výhody   podľa   §   160a   ods.1   a   2   a zneužívania   právomoci verejného činiteľa podľa   § 158 ods.   1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2006 (čl. 50 ods. 6 ústavy).

Otázka, či je sudca vinný zo spáchania skutkov napĺňajúcich znaky trestných činov, nemôže byť predmetom konania ústavného súdu podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy, ale iba trestného konania (PL. ÚS 32/05).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2006