znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 13/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 13. decembra 2004 v pléne zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Eduarda   Báránya,   Ľubomíra   Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Juraja   Horvátha,   Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa a Štefana Ogurčáka o návrhu Krajského súdu v Nitre na začatie konania   o súlade   §   7   ods.   6   nariadenia   vlády   Československej   socialistickej   republiky č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov s čl. 2 ods. 3 a s čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky takto

r o z h o d o l :

Návrh Krajského súdu v Nitre   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 28. septembra 2004 doručený návrh Krajského súdu v Nitre (ďalej aj „navrhovateľ“) na začatie konania o súlade § 7 ods. 6 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“) s čl. 2 ods. 3 a s čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).Navrhovateľ uvádza, že návrh podáva v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhej vety Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 37 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

V návrhu navrhovateľ uviedol:«Dňa 25. 10. 2002 podal navrhovateľ „Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Radničné nám. č. 8, 969 39 Banská Štiavnica“ na Okresnom súde Topoľčany návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporcovi „Elektrokarbon, akciová spoločnosť, Tovarnícka 412, 955 22 Topoľčany“, aby mu do 15 dní od doručenia zaplatil 679.718.- Sk a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca mu je dlžný uvedenú sumu ako penále za oneskorenú úhradu faktúr za odber podzemnej vody.

Dňa 28. 10. 2002 podal navrhovateľ „Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Radničné nám. č 8, 969 39 Banská Štiavnica“ na Okresnom súde Topoľčany návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporcovi „Elektrokarbon, akciová spoločnosť, Tovarnícka 412, 955 22 Topoľčany“, aby mu do 15 dní od doručenia zaplatil 755.674,- Sk a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca mu je dlžný uvedenú sumu   ako   penále   za   oneskorenú   úhradu   faktúr   za   odber   podzemnej   vody.   Ako   listinné dôkazy   pripojil   navrhovateľ   k návrhu   fotokópie   faktúr   ako   aj   odsúhlasenie   zostatkov podpísané navrhovateľom aj odporcom v tomto konaní.

Okresný súd Topoľčany vydal dňa 18. 11. 2002 platobné rozkazy, ktorými odporcovi uložil, aby do 15 dní od doručenia zaplatil navrhovateľovi sumu 755.674,-Sk a náhradu trov konania   (č.   k.   12   Rob   631/02-32)   a sumu   679.718,-Sk   a náhradu   trov   konania   (č.   k. 12 Rob 625/02-30).

Odporca podal prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne JUDr. M. K.,   so   sídlom   17.   novembra   8,   955   01   Topoľčany,   odpor   proti   uvedeným   platobným rozkazom, ktorý odôvodnil okrem iného tým, že vládne nariadenie č. 35/1979 Zb. prekročilo v   §   7   ods.   6   nariadenia   vodným   zákonom   (zákon   č.   138/1973   Zb.)   stanovený   rámec splnomocnenia.

Rozsudkom zo dňa 6. 3.   2003 č. k. 8 Cb 227/02-44 (po spojení konaní) rozhodol Okresný súd Topoľčany tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 1.435.392,- Sk a náhradu trov konania v sume 71.765,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti citovanému rozsudku podal odporca odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že trvá na vyslovenom názore, že vládne nariadenie č. 35/1979 Zb. v § 7 ods. 6 prekročilo rámec splnomocnenia stanovený vodným zákonom a je v rozpore s čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Krajský súd v Nitre svojím uznesením zo dňa 14. 1. 2004 č. k. 15 Cob 135/2003-67 konanie prerušil, keďže v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) druhá veta O. s. p. pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že nariadenie vlády ČSSR č. 35/1979 Zb. v znení zmien a doplnkov, konkrétne § 7 ods. 6 je v rozpore v čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako i ustanovením § 45 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. v znení zmien a doplnkov.»

Podľa § 7 ods. 6 nariadenia vlády, ak odoberajúca organizácia nevykoná úhradu platieb   podľa   odsekov   3   a 5,   je   povinná   za   každý   deň   omeškania   zaplatiť   poplatok z omeškania   vo   výške 1 promile zo sumy   včas nezaplatenej. To   isté   platí   pre   vrátenie preplatku správcov tokov.

Navrhovateľ   je   toho   právneho   názoru,   že   vláda   Československej   socialistickej republiky   pri   vydávaní   nariadenia   vlády   ako   právneho   predpisu   nižšej   právnej   sily prekročila   zákonné   splnomocnenie   ustanovené   v   §   45   ods.   1   zákona   č.   138/1973   Zb. o vodách (vodný zákon), keď svojím nariadením nariadila aj povinnosť zaplatiť za každý deň   omeškania   poplatok   z omeškania   vo   výške   1   promile   zo   sumy   včas   nezaplatenej, pretože nerešpektuje limity ustanovené v čl. 2 ods. 3 a v čl. 13 ods. 1 ústavy.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení účinnom v rozhodnej dobe (tento zákon bol zrušený zákonom č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon); (ďalej len „zákon č. 184/2002 Z. z.“), ktorý bol následne zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon); (ďalej len „zákon č. 364/2004 Z. z.“), pričom ani jeden z uvedených právnych predpisov výslovne   nezrušil   napadnuté   nariadenie   vlády)   vláda   Československej   socialistickej republiky môže ustanoviť povinnosť platiť odplaty za odber podzemnej vody, ďalej odplaty za zabezpečovanie splavnosti vodných tokov a za používanie vodohospodárskych diel na plavbu, ako aj za ďalšie úžitky, ktoré vodné hospodárstvo poskytuje.

Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyniesol tento nález: „Ustanovenie § 7 ods. 6 nariadenia vlády ČSSR č. 35/1979 Zb. v znení neskorších predpisov nie   je   v súlade s ustanovením   čl.   2 ods.   3 a čl.   13 ods.   1 Ústavy   Slovenskej republiky.“.

II.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy rozhoduje ústavný súd o súlade nariadenia vlády s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná   rada   Slovenskej   republiky   a ktoré   boli   ratifikované   a vyhlásené   spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd nemá pochybnosť o tom, že do jeho právomoci patrí preskúmavať súlad nariadení vlády s právnymi predpismi vyššieho stupňa právnej sily.

Okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov v nadväznosti na čl. 130 ods. 1 ústavy ustanovuje § 18 ods. 1 písm. a) až e) a § 19 zákona o ústavnom súde. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že návrh v zastúpení   navrhovateľa   podal   JUDr. J.   B.,   predseda   senátu   Krajského   súdu   v Nitre v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou vo veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod   sp.   zn.   15 Cob 135/2003.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   návrh podala oprávnená osoba.

Náležitosti návrhu na začatie konania sú ustanovené v § 20 a v § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí označiť   právny   predpis,   jeho   časť,   prípadne   ustanovenie,   ktorého   nesúlad   s právnym predpisom vyššej právnej sily namieta.

Navrhovateľ označil § 7 ods. 6 nariadenia vlády za nesúladné s označenými článkami ústavy, pričom súčasne poznamenal, že právny predpis [zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný   zákon),   ktorého   splnomocňovacie   ustanovenie   bolo   podkladom   pre   vydanie nariadenia vlády], bol zrušený zákonom č. 184/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2002 (t. č. je zrušený aj tento zákon, a to zákonom č. 364/2004 Z. z.), ale zákon č. 184/2002 Z. z. výslovne   nezrušil   nariadenie   vlády,   hoci   obsahuje   pomerne   rozsiahle   zrušovacie ustanovenia.

Ústavný súd už pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   vyslovil   (PL.   ÚS   18/02),   že ak zákonodarca   abroguje   zákon   alebo   ak   pri   derogácii   zruší   aj   splnomocňovaciu   blanketu zákona a aj keď prostredníctvom derogačnej klauzuly výslovne nezruší vykonávacie právne predpisy, dochádza k zániku ich platnosti a účinnosti v dôsledku zániku platnosti a účinnosti zákona, na ktorého vykonanie boli vydané. V súlade s týmto právnym názorom napadnuté ustanovenie nariadenia vlády v dôsledku straty platnosti a účinnosti zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) na základe ktorého bolo vydané, taktiež stratilo svoju platnosť a účinnosť.

Ústavný   súd   síce   vyslovil,   že   vykonávací   právny   predpis   vydaný   na   vykonanie zákona (takým vykonávacím právnym predpisom nariadenie vlády bezpochyby je) môže slúžiť aj na vykonanie neskoršieho zákona, avšak len vtedy, ak neskorší zákon výslovným ustanovením deklaroval platnosť a účinnosť uvedeného vykonávacieho právneho predpisu. Inak   jeho   platnosť   zaniká   dňom   vzniku   účinnosti   neskoršieho   zákona   (PL. ÚS 18/02). V danom prípade zákonodarca nedeklaroval výslovne platnosť a účinnosť nariadenia vlády v novom   (neskoršom)   právnom   predpise,   z toho   dôvodu   jeho   platnosť   a účinnosť v okolnostiach prípadu zanikli dňom nadobudnutia účinnosti „nového zákona o vodách“ - zákona č. 184/2002 Z. z. tak, ako to už bolo uvedené.

Znamená   to,   že   návrh   na   začatie   konania   o súlade   §   7   ods.   6   nariadenia   vlády s označenými   článkami   ústavy   podala   síce   oprávnená   osoba,   avšak   navrhuje posúdenie súladu   s ústavou   takého   právneho   predpisu,   ktorý   už   nie   je   súčasťou   nášho   právneho poriadku. V nadväznosti na tento návrh ústavný súd návrh na začatie konania odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože navrhovateľ nesplnil zákonom predpísanú náležitosť návrhu ustanovenú v § 37 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde. Na podporu tohto záveru možno uviesť aj § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého „Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví.“.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2004