znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 13/03-138

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2004 v pléne zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Alexandra Bröstla, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Lubyho, Jána Mazáka,   Lajosa   Mészárosa,   Štefana   Ogurčáka   a Daniela   Švábyho   o   volebnej   sťažnosti 1. L. C., bytom D., 2. M. S., bytom D., a 3. skupiny 185 oprávnených voličov volebného obvodu obce D., zastúpených advokátom JUDr. L. P., so sídlom K. Ch., za účasti T. J., bytom D., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., Aliancie nového občana,   Strany   maďarskej   koalície   (Magyar   Koalíció   Pártja)   a Komunistickej   strany Slovenska,   ktorou   namietali   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do orgánu   miestnej samosprávy a výsledok volieb do orgánu miestnej samosprávy obce Drahňov konaných 6. a 7. decembra 2002, takto

r o z h o d o l :

Volebnú   sťažnosť   L.   C.,   M.   S.   a skupiny   185   oprávnených   voličov   obce   D. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 6. februára 2003 č. k. PL. ÚS 13/03-36 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   volebnú   sťažnosť   1.   L.   C.,   bytom   D.   (ďalej   len „sťažovateľ v 1. rade“), 2. M. S., bytom D. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), a 3. skupiny 185 oprávnených voličov volebného obvodu obce D. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“), zastúpených   advokátom   JUDr.   L.   P.,   so sídlom   K.   Ch.   (ďalej   len   „právny   zástupca sťažovateľov“), za účasti T. J., bytom D. (ďalej aj „odporca“), zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., Aliancie nového občana, Strany maďarskej koalície (Magyar   Koalíció   Pártja) a Komunistickej   strany   Slovenska   (ďalej   len   „politické   strany a hnutia“), ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení   s § 59   a nasl. zákona   o   ústavnom   súde   namietali   neústavnosť   a nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy a výsledok volieb do orgánu miestnej samosprávy obce Drahňov konaných 6. a 7. decembra 2002 (ďalej len „volebná sťažnosť“).

Sťažovatelia v 1. a 2. rade ako kandidáti na funkciu starostu v obci Drahňov napadli neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   a výsledok   volieb   starostu   v obci   Drahňov   konaných 6. a 7.   decembra 2002   a sťažovateľ   v 3.   rade   ako najmenej 10 %   oprávnených   voličov volebného obvodu   obce Drahňov (§   59 zákona o   ústavnom   súde)   napadol   neústavnosť a nezákonnosť volieb a výsledok volieb tak starostu obce, ako aj poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Drahňov (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) konaných 6. a 7. decembra 2002 (ďalej len „napadnuté voľby“).

Sťažovatelia v napadnutých voľbách namietali porušenie čl. 30 ods. 1, 2 a 3 a čl. 31 ústavy a § 29, § 30 ods. 1 a 2, § 31 ods. 1 a ods. 4 až 6, § 32, § 33 a § 36 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) najmä z dôvodu, že 5. decembra 2002 sa vo volebnej kampani pokračovalo v čase jej zákazu vo forme volebného zhromaždenia a že sa v nej pokračovalo   aj   v čase   konania   volieb   rozdávaním   papierov   s vyznačenými   poradovými číslami   navrhnutých   kandidátov,   odprevádzaním   skupiny   voličov   k budove,   kde   sa uskutočnili voľby, permanentným zdržiavaním sa na chodbe pred volebnou miestnosťou a v jej   bezprostrednej   blízkosti   so   skupinami   voličov   a volebnou   agitáciou.   Podľa sťažovateľov   takýmto   nesprávnym   správaním   najmä   zo   strany   T.   J.,   M.   K.   a K.   Š., kandidátov na starostu, resp. na poslanca obecného zastupiteľstva za politickú stranu ANO, ako aj zo strany iných občanov došlo k viacnásobnému porušeniu ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obce Drahňov v prípravnej fáze volieb porušením zákazu vedenia   volebnej   kampane,   ako   aj   v čase   samotných   volieb   porušením   zákazu   vedenia kampane,   ale   aj   porušením   zákonných   podmienok   priebehu   a spôsobu   hlasovania vo volebnej miestnosti.

Sťažovatelia   žiadali,   aby   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že „1.   Voľby   starostu   obce Drahňov konané 6. a 7. decembra 2002 vyhlasuje za neplatné. 2. Zrušuje výsledky volieb starostu   obce   Drahňov   konané   6.   a 7.   decembra   2002,   výsledok   ktorých   je   zapísaný v zápisnici miestnej volebnej komisie o hlasovaní zo 7. decembra 2002. 3. Voľby poslancov do   obecného   zastupiteľstva   obce   Drahňov   konané   6.   a 7.   decembra   2002   vyhlasuje   za neplatné. 4. Zrušuje výsledky volieb poslancov do obecného zastupiteľstva obce Drahňov konané 6. a 7. decembra 2002, výsledok ktorých je zapísaný v zápisnici miestnej volebnej komisie o hlasovaní zo 7. decembra 2002“.

Ústavný   súd   si   zadovážil   príslušné   listiny   súvisiace   s volebnou   sťažnosťou, vyjadrenia od sťažovateľov a odporcu, resp. ich právnych zástupcov a poverení sudcovia ústavného súdu Daniel Šváby a Lajos Mészáros vypočuli 1. júla a 10. novembra 2003 za prítomnosti   účastníkov   konania,   ich   právnych   zástupcov   a v niektorých   prípadoch   aj   za pomoci súdnej tlmočníčky JUDr. L. K. týchto navrhnutých svedkov: F. B., M. L., V. N., K. L., L. P., V. S., L. B. ml. a A. B. Účastníci konania dostali možnosť písomne sa vyjadriť k týmto výpovediam a k listinným dôkazom.

II.

Skutkové okolnosti veci

Sťažovatelia   a odporca   predložili   na   podporu   svojich   tvrdení   rôzne   písomnosti týkajúce sa napadnutých volieb a navrhli vypočuť viacerých svedkov:

1. O zvolenie za starostu obce Drahňov sa v napadnutých voľbách uchádzali viacerí kandidáti (celkom päť kandidátov) medzi nimi aj sťažovatelia v 1. a 2. rade a odporca.

2. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva   a starostu   obce   Drahňov   zo   7.   decembra   2002   a zo   zápisnice   okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a voľbách starostu obce Drahňov zo 7. decembra 2002 vyplynulo, že z počtu 727 oprávnených voličov v obci Drahňov bolo odovzdaných pre voľby do obecného zastupiteľstva 551 platných hlasovacích lístkov a pre voľby starostu obce 562 platných hlasovacích lístkov a že sťažovateľ v 1. rade (kandidát   na   hlasovacom   lístku   pod   č.   2)   získal   vo   voľbách   159,   sťažovateľ   v 2.   rade (kandidát na hlasovacom lístku pod č. 5) získal vo voľbách 132 a odporca (kandidát na hlasovacom lístku pod č. 3) získal vo voľbách 243 platných hlasov. Za starostu bol zvolený odporca (T. J.).

3. Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a voľbách starostu obce zo 7. decembra 2002 vyplýva, že bola podpísaná o 18.50 h V. N. ako predsedom komisie, K. L. ako zapisovateľkou komisie a V. G., L. B., P. K., J. O., A. P., L. P. a E. J. ako členmi komisie. Pri mene člena komisie A. S. nie je žiadny   podpis.   Zápisnica   uvádza,   že   z celkového   počtu   deväť   členov   komisie   bolo prítomných deväť.

V časti   označenej   ako   „Prehľad   uznesení,   ktoré   komisia   prijala   a ich   stručné odôvodnenie,   prerušenie   času   určeného   na   hlasovanie   a odôvodnenie   tohto   prerušenia (ak k nemu   došlo)“   sa   uvádza: „Komisia   prijala   dve   uznesenia.   Uznesenia   sa   týkali monitorovania   sčítania   výsledkov   volieb.   Komisia   vyslovila   nesúhlas   v obidvoch prípadoch.“

V časti   označenej   ako   „Zápisnicu   odmietol   podpísať...   z dôvodu“   nie   je uvedený žiaden záznam.

Výpovede svedkov

V. N.

Svedok, narodený v roku 1951, predseda miestnej volebnej komisie, uviedol, že aj v predchádzajúcom období bol predseda volebnej komisie počas volieb a „keď porovnávam tieto   voľby   s predchádzajúcimi,   musím   povedať,   že   tieto   boli   rušnejšie.   Predtým   sa nezdržiavali toľkí ľudia pred volebnou miestnosťou počas volieb ako teraz. Teraz sa tam zdržiavala skupina rómskych občanov, ktorí robili zle. Oni si mysleli, že ja som podplatený a že budem robiť všetko, aby pán J. nebol starosta. A oni chceli, aby starostom bol pán J. Mne to bolo nepríjemné, ja som tiež rómskej národnosti, ja som sa za nich hanbil. Toto sa udialo v sobotu okolo 10. h dopoludnia. Neviem, z akého dôvodu, ale v sobotu prišlo viac rómskych občanov voliť ako v piatok. Môžem sa vyjadriť, že bolo okolo 100 ľudí, možno aj viac. Oni prišli voliť a potom zostávali okolo volebnej miestnosti. V tom čase tam bol aj pán J. Viem, že sa s tými ľuďmi rozprával, ale neviem, o čom sa s tými ľuďmi rozprával. Nebol tam ani pán C., ani pán S. Pán S. ako predchádzajúci starosta bol odvoliť v piatok a do konca volieb nebol vo volebnej miestnosti“.

Svedok najprv uviedol, že žiadosti o monitorovanie volieb prevzal až počas volieb, neskôr počas výsluchu si spomenul, že 3. decembra boli večer u neho pán J. s ostatnými a vtedy prevzal žiadosti o monitoring.

Svedok uviedol, že opakované žiadosti o monitorovanie volieb komisia odmietla. Rozhodnutie   komisie   o nevyhovení   žiadosti   o monitoring   oznámil   žiadateľom   ústne. Svedok k tomu uviedol: „Po tom, čo sme žiadosti o monitorovanie zamietli, musím povedať, že žiadatelia o monitorovanie sa napriek tomu zdržiavali 2 - 3 metre pred dverami do vstupu do volebnej miestnosti. Bolo to tak v piatok, ako aj v sobotu. Boli to pán J., K., Š., K., môj   syn   D.   N.   a bolo   tam   viacej   ľudí.   (…)   Raz   boli   nepríjemnosti,   musel   som   volať policajtov. Rómski občania kopali do volebných dverí, robili hluk. Keď som ich upozornil, časť z nich odišla a časť zostala. Potom prišli policajti z Veľkých Kapušian, tí spravili poriadok a odišli rómski občania preč. Volal som aj do Michaloviec, prišiel pán B. ako predseda okresnej volebnej komisie.“

Na otázku, či prítomní mali nejaké poznámky k ľudom, ktorí išli voliť a prechádzali okolo nich, svedok uviedol: „Všimol som si, že sa rozprávali, aby volili konkrétne osoby. Ja som nepočul, že by povedali konkrétne mená, ale jedna osoba mi povedala, že môj syn D. N. povedal, aby ho volil, ja som potom išiel za mojím synom a som ho upozornil a on odišiel. (…) Ja som nepočul, že by pán J. hovoril niekomu, že ho majú voliť. (…) Ja som upozornil pána J. a ostatných ľudí, aby sa nezdržiavali pred volebnou miestnosťou, oni po upozornení odišli,   nemali   žiadne námietky,   ale   po   čase sa znovu vrátili.   Ja som   volal na okresnú volebnú   komisiu   do   Michaloviec   a pánovi   B.   som   povedal   o probléme,   ktorý   som   mal s počtom ľudí v sobotu, nechcel som mať žiadne problémy. On potom prišiel o 13. h a bol pri sčítavaní hlasov do 16. h približne.“

Svedok   uviedol,   že „v sobotu   v jednom   momente   bolo   vo   volebnej   miestnosti   aj viacej ľudí - 20 - 25. (…) V čase, keď bolo vo volebnej miestnosti 20 - 25 ľudí, nebolo možné usledovať, akým spôsobom sa volebný akt vykonal (…) Ja som sa aj chystal, že zamknem volebnú miestnosť. Potom som poriadok zvládol tak, že som zavrel dvere a pred dverami som povedal, že keď sa nepostavia do radu a ostatní neodídu preč, že zastavím voľby.   (…)   Po   tom,   čo   som   pred   dverami   upozornil   ľudí,   tak   sa   tí   upokojili   a už   bol poriadok. (…) Je pravda, že pri sčítavaní sa v jednej obálke našli aj dva hlasy, jeden platný a jeden neplatný“.

Svedok ďalej uviedol, že sa „vo volebnej miestnosti našli nejaké papieriky s číslami kandidátov, neviem akých kandidátov, či na starostu, či na poslancov. Viem, že členovia komisie ich zobrali, ale čo s nimi robili, neviem. Bolo to v koši vo volebnej miestnosti aj za vyhradeným priestorom na volenie“.

Na   otázku,   či   mal   nejaké   ohrozujúce   výroky,   prejavy   alebo   počul   niečo,   čo   ho ovplyvnilo, že neuviedol do zápisnice tie skutočnosti, ktoré by uviesť mal, svedok uviedol: „Áno, počul som, konkrétne - keď nevyhraje pán J., tak potom uvidíte - bol to ženský hlas, bolo   to   večer   ešte   v piatok.   Neviem,   komu   patril.   Ten   hlas   vychádzal   z nádvoria   pred volebnou miestnosťou. Bolo tam toľko ľudí, že to nebolo možné spočítať. Aj v piatok bolo veľa ľudí pred volebnou miestnosťou, ale neprišli v piatok voliť, neviem prečo. (…) Ten výkrik ženského hlasu bol v situácii, keď som prišiel na dvor upozorňovať, aby odišli preč, lebo robili nepríjemné veci, a k tomu výkriku došlo niekedy v piatok okolo 20.30 h. Tieto výkriky ma ovplyvnili v tom, že keby neboli nadávky na mňa a na môjho brata a keby sa nekopalo do dverí, tak by som zastavil volebnú činnosť. (…) Dostal som sťažnosti od členov komisie, ale ja som nebol podplatený, nebol som manipulovaný nikým, nedával som to do zápisnice.“

M. L.

Svedkyňa, narodená v roku 1956, ktorej výpoveď bola zaznamená prostredníctvom tlmočníka, uviedla: „(…) bolo to v piatok, kedy pán J. zvolal zhromaždenie Rómov a pán J. sľuboval zhromaždeným Rómom prácu a domy. Aj ja som patrila medzi tých, ktorí boli takto zvolaní, bolo tam veľmi veľa ľudí, ale ja som stála len bokom. Bolo to pred domom L. Z.“ Na otázku, koľko ľudí tam bolo, svedkyňa uviedla: „Bolo ich tam veľa. Dosť dlho to trvalo, dlhšie ako môj výsluch teraz. Okrem pána J. tam bola K., M., ja ich stále vidím na MNV, tam pracujú.

Keď som robila vyhlásenie zo 16. 12. 2002 pre účely sťažovateľov, to vyhlásenie, ktoré sa mi predkladá sudcom spravodajcom a na ktorom môžem rozpoznať môj podpis, pri tomto vyhlásení bol prítomný F. B. Viem, že pán B. dal také isté vyhlásenie ako ja. Lebo on sedel predo mnou a ja za ním. Toto vyhlásenie sa napísalo za takých okolností, že prišli dvaja z MNV Rómovia, jeden sa volal P. a jeden J., aby som išla na MNV a urobili sme toto vyhlásenie.“

Na   otázku   právneho   zástupcu   sťažovateľov: „(…)   ja,   ktorý   som   toto   vyhlásenie napísal, či som vám ho potom prečítal po maďarsky“, svedkyňa udáva, že „áno“ a na otázku, či pán B. chcel, aby sa mu to tlmočilo do maďarčiny, uviedla že „nie, že pán B. povedal, že rozumie slovensky. Tento papierik, ktorý je pripojený pri vyhlásení, som dostala od pána K. s tým, aby sme tieto čísla zakrúžkovali. Toto nám rozdával skôr, neviem povedať v ktorý deň, bolo to pred voľbami. Asi 2 – 3 dni pred voľbami. Pán K. mi vtedy povedal, že bude nejaké zhromaždenie, neviem povedať kedy. Na zhromaždení sa rozdávali mikulášske balíčky deťom. Roznášali to K. a M. Vozidlo riadil pán (pozn. ukázala na pána J.) starosta. Keď som povedala, že som počas volieb stála pred volebnou miestnosťou s ostatnými aj s mojím manželom, vtedy sa rozdávalo víno M. a K.“.

Na otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či sa niekto pokúšal, aby zmenila svoje vyhlásenie, svedkyňa uviedla: „áno, bolo to minulý týždeň, bol to pán K. Povedal toľko, citujem - jednu nohu vo väzení, jednu nohu vonku. Nechápala som to ako hrozbu. Ja sa nebojím, ja som teraz pred súdom povedala pravdu, čo som videla, čo som počula. Bolo to v utorok, alebo v stredu pred týždňom, keď aj pán J. mi povedal to isté čo pán K. Hovorím napriek tomu pravdu.“

Na otázku právnej zástupkyne odporcu svedkyňa uviedla: „neviem čítať ani písať. Ale toľko rozumiem. To spomínané zhromaždenie bolo večer od 2. h do 6. h. Ja som tam stála pol hodiny, potom som odišla. Preto viem, že to tak dlho trvalo, lebo keď som sa vracala domov, ešte tam ľudia stáli. Keď som povedala, že pán J. riadil auto, bol to žltý Warburg a bolo to vtedy, keď sa rozdával Mikuláš.“

Na otázku právnej zástupkyne odporcu svedkyňa uviedla, že pracuje v dome M. S.. „Pracujem v záhrade, ale pracovala som aj pre M., aj pre K., aj pre pána J. a u jeho babky. U pána S. pracujem asi 5 rokov. Keď som pracovala u pána J., bol ešte takým malým chlapcom. Pán S. mi nedáva peniaze iba jedlo.“

Na otázku sudcu, či okrem práce, domu a mikulášskeho balíčka „pán J., K. a M.“ sľubovali niečo iné, svedkyňa uviedla, že „sľubovali všetko možné, prácu na poli... pán J. rozdával zemiaky - vrece, Rómovia chodili pre zemiaky k nemu. Bolo to pred voľbami. Pre zemiaky chodili o 10. h ráno v pondelok alebo v utorok. Pán J. takto dal veľakrát zemiaky pre Rómov. Pán J. zemiaky aj predával, aj len tak dával“.

Na   otázku   právneho   zástupcu   sťažovateľov   svedkyňa   dodala,   že „aj   vo   štvrtok 5. pán J. rozdával zemiaky. Tak sa pamätám, že to bolo vo štvrtok, lebo vtedy dal aj tri prasiatka. Jedno bolo potrebné vyplatiť a jedno iba tak dal s tým, že keď pán J. vyhrá voľby, za to jedno nebude treba zaplatiť. Keď sme dostali tieto prasiatka, bolo potrebné ísť na ďalší týždeň voliť. Tieto prasiatka boli dané mojej sestre B. A.“.

F. B.

Svedok, narodený v roku 1970, po predložení jeho vyhlásenia zo 16. decembra 2002 uviedol: „To je môj podpis. Ja, keď som to podpísal, bol som trošku opitý. Ja som si to neprečítal,   len   som   to   podpísal.   To,   čo   je   tam   napísané,   nie   je   pravdivé.   Ja   som   toto vyhlásenie napísal za takých okolností, že pán S. mi sľúbil 1000 Sk, keď mu donesiem ten papierik s číslami, čo je pripojený pri vyhlásení, a ja som ich priniesol s L. Z. ml., keď tento papierik s číslami mala moja mama. Ja neviem, od koho ho moja mama dostala, lebo ja som   bol   vtedy   preč.   Moja   mama   mi   povedala,   že   tieto   čísla   na   tomto   lístku   treba zakrúžkovať pri voľbách. To vyhlásenie napísal tu prítomný právny zástupca JUDr. P. Ten obsah vyhlásenia som ja diktoval, ale mal som v sebe alkohol. Kvôli alkoholu, ktorý som mal, nie je toto vyhlásenie pravdivé.“

Sudca   spravodajca   požiadal   svedka,   aby   sa   vyjadril,   za   akých   okolností   napísal vyhlásenie z 25. februára 2003. Svedok uviedol, že je to jeho podpis, ale už sa nepamätá, čo je tam napísané. Svedok si prečítal vyhlásenie z 25. februára 2003 a na otázku, za akých okolností ho urobil, svedok uviedol, že keď mal niečo v sebe, tak to diktoval. Na otázku, komu to diktoval, ukázal na prítomného právneho zástupcu P. Po upozornení, že ide o druhé vyhlásenie, nie prvé, svedok uviedol: „Keď som toto vyhlásenie z 25. 2. 2003 urobil, tak som   ho   urobil   preto,   lebo   som   bol   zavolaný   predtým   na   MNV.   Potom   som   prišiel   za sekretárkou   MNV,   aby   mi   prečítala   pôvodné   vyhlásenie,   a zistil   som,   že   niečo   tam   je pravdivé, niečo nie je, tak som urobil toto druhé čestné vyhlásenie, ktorým som ho stiahol. Keď som robil toto vyhlásenie na MNV, opýtali sa ma, či je to pravda, nerobili na mňa nátlak, ja som povedal, že niečo na tom je pravdy a niečo nie. Pamätám sa, že asi týždeň pred voľbami, keď sa predstavovali 4 kandidáti, pán S. a iní, potom sme išli do krčmy a tam krčmárka dala pálenku a povedala, že je to od pána S.“ Na otázku, či niektorý z kandidátov pri týchto voľbách niečo sľuboval alebo rozdával, svedok uviedol, že „nám hovoril len, aby sme počúvali svoje srdce. Nikto nám nič nedával… Keď som robil to prvé vyhlásenie, bola so mnou aj pani L.“.

Na otázku právneho zástupcu sťažovateľov svedok uviedol: „(…) bolo zhromaždenie 5. pred domov L. Zorganizoval ho ml. pán B. Ja som bol na tom zhromaždení, bola tam viac ako polovica Rómov. Hovoril pán B. so synom. Na tom zhromaždení pán J. nebol.“ Na otázku, či sa pani K. a Š. zúčastnili zhromaždenia, svedok uviedol: „Možno že neskôr prišli. Keď som prvýkrát pána J. videl, bolo to, keď rozdával Mikuláša 1. alebo 2. decembra. To 2. vyhlásenie bolo pred notárom. Ja som hovoril a notár to písal (…).“

A. B.

Svedkyňa, narodená v roku 1953, ktorej výpoveď bola zaznamenaná prostredníctvom tlmočníka, na otázku, či v súvislosti s voľbami 6. až 7. decembra 2002 dostala nejaký dar od úradov, uviedla: „(…) od úradu som nič nedostala, ale keď boli voľby, pán T. J. mi dal dve prasiatka asi 30 kg. Jedno som musela zaplatiť a ohľadne druhého mi povedal, že toto nemusím zaplatiť, ak vyhrá voľby.

Viem, že prasiatka sa dávali aj ďalším Rómom, tiež sa dávali zemiaky a mlieko. Tieto prasiatka ja, ako aj ostatní Rómovia, približne 40 - 50 ľudí, dostali 2. až 3. 12. 2002. Pamätám sa presne,   že to bolo 2.   alebo 3.   12.   2002.   Nemôžem sa v dátume mýliť. Ja neviem, či ostatní Rómovia museli zaplatiť prasiatka, myslím, že im to dal na dlh.“

Svedkyňa   uviedla,   že   ešte   5.   decembra   2002   na   Mikuláša   dostalo   jej   7   vnúčat balíčky. „Dávala ich M. K. a K. Š.. Neviem povedať, od koho tieto balíčky boli“.

Na   otázku   právneho   zástupcu   sťažovateľov   svedkyňa   uviedla,   že „pri   rozdávaní balíčkov bol aj pán J. – terajší starosta. O rozdávaní balíčkov viem od svojich 15 až 16- ročných vnúčat, ktoré tam boli náhodou na mieste, kde sa balíčky rozdávali. Od nich viem, že tam bolo viac ľudí. Ja osobne som pri tom nebola. Rozdávanie balíčkov bolo v rómskej osade dole…. v tábore, kde býva asi 200 - 300 Rómov“.

L. B.

Svedok, narodený v roku 1969, uviedol, že „(…) počas volieb 6. až 7. 12. 2002 ani počas moratória, t. j. 48 h predtým, som nič sám nepodnikal ani nikomu nepomáhal. Ja viem, že sa to nesmie, to by som si nedovolil. Ja som bol v minulosti predsedom volebnej komisie (…). Preto viem o moratóriu. Počas týchto volieb sám som bol kandidátom na starostu. Môj otec bol členom miestnej volebnej komisie. Ja ako kandidát som rešpektoval plne predpisy… Ja som neorganizoval žiadne zhromaždenie, pokiaľ ide o 5. 12. Viem, že ľudia   hovorili,   že   sa   nejaké   darčeky   vtedy   rozdávali…   Samozrejme,   ako   kandidát   som organizoval   volebné   zhromaždenie   voličov   pred   zákazom   ich   uskutočňovania,   neviem presne, niekedy koncom novembra alebo hneď na začiatku decembra“.

Na   otázku   právneho   zástupcu   sťažovateľov   svedok   uviedol,   že „keď   bol   voliť v sobotu o 13. h aj s manželkou, možno o niečo skôr, z ničoho nič sa tam zhromaždilo veľmi veľa Rómov. Viem, že nás to zdržalo asi hodinu. Musel som čakať. Z kandidátov na starostu som tam bol ja a videl som tam aj pána J.“.

Na otázku, či tam boli dávané aj nejaké lístky, svedok uviedol: „Viem, že nejaké papierovanie tam bolo.“ Na otázku, koľko „veľmi veľa“ Rómov tam bolo, svedok uviedol: „30 - 50, neviem, nepočítal som ich. Vtedy som nedával tomu význam, čo bolo na tých papieroch, a ani teraz neviem, čo tam malo byť. Išlo o také menšie papieriky… V čase, keď on uskutočňoval volebný akt, bolo tiež viac ľudí v miestnosti aj pred miestnosťou. On bol za plentou a nevšimol si, že by niekto volil inak ako za plentou. Ja som mal také zmiešané pocity   z toho,   že   som   tam   vtedy   videl   tak   veľa   ľudí,   a myslel   som   si,   že   to   aj   mohli nezvládnuť… Viete, jeden druhého by mohol ovplyvniť. Niektorí na poslednú chvíľu môžu zmeniť   názor.   Len   v tom   by   mohla   komisia   nezvládnuť…   Otec   mi   povedal,   že   viackrát povedal pánovi N., aby ako predseda urobil poriadok vo volebnej miestnosti, a keď nie, nech zastaví voľby. Predseda N. to nerešpektoval.“

Na otázku sudcu svedok uviedol: „(…) počas tej hodiny, čo som čakal na odvolenie, bol tam aj pán J. Stál medzi ľuďmi. Neviem, či už odvolil, alebo prečo tam bol. Nevidel som, že by dával nejaké papieriky. Mne to tak pripadalo, že papiere už ľudia mali pripravené.“

Na požiadanie sudcu sa k výpovedi svedka odporca vyjadril, že „je pravdou, že tam v sobotu okolo 13. h bol prítomný na nádvorí. On tiež išiel vtedy voliť a bolo tam viacej ľudí prítomných. Môže to potvrdiť. Ľudia sa tam zdržiavali aj po odvolení. Boli zvedaví na výsledky volieb“. Na otázku, koľko ľudí tam bolo, keďže svedok udáva 30 - 50, odporca uviedol, že „mohlo byť toto číslo“.

V. S.

Svedkyňa, narodená v roku 1963, uviedla: „(…) Ja som bola voliť v sobotu okolo cca 11.   h.   Videla   som   Š.   rozdávať   papiere.   Bola   tam   hromada   ľudí.   Nedalo   sa   prejsť   do volebnej miestnosti. Na chodbe som tiež videla K.. Tiež som videla pána J., ako na svojom Warburgu   prevážal   voličov.   Ostatní   kandidáti   tam   neboli.   Ja   som   bola   voliť   s dcérou a zavolala som aj susedku pani S. a tá tam bola tiež so mnou.“

Svedkyňa k vyhláseniu zo 16. decembra 2002 potvrdila, že podpis je jej a uviedla: „Toto vyhlásenie písal pán JUDr. P. za mojej prítomnosti. Keď som povedala hromada ľudí, myslím tým, že vo volebnej miestnosti bolo asi 30 ľudí a na chodbe sa nedalo prejsť - tiež asi 30 ľudí. Neviem to presne, strašne veľa. Neviem povedať, o koľko ľudí sa môžem mýliť. Boli to ľudia, ktorí išli voliť. To, že bolo viacej ľudí, mi nevadilo, ale vo volebnej miestnosti by viacej ľudí nemalo byť a robiť tam hluk. Keď hovorím, že ľudia robili hluk, tak sa medzi sebou rozprávali, dávali si navzájom rady v tom zmysle, koho majú voliť… Podľa toho, čo som videla, v čase keď som išla voliť... nevidela som nikoho, že by volil za iného, ale mohlo k tomu dojsť, toľko ľudí tam bolo.“

Na   otázku   právnej   zástupkyne   odporcu   týkajúcej   sa   vyhlásenia   svedkyne zo 16. decembra 2002, kde je napísané, že svedkyňa bola „voliť 6. 12. so svokrou okolo 14.30 h a že moja suseda ma navštívila 7. 12. okolo 10. h s tým, či nejdem s ňou voliť“, svedkyňa uviedla: „Toto nie je pravdivé. Ja som bola voliť v sobotu 7. dopoludnia, ako som to uviedla teraz pri výpovedi. Ja som to aj vtedy hovorila pánovi P.“

Po   tejto   odpovedi   svedkyňa   spontánne   na   adresu   právnej   zástupkyne   odporcu poznamenala,   že   keby   si   právna   zástupkyňa   prečítala   vyhlásenie   pani   S.,   že „tam   je napísané to isté, čo ja som teraz povedala, len mená sú vymenené. Ja viem, čo je napísané vo vyhlásení pani S., pretože ja som už vtedy zistila, že je to nesprávne napísané, a aj som to povedala pánovi P. Napriek tomu som to podpísala. Pravdivé je to, čo som dnes hovorila“.Na   otázku   právnej   zástupkyne   odporcu,   či   vie   konkrétne   uviesť   meno,   koho   J. odvážal,   svedkyňa   uviedla,   že „žiadne   meno   konkrétne   neviem,   lebo   ľudí   podľa   mena nepoznám, že nešlo o nejakých príbuzných, viem z toho, že išlo o rómskych obyvateľov“. Na   otázku   právnej   zástupkyne   odporcu,   či   je   pravdou,   že   svedkyňa   chodila   po voľbách po obci a zbierala podpisy za vyhlásenie volieb za neplatné, svedkyňa uviedla: „Áno, chodila som a zbierala podpisy. Nedá sa povedať, že by som mala nejaký osobitný záujem na neplatnosti volieb. Viac žien sme sa dohodli, že ideme zozbierať podpisy. Bola tam pani B., S. a ďalšiu si už nepamätám.“

Na   otázku   právneho   zástupcu   sťažovateľov   svedkyňa   uviedla, že   „mňa   sa   nikto počas volieb a ani po voľbách nepokúsil ovplyvňovať“.

Mgr. L. P.

Svedkyňa, narodená v roku 1963, uviedla: „Ja som bola členkou miestnej volebnej komisie a, tak ako to je napísané vo vyhlásení zo 16. 12. 2002, ja som upozornila predsedu volebnej komisie pána N., pána B. aj pána G. na to, aby urobili poriadok vo volebnej miestnosti. Raz pán N. urobil poriadok, potom sa už nič nestalo. Ja k tým voľbám môžem uviesť, že sa veľa ľudí vo volebnej miestnosti zdržovalo, asi 10 - 15 ľudí. Moja úloha vo volebnej komisii bola krúžkovať voličov, ktorí sa zúčastnili volebného aktu. Vo volebnej miestnosti sa prítomní ľudia rozprávali, ja však neviem o čom, keďže som musela dávať pozor, aby som správne krúžkovala. Došlo k tomu v sobotu asi od 9.00 h do 12.30 h v čase, keď 2 - 3 členovia odišli s prenosnou urnou. V piatok to také nebolo ako v sobotu.“ Na otázku sudcu, či mohlo dôjsť v čase, keď sa tak veľa ľudí zdržiavalo vo volebnej miestnosti, k zámene, svedkyňa uviedla: „Nemohlo. Tých, čo som zakrúžkovala, boli naozaj tí, ktorí išli voliť. V tom čase od 9.00 h do 12.30 h v sobotu boli voliť rómski občania.“ Na otázku sudcu, prečo tieto skutočnosti svedkyňa neuviedla do zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb, ktorú podpísala, svedkyňa uviedla, že „nevie“.

Na otázku právneho zástupcu sťažovateľov, či svedkyňa videla viac ľudí za závesom, uviedla, že „videla“. Ďalej uviedla: „Povedali, že nevedia čítať a písať, že idú pomôcť.“ Na ďalšiu otázku, či aj pri sčítavaní hlasov sa ľudia zdržiavali vonku, svedkyňa uviedla: „Áno. Keď sme sčítavali aj búchali na okno, ešte som sa bála, aby školu nepoškodili, ja som riaditeľka základnej školy. V škole bola volebná miestnosť. Ja som doteraz bola členkou volebnej komisie asi 4-krát.“

Na otázku sudcu svedkyňa uviedla: „Menovite neviem uviesť, v ktorých prípadoch bolo viac ľudí za plentou. Neviem ani uviesť, prečo som to spontánne sama neuviedla, ale až na otázku právneho zástupcu sťažovateľov.“

Na otázku sudcu, či svedkyňa teda môže potvrdiť, že niekto bol voliť za plentou s doprovodom, teda 2 - 3 ľudia naraz, svedkyňa uviedla, že „to tak mohlo byť 5-krát“. Svedkyňa uviedla, že „nevie uviesť ich mená“.

Na   otázku,   prečo   to   v   zápisnici   o výsledku   volieb   zo   17.   decembra   2002   nie je uvedené, či na svedkyňu robil niekto pri podpise nátlak, svedkyňa uviedla: „Nie. Nikto nátlak nerobil. My sme pri podpisovaní zápisnice nemali žiadnu diskusiu, všetci sme to podpísali bez pripomienok. Taký bol vonku nával, že sme to už chceli mať za sebou.“

Na otázku sudcu, aby svedkyňa uviedla, keďže obidve vyhlásenia zo 16. decembra 2002   majú   rovnaké   formulácie   a uvádzajú   rovnaký   priebeh   faktov,   ako   došlo   k ich napísaniu, svedkyňa uviedla, že ona „toto hovorila a pani L. to písala. Prítomný bol ešte pán P. Podpis na vyhlásení je môj. Všetko, čo je tam uvedené, je pravdivé. Ja som nebola pri tom, keď pani L. robila vyhlásenie“.

K. L.

Svedkyňa,   narodená   v roku   1972,   uviedla: „Ja   som   bola   zapisovateľka   MVK. Niekedy 3. 12. sme dostali žiadosti o monitorovanie volieb. Komisia v zložení 9 ľudí to zamietla: 7 za zamietnutie, 1 proti a 1 sa zdržal. Viem, že 6. toto rozhodnutie predseda ukazoval vonku. V piatok bolo voliť asi 20 % oprávnených voličov. Voľby prebehli kľudne, až večer pani Š. bola vo volebnej miestnosti v čase, keď sa robilo zapečatenie volebných urien a okien do volebnej miestnosti. Len to pozorovala, nijako do toho nezasahovala. Na druhý deň v sobotu do 8.30 h voľby prebehli pokojne, potom okolo 9.30 h traja členovia museli odísť s prenosnou volebnou urnou, pretože sme mali asi 30 žiadostí o možnosť voľby v mieste bydliska. Vtedy sa viac ľudí nazhromaždilo, viac ľudí prišlo voliť a vo volebnej miestnosti bolo asi 20 - 30 ľudí a rovnaký počet bol aj na chodbe. Bol to príval voličov, ktorí sa striedali. Neboli to tí istí ľudia. Viackrát bol predseda upozorňovaný, aby spravil poriadok pani P., a prišiel aj pán z OVK, už meno neviem, ktorý takým silným hlasom žiadal, aby bol poriadok. Väčšina voličov prišla v sobotu doobeda. Pamätám sa, že v ten deň   sme   znova   dostali   žiadosti   o monitorovanie   aj   o prítomnosť   pri   sčítavaní.   Komisia rozhodla   rovnakým   spôsobom   ako   v predošlom   prípade.   Tí   ľudia   sa   pred   volebnou miestnosťou   napriek   tomu   zdržiavali.   Ja   neviem,   prečo   pán   predseda   volebnej   komisie nezakročil tak, aby bol poriadok vo volebnej miestnosti. Nechcem robiť dohady, či to malo vplyv na výsledok volieb. Ja som bola zapisovateľka aj v predchádzajúcich voľbách. To už bolo 4. krát a tieto voľby boli rušnejšie ako ostatné.“

Na otázku sudcu, čo by svedkyňa považovala za najzávažnejší nedostatok v priebehu volieb, svedkyňa udáva, že „to bol neporiadok vo volebnej miestnosti, keď si voliči mohli medzi sebou hovoriť“.

Na ďalšiu otázku svedkyňa udáva, že „bolo vidieť od stola na závesy, kde sa malo voliť každým voličom tajne. Viem, že raz chceli ísť dvaja naraz, ale boli upozornení, že nesmú. Nie v každom momente bolo vidieť na závesy, aby bolo možné vylúčiť, či tam neboli aj viacerí voliči naraz. Ja som sa sústreďovala na totožnosť osôb, ich správne zapísanie v zozname voličov“.

Na   otázku   právneho   zástupcu   sťažovateľov,   čo   bolo   dôvodom,   že   sa   svedkyňou uvádzané skutočnosti nezapísali členmi komisie do zápisnice, svedkyňa uviedla, že „sa zrejme členovia komisie snažili   dať   čím   skôr   bodku za   voľbami.   V tom čase bola taká atmosféra, že vonku boli ľudia. Je to starý kaštieľ. Ľudia búchali na okná, nevedeli sa dočkať výsledku. Išlo väčšinou o rómskych spoluobčanov. Ja som vonku nebola, neviem povedať, kto tam bol. Neviem sa vyjadriť, prečo v čase, keď bolo 20 - 30 ľudí vnútri aj vonku, nebola požiadaná polícia o zásah“.

Na otázku právnej zástupkyne odporcu svedkyňa uviedla, že „pokiaľ som uvádzala, že nebolo vidieť stále na miesto, kde sa nachádzali plenty (závesy) pre vykonanie volebného aktu, to som hovorila za seba, keďže ja som sa musela sústrediť na tú činnosť, ktorou som bola poverená. Neviem, či to rovnako platilo aj o členoch volebnej komisie“.

Na ďalšiu otázku, či svedkyňa vie uviesť, kto písal skôr vyhlásenie zo 16. decembra 2002, ona alebo pani P., svedkyňa uviedla, že „nevie, ktoré vyhlásenie bolo urobené ako prvé.   Už   sa   na   to   nepamätám.   Vo   vyhlásení   sú   uvedené   moje   vlastné   formulácie.   Je pravdou, že ja som písala vyhlásenie pani P. My sme vyhlásenie robili každá osobitne pánovi P., tu prítomnému“.

Na otázku, prečo sa obe vyhlásenia tak veľmi podobajú, svedkyňa uviedla: „My sme mali na rovnakú otázku rovnaký názor, lebo sme ju spolu vydiskutovali. Pani P. sedela vedľa mňa, ja som krúžkovala, ona zisťovala údaje o totožnosti a napriek tomu, že v obci máme   veľa   rovnakých   mien,   k zámene   nedošlo.   Ľudí   z videnia   poznáme.   My   sme   to kontrolovali aj podľa ročníkov narodenia. Ďalšiu kontrolu robila aj ďalšia členka komisie, ktorá tiež evidovala účasť voličov.“

Právne okolnosti veci

Vo   volebných   miestnostiach   sú   na   úpravu   hlasovacích   lístkov   určené   osobitné priestory oddelené tak, aby bola zaručená tajnosť hlasovania. Počet týchto priestorov určí obec s prihliadnutím na počet voličov vo volebnom okrsku. V priestoroch nesmie byť nikto prítomný súčasne s voličom, a to ani člen okrskovej volebnej komisie (§ 29 volebného zákona).

Volebná   kampaň   (ďalej   len   „kampaň“)   je   činnosť   politickej   strany,   nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho   vysielania   podľa   odseku   4,   hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií (§ 30 ods. 1 volebného zákona).

Kampaň   sa   začína   17   dní   a končí   sa   48   hodín   pred   začiatkom   volieb.   Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané (§ 30 ods. 2 volebného zákona)

V čase   48   hodín   pred   začatím   volieb   a počas   volieb   je   zakázané   v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové   volebné   komisie,   a v ich   bezprostrednom   okolí   vysielať   alebo   zverejňovať informácie   o politických   stranách   a nezávislých   kandidátoch   v ich   prospech   alebo   v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom (§ 30 ods. 11 volebného zákona).

Volič   hlasuje   osobne.   Zastúpenie   nie   je   prípustné.   Členovia   okrskovej   volebnej komisie   nesmú   voličom   upravovať hlasovacie   lístky.   Voliči   predstupujú   pred   okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa dostavili do volebnej miestnosti (§ 31 ods. 1 volebného zákona).

Po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov volič vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích   lístkov.   V tomto   priestore   volič   vloží   do   obálky   jeden   hlasovací   lístok   pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce (primátora). Na hlasovacom lístku pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva zakrúžkovaním   poradových   čísel   označí   kandidátov,   pre   ktorých   hlasuje.   Volič   môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený.   Na   hlasovacom   lístku   pre   voľby   starostu   obce   (primátora)   zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje (§ 31 ods. 4 volebného zákona).Volič hlasuje tak, že po opustení priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku do volebnej schránky. Voličovi, ktorý sa neodobral do tohto priestoru, komisia hlasovanie neumožní (§ 31 ods. 5 volebného zákona).

Volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou,   hlasovacími   lístkami   a   obálkou.   Volič   hlasuje   tak,   aby   sa   dodržala   tajnosť hlasovania (§ 31 ods. 6 volebného zákona).

Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže   čítať   alebo   písať,   má   právo   vziať   so   sebou   do   priestoru   určeného   na   úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky (§ 32 volebného zákona).

Za poriadok vo volebnej miestnosti a v jej bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokyny na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný   priebeh   hlasovania   sú   záväzné   pre   všetkých   prítomných   (§   33   volebného zákona).

V miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov,   ako   i   osoby,   ktorým   na   to   dala   povolenie   okrsková   volebná   komisia   (§   36 volebného zákona).

III.

Predmetom   konania   na   základe   prijatej   sťažnosti   je   návrh   na   1.   vyhlásenie napadnutej voľby starostu obce Drahňov za neplatné, 2. zrušenie výsledkov tejto voľby, 3. vyhlásenie napadnutých volieb poslancov do obecného zastupiteľstva obce Drahňov za neplatné   a   4.   zrušenie   výsledkov   týchto   volieb,   pretože   podľa   sťažovateľov   došlo k porušeniu volebného zákona a ich ústavou zaručeného práva podľa čl. 30 ústavy, ktorý v relevantnej časti znie:

Občania   majú   právo   zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí   priamo   alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov (ods. 1 prvá veta).

Volebné   právo   je   všeobecné,   rovné   a priame   a vykonáva   sa   tajným   hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon (ods. 3).

Občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup   k voleným   a iným   verejným funkciám (ods. 4).

Návrhy a vyjadrenia účastníkov konania

1. Odporca považoval sťažnosť za neopodstatnenú. Uviedol, že zo sťažnosti nie je možné   vyvodiť   dôvody,   pre   ktoré   by   mal   byť   výsledok   volieb   do   orgánov   miestnej samosprávy v obci Drahňov zrušený. Sťažovatelia netvrdia, že by v skutočnosti vo voľbách starostu obce Drahňov alebo vo voľbách do obecného zastupiteľstva boli dosiahnuté iné výsledky, než aké boli vyhlásené.

K jednotlivým   dôvodom   sťažovateľov   odporca   (vo   vyjadrení   zo   7.   marca   2003) uviedol:

«1. V bode II sťažnosti sa uvádza, že vo štvrtok dňa 5. 12. 2002 Ľ. K. kandidát na poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   RKDH   roznášal   v   časti   obce,   kde   bývajú   rómski obyvatelia, pásky, na ktorých boli ručne napísané rôzne čísla a vyzýval voličov, aby pri hlasovaní   zakrúžkovali   tam   zakrúžkované   čísla.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľov,   zvlášť upozornil na číslo 3, pod ktorým som kandidoval na starostu obce Drahňov. Na každom takomto papieriku malo byť prvým číslom číslo 3, a ďalšie sa mali meniť. Na túto skutočnosť navrhujú sťažovatelia vypočuť účastníkov konania a predložili aj vyhlásenie F. B., nar. (...) 1970 (...).

Predkladám súdu ako prílohu tohto vyjadrenia vyhlásenie tohto svedka zo dňa 25. 2. 2003, z ktorého vyplýva, že skutočnosti uvedené vo svojom vyhlásení zo dňa 16. 12. 2002 nikdy netvrdil a že o nich nemá vedomosti. Ďalej predkladám čestné prehlásenie Ľ. K., nar. (...) 1957 (...), z ktorého vyplýva, že tento činnosť pripisovanú mu sťažovateľmi nevyvíjal. K samotnému tvrdeniu o číslach na prúžkoch papiera, ktoré sa s výnimkou môjho čísla menili,   chcem   uviesť,   že   ho   považujem   za   vnútorne   protirečivé.   Ak   totiž   má   sťažnosť smerovať   aj   v   tejto   časti   proti   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   aj   do obecného zastupiteľstva, potom je nevysvetliteľné, prečo by sa na sťažovateľových tvrdených pruhoch papiera iné čísla s výnimkou môjho menili. Ak by totiž takáto činnosť mala byť vyvíjaná v prospech   určitých   konkrétnych   kandidátov,   potom   je   absurdné,   aby   sa   ich   čísla   na pripravených kúskoch papiera menili. Ak by mali slúžiť len na moju podporu, potom bolo zbytočné uvádzať ďalšie čísla. Ak by mali byť mienené na podporu viacerých osôb, potom by   sa   zákonite   na   údajných   útržkoch   papiera   mali   opakovať   tie   isté   čísla.   Týmito argumentmi chcem len poukázať, na vratkosť tejto argumentácie sťažovateľov. Za podstatné však považujem, že ja nemám žiadnu vedomosť o sťažovateľmi popísanej aktivite iných osôb,   a   aj   dôkaz   pripojený   k   sťažnosti   považujem   za   vyvrátený   predložením   vyššie citovaných listín. Nepochybujem o tom, že v prípade, že ústavný súd vykoná dokazovanie výsluchom osôb, ktorých písomné prehlásenie predkladám, priebeh tohto dokazovania bude svedčiť len pre také závery, aké vyplývajú z tohto vyjadrenia a z pripojených listín.

2. Podľa sťažovateľov, k ďalšiemu porušeniu zákonnosti a ústavnosti volieb malo dôjsť   tým,   že   dňa   5.   12.   2002   sa   uskutočnilo   pred   domom   č.   233   v   Drahňove   moje predvolebné zhromaždenie. Toto tvrdenie sťažovateľov nie je pravdivé. Žiadne predvolebné zhromaždenie som dňa 5. 12. 2002 nezvolával a ani sa neuskutočnilo. Je pravdou, že som samostatne hospodáriaci roľník a predávam mnou vypestované poľnohospodárske produkty aj obyvateľom obce Drahňov. V čase volebnej kampane a nielen volebného moratória som sa   však   toho   vystríhal,   pretože   som   predpokladal,   že   by   takáto   skutočnosť   mohla   byť zneužitá proti mne. Nikdy som neroznášal zadarmo obyvateľom obce Drahňov zemiaky, ani iné   poľnohospodárske   plodiny.   Ďalšie   skutočnosti   uvádzané   v   tejto   časti   sťažnosti   sú všeobecnými   tvrdeniami,   nemajúcimi   žiaden   reálny   základ.   Ja   som   nevykonával predvolebnú agitáciu pred volebnou miestnosťou a nemám vedomosti o tom, že by to robil niekto iný.

3. V časti III sťažnosti sťažovatelia uvádzajú vlastne len fakt, že ja a niektorí ďalší obyvatelia   obce   Drahňov   sme   požiadali   o   umožnenie   účasti   na   monitorovaní   volieb. Miestna   volebná   komisia,   aj   keď   sa   v   sťažnosti   tvrdí,   že   o   tom   rozhodla,   mi   žiadne stanovisko k mojej žiadosti neoznámila. Pokiaľ sťažovatelia tvrdia, že priebeh volieb bol nedôstojný, nemôžem sa vyjadriť k tomu, čo sa odohrávalo vo volebnej miestnosti. Ja sám som však svojím správaním nijako neprispel k nedôstojnosti priebehu volieb. Nedomnievam sa však, že dôstojnosť alebo nedôstojnosť volieb môže byť dôvodom, pre ktorý by mohli byť voľby do orgánov miestnej samosprávy vyhlásené za neplatné.

4. Je pravdou, že traja členovia volebnej komisie boli vyslaní s prenosnou urnou k voličom, ktorí o to najmä zo zdravotných dôvodov požiadali. Sťažovatelia sa na tento fakt odvolávajú ako na jednu z okolností, ktorá spôsobila nezákonnosť a neústavnosť volieb. Podľa informácií, ktoré som získal od členov miestnej volebnej komisie po tom, čo mi bola doručená   sťažnosť   sťažovateľov,   je   skutočnosťou,   že   sa   uvedený   počet   členov   miestnej volebnej komisie odobral s prenosnou urnou mimo volebnej miestnosti. Samotný fakt, že zákon hovorí o dvoch členoch volebnej komisie a v prípade obce Drahňov boli vyslaní traja z   jej   členov,   nemôže   byť   argumentom   opodstatňujúcim   vyhlásenie   volieb   za   neplatné. Takýmto by mohol byť len v prípade, ak by uvedená skutočnosť bola v príčinnej súvislosti s porušením ustanovení Ústavy SR alebo Zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Sťažovatelia   ani   netvrdia,   aké   konkrétne   právo   alebo   aký   aspekt   volebného   práva ktoréhokoľvek z voličov by mal byť vyslaním troch členov volebnej komisie namiesto dvoch členov s prenosnou urnou porušený.

5. Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že bola ohrozená a narušená aj tajnosť hlasovania, keďže v oddelených hlasovacích priestoroch sa zdržiavalo naraz aj viac voličov. Niektorí voliči   sa   ani   neodobrali   do   priestoru   na   úpravu   hlasovacích   lístkov,   podľa   tvrdenia sťažovateľov. Dôkazom má byť vyhlásenie K. L., zapisovateľky miestnej volebnej komisie a L. P., členky miestnej volebnej komisie. Tieto vyhlásenia nepovažujem za objektívne a ich obsah   nezodpovedá   podľa   môjho   názoru   skutočnému   priebehu   volieb   vo   volebnej miestnosti. To,   že tieto vyhlásenia boli urobené s úmyslom pomôcť sťažovateľom v ich argumentácii, svedčí v nich opakovane obsiahnuté hodnotenie postupu miestnej volebnej komisie ako nesprávneho, alebo vyjadrenie ľútosti nad počínaním členov volebnej komisie. Ani tieto vyjadrenia však neposkytujú argumenty pre tvrdenia sťažovateľov. Sťažovatelia totiž tvrdia, že v oddelených hlasovacích priestoroch sa zdržiavalo naraz viac voličov, a že niektorí voliči sa neodobrali do priestoru na úpravu hlasovacích lístkov. Spomínané dve vyhlásenia však takéto konštatovanie nepreukazujú, zmieňujú sa len o tom, že: „Pri takomto počte voličov nie je vylúčené, že za paravánmi sa zdržiavalo naraz viac osôb.“ Vyhlásenia teda obsahujú len možnosť vytvorenia určitej situácie, ktorú však ani jedna z osôb, ktoré tieto vyhlásenia poskytli, vlastnými zmyslami nevnímala, teda, ani v jednom vyhlásení sa netvrdí, že by v skutočnosti k takémuto stavu aj došlo.

(...) Pokiaľ sa však sťažovatelia snažia vytvoriť dojem, že vo volebnej miestnosti došlo k chaosu, v ktorom nebola zachovaná tajnosť hlasovania, neposkytli preto žiadne dôkazy. Predkladám vyhlásenia troch členov miestnej volebnej komisie, z ktorých vyplýva, že   priebeh   hlasovania   vo   volebnej   miestnosti   bol   v   súlade   s   ustanoveniami   ústavy upravujúcimi volebné právo, aj volebného zákona tieto ustanovenia vykonávajúcimi. Podľa môjho názoru však je potrebné vyhlásenie L. P. a K. L. hodnotiť so zreteľom na to, že v čase, keď boli obidve viazané sľubom členky a zapisovateľky volebnej komisie a bolo ich povinnosťou vykonávať svoje funkcie svedomite a nestranne, riadiť sa ústavou a zákonmi, podľa ich vlastného vyjadrenia tak v skutočnosti nerobili, pretože bez výhrad akceptovali   priebeh,   aj   výsledok   volieb.   Podotýkam,   že   aj   zapisovateľka   má   podľa ustanovenia § 11a ods. 3 poradný hlas vo volebnej komisii. Možno teda hodnotiť postoj obidvoch L. P. a K. L. tak, že v čase vykonávania svojej funkcie rezignovali na povinnosti vyplývajúce im z ich funkcie a v čase, keď už svoje funkcie nevykonávali, sa snažia aktívne prispieť k vyhláseniu volieb, za priebeh ktorých majú samotnú zodpovednosť, za neplatné. Podľa názoru vysloveného v rozhodnutí ústavného súdu PL. ÚS 17/94 dosiahnutie stavu úplného súladu zákona s prípravou a priebehom volieb je prakticky neuskutočniteľné (...). V konaní o volebnej sťažnosti nesie dôkazné bremeno sťažovateľ. Je   nepochybné,   že   dosiahnuť   priebeh   volieb   tak,   aby   počas   neho   nedochádzalo k žiadnym, čo i len najmenším nedostatkom, je nemožné. Ústavný súd sa nielen v citovanom rozhodnutí, ale opakovane sa vyjadril k tejto otázke tak, že zneužívanie málo závažných porušení volebného zákona, ktorých dôsledkom nemôže byť ovplyvnenie výsledku volieb a ich priebehu tak, aby znamenali porušenie ustanovení článku 30 Ústavy SR a zásadným spôsobom   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb,   nie   je   zmyslom   konania o volebných sťažnostiach pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. V opačnom prípade by totiž každý subjekt, neúspešný vo svojej kandidatúre vo voľbách, do akéhokoľvek orgánu samosprávy obcí, sa mohol domáhať toho, aby výsledok volieb bol zrušený alebo voľby vyhlásené za nezákonné a neústavné, čím by pre seba vytvoril šancu v mimoriadne krátkom čase opätovne sa uchádzať o zvolenie.

(...) O tom, či sťažovatelia v 3. rade v celom ich počte majú a mali predstavu o tom, čo   v   skutočnosti   znamená   ich   podpis   na   „Prílohe   k   sťažnosti...“,   mám   odôvodnené pochybnosti, vychádzajúc z viacerých rozhovorov s občanmi obce Drahňov, už v čase pred tým,   než   mi   bolo   doručené   uznesenie   ústavného   súdu   o   prijatí   sťažnosti   sťažovateľov. Podotýkam, že podstatná časť obyvateľov obce Drahňov ovláda predovšetkým maďarský jazyk a v slovenskom jazyku sa vyjadruje v podstate ťažšie. Časť z obyvateľov obce Drahňov nevie čítať, ani písať. Je mi zrejmé, že tieto okolnosti nemôžu byť predmetom dokazovania pred ústavným súdom a v tomto smere nemám ani žiadne návrhy na vykonávanie dôkazov. Chcem   len   ozrejmiť   okolnosti,   ktoré   zo   samotnej   sťažnosti,   ani   z môjho   vyjadrenia k argumentom uvádzaným, nevyplývajú (...).»

2. Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v reakcii (z 9. mája 2003) na toto vyjadrenie odporcu o. i. uviedli: «Sme presvedčení, že naše tvrdenia a vyhlásenia jednotlivých svedkov budú potvrdené a nimi uvedené skutočnosti aj preukázané pri výsluchu pred ústavným súdom a to napriek tomu, že zo strany odporcu sa vyvíja určitý tlak na svedkov a samozrejme aj niektorým členom volebnej komisie za týchto okolností je rovnako trápne už po vykonaných voľbách a za skutočnosti, že zápisnicu podpísali, potvrdiť v našej sťažnosti   tvrdené   a   svedeckými   vyhláseniami   podložené   skutočnosti.   Takýto   stav   sme predpokladali aj pred podaním sťažnosti na ÚS SR. Tento stav však vôbec nevyvracia nami uvedené skutočnosti ale iba   sťažuje ich preukázanie.   Pričom nie je zanedbateľný ďalší faktor a to veľkosť, zloženie a štruktúra obyvateľstva tejto obce.

(...) K jednotlivým bodom stanoviska (návrh dôkazov):

1. - 2. S hodnotením našej sťažnosti v týchto bodoch nesúhlasíme a trváme na našich tvrdeniach   a   nami   predložených   vyhláseniach.   V   tomto   smere   navrhujeme   vykonať dokazovanie   výsluchom   účastníkov   a   svedkov,   t.   j.   občanov,   ktorých   vyhlásenia   boli predložené z našej strany ako aj zo strany odporcu.

Čestné prehlásenie p. Ľ. K. zo dňa 25. 2. 2003 nás neprekvapuje. Vo svojom prehlásení o. i. uvádza „Nakoľko moji rómski spoluobčania v obci Drahňov sú vzdelaní, vedia čítať a písať nie je potrebné ich upozorňovať na veci spojené s voľbou do obecnej   samosprávy   ani   na   voľbu   starostu   obce“.   Odporca   v   postavení   starostu vo svojom   stanovisku   zo   dňa   7.   3.   2003   na   poslednej   strane   v   druhom   odseku   tvrdí „Podotýkam, že podstatná časť obyvateľov obce Drahňov ovláda predovšetkým maďarský jazyk a v slovenskom jazyku sa vyjadruje v podstate ťažšie. Časť obyvateľov obce Drahňov nevie čítať, ani písať“.

Skutočnosť, že sa volebná kampaň uskutočnila dňa 05. 12. 2002 je možné dokázať podľa nášho názoru iba výsluchom svedkov a ich konfrontáciou.

Prekvapuje nás však vyhlásenie svedka F. B., (...) ktoré podal dňa 25. 02. 2003 a ktorým poprel v celom rozsahu svoje vyhlásenie zo dňa 16. 12. 2002. Svedok F. B. však zrejme zabudol na to, že svoje vyhlásenie podal pred M. L., (...) ako aj za prítomnosti niektorých   zamestnancov   obecného   úradu.   Dokonca   po   spísaní   vyhlásenia   mu   text vyhlásenia bol prečítaný a pretlmočený z jazyka slovenského do jazyka maďarského, pričom oznámil, že ovláda dobre jazyk slovenský a nie je potrebné mu text pretlmočiť. Mal možnosť sa oboznámiť a zrejme sa oboznámil s obsahom vyhlásenia aj pri jeho podpísaní.

Máme však za to, že vyhlásenie dňa 25. 2. 2003 menovaný podal v tiesni, resp. bol nejakým spôsobom ovplyvnený, keďže inak nie je možné vysvetliť takéto jeho správanie sa. Je pozoruhodné ešte ďalšie jeho tvrdenie v predloženom vyhlásení a to citujeme: „Zdôrazňujem, že dňa 7. 12. 2002 som v dopoludňajších hodinách bol v okrskovej volebnej komisii   v   obci   Veľké   Slemence,   odkiaľ   som   sa   vrátil   do   obce   Drahňov   približne o 11.30 hod.“ Ak skutočne bol členom okrskovej volebnej komisie, tak nemohol odísť odtiaľ v takom   čase,   keďže   iba   samotné   voľby   bez   sčítania   hlasov   sa   konali   7.   12.   2002 do 14.00 hod.   Ak   sa   skutočne   vrátil   do   obce   Drahňov   približne   o 11.30   hod.,   tak   táto okolnosť   vôbec   neovplyvňuje   jeho   skoršie   vyhlásenie,   keďže   práve   v   tejto   dobe   došlo k niektorým   závažným   skutočnostiam,   ktoré   aj   on   potvrdil   vo   svojom   vyhlásení   zo   dňa 16. 12. 2002.

3.   V   súvislosti   s   prijatými   uzneseniami   na   zamietnutie   žiadosti   o   monitorovanie volieb zo strany odporcu a ďalších kandidátov môžeme iba uviesť, že uznesenia zo strany volebnej komisie boli prijaté aj písomne vyhotovené a bolo povinnosťou predsedu volebnej komisie zabezpečiť oznámenie žiadateľom. Faktom však je, že sa s ich podaniami zaoberala volebná komisia.

Je však prekvapujúce, že členovia volebnej komisie J. O., V. G. a L. B. vo svojich obsahovo rovnakých vyhláseniach sa o tejto skutočnosti nezmieňujú. Listinné dôkazy k tejto okolnosti sme predložili spolu s našou sťažnosťou ústavnému súdu. Preto vyhlásenia týchto členov volebnej komisie nemôžu byť hodnoverné a úplné a sú skresľujúce. (...)

Poznamenávame,   že   vo   volebnej   miestnosti   skutočne   došlo   k   neobvyklej   situácii a chaosu a nie je tu iba snaha vytvoriť takýto dojem. Môže to dosvedčiť okrem niektorých členov volebnej komisie aj pán B., člen okresnej volebnej komisie v Michalovciach. Nie   je   ďalej   v   súlade   so   skutočnosťou   ani   tvrdenie   odporcu   v   tom,   že   by zapisovateľka K. L. a členka volebnej komisie L. P., ktoré opísali skutočný priebeh volieb, by neboli vykonali svoje funkcie svedomito a nestranne. Ako sme to aj uviedli v našej sťažnosti, resp. uviedli vo svojich vyhláseniach, L. P. viacnásobne upozornila na rušivé momenty a nesprávny priebeh hlasovania vo volebnej miestnosti a že by bolo potrebné urobiť poriadok vo volebnej miestnosti v záujme prehľadnosti a regulárnosti hlasovania. Táto jej požiadavka však nebola akceptovaná.

Uvedený postoj týchto svedkýň svedčí iba o tom, že na svoje povinnosti vyplývajúce z ich   funkcie   sa   nerezignovali,   ale   práve   niektorí   členovia   miestnej   volebnej   komisie v rozpore so svojimi povinnosťami z ich funkcie ale aj radového občana sa chovajú tak, ako by sa nebolo nič zaujímavého stalo.

S   názorom   odporcu   na   hodnotenie   niektorých   porušení   zákona   nesúhlasíme z dôvodu, keďže hrubosť a závažnosť porušení zákona sa podľa nášho názoru má posúdiť vzhľadom na ten - ktorý konkrétny vzťah.

Sme   toho   názoru,   že   hrubosť   a   závažnosť   porušenia   zákona   treba   posúdiť prihliadnutím na orgán verejnej moci, do ktorého sa voľby konajú. Určité správanie sa a porušenia práva, ktoré môžu mať v podstate zanedbateľný účinok na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, môžu zásadne ovplyvniť priebeh a výsledok do orgánu územnej samosprávy. Z rovnakých hľadísk a kritérií treba posúdiť aj volebnú kampaň ako aj spôsob vedenia   volebnej   kampane   vo   voľbách   do   orgánov   obecnej   samosprávy   ako   aj   vplyv kampane vedenej v čase moratória na výsledky volieb v obci aká je obec Drahňov. Je podstatný   rozdiel   v   rozsahu,   vo   forme   ale   aj   v   spôsobe   vedenia   kampane   pri   voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a pri voľbách do orgánov miestnej samosprávy. Tento   rozdiel   ešte   ďalej   ovplyvňuje   charakter   a   veľkosť   ako   aj   štruktúra   a   zloženie obyvateľstva tej - ktorej obce.

Je nesporné, že takéto správanie sa, porušenie práva k akému došlo v danom prípade pri voľbách v čase moratória a v čase samotných volieb mohlo zásadne ovplyvniť ale aj ovplyvnilo výsledky volieb v obci so 727 oprávnenými voličmi pri účasti piatich kandidátov na starostu obce a pri počte 65 kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva.

(...) Na základe horeuvedených, môžeme Ústavnému súdu SR iba navrhnúť vypočuť všetkých členov volebnej komisie ako aj osôb, ktoré podali vyhlásenia v predmetnej veci ako aj členov Okresnej volebnej komisie v Michalovciach, ktorí vykonali kontrolu vo volebnej miestnosti v obci Drahňov dňa 7. 12. 2002.»

3. Ústavný súd poskytol každému z účastníkov možnosť,   aby sa prostredníctvom svojich právnych zástupcov mohol k písomným vyjadreniam druhej strany ešte písomne vyjadriť a aby v nadväznosti na vykonané dokazovanie výsluchmi svedkov mohol navrhnúť jeho doplnenie, resp. vyjadriť sa k takémuto návrhu, ktorý podal druhý účastník konania. Obaja   účastníci   túto   možnosť   opakovane   aj   využili.   Podstatný   obsah   týchto   vyjadrení účastníkov konania je zhrnutý v nasledujúcich bodoch 3.1 (vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu) a 3.2 (vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľov).

3.1 Odporca sa vyjadril k výpovediam svedkov. Spochybnil,   že   svedok   V.   N.   bol   predsedom   alebo   členom   volebnej   komisie v predchádzajúcich voľbách, a spochybnil aj celkovú vierohodnosť výpovede tohto svedka. Ďalej uviedol, že «obec Drahňov je obcou, z ktorej obyvateľov je 54 % Rómov. Veľká časť obyvateľstva   obce   Drahňov   je   nezamestnaná   a   prevažná   časť   rómskych   občanov   žije vo veľmi   zlých   sociálnych   a   kultúrnych   podmienkach.   Voľby   do   orgánov   miestnej samosprávy   sú   udalosťou   pre   obyvateľov   obce   svojím   významom   ťažko   porovnateľnou s akoukoľvek inou udalosťou v živote obce. Vzhľadom na sociálne zloženie obyvateľov obce Drahňov   je   prinajmenšom   zveličené   tvrdenie,   že   voľby   v   predchádzajúcich   obdobiach prebiehali   inak   alebo   pokojnejšie   a   práve   tie,   ktoré   sú   predmetom   tohto   konania,   sa vymykali   z   ich   rámca.   Ako   som   už   uviedol,   zloženie   obyvateľstva   obce   Drahňov,   jeho sociálna,   národnostná   a   kultúrna   charakteristika,   predurčujú   aj   charakter   takého   aktu, akým sú voľby do orgánov miestnej samosprávy. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že sa pred budovou, v ktorej sa nachádzala volebná miestnosť, zdržiavala skupina rómskych občanov, ktorí tam robili „zle“ a podľa jeho   tvrdení   (v   prvej   časti   výpovede),   sa   to   udialo   v sobotu okolo dopoludnia.   Svedok neuviedol,   že   by   akýmkoľvek   spôsobom   vplývali   na   konkrétny   priebeh   volieb,   teda   na hlasovanie. V ďalšej časti svojej výpovede uviedol, že ja a ďalšie osoby sme sa zdržiavali pred volebnou miestnosťou a citujem: „Všimol som si, že sa rozprávali, aby volili konkrétne osoby.   Ja   som   nepočul,   že by   povedali   konkrétne   mená   (...)“.   Proti   tomuto   vyjadreniu svedka, podľa môjho názoru, ani nie je potrebné argumentovať, pretože samo o sebe je také protirečivé, že nie je možné, brať ho do úvahy. Ak totiž svedok nepočul, aby som ja, alebo ktokoľvek iný kohokoľvek nabádal, aby volil určitú konkrétnu osobu, teda, aby odznelo konkrétne meno, potom je ťažké predstaviť si, čo znamená jeho vyjadrenie, že si všimol, že niekto nabádal voličov, aby volili konkrétne osoby. Svedok uviedol, že určitá osoba, ktorú označil ako A. L., mu povedala, že jeho syn D. N. ho vyzval, aby ho volil (...). Zo svedkovej výpovede však nie je možné vyvodiť, kedy mal jeho syn nabádať uvedeného A. L. na to, aby ho volil. Svedok uviedol, že na priebehu volieb, práve v čase, keď prišlo voliť viacej voličov, sa zúčastnil   aj   predseda   okresnej   volebnej   komisie   pán   B.   Túto   skutočnosť   tvrdia   aj sťažovatelia vo svojej sťažnosti, aj v ďalšom podaní. Ani sťažovatelia, ani svedok však neuvádza, že by zo strany predsedu okresnej volebnej komisie bol vyzvaný na prerušenie hlasovania alebo, že by bol upozornený na to, že voľby prebiehajú nezákonným spôsobom. Svedok sám tvrdil vo svojej výpovedi, že napriek tomu, že v určitom čase, vzhľadom na počet voličov, ktorí prišli naraz voliť, bol ohrozený poriadok vo volebnej miestnosti, zvládol túto situáciu tak, že upozornil voličov na to, že keď sa nepostavia do radu a ostatní neodídu preč, zastaví voľby (zrejme mal na mysli prerušenie hlasovania). Považujem   za   potrebné   sa   zmieniť   aj   o   tej   časti   výpovede   svedka,   podľa   ktorej pociťoval v priebehu volieb určité obavy v dôsledku bližšie neidentifikovaného ženského výkriku, ktorý mal odznieť v piatok, teda 6. 11. 2002 pred budovou, v ktorej sa nachádzala volebná miestnosť. Túto časť svedkovej výpovede považujem za konfabuláciu vedenú zrejme tendenciou svedka zdramatizovať svoju osobnú situáciu. Ani sťažovatelia vo svojej sťažnosti totiž neuvádzajú fakt, že by sa v piatok večer, teda 6. 11. 2002 zdržiavalo pred budovou, v ktorej   sa   nachádzala   volebná   miest.,   väčšie   množstvo   ľudí   a   že   by   dochádzalo k akýmkoľvek neprístojnostiam. Samotné vyjadrenie svedka: „Bolo tam toľko ľudí, že to nebolo možné spočítať“ potvrdzuje môj názor na túto časť svedkovej výpovede. K výpovedi svedka V. N. považujem za potrebné uviesť aj skutočnosť, ktorú on sám potvrdil pri svojom výsluchu na ústavnom   súde,   že   deň pred   uskutočnením tohto výsluchu odo mňa žiadal peniaze   na   pohostenie   pre   svojich   spolupracovníkov,   ktoré   som   mu   však   neposkytol. O štruktúre   osobnosti   tohto   svedka   svedčí   aj   to,   že   po   návrate   do   obce   Drahňov, po výsluchu pred ústavným súdom, sa vyjadroval pred spoluobčanmi v tom zmysle, že jemu osobne ústavný súd oznámil, že výsledok volieb bude zrušený a v nasledujúcich voľbách nebude môcť kandidovať nikto z predchádzajúcich kandidátov a že v takomto prípade bude kandidátom na funkciu starostu obce práve on.»

K výpovedi svedkyne M. L. odporca uviedol, že „(...) nie je možné brať výpoveď tejto svedkyne do úvahy, pretože zjavne je dezorientovaná v čase a pre jednu a tú istú udalosť uviedla postupne štyri rôzne termíny (...)“.

Odporca ďalej uviedol: „(...) Nebolo preukázané, že by som v čase, 48 hodín pred voľbami,   viedol   ja   alebo   ktokoľvek   iný   v   môj   prospech   volebnú   kampaň.   Sťažovatelia nepreukázali   ani   konanie   predvolebného   zhromaždenia   5.   decembra,   ani   v   uvedenom termíne   roznášanie   nimi   opisovaných   lístkov   voličov.   Ak   si   spomínané   lístky   rozdávali medzi sebou niektorí spoluobčania skôr, nie je takéto správanie v rozpore s ustanoveniami zákona ani ústavy. (...) To, že som sa zdržiaval pred budovou, v ktorej sa nachádzala volebná miestnosť, bolo spôsobené tým, že som ja, nedostal odpoveď na svoju žiadosť o monitorovanie volieb a skutočne som mal obavy o tom, že voľby prebehnú zákonným spôsobom a ich vyhlásené výsledky budú zodpovedať skutočnosti. Nesprával som sa však nijakým spôsobom, ktorý by mohol mať vplyv na priebeh alebo výsledok volieb. Ani svedok V. N. nakoniec vo svojej výpovedi nedáva do súvisu moju prítomnosť so správaním iných voličov a neexistuje dôvod na to, aby v prípade, že by existoval čo i len náznak takejto súvislosti, to tento svedok neuviedol a neopísal sebe vlastným dramatizujúcim spôsobom (...).“

Odporca   ďalej   uviedol: «Možno   celkom   jednoznačne, vzhľadom   na   vykonané dokazovanie uzavrieť, že z uvedených skutočností v konaní nebola preukázaná ani jedna. Nebolo preukázané ani konanie tvrdeného zhromaždenia, ani roznášanie uvedených lístkov, ani rozdávanie poľnohospodárskych produktov v uvedený deň.

Považujem za potrebné poznamenať, že jediným svedkom, ktorý mal potvrdiť konanie údajného   predvolebného   zhromaždenia,   bola   M.   L.   K   vierohodnosti   a použiteľnosti výpovede tejto svedkyne som sa vyjadril už v predchádzajúcom podaní.

Tvrdenia o rozvážaní poľnohospodárskych produktov dňa 5. 12. 2002 nielenže neboli v   konaní   preukázané,   ale   naopak,   aj   svedkyňa,   ktorú   na   preukázanie   tejto   skutočnosti navrhli sťažovatelia, A. B., výslovne uviedla, že to bolo dňa 2. alebo 3. 12. 2002. Teda v čase, v ktorom ešte neplatil zákaz volebnej kampane. Nemôžem však znovu nezopakovať, že vzhľadom na to, že činnosť samostatného poľnohospodára bola v uvedenom čase jediným zdrojom mojej obživy a je nemysliteľné, aby som rozdával svoje produkty takým veľkorysým spôsobom ako to tvrdia sťažovatelia, aj uvádza spomínaná svedkyňa.

Vo   výpovedi   A.   B.   sa   vyskytla   ďalšia   skutočnosť,   ktorú   dovtedy   sťažovatelia   ani netvrdili, ani ju neoznačovali ako dôvod, pre ktorý by mali byť voľby vyhlásené za neplatné a to roznášanie „mikulášskych balíčkov“ mnou, K. Š. a M. K. dňa 5. 12. 2002. Keďže táto skutočnosť nebola namietaná v sťažnosti a teda ani v čase, kedy sa sťažovatelia mohli obrátiť   na   ústavný   súd   so   svojou   sťažnosťou,   považujem   toto   tvrdenie   svedkyne   za irelevantné.

Napriek   tomu,   pretože   ide   o   tvrdenie   nepravdivé,   predkladám   ústavnému   súdu prehlásenia   viacerých   svedkov,   z   ktorých   vyplýva,   že   už   dňa   1.   12.   2002   sa   jeden z kandidátov na funkciu starostu a zároveň sťažovateľ – L. C. vyjadroval na moju adresu v tom   zmysle,   že   som   rozdával   „letných   mikulášov“,   pretože   som   už   pred   týmto   jeho predvolebným zhromaždením rozdával deťom „mikulášske balíčky“. Je pravdou, že som tieto pozornosti deťom v Drahňove rozdával, ale bolo to 30. 11. 2002. V prípade, že by ústavný súd považoval dokazovanie o tejto skutočnosti za významné pre svoje rozhodnutie vo veci samej, navrhujem vypočuť svedkov, ktorých čestné vyhlásenia predkladám. Ďalšie tvrdenia sťažovateľov o údajnom porušovaní zákonnosti a ústavnosti volieb sa týkali skutočností, ktoré sa mali odohrať dňa 6. 12. 2002, ale predovšetkým dňa 7. 12. 2002, teda v prvý a druhý deň konania volieb.

Priebehu volieb dňa 6. 12. 2002 vytýkali sťažovatelia v podstate to, že som ja, pani M. K. a K. Š. sa zdržiavali pri budove, v ktorej prebiehali voľby a že K. Š. po 22.00 hod. vošla do volebnej miestnosti. Podľa nich takéto počíňanie spôsobilo nedôstojnosť volieb.

Sťažovatelia   neuviedli   vo   vzťahu   k   uvedenému   volebnému   dňu   žiadne   také skutočnosti, ktoré by mohli mať reálny dopad na priebeh a výsledok volieb a teda nemôžu byť ani dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné.

Pokiaľ ide o to, že som sa zdržiaval v a pri budove, v ktorej sa uskutočňovali voľby, považujem za dôležité uviesť, že je pravdou, že sme ja a ďalší záujemcovia podali žiadosť o možnosť sledovať priebeh volieb. Napriek tomu, že svedok V. N. vo svojej výpovedi pred ústavným súdom uviedol, že nám oznámil, že volebná komisia našim žiadostiam nevyhovela, nie je to pravdou. Práve z uvedeného dôvodu, že sme nemali informácie o tom, či sa vôbec môžeme   zúčastniť   na   sledovaní   priebehu   volieb,   sme   čakali   s uvedenými   osobami   na oznámenie rozhodnutia. Nakoniec, ani rozhodnutie volebnej komisie o tom, že takáto účasť nám umožnená nebola, nepovažujem za súladné so zákonom. Práve uvedený postup volebnej komisie vyvolal vo mne a v ďalších osobách obavy o zákonnosť priebehu volieb a to, že vyhlásené výsledky volieb budú zodpovedať skutočným výsledkom volieb. Tieto naše obavy pramenili z poznania priebehu predchádzajúcich volieb do orgánov miestnej samosprávy v našej obci.

Nakoniec, túto skutočnosť nepriamo samo potvrdzujú aj sťažovatelia, keď uvádzajú, že sme sa „viacnásobne sťažovali telefonicky na vyššie volebné orgány“.

(...) Už v predchádzajúcom podaní som sa obšírne venoval hodnoteniu výpovede svedka   V.   N.,   predsedu   miestnej   volebnej   komisie,   poukazujúc   na   nevierohodnosť   jeho výpovede. Po výsluchoch svedkov vykonaných dňa 10. 11. 2003 je táto nevierohodnosť ešte zrejmejšia.   Ani   výpovede   svedkýň   Mgr.   P.   a L.   nepotvrdili,   že   by   dochádzalo   k   takým rušivým situáciám dňa 6. 12. 2002 - k vyvíjaniu akéhokoľvek nátlaku na členov miestnej volebnej komisie.

Predkladám   ústavnému   súdu   aj   vyjadrenie   Obvodného   oddelenia   PZ   vo   Veľkých Kapušanoch zo dňa 3. 11. 2003, z ktorého vyplýva, že dňa 6. 12. 2002, ani dňa 7. 12. 2002 nebolo na toto OO PZ do miestnej príslušnosti ktorého patrí aj obec Drahňov, oznámené žiadne rušenie verejného poriadku, ani priebehu volieb v obci Drahňov. Podotýkam, že svedok uviedol, že policajnú hliadku privolal.

Možno uzavrieť vo vzťahu k priebehu volieb dňa 6. 12. 2002, že nijaké skutočnosti z neho nezakladajú dôvod vyhlásiť voľby za neplatné.

(...) Neobvykle vysoká účasť voličov v čase medzi 10.00 až 13.00 hod. dňa 7. 12. 2002 nemá žiadny vzťah k zákonnosti, či ústavnosti volieb. Nie je mi celkom jasné, akým spôsobom môže byť porušená zákonnosť alebo ústavnosť volieb tým, že v určitom čase príde voliť naraz viacej voličov. Sťažovatelia ani netvrdili, že by prichádzali voliť viackrát tí istí voliči, alebo že by volili na miesto voličov obce Drahňov iné osoby. Samotný fakt, že prišla v jeden deň volieb voliť prevažná časť voličov, je otázkou rozhodnutia voličov, možno do určitej miery vyplývajúcej aj zo skladby obyvateľstva obce Drahňov, keď si voliči odkladali volebný akt na neskorší čas, ale nemôže byť pričítaná ani na ich ťarchu, na ťarchu volebnej komisie, ani v môj neprospech. Voliči prišli voliť v čase stanovenom pre voľby a je ich právom rozhodnúť sa, v ktorom časovom okamihu.

(...) Ako som uviedol aj ústavnému súdu, ja som bol voliť takisto dňa 7. 12. 2002. Je teda zrejmé, že som sa v uvedený čas v blízkosti volebnej miestnosti zdržiaval. V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na výpoveď svedka L. B., ktorý takisto kandidoval na funkciu starostu obce Drahňov, a ktorý výslovne uviedol, že on sám bol voliť v sobotu o 13.00   hod.   alebo   skôr,   a   zdržal   sa   na   voľbách   asi   hodinu   pre   veľké   množstvo   ľudí. Uviedol, že tam videl aj mňa. Podľa tohto svedka som „stál medzi ľuďmi; neviem či už odvolil alebo prečo tam bol; nevidel som, že by dával nejaké papieriky“. Niet dôvodu pochybovať o tom, že ak by uvedený svedok pozoroval také správanie, aké sa mi pripisuje zo   strany   sťažovateľov,   uviedol   by   to   vo   svojom   výsluchu.   Bol   mojím   protikandidátom a skutočnosť, že by som vyvíjal činnosť, ktorá by mohla ovplyvniť výsledok volieb v môj prospech, by poškodila aj jeho a naopak, ak by boli voľby vyhlásené za neplatné, mohlo by sa   v   krátkom   čase,   pred   uplynutím   riadneho   volebného   obdobia,   sa   uchádzať   znovu o funkciu starostu.

(...) Údajné rozdávanie papierov s označenými poradovými číslami sa sťažovateľom nepodarilo   dokázať   a   to   ani   vo   vzťahu   ku   dňu   5.   12.   2002,   ani   v   deň   volieb.   Znovu poukazujem   na   výpoveď   L.   B.,   ktorý   predovšetkým   nepotvrdil,   že   by   som   dával   nejaké papieriky a ďalej uviedol: „Mne to tak pripadalo, že papiere už ľudia mali pripravené.“ Iba svedkyňa V. S. vo svojej výpovedi uviedla, že videla K. Š. rozdávať papiere. Ako vyplynulo z výsluchu tejto svedkyne pred ústavným súdom, táto svedkyňa sama po voľbách do orgánov miestnej   samosprávy   zbierala   v   obci   Drahňov   podpisy   za   vyhlásenie   týchto   volieb   za neplatné.   Aktívne   sa   teda   angažovala   v procese   podania   sťažnosti   na   Ústavný   súd Slovenskej republiky a je preto pochopiteľné, že má záujem na tom, aby bolo sťažnosti vyhovené.   Z   tohto   dôvodu   považujem   výpoveď   tejto   svedkyne   v   celom   jej   rozsahu   za nevierohodnú, nakoniec, svedkyňa bola vypočutá na základe toho, že sťažovatelia pripojili k sťažnosti jej písomné vyhlásenie, v ktorom uvádzala zásadne odlišné časové údaje ako vo svojej výpovedi.

(...)   Skutočnosť,   že   som   privážal   voličov   k   budove,   v   ktorej   sa   konali   voľby, nepotvrdil znovu okrem V. S. ani jeden zo svedkov vypočutých v konaní. Aj táto svedkyňa však   povedala,   že   nevie   uviesť   meno   žiadnej   konkrétnej   osoby,   ktorú   by   som   svojím motorovým vozidlom priviezol. Ak by som takúto činnosť skutočne vyvíjal, je vylúčené, aby nespoznala ani jednu z osôb, ktoré som mal privážať. Svedkyňa nevedela uviesť ani jediné meno   a   to   preto,   lebo   označením   ktoréhokoľvek   obyvateľa   obce   by   sa   sama   seba   pri prípadnom   vypočutí   takejto   osoby   ústavným   súdom,   usvedčila   z   nepravdivej   výpovede. Poukazujem na to, že ak by som takúto činnosť naozaj vykonával za situácie, že 7. 12. 2002 naozaj prišla voliť prevažná časť voličov, nemalo by sťažovateľom spôsobovať ťažkosti preukázať   túto   skutočnosť   výpoveďami   iných   svedkov,   ktorí   nie   sú   zaangažovaní   na výsledku   konania   o volebnej   sťažnosti   tak,   ako   uvedená   svedkyňa.   Vzhľadom   na   počet obyvateľov obce Drahňov podpísaných pod uvedenú petíciu, vzhľadom na počet tých, ktorí volili sťažovateľov L. C. a M. S., je viac než zrejmé, že činnosť, ktorú mi pripisujú, som nerobil, pretože v opačnom prípade by to bolo veľmi ľahko preukázateľné.

(...)   V   sťažnosti   sťažovatelia   tvrdia,   že   sa   zdržiavalo   v   priestoroch   na   úpravu hlasovacieho lístka naraz viacero voličov a niektorí sa neodobrali do priestoru na úpravu hlasovacích lístkov. V takmer úplne identických vyhláseniach (vrátane použitia rovnakých slov) sa Mgr. L. P., aj K. L. vyjadrili, že „nie je vylúčené, že za paravánmi sa zdržiavalo naraz viac osôb“. Vo svojich výsluchoch pred ústavným súdom už uviedli, že (Mgr. P.) videla viac ľudí za závesom, „povedali, že nevedia čítať a písať, idú pomôcť“. Svedkyňa uviedla, že sa tak stalo asi 5 x. (...) Ak by tomu tak aj bolo za okolností, ktoré svedkyňa uviedla, teda, že išlo o negramotných občanov, by takýto postup bol súladný aj so zákonom, aj s Ústavou SR. Ja však považujem za podstatné; že svedkyňa s určitosťou vylúčila, že by sa   mohlo   stať,   že   by   sa   na   voľbách   nezúčastnili   presne   tí   voliči,   ktorí   boli   uvedení vo volebnom zozname, že by niektorí z voličov mohli voliť opakovane, alebo že by došlo k zámene voličov. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa K. L. K uvedenej skutočnosti sa vyjadrovala   aj   svedkyňa   K.   L.   Jej   výpoveď   k   tejto   otázke   však   nemôže   byť   dôkazom v prospech tvrdení sťažovateľov. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ sa vyjadrovala o tom, či ona sama videla na miesto, kde sa upravovali hlasovacie lístky, nevidela na toto miesto stále, ale pretože jej úlohou bolo predovšetkým venovať sa evidencii prichádzajúcich voličov, venovala sa predovšetkým tomuto. Podotýkam, že okrem zapisovateľky a Mgr. L. P. boli v miestnosti, kde sa uskutočňovali voľby, aj po odchode troch členov s prenosnou urnou, neustále prítomní ďalší 5 členovia volebnej komisie. Aj pri väčšom množstve voličov vo volebnej miestnosti (údaje jednotlivých svedkov sa rozchádzajú od 10 až 15, po 20 až 30) mohli dostatočne sledovať priebeh volebného aktu a nedopustiť jeho nezákonný priebeh u jednotlivých   voličov.   V   tejto   súvislosti   poukazujem   na   výpoveď   L.   B.,   ktorý   bol   voliť v inkriminovanom čase a ktorý sám uviedol, že si nevšimol, že by niekto volil inak ako tak, že   by   prišiel   priestorom   na   úpravu   hlasovacieho   lístka   a   ktorý   za   najväčší   nedostatok situácie vo volebnej miestnosti považuje to, že by ľudia mohli na poslednú chvíľu zmeniť názor, pretože by jeden druhého mohol ovplyvniť. Svedok sa odvolával na to, že jeho otec, ktorý bol vo volebnej komisii, upozorňoval na túto skutočnosť predsedu volebnej komisie. Vo svojom vyhlásení, ktoré urobil a ktoré som predložil ústavnému súdu však vyplýva, že tento člen volebnej komisie považuje priebeh volieb za zákonný a svedkyňa Mgr. P. vo svojej   výpovedi   uviedla,   že   upozornila   na   neporiadok   vo   volebnej   miestnosti   predsedu volebnej komisie - pána B., aj pána G. Ak by tak ako vypovedá svedok L. B. ml. bol jeho otec ako člen volebnej komisie nespokojný s priebehom volieb, potom vyjadrenie Mgr. L. P. by nebolo zmysluplné. Za dôležité považujem aj to, že už uvedená svedkyňa sama uviedla, že „raz pán N. urobil poriadok, potom sa už nič nestalo“ (...).»

Odporca v reakcii na vyjadrenie sťažovateľov (zo 4. decembra 2003) vo vyjadrení z 8. januára 2004 o. i. uviedol: „Podľa názoru odporcu, sťažovatelia samotní si uvedomujú, že   sa   ocitli   v   dôkaznej   núdzi.   Teda,   že   nedokážu   predložiť   alebo   navrhnúť   dôkazy   na preukázanie   nimi   tvrdených   hrubých   porušení   zákona   č.   346/1990   Zb.   o   voľbách do orgánov samosprávy obcí a článkov Ústavy SR, ktoré by mali spôsobiť neplatnosť volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Drahňov vo voľbách konaných dňa 6. a 7. 12. 2002 v obci Drahňov. Tento záver odporca vyvodzuje z toho, že v predmetnom stanovisku sa sťažovatelia snažia nahradiť tvrdenia svedkov, ktoré by pre nich boli žiaduce, ale   v   skutočnosti   v   ich   výpovediach   neobsiahnuté,   svojimi   vlastnými   formuláciami a konštrukciami a vyvodzovaním skutkových záverov z týchto svedeckých výpovedí, ktoré v skutočnosti ich obsahu nezodpovedajú.

(...)   Sťažovatelia   v   predmetnom   podaní   ďalej   tvrdia,   že   Mgr.   L.   P.   a   K.   L. viacnásobne   upozornili   predsedu   volebnej   komisie   na   „obťažovanie   voličov   na   chodbe počas vykonania volieb a na neprehľadnosť vo volebnej miestnosti a na skutočnosť, že za paravánmi bolo naraz viac voličov, čím sa narušila tajnosť hlasovania“. Túto časť podania sťažovateľov   nemožno   kvalifikovať   inak,   ako   tak,   že   sťažovatelia   tvrdia,   že   svedkyne povedali to, čo v skutočnosti nepovedali.

V   úplne   identických   vyhláseniach   týchto   dvoch   svedkýň   predložených   ústavnému súdu súčasne so sťažnosťou (odlišné sú len v častiach, v ktorých svedkyne uvádzajú svoju funkciu vo volebnej komisii) svedkyne uvádzajú: „Nie je vylúčené, že za paravánmi sa zdržiavalo naraz viac osôb.“

(...) Pri porovnaní týchto svedeckých výpovedí je zrejmé, že nie sú v tejto otázke zhodné. Svedkyňa L. totiž ani raz vo svojej výpovedi neuviedla, že by ona videla, alebo, že by mala vedomosti o tom, že za závesom sa zdržiavajú naraz viacerí voliči. Tvrdila len, že raz tak chceli voliči urobiť, ale boli upozornení na to, že nesmú. Svedkyňa L. a Mgr. P. zhodne potvrdila, že sedeli vedľa seba a venovali sa spolu tej istej činnosti, kontrolovaniu prichádzajúcich   voličov   podľa   zoznamu   voličov.   Je   teda   nevysvetliteľné   prečo,   ak v skutočnosti   v   piatich   razoch,   tak   ako   to   vypovedala   svedkyňa   Mgr.   P.,   mali   voliť negramotní   voliči   s   pomocou,   prečo   túto   skutočnosť   nezaregistrovala   svedkyňa   L. a neuviedla ju vo svojej výpovedi. Vychádzajúc zo skutočného obsahu týchto svedeckých výpovedí môžu len sťažovatelia motivovaní snahou uspieť v tomto konaní pred ústavným súdom vyvodiť záver o preukázaní skutočnosti, že za paravánmi bolo naraz viac voličov. Aj keby   sa   pripustila   pre   sťažovateľov   najviac   žiaduca   možnosť   uvádzaná   vo   výpovedi svedkyne Mgr. P., aj v tom prípade by išlo o zákonný priebeh volieb, tak ako to odporca uviedol v predchádzajúcich podaniach ústavnému súdu. Iné dôkazy v konaní vykonané však nepodporujú ani záver o takom spôsobe hlasovania, ako uviedla táto svedkyňa a nakoniec, ako to odporca uviedol, aj jej výpoveď je vnútorne protirečivá. Skutočnosť, že by svedkyne Mgr. P. a K. L. upozorňovali na obťažovanie voličov na chodbe a počas vykonania volieb, je   rýdzou   fabuláciou   sťažovateľov,   pre   ktorú   niet   žiadnej   opory   vo   výpovediach   týchto svedkýň.

(…)   Podľa   názoru   odporcu,   sťažovatelia   nepreukázali   žiadne   zo   svojich   tvrdení o nezákonnosti a neústavnosti volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Drahňov dňa 6.   a   7.   12.   2002.   Odporca   poukazuje   opätovne   na   skutočnosť,   že   okrem   neúspešných protikandidátov sťažnosť   podalo aj   185 oprávnených voličov   obce   Drahňov (Je   v tejto súvislosti   irelevantné,   že   okolnosti   za   ktorých   boli   získavané   podpisy   pod   petíciu   za nezákonnosť   týchto   volieb,   boli   prinajmenšom   neštandardné).   Pri   takomto   počte sťažovateľov, zohľadňujúc počet hlasov, ktoré získali sťažovateľ v 1. a v 2. rade vo voľbách, považuje odporca za vylúčené, aby v prípade, že by skutočne došlo k takému porušeniu zákonnosti a ústavnosti volieb ako to tvrdia sťažovatelia, sa mohli ocitnúť v dôkaznej núdzi a nepreukázať tieto skutočnosti ústavnému súdu presvedčivým spôsobom. Neobstojí v tejto súvislosti   v   predchádzajúcich   podaniach   sťažovateľov   naznačený   fakt,   že   odporca   má výhodnejšie   postavenie,   keďže   je   starostom   v   obci   Drahňov   a   už   v   tejto   súvislosti   je problematické   navrhnúť   dôkazy,   ktoré   by   v   skutočnosti   spochybňovali   jeho   mandát. V konaní boli vypočuté svedkyne Mgr. P. a K. L., ktoré obidve sú zamestnankyňami obce. Boli nimi v predchádzajúcom volebnom období a sú nimi aj v súčasnosti. K. L. pracuje na obecnom úrade a je v bezprostrednom dennom kontakte s odporcom. Napriek tomu, ak to vyplýva   z   jej   výpovede,   ju   nemožno   podozrievať   nijako   zo   snahy   svojou   výpoveďou napomôcť k úspechu v tomto konaní odporcovi. Pre opačný záver svedčí viacero okolností. Nemožnosť preukázať dôvody vyhlásenia volieb za neplatné, je spôsobená výlučne neexistenciou   týchto   dôvodov.   Z   tohto   dôvodu   navrhuje   odporca   o   ústavnej   sťažnosti sťažovateľov rozhodnúť tak, že jej nevyhovie.“

Odporca   v reakcii   na vyjadrenie   sťažovateľov   (zo   7.   januára 2004)   vo   vyjadrení z 22. januára 2004   o.   i.   uviedol: „Podanie   sťažovateľov   neobsahuje   žiadne   skutočnosti, ktoré   by   spochybňovali   moje   tvrdenia   obsiahnuté   v   doterajších   podaniach   v tejto   veci. K tvrdeniam   sťažovateľov   o   tom,   čo   bolo   preukázané   výpoveďami   svedkov   považujem za potrebné uviesť, že vo svojom podaní zo dňa 8. 1. 2004 som citáciami výpovedí svedkov usvedčil sťažovateľov z toho, že vydávajú za vypovedané svedkami to, čo v skutočnosti títo svedkovia nepovedali.

Považujem za potrebné   zdôrazniť   to,   že ani   sťažovatelia,   ani vypočutí   svedkovia nedokázali uviesť ani raz jedného voliča, ktorého by som priviezol na voľby pred volebnú miestnosť, ani raz jedného voliča, ktorý bol v priestore pre úpravu hlasovacích lístkov. Ak som už uviedol, je vylúčené, aby pri činnosti, ktorú som mal vykonávať počas volieb a ktorá by mala byť dôvodom neplatnosti volieb, nebolo možné označiť ani jedinú takúto osobu. Neočakával by som vymenovanie všetkých voličov, ktorých som mal priviesť k voľbám, ani všetkých, ktorí volili iným ako zákonným spôsobom. Nemožnosť označiť čo i len jediného takéhoto voliča však nasvedčuje tomu, že sťažovatelia a aj svedkovia si netrúfajú označiť žiadnu osobu, o ktorej by chceli tvrdiť, že bola mnou v čase zákazu volebnej kampane agitovaná, privezená pred budovu, v ktorej sa uskutočňovali voľby alebo, ktorá volila iným ako zákonným spôsobom, pretože výsluchom takejto osoby pred ústavným súdom by boli usvedčení z klamstva.

(…) Nemám obavy z toho, že by akékoľvek ďalšie dokazovanie v prípade pravdivosti svedeckých výpovedí mohlo potvrdiť čo i len jeden z dôvodov, pre ktorý sa sťažovatelia domáhajú vyhlásenia volieb za neplatné.

Som však toho názoru, že za čas, ktorý uplynul od podania sťažnosti sťažovateľov mali možnosť označiť a predložiť ústavnému súdu dôkazy, ktoré by skutočne preukázali ich tvrdenia, ak by boli pravdivé. Ak je dôkazná situácia v súčasnosti v tomto konaní taká ako je, napriek výsluchu sťažovateľmi navrhovaných svedkov, svedčí to o nemožnosti dokázať tvrdenia   sťažovateľov,   pretože   sú   nepravdivé.   Preto   som   toho   názoru,   že   je   v   konaní potrebné rozhodnúť na základe doteraz vykonaného dokazovania spôsobom, ktorým som navrhoval doposiaľ, teda sťažnosti sťažovateľov nevyhovieť.“

3.2 Sťažovatelia po výsluchu svedkov vykonaného ústavným súdom 1. júla 2003 navrhli   doplniť   dokazovanie   vyžiadaním   si   vyjadrenia   príslušného   notára   o tom,   či vyhlásenie F. B. z 25. februára 2003 bolo písané na notárskom úrade alebo na notárskom úrade bol iba overený jeho podpis, a výsluchom svedkov L. B. ml., V. S., K. L., L. P. a A. B.Sťažovatelia po výsluchu svedkov vykonaného ústavným súdom 10. novembra 2003 vo vyjadrení zo 4. decembra 2003 o. i. uviedli: «(...) Svedkyňa p. M. L. vo svojej výpovedi potvrdila, že tesne pred voľbami sa uskutočnilo predvolebné zhromaždenie pred domom Z. L. a že na tomto zhromaždení vystúpil o. i. p. T. J.. Pred zhromaždením dostal od p. K. aj papier, ktorý je pripojený k volebnej sťažnosti s tým, aby tieto čísla zakrúžkovala. Z jej výpovede vyplýva, že to zhromaždenie sa uskutočnilo 5. 12. 2002 a na otázku právneho zástupcu sťažovateľov uviedla, že aj vo štvrtok 5. pán J. rozdával zemiaky. Z výpovede svedkyne vyplýva, že pán J. rozdával zemiaky nie iba 5. 12., ale aj skôr v pondelok a utorok a že prasiatka dával tiež skôr, túto skutočnosť potvrdila neskôr aj p. A. B., ktorej tieto prasiatka boli dané. Potvrdila tiež, že papierik s vyznačením kandidáta koho bolo treba zakrúžkovať dostala od p. K., ďalej sa preukázalo, že na M. sa rozdávali balíčky deťom a že tie   roznášali   K.   a M.   a   vozidlo   riadil   p.   T.   J.   Keď   stála   počas   volieb   pred   volebnou miestnosťou s ostatnými aj s jej manželom, vtedy sa rozdávalo aj víno, M. a K. (K. a Š.).

Je pozoruhodné aj to, že svedkyňa uviedla, že p. K. ako aj p. T. J. sa pokúšali ju ovplyvniť,   aby   zmenila   svoje   pôvodné   vyhlásenie.   Nakoniec   svedkyňa   potvrdila   aj skutočnosť, že jej prehlásenie bolo robené spolu s prehlásením p. F. B.

Nemôžeme súhlasiť spôsobom ako sa snaží vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 07. 2003 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne p. T. J. spochybniť výpoveď svedkyne. Svedkyňa totiž   ohľadom   obsahu   svojej   výpovede   nebola   dezorientovaná,   pripúšťame,   že   bola dezorientovaná, ale iba v súvislosti pre ňu s neobvyklou situáciou za ktorej sa výpoveď uskutočnila, a to najmä z dôvodu neovládania slovenčiny, nie vždy presne preložené otázky a samotné miesto výpovede, čo však je prirodzené u každého kto vypovedá pred súdom. Právna zástupkyňa sa pokúsila spochybniť jej výpoveď aj na pojednávaní, ale vtedy svedkyňa   veľmi   razantne   a   jednoznačne   uviedla   „neviem   čítať   ani   písať,   ale   toľko rozumiem“.   Je   potrebné   vziať   do   úvahy,   že   predmetom   jej   výpovede   neboli   zložité skutočnosti a situácie, ale iba udalosti a osoby, na ktoré sa aj po uplynutí značného obdobia pamätala.   Preto   je   zarážajúce   tvrdenie   o   schopnostiach   svedkyne   pamätať   si a reprodukovať   udalosti.   Nie   je   možné   vylúčiť   občana   z   dokazovania   a   spochybniť   jej výpoveď iba z dôvodu nižšej vzdelanosti.

Máme za to, že každú jednotlivú výpoveď aj tak hodnotí ústavný súd jednotlivo ale aj vo   vzájomnej   súvislosti   s   ostatnými   výpoveďami.   Naviac   pravdivosť   tvrdenia   svedkyne v plnej miere potvrdzuje výpoveď pani A. B.

(...) Vôbec nie je pravda tvrdenie odporcu v tom, že by F. B. bol v celom rozsahu poprel obsah   pôvodného vyhlásenia.   Práve   obsah jeho   výpovede zo   dňa   1.   7.   2003   je v rozpore s jeho druhým vyhlásením zo dňa 25. 02. 2003. Pri vyhlásení zo dňa 17. 12. 2002 sa zúčastnila aj svedkyňa M. L. a sám svedok tvrdil, že je tam niečo pravdivé a niečo nie a to preto, že bol pod vplyvom alkoholu pri robení prehlásenia.

Svedok však potvrdil, že dňa 5. 12. sa konalo zhromaždenie pred domom p. L. ako aj to,   že   pán   T.   J.   rozdával   Mikuláša.   Potvrdil   aj   to,   že   jej   matka   dostala   tiež   papier s vyznačenými kandidátmi.

(...) Sme toho názoru, že aj doterajšie dokazovanie preukazuje jednak pravdivosť našich tvrdení   ako   aj pravdivosť   vyhlásení   jednotlivých   svedkov a   najmä,   že   zo   strany označených   účastníkov   došlo   k   takým   konaniam,   ktoré   majú   za   následok   neústavnosť a nezákonnosť výsledku volieb do orgánov miestnej samosprávy vo volebnom obvode obce Drahňov vo voľbách konaných v dňoch 6. a 7. 12. 2002.

(...) Je nesporné a preukázané, že p. T. J., kandidát na starostu obce Drahňov ako aj p. K. Š. a M. K., kandidátky na poslankyne obecného zastupiteľstva svojimi konaniami porušili zákaz vedenia volebnej kampane aj v prípravnej fáze volieb dňa 5. 12. 2002, ale aj v čase samotných volieb v dňoch 6. a 7. 12. 2002.

Svojimi   konaniami   tak   porušili   ústavnú   zásadu   slobodnej   súťaže   politických   síl v demokratickej spoločnosti vyjadrenú v článku 31 Ústavy SR ako aj ust. § 30 ods. 2 a 15 zákona č. 346/1990 Zb. v platnom znení.

(...) Je preukázané a nesporné aj to, že v konaní preukázané porušenia sú hrubé, závažné a opakujúce a sa vyústili v obťažovaní voličov aj počas výkonu samotných volieb. Sťažovatelia majú za to, že hrubosť alebo závažnosť porušenia zákona treba posúdiť s prihliadnutím na orgán verejnej moci, do ktorého sa voľby konajú. Určité správanie sa a porušenia práva, ktoré môžu mať v podstate zanedbateľný účinok na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, môžu zásadne ovplyvniť priebeh a výsledok do orgánu územnej samosprávy. Z rovnakých hľadísk a kritérií treba posúdiť aj volebnú kampaň ako aj spôsob vedenia   volebnej   kampane   vo   voľbách   do   orgánov   obecnej   samosprávy   ako   aj   vplyv kampane vedenej v čase moratória na výsledky volieb v obci aká je obec Drahňov. Je podstatný   rozdiel   v   rozsahu,   vo   forme   ale   aj   v   spôsobe   vedenia   kampane   pri   voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a pri voľbách do miestnej samosprávy. Tento rozdiel ešte ďalej ovplyvňuje charakter a veľkosť ako aj štruktúra a zloženie obyvateľstva tej-ktorej obci. Je nesporné, že takéto správanie sa, porušenie práva k akému došlo v danom prípade pri voľbách v čase moratória a v čase samotných volieb mohlo zásadne ovplyvniť ale aj ovplyvnilo   výsledky   volieb   v   obci   so   727-mi   oprávnenými   voličmi   pri   účasti   piatich kandidátov   na   starostu   obce   a   pri   počte   65-tich   kandidátov   na   poslancov   obecného zastupiteľstva.

(...) V danej veci je nepochybné, že k porušeniu ústavnosti a zákonnosti došlo aj v prí- pravnej fáze volieb porušením zákazu vedenia volebnej kampane ako aj v čase samotných volieb   porušením   zákazu   vedenia   kampane   ale   aj   porušením   zákonných   podmienok priebehu a spôsobu hlasovania vo volebnej miestnosti.

(...) V prípravnej fáze a vo fáze samotných volieb boli porušené ustanovenia článku 30 ods. l prvá veta, ods. 2 a 3, a článok 31 Ústavy Slovenskej republiky ako aj ustanovenia § 29, § 30 ods. 1, 2, § 31 ods. 1, 4, 5, 6, § 32, § 33 a 36 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí.

Vedenie volebnej kampane mimo určeného času má za následok narušenia slobodnej súťaže politických síl zaručených čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky a je v rozpore s § 30 ods. 1 a 2 zákona č. 346/1990 Zb. v platnom znení.

Spoločné   hlasovanie   v   priestoroch   určených   na   úpravu hlasovacích   lístkov   je porušením § 29 citovaného zákona ako aj zásady tajnosti hlasovania. Hromadný prístup do volebnej miestnosti je porušením § 31 ods. 1 cit. zákona. Umožnenie hlasovania mimo určeného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov je porušením § 31 ods. 5 cit. zákona. Trpenie   neporiadku vo volebnej   miestnosti a   v   jej   bezprostrednom   okolí   je   porušením povinnosti   predsedu   volebnej   komisie   podľa   čl.   33   citovaného   zákona.   Vyslanie   troch členov volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou k voličovi je v rozpore s ust. § 31 ods. 6 zákona č. 346/1990 Zb. v platnom znení. Všetky tieto porušenia mali za následok nedôstojný   priebeh   hlasovania   vo   voľbách   do   orgánov   samosprávy   v   obci   Drahňov a preukázateľne ovplyvnili priebeh ako aj výsledok volieb do obecného zastupiteľstva ako aj voľby starostu obce.

Sťažovatelia majú za to, že horeuvedené správanie a viacnásobné porušenia zákona, sú hrubým zásahom do práv občanov spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Poskytnutie naturálií a rôznych výhod kandidátmi voličom je okrem horeuvedených aj ovplyvňovaním výsledku volieb, čo má aj trestnoprávne aspekty. (...) Sťažovatelia okrem navrhnutých dôkazov nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie. Ak   ústavný   súd   bude   považovať   za   potrebné   sme   za   vypočutie   svedkov,   ktorí   neboli z nejakých   dôvodov   doteraz   vypočutí   a   k   veci   sa   doteraz   nevyjadrili   p.   M.   K.   a K.   Š., označené účastníčky na strane odporcov (...).»

Sťažovatelia v reakcii na vyjadrenie odporcu (z 28. novembra 2003) sa vo vyjadrení vrátili k hodnoteniu tvrdení odporcu, k rôznym tvrdeniam z písomných vyhlásení i výpovedí svedkov a o. i. uviedli: „Máme za to, že aj samotné vyjadrenie odporcu T. J. potvrdzuje nami tvrdené skutočnosti ako aj to, že došlo k porušeniu ústavnosti a zákonnosti volieb tak v prípravnej fáze ako aj vo fáze samotných volieb.

(...) Súhlasíme s názorom odporcov v tom, že neobvykle vysoká účasť voličov v čase medzi 10.00 až 13.00 hod. dňa 7. 12. 2002 sám o sebe nemá žiadny vzťah k zákonnosti, či ústavnosti volieb. V danom prípade však išlo o vedomé organizovanie hromadnej účasti a to o. i. aj privážaním voličov k voľbám zo strany p. T. J. Uvedené skutočnosti potvrdili aj svedkovia   V.   S.   a   I.   S.,   ktorá   však   na   výsluchu   nemohla   zúčastniť.   Navrhujeme   preto vypočutie I. S. aj k týmto okolnostiam.

Sme ďalej toho názoru, že nie je možné ďalej považovať za nevierohodné výpovede svedkov   iba   z   dôvodu,   či   sa   angažovali   alebo   nie   v   súvislosti   s   podávaním   ústavnej sťažnosti. Poznamenávame, že okrem navrhovateľov v rade 1. a 2. sťažovateľmi je aj 185 občanov   - voličov,   ktorých   názory,   resp.   výpovede   nie   je   možné   iba   z   tohto   dôvodu spochybniť.

Musíme uviesť aj to, že p. V. S. dostatočne a jasne uviedla vo svojom vyjadrení uvedenie   odlišných   časových   údajov   v   zápisnici   a   pri   svedeckej   výpovedi.   Chybu nespôsobila ona, ale došlo k omylu v prejave pri prepísaní vyhlásenia zo strany právneho zástupcu. Pravdou je však to, čo uviedla pri výpovedi na otázku sudcu spravodajcu. (...)   Považujeme   za   preukázanú   aj   tú   skutočnosť   napriek   tvrdeniam   p.   T.   J.,   že voličov dňa 7. 12. 2003 ako kandidát na poslanca a starostu obce privážal k vykonaniu volebného aktu so svojím motorovým vozidlom a to napriek tomu, že svedkovia neuviedli ani jedno meno z osôb, ktorých takto priviezol. Je potrebné k veci uviesť, že ťažko rozoznať osoby v naplnenom vozidle, ktoré je v pohybe.

Doteraz   vypočutí   svedkovia   jednoznačne   potvrdili,   že   počas   vykonania   volieb   - hlasovania vo volebnej miestnosti bolo naraz viac ľudí (25 - 30) a rovnako aj za paravánmi, kde sa vykonal volebný akt. Súhlasíme s tým, že negramotným občanom môže pomôcť iná osoba pri volebnom akte ale iba po oznámení a so súhlasom volebnej komisie. V miestnosti však bol taký neporiadok, že túto skutočnosť členovia volebnej komisie nezaregistrovali ani nemohli dosledovať, keďže sa sústredili na identifikáciu voličov, na rozdávanie hlasovacích lístkov a nie na poriadok vo volebnej miestnosti, resp. za paravánmi a naviac z volebnej komisie práve v tomto období chýbali 3 členovia. Skutočnosť, že sa tak stalo však potvrdili všetci   vypočutí   svedkovia   a   to   aj   svedkovia   mimo   členov   volebnej   komisie.   Vypočuté svedkyne nemohli uviesť meno voliča, ktorý volil v prítomnosti inej osoby jednak preto, že sa o takúto možnosť oficiálne nepožiadalo a jednak z dôvodu, že mali za úlohu identifikovať prichádzajúcich   voličov   a   nie   v   poslednom   rade   z   dôvodu   veľkého   počtu   voličov v miestnosti, ktorá okolnosť priam dávala a núkala možnosť k takýmto situáciám. Za týchto okolností sa stalo, že v jednej obálke sa nachádzali dva hlasovacie lístky, jeden platný a jeden neplatný.

Aj   svedok   L.   B.   ml.   pripustil,   že   mohlo   dôjsť   k   tomu,   že   niekto   by   za   iného zakrúžkoval na hlasovacom lístku, keďže za paravánmi neboli voliči sami.

V súvislosti s poriadkom, či neporiadkom vo volebnej miestnosti a v záujme odstráne- nia rozporu v tvrdení p. L. B. ml. a p. L. B. st., navrhujeme vypočuť pána L. B. st., člena volebnej komisie (...).“

Sťažovatelia   v replike   na   vyjadrenie   odporcu   (z   8.   januára   2004)   vo   vyjadrení z 26. januára 2004 o. i. uviedli: „Máme za to, že z rozsiahleho dokazovania ústavného súdu a z našich citovaných podaní vôbec nevyplýva, že by sme sa boli ocitli v dôkaznej núdzi ako sa to snaží podsúvať ústavnému súdu odporca vo svojom stanovisku zo dňa 8. 1. 2004. Skôr sme toho názoru,   že zo strany odporcu ide o účelové podania.   Odporca už vo svojich vyjadreniach namieta iba to, že nedošlo k takým okolnostiam, ktoré by vyvolali neplatnosť volieb ale už sa nezmieňuje o nezákonnosti volieb. Totiž výsledky dokazovania preukazujú, že došlo k porušeniu ústavnosti a zákonnosti volieb tak v prípravnej fáze ako aj vo fáze samotných volieb.

Nesúhlasíme s tým, že by sme sa boli v našich podaniach nahradili tvrdenia svedkov, ktoré by pre nás boli žiaduce ale v skutočnosti v ich výpovediach neobsiahnuté, veď ako to vyplýva   napríklad   aj   z   nášho   podania   zo   dňa   4.   12.   2003   v   každom   prípade   nášho odôvodnenia sme   odcitovali   časť   výpovede   svedkov   zo   zápisnice   a tieto   sme zhodnotili podľa nášho pohľadu. Toto naše hodnotenie je však iba jeden pohľad a názor na vec. Jedine ústavný súd je kompetentný dôkazy hodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, teda vychádzajúc zo všetkého čo vyšlo z konania najavo. My ani v jednom prípade sme nevytrhli výpovede svedkov z celého kontextu ako to robí odporca.

(...) Sme za to, že z uvedených vyplýva aj obťažovanie voličov ako aj členov volebnej komisie. Tieto výpovede môžeme hodnotiť iba tak ako to odzneli a vo vzájomnej súvislosti s inými výpoveďami a písomnými prehláseniami. Záver je jednoznačný, a to permanentné porušovanie ústavnosti a ustanovení zákona o voľbách do miestnej samosprávy.

(...) Vierohodnosť výpovede svedkyne V. S. jednak potvrdzuje jej písomné vyhlásenie ako aj vyjadrenie p. S.

Ako to vyplýva z horeuvedených, podanie odporcu zo dňa 8. 1. 2004 je iba snahou skresliť   údaje   a   znížiť   váhu   dôkazov,   ktoré   boli   vykonané   pred   podaním   sťažnosti a v priebehu konania o ústavnej sťažnosti. Je jednoznačné, že dôkazná núdza tu nie je a nie úplne rovnaké slovné vyjadrenia svedkov na tú istú vec ešte neznamená rozpornosť ich tvrdení. Právo a povinnosť hodnotenia dôkazov však nie je vecou účastníkov konania ale ústavného súdu, ktorý ich vykoná podľa procesných pravidiel. Dôkazom však je všetko čo s vecou súvisí, ktoré boli zabezpečené a ktoré vyšli za konania najavo.

Preto nám neostáva nič iné iba trvať na podanej sťažnosti ako aj na hodnotení v našom podaní zo dňa 4. 12. 2003 na stranách 4 až 8 a na vyjadrení k podaniu odporcov a k návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 7. 1. 2004.“

Posúdenie predmetu konania – právny názor ústavného súdu

4. Ústavný súd musel v danej veci posúdiť, či na základe skutočností, ktoré uviedli sťažovatelia,   t.   j.   že   odporcom, M.   K.   a K.   Š.,   kandidátmi   na   poslanca   obecného zastupiteľstva,   ako   aj   inými   občanmi   sa   pokračovalo   vo   volebnej   kampani   a volebnej agitácii   v čase   jej   zákazu   5. decembra   2002   formou   volebného   zhromaždenia   (ďalej   aj „skutkové tvrdenie č. 1“) a v čase konania volieb formou rozdávania papierikov rómskym voličom obsahujúcich vyznačené poradové čísla navrhnutých kandidátov, odprevádzaním skupín voličov k budove volebnej miestnosti a permanentným zdržiavaním sa na chodbe pred volebnou miestnosťou a v jej bezprostrednej blízkosti so skupinami voličov (ďalej aj „skutkové tvrdenie č. 2“), došlo k viacnásobnému porušeniu ústavnosti a zákonnosti volieb do   orgánov   samosprávy   obce   Drahňov   konaných   v   dňoch   6. a 7.   decembra   2002 v prípravnej   fáze   volieb   porušením   zákazu   vedenia   volebnej   kampane,   ako   aj   v   čase samotných   volieb   porušením   zákazu   vedenia   kampane,   ale   aj   porušením   zákonných podmienok priebehu a spôsobu hlasovania vo volebnej miestnosti.

5.   Uvedené   dve   skutkové   tvrdenia   však   bolo   potrebné   najprv   posúdiť   z toho hľadiska, či a v akom rozsahu ich možno (vzhľadom na protichodné tvrdenia účastníkov konania) považovať za preukázané, a to s ohľadom na vykonané dokazovanie.

Hodnotenie dôkazov

5.1   Ústavný   súd   konštatuje,   že   na   preukázanie   uvedených   skutkových   tvrdení nepredložili sťažovatelia ústavnému súdu   žiadny relevantný písomný dôkaz,   ale navrhli vypočuť viacerých svedkov, zoznam ktorých postupne rozširovali. Sťažovatelia ohľadne navrhnutých svedkov ústavnému súdu predložili ich písomné vyhlásenia, ktoré boli spísané za   prítomnosti   právneho   zástupcu   sťažovateľov.   Ústavný   súd   zistil   niekoľko   zhodných formulácií   v predložených   písomných   vyhláseniach   svedkov,   dokonca   aj   dodatočné nahradenie písomného vyhlásenia iným a pri výsluchoch svedkov rôzne rozdiely medzi obsahom   ich   „výpovedí“   zaznamenaných   v   týchto   písomných   vyhláseniach   a obsahom výpovedí   svedkov   pred   ústavným   súdom,   na   ktoré   upozornil   aj   odporca   vo   svojich písomných   vyjadreniach   k vykonanému   dokazovaniu.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd nemohol   akceptovať   snahu   právneho   zástupcu   sťažovateľov   pripisovať   pri   hodnotení dôkazov väčší význam predloženým písomným vyhláseniam, ktoré vzhľadom na uvedené ani nebolo možné považovať prima facie za vierohodné, než vlastným výpovediam svedkov pred ústavným súdom (§ 126 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde). Nemohol akceptovať ani to, aby podrobne porovnával výpovede svedkov s ich   predchádzajúcimi   písomnými   vyhláseniami,   pretože   predmetom   ich   svedeckej výpovede bolo to, čo svedok vie o napadnutých voľbách, a nie to, čo je o tom uvedené v jeho písomnom vyhlásení. V niektorých prípadoch svedeckých výpovedí však ústavný súd práve v dôsledku zjavných nezrovnalostí medzi obsahom písomného vyhlásenia a obsahom výpovede pred ústavným súdom musel dokonca konštatovať nízku vierohodnosť výpovede svedka   (svedok   F.   B.,   svedkyňa   V.   S.) a z tohto   dôvodu   jej nepoužiteľnosť na zistenie sporných skutočností.  

Vzhľadom na to, že podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je to predovšetkým sťažovateľ, ktorý v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj doložiť exaktnými dôkazmi (pozri   napr.   PL.   ÚS   17/94),   ústavný   súd   musel   pri   hodnotení   dokazovania   uvedené nezrovnalosti   vo   výpovediach   svedkov   a tým   vyvolané   pochybnosti   o ich   vierohodnosti pričítať na ťarchu sťažovateľov.

5.2 Čo sa týka tvrdení sťažovateľov (skutkového tvrdenia č. 1), že odporcom, M. K. a K.   Š.,   kandidátmi   na   poslanca   obecného   zastupiteľstva,   ako   aj   inými   občanmi   sa pokračovalo vo volebnej kampani a volebnej agitácii v čase jej zákazu 5. decembra 2002 formou volebného zhromaždenia, ústavný súd konštatuje, že odporca uskutočnenie takéhoto zhromaždenia poprel a žiaden zo svedkov, ktorí sa k tomu vyjadrili, neumožnil ústavnému súdu   toto   tvrdenie   považovať   za   preukázané,   pretože   výpovede   ohľadne   času   a účelu zhromaždenia boli nepresné a rozporné (svedkyne M. L. a A. B.) alebo ich nebolo možné považovať prima facie za vierohodné (svedok F. B.).

Svedkyňa   M.   L.   postupne   uvádzala: „(…)   bolo   to   v piatok,   kedy   pán   J.   zvolal zhromaždenie   Rómov   a pán   J.   sľuboval   zhromaždeným   Rómom   prácu   a domy.   (...)   Na zhromaždení sa rozdávali mikulášske balíčky deťom. Roznášali to K. a M.. Vozidlo riadil pán (pozn. ukázala na pána J.) starosta. (...) To spomínané zhromaždenie bolo večer od 2. h do 6. h. Ja som tam stála pol hodiny, potom som odišla. (…) pán J., K. a M. (...) sľubovali všetko možné, prácu na poli... pán J. rozdával zemiaky - vrece (...) Bolo to pred voľbami (...) aj vo štvrtok 5. pán J. rozdával zemiaky. Tak sa pamätám, že to bolo vo štvrtok, lebo vtedy dal aj tri prasiatka. (...) Keď sme dostali tieto prasiatka, bolo potrebné ísť na ďalší týždeň voliť. Tieto prasiatka boli dané mojej sestre B. A.“

Spomenutá svedkyňa A. B. k tomu uviedla: „(...) keď boli voľby, pán T. J. mi dal dve prasiatka asi 30 kg. Jedno som musela zaplatiť a ohľadne druhého mi povedal, že toto nemusím zaplatiť, ak vyhrá voľby. Viem, že prasiatka sa dávali aj ďalším Rómom, tiež sa dávali zemiaky a mlieko. Tieto prasiatka ja, ako aj ostatní Rómovia, približne 40 - 50 ľudí, dostali 2. až 3. 12. 2002. Pamätám sa presne, že to bolo 2. alebo 3. 12. 2002. Nemôžem sa v dátume mýliť (...).“

Ústavný   súd   na   záver   tohto   hodnotenia   dokazovania   dodáva,   že   tvrdenia sťažovateľov   boli   ohľadne   uvádzaného   zhromaždenia   neurčité   a všeobecné,   hoci   podľa názoru ústavného súdu bolo v možnostiach sťažovateľov zabezpečiť si tak o čase, ako aj o účele   zhromaždenia   konkrétne   informácie   a dôkazy.   Ak   takúto   požiadavku   možno vo všeobecnosti vysloviť o každom zhromaždení konanom na verejnosti, a fortiori je takáto požiadavka podľa názoru ústavného súdu oprávnená, ak ide o preukázanie uskutočnenia verejného zhromaždenia v obci, ktorá má len 727 oprávnených voličov. Napriek uvedenému však ústavný súd nevylučuje to, že nejaké „zhromaždenie“ sa v čase volebného moratória predsa len konalo. To, čo je však podstatné v tejto súvislosti, je to, že výsledky dokazovania ho   neumožňujú   kvalifikovať   ako   „pokračovanie   volebnej   kampane a agitácie“   v zmysle § 30 ods. 1 volebného zákona.  

5.3 Napokon, skutkové tvrdenie č. 2 o pokračovaní vo volebnej kampani a volebnej agitácii počas volieb odporcom, M. K. a K. Š., ako aj inými občanmi formou rozdávania papierikov   rómskym   voličom   obsahujúcich   vyznačené   poradové   čísla   navrhnutých kandidátov, o odprevádzaní skupín voličov k budove volebnej miestnosti a o permanentnom zdržiavaní   sa   na   chodbe   pred   volebnou   miestnosťou   a v jej   bezprostrednej   blízkosti so skupinami voličov ústavný súd považoval na základe vykonaného dokazovania len sčasti za preukázané.  

Viacerí   svedkovia   vypovedali   o tom,   čo   napokon   nepoprel   ani   odporca,   že   pred volebnou   miestnosťou   sa   zdržiavali   viacerí   rómski   občania,   ktorí   sa   hlučne   a rušivo správali. Taktiež bolo preukázané, že počas ich volebného aktu, ku ktorému došlo v sobotu dopoludnia, došlo k preplneniu volebnej miestnosti a z tohto dôvodu k rušeniu volebného aktu. Svedok L. B. ml., ktorý prišiel voliť v sobotu práve v čase, keď došlo k preplneniu volebnej miestnosti rómskymi voličmi, uviedol, že „keď on uskutočňoval volebný akt, bolo tiež viac ľudí v miestnosti aj pred miestnosťou. On bol za plentou a nevšimol si, že by niekto volil inak ako za plentou“. Ústavný súd považoval výpoveď tohto svedka za vierohodnú, pretože   išlo   tiež   o jedného   z kandidátov   na starostu   a z tohto   dôvodu   bol   tento   svedok dostatočne zainteresovaný na tom, aby si priebeh volieb pozorne všímal. Ústavný súd však pripúšťa,   že   prítomní   členovia   volebnej   komisie   nemuseli   mať   za   situácie,   ktorá   tým vznikla, pod kontrolou volebnú miestnosť tak, aby bolo možné celkom vylúčiť, že žiaden volebný akt,   ktorý   sa   vtedy   vykonával,   nebol   vykonaný   inak,   než v súlade   s volebným zákonom. Na druhej strane bolo možné na základe výpovedí svedkýň Mgr. L. P. a K. L., ktoré overovali totožnosť voličov, konštatovať, že napriek vzniknutej situácii nemohlo dôjsť k zámene osôb a ich nesprávnemu zapísaniu v zozname voličov.

Z výsluchu svedka V. N. vyplýva, že v záujme nastolenia poriadku ako predseda miestnej volebnej komisie privolal raz policajtov, ktorí spravili poriadok, a rómski občania odišli preč, inokedy vyšiel na dvor „upozorňovať, aby odišli preč, lebo robili nepríjemné veci“, resp. v sobotu, keď podľa svedka bolo vo volebnej miestnosti 20 – 25 ľudí a nebolo možné usledovať,   akým spôsobom   sa   volebný akt vykonal, „poriadok zvládol“ tak,   že zavrel dvere a pred dverami povedal, že „keď sa nepostavia do radu a ostatní neodídu preč“, zastaví voľby. Taktiež bolo preukázané, že o nastolenie poriadku svedka žiadali aj ostatní členovia komisie, pre ktorých „neporiadok vo volebnej miestnosti, keď si voliči mohli   medzi   sebou   hovoriť“,   bol   považovaný „za   najzávažnejší   nedostatok   v priebehu volieb“ (svedkyňa   K.   L.).   Svedok   N.   uviedol,   že   z tohto   dôvodu   zavolal   aj   predsedu okresnej volebnej komisie, ktorý v sobotu o 13.00 h prišiel a bol prítomný pri sčítavaní hlasov.

Tento svedok ďalej uviedol, že „vo volebnej miestnosti sa našli nejaké papieriky s číslami kandidátov, neviem akých kandidátov, či na starostu, či na poslancov. Viem, že členovia   komisie   ich   zobrali,   ale   čo   s nimi   robili,   neviem.   Bolo   to   v koši   vo   volebnej miestnosti aj za vyhradeným priestorom na volenie“. Ústavný súd už konštatoval, že nič z toho, čo uviedol svedok, sa neuviedlo ním alebo niektorým iným členom volebnej komisie do   príslušnej   zápisnice   o hlasovaní   vo   voľbách   do   obecného   zastupiteľstva   a voľbách starostu (pozri bod 3 časti II uznesenia). O „papierovaní“ hovoril aj svedok L. B. ml., ktorý uviedol, že „počas tej hodiny, čo som čakal na odvolenie, bol tam aj pán J. Stál medzi ľuďmi.   Neviem,   či   už   odvolil   alebo   prečo   tam   bol.   Nevidel   som,   že   by   dával   nejaké papieriky. Mne to tak pripadalo, že papiere už ľudia mali pripravené“. Ústavný súd už uviedol   dôvody,   pre   ktoré považuje výpoveď   svedka   L. B.   ml. za vierohodnú.   K tomu dodáva, že tento svedok hodinu „čakal na odvolenie“, čo je dosť dlhý čas na to, aby mohol získať dostatočné a priame poznatky o celkovej situácii pred volebnou miestnosťou vrátane inkriminovaného správania rómskych voličov i odporcu. Ústavný súd je preto presvedčený o kľúčovom   význame   výpovede   tohto   svedka   pri   celkovom   hodnotení   dokazovania o skutkovom tvrdení č. 2.

Ústavný súd mal taktiež preukázané, že pred volebnou miestnosťou bol opakovane videný aj odporca a s ním ďalšie osoby, ktoré chceli monitorovať priebeh volieb, a preto si podali opakovane aj písomnú žiadosť, ktorú volebná komisia vždy odmietla. Čo sa týka času,   keď   odporcu   videl   v sobotu   pred   volebnou   miestnosťou   svedok   B.   ml.,   odporca uviedol, že „On tiež išiel vtedy voliť“ (pozri výpoveď svedka B. ml.).  

Tvrdenie   sťažovateľov „o   odprevádzaní   skupín   voličov   k budove   volebnej miestnosti“ bolo založené hlavne na výpovedi svedkyne V. S. Ústavný súd už uviedol dôvody, pre ktoré považoval výpoveď tejto svedkyne za nevierohodnú. K tomu dodáva, že ohľadne tejto okolnosti bola jej výpoveď navyše všeobecná a neurčitá a v dôsledku toho nespôsobilá potvrdiť toto tvrdenie sťažovateľov ako skutočnosť.

5.4 K uvedenému hodnoteniu dokazovania ústavný súd dodáva, že ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti musí byť opatrný pri plnení úlohy súdu prvého stupňa zisťovať skutkový stav, keď to okolnosti danej veci od neho nevyžadujú, pretože proti jeho rozhodnutiam nemožno   podať opravný prostriedok   a musí   sa   preto   vystríhať toho,   aby založil   svoje   rozhodnutie   na   takých   skutočnostiach   a dôvodoch,   ktoré   procesné   strany rozumne   nemohli   predvídať   a reagovať   na   ne   vo   svojich   stanoviskách.   Ústavný   súd po výsluchu   svedkov   1.   júla   2003   požiadal   účastníkov   o ich   vyjadrenie   a o návrhy   na prípadné doplnenie dokazovania. Sťažovatelia takto navrhli vypočuť ďalších svedkov (L. B. ml., V. S., K. L., L. P. a A. B.), ktorých ústavný súd aj vypočul 10. novembra 2003. V danej veci   celkom   určite   bolo   možné   ďalej   dokazovať   skutočnosti   a   tvrdenia   sporné   medzi účastníkmi konania, avšak podľa názoru ústavného súdu návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré účastníci konania v záverečných vyjadreniach uplatnili alebo z nich vyplývajú (pozri ich vyjadrenia pod bodom 3.1 a 3.2 tejto časti uznesenia), neboli takého charakteru, aby mohli   podstatne   zmeniť   vyššie   uvedené   vyhodnotenie   vykonaného   dokazovania o skutkových tvrdeniach sťažovateľov.

Právne posúdenie zistených skutočností

6. Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať pri   tvorbe   zastupiteľských orgánov   (aktívne   volebné   právo)   a jednak   uchádzať   sa   o zvolenie   za   člena   niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   19/94,   PL.   ÚS   50/99).   Inými   slovami,   každé   porušenie volebného   zákona   nevyvoláva   nevyhnutne   neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta. Ústavný   súd   každý   prípad   posudzuje   materiálne, prihliada   pritom   tak na   účel   a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

7.   S ohľadom   na   tieto   zásady   a   kritériá   ústavný   súd   teda   posúdil,   či   zistené skutočnosti   (pozri   body   5.1   až   5.4   tejto   časti   uznesenia)   jednotlivo   alebo   spoločne   sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení volebného zákona (pozri časť II uznesenia).

8.   Ústavný   súd   zistil   dve   skutočnosti,   ktoré   v okolnostiach   veci   považuje   za porušenie volebného zákona.

Predovšetkým   to   je   hlučné   a rušivé   správanie   rómskych   voličov   pred   volebnou miestnosťou   prakticky   počas   oboch   dní   napadnutých   volieb   a v sobotu   aj   počas vykonávania   volebného   aktu   vo   volebnej   miestnosti.   Z dokazovanie   je   evidentné,   že predseda   volebnej   komisie,   ktorému   táto   povinnosť   vyplýva   z   §   33   volebného zákona, prijímal opatrenia na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti, avšak jeho opatrenia nemožno považovať ani za účinné, ani za dostatočné. V každom prípade však ústavný súd konštatuje,   že   táto   skutočnosť   neovplyvnila   regulárnosť   volieb,   čoho   najmarkantnejším dôkazom je, že žiaden z deviatich členov volebnej komisie, ktorá vzniknutou situáciou bola najviac   dotknutá,   ju   nepovažoval   za   takú   dôležitú,   aby   sa   o nej   aspoň   stručne   zmienil v zápisnici o hlasovaní vo voľbách, prípadne inak na ňu reagoval. Obdobne ústavný súd konštatuje, že nezistil žiaden zápis o tom vykonaný predsedom okresnej volebnej komisie, ktorý podľa svedka N. bol z tohto dôvodu k voľbám privolaný a bol aj určitý čas prítomný pri sčítavaní hlasov.

Druhou   skutočnosťou,   ktorú   mal   ústavný   súd   dokazovaním   preukázanú,   je prítomnosť   odporcu   a s ním   ďalších   osôb   pred   volebnou   miestnosťou,   ktorí   chceli monitorovať priebeh volieb a za tým účelom si podali opakovane aj písomnú žiadosť, ktorú volebná komisia vždy odmietla (pozri bod 5.3 tejto časti uznesenia). Vysvetlenie odporcu, že sa zdržiaval pred volebnou miestnosťou, pretože „nedostal odpoveď na svoju žiadosť o monitorovanie volieb a mal obavy o tom, že voľby prebehnú zákonným spôsobom a ich vyhlásené výsledky budú zodpovedať skutočnosti“, nebolo možné akceptovať ako dôvod, ktorým   možno   ospravedlniť   prítomnosť   jeho   a ďalších   neúspešných   žiadateľov o monitoring volieb pred volebnou miestnosťou. Ústavný súd považuje za neprijateľné, aby sa počas volieb do orgánov samosprávy obcí ktorýkoľvek kandidát na starostu či poslanca zdržiaval pred volebnou miestnosťou mimo času nevyhnutného na vykonanie volebného aktu, hoci len za účelom sledovania priebehu volieb, pretože aj takýto styk s voličmi, ku ktorému pritom nevyhnutne dochádza, je vlastne stykom kandidáta s voličom a môže byť pochopený   vzhľadom   na   to,   že   k nemu   dochádza   bezprostredne   pred   vykonávaním volebného   aktu,   aj   ako „činnosť   kandidáta   zameraná   na   podporu   alebo   slúžiaca   na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta“ v zmysle § 30 ods. 1 volebného zákona.   Túto   prítomnosť   odporcu   a ďalších   označených   osôb   pred   volebnou miestnosťou   však   nie   je   možné   v okolnostiach   danej   veci   považovať   za   také   závažné porušenie ustanovení volebného zákona o zákaze vedenia volebnej kampane počas volieb alebo za zásah do slobodnej súťaže politických síl počas napadnutých volieb v Drahňove, ktoré mohli ovplyvniť konečný výsledok volieb, tak ako to tvrdili sťažovatelia.

Ústavný   súd   je   totiž   presvedčený   o   tom,   že   v malých   obciach,   ako   napr.   obec Drahňov   so   727   oprávnenými   voličmi,   prítomnosť   kandidátov   v blízkosti   volebnej miestnosti tesne pred voľbami, či dokonca počas nich nemôže rozhodujúcu časť voličov vôbec ovplyvniť v ich rozhodovaní. Podľa názoru ústavného súdu voliči v malých obciach na   rozdiel   od   miest   sú   totiž   formovaní   vo   svojich   rozhodnutiach   bezprostrednými a každodennými skúsenosťami s obcou a s jednotlivými kandidátmi zvlášť a práve tie sú základom ich voľby.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno zistené skutočnosti ani spoločne považovať za   také,   ktoré   ústavne   relevantným   spôsobom   porušili   citované   ustanovenia   volebného zákona. Ústavný súd už konštatoval, že základným predpokladom úspešnosti návrhu na vydanie   rozhodnutia   ústavného   súdu   o neplatnosti   voľby   kandidáta   na   poslanca   alebo starostu je zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení volebného zákona spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok voľby dotknutého kandidáta.

Všetky vyššie uvedené konkrétne okolnosti, intenzita a spôsob porušenia volebného zákona   viedli   ústavný   súd   k   záveru,   že   nedošlo   k   porušeniu   volebného   zákona   takým spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok napadnutých volieb do obecného zastupiteľstva a voľby starostu obce Drahňov. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2004