znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 128/07-14

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí pléna 14.   novembra 2007 predbežne prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade zákona č. 200/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z., ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   18/1996   Z.   z. o cenách   v znení   neskorších   predpisov   a o zmene   a doplnení   niektorých   ustanovení s čl. 1 ods.   1   vety   prvej   a čl.   2   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   o súlade   čl.   VIII slovného   spojenia   „s   výnimkou   čl. I   bodu   12,   ktorý   nadobúda   účinnosť   1. júla   2007“ zákona   č. 68/2005   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č. 18/1996   Z.   z.   o cenách   v znení neskorších   predpisov   a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1 vety prvej a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj o súlade Výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 22. decembra 2003 č. V-1/2003 o regulácii cien nájmu bytov s čl. 1 ods. 1 vetou prvou, čl.   2   ods.   2,   čl.   12   ods.   2,   čl.   13   ods. 4   a čl.   20   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky a s § 2 ods. 4 a § 4 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení platnom k 22. decembru   2003   a návrh   na   pozastavenie   účinnosti   napadnutých   ustanovení označených právnych predpisov, a takto

r o z h o d o l :

1. Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade zákona č. 200/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   18/1996   Z.   z.   o cenách   v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení s čl. 1 ods. 1 vety prvej a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, o súlade čl. VIII slovného spojenia „s výnimkou čl. I bodu   12,   ktorý   nadobúda   účinnosť   1. júla 2007“   zákona   č. 68/2005   Z.   z.,   ktorým sa mení a dopĺňa   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 18/1996   Z.   z.   o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1 vety prvej a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj o súlade Výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 22. decembra 2003 č. V-1/2003 o regulácii cien nájmu bytov s čl. 1 ods. 1 vetou prvou, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s § 2 ods. 4 a § 4 ods. 3 písm. d) a e) zákona   č.   18/1996   Z.   z.   o cenách   v znení   platnom   k 22.   decembru   2003, p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Návrhu   na   pozastavenie   účinnosti   zákona   č. 200/2007   Z.   z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých   ustanovení,   čl.   VIII   slovného   spojenia   „s   výnimkou   čl. I bodu   12,   ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2007“ zákona č. 68/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov,   ako   aj   Výnosu   Ministerstva   výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 22. decembra 2003 č. V-1/2003 o regulácii cien nájmu bytov n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. marca 2007 doručený   návrh   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny prokurátor“) «... na začatie konania o súlade § 25 slovného spojenia „s výnimkou čl. I bodu 12,   ktorý   nadobúda   účinnosť   1.   júla   2007“   zákona   č.   18/1996   Z.   z.   o cenách   v znení neskorších   predpisov   s   článkom   1   ods.   1   vety   prvej   a článkom   2   ods.   2   Ústavy, ako aj o súlade Výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 22. decembra 2003 č. V-1/2003 o regulácii cien nájmu bytov s článkom 1 ods. 1 vetou prvou, článkom 2 ods. 2, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 4 a článkom 20 ods. 4 Ústavy a s § 2 ods. 4 a § 4 ods. 3 písm. d), písm. e) zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení platnom k 22. decembru 2003.».

Generálny prokurátor svoj návrh zmenil a doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 7. júna 2007 tak, že podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a § 37 až 41 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon o ústavnom súde“) «... o súlade zákona č. 200/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení s článkom 1 ods. 1 vety prvej a článkom 2 ods. 2 Ústavy, o súlade čl. VIII slovného   spojenia   „s   výnimkou   čl. I bodu   12,   ktorý   nadobúda   účinnosť   1.   júla   2007“ zákona   č.   68/2005   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   s článkom   1   ods.   1   vety   prvej   a   článkom   2   ods.   2   Ústavy,   ako aj o súlade   Výnosu   Ministerstva   výstavby   a regionálneho   rozvoja   Slovenskej   republiky z 22. decembra 2003 č. V-1/2003 o regulácii cien nájmu bytov s článkom 1 ods. 1 vetou prvou, článkom 2 ods. 2, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 4 a článkom 20 ods. 4 Ústavy a s § 2 ods. 4 a § 4 ods. 3 písm. d), písm. e) zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení platnom k 22. decembru 2003».

Súčasne   navrhol   pozastaviť   účinnosť   ustanovení   napadnutým   návrhom   a vydať nález na verejnom pojednávaní v tomto znení:

«Zákon č. 200/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1995 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 vetou prvou a článkom 2 ods. 2 Ústavy, čl. VIII slovného spojenia „s výnimkou čl. I bodu 12, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2007“ zákona č. 68/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s článkom 1 ods. 1 vetou   prvou   a článkom   2   ods.   2   Ústavy   a napokon   aj   Výnos   Ministerstva   výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 22. decembra 2003 č. V-1/2003 o regulácii cien nájmu bytov nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 vetou prvou, článkom 2 ods. 2, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 4 a článkom 20 ods. 4 ústavy a s § 2 ods. 4 a § 4 ods. 3 písm. d), písm. e) zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení platnom k 22. decembru 2003.».

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že:«Dňa   14. novembra 1995   sa   Národná   rada   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „zákonodarca“) uzniesla na zákone č. 18/1996 Z. z. o cenách, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla   1996.   Tento   zákon   bol   následne   viackrát   novelizovaný,   pričom   zákonom č. 68/2005   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 68/2005 Z. z.“) bolo do zákona o cenách inkorporované ustanovenie § 24b, ktorým bol výnos zrušený. Zákon č. 68/2005 Z. z. tiež obsahuje čl. VIII, ktorý   upravuje   jeho   účinnosť   dňom   1.   marca   2005,   s výnimkou   článku   I bodu   12, (teda § 24b   zákona   o cenách),   ktorý   nadobúda   účinnosť   1. júla 2007.   Slovné   spojenie „s výnimkou článku I,   bodu 12,   ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2007“   je v súčasnosti súčasťou § 25 zákona o cenách.

Dňa 29. marca 2007 sa zákonodarca uzniesol na zákone č. 200/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 200/2007 Z. z.“). Podľa čl. I zákona č. 200/2007 Z. z. zákon č. 68/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/2006 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto: V čl. VIII sa slová „1. júla 2007“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2008“.

Podľa čl. II zákona č. 200/2007 Z. z. tento zákon nadobudol účinnosť 1. júna 2007. (...) Podľa   § 2   ods. 4   zákona   o cenách   v znení   platnom   k   22. decembru 2003 v odôvodnených   prípadoch   môže   Ministerstvo   financií   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo“)   ustanoviť   všeobecne   záväzným predpisom   najvyšší   rozsah primeraného zisku. Podľa § 4 ods. 3 písm. d), písm. e) zákona o cenách v znení platnom k 22. decembru 2003   cenové   orgány   regulujú   ceny   tovaru,   ak   existujú   technologické,   organizačné a ekonomické   väzby   medzi   predávajúcim a kupujúcim   s výnimkou   uvedenom   v písm.   e), ide o tovar,   ktorého   dodanie   alebo   poskytnutie   sa   považuje   za   podnikanie   v sieťových odvetviach podľa osobitného predpisu.

Týmito   ustanoveniami   sa   ani   zákonodarca,   ani   Ministerstvo   výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky dôsledne neriadili.

Ministerstvo   výstavby   a   regionálneho   rozvoja   Slovenskej   republiky   vydalo napadnutý výnos odvolávajúc sa na znenie § 11 a § 20 zákona o cenách v znení platnom k 22. decembru 2003. (...)

Pri   vydávaní   výnosu   Ministerstvo   výstavby   a   regionálneho   rozvoja   Slovenskej republiky   prehliadlo,   že   legislatívna   skratka   „ministerstvo“   sa   pre   potreby   zákona o cenách   nevzťahuje   na   všetky   ministerstvá,   ale   výlučne   len   na   Ministerstvo   financií Slovenskej republiky (§ 2 ods. 4 zákona o cenách v znení platnom ku 22. decembru 2003). Z tohto   dôvodu   pre   Ministerstvo   výstavby   a   regionálneho rozvoja   Slovenskej republiky platila pre potreby zákona o cenách legislatívna skratka „iný štátny orgán“. Iný štátny orgán však mohol vykonávať pôsobnosť v oblasti cien len v prípadoch podľa § 4 ods. 3, písm. d) a písm. e) zákona o cenách v znení platnom k 22. decembru 2003, t. j. iba vtedy, ak by existovali   technologické   organizačné   a   ekonomické   väzby   medzi   predávajúcim a kupujúcim,   resp.   ak   by   išlo   o   tovar,   ktorého   dodanie   alebo   poskytnutie   sa   považuje za podnikanie v sieťových odvetviach [§ 4 ods. 3, písm. d), písm. e) zákona o cenách v znení platnom k 22. decembru 2003].

Je notoricky známou skutočnosťou, že nájom bytov sa nepovažuje za podnikanie v sieťových odvetviach. Takisto medzi prenajímateľom bytu a nájomcom bytu neexistujú technologické, organizačné a ekonomické väzby. Z toho potom vyplýva, že Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vydaním výnosu prekročilo svoje právomoci, v dôsledku čoho nie je výnos v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy a § 2 ods. 4 a § 4 ods. 3, písm. d), písm. e) zákona o cenách v znení platnom k 22. decembru 2003. Výnos odporuje z vyššie uvedených dôvodov aj prvej vete článku 1 ods. 1 Ústavy pretože v právnom štáte, existenciu ktorého toto ústavné ustanovenie garantuje, môžu existovať len také   všeobecne   záväzné   právne   predpisy,   ktoré   boli   vydané   orgánmi   k   ich   vydaniu oprávnenými.

Výnos, ktorý obsahuje vlastnú reguláciu cien nájomného, len v § 1, § 2 je naviac diskriminačný, a to nielen k prenajímateľom bytov, ale aj k nájomcom bytov. Diskriminácia prenajímateľov spočíva v tom, že na prenajímateľa, ktorý je fyzickou osobou a vlastní obytný   dom   s   napr.   desiatimi   bytmi   obsadenými   nájomníkmi,   sa   vzťahuje   regulácia nájomného uvedená v § 1 výnosu, ale na fyzickú osobu, vlastniacu len 10 bytov obsadených nájomníkmi   bez   súčasného   vlastníctva   obytného   domu,   sa   táto   regulácia   nevzťahuje [§ 3 ods. 1, písm. b) resp. písm. c) výnosu]. Na druhej strane nájomcovia užívajúci byty spadajúce pod definíciu § 3 výnosu, nie sú v nijakom rozsahu chránení proti výške ceny nájmu bytu požadovanej prenajímateľom. Samotná regulácia cien nájmu bytu pritom tiež nie   je   jednoznačná   pre   všetky   dotknuté   subjekty,   ale   aj   medzi   nimi   vytvára   rozdiely nie v závislosti od kvality bytu, ale podľa toho, o aký subjekt sa jedná a odkiaľ a kedy čerpal   prostriedky   na   obstaranie   bytu   (§ 1,   § 2   výnosu),   pričom   vo   všeobecnosti možno konštatovať,   že   tie   subjekty,   ktoré   podliehajú   režimu   §   1   výnosu,   podliehajú aj vyšším obmedzeniam ako subjekty spadajúce pod režim § 2 výnosu. Z týchto dôvodov nie sú § 1 a § 2 výnosu v súlade s článkom 12 ods. 2 Ústavy. (...)

Povinnosť podriadiť sa regulovaným cenám nájmu bytu zakladá pre prenajímateľov spadajúcich pod režim § 1, § 2 výnosu nútené obmedzenie vlastníckeho práva, pretože im neumožňuje dojednať cenu nájmu bytu podľa ich vlastnej úvahy, pričom však pre nich ostávajú   zachované   všetky   povinnosti   týkajúce   sa   vynakladania   vlastných   finančných prostriedkov potrebných na údržbu a prevádzku obytných domov, v ktorých sa prenajímané byty   nachádzajú.   Toto   nútené   obmedzenie   vlastníckeho   práva   nemožno   považovať za uložené   na   základe   zákona,   keďže   Ministerstvo   výstavby   a   regionálneho   rozvoja Slovenskej republiky pri vydaní výnosu prekročilo právomoci dané mu zákonom o cenách. Pochybným   sa   javí   aj   nevyhnutnosť   zásahu   do   vlastníckych   práv   prenajímateľov a existencia   verejného   záujmu,   pretože   toto   obmedzenie   sa   nevzťahuje   na   všetkých prenajímateľov bytov v rovnakej miere. Napokon je potrebné poukázať na to, že výnos neustanovuje   pre tých prenajímateľov   bytov,   ktorí   podliehajú režimu   § 1,   §   2 výnosu, žiadnu náhradu. Z tohto dôvodu nie sú § 1 a § 2 výnosu v súlade ani s článkom 20 ods. 4 Ústavy.

Vzhľadom k tomu, že regulácia cien nájmu bytu je zakotvená len v § 1 a § 2 výnosu, možno na základe vyššie uvedenej argumentácie konštatovať, že napadnutý výnos nie je v súlade s článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 4 a článkom 20 ods. 4 Ústavy.

Ako   už   bolo   naznačené   vyššie,   jedným   zo   základných   princípov   právneho   štátu je existencia právnych predpisov vydaných k tomu oprávnenými orgánmi. Ak dochádza ku zmene   alebo zrušeniu   predpisov,   nesmie   zákonodarca tolerovať   existenciu predpisu, ktorý bol neoprávnene vydaný. Ak teda zákon č. 68/2005 Z. z. zrušil prostredníctvom § 24b napadnutý výnos, nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 prvou vetou a článkom 2 ods. 2 Ústavy, ak účinnosť tohto ustanovenia nenastala v ten istý deň ako účinnosť zostávajúcej časti zákona, t. j. 1. marca 2005, ale mala by (čl. VIII tohto zákona) nastať až po 27 mesiacoch, t. j. až 1. júla 2007 (§ 25 zákona o cenách). Z týchto dôvodov ani ustanovenie čl. VIII, slovné spojenie „s výnimkou čl. I bodu 12, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2007“ zákona č. 68/2005 Z. z. nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 vetou prvou a článkom 2 ods. 2 Ústavy.

Rovnaká argumentácia sa vzťahuje i na zákon č. 200/2007 Z. z., ktorý svojím čl. I odsúva zrušenie protiprávne vydaného výnosu až na deň 31. december 2008, čím predlžuje platnosť a účinnosť tohto výnosu o ďalších 17 mesiacov.

Ako   bolo   už   spomenuté   vyššie,   napadnutá   právna   úprava   poškodzuje   subjekty spadajúce pod režim ustanovení § 1, § 2 výnosu v nemalej miere aj tým, že im neumožňuje dohodnúť také nájomné, ktoré by postačovalo na opravy a prevádzku obytných domov, v ktorých   sa   nachádzajú   byty   postihnuté   regulovaným   nájomným.   Táto   skutočnosť   núti majiteľov   takýchto   domov   investovať   do   údržby   a   prevádzky   z   vlastných   prostriedkov bez nádeje na náhradu týchto investícií zo strany nájomníkov.».

II.

1. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou (...).

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané zjavne oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd návrh generálneho prokurátora predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí   pléna   ústavného súdu   podľa   §   25   ods.   1   zákona o   ústavnom   súde   a dospel k záveru, že návrh obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 20 a § 37 zákona o ústavnom súde. Na základe uvedeného ústavný súd v zmysle § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia pod bodom 1.

2. Podľa   čl.   125 ods.   2   ústavy   a v nadväznosti   na to   podľa   §   38 ods.   1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých   právnych   predpisov,   ich   častí,   prípadne niektorých   ich   ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Ústavný súd konštatuje, že návrh na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení právnych   predpisov   neobsahuje   takú   konkretizáciu   spôsobu   ohrozenia   označeného základného   práva,   ani   možnosti   vzniku   nenapraviteľného   následku,   resp.   konkretizáciu priamej príčinnej súvislosti s hrozbou vzniku značnej hospodárskej škody (aj keď deklaruje poškodenie   „postihnutých   subjektov“),   na   základe   ktorej   by   bolo   možné   rozhodnúť o pozastavení   ich   účinnosti.   Na   základe   tohto   záveru   ústavný   súd   nevyhovel   návrhu navrhovateľa na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. novembra 2007