SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 122/07-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 10. októbra 2007 predbežne prerokoval volebnú sťažnosť Ing. J. L., Š., zastúpeného advokátom JUDr. O. P., Advokátska kancelária, P., Š. M., Š., a Ľ. M., Š., za účasti starostu obce Š. Ing. Š. P., v ktorej požadovali vyhlásenie neplatnosti volieb starostu a poslancov obecného zastupiteľstva obce Š. konaných 2. decembra 2006, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. J. L., Š. M. a Ľ. M. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. decembra 2006 doručené podanie Ing. J. L. (ďalej len „sťažovateľ“), Š. M. a Ľ. M. (ďalej aj „sťažovatelia“), označené ako „Sťažnosť(...) pre porušenie základných práv a slobôd, zaručených v Ústave SR. Podaná podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR.“, ktorou namietali porušenie „volebného práva, spôsobeného Miestnou volebnou komisiou v obci Š. okres B. a zamestnankyňou Obecného úradu a zapisovateľkou Miestnej volebnej komisie“ spôsobom popísaným v sťažnosti.
Ako skutočnosti majúce spôsobiť neplatnosť volieb a sťažovateľmi požadované zrušenie zvolenia „kandidátov za politický subjekt LS – HZDS“, ako aj „zrušenie celých volieb na starostu a poslancov v Obci Š. a nariadenie nových volieb“ mali byť v sťažnosti uvedené nedostatky v registrácii kandidátnej listiny politického subjektu ĽS - HZDS, nezákonné organizovanie volieb ostatným (a znovuzvoleným) starostom, ktorý „menoval zapisovateľky do volebných komisií, ktoré sú zamestnankyňami obecného úradu“, hoci mu predtým zanikol mandát starostu obce podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), ako aj sťažovateľmi tvrdené „porušenie volebného moratória v deň volieb“ zapisovateľkou miestnej volebnej komisie, ktorá je zamestnankyňou obecného úradu (podriadenou starostovi) a ktorá v deň konania volieb „oznamovala občanom, že si majú prísť vyzdvihnúť pozvánky na obecný úrad, týkajúce sa dňa 8. 12. 2006, kde sa budú odovzdávať Mikulášske darčeky (...) a takto lákali voličov“.
K sťažnosti sťažovatelia pripojili „Podnet na prešetrenie oprávnenosti kandidátnej listiny“ zo 14. novembra 2006 adresovaný obvodnej volebnej komisii Ž. a miestnej volebnej komisii v Š., ako aj odpovede menovaných komisií z 23. novembra 2006, resp. 22. novembra 2006, ktorými bol podnet zamietnutý („Miestna volebná komisia... podnet zamietla, Obvodná volebná komisia v Ž.... podnet tiež zamietla“).
Keďže volebná sťažnosť sťažovateľov v predloženom znení neobsahovala obligatórne náležitosti volebnej sťažnosti (vrátane splnomocnenia pre advokáta za účelom ich zastupovania pred ústavným súdom) ustanovené v § 20 a v § 60 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd ich vyzval listom zo 16. mája 2007, aby v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy doplnili volebnú sťažnosť o chýbajúce náležitosti a poučil ich, že ak v určenej lehote na výzvu nezareagujú, ústavný súd ich sťažnosť odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na výzvu ústavného súdu zareagoval iba sťažovateľ, ktorý prostredníctvom splnomocneného advokáta doplnil pôvodnú sťažnosť podaním z 28. júna 2007. Uviedol, že jeho „sťažnosť sa týka porušenia ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy podľa článku 129 ods. 2 Ústavy SR“, a nie podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako uviedli sťažovatelia v pôvodnej sťažnosti. V podaní bližšie konkretizoval jednotlivé porušenia práv, uvedené už v pôvodnej sťažnosti.„Pod bodom 1. sťažnosti“ namietal „porušenie Zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v ustanovení § 16 ods. 3 písm. c/“ tým, že „Ing. J. T., ktorý bol kandidátom za poslanca Mestského zastupiteľstva v B. za politickú stranu ĽS HZDS v obci Š. pôsobil v obecných voľbách ako splnomocnenec pre podanie kandidátnych listín.“ Uvedené sťažovateľ namietal pred miestnou volebnou komisiou v Š. a obvodnou volebnou komisiou v Ž., „ktoré vyslovili názor, že nedošlo k porušeniu zákona“. S uvedeným názorom sťažovateľ nesúhlasí. „Pod bodom 2. (...) sťažnosti z 8. 12. 2006“ sťažovateľ uviedol, „že organizátorom volieb bol starosta obce Ing. Š. P., ktorému zanikol mandát starostu dňa 11. 10. 2003 podľa § 13 a/ ods. 1 písm. d/ Zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení“, keďže bol 10. októbra 2003 právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin v konaní vedenom Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 3 T 299/02. „Napriek tomu (...) protiprávne a protizákonne Ing. Š. P. vykonával naďalej funkciu starostu až do ukončenia volebného obdobia a ako neoprávnený starosta pripravoval a organizoval voľby do obecného zastupiteľstva a voľby starostu v obci Š. konané 2. 12. 2006.“ Uvedeným spôsobom podľa názoru sťažovateľa starosta hrubo porušil ústavu, zákon o obecnom zriadení a dopustil sa aj trestnej činnosti, pretože „starosta obce má pri príprave a priebehu volieb značné kompetencie“, ktoré v ďalšom bližšie označil. V tejto spojitosti poukázal na porušenie čl. 12, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 31 a čl. 32 ústavy.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal nález:„Ústavný súd SR vyhlasuje voľby do miestneho zastupiteľstva a voľby starostu obce Š., konané dňa 2. 12. 2006 za neplatné.
Účastník konanie Ing. Š. P., starosta obce Š. je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastupovania v celkovej výške 7.424,- Sk na účet advokáta JUDr. O. P.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) právny zástupca. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.
Podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať:
a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,
b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,
c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),
d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa návrh podľa odseku 1 musí podať do desiatich dní po oznámení výsledku volieb.
Podľa § 61 zákona o ústavnom súde okrem navrhovateľa sú účastníkmi konania aj politické strany a politické hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, v Európskom parlamente alebo v orgánoch miestnej samosprávy. V konaní o sťažnosti kandidáta (§ 59 ods. 1) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.
K sťažnosti sťažovateľa doplnenej podaním z 28. júna 2007
V rámci predbežného prerokovania veci (na základe žiadosti ústavného súdu) Obecný úrad v Š. predložil 14. marca 2007 „Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce Š.“, konaných 2. decembra 2006.
Z uvedenej zápisnice vyplýva, že sťažovateľ vo voľbách konaných 2. decembra 2006 získal pri voľbe starostu z 1470 odovzdaných platných hlasov 88 hlasov (t. j. 5,99 %) a pri voľbe poslanca do obecného zastupiteľstva v 3. volebnom okrsku z 236 odovzdaných platných hlasov získal 39 hlasov (t. j. viac ako 10 %).
Sťažovateľ sa podanou (doplnenou) sťažnosťou domáhal vyhlásenia neplatnosti volieb tak starostu obce, ako aj volieb poslancov obecného zastupiteľstva.
1. V časti, v ktorej sa sťažovateľ domáhal vyhlásenia neplatnosti volieb starostu obce, treba sťažovateľa považovať za osobu zjavne neoprávnenú na podanie sťažnosti vzhľadom na ustanovenie § 59 zákona o ústavnom súde, keď sťažovateľ na funkciu starostu obce získal 5,99 % hlasov napriek tomu, že zákon požaduje minimálne 10% hlasov. Preto sťažovateľ nie je aktívne legitimovaný požadovať vyhlásenie neplatnosti volieb starostu obce.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd v časti, v ktorej sa sťažovateľ domáhal vyhlásenia neplatnosti volieb starostu obce, odmietol volebnú sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
2. V časti, v ktorej sa sťažovateľ domáhal vyhlásenia neplatnosti volieb poslancov obecného zastupiteľstva, túto odôvodnil 3 okruhmi namietaných porušení.
2.1 V bode 1 sťažnosti (vrátane jej doplnenia) namietal „porušenie Zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v ustanovení § 16 ods. 3 písm. c/“ tým, že „Ing. J. T., ktorý bol kandidátom za poslanca Mestského zastupiteľstva v B. za politickú stranu ĽS HZDS v obci Š. pôsobil v obecných voľbách ako splnomocnenec pre podanie kandidátnych listín“. Uvedené sťažovateľ namietal pred miestnou volebnou komisiou v Š. a obvodnou volebnou komisiou v Ž., „ktoré vyslovili názor, že nedošlo k porušeniu zákona“. S uvedeným názorom sťažovateľ nesúhlasí.
Podľa § 16 ods. 3 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí kandidátna listina obsahuje meno a priezvisko splnomocnenca politickej strany a jeho náhradníka s uvedením adresy; kandidát nemôže byť splnomocnencom ani náhradníkom.
Podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidáta alebo o nezaregistrovaní kandidáta môžu podať kandidujúce politické strany a nezávislí kandidáti návrh na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na súd. Návrh treba podať do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej volebnej komisie. Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 250zb ods. 1, 3 a 4 citovaného zákona ak volebná komisia rozhodla o zaregistrovaní kandidáta alebo o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, môže sa kandidujúca politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej (mestskej) volebnej komisie obrátiť na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta. Súd rozhodne do troch dní odo dňa podania návrhu. Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Zákonodarca teda vytvoril typ súdneho konania na zabezpečenie kontroly ústavnosti a zákonnosti procesu registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí a zveril ju všeobecným súdom.
V súvislosti s namietaným porušením práv sťažovateľa nebol podaný návrh na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta (ov), preto v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (pozri bod 1 výroku) odmietol z dôvodu nedostatku jeho právomoci.
2.2 V bode 2 sťažnosti (vrátane jej doplnenia) sťažovateľ uviedol, „že organizátorom volieb bol starosta obce Ing. Š. P., ktorému zanikol mandát starostu dňa 11. 10. 2003 podľa § 13 a/ ods. 1 písm. d/ Zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení“, keďže bol 10. októbra 2003 právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 3 T 299/02. „Napriek tomu (...) protiprávne a protizákonne Ing. Š. P. vykonával naďalej funkciu starostu až do ukončenia volebného obdobia a ako neoprávnený starosta pripravoval a organizoval voľby do obecného zastupiteľstva a voľby starostu v obci Š. konané 2. 12. 2006.“ Uvedeným spôsobom podľa názoru sťažovateľa starosta hrubo porušil ústavu, zákon o obecnom zriadení a dopustil sa aj trestnej činnosti, pretože „starosta obce má pri príprave a priebehu volieb značné kompetencie“, ktoré v ďalšom bližšie označil. V tejto spojitosti poukázal na porušenie čl. 12, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 31 a čl. 32 ústavy.
Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôraznil, že právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb. V konaní o volebnej sťažnosti nesie dôkazné bremeno sťažovateľ (PL. ÚS 19/94).
V inom svojom rozhodnutí ústavný súd uviedol, že nezákonnosť volieb musí byť v konaní o volebných veciach podľa § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde dokázaná a musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práva, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).
Podstatným v namietanom porušení bolo zistenie, či voľby konané 2. decembra 2006 do orgánov samosprávy v obci Š. z pozície starostu pripravovala a organizovala osoba, ktorej predtým zanikla funkcia starostu, ktorá skutočnosť objektívne vzaté mohla ovplyvniť ústavnosť a zákonnosť volieb poslancov do obecného zastupiteľstva.
Podľa § 13a ods. 1 písm. d) zákona o obecnom zriadení mandát starostu zaniká právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený.
Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci (aj v dôsledku výzvy sťažovateľa, aby si ústavný súd zaobstaral trestný spis) vyžiadal si od okresného súdu trestný spis sp. zn. 3 T 53/2005, z obsahu ktorého zistil, že tvrdenia sťažovateľa o tom, že ostatný a súčasný starosta Ing. Š. P. bol 11. októbra 2003 v konaní sp. zn. 3 T 53/2005 právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v dôsledku tejto skutočnosti mu mal zaniknúť mandát starostu, nezodpovedajú obsahu vyžiadaného spisu.
Trestná vec sp. zn. 3 T 53/2005 vedená okresným súdom proti ostatnému a súčasnému starostovi obce Š. nebola v čase konania volieb do orgánov samosprávy obce Š. (2. decembra 2006) a ani v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená. Naposledy uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 31/2007 z 18. apríla 2007 bol prvostupňový rozsudok zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
V uvedenej trestnej veci ostatný (a súčasný) starosta obce nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený [pozri citovaný § 13a ods. 1 písm. d)], a preto mu ani nemohla zaniknúť funkcia starostu.
Keďže starostovi obce Ing. Š. P. nezanikla jeho funkcia starostu dňom 11. októbra 2003, ako tvrdil sťažovateľ, nemohli nastať ani ďalšie porušenia súvisiace s organizovaním volieb do orgánov samosprávy v obci Š., pretože tieto (ďalšie) porušenia sťažovateľ výslovne uvádzal výlučne v spojitosti s činnosťou starostu pri organizovaní volieb (napr. určenie volebnej miestnosti a volebného okrsku, menovanie zapisovateľa, vymenovanie zostavajúcich členov volebnej komisie, podpisovanie zoznamov voličov, oznámenie o mieste a čase konania volieb a zodpovedá za celkovú prípravu a priebeh volieb). Uvedené závery z tých istých dôvodov platia aj na sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa čl. 12, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 31 a čl. 32 ústavy, porušenie ktorých sťažovateľ výslovne viazal na skutočnosť, že voľby pripravovala a organizovala osoba, ktorá na to nemala zákonné oprávnenie.
Z uvedených dôvodov rozhodol aj v tejto časti (2.2) ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda odmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
2.3 Sťažovateľ v pôvodnej sťažnosti (pozn. ústavného súdu – v jej doplnení už nie) namietal aj „porušenie volebného moratória v deň volieb“ zapisovateľkou miestnej volebnej komisie, zamestnankyňou obecného úradu (podriadenou starostovi), ktorá v deň konania volieb, „oznamovala občanom, že si majú prísť vyzdvihnúť pozvánky na obecný úrad, týkajúce sa dňa 8. 12. 2006, kde sa budú odovzdávať Mikulášske darčeky (...) a takto lákali voličov“. Sťažovateľ zamestnankyňu však bližšie nekonkretizoval, ani nijako hodnoverne nepreukázal, neuviedol ani len meno a priezvisko osoby, ktorá mala byť oznamovateľkou a neuviedol ústavné ani zákonné dôvody.
Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo volebných veciach nesie sťažovateľ.
Keďže tento v namietanej časti (2.3) konkrétne neuviedol, aké základné práva v tejto súvislosti boli porušené, resp. k akej nezákonnosti (porušeniu zákona) došlo, neoznačil ani dôkazy a osobu, ktorá porušenie realizovala, napriek tomu, že disponoval kvalifikovaným právnym zastúpením a bol ústavným súdom na odstránenie chýb sťažnosti vyzvaný, ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pôvodné tvrdenie sťažovateľa o „lákaní voličov“ uvedeným oznamovaním občanom o možnosti prevzatia si pozvánok v budove obecného úradu na mikulášske stretnutie konané 8. decembra 2006 je bez ďalšieho pre ústavnosť alebo zákonnosť volieb právne bezvýznamné. Navyše sťažovateľ v doplňujúcom podaní k sťažnosti z 28. júna 2007 prostredníctvom svojho advokáta už namietané skutočnosti (2.3) vôbec neuvádza, a to ani v pôvodnej podobe.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (2.3), aj keby bola neskôr preukázaná jej hodnovernosť, by bola (vzhľadom na uvedené v predchádzajúcom odseku) odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
K sťažnosti sťažovateľov Š. M. a Ľ. M.
Pretože sťažnosť nemala všetky zákonom požadované náležitosti (pozri časť I odôvodnenia), ústavný súd vyzval tiež sťažovateľov Š. M. a Ľ. M., aby v určenej lehote svoju sťažnosť doplnili o chýbajúce náležitosti a zároveň ich upozornil, že ak svoju sťažnosť v lehote 10 dní nedoplnia, môže byť odmietnutá. Uvedení sťažovatelia na výzvu ústavného súdu v určenej lehote nereagovali, ani k sťažnosti nepripojili splnomocnenie na ich zastupovanie advokátom, preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že dôvody odmietnutia sťažnosti sťažovateľa (pozri bod 1 a 2 II. časti odôvodnenia) by obdobne platili aj voči sťažovateľom Š. M. a Ľ. M.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2007