znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 122/07-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 10. októbra 2007 predbežne prerokoval volebnú sťažnosť Ing. J. L., Š., zastúpeného advokátom JUDr. O. P., Advokátska kancelária, P., Š. M., Š., a Ľ. M., Š., za účasti starostu obce Š. Ing. Š. P., v ktorej   požadovali   vyhlásenie   neplatnosti   volieb   starostu   a poslancov   obecného zastupiteľstva obce Š. konaných 2. decembra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. L., Š. M. a Ľ. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. decembra 2006   doručené   podanie   Ing.   J.   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   Š.   M.   a Ľ.   M.   (ďalej   aj „sťažovatelia“),   označené   ako „Sťažnosť(...)   pre   porušenie   základných   práv   a slobôd, zaručených   v Ústave   SR.   Podaná   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   SR.“, ktorou   namietali porušenie „volebného práva, spôsobeného Miestnou volebnou komisiou v obci Š. okres B. a zamestnankyňou Obecného úradu a zapisovateľkou Miestnej volebnej komisie“ spôsobom popísaným v sťažnosti.

Ako   skutočnosti   majúce   spôsobiť   neplatnosť   volieb   a sťažovateľmi   požadované zrušenie zvolenia „kandidátov za politický subjekt LS – HZDS“, ako aj „zrušenie celých volieb na starostu a poslancov v Obci Š. a nariadenie nových volieb“ mali byť v sťažnosti uvedené   nedostatky   v registrácii   kandidátnej   listiny   politického   subjektu   ĽS   -   HZDS, nezákonné organizovanie volieb ostatným (a znovuzvoleným) starostom, ktorý   „menoval zapisovateľky do volebných komisií, ktoré sú zamestnankyňami obecného úradu“, hoci mu predtým   zanikol   mandát   starostu   obce   podľa   §   13   ods.   1   písm.   d)   zákona   Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), ako aj sťažovateľmi tvrdené „porušenie volebného moratória v deň volieb“ zapisovateľkou miestnej   volebnej   komisie,   ktorá   je   zamestnankyňou   obecného   úradu   (podriadenou starostovi) a ktorá v deň konania volieb „oznamovala občanom, že si majú prísť vyzdvihnúť pozvánky na obecný úrad, týkajúce sa dňa 8. 12. 2006, kde sa budú odovzdávať Mikulášske darčeky (...) a takto lákali voličov“.

K sťažnosti sťažovatelia pripojili „Podnet na prešetrenie oprávnenosti kandidátnej listiny“ zo 14. novembra 2006 adresovaný obvodnej volebnej komisii Ž. a miestnej volebnej komisii   v Š.,   ako   aj   odpovede   menovaných   komisií   z 23.   novembra   2006,   resp. 22. novembra 2006, ktorými bol podnet zamietnutý („Miestna volebná komisia... podnet zamietla, Obvodná volebná komisia v Ž.... podnet tiež zamietla“).

Keďže   volebná   sťažnosť   sťažovateľov   v predloženom   znení   neobsahovala obligatórne náležitosti volebnej sťažnosti (vrátane splnomocnenia pre advokáta za účelom ich zastupovania pred ústavným súdom) ustanovené v § 20 a v § 60 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd ich vyzval listom zo 16. mája 2007, aby v lehote do   10   dní   odo   dňa   doručenia   výzvy   doplnili   volebnú   sťažnosť   o chýbajúce   náležitosti a poučil   ich,   že   ak   v určenej   lehote   na   výzvu   nezareagujú,   ústavný   súd   ich   sťažnosť odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   výzvu   ústavného   súdu   zareagoval   iba   sťažovateľ,   ktorý   prostredníctvom splnomocneného advokáta doplnil pôvodnú sťažnosť podaním z 28. júna 2007. Uviedol, že jeho „sťažnosť   sa   týka   porušenia   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   do   orgánov   územnej samosprávy   podľa   článku   129   ods.   2   Ústavy   SR“,   a nie   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako uviedli sťažovatelia v pôvodnej sťažnosti. V podaní bližšie konkretizoval jednotlivé porušenia práv, uvedené už v pôvodnej sťažnosti.„Pod   bodom 1.   sťažnosti“ namietal „porušenie   Zákona   č.   346/1990   Zb.   o   voľbách do orgánov samosprávy obcí v ustanovení § 16 ods. 3 písm. c/“ tým, že „Ing. J. T., ktorý bol kandidátom za poslanca Mestského zastupiteľstva v B. za politickú stranu ĽS HZDS v obci Š.   pôsobil   v   obecných   voľbách   ako   splnomocnenec   pre   podanie   kandidátnych   listín.“ Uvedené sťažovateľ namietal pred miestnou volebnou komisiou v Š. a obvodnou volebnou komisiou   v Ž., „ktoré   vyslovili   názor,   že   nedošlo   k   porušeniu   zákona“.   S uvedeným názorom   sťažovateľ nesúhlasí. „Pod   bodom   2.   (...)   sťažnosti z 8.   12.   2006“ sťažovateľ uviedol, „že organizátorom volieb bol starosta obce Ing. Š. P., ktorému zanikol mandát starostu dňa 11. 10. 2003 podľa § 13 a/ ods. 1 písm. d/ Zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení“,   keďže   bol   10.   októbra   2003   právoplatne   odsúdený   za   úmyselný   trestný   čin v konaní   vedenom   Okresným   súdom Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn. 3 T 299/02. „Napriek tomu (...) protiprávne a protizákonne Ing. Š. P. vykonával naďalej funkciu   starostu   až   do   ukončenia   volebného   obdobia   a   ako   neoprávnený   starosta pripravoval a organizoval voľby do obecného zastupiteľstva a voľby starostu v obci Š. konané 2. 12. 2006.“ Uvedeným spôsobom podľa názoru sťažovateľa starosta hrubo porušil ústavu, zákon o obecnom zriadení a dopustil sa aj trestnej činnosti, pretože „starosta obce má pri príprave a priebehu volieb značné kompetencie“, ktoré v ďalšom bližšie označil. V tejto spojitosti poukázal na porušenie čl. 12, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 31 a čl. 32 ústavy.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal nález:„Ústavný súd SR vyhlasuje voľby do miestneho zastupiteľstva a voľby starostu obce Š., konané dňa 2. 12. 2006 za neplatné.

Účastník   konanie   Ing.   Š.   P.,   starosta   obce   Š.   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi náhradu trov právneho zastupovania v celkovej výške 7.424,- Sk na účet advokáta JUDr. O. P.“

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) právny zástupca. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa   § 59   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   pre   neústavnosť   alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo   do   orgánu   miestnej   samosprávy   alebo   proti   výsledku   volieb   môže   podať   okrem navrhovateľov   uvedených   v   § 18   ods. 1   písm.   a)   až   e)   aj   politická   strana,   ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý   získal   vo   volebnom   obvode   najmenej   10   %   voličov.   Podľa   ods.   2   citovaného ustanovenia   sťažnosť   proti   výsledku   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky, do Európskeho   parlamentu   alebo   do   orgánu   miestnej   samosprávy   môže   podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.

Podľa   § 60   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   popri   všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať:

a) vyjadrenie   sťažovateľa   o tom,   či   napáda   voľby   na   celom   území   Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.Podľa   ods.   2   citovaného   ustanovenia   sa   návrh   podľa   odseku 1   musí   podať do desiatich dní po oznámení výsledku volieb.

Podľa   §   61 zákona   o ústavnom   súde   okrem   navrhovateľa   sú   účastníkmi   konania aj politické strany a politické hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej   republiky,   v Európskom   parlamente   alebo   v   orgánoch   miestnej   samosprávy. V konaní o sťažnosti kandidáta (§ 59 ods. 1) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,   d) sťažnosť zamietnuť.

K sťažnosti sťažovateľa doplnenej podaním z 28. júna 2007

V rámci   predbežného   prerokovania   veci   (na   základe   žiadosti   ústavného   súdu) Obecný úrad v Š. predložil 14. marca 2007 „Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce Š.“, konaných 2. decembra 2006.

Z uvedenej zápisnice vyplýva, že sťažovateľ vo voľbách konaných 2. decembra 2006 získal pri voľbe starostu z 1470 odovzdaných platných hlasov 88 hlasov (t. j. 5,99 %) a pri voľbe   poslanca   do   obecného   zastupiteľstva   v 3.   volebnom   okrsku   z 236   odovzdaných platných hlasov získal 39 hlasov (t. j. viac ako 10 %).

Sťažovateľ   sa   podanou   (doplnenou)   sťažnosťou   domáhal   vyhlásenia   neplatnosti volieb tak starostu obce, ako aj volieb poslancov obecného zastupiteľstva.  

1.   V časti,   v ktorej   sa   sťažovateľ   domáhal   vyhlásenia   neplatnosti   volieb   starostu obce,   treba   sťažovateľa   považovať   za   osobu   zjavne   neoprávnenú   na   podanie   sťažnosti vzhľadom na ustanovenie § 59 zákona o ústavnom súde, keď sťažovateľ na funkciu starostu obce získal 5,99 % hlasov napriek tomu, že zákon požaduje minimálne 10% hlasov. Preto sťažovateľ nie je aktívne legitimovaný požadovať vyhlásenie neplatnosti volieb starostu obce.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v časti, v ktorej sa sťažovateľ domáhal vyhlásenia neplatnosti   volieb   starostu   obce,   odmietol   volebnú   sťažnosť   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

2. V časti, v ktorej sa sťažovateľ domáhal vyhlásenia neplatnosti volieb poslancov obecného zastupiteľstva, túto odôvodnil 3 okruhmi namietaných porušení.

2.1   V bode   1   sťažnosti   (vrátane   jej   doplnenia)   namietal „porušenie   Zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v ustanovení § 16 ods. 3 písm. c/“ tým, že „Ing. J. T., ktorý bol kandidátom za poslanca Mestského zastupiteľstva v B. za politickú stranu ĽS HZDS v obci Š. pôsobil v obecných voľbách ako splnomocnenec pre podanie   kandidátnych   listín“. Uvedené   sťažovateľ   namietal   pred   miestnou   volebnou komisiou   v Š.   a   obvodnou   volebnou   komisiou   v Ž., „ktoré   vyslovili   názor,   že   nedošlo k porušeniu zákona“. S uvedeným názorom sťažovateľ nesúhlasí.

Podľa   §   16   ods.   3   písm.   c)   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb. o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   kandidátna   listina   obsahuje   meno   a   priezvisko splnomocnenca politickej strany a jeho náhradníka s uvedením adresy; kandidát nemôže byť splnomocnencom ani náhradníkom.

Podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o zaregistrovaní   kandidáta   alebo   o   nezaregistrovaní   kandidáta   môžu   podať   kandidujúce politické strany a nezávislí kandidáti návrh na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na súd. Návrh treba podať do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej volebnej komisie. Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa   §   250zb   ods.   1,   3   a   4   citovaného   zákona   ak   volebná   komisia   rozhodla o zaregistrovaní   kandidáta   alebo   o   nezaregistrovaní   kandidáta   pre   voľby   do   orgánov samosprávy obcí, môže sa kandidujúca politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej (mestskej) volebnej komisie obrátiť na okresný   súd   s   návrhom   na   vydanie   rozhodnutia   o   zrušení   registrácie   kandidáta   alebo s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta. Súd rozhodne do troch dní odo dňa podania návrhu. Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Zákonodarca teda vytvoril typ súdneho konania na zabezpečenie kontroly ústavnosti a zákonnosti procesu registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí a zveril ju všeobecným súdom.

V súvislosti   s namietaným   porušením   práv   sťažovateľa   nebol   podaný   návrh   na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta (ov), preto v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (pozri bod 1 výroku) odmietol z dôvodu nedostatku jeho právomoci.

2.2 V bode 2 sťažnosti (vrátane jej doplnenia) sťažovateľ uviedol, „že organizátorom volieb bol starosta obce Ing. Š. P., ktorému zanikol mandát starostu dňa 11. 10. 2003 podľa § 13 a/ ods. 1 písm. d/ Zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení“, keďže bol 10. októbra 2003 právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 3 T 299/02. „Napriek tomu (...) protiprávne a protizákonne Ing. Š. P. vykonával naďalej funkciu starostu až do ukončenia volebného obdobia a ako neoprávnený starosta pripravoval a   organizoval voľby   do obecného   zastupiteľstva   a voľby starostu   v obci Š. konané 2. 12. 2006.“ Uvedeným spôsobom podľa názoru sťažovateľa starosta hrubo porušil ústavu, zákon o obecnom zriadení a dopustil sa aj trestnej činnosti, pretože „starosta obce má pri príprave a priebehu volieb značné kompetencie“, ktoré v ďalšom bližšie označil. V tejto spojitosti poukázal na porušenie čl. 12, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 31 a čl. 32 ústavy.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôraznil, že právomoc ústavného súdu zrušiť   výsledok   volieb   alebo   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   podľa   §   63   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   sa   uplatní   len   vtedy,   ak   k porušeniu   zákona   dôjde   spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb. V konaní o volebnej sťažnosti nesie dôkazné bremeno sťažovateľ (PL. ÚS 19/94).

V inom svojom rozhodnutí ústavný súd uviedol, že nezákonnosť volieb musí byť v konaní o volebných veciach podľa § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde dokázaná a musí byť   v príčinnej   súvislosti   s takým   následkom   porušenia   práva,   ktoré   je   v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).

Podstatným v namietanom porušení bolo zistenie, či voľby konané 2. decembra 2006 do   orgánov   samosprávy   v obci   Š.   z pozície   starostu   pripravovala   a organizovala   osoba, ktorej predtým zanikla funkcia starostu, ktorá skutočnosť objektívne vzaté mohla ovplyvniť ústavnosť a zákonnosť volieb poslancov do obecného zastupiteľstva.

Podľa § 13a ods. 1 písm. d) zákona o obecnom zriadení mandát starostu zaniká právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený.

Ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   veci   (aj   v dôsledku   výzvy sťažovateľa,   aby si   ústavný   súd   zaobstaral   trestný   spis)   vyžiadal   si   od okresného   súdu trestný spis sp. zn. 3 T 53/2005, z obsahu ktorého zistil, že tvrdenia sťažovateľa o tom, že ostatný a súčasný starosta Ing. Š. P. bol 11. októbra 2003 v konaní sp. zn. 3 T 53/2005 právoplatne   odsúdený   za   úmyselný   trestný   čin,   a   v dôsledku   tejto   skutočnosti   mu   mal zaniknúť mandát starostu, nezodpovedajú obsahu vyžiadaného spisu.

Trestná   vec   sp.   zn.   3   T   53/2005   vedená   okresným   súdom   proti   ostatnému a súčasnému starostovi obce Š. nebola v čase konania volieb do orgánov samosprávy obce Š. (2. decembra 2006) a ani v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená. Naposledy   uznesením   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 2 To 31/2007 z 18. apríla 2007 bol prvostupňový rozsudok zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

V uvedenej   trestnej   veci   ostatný   (a   súčasný)   starosta   obce   nebol   právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený [pozri citovaný § 13a ods. 1 písm. d)], a preto mu ani nemohla zaniknúť funkcia starostu.

Keďže starostovi obce Ing. Š. P. nezanikla jeho funkcia starostu dňom 11. októbra 2003, ako tvrdil sťažovateľ, nemohli nastať ani ďalšie porušenia súvisiace s organizovaním volieb   do   orgánov   samosprávy   v obci   Š.,   pretože   tieto   (ďalšie)   porušenia   sťažovateľ výslovne uvádzal výlučne v spojitosti s činnosťou starostu pri organizovaní volieb (napr. určenie   volebnej   miestnosti   a volebného   okrsku,   menovanie   zapisovateľa,   vymenovanie zostavajúcich   členov   volebnej   komisie,   podpisovanie   zoznamov   voličov,   oznámenie o mieste a čase konania volieb a zodpovedá za celkovú prípravu a priebeh volieb). Uvedené závery z tých istých dôvodov platia aj na sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa čl. 12, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 31 a čl. 32 ústavy, porušenie ktorých sťažovateľ výslovne viazal na skutočnosť, že voľby pripravovala a organizovala osoba, ktorá na to nemala zákonné oprávnenie.

Z uvedených   dôvodov   rozhodol   aj   v tejto   časti   (2.2)   ústavný   súd   tak,   ako   to   je uvedené   vo   výroku   tohto   rozhodnutia,   teda   odmietol   sťažnosť   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

2.3 Sťažovateľ v pôvodnej sťažnosti (pozn. ústavného súdu – v jej doplnení už nie) namietal   aj „porušenie   volebného   moratória   v deň   volieb“ zapisovateľkou   miestnej volebnej komisie, zamestnankyňou obecného úradu (podriadenou starostovi), ktorá v deň konania volieb, „oznamovala občanom, že si majú prísť vyzdvihnúť pozvánky na obecný úrad, týkajúce sa dňa 8. 12. 2006, kde sa budú odovzdávať Mikulášske darčeky (...) a takto lákali   voličov“. Sťažovateľ   zamestnankyňu   však   bližšie   nekonkretizoval,   ani   nijako hodnoverne   nepreukázal,   neuviedol   ani   len   meno   a priezvisko   osoby,   ktorá   mala   byť oznamovateľkou a neuviedol ústavné ani zákonné dôvody.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo volebných veciach nesie sťažovateľ.

Keďže tento v namietanej časti (2.3) konkrétne neuviedol, aké základné práva v tejto súvislosti boli porušené, resp. k akej nezákonnosti (porušeniu zákona) došlo, neoznačil ani dôkazy a osobu, ktorá porušenie realizovala, napriek tomu, že disponoval kvalifikovaným právnym zastúpením a bol ústavným súdom na odstránenie chýb sťažnosti vyzvaný, ústavný súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   aj   v tejto   časti   tak,   ako   je   uvedené   vo   výroku rozhodnutia.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poznamenáva,   že   pôvodné   tvrdenie   sťažovateľa o „lákaní voličov“ uvedeným oznamovaním občanom o možnosti prevzatia si pozvánok v budove   obecného   úradu   na   mikulášske   stretnutie   konané   8.   decembra   2006   je   bez ďalšieho pre ústavnosť alebo zákonnosť volieb právne bezvýznamné. Navyše sťažovateľ v doplňujúcom   podaní   k sťažnosti   z 28.   júna   2007   prostredníctvom   svojho   advokáta   už namietané skutočnosti (2.3) vôbec neuvádza, a to ani v pôvodnej podobe.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti   (2.3),   aj   keby   bola   neskôr   preukázaná   jej   hodnovernosť,   by   bola   (vzhľadom   na uvedené v predchádzajúcom odseku) odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

K sťažnosti sťažovateľov Š. M. a Ľ. M.

Pretože   sťažnosť   nemala   všetky   zákonom   požadované   náležitosti   (pozri   časť   I odôvodnenia), ústavný súd vyzval tiež sťažovateľov Š. M. a Ľ. M., aby v určenej lehote svoju   sťažnosť   doplnili   o chýbajúce   náležitosti   a zároveň   ich upozornil,   že   ak   svoju sťažnosť v lehote 10 dní nedoplnia, môže byť odmietnutá. Uvedení sťažovatelia na výzvu ústavného súdu v určenej lehote nereagovali, ani k sťažnosti nepripojili splnomocnenie na ich zastupovanie advokátom, preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že dôvody odmietnutia sťažnosti sťažovateľa (pozri bod 1 a 2 II. časti odôvodnenia) by obdobne platili aj voči sťažovateľom Š. M. a Ľ. M.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2007