znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 121/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 10. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., C., zastúpeného advokátom JUDr. M. H., P., za účasti J. V., starostu obce R., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce R. konaných 2. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2006   doručená   sťažnosť   podľa   čl.   129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a podľa   § 59 ods.   1   a 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) J. S., C. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. H., P., za účasti J. V., starostu obce R. (ďalej len „zvolený starosta“), pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce R. konaných 2. decembra 2006.

Sťažovateľ uviedol, že bol jedným z kandidátov na starostu   obce R.   vo voľbách konaných 2. decembra 2006. Na základe výsledkov hlasovania získal 116 hlasov, čo z počtu oprávnených   voličov   372   predstavuje   viac   ako   30   %   hlasov.   V priebehu   volieb   zistil, že doterajší starosta obce J. V. sa takmer počas celého priebehu volebného aktu zdržiaval v budove obecného úradu, kde bola zriadená volebná miestnosť, ako aj na chodbe vedúcej k volebnej   miestnosti   a v priestoroch,   kde   sa   ponúkalo   občerstvenie   členom   volebnej komisie.   Uvedená   kancelária   sa   nachádzala   na   začiatku   chodby   vedúcej   k volebnej miestnosti,   pričom   zvolený   starosta   bezprostredne   pred   volebným   aktom   oslovoval a presviedčal voličov pred volebným aktom.

Sťažovateľ sa obrátil na obvodnú volebnú komisiu vo S., o čom bol 2. decembra 2006   spísaný   záznam,   a následne   volebná   komisia   upovedomila   sťažovateľa   o výsledku prerokovania jeho sťažnosti.

V opísanom   konaní   videl   sťažovateľ   porušenie   ustanovenia   §   30   ods.   2   zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o voľbách   do samosprávy   obcí“)   a podľa   jeho názoru tým podstatným spôsobom došlo k ovplyvneniu výsledku volieb.

Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľ listom zo 4. júna 2007 doplnil svoju sťažnosť, pričom uviedol:

„- dôkazy o ovplyvňovaní voličov zo strany vtedajšieho starostu vyplývajú z tvrdení voličov J. K. ml., C., N. K., C., P. K., C., ktorí tieto môžu potvrdiť svojimi výpoveďami, keďže žalovaný ich na chodbe pred vstupom do volebnej miestnosti oslovoval a ponúkal im občerstvenie v miestnosti starostu obce, ktorá sa nachádzala na vstupe z chodby vedúcej do volebnej miestnosti, snažil sa ich presviedčať o tom, že keď budú voliť jeho, zabezpečí to aj   ich   spokojnosť,   pričom   žalovaný   uvedené   spôsoby   využíval   aj pri presviedčaní ostatných   voličov,   ktorí   museli   cestou   do   volebnej   miestnosti   prejsť   popri   kancelárii starostu, ktorá bola stále otvorená,

- čo sa týka manipulácie pri zriaďovaní a prístupe k volebnej miestnosti som toho názoru, že obec R. ako orgán, ktorý mal zabezpečiť priebeh volieb do orgánov samosprávy a   najmä   starosta   obce   J.   V.   účelovo   pri   zriaďovaní   volebnej   miestnosti,   ktorá sa nachádzala   v   budove   Kultúrneho   domu   zabezpečili   uzamknutie   vstupu   vedúceho z hlavného vchodu do Kultúrneho domu a následne boli voliči nútení chodiť k volebnej miestnosti cez spojovaciu chodbu, kde sa nachádzajú kancelárie obecného úradu a starostu obce, ktorý následne túto skutočnosť zneužil tým spôsobom, že takmer po celý čas konania volieb sa nachádzal buď vo svojej kancelárii, respektíve v budove obecného úradu a svojou prítomnosťou aktívne vplýval na voličov. Podotýkam, že hlavný vchod do Kultúrneho domu sa bežne používal a používa a z uvedeného hlavného vchodu sa mohol každý volič dostať priamo do volebnej miestnosti, pričom som toho názoru, že zabezpečenie volieb do orgánov miestnej samosprávy týmto spôsobom bolo neregulárne a miestna volebná komisia napriek tomu že vedela o týchto skutočnostiach nekonala v zmysle zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce R. za neplatné, resp. zrušil napadnutý výsledok volieb.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa   §   59   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   pre   neústavnosť   alebo nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať aj kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Sťažnosť   na   začatie   konania   vo   volebných   veciach   podľa   §   60   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   popri   všeobecných   náležitostiach   uvedených   v   §   20   musí   obsahovať aj dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na predbežnom prerokovaní plénum ústavného súdu posúdilo sťažnosť sťažovateľa podľa jej obsahu v zmysle § 20 a § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách do samosprávy obcí sa volebná kampaň začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa   §   30   ods.   3   zákona   o voľbách   do   samosprávy   obcí   v čase   kampane má politická   strana   a nezávislý   kandidát   zabezpečený   rovnaký   prístup   k hromadným informačným prostriedkom a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane.

Ústavný súd už vo svojej konštantnej judikatúre zaujal stanovisko, že preskúmava, či porušením   zákona   bol   ovplyvnený   výsledok   volieb,   pričom   sa   zaoberá   každým namietaným porušením volieb (napr. PL. ÚS 19/94).

V iných rozhodnutiach ústavný súd rozhodol, že svoju právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   hrubo   alebo   závažne   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej   spoločnosti,   prípadne   ak   dôjde   k opätovnému   porušeniu   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94).

Voľby   sú   prostriedkom   pravidelného   obnovovania   verejnej   moci   občanmi (PL. ÚS 18/99).

Hrubé,   závažné   alebo   viacnásobné   porušenie   práv   občanov   priznaných   zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietnuté porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb (PL. ÚS 18/99).

Sťažovateľ namietal, že osobná účasť zvoleného starostu v budove obecného úradu a jeho   osobná   agitácia   vo   svoj   vlastný   prospech   boli   porušením   volebného   moratória (sťažovateľom chybne označeného ako volebná agitácia) upraveného § 30 ods. 2 zákona o voľbách do samosprávy obcí.

Sťažovateľ ani po výzve ústavného súdu nedoplnil dôkazy, ktoré by preukazovali, že došlo k hrubému a závažnému porušeniu slobodnej súťaže politických síl.

Uvádzané   porušenia   neboli   spôsobilé   vyvolať   takýto   následok,   a to aj vzhľadom na značný rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným starostom, ktorý bol 45 hlasov pri počte všetkých odovzdaných hlasov vo voľbách starostu obce R. (277).

Ani   volebná   komisia   vo   svojej   zápisnici   nenamietala   žiadne   porušenie   priebehu volieb a všetci jej členovia podpísali zápisnicu bez pripomienok.

Ústavný   súd   sa   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   zaoberal   riešením, kedy je volebná   kampaň   vedená   takým   spôsobom,   ktorý   by   mohol   ovplyvniť   výsledok volieb,   a tým   porušiť   zákon   o voľbách   do   samosprávy   obcí,   ako   aj   čl.   30   ústavy (napr. PL. ÚS   5/03,   PL. ÚS   6/06).   Pri   tomto   rozhodovaní   zisťoval   intenzitu   volebnej kampane   a jej   možné   nedostatky.   Len   obzvlášť   hrubý   spôsob   volebnej   agitácie bol spôsobilý narušiť slobodnú súťaž politických síl.

Namietané konanie naproti tomu nepreukázalo také porušenia volebného aktu, ktoré by odôvodňovali záver o inom výsledku volieb, a tým by viedli plénum ústavného súdu k uplatneniu svojej právomoci, a to k zrušeniu výsledku volieb.

V zmysle   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   jedným   z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorej sťažovateľ namieta (napr. III. ÚS 138/02).

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   posúdil   sťažnosť   a namietané   nedostatky volebného   procesu   ako   nespôsobilé   na   jeho   konštatovanie,   že   došlo   k hrubému   zásahu do slobodnej súťaže politických síl, ktorý by mal za následok nezákonnosť a neústavnosť volieb, a tým aj zrušenie výsledku volieb, preto rozhodol tak, že sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2007