znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 12/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. mája 2014 v pléne zloženom   z   predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a   zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Jána Lubyho, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny   Mochnáčovej   a   Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   návrh   skupiny 41 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Józsefom Nagyom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 261 ods. 1 prvej vety v časti „je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003“ a § 262 ods. 1 prvej vety v časti „je po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003“ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 v spojitosti s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení a takto

r o z h o d o l :

1.   Návrh   skupiny   41   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Návrhu skupiny 41 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti   § 261   ods.   1   prvej   vety   v časti   „je po vzniku   nároku   na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003“ a § 262 ods. 1 prvej vety v časti „je po vzniku nároku   na   pomerný   starobný   dôchodok   nepretržite   zamestnaný   k   31.   decembru   2003“ zákona   č.   461/2003   Z.   z.   o   sociálnom   poistení   v   znení   neskorších   predpisov n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bol 21. marca 2014 doručený návrh skupiny 41 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej   len   „navrhovatelia“   alebo   aj   „skupina   41   poslancov“)   na   začatie   konania   podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 261 ods. 1 prvej vety v časti „je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003“ a § 262 ods. 1 prvej vety v časti „je po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003“ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo aj „napadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení“) s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods.   3   v   spojitosti   s čl. 39   ods.   1   ústavy.   Prílohou   návrhu   je   písomné   splnomocnenie pre Józsefa Nagya na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktorý je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“), opatrené ich podpismi.

2.   Navrhovatelia   vyslovili   názor,   že   napadnuté   ustanovenia   zákona   o   sociálnom poistení odporujú základným ústavným princípom zakotveným v čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 3 ústavy a súčasne zasahujú do základného práva na hmotné zabezpečenie v starobe garantované   v   čl.   39   ods.   1   ústavy.   Nerešpektovanie   uvedených   ústavných   princípov vyplýva   podľa   navrhovateľov   zo   skutočnosti,   že   nesplnenie   podmienky   nepretržitosti zamestnania hoci len v rozsahu jedného dňa k 31. decembru 2003 nepripúšťalo vykonanie porovnávacieho prepočtu dôchodkovej dávky, suma ktorej sa tak určila podľa právnych predpisov   účinných   do   31.   decembra   2003,   ktorá   bola   v   prípade   poistencov   s   vyššími príjmami zo zárobkovej činnosti nižšia ako suma, ktorá by bola stanovená podľa zákona o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2004. V dôsledku splnenia, resp. nesplnenia podmienky   nepretržitého   zamestnania   sa   tak   v   identických   prípadoch   aplikovala   rôzna právna   úprava,   ktorá   priamo   ovplyvnila   úroveň   primeranosti   hmotného   zabezpečenia v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy. Podľa navrhovateľov je v rozpore s princípom zákazu diskriminácie garantovaného v čl. 13 ods. 3 ústavy, pokiaľ zákonodarca „rozlišuje medzi osobami   nachádzajúcimi   sa   v   porovnateľnej   situácii   (splnili   nárok   na   starobný,   resp. pomerný starobný dôchodok, osobitne z hľadiska výšky zárobku) a nepriznáva im rovnaké práva,   a   to   bez   toho,   aby   na   takéto   rozlišovanie   existovali   legitímne,   relevantné a dostatočné dôvody“.

Navrhovatelia žiadali, aby ústavný súd pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení zákona o sociálnom poistení podľa § 38 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) argumentujúc, že „pre vyhovenie návrhu na odloženie účinnosti postačuje možnosť, že napadnuté právne predpisy ohrozujú základné práva a slobody“, a súčasne že „v prípade napadnutých   ustanovení   zákona   o   sociálnom   zabezpečení   sa   nejedná   o   obsolétne ustanovenia,   ale   o   ustanovenia,   ktoré   sa   stále   (opakovane)   aplikujú.   K   ohrozeniu základného   práva   určitej   skupiny   fyzických   osôb   vylúčenej   z   aplikácie   napadnutých ustanovení zákona o sociálnom poistení na základe diskriminačného kritéria tak dochádza tým, že táto znevýhodnená skupina fyzických osôb získava nižší dôchodok, než fyzické osoby, na ktoré sa napadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení vzťahujú, hoci z hľadiska úrovne relevantného zárobku a ďalších podmienok potrebných pre splnenie nároku ide o osoby nachádzajúce sa v porovnateľnej situácii.“.

3. Navrhovatelia na základe uvedených skutočností navrhli, aby ústavný súd prijal návrh skupiny 41 poslancov na ďalšie konanie a po jeho meritórnom prerokovaní nálezom takto rozhodol: «§ 261 ods. 1 prvá veta v časti „je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003“ a § 262 ods. 1 prvá veta v časti „je po vzniku nároku   na   pomerný   starobný   dôchodok   nepretržite   zamestnaný   k   31.   decembru   2003“ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 12 ods. 1, 2 a čl. 13 ods. 3 v spojitosti s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.»

4. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná   rada   Slovenskej   republiky   a   ktoré   boli   ratifikované   a   vyhlásené   spôsobom ustanoveným zákonom.

5. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až písm. f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Podľa   §   37   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti, prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým napadnutý predpis nie je v súlade.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, návrhy, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval návrh skupiny poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ako aj procesné podmienky, za ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto skutočností ústavný súd rozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie (§ 25 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde).

7. Ústavný súd návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti namietaných ustanovení   zákona   o   sociálnom   poistení   nevyhovel,   lebo   návrh   neobsahoval   relevantnú konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok, a ani samotný ústavný súd nemal v tomto štádiu konania dostatočné informácie pre záver, že   by   aplikáciou   namietaných   ustanovení   mohlo   dôjsť   k   ohrozeniu   základných   práv a slobôd garantovaných ústavou pre dotknutých adresátov ako poberateľov dôchodkových dávok.

8. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2014