znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 12/06

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 22.   júna 2006 o žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 38/05-33 zo 4. mája 2006 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu T. JUDr. V. V., bytom T., podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 74e   ods.   2   prvej   vety   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov,   ustanovenie   §   231   písm.   j)   Trestného   poriadku a ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   d á v a   s ú h l a s   na   trestné   stíhanie   sudcu Okresného   súdu   T.   JUDr.   V.   V.,   bytom T.,   pre   skutky   uvedené   v žiadosti   generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 38/05-33 zo 4. mája 2006 a kvalifikované ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 a ods. 2 a trestný   čin   zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa   podľa   §   158   ods.   1   písm.   a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2006 doručená   žiadosť   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny prokurátor“) č. k. VII/1 Gv 38/05-33 zo 4. mája 2006, ktorou podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ustanovenia § 74e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ustanovenia § 231 písm. j) Trestného poriadku a ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) žiadal o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu T. JUDr. V. V., bytom T. (ďalej len „sudca“ a „okresný súd“), pre pokračujúci trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona účinného   do 31. decembra   2005   v jednočinnom   súbehu   s pokračujúcim   trestným   činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 na tom skutkovom základe, že „v presne nezistenom dni v mesiaci január alebo február roku 2003, v budove Okresného súdu v P., ako sudca tohto súdu, prevzal úplatok vo výške 10.000,- Sk, v bielej obálke, od L. Š., za to, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v P. sp. zn. PE 1 T 4/03, v ktorej bol jej syn P. Š. obžalovaným, uloží P. Š. miernejší trest, ako mu bol uložený trestným rozkazom sp. zn. PE 1 T 4/03-36 zo dňa   20.   01.   2003   a následne   dňa   25.   02.   2003   tento   rozsudok   s miernejším   trestom aj vydal a po vydaní tohto rozhodnutia v presne nezistený deň v roku 2003 alebo roku 2004 v budove   Okresného   súdu   v P.,   ako   sudca   tohoto   súdu,   opäť   prevzal   úplatok   vo výške 10.000,- Sk, v bielej obálke, od L. Š. za to, že v uvedenej trestnej veci bude hľadať riešenie, ako   pomôže   jej   synovi   P.   Š.,   v súvislosti   s možnosťami   odpustenia   už   zníženého   trestu, uloženého rozsudkom Okresného súdu v P. sp. zn. PE 1 T 4/03-48 zo dňa 25. 02. 2003 a po tom, čo predmetné trestné konanie prešlo na Okresný súd do T., dňa 12. 10. 2005 v čase od 09.32 h do 09.45 h, v budove Okresného súdu v T., v kancelárii č. 182, ako sudca tohto   súdu   opäť   prevzal   úplatok   vo   výške   10.000,-   Sk,   v bielej   obálke,   od   L.   Š.   za   to, že v uvedenej trestnej veci sp. zn. PE 1 T 4/03 odsúdeného P. Š., zabezpečí jej synovi P. Š. v prípade nástupu do výkonu trestu odňatia slobody lepšie podmienky a dňa 13. 02. 2006, v čase od 09.46 h do 10.02 h, v budove Okresného súdu v T. v kancelárii č. 182, poskytoval aj   informácie   o procesných   otázkach   L.   Š.   v prejednávanej   trestnej   veci   pre   jej   syna, odsúdeného   P.   Š.,   v okolnostiach   jeho   výsluchu   a následného   postupu   na   vytýčenom verejnom zasadnutí dňa 17. 02. 2006 za účelom vytvorenie objektívnej situácie, s cieľom vyhovieť požiadavke L. Š., vo veci zabezpečenia, čo najpriaznivejších podmienok k nástupu do výkonu trestu odňatia slobody jej syna, odsúdeného P. Š., čím v uvedených prípadoch postupoval v rozpore s ustanovením § 30 ods. 2 písm. b), e), ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, v znení neskorších zmien a doplnení“ a vo viacčinnom súbehu s trestným činom prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 na tom skutkovom základe, že „dňa 14. 10. 2005 v čase od 12.55 h do 13.00 h v budove Okresného súdu v T., v kancelárii č. 182, ako sudca tohto súdu, prevzal úplatok vo výške 10.000,- Sk od advokáta Mgr. J. V. za to, že v trestnej veci obžalovaného P. T., vedenej na Okresnom súde v T. pod sp. zn. 3 T 104/05, rozhodne v prospech P. T., ktorého odsúdi na základe požiadavky Mgr. J. V. len na podmienečný trest, aby vyhovel poškodenému Ing. M. S., ktorý požiadal o to Mgr. J. V. a následne dňa 14. 10. 2005 v čase od 13.00 h do 13.20 h, na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v T. v uvedenej veci, v ktorom pojednával ako samosudca, uznal obžalovaného P. T. vinným zo spáchania   trestného   činu,   za   ktorý   ho   odsúdil   na   trest   odňatia   slobody   vo   výmere 18 mesiacov   s podmienečným   odkladom   výkonu   trestu   na   skúšobnú   dobu   vo   výmere 30 mesiacov, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 30 ods. 2 písm. b), e), ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, v znení neskorších zmien a doplnení“.

K žiadosti generálny prokurátor pripojil:

-   prvopis   spisového   materiálu   evidovaného   vyšetrovateľom   Prezídia   Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Západ v N. pod sp. zn. ČVS: PPZ-24/BPK-2-2005,

- utajovanú prílohu.

Generálny prokurátor vo svojej žiadosti poukázal na to, že vo veci bolo začaté trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Západ v N. sp. zn. ČVS: PPZ-24/BPK-2-2005 z 5. apríla 2005 podľa   ustanovenia   §   160   ods.   1   Trestného   poriadku   (účinného   do   31.   decembra   2005) pre trestné činy prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 a ods. 2 Trestného   zákona   účinného   do   31.   decembra   2005   a zneužívania   právomoci   verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, podplácania podľa § 161a ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, nepriamej korupcie podľa § 162 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.

Generálny prokurátor uviedol, že „za účelom zistenia skutkového stavu veci v súlade so   zásadami   trestného   konania   (zásada   objektívnej,   materiálnej   pravdy   a vyhľadávacou zásadou),   upravenými   v ustanovení   §   2   odsek   10   Trestného   poriadku,   vyšetrovateľ v prípravnom konaní vykonal dôkazné prostriedky vo forme výsluchov svedkov L. Š., J. Š., P.   Š.,   P.   T.,   F.   U.,   JUDr. V.   H.,   JUDr.   R.   H.,   JUDr.   M.   K.,   zvukového   a obrazového záznamu,   ich   prepisov,   záznamu   z telekomunikačnej   prevádzky   a zaobstaral   relevantné, vecne súvisiace listinné dôkazné prostriedky.

Hodnotením vyššie uvedených dôkazov získaných v procese dokazovania som ustálil skutkové zistenia, ktoré umožňujú prijať právny záver na opodstatnenú existenciu skutkov ako   dejov   v objektívnej   realite   a ich   zákonné   subsumovanie   pod   skutkové   podstaty konkrétnych   trestných   činov.   Na   základe   dôkazov,   ktoré   sú   vo   vyšetrovacom   spise sú ustálené dva skutky (na rozdiel od piatich skutkov, na ktoré dal podnet vyšetrovateľ, pričom zvyšné skutky   nie   sú ešte dostatočne dôkazne zadokumentované,   a preto   podnet na vydanie žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie bol vo zvyšnej časti predčasný). Ide o skutkové zistenia majúce oporu v tzv. usvedčujúcich dôkazoch subjektívneho charakteru (výpovede svedkov L. Š., J. Š., P. Š., P. T.) i dôkazoch objektívneho charakteru (zvukový   a obrazový   záznam   a jeho   prepis).   Tieto   deklarujú   nielen   zákonnosť   začatia trestného   stíhania   a pokračovania   v ňom,   ale zároveň   umožňujú   prijať   aj   dostatočne odôvodnený právny záver, že páchateľom trestných činov je JUDr. V. V., sudca Okresného súdu v T.“

Ústavný súd žiadosť generálneho prokurátora zaslal sudcovi a poskytol mu možnosť, aby sa k nej vyjadril. Aj   keď sudca   mal žiadosť doručenú 8. júna 2006, túto možnosť nevyužil.

Ústavný súd umožnil sudcovi, aby sa k veci vyjadril aj ústne 22. júna 2006, pričom neuviedol   žiadne   dôvody,   ktoré   by   vyvrátili   alebo   spochybnili   žiadosť   generálneho prokurátora.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.

Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Podľa   ustanovenia   §   8   ods.   1   Trestného   poriadku   pôsobnosti   orgánov   činných v trestnom   konaní   a súdu   nepodliehajú   osoby,   ktoré   požívajú   imunity   a výsady   podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá   je vyňatá z pôsobnosti   orgánov   činných   v trestnom   konaní a súdu,   alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa ustanovenia § 231 písm. j) Trestného poriadku iba prokurátor je oprávnený vyžiadať súhlas na trestné stíhanie.

Podľa čl. 130 ods. 1 písm. e) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh generálny prokurátor.

Podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie (...), predseda ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu.

Plénum ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa vo veci.

Pri rozhodovaní o žiadosti na vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd vychádzal z nasledovných úvah:

Ústava   zaraďuje   sudcov   do   skupiny   osôb,   kde   upúšťa   od   zásady   rovnosti   práva a pripúšťa výnimku pre túto skupinu z pôsobnosti pre oblasť trestného a správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom.

Imunita sudcu   má zaistiť predovšetkým   nezávislosť   jeho rozhodovania   na výkon moci.   Posilňovať   jeho   občiansku   odvahu   rozhodovať   v súdnych   sporoch   v konkrétnych prípadoch   len   na   základe   ústavy,   ústavných   zákonov,   medzinárodných   zmlúv   podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonov.

Ústava zveruje ústavnému súdu právomoc preskúmať imunitu sudcu v konkrétnom prípade. Takýto postup je plne v súlade s deľbou moci na zákonodárnu, výkonnú a súdnu.

Imunita sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti.

Účelom imunity sudcu je ochrana výkonu jeho funkcie pred zneužitím práva stíhať trestné činy a priestupky používaním nátlaku prostriedkami trestného konania, používaním donucovacích prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci.Táto imunita sudcu nie je absolútna, trvá len do rozhodnutia pléna ústavného súdu, ktoré rozhoduje o upustení od imunity a dá súhlas na trestné stíhanie, a tým odstráni ústavnú prekážku v postupe orgánov činných v trestnom konaní. Od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia sa stáva trestné stíhanie sudcu prípustným.

V prípade ak plénum ústavného súdu súhlas odoprie, trestné stíhanie je počas trvania funkcie sudcu vylúčené.

Ústavný   súd   na   základe   preskúmania   žiadosti   generálneho prokurátora   o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu okresného súdu, dôkazov, ktoré mu predložil, a písomného vyjadrenia sudcu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by v dobe rozhodovania ústavného súdu odôvodňovali podozrenie, že ide o zneužitie prostriedkov trestného konania voči sudcovi, na ktorého bola žiadosť vydaná. Zároveň ústavný súd konštatuje, že generálny prokurátor nežiada o vydanie súhlasu na trestné stíhanie pre trestný čin, ktorého skutková podstata by spočívala výlučne v obsahu rozhodnutí sudcu.

Otázka trestnej zodpovednosti sudcu a rozhodnutie o vine a treste je podľa čl. 142 ods. 1 ústavy v právomoci všeobecného súdu.

Ústavný súd preto dáva súhlas na trestné stíhanie sudcu okresného súdu pre trestné činy a skutky uvedené v tomto rozhodnutí.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2006