znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 12/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 29. apríla 2002 predbežne prerokoval návrh Krajského súdu v Prešove na začatie konania o súlade § 2 až 15, § 18 a § 19 v spojení s prílohami 1 až 10 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky   č.   465/1991   Zb.   o cenách   stavieb,   pozemkov,   trvalých   porastov,   úhradách   za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení   neskorších   predpisov   s čl.   20   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky,   za   účasti Národnej rady Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Návrh Krajského súdu v Prešove na začatie konania o súlade právnych predpisov o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 11. marca 2002 doručený návrh Krajského súdu v Prešove (ďalej len „navrhovateľ“) o súlade § 2 až 15, § 18 a § 19 v spojení s prílohami 1 až 10 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky   č.   465/1991   Zb.   o cenách   stavieb,   pozemkov,   trvalých   porastov,   úhradách   za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   s čl.   20   ods.   4   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Návrh   podal   súd   v súvislosti   so   svojou   rozhodovacou   činnosťou.   Svedčia   o tom uznesenia účastníka č. k. 1 S 33/01-86 o prerušení konania i samotný spis sp. zn. 1 S 33/01.

Konanie, v ktorom sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia o zamietnutí odvolania proti rozhodnutiam o vyvlastnení nehnuteľností z viacerých dôvodov, medzi ktorými je aj to,   že   za   vyvlastnené   nehnuteľnosti   má   byť   poskytnutá   náhrada   podstatne   nižšia   ako primeraná náhrada v zmysle čl. 20 ods. 4 ústavy, sa týka ustanovení § 2 až 15, § 18 a § 19 v spojení s prílohami 1 až 10 vyhlášky určujúcich maximálne ceny, resp. spôsob určenia ceny   za   vyvlastňované   nehnuteľnosti.   Súd   teda   musel   napadnuté   ustanovenia   vyhlášky aplikovať pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   v konaní sp.   zn. 1 S 33/01.   Predpis   určujúci spôsob   určenia   ceny   za   vyvlastnené   nehnuteľnosti   súvisí   s požiadavkou   poskytnutia primeranej náhrady pri vyvlastnení podľa čl. 20 ods. 4 ústavy.

Navrhovateľ označil za účastníka konania Národnú radu Slovenskej republiky. Podľa §   21 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   je účastníkom   konania   pred ústavným súdom ten, proti komu návrh smeruje. V konaní o súlade právnych predpisov je teda   okrem   navrhovateľa   účastníkom   konania   orgán,   ktorý   napadnutý   predpis   vydal. Navrhovateľ   namieta   neústavnosť   niektorých   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   financií Slovenskej republiky.

Národná   rada   Slovenskej   republiky   sa   nepodieľala   na   prijímaní   a vydávaní predmetnej   vyhlášky.   Navrhovateľ   totiž   nenamieta   samotný   fakt   vydania   vyhlášky,   ale obsah   jej   podstatných   ustanovení,   ktorý   závisí   od   Ministerstva   financií   Slovenskej republiky, a nie od Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky sa teda ani nemohla podieľať na vzniku prípadného nesúladu jej niektorých ustanovení s ústavou.   Návrh preto smeruje proti subjektu, ktorý v danom prípade nemohol spôsobiť prípadný   nesúlad   právnych   predpisov.   Národná   rada   Slovenskej   republiky,   ktorú navrhovateľ   uvádza   ako   účastníka   konania,   nemohla   v danom   prípade   porušiť   žiadne ustanovenia ústavy. Preto je návrh zjavne neopodstatnený.

Navrhovateľ   v petite   návrhu   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   nesúlad   niektorých ustanovení vyhlášky s čl. 20 ods. 4 ústavy. V odôvodnení uznesenia o prerušení konania č. k. 1 S 33/01-86 však tvrdí, že s ústavou je v rozpore aj § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom   plánovaní   a stavebnom   poriadku   (stavebný   zákon)   v znení   neskorších predpisov. Naviac sa tu uvádza aj nesúlad s čl. 1 ústavy. Ústavný súd pri vymedzení rozsahu namietaného   nesúladu   vychádzal   z   petitu   návrhu,   a   nie z odôvodnenia uznesenia č. k. 1 S 33/01-86.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2002