znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 118/07-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 5. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. F., L., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., B., za účasti Ing. M. L., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce L. konaných 2. decembra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. F.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra 2006 doručená sťažnosť J. F., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. M., B., za účasti Ing. M. L., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce L. konaných 2. decembra 2006.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v obci L. sa v čase volebného moratória až do momentu skončenia volieb 2. decembra 2006 o 22.00 h uskutočňovala kampaň priaznivcov kandidáta na starostu obce č. 4 Ing. M. L. (ďalej aj „zvolený starosta“ alebo „kandidát“), ktorá   bola po   skončení   volieb   zavŕšená   hlučnou   oslavou.   Priaznivci   zvoleného starostu v uvedenom čase roznášali letáky, ktoré sťažovateľ priložil k svojej sťažnosti. V letákoch sa uvádzajú zámerne spísané nepravdivé, hrubo znevažujúce skutočnosti o doterajšej činnosti sťažovateľa ako starostu obce. Tieto letáky boli roznášané a rozhadzované po hlavných uliciach obce a boli vyvesené aj pred volebnou miestnosťou, o čom sťažovateľa informovali príslušníci   Obvodného oddelenia   Policajného zboru   v L.   (ďalej   len   „obvodné oddelenie Policajného zboru“).

Priaznivci   zvoleného   starostu   taktiež   v   čase   moratória   navštevovali   domácnosti občanov obce, roznášali im praženú balenú čiernu kávu, navádzali navštívených občanov na to, že majú voliť za starostu obce Ing. M. L., a nie doterajšieho starostu.

Obyvateľ L. D. C. podal 2. decembra 2006 o 12.57 h okrskovej volebnej komisii č. 1 v L.,   ktorej   predsedal   J.   B.,   sťažnosť   a   priniesol   jeden   z inkriminovaných   letákov roznášaných   po   obci   v   čase   moratória   na   kampaň.   Sťažnosť   prijal   predseda   okrskovej volebnej komisie, ktorý prijatie potvrdil svojím podpisom. Okrsková volebná komisia sa však sťažnosťou   vôbec nezaoberala, a ani ju nepostúpila na prešetrenie vyššej   volebnej komisii.

Sťažovateľ   v sťažnosti   ďalej   uvádza,   že   po   zistení   situácie   v   obci   podal   podnet na trestné stíhanie (pozn. priestupkové konanie) neznámeho páchateľa pre porušenie § 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí“) a vec je v štádiu objasňovania orgánov obvodného oddelenia Policajného zboru.

Napokon   sťažovateľ   uviedol,   že   z   priložených   zápisníc   okrskových   volebných komisií v L. je zrejmé, že predsedníčkou okrskovej volebnej komisie č. 2 bola Ing. M. L., manželka   zvoleného   starostu.   Túto   skutočnosť   sťažovateľ   považuje   za   právny   a   etický problém   stretu   záujmov,   pretože   menovaná   z   pozície   svojej   funkcie   mohla   ovplyvniť priebeh volieb, poprípade sčítanie hlasov.

II.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   podľa   § 25   ods. 1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a podľa § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

Sťažovateľ   sa   uchádzal   ako   nezávislý   kandidát   pod   poradovým   č.   2   o funkciu starostu obce L. Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu bol počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov 1 006. Zvolený starosta získal celkom 547 a sťažovateľ 243 platných hlasov, čo je viac ako 24 % všetkých platne odovzdaných hlasov. Znamená to, že sťažovateľ je v zmysle § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde oprávnený podať sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažnosť   bola   podaná   na   poštovú   prepravu   4.   decembra   2006,   to   znamená do desiatich dní po oznámení výsledku volieb.

III.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta porušenie volebného moratória a na základe toho žiada zrušiť výsledok volieb starostu v obci L. Tvrdí, že v čase volebného moratória priaznivci   zvoleného   starostu   roznášali   letáky,   ktoré   sťažovateľa   difamovali.   Ďalej sťažovateľ tvrdí, že tieto letáky boli roznášané a rozhadzované po hlavných uliciach obce a boli vyvesené aj pred volebnou miestnosťou. Okrem toho priaznivci zvoleného starostu navštevovali   domácnosti   obyvateľov   obce,   pričom   im   roznášali   balenú   čiernu   kávu a navádzali ich na voľbu zvoleného starostu. Sťažovateľ namieta aj to, že predsedníčkou okrskovej volebnej komisie č. 2 bola Ing. M. L., manželka zvoleného starostu.

K prvému tvrdeniu sťažovateľ predložil exempláre letákov - hanopisov. Uviedol síce D.   C.   ako   osobu,   ktorá   našla   jeden   z letákov   v čase   moratória   v obci,   avšak   neoznačil žiadnych svedkov ani nenavrhol vykonanie iných dôkazov, z ktorých by bolo možné zistiť existenciu   a rozsah   nezákonnej   volebnej   kampane.   Sťažovateľ   len   uviedol,   že   na   jeho podnet   obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   viedlo   konanie,   ktorého   predmet   sa   týkal spomínaných letákov. Ústavný súd si od obvodného oddelenia Policajného zboru vyžiadal priestupkový   spis   zn.   ČTS-P:   ORP-637/Lo-2006.   Zo   sťažnosti   a priestupkového   spisu vyplynulo len to, že pán D. C. našiel jeden kus letáka na Štefánikovej ulici v L. Pani I. O., ktorá podávala policajným orgánom v tejto veci vysvetlenie, potvrdila, že spolu s manželom videli, ako pán D. C. našiel jeden kus letáka.

Podľa   priestupkového   spisu   sťažovateľ   v rámci   podania   vysvetlenia   uviedol,   že 3. decembra 2006 mu telefonoval na obecný úrad M. R. z L. Tento sťažovateľovi povedal, že je rád, že sťažovateľ prehral voľby, a že „všetky veci okolo volieb sú jeho zásluha (pozn. rozumej   M.   R.)“.   Sťažovateľ   z toho   usúdil,   že   roznášanie   letákov   bolo   dielom   M.   R. V priestupkovom konaní M. R. poprel skutočnosť, že by povedal sťažovateľovi citované slova, a tiež uviedol, že o letákoch sa dozvedel až po voľbách z počutia. Aj ďalšie osoby, ktoré podávali vysvetlenie v priestupkovom konaní, a to P. M., M. A. a J. S. uviedli, že nevedia nič o letákoch, ktoré našiel sťažovateľ, a nevedia nič ani o ich pôvode.

Z druhého tvrdenia sťažovateľa vyplynulo, že sa dostavil v deň volieb 2. decembra 2006 o 9.00 h na obvodné oddelenie Policajného zboru, aby podal oznámenie o priestupku. V oznámení sťažovateľ uviedol, že 2. decembra 2006 pred obchodom, ktorý sa nachádza vedľa Obecného úradu L., našiel dva papiere formátu A4 s textom, podľa ktorého majú voliči   využiť   šancu,   urobiť   zmenu   a nevoliť   sťažovateľa   z dôvodov   uvedených   v texte. Sťažovateľ nezistil vylepenie takýchto plagátov v blízkosti volebnej miestnosti. V ten istý deň o 14.00 h oznámil D. C. na obvodnom oddelení Policajného zboru, že našiel tretí leták spomínaného obsahu na Štefánikovej ulici v L.

Obvodné oddelenie Policajného zboru kvalifikovalo uvedené skutky ako priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o priestupkoch“)   a ako   priestupok   proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Obvodné oddelenie   Policajného   zboru   vec   odložilo,   pretože   vykonaným   objasňovaním   nebolo v zákonnej lehote zistené, že priestupok spáchala konkrétna osoba. Súčasťou spisu je aj náčrt   miesta   priestupku   s vyznačením   miest,   kde   sa   nachádzali   letáky,   a taktiež fotodokumentácia, s ktorými sa oboznámilo aj plénum ústavného súdu.

Ohľadom   tretieho   tvrdenia,   skutočnosti,   že   priaznivci   zvoleného   starostu navštevovali   domácnosti   obyvateľov   obce,   pričom   im   roznášali   balenú   čiernu   kávu a navádzali ich na voľbu protikandidáta, sťažovateľ neuviedol a nenavrhol žiadne dôkazy.

Po   vyhodnotení   zistených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   volebná sťažnosť je zjavne neopodstatnená z nasledujúcich dôvodov.

Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených v čl. 30   ústavy,   t.   j.   aktívneho   a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli   istú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak možnosť uchádzať sa o zvolenie za   člena   niektorého   zo   zastupiteľských   orgánov   (pasívne   volebné   právo).   Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Volebné   nedostatky   sa   posudzujú   podľa   zásad   volebného   súdnictva.   Volebný výsledok   sa   zrušuje   len   vtedy,   ak   volebný   nedostatok   mohol   mať   vplyv   na   celkové rozhodnutie   voličov.   Dôležitým   komponentom   volebného   súdnictva   je   teda   zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

S ohľadom   na   uvedené   možno   uviesť,   že   vo   všeobecnosti   musia   byť splnené   tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a ich   výsledky   sú   prejavom skutočnej vôle voličov.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie a v ich bezprostrednom okolí zverejňovať informácie o kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v súvislosti   s roznášaním   letákov   v čase   volebného moratória sťažovateľ nepredložil žiadne relevantné dôkazy podporujúce jeho tvrdenia, až na letáky - hanopisy. Označil síce D. C. ako osobu, ktorá našla v obci v čase moratória jeden z letákov,   avšak   neoznačil   žiadnych   svedkov   ani   nenavrhol   vykonanie   iných   dôkazov, z ktorých by bolo možné zistiť rozsah negatívnej kampane z pohľadu sťažovateľa počas volebného moratória. Osoby, ktoré podali vysvetlenie v priestupkovom konaní, uvádzali, že nemajú žiadne vedomosti o letákoch.

Z priestupkového   spisu,   najmä   náčrtu   miesta   priestupku,   vyplýva,   že   letáky   - hanopisy   boli   podstatne   vzdialené   od   volebnej   miestnosti,   teda   nenachádzali   sa   v jej bezprostrednom okolí. Sťažovateľ pri podaní oznámenia o priestupku sám uviedol, že pri volebnej miestnosti vylepenie takýchto plagátov nezistil.   Vzhľadom   na to,   že letáky sa nenachádzali v bezprostrednom okolí sídla okrskovej volebnej komisie, nedošlo v danom prípade k porušeniu ustanovenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí.

Ústavný súd považuje uvedené zistené skutočnosti za tak málo významné, že len pri veľmi mechanickom výklade § 30 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí by bolo   možné   v danom   prípade   hovoriť   o porušení   volebného   moratória.   Predmetná   vec vykazuje   len   nepatrnú   intenzitu   protizákonnosti.   Napokon   je   potrebné   poukázať   i na výrazný rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným starostom.

Ústavný   súd   v súvislosti   s volebným   moratóriom   pripomína,   že   pri   posudzovaní volebných nedostatkov je potrebné nepodceňovať voliča. Len veľmi agresívny a ofenzívny tlak na voliča, spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle, je volebným nedostatkom, ktorého   dôsledkom   môže   byť   zrušenie   výsledku   volieb.   Princíp   demokracie   a sloboda prejavu   vyvažujú iluzórnu   dokonalosť   volebného   moratória.   S   ohľadom   na   jedinečnosť volieb je ústavný súd veľmi opatrný pri využívaní   možnosti jeho mocenského zásahu do výsledku volieb, a preto porušenie volebného moratória je nutné vykladať reštriktívne.

Sťažovateľ   vo svojej   sťažnosti   neuviedol   a nenavrhol   žiadne   dôkazy,   ani   nijako podrobnejšie nešpecifikoval jeho tvrdenie, že priaznivci zvoleného starostu navštevovali domácnosti obyvateľov obce, pričom im roznášali balenú čiernu kávu a navádzali ich na voľbu zvoleného starostu. Ústavný súd sa teda uvedeným tvrdením ďalej nezaoberal.

Ústavný súd napokon pripomína, že zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí nezakazuje blízkym   osobám   kandidátov   byť členmi   volebných   komisií.   Inými   slovami, samotné členstvo kandidátovi blízkej osoby vo volebnej komisii nemôže byť volebným nedostatkom.

Ústavný súd na základe uvedeného uzatvára, že sťažovateľom uvedené skutočnosti nemajú taký charakter, aby predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne aby zrušil výsledky volieb starostu obce L., čo je pri volebných sťažnostiach dôvodom pre odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť (porov. sp. zn. PL. ÚS 73/07).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2007