znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 115/07-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. augusta 2007 o žiadosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   č.   k.   VII/1   Gv   64/06-18 z 31. januára   2007   o vydanie   súhlasu   na   trestné   stíhanie   sudcu   Okresného   súdu   T. JUDr. V. V., T., podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie   §   14   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Ústavný súd Slovenskej   republiky   o d o p i e r a   s ú h l a s   na trestné   stíhanie sudcu   Okresného   súdu   T.   JUDr.   V.   V.,   T.,   pre   skutok   uvedený   v žiadosti   generálneho prokurátora   Slovenskej   republiky   č. k. VII/1   Gv   64/06-18   z   31.   januára   2007   a právne kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára 2007 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) č. k. VII/1 Gv 64/06-18 z 31. januára 2007, ktorou podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a ustanovenia § 231 písm. j) Trestného poriadku   žiadal   o udelenie   súhlasu   na   trestné   stíhanie   sudcu   Okresného   súdu   T. JUDr. V. V., T. (ďalej aj „sudca“), pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Tento trestný čin mal JUDr. V. V. spáchať na tom skutkovom základe, že „ako sudca Okresného súdu v T. v presne nezistený deň na jar roku 2005 v rozpore s ustanovením § 30 ods. 2 písm. a,   d,   e,   f,   zákona č.   385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich,   v znení neskorších predpisov, v nezistenej kaviarni v meste T. odovzdal Mgr. V. P. exekučný spis Okresného súdu   T.,   sp.   zn.   PE-1   Er   103/2003,   v   zalepenej   obálke,   v úmysle   vyhnúť   sa   možnému disciplinárnemu postihu voči jeho osobe ako sudcovi Okresného súdu v T., pričom takýto návrh podal I. V., ktorý v konaní vystupoval ako strana konania - povinný, Mgr. V. P. požiadal, aby uvedený materiál odložil, že sú tam nejaké súkromné veci, ktoré nechce mať doma, následne ho v mesiaci jún 2006 požiadal, aby mu uvedenú obálku aj s obsahom doniesol, alebo aby ju určite spálil“.

Generálny   prokurátor   vo   svojej   žiadosti   poukázal   na   to,   že podľa   §   199   ods.   1 Trestného poriadku bolo vo veci začaté trestné stíhanie uznesením „povereného príslušníka Policajného zboru - Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Západ v N. z 25. októbra 2006 č. ČVS: PPZ-75/BPK-Z-SV-2006 (...) pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.

Prokurátor   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky   dňa   27.   novembra   2006   nariadil   vo   veci   vyšetrovanie,   ktoré   vykonáva vyšetrovateľ   PZ   zaradený   na   Prezídiu   Policajného   zboru,   Úrade   boja   proti   korupcii, Odbore boja proti korupcii Západ v N., v konaní č. ČVS: PPZ-88/BPK-Z-2006“.

V rámci vyšetrovania vyšetrovateľ „vykonal výsluchy svedkov Mgr. V. P., Ing. J. M., H. B., Bc. M.   K.“ a „zadovážil originál spisu Okresného súdu v T.   sp. zn.   PE - 1 Er 103/2003 a rekonštrukciu tohto spisu, písomné vyjadrenia predsedu Okresného súdu v T. zo 14.   decembra   2006   a   22.   decembra   2006,   fotokópie   písomností   vzťahujúcich   sa   na predmetnú vec, predložených Okresným súdom v T.“

Podľa názoru generálneho prokurátora „výsledky doposiaľ vykonaného vyšetrovania preukázali, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vyššie. Zo spisového materiálu vyplýva, že sudca JUDr.   V.   V.   konal v rozpore so svojimi povinnosťami sudcu zachovať záruky nezávislosti   a   nestrannosti   výkonu   sudcovskej   funkcie,   závažným   a   hrubým   spôsobom odporujúcim zákonu, v úmysle zabezpečiť si neoprávnenú výhodu“ a toto „jeho konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa“. Vzhľadom   na   uvedené   podstatné   skutočnosti   generálny   prokurátor   považuje „predmetnú žiadosť za dôvodnú“.

2. Ústavný   súd   predmetnú   žiadosť   generálneho   prokurátora   doručil   sudcovi 29. marca   2007   a   poskytol   mu   možnosť,   aby   sa   k nej   vyjadril.   Sudca   sa   k žiadosti generálneho prokurátora   písomne   nevyjadril,   avšak   12.   apríla   2007   oznámil   ústavnému súdu, že chce „využiť možnosť ústneho vyjadrenia k veci“.

3. Ústavný súd vzhľadom na uvedené oznámenie predvolal sudcu na výsluch na 23. máj 2007. Keďže zásielku, ktorá bola uložená na pošte, prevzal sudca až 29. mája 2007, jeho výsluch sa v uvedenom termíne nemohol uskutočniť.

4. Ústavný súd teda znovu predvolal sudcu na výsluch na 27. jún 2007 a umožnil mu, aby sa k predmetnej žiadosti generálneho prokurátora vyjadril ústne. Sudca však podaním uskutočneným   telefaxom   26.   júna   2007   ospravedlnil   svoju   neúčasť „a   to   z vážnych zdravotných dôvodov“, pričom k svojmu ospravedlneniu pripojil aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

5. Dňa 26. júna 2007 bolo ústavnému súdu doručené podanie sudcu, ktorý oznámil svoje   námietky   zaujatosti   a žiadal,   aby   z rozhodovacej   činnosti   v predmetnej   veci   bol vylúčený sudca ústavného súdu L. O.

6. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 102/07-4 z 27. júna 2007 rozhodol, že sudca ústavného   súdu   L.   O.   nie je vylúčený   z výkonu   sudcovskej   funkcie   v danej   veci.   Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. júla 2007.

7. Napokon po riadnom predvolaní, ústavný súd umožnil sudcovi, aby sa 28. augusta 2007 k predmetnej žiadosti vyjadril ústne v prítomnosti zástupcu generálneho prokurátora.

7.1 Sudca JUDr. V. V. vo svojom vyjadrení predovšetkým navrhol, aby ústavný súd nevyhovel   predmetnej   žiadosti   generálneho   prokurátora   a nedal   súhlas   na   jeho   trestné stíhanie,   pretože   sa   nedopustil   skutku   opísaného   v žiadosti   generálneho   prokurátora. Zvýraznil, že k strate exekučného spisu Okresného súdu T. sp. zn. PE-1 Er 103/2003 síce došlo, avšak k tomu mohlo dôjsť tak, že v rokoch 2005-2006 Okresný súd T. sídlil v dvoch budovách, pričom „kolobeh spisov“ bol taký, že „cirkuloval“ medzi dvomi pracoviskami v týchto budovách, a okrem toho poukázal na osobu Mgr. V. P., ktorý podal na neho v danej veci trestné oznámenie a ktorý sa mal podľa čestného vyhlásenia pracovníčky Okresného súdu T. „v dvoch prípadoch v roku 2005“ zdržiavať v jej kancelárii - kde sa nachádzali aj spisy - bez jej prítomnosti. Sudca poukázal aj na to, že došlo k rekonštrukcii uvedeného strateného spisu,   a   preto   je podľa   jeho názoru „absurdné   a nelogické,   keď sa   tvrdí   vo výrokovej časti, že som mal nejaký úmysel sa vyhýbať disciplinárnemu postihu, keď takýto návrh   eventuálne   mohol   v rámci   rekonštrukcie   spisu   povinný   opätovne   podať“.   Podľa vyjadrenia sudcu je „zarážajúce, že pán P. mal odo mňa dostať predmetný spis a nepamätá si ani mesiac, kedy som mu mal údajne odovzdať, dokonca ani miesto. (...) Uvádza neznámu kaviareň, pričom mesto T. je tak malé, že uvádzať neznámu kaviareň považujem takisto za nelogické (...)“. Okrem uvedeného sudca poukázal na to, že Mgr. V. P. je psychicky labilný človek, ktorý v „osobných, resp. stresových situáciách koná neprimerane doma i v rodine“. Menovaný   je   jeho   dlžníkom   a „je   pisateľom   viacero   trestných   oznámení   pre   zneužitie právomoci verejného činiteľa“ na pracovníkov Mestského úradu T., na primátora mesta T. a pod.

7.2   Zástupca   generálneho   prokurátora   zotrval   na   svojom   písomnom   stanovisku v danej veci a v závere dodal, že „skutočnosti uvádzané na dnešnom neverejnom zasadnutí odporcom JUDr. V. V. budú po prípadnom udelení súhlasu Ústavným súdom Slovenskej republiky v rámci dokazovania pri vyšetrovaní preukazované a bude na ne braný zreteľ, ale nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mali brániť, aby bol súhlas udelený“.

II.

1.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu.

Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa čl. 136 ods. 4 ústavy ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené.

Podľa ustanovenia § 231 písm. j) Trestného poriadku iba prokurátor je oprávnený vyžiadať súhlas na trestné stíhanie v prípade, ak je na taký úkon potrebný súhlas ústavného súdu.

2.   Pri   rozhodovaní   o žiadosti   o   vydanie   súhlasu   na   trestné   stíhanie   sudcu   podľa čl. 136   ods.   3   prvej   vety   ústavy   ústavný   súd   vychádzal   zo   svojej   judikatúry   (napr. PL. ÚS 19/02, PL. ÚS 24/03, PL. ÚS 4/04) a z nasledovných úvah:

Ústava   vo   vzťahu   k niektorým   skupinám   a kategóriám   osôb   upúšťa   od   zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre tieto skupiny a kategórie osôb z pôsobnosti trestného alebo správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom. Do tejto kategórie   osôb   patria   aj   sudcovia,   pričom   imunita   sudcu   má   zaistiť   predovšetkým nezávislosť jeho rozhodovania, posilňovať jeho občiansku odvahu rozhodovať v súdnych sporoch   v konkrétnych   prípadoch   len   na   základe   ústavy,   ústavných   zákonov, medzinárodných   zmlúv   podľa   čl. 7 ods.   2   a 5   ústavy   a zákonov.   Imunita   sudcu   je   teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti.

Účelom imunity sudcu je ochrana výkonu jeho funkcie pred zneužitím práva stíhať trestné činy a priestupky používaním nátlaku prostriedkami trestného konania a používaním donucovacích prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci.

Nevyhnutnou   podmienkou   udelenia   súhlasu   na   trestné   stíhanie   je   skutočnosť, že na trestné stíhanie pre skutok, ktorý má byť jeho predmetom, sa nevzťahuje imunita sudcu, ktorá by znamenala jeho vyňatie z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a neprípustnosť trestného stíhania (PL. ÚS 3/06).

Ústavný   súd   považuje   tiež   za   potrebné   poukázať   na   to,   že   žiadosť   generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu musí obsahovať aj popis skutku tak, aby nemohol byť zamenený s iným, a najmä tak, aby nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, či kvalifikácia tohto skutku nezakladá prípadne disciplinárnu zodpovednosť sudcu, ktorá už nespadá do jurisdikcie ústavného súdu.  

3. Ústavný súd na základe uvedených právnych skutočností a preskúmania žiadosti generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu, na základe súvisiacich spisov (vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: PPZ-88/BPK-Z-2006, spisu a rekonštruovaného spisu Okresného súdu T. sp. zn. PE - 1 Er 103/2003) a dôkazov, ktoré mu boli predložené, ako aj ústneho vyjadrenia sudcu a zástupcu generálneho prokurátora k predmetnej žiadosti dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na udelenie súhlasu na trestné stíhanie sudcu v zmysle žiadosti generálneho prokurátora.

Vzhľadom   na uvedené   podstatné   skutočnosti   plénum   ústavného   súdu   po   tajnom hlasovaní v zmysle § 32 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodlo tak, že podľa čl. 136 ods. 3   ústavy   nedáva   súhlas   na   trestné   stíhanie   sudcu   v zmysle   žiadosti   generálneho prokurátora č. k. VII/1 Gv 64/06-18 z 31. januára 2007.

Keďže sa vo veci rozhodovalo tajným hlasovaním, odôvodnenie tohto uznesenia je stručné.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2007