znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 112/07-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 27.   júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. K., L., zastúpeného advokátom JUDr. B. B., B., za účasti T. Š., starostu obce L., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce L. konaných 2. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2006 doručená sťažnosť JUDr. J. K., L. (ďalej len „sťažovateľ“), za účasti T. Š., starostu obce L. (ďalej len „zvolený starosta“), pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce L. konaných 2. decembra 2006.

Zo sťažnosti a z doplňujúceho podania doručeného ústavnému súdu 7. februára 2007 vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   stal   kandidátom   pre   voľby   starostu   na   kandidátnej   listine politickej strany SMER - Sociálna demokracia. Sťažovateľ po skončení volieb zistil od riaditeľa   Domova   dôchodcov   a Domova   sociálnych   služieb   v L.   (ďalej   len   „domov“) Bc. K. L.,   že hoci   v domove   je   umiestnených   viac ako   85   osôb   spôsobilých   na   právne úkony, miestna volebná komisia nevyslala do domova svojich členov s prenosnou volebnou schránkou,   hoci   vždy   v minulosti   sa   to   takto   praktizovalo.   Viac   ako   80   %   obyvateľov domova sú ležiace osoby - dôchodcovia, ktorých treba považovať za bezvládnych. Navyše domov je od obce vzdialený. Ani ostatní obyvatelia domova nemohli voliť, a to jednak preto, lebo tiež čakali na príchod členov miestnej volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou, keďže to tak bolo v minulosti obvyklé, a tiež aj preto, že zamestnankyňa domova im   nevydala   ich   občianske   preukazy   z uzatvoreného   trezoru,   lebo   v deň   volieb   mala pracovné voľno. Týmto spôsobom došlo k manipulácii volieb, ktoré viedli ku skresleniu ich výsledkov   v prospech   zvoleného starostu. Znamená to,   že skoro   polovica   občanov bola vylúčená z účasti na voľbách a ukrátená o svoje volebné právo. Dôvodom, pre ktorý sa takto postupovalo,   boli   rozpory   zvoleného   starostu   s riaditeľom   domova.   Sťažovateľ   je presvedčený, že hlasovacie lístky, ktoré mali použiť dôchodcovia, boli zneužité v prospech zvoleného starostu.   Iba touto manipuláciou   sa   dosiahlo,   že zvolený starosta   získal viac hlasov. Za členov miestnej volebnej komisie určil zvolený starosta svojich ľudí. Zápisnicu o výsledku volieb vyhotovila dcéra zvoleného starostu A. P., rod. Š., ako zapisovateľka volebnej komisie. Zápisnicu podpísali veľmi blízki priatelia zvoleného starostu ako členovia volebnej   komisie.   Celkový   počet   obyvateľov   obce   s volebným   právom   je   230   vrátane dôchodcov   bývajúcich   v domove.   Pri   vyhlásení   výsledkov   volieb   v miestnom   rozhlase zvolený starosta uviedol v rôznych časových intervaloch trikrát vždy rozdielne výsledky. Podľa sťažovateľa aj táto skutočnosť svedčí o manipulácii s výsledkami volieb. Oficiálne uvedený   výsledok,   podľa   ktorého   mal   zvolený   starosta   získať   165   platných   hlasov, nezodpovedá   skutočnosti,   pretože   v prospech   zvoleného   starostu   sa   započítali   aj   hlasy dôchodcov z domova, ktorí sa v skutočnosti volieb nezúčastnili.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce L. za neplatné.

1.1 Ďalším podaním z 2. mája 2007 odovzdaným na poštovú prepravu 4. mája 2007 a doručeným ústavnému súdu 7. mája 2007 sťažovateľ rozšíril svoju sťažnosť o tvrdenie, že zvolený starosta je podozrivý zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 1 Trestného zákona, ako o tom svedčí priložená kópia uznesenia policajného orgánu o trestnom stíhaní.

1.2   Z prípisu   J.   E.,   predsedu   Obvodnej   volebnej   komisie   Š.,   z 5.   februára   2007 adresovaného   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   vyplýva,   že   na   požiadanie   právneho zástupcu vykonal pohovor s riaditeľom domova Bc. K. L., ktorý mu uviedol, že miestna volebná   komisia   neprišla   do   domova   s prenosnou   volebnou   schránkou,   a to   v rozpore s doteraz zaužívanou praxou.

2.   Zo   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   o výsledku   volieb   starostu   v obci   L. z 2. decembra 2006 vyplýva, že celkový počet osôb zapísaných v zozname voličov bol 319, počet   voličov,   ktorým   boli   vydané   obálky   s hlasovacími   lístkami,   bol   208,   počet odovzdaných obálok bol 208, odovzdaných bolo celkom 207 platných hlasov, z ktorých kandidát č. 2 T. Š. (zvolený starosta) získal 165 platných hlasov. Kandidát č. 1 získal 42 platných hlasov.

3. Z prípisu domova sp. zn. 145/07 z 28. marca 2007 doručeného ústavnému súdu 2. apríla 2007 vyplýva, že počet obyvateľov domova k 2. decembru 2006 bol 69.

4.   Z uznesenia   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   -   Odboru všeobecnej kriminality Nové Zámky sp. zn. ČVS: ORP-422/OVK-NZ-2007 ZP z 25. apríla 2007 vyplýva, že podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie pre zločin vydierania podľa   § 189 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 1 Trestného zákona. Uvedených trestných činov   sa   mal   dopustiť   neznámy   páchateľ   tým,   že   20.   novembra   2006   pred   obchodom s potravinami   z úradnej   tabule   obce   L.   odstránil   volebné   plagáty   s obsahom   volebného programu sťažovateľa kandidujúceho za starostu obce, ktoré vylepil 19. novembra 2006 E. K. Po odstránení plagátov sa mu vyhrážal, že „kto mu dovolil vylepovať volebné plagáty a za to ho nechá vysťahovať z obci, že zariadi aby za to pykal na čo po celý život bude pamätať!“. Uvedené vyhrážky vyslovil spôsobom, ktorým u poškodeného E. K. vzbudil dôvodnú obavu, že ich uskutoční. Následne potom sa dosiaľ neznámym občanom obce L. vyhrážal pomstou, ak nebudú za starostu obce v komunálnych voľbách v roku 2006 voliť zvoleného starostu.

5. V rámci prípravy veci na predbežné prerokovanie na požiadanie ústavného súdu riaditeľ domova Bc. K. L. prípisom sp. zn. 262/2007 z 20. júna 2007 oznámil, že obecný úrad   v súlade   s volebným   zákonom   zaslal   každému   voličovi   -   obyvateľovi   domova oznámenie o konaní volieb. Ležiaci a imobilní obyvatelia boli oboznámení s možnosťou hlasovať   mimo   volebnej   miestnosti.   Podľa   jeho   vedomia   však   nikto   z nich   o prenosnú volebnú schránku nepožiadal. Nemá vedomosť o tom, že by sa časť obyvateľov domova nemohla   dostaviť   na   voľby   2.   decembra   2006   preto,   že   im   neboli   vydané   občianske preukazy. V domove sa nenachádza žiadny „trezor na občianske preukazy“. Tak riaditeľ osobne,   ako   aj   sociálna   pracovníčka   domova   boli   počas   trvania   volieb   k dispozícii v súvislosti s riešením prípadných problémov. Žiadna prosba o pomoc, žiadosť, či sťažnosť sa zo strany obyvateľov domova nevyskytla. Nikomu nebolo bránené v tom, aby mohol slobodne voliť.

6.   Na   požiadanie   ústavného   súdu   predseda   miestnej   volebnej   komisie   L.   F.   V. prípisom z 19. júna 2007 oznámil, že miestna volebná komisia nevyslala do domova dvoch svojich   členov   s prenosnou   volebnou   schránkou,   hlasovacími   lístkami   a obálkou,   keďže o prenosnú volebnú schránku ani písomne, ale ani ústne nikto nepožiadal. Oznámenie o čase a mieste   konania   volieb   bolo   každému   voličovi   včas   doručené.   Mobilní   obyvatelia z domova   prišli   do   volebnej   miestnosti   hlasovať   s občianskym   preukazom.   V obci   bolo zapísaných v zozname voličov 319 osôb. Počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bol 207. Doterajší starosta T. Š. dostal 165 platných hlasov, kým sťažovateľ 42 platných hlasov.

II.

1.   Podľa   čl.   129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa   §   59   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   pre   neústavnosť   alebo nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať aj kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Sťažnosť   na   začatie   konania   vo   volebných   veciach   podľa   §   60   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   popri   všeobecných   náležitostiach   uvedených   v   §   20   musí   obsahovať aj dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.   Na   predbežnom   prerokovaní   plénum   ústavného   súdu   posúdilo   sťažnosť sťažovateľa podľa jej obsahu v zmysle § 20 a § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ namieta, že v dôsledku manipulácií zvoleného starostu sa nemohli volieb zúčastniť   obyvatelia   domova,   ktorí   sú   sčasti   pripútaní   na   lôžko   a ktorí   boli z predchádzajúcich volieb zvyknutí na to, že mohli voliť v domove. Ďalšia časť obyvateľov domova nemohla voliť, lebo nemala k dispozícii občianske preukazy uzamknuté v trezore domova.

Ústavný súd už vo svojej konštantnej judikatúre zaujal stanovisko, že preskúmava, či porušením   zákona   bol   ovplyvnený   výsledok   volieb,   pričom   sa   zaoberá   každým namietaným porušením volieb (napr. PL. ÚS 19/94).

V iných rozhodnutiach ústavný súd rozhodol, že svoju právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   hrubo   alebo   závažne   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej   spoločnosti,   prípadne   ak   dôjde   k opätovnému   porušeniu   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94).

Hrubé,   závažné   alebo   viacnásobné   porušenie   práv   občanov   priznaných   zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietnuté porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb (PL. ÚS 18/99).

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).

Sťažovateľom namietané okolnosti nemožno považovať za také porušenia zákona, ktoré by odôvodňovali záver o inom výsledku volieb, a tým by viedli plénum ústavného súdu vyhlásiť voľby starostu za neplatné. Okrem toho ústavný súd preveril rozhodujúce tvrdenia sťažovateľa, ktoré sa vôbec nepreukázali.

Z predbežných zistení ústavného súdu vyplýva, že v rozpore s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého počet oprávnených voličov v obci mal byť 230, v skutočnosti, ako to vyplýva zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb, bolo v zoznamoch zapísaných celkom   319   voličov,   z nich   sa   volieb   zúčastnilo   208   voličov.   Rovnako   nezodpovedá skutočnosti tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého v čase volieb mal mať domov viac ako 85 obyvateľov, lebo z prípisu domova z 28. marca 2007 vyplýva, že ich bolo ku dňu konania volieb   v skutočnosti   iba   69.   Ďalej   nezodpovedá   skutočnosti,   že   by   došlo k porušeniu ustanovenia   § 31   ods.   6   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 346/1990   Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, podľa ktorého volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti. V takomto prípade je okrsková volebná komisia povinná vyslať k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou. Podľa oznámenia predsedu miestnej volebnej komisie, ktorá plnila aj úlohy okrskovej volebnej komisie,   žiaden   z obyvateľov   domova   nepožiadal   o možnosť   hlasovať   mimo   volebnej miestnosti. Rovnako sa nepotvrdilo, že by mobilní obyvatelia domova nemohli voliť preto, že im nemal kto vydať z trezoru občianske preukazy. Z prípisu riaditeľa domova z 20. júna 2007   vyplýva,   že   sa   tak   nestalo,   pričom   žiaden „trezor   na   občianske   preukazy“ sa v domove nenachádza.

Ak by sa vychádzalo z tvrdenia sťažovateľa o tom, že obyvatelia domova sa volieb nezúčastnili, nevylučuje sa tým skutočnosť, že sa volieb zúčastnilo ďalších 208 voličov, keďže počet obyvateľov domova bol 69. Nie je teda možné už na prvý pohľad vyvodiť, že by sa hlasy obyvateľov domova mali pripočítať zvolenému starostovi. Ďalej treba uviesť, že rozdiel medzi počtom platných hlasov odovzdaných v prospech zvoleného starostu (165) a počtom platných hlasov odovzdaných v prospech sťažovateľa (42) je 123. To znamená, že ani v prípade nepreukázateľnej hypotézy, že by všetci obyvatelia domova odovzdali svoje hlasy v prospech sťažovateľa, keby sa boli volieb zúčastnili, bol by sa výsledok volieb starostu nezmenil. I naďalej by ich vyhral zvolený starosta. Vzhľadom na okolnosti danej veci nemôže byť dôležitá ani skutočnosť, že sa začalo trestné stíhanie voči „neznámemu páchateľovi“, ktorý mal odstrániť pred obchodom s potravinami z úradnej tabule obce Ľ. „volebné plagáty“ sťažovateľa.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú,   pretože sťažovateľ neponúkol také dôkazy a nepreukázal také porušenia volebného zákona, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2007