znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 110/07-144

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   novembra   2008 v pléne   zloženom   z predsedu   Milana   Ľalíka   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra   Dobríka,   Juraja   Horvátha,   Sergeja   Kohuta,   Jána   Lubyho,   Lajosa   Mészárosa, Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a Rudolfa   Tkáčika   v konaní   o   sťažnosti Ing. J. V., D., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., L., a o sťažnosti RNDr. Š. Š., D.; V. Č., D.; J. V., D.; D. S., D.; Mgr. Ľ. K., D.; J. U., D.; V. V., D.; Mgr. J. Š., D.; L. B., D.; I. T., D.; M. Č., D.; S. Č., D.; I. V., D.; J. S., D.; J. B., D.; M. S., D.; A. D., D.; P. K., D.; A. Č., D.; A. R., D.; A. R., D.; M. O., D.; E. G., D.; Z. V., D.; L. S., D.; D. O., D.; A. T., D.; K. K., D.; A. K., D.; V. Č., D.; A. Č., D.; J. R., D.; M. V., D.; R. V., D.; P. V., D.; T. S., D.; G. P., D.; A. S., D.; L. V., D.; M. Š., D.; M. G., D.; J. V., D.; P. F., D.; I. F., D.; J. V., D.; O. F., D.; K. B., D.; D. U., D.; A. G., D.; J. V., D.; I. L., D.; J. S., D.; P. G., D.; M. J., D.; P. F., D., a P. M., D., všetci zastúpení advokátom JUDr. J. Š., B., za účasti Ing. I. Š., CSc., D.; Š. P., D.; J. U., D.; A. K., D.; V. Č., D., a Ľ. K., D., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb do obecného zastupiteľstva a volieb starostu obce D. konaných 2. decembra 2006 takto

r o z h o d o l :

Voľby   starostu   obce   D.   a   voľby   poslancov   do   Obecného   zastupiteľstva   obce   D. konané 2. decembra 2006 v y h l a s u j e   z a   n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra 2006   doručená   sťažnosť   Ing.   J.   V.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ   v 1.   rade“),   zastúpeného advokátom JUDr. J. M., L., za účasti Ing. I. Š., CSc., D. (ďalej len „zvolený starosta); Š. P., D.; J. U., D.; A. K., D.; V. Č., D., a Ľ. K., D. (spolu ďalej aj „zvolení poslanci“), podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť   volieb   do   obecného   zastupiteľstva   a volieb   starostu   obce   D.   (ďalej   len „obec“) konaných 2. decembra 2006.

Následne bola ústavnému súdu 13. decembra 2006 doručená sťažnosť RNDr. Š. Š,, D. (ďalej len „sťažovateľ v II. rade“), ako neúspešného protikandidáta na post starostu obce; V. Č., D.; J. V., D., a D. S., D. (spolu ďalej aj „kandidáti na poslancov“), ako kandidátov na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva; Mgr. Ľ. K., D.; J. U., D.; V. V., D.; Mgr. J. Š., D.; L. B., D.; I. T., D.; M. Č., D.; S. Č., D.; I. V., D.; J. S., D.; J. B., D.; M. S., D.; A. D., D.; P. K., D.; A. Č., D.; A. R., D.; A. R., D.; M. O., D.; E. G., D.; Z. V., D.; L. S., D.; D. O., D.; A. T., D.; K. K., D.; A. K., D.; V. Č., D.; A. Č., D.; J. R., D.; M. V., D.; R. V., D.; P. V., D.; T. S., D.; G. P., D.; A. S., D.; L. V., D.; M. Š., D.; M. G., D.; J. V., D.; P. F., D.; I. F., D.; J. V., D.; O. F., D.; K. B., D.; D. U., D.; A. G., D.; J. V., D.; I. L., D.; J. S., D.; P. G., D.; M. J., D.; P. F., D., a P. M., D. ako oprávnených voličov (spolu ďalej aj „skupina oprávnených voličov“), všetci zastúpení advokátom JUDr. J. Š., B., ktorou taktiež namietali nezákonnosť a neústavnosť   volieb   starostu   a volieb   do   obecného   zastupiteľstva   obce   konaných 2. decembra 2006.

Ústavný súd 27. júna 2007 uzneseniami č. k. PL. ÚS 110/07-20 a PL. ÚS 111/07-50 prijal uvedené sťažnosti na ďalšie konanie a uznesením č. k. PL. ÚS 111/07-50 zároveň spojil   konania   o týchto   sťažnostiach   na   spoločné   konanie,   ktoré   je   vedené   pod sp. zn. PL. ÚS 110/07.

Sťažovateľ v I.   rade vo   svojej   sťažnosti   doručenej   ústavnému súdu   11. decembra 2006 okrem iného uviedol: „... voľby do obecného zastupiteľstva a voľby starostu Obce... boli   neústavné   a nezákonné,   pretože   výsledok   týchto   volieb   bol   ovplyvnený   porušením právnych   predpisov   so   silou   zákona   a v dôsledku   tohto   porušenia   bol   nepochybne ovplyvnený výsledok volieb. Konkrétne v krátkom časovom úseku pred konaním volieb bolo porušené   ustanovenie   §   3   ods.   2   zákona   č.   253/1998   Z.   z.   o hlásení   pobytu   občanov Slovenskej   republiky   a registri   obyvateľov   Slovenskej   republiky,   pretože   občania   boli prihlasovaní   k trvalému   pobytu   v Obci   D.   do   budov,   ktoré   neboli   určené   na   bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu. Nebyť porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z., tak počet voličov by bol iný, pričom výsledok volieb je priamo závislý nielen od prejavenej vôle voličov, ale nepochybne aj od ich počtu. Porušenie uvedeného právneho predpisu   potom   priamo   ovplyvnilo   výsledok   volieb.   V tejto   súvislosti   bolo   porušené   aj ustanovenie § 10 písm. a), písm. b) a písm. c) zákona č. 253/1998 Z. z., pretože nebola riadne   overená   totožnosť   osoby,   ktorá   vykonala   hlásenie.   Ohlasovňa   sa   v mnohých prípadoch uspokojila len s predložením fotokópie občianskeho preukazu, ktorý predložila iná osoba ako prihlasovateľ, a to Z. F., bez toho, aby sa aspoň preukázala splnomocnením od   občana,   ktorého   ohlasovňa   zaregistrovala   k trvalému   pobytu   v Obci...   Ohlasovňa v prípadoch   hromadného   nahlasovania   občanov...   nezisťovala   vôbec   správnosť   údajov, platnosť dokladov a splnenie podmienok stanovených zákonom pre zaznamenanie údajov o hlásení pobytu do registra, pretože inak by nebolo možné, aby občania boli zaregistrovaní k trvalému pobytu len na základe treťou osobou predložených úradne neoverených fotokópií občianskych preukazov a do budov, ktoré neboli určené na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu....

Pri   voľbách   do   obecného   zastupiteľstva   a voľbách   starostu   Obce...   neboli   podľa názoru navrhovateľa dodržané morálne a zákonné pravidlá slobodnej súťaže politických síl v demokratickej   spoločnosti.   Výsledok   volieb   bol   dôsledkom   konaní   realizovaných   za účelom získania neodôvodnených výhod pre jednotlivých kandidátov, a tým aj spôsobenia ujmy   pre   protikandidátov   rešpektujúcich   morálne   a zákonné   pravidlá   politickej   súťaže. Cieľom prihlasovania sa občanov k trvalému pobytu v Obci... krátko pred voľbami nebol ich opravdivý záujem trvale sa v obci zdržiavať, ale registrácia k pobytu bola vykonávaná s cieľom   vyradiť   politického   konkurenta   zo   súťaže.   Dôkazom   toho   je   skutočnosť,   že v krátkom časovom období pred voľbami bol k trvalému pobytu v obci zaregistrovaný taký počet občanov, ktorý bol reálne schopný ovplyvniť výsledok volieb a znemožniť voličom, ktorí   v obci   skutočne   trvale   bývajú,   slobodnou   voľbou   vybrať   si   svojich   zástupcov a prostredníctvom nich sa zúčastňovať na správe vecí verejných, na správe vecí týkajúcich sa   obce,   v ktorej   žijú.   K trvalému   pobytu   v Obci...   sa   prihlasovali   občania,   ktorí   pred prihlásením   mali   trvalý   pobyt,   zo   svojho   trvalého   bydliska   sa   reálne   neodsťahovali a v mnohých   prípadoch   sa   prihlásili   k trvalému   pobytu   do   priestorov   reálne neobývateľných, prípadne poskytujúcich im kvalitatívne neporovnateľne horšie podmienky na bývanie ako mali predtým. Cieľ prihlásenia sa tak veľkého počtu nových občanov do Obce bol teda jediný, a to ovplyvniť výsledok komunálnych volieb konaných dňa 2. 12. 2006. Podľa názoru navrhovateľa pri voľbách bolo porušené aj ustanovenie § 10 ods. 2 zákona   č.   346/1990   Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí,   pretože   občania   sa k trvalému pobytu prihlasovali aj v dobe tzv. volebného moratória a nakoľko ich vôľa bola ovplyvnená   činnosťou   ďalších   osôb   v snahe   získať   voličov,   musela   prebiehať   volebná kampaň   v podobe   boja   o reálneho   voliča,   nielen   o ovplyvňovanie   jeho   mienky,   aj   pred časom stanoveným v § 30 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb.

Ustanovenie § 30 ods. 2 zákona č. 346/1996 Zb. bolo porušené aj tým, že v čase konania volieb do obecného zastupiteľstva a volieb starostu Obce... bol v budove, v ktorej sa   konali   voľby,   vyvesený   reklamný   plagát   protikandidáta   navrhovateľa   vo   voľbách   za starostu obce, a to odporcu v 1. rade.“

Sťažovateľ v I. rade v sťažnosti ďalej uviedol, že do zoznamu voličov pre voľby do obecného zastupiteľstva a voľby starostu obce bolo zapísaných 363 osôb, avšak necelé tri mesiace pred konaním volieb (8. septembra 2006) bolo na trvalý pobyt v obci prihlásených 179 obyvateľov oprávnených voliť. Podľa jeho slov v deň konania volieb bolo do zoznamu voličov zapísaných 19 osôb, ktorým bol občiansky preukaz vydaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v L. (ďalej len „OR PZ“) s vyznačením trvalého pobytu v obci bez toho, aby sa predtým na trvalý pobyt v ohlasovni obce prihlásili.

Na základe uvedeného sťažovateľ v I. rade navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu obce D. konané dňa 2. decembra 2006 za neplatné.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyhlasuje   voľby   poslancov   do   Obecného zastupiteľstva obce D. konané dňa 2. decembra 2006 za neplatné. alebo Napadnutý   výsledok   volieb   starostu   obce   D.   konaných   dňa   2. decembra   2006 zapísaný v zápisnici miestnej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách starostu obce D. z 2. 12. 2006, ktorým bol za starostu obce zvolený Ing. I. Š., CSc., zrušuje.

Napadnutý výsledok volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce D. konaných dňa   2.   decembra   2006   zapísaný   v zápisnici   miestnej   volebnej   komisie   o hlasovaní   vo voľbách Obecného zastupiteľstva obce D. z 2. 12. 2006, ktorým boli za poslancov obecného zastupiteľstva zvolení Š. P., J. U., A. K., V. Č. a Ľ. K., zrušuje.“

Podaním zo 4. marca 2008 označeným ako „Rozšírenie dôvodov sťažnosti“, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 12. marca 2008, sťažovateľ v I. rade rozšíril dôvody, pre ktoré   sú   podľa   jeho   názoru   voľby   do   obecného   zastupiteľstva   a voľby   starostu   obce neústavné   a nezákonné.   Tieto   dôvody   spočívali   v tom,   že   sčítavania   hlasov   miestnou volebnou komisiou sa aktívne zúčastnili aj pracovníčky Obecného úradu v D. (ďalej len „obecný   úrad“)   G.   P.   a T.   S.,   ktoré   však   vykonávali   funkciu   zapisovateliek   a neboli členkami miestnej volebnej komisie. Sťažovateľ v I. rade tvrdí, že „Pri sčítavaní hlasov v miestnej volebnej komisii boli vytvorené štyri skupiny po dve osoby, pričom menované zapisovateľky sčítavali hlasy samostatne ako jedna z takto vytvorených dvojíc“.

V   sťažnosti   doručenej   ústavnému súdu   13.   decembra   2006   sťažovateľ   v II.   rade, kandidáti na poslancov a skupina oprávnených voličov okrem iného uviedli: «Sťažovatelia napádajú Voľby starostu a Voľby poslancov obecného zastupiteľstva v Obci. Napádajú ich z dôvodov... závažného podozrenia z manipulovania sa skupinou občanov majúcich aktívne volebné   právo   pre   dané   voľby   hromadným,   v prospech   konkrétnych   kandidátov organizovaným,   prihlasovaním   občanov   na   trvalý   pobyt   v Obci   v rozpore   so   zákonom č. 253/1998 Z. z., a tiež... z dôvodu vážneho porušenia zák. č. 346/1990 Zb. nezákonným zápisom občanov do zoznamu voličov v deň konania volieb....

V období dvoch mesiacov bezprostredne predchádzajúcich konaniu Volieb starostu a Volieb obecného zastupiteľstva sa počet obyvateľov Obce prihlásených v Obci na trvalý pobyt takmer zdvojnásobil, keď sa zvýšil o 154...

V danom   prípade   sťažovatelia   v skutkovej   rovine   poukazujú   na   to,   že   hromadné prihlasovanie nových obyvateľov Obce pred Voľbami na trvalý pobyt v Obci jednoznačne vykazovalo... znaky organizovanej aktivity na podporu konkrétnych kandidátov vo Voľbách starostu   aj   Voľbách   poslancov   obecného   zastupiteľstva,   pričom   existuje   dôvodné podozrenie, že sa tak dialo za poskytnutie protihodnoty naverbovaným voličom, a tiež... v rámci   urýchleného   prihlasovania   na   trvalý   pobyt   boli   hrubým   spôsobom   opakovane porušované zákonné pravidlá a podmienky hlásenia trvalého pobytu vyplývajúce zo zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov...

Na základe výsledkov kontroly vedenia evidencie trvalého pobytu Ohlasovňou 1 v D., vykonanej dňa 28. 11. 2006 kontrolnou skupinou... Odboru všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v L.... bolo preukázané a zachytené v písomnom zázname z predmetnej kontroly, že Ohlasovňa 1 hromadne prihlasovala na trvalý pobyt v Obci do budov sa súp. č. 111 a súp. č. 72 (obe vo vlastníctve J., a. s.) občanov osobne pri prihlásení neprítomných, pričom zástupkyňa, ktorá predložila vyplnené ohlasovanie lístky nepredložila pracovníčke ohlasovne   ani   originály   či   overené   fotokópie   ich   občianskych   preukazov,   ani   písomné plnomocenstvo na takýto právny úkon, ani súhlas vlastníka predmetnej budovy vo forme vyžadovanej   zákonom,   t.   j.   buď   súhlas   vlastníka   s úradne   overeným   podpisom   osoby oprávnenej konať za vlastníka budovy, alebo súhlas vlastníka predmetných budov udelený písomne v prítomnosti pracovníčky Ohlasovne 1.

Sťažovatelia   poukazujú   na   skutočnosť,   že   uvedeným   protiprávnym   konaním Ohlasovne 1 došlo k preukázateľnému nezákonnému vykonaniu prihlásenia na trvalý pobyt v Obci minimálne u 38 osôb, čo predstavuje spolu v úhrne viac ako 10 % oprávnených voličov okrsku.

Sťažovatelia   navyše   tiež   namietajú,   že   objekt   so   súp.   č.   72   (budova   Pošty   vo vlastníctve J., a. s.), v ktorom bolo prihlásených na pobyt najmenej 30 osôb tiež nespĺňa podmienky   vyžadované   §   3   ods.   2   Zákona   o pobyte   občanov,   nakoľko   ide   o nebytové priestory nespôsobilé obývania, v ktorých nemožno prihlásiť občana na trvalý pobyt.... V ďalších   prípadoch   známych   sťažovateľom...,   ohlasovni   neboli   predložené   listy vlastníctva na preukázanie vlastníka predmetného objektu, ani súhlas vlastníka predmetnej budovy   vo   forme   vyžadovanej   zákonom,   t. j.   buď   súhlas   vlastníka   s úradne   overeným podpisom vlastníka budovy, alebo súhlas vlastníka predmetnej budovy udelený písomne v prítomnosti pracovníčky Ohlasovne 1. Súhlas vlastníka vyplnený na ohlasovacom lístku bol v uvedených prípadoch predvyplnený už dňa 02. 11. 2006. Ohlasovňa 1 v tomto prípade rovnako porušila zákonné pravidlá hlásenia a evidencie trvalého pobytu.

Porušenia   Zákona   o pobyte   občanov   náhradnou   ohlasovňou   v rámci   Okresného riaditeľstva Policajného zboru v L. (ďalej len „Ohlasovňa 2“)....

Dňa 01. 12. 2006... však Ohlasovňa 1 bola znova otvorená a teda Ohlasovňa 2 mala podľa § 26a Zákona o pobyte občanov ukončiť svoju zastupujúcu činnosť. Napriek tomu však Ohlasovňa 2 pokračovala v zápise občanov na trvalý pobyt v Obci tiež 01. 12. 2006. Celkovo Ohlasovňa 2 počas obdobia 27. 11. – 01. 12. 2006 evidovala 28 prihlásených na trvalý pobyt v Obci. Sťažovateľovi nie je známy počet občanov, ktorí boli Ohlasovňou 2 evidovaní na trvalý pobyt v Obci dňa 01. 12. 2006, t. j. v rozpore so Zákonom o pobyte občanov. Sťažovatelia však predpokladajú, že musí ísť o nezanedbateľný počet prihlásení nakoľko deň pred voľbami, dňa 01. 12. 2006 sa spolu na oboch ohlasovniach prihlásilo na trvalý   pobyt   v Obci   ešte   79   občanov,   čo   predstavuje   viac   ako   21   %   všetkých   voličov zapísaných v zozname voličov v deň konania volieb.

Vzhľadom na túto skutočnosť sťažovatelia považujú aj výkon povinností Ohlasovne 2 ešte dňa 01. 12. 2006 v rozpore s § 26a za veľmi závažné porušenie Zákona o pobyte občanov,   ktoré   malo   zrejme   bezprostredný   a podstatný   dopad   na   celkový   počet oprávnených voličov vo voľbách....

Podľa   vyjadrenia   zapisovateľky   miestnej   volebnej   komisie   p.   G.   P.   pre   Okrsok, miestna volebná komisia Obce v deň konania volieb dopísala na mieste do zoznamu voličov ďalších   15   voličov,   ktorí   sa   neprezentovali   platným   občianskym   preukazom,   ale   len potvrdením   o trvalom   pobyte   vydaným   ohlasovňou   pobytu   pre   Obec   na   tlačive „POTVRDENIE   O POBYTE“.   Takýto   postup   miestnej   volebnej   komisie   bol   v hrubom rozpore s ustanovením § 5 ods. 3 písm. b), ktorý ukladá miestnej volebnej komisii zapísať do zoznamu voličov v deň konania volieb len osobu,... na základe právoplatného rozhodnutia súdu, alebo... osobu, ktorá platným občianskym preukazom preukáže, že má trvalý pobyt v mieste, ktorý patrí do príslušného volebného okrsku. Zákon o voľbách umožňuje za istej situácie... hlasovať vo voľbách aj osobe bez platného občianskeho preukazu, predpokladom však je, že táto osoba už je riadne zapísaná v zozname voličov, a minimálne jeden člen miestnej volebnej komisie túto osobu pozná, prípadne ju poznajú dve dôveryhodné osoby známe   miestnej   volebnej   komisii.   V tomto   prípade   však   neboli   uvedené   osoby   zapísané v zozname voličov, a bez predloženia platného občianskeho preukazu nebolo možné ich do zoznamu voličov dopísať.

Zápis 15 voličov miestnou volebnou komisiou do voličského zoznamu v deň konania volieb   v rozpore   so   Zákonom   o voľbách   a umožnenie   účasti   na   voľbách   týmto   osobám predstavuje   závažné   porušenie   Zákona   o voľbách,   v dôsledku   ktorého   sa   počet   voličov v danom volebnom Okrsku v rozpore so zákonom zvýšil z 348 na 363, t. j. cca o 4,31 % oprávnených   voličov,   čo   mohlo   mať   zásadný   vplyv   na   výsledok   Volieb   starostu   ako   aj Volieb poslancov obecného zastupiteľstva....

V tomto prípade, pokiaľ sa preukáže v konaní opakované hromadné porušovanie ustanovení Zákona o pobyte občanov nezákonným početným prihlasovaním občanov na trvalý   pobyt   v   Obci   v   bezprostrednej   časovej   súvislosti   pred   konaním   Volieb, organizovaným v prospech niektorých z kandidátov na funkciu starostu obce resp. funkciu poslanca   bude   takýto   zásah   okrem   porušenia   zákona,   podľa   sťažovateľov   tiež   vážnym porušením Ústavy SR, nakoľko predstavuje zásah priamo do samotnej podstaty volebného práva (tak pasívneho ako aj aktívneho) a do všetkých jeho atribútov, chránených článkom 30 a 31 Ústavy SR.

Zásah   do   aktívneho   volebného   práva   v   danom   prípade   predstavuje   podľa sťažovateľov bezprecedentná ujma na právach sťažovateľov - občanov trvale a dlhodobo žijúcich   v   obci   D.   (a   majúcich   z   tohto   dôvodu   riadne   prihlásený   trvalý   pobyt   v Obci) podieľať sa na správe vecí verejných (čl. 30 ods. 1 Ústavy SR) prostredníctvom slobodnej voľby svojich zástupcov, ku ktorej došlo v dôsledku skutočností uvádzaných sťažovateľmi vyššie.   Tento   zásah   mal   pritom   značnú   intenzitu,   ktorú   možno   argumentačne   doložiť napríklad aj nárastom počtu voličov zapísaných v zozname voličov Obce pre Voľby, ktorý je asi dvojnásobný v porovnaní s dlhodobo zásadne stabilným počtom „reálnych obyvateľov“ Obce majúcich v nej trvalý pobyt nielen na účely Volieb.

Zásah   do   pasívneho   volebného   práva   v   danom   prípade   predstavuje   podľa sťažovateľov   ujma   na   právach   ostatných   kandidátov   v   predmetných   Voľbách,   ktorí   sa uvedených   manipulácií   s   voličmi   nedopustili   a   spoliehali   sa   vo   voľbách   na   korektnú demokratickú a slobodnú súťaž politických síl (čl. 31 Ústavy SR).

Nemožno   tiež   opomenúť   skutočnosť,   že   k   podstatným   zásahom   do   aktívneho   a pasívneho volebného práva (čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR) v rámci volieb ako aj práva na zákonný priebeh volieb (čl. 30 ods. 3) došlo aj porušením Zákona o pobyte občanov zo strany   Ohlasovne   2   tým,   že   dňa   01. 12. 2006   vykonávala   túto   právomoc   v   rozpore   so zákonom paralelne s Obcou (Ohlasovňou 1), ako aj v dôsledku porušenia Zákona o voľbách miestnou volebnou komisiou, ktorá protiprávne zapísala do zoznamu voličov v deň konania volieb 15 osôb.

Sťažovatelia   sú   toho   názoru,   že   abstrahujúc   od   konkrétnych   porušení   Zákona   o pobyte občanov, ako sú rozoberané skôr, v danom prípade ide tiež o konflikt viacerých základných práv, a to konkrétne práva sťažovateľov podieľať sa na správe vecí verejných prostredníctvom slobodnej voľby svojich zástupcov (čl. 30 ods. 1 Ústavy SR) a práva na rovnaký prístup k voleným a iným verejným funkciám (čl. 30 ods. 4 Ústavy SR) na jednej strane a práva občanov, prihlásených v bezprostrednej časovej súvislosti na trvalý pobyt v Obci v nadväznosti na aktivity niektorých z kandidátov, na slobodu pobytu a pohybu, ktorú im zaručuje čl. 23 Ústavy SR na strane druhej. Sťažovatelia poukazujú, že s ohľadom na špekulatívny rozmer výkonu daného práva slobody pohybu a pobytu s cieľom ovplyvniť voľby oproti poskytnutiu určitej výhody, je v danom prípade podľa ich názoru prevažujúci verejný záujem na ochrane aktívneho a pasívneho volebného práva ako základného atribútu slobodnej a pluralitnej demokratickej spoločnosti.»

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   v II.   rade,   kandidáti   na   poslancov   a   skupina oprávnených voličov navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Voľby starostu Obce D. konané dňa 02. 12. 2006 sú neplatné. Voľby   poslancov   obecného   zastupiteľstva   Obce   D.   konané   dňa   02. 12. 2006   sú neplatné.“

V doplnení   sťažnosti,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručené   23.   januára   2007, sťažovateľ   v II.   rade,   kandidáti   na   poslancov   a   skupina   oprávnených   voličov   uviedli: „... sťažovatelia 2 (V. Č.), 5 (Mgr. Ľ. K.), 6 (J. U.) v konaní vystupujú na jednej strane ako sťažovatelia, a to v rozsahu, v akom ich sťažnosť na neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov   obecného   zastupiteľstva   nesmeruje   proti   nim   samým,   ale   proti   ostatným úspešným   protikandidátom,   a   na   druhej   strane,   v   rozsahu,   v   akom   sťažnosť   ostatných sťažovateľov smeruje aj proti nim, vystupujú v konaní zároveň ako osoby, proti ktorým táto sťažnosť smeruje.

Táto   situácia   je   odôvodnená   tým,   že   svojou   sťažnosťou   Sťažovatelia   2,   5   a   6 napadajú   z   dôvodov   uvedených   v   skoršom   podaní   ústavnosť   a   zákonnosť   volieb   do obecného zastupiteľstva Obce D. konaných dňa 02. 12. 2006 ako celku, a to aj bez ohľadu na to, že v predmetných voľbách boli úspešnými kandidátmi. Podľa stanoviska Sťažovateľov 2, 5 a 6 ustanovenie §59 ods. 1 Zák. č. 38/1993 Z. z. tento stav nevylučuje.“

Ústavnému   súdu   bolo   3.   októbra   2007   doručené   podanie   časti   sťažovateľov patriacich do skupiny oprávnených voličov označené ako „Prehlásenie“, v ktorom uviedli: „Vzhľadom k tomu, že súčasný starosta Ing. Mgr. I. Š. CSc. spolu s poslancami vedú obec k spokojnosti väčšiny obyvateľov, čo sa o. i. prejavilo aj na jej vzhľade, rozhodli sme sa stiahnuť   našu   sťažnosť   proti   neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   starostu   a poslancov obecného   zastupiteľstva   Obce   D.   konaných   2.   12.   2006,   zo   dňa   12.   12.   2006.“ „Prehlásenie“ podpísalo deväť oprávnených voličov: 1. G. P., 2. L. B., 3. A. D., 4. I. L., 5. P. F., 6. E. G., 7. O. F., 8. P. F. a 9. J. R. Keďže napriek prejavenej vôli menovaných, kvórum   ostatných   sťažovateľov,   ktorí   podali   sťažnosť   ústavnému   súdu   ako   skupina oprávnených voličov a neprejavili vôľu vziať sťažnosť späť, nestratilo aktívnu legitimáciu vo vzťahu k podaniu sťažnosti ústavnému súdu, ústavný súd o tejto sťažnosti naďalej konal.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z 23.   marca   2007   sa   k veci   vyjadril   zvolený starosta obce listom z 12. apríla 2007 doručeným ústavnému súdu 16. apríla 2007, v ktorom uviedol: „Voľby do samosprávy obce D. dňa 3. 12. 2006 (správny údaj je 2. decembra 2006, pozn.) nepovažujem za neústavné a nezákonné. Nemám vedomosť o tom, že by pri voľbách v obci D. bol porušený volebný zákon.

Sťažovatelia v sťažnosti podanej na Ústavný súd Slovenskej republiky poukazujú na občanov,   ktorí   zmenili   trvalý   pobyt.   Žiadna   právna   norma   Slovenskej   republiky   ale neobmedzuje   právo   občana   zvoliť   si   trvalý   pobyt,   a   to   ani   v   súvislosti   s   prípravou   a priebehom   volieb.   Dokonca   túto   skutočnosť   potvrdzuje   i   zákon   o   voľbách   do   orgánov samosprávy   obcí   tým,   že   umožňuje   občanov   i   dodatočne   zapísať   do   zoznamu   voličov dôsledku zmeny ich trvalého pobytu. Občanovi, ktorý je prihlásený na trvalý pobyt v obci vzniká právo na zápis do zoznamu voličov. Volieb v obci D. sa zúčastnili len osoby, ktoré boli zapísané v zozname voličov. Do zoznamu voličov boli zapísané iba tie osoby, u ktorých boli   splnené   podmienky   zapísania,   a   to   podmienky   predpokladané   platným   právnym poriadkom. Mám za to, že ak ohlasovňa neodmietla prihlásiť občanov k trvalému pobytu, tak títo splnili zákonné podmienky.

Sťažnosť považujem za účelovú s cieľom destabilizovať situáciu v našej obci. Túto domnienku potvrdzuje aj to, že jedna zo sťažovateliek p. G. P.... sa sama sťažuje na seba, že údajne   porušovala   pravidlá   prihlasovania   občanov   na   trvalý   pobyt   v   obci   a   následne potvrdila   zákonnosť   volieb   svojim   podpisom   na   zápisnici   volebnej   komisie   ako zapisovateľka.

K   3. 12. 2006   bolo   v   obci   prihlásených   363   obyvateľov.   Z   trvalého   pobytu   sa   k 11. 4. 2007 odhlásilo 54 obyvateľov. Z tohto počtu sa 30 obyvateľov odhlásilo z objektu č. 88, ktorého majiteľom je Ing. J. V., neúspešný kandidát na starostu. Všetci títo boli do obce prihlásení dňa 1. 12. 2006 t. j. deň pred konaním volieb. Podotýkam, že objekt č. 88 je neobývateľný.“

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z 24.   augusta   2007   sa   k prijatým   sťažnostiam vyjadril V. Č. (proti nemu smerovala sťažnosť sťažovateľa v I. rade ako proti zvolenému poslancovi,   ale   bol   zároveň   jedným   zo   sťažovateľov   patriacich   medzi   kandidátov   na poslancov) listom zo 4. septembra 2007, v ktorom okrem iného uviedol:

«Napriek   tomu,   že   som   bol   vo   voľbách   úspešne   zvolený   za   poslanca   OZ..., s priebehom   volieb   som   ako   občan   SR   absolútne   nespokojný,   nakoľko   boli   porušené elementárne zákony tohto štátu – nevraviac o etickom rozmere.

Mám   závažné   podozrenie,   že   v mesiacoch   november   –   december   dochádzalo k hromadnému, v prospech konkrétnych kandidátov organizovaným prihlasovaním občanov na   trvalý   pobyt   v obci   –   a to   v rozpore   so   Zákonom   č.   253/1998   Z.   z.,   ako   aj   Zák.   č. 346/1990 Zb. nezákonným zápisom občanov do zoznamu voličov v deň konania volieb. Nakoľko v posledných rokoch sa počet obyvateľov obce stabilne pohyboval okolo čísla 180, je zarážajúce, že napr. 1 deň pred voľbami sa na trvalý pobyt v obci nahlásilo až 72 nových „obyvateľov“. Tieto organizované aktivity akciovej spoločnosti J., ktorá sľúbila za prihlásenie sa celosezónne lyžiarske lístky zadarmo ako odmenu, sú podľa môjho názoru v rozpore so zákonom. Resp. spôsob, akým bolo prihlasovanie vykonané pracovníčkou tejto firmy p. Z. F. bolo v závažnom rozpore so zákonom.

Je zarážajúce, že novonahlásení obyvatelia, o. i. napr. J. O. verejne vykrikujú, že za nahlásenie a účasť na voľbách so zakrúžkovaním vopred daných mien dostali celosezónne lístky a iné výhody,... takto isto postupovala aj jeho žena, p. M. O., ktorá sa takisto kvôli výhodám prihlásila na trvalý pobyt v našej obci...

Pretože nahlasovanie pred voľbami nabralo masové rozmery, rozhodli sme sa traja bývalí   poslanci...   podať   podnet   na   prokuratúru   v L.   ohľadom   zákonnosti   postupu nahlasovania   na   trvalý   pobyt.   Až   po   voľbách,   15.   januára   2007   prišla   odpoveď... prokurátorky okresnej prokuratúry stým, že náš podnet bol opodstatnený a proti záznamom ohlásení pobytu občanov podala protesty prokurátora s návrhom na ich zrušenie, pretože neboli vykonané v súlade so zákonom. Bohužiaľ to už bolo neskoro, pretože novonahlásená väčšina si vo voľbách odhlasovala svojho starostu aj väčšinu poslancov. A tak sa starostom stal Ing. Mgr. I. Š., CSc...., ktorého drvivá väčšina domácich ani nepoznala, pretože on sám sa nahlásil na trvalý pobyt pár mesiacov pred voľbami...

Pokiaľ ide o uznesenie ÚS SR ohľadom sťažnosti Ing. J. V., nemám žiadne námietky a plne s ním súhlasím a rešpektujem.

Pokiaľ ide o uznesenie ÚS SR ohľadom sťažnosti RNDr. Š. Š. a spol. (55 obyvateľov), súhlasím   s   ním   okrem   bodu   č.   2,   kde   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   bol odmietnutý....

S   priebehom   komunálnych   volieb   boli   nespokojní   takmer   všetci   -   dokonca   na sťažnosť ÚS SR sme sa podpísali traja zo zvolených kandidátov za poslancov (celkovo je poslancov 5) – V. Č., Ľ. K., J. U. J. U. voľby na poslancov vyhral, Ľ. K. skončila druhá - napriek tomu to podpísali, pretože to nebolo ani podľa nich všetko v súlade so zákonom.»

Listom z 11. septembra 2007 sa na výzvu ústavného súdu k veci vyjadril zvolený poslanec – Š. P., ktorý vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

„Je paradoxom a absurditou, že práve Ing. J. V. bol prvý z kandidátov na starostu obce, ktorý prihlásil svoju rodinu a viacerých priateľov, bývajúcich v L. k trvalému pobytu v obci D., len aby vyhral voľby....

Sťažovateľ je teda hlavný manipulátor volieb.... Ing. J. V. v zásade nemá najmenšie morálne právo uchádzať sa o funkciu starostu v obci   D.,   pretože   v   obci   vôbec   nebýva,   iba   podniká   v oblasti cestovného   ruchu a v skutočnosti býva v L. i so svojou rodinou....

Je to absurdné a považujem to za porušenie mojich ústavných práv, aby som sa ja kvôli špekulantovi a manipulátorovi zúčastňoval opakovane volieb (až kým ich on napokon nevyhrá).

2) Z obsahu jeho sťažnosti vyplýva, že manipuláciu s trvalými pobytmi realizovali priaznivci jeho protikandidáta. Nie je to pravda! Ing. V. bol prvý, ktorý spustil mašinériu prihlasovania sa k trvalému pobytu ľuďmi, ktorí v obci nebývajú. Verejne sa k tomu priznal a je pripravený podobný scenár zopakovať, ak by Ústavný súd vyhlásil opakované voľby.

3) Pravdou je, že viacerí mladí ľudia nebývajúci v D., keď videli počínanie Ing. V...., tak sa začali aj oni prihlasovať k trvalému pobytu v obci so zdôvodnením, že nechcú, aby... Ing. J. V., bol starostom obce D....

V čase volebného moratória nebol v budove konania volieb ani nikde inde žiadny plagát protikandidáta.“

Zvolení poslanci Mgr. Ľ. K. a J. U. sa k veci vyjadrili listami zo 7. septembra 2007 a z 9. septembra 2007, v ktorých zhodne uviedli, že so sťažnosťou sťažovateľa v II. rade „súhlasia“,   pretože   aj   oni   sú   v tejto   sťažnosti   sťažovateľmi   patriacimi   do   skupiny oprávnených voličov. Ďalej uviedli, že nemajú pripomienky ani k sťažnosti sťažovateľa v I. rade,   pretože „sa   snaží   na   Ústavnom   súde   Slovenskej   republiky   docieliť   rovnakú nápravu ako“ oni svojou sťažnosťou. Svoje označenie v sťažnosti sťažovateľa v I. rade ako odporcov považovali „len za procesné označenie účastníka konania“.

Podaním z 18. septembra 2007 sa k veci prostredníctvom svojho právneho zástupcu opäť vyjadril zvolený starosta, ktorý okrem iného uviedol:

«a)... Zákon o voľbách do orgánov samosprávy v platnom znení, zákon o hlásení pobytu   občanov   Slovenskej   republiky   a   ani   žiadny   iný   právny   predpis   nestanovujú povinnosť   občana   v   určenej   lehote   pred   voľbami   do   samosprávnych   orgánov   vykonať zmenu trvalého pobytu.... Občania teda môžu slobodne a bez zákonných obmedzení zmeniť svoj trvalý pobyt kedykoľvek najneskôr však do doby, v ktorej je ešte možné zapísať ich do zoznamu voličov oprávnených hlasovať v príslušnom volebnom okrsku.

b)... možno konštatovať, že vo väzbe na voľby do orgánov samosprávy v súčasnom období neexistuje z hľadiska výkonu, slobody pohybu a pobytu žiadne obmedzenie a teda migrujúci občania do D. pred uskutočnením volieb do obecného zastupiteľstva ako aj volieb starostu len plne realizovali ústavné právo, ktoré je im garantované. Znamená to, že ak spĺňali podmienky uvedené v § 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy, malo im byť plne umožnené zúčastňovať sa na správe verejných vecí a to priamo, príp. voľbou svojich zástupcov.   Motívy,   ktoré viedli niektorých občanov k zmene bydliska nie sú z hľadiska posudzovania sťažnosti v kontexte chápania základných práv a slobôd dôležité....

c)...   Vecné   námietky   spočívajúce   v   aktivitách   jednotlivých   kandidátov   smerujúce k podozreniam o ovplyvňovaní volieb nie sú vecne preukázané a v sťažnosti nie sú uvedené žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   tomu   nasvedčovali.   Naviac,   voľby   sa   aj   podľa   záznamu volebnej komisie uskutočnili v súlade so zákonom, teda volilo sa tajne a z tohto pohľadu bez preukázania konkrétnych skutočností možno len ťažko uveriť podozreniam o „verbovaní voličov“.   Argumentácia   sťažovateľov...   o   „znakoch   organizovanej   aktivity   na   podporu konkrétnych kandidátov vo voľbách starostu a voľbách poslancov obecného zastupiteľstva“ je nepresvedčivá najmä s ohľadom na to, že pred voľbami sa vo všetkých demokratických krajinách zabezpečuje voľná súťaž všetkých politických síl a jej súčasťou je aj volebná kampaň. Zrejme len ťažko v tomto prípade možno žiadať zrušenie volieb starostu a volieb obecného zastupiteľstva s odkazom na domnienky o poskytovaní protihodnoty bez uvedenia jediného konkrétneho dôkazu. Ak sa vo volebnej kampani argumentovalo „zabezpečením ďalšieho   rozvoja   zimných   športov   v regióne“   zrejme   išlo   o prezentáciu   programu kandidátov uchádzajúcich sa o mandát poslanca, príp. starostu.

d) K argumentácii súvisiacej s dopísaním 15 kandidátov na zoznam voličov v deň volieb   uvádzame   nasledovné:  ...   Poukazujeme   najmä   na   skutočnosť,   že   dôvodom   na dopísanie osoby do zoznamu okrskovou volebnou komisiou je preukázanie trvalého pobytu pričom zákon ako formu preukazovania uvádza najbežnejší spôsob preukazovania trvalého pobytu a to je predloženie občianskeho preukazu. V tomto smere poukazujeme na judikát Ústavného súdu SR PL. ÚS 28/1994: občanovi, ktorý splnil podmienku trvalého pobytu v obci podľa zákona č. 135/1982 Zb. vzniká podľa § 6 ods. 1 zák. č. 346/1990 Zb. právo na zápis do zoznamu voličov danej obce a podľa § 31 ods. 2 citovaného zákona aj právo hlasovať. V súvislosti s prípravou a priebehom volieb nemožno obmedziť právo občana zvoliť si nový trvalý pobyt.

Súčasne však treba konštatovať, že podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov, konkrétne podľa § 10 písm. f) ohlasovňa pri hlásení pobytu občana vydá občanovi potvrdenie o pobyte. Znamená to,   že   ohlasovňa   neurobí   priamo   zmenu   v   občianskom   preukaze,   pretože   to   technicky v súčasnom období nie je možné, ale až následne na základe vydaného potvrdenia o trvalom pobyte si občan môže zmeniť občiansky preukaz.... Teda podľa našej mienky podstatnou skutočnosťou   podľa   §   5   ods.   3   písm.   b)   zákona   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   je preukázanie trvalého pobytu v mieste, ktoré patrí do volebného okrsku, pričom sa tak môže stať v dvoch formách a to buď občianskym preukazom alebo potvrdením o pobyte vydaným podľa   § 10 ods.   1 písm.   f)   zákona   č.   253/1998 Z.   z,   ktorým   sa   preukáže   trvalý   pobyt a občianskym   preukazom,   ktorým   sa   preukáže   totožnosť.   Podľa   dostupných   informácií z miesta konania volieb, sa tak aj stalo a všetci voliči sa preukazovali nielen „potvrdením o pobyte“ aj občianskym preukazom....

V tejto súvislosti sa žiada uviesť nasledovné: dňa 1. 12. 2006 sa na trvalý pobyt v budove, ktorá má súpisné číslo 88 D., prihlásilo celkom 49 občanov. Drvivá väčšina z nich sa po voľbách, v mesiacoch december až január, odhlásila z trvalého pobytu v D.... Majiteľom tejto budovy je jeden zo sťažovateľov - Ing. J. V. Budova v tom čase bola v dezolátnom stave, bez okien, dverí, bez postelí so zatekaním do interiérov. Je zrejmé, že práve časť týchto občanov nestihla uskutočniť všetky potrebné úkony a ak je v sťažnosti označených 15 ľudí, ktorí sa popri občianskom preukaze museli preukazovať aj potvrdením o   pobyte   vydaným   ohlasovňou,   je   vysoko   pravdepodobné...,   že   sa   jednalo   o   občanov, ktorých na svoju, bývania nespôsobilú nehnuteľnosť „ubytoval“ a súhlasil s nahlásením na trvalý pobyt práve jeden zo sťažovateľov. To len svedčí o zámere samého sťažovateľa už pred voľbami, dosiahnuť v konečnom dôsledku zmarenie volieb a silne indikuje aj možnosť opakovania posudzovanej situácie v budúcnosti.

e) K postupu   pracovníkov   jednotlivých   ohlasovní   sa   nevyjadrujeme,   lebo predpokladáme, že vydané „potvrdenie o pobyte“ podľa § 10 ods. 1, písm. f) zák. 253/1998 Z. z. bolo vydané orgánom k tomu príslušným, nadaným právomocou vydať takúto listinu a má   všetky   zákonom   stanovené   náležitosti;   pokiaľ   sa   nepreukáže   opak   možno predpokladať, že ide o pravdivú a pravú listinu. Ak by aj bolo v inom konaní preukázané, že zamestnanci   jednotlivých   ohlasovní   vydali   „potvrdenie   o pobyte“   v   rozpore   s   ich kompetenciou alebo inak porušili zákon a v dôsledku toho by došlo k spochybneniu pravosti vydaných „potvrdení o pobyte“ týkalo by sa to zrejme iba už vyššie uvedených 49 občanov, ktorí sa prihlásili k trvalému pobytu dňa 1. 12. 2006, teda deň pred voľbami. S ohľadom na výsledky   volieb   by   takáto   situácia   nemala   žiadny   vplyv   na   výsledky   volieb,   ba   naopak víťazstvo zvoleného starostu by mohlo byť ešte výraznejšie.

f) Sťažovatelia   na   viacerých   miestach   používajú   výrazy   ako   poskytnutie „protihodnoty   za   hlasovanie“,   alebo   „v   podobe   kupovania   voličských   hlasov“.   Ani   na jednom mieste v sťažnosti sa však nenachádza ani jeden konkrétny dôkaz, ktorým by svoje podozrenia preukázali.

Záver: ako vyplýva z predchádzajúceho textu, počas volieb 2. 12. 2006 v obci D. nedošlo k porušeniu žiadneho zo základných práv.... Pri posudzovaní sťažnosti možno konštatovať, že sťažovatelia nerozlišujú medzi volebnou kampaňou, ktorej obsahom je aj prezentácia programov jednotlivých kandidátov ako súčasť slobodnej súťaže politických síl a prípadným nezákonným postupom (kupovaním) proti voličom. Indície, ktoré boli uvedené v sťažnostiach nie sú podložené dôkazmi....

S ohľadom na uvedené navrhujeme sťažnosti sťažovateľov RNDr. Š. Š. a spol. ako aj sťažnosti Ing. J. V. proti Ing. I. Š. a spol. nevyhovieť.»

Podaním z 1. októbra 2007 sa k sťažnostiam vyjadril zvolený poslanec – A. K., ktorý okrem   iného   uviedol: „Ku   konkrétnym   okolnostiam   priebehu   volieb   ako   aj   k osobám sťažovateľov som sa rozhodol nevyjadrovať, aj keď tieto skutočnosti považujem vo veci za závažné, ale sú pre rozhodovanie ÚS irelevantné.

Napriek   tomu   chcel   by   som   upozorniť,   že   prípadné   zrušenie   volieb   by   zásadne skomplikovalo situáciu v D., ktorá nutne potrebuje funkčný obecný úrad s kompetentnými a uvedomelými osobami, ktoré sú schopné zabezpečiť zdravý rozvoj obce, ktorá tu dlhé roky stagnuje....

Doporučujem,   aby   ÚS   SR   v záujme   spravodlivého   rozhodnutia   spoznal   všetky pravdivé okolnosti a skutočnosti, a nedôveroval bez overenia zavádzajúcim informáciám, ktoré uvádzajú sťažovatelia.“

Prílohu listu zvoleného poslanca A. K. tvorilo „Vyjadrenie k ústavným sťažnostiam podľa výzvy súdu“, v ktorom uviedol „Dôvody neoprávnenosti podaných sťažností“. Tieto videl v ich „formálno-právnych“ nedostatkoch, ku ktorým na záver dodal: „Samotný akt prieskumu   volieb   súdom   je   činnosť   abstraktná,   pretože   postráda   materiálnu   oporu,   na základe ktorej by súd pracoval s údajom v podobe hlasovania konkrétnych ľudí, (zásada tajnosti hlasovania) čo len poukazuje na známu skutočnosť, že chovanie voličov nemožno nikdy   predvídať,   a   preto   ani   akýkoľvek   záver   o   pochybení   nemôže   naplňovať   ďalšiu náležitosť,   o preukaznosti záveru, že nebyť protiprávnosti došlo by k inému volebnému výsledku, pretože len a práve vtedy by bola sťažnosť teoreticky oprávnená.

Domnievame sa, že tak k radikálnemu záveru, ktorým by ústavný súd vyhlásil voľby za   neplatné   je   možné   dospieť   jednak   vtedy,   keď   by   išlo   o   neplatnosť   hlasovania   (vek, spôsobilosť)   alebo   neplatnosť   kandidáta   (vek,   spôsobilosť)   a   nie   v   prípade administratívnych konvalidovateľných pochybení organizačnej povahy.

... preto sa domáhame aby sťažnosti sťažovateľov boli zamietnuté.“

Ústavný súd v rámci dokazovania vyžiadal ďalšie písomné dôkazy od príslušných inštitúcií.

Okresná prokuratúra L. (ďalej len „okresná prokuratúra“) podaním z 21. júna 2007 doručeným   ústavnému   súdu   22.   júna   2007   oznámila,   že „...   podala   v súvislosti s prihlasovaním   občanov   k trvalému   pobytu   v obci   D.   celkom   47   protestov.   Všetkým podaným protestom starosta obce D. I. Š. vyhovel.“. Zároveň okresná prokuratúra oznámila, že prihlasovanie občanov na trvalý pobyt v obci v mesiacoch október a november 2006 je predmetom   trestného   konania,   v ktorom   OR   PZ   uznesením   zo 14.   mája   2007   pod ČVS: ORP-472/OdV-LM-2006 začalo podľa § 199 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   bolo   uvedené   trestné   stíhanie   uznesením   OR   PZ zo 16. augusta 2007 ČVS: ORP-472/OdV-LM-2006 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. septembra 2007. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že konanie podozrivej osoby nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bolo trestné stíhanie začaté, a rovnako ani znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 Trestného zákona.

Z listu   obecného   úradu   č.   j.   72/2007   zo   6.   marca   2007   doručeného   okresnej prokuratúre 7. marca 2007 vyplýva, že obec vyhovela 45 protestom prokurátorky okresnej prokuratúry z 15. januára 2007, čo odôvodnila takto: „Prokurátorka Okresnej prokuratúry v L. uvedenými protestmi prokurátora namietala zákonnosť záznamov o hlásení pobytu v evidencii občanov obce D. u týchto osôb:...

Týmito záznamami v evidencii pobytu občanov obce bol porušený zákon č. 253/1998 Z.   z.   o   hlásení   pobytu   občanov   Slovenskej   republiky   a   registri   obyvateľov   Slovenskej republiky najmä v ustanovení § 10 písm. c), pretože záznamy boli vykonané bez preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok.

Pretože   obec   vykonala   záznamy   v   rozpore   so   zákonom   vyhovela   protestom prokurátora.“

Na základe žiadosti z 23. marca 2007 bol ústavnému súdu 5. apríla 2007 doručený záznam z kontroly vedenia evidencie pobytu ohlasovňou trvalého pobytu obecného úradu z 28. novembra 2006, ktorý bol spracovaný Obvodným úradom v L., odborom všeobecnej vnútornej správy. Z obsahu záznamu vyplynuli tieto relevantné skutočnosti: „... V prípade prihlasovania do Telekomunikačnej budovy súp. číslo 72 predložila prihlasovacie lístky za všetkých 30 osôb p. F. Rovnako predložila prihlasovacie lístky za 8 osôb do budovy Správa akciovej spoločnosti SKI J. súp. číslo 111. Splnomocnenie na zastupovanie prihlásených osôb nepredložila.

...   Totožnosť   osôb   je   overovaná   podľa   predložených   občianskych   preukazov. Fotokópie občianskych preukazov sú priložené ku prihlasovacím lístkom na trvalý pobyt. Súhlas   vlastníka   budovy   v   prípade   súp.   čísla   111   a   72   už   bol   potvrdený   pečiatkou a podpisom na prihlasovacom lístku na trvalý pobyt, ktorý predložila p. F. Vlastník teda neprejavil súhlas priamo na ohlasovni.“

Ústavný   súd   vzhľadom   na   obsah   sťažností   požiadal   OR   PZ   o vyjadrenie   k   nimi vykonávanému prihlasovaniu občanov na trvalý pobyt v obci. Riaditeľ OR PZ vo vyjadrení z   29.   marca   2007   doručenom   ústavnému   súdu   3.   apríla   2007   uviedol: „Zabezpečenie vybavovania   občanov   na   oddeleniach   dokladov   odboru   poriadkovej   polície   Okresných riaditeľstiev   Policajného zboru   bolo vykonané   na celom   území   Slovenskej   republiky   na základe pokynu prezidenta Policajného zboru č. p.: PPZ-804/ODE-2006 zo dňa 30. 10. 2006, ktorý bol na podmienky Žilinského kraja rozpracovaný pokynom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Ž. č. p.: KRP-618/R-2006 zo dňa 9. 11. 2006. Na základe tohto   pokynu   oddelenie   dokladov   odboru   poriadkovej   polície   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru v L. na vytvorenie podmienok pre účasť voličov vo voľbách do orgánov samosprávy obcí vyhlásených na soboru dňa 2. 12. 2006 zabezpečilo pre občanov stránkové hodiny nasledovne: - 30. 11. 2006 od 07.00 hod. do 12.00 hod. a od 13.00 hod. do 15.30 hod., - 1. 12. 2006 od 07.30 hod. do 15.00 hod.

Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Ž. na základe pokynu prezidenta Policajného zboru uložil riaditeľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v L. vybaviť všetkých žiadateľov o vydanie občianskeho preukazu a v prípade, že horeuvedené hodiny by nestačili bol povinný riešiť situáciu podľa potreby aj ďalším rozšírením stránkových hodín. O rozšírení stránkových hodín bola informovaná verejnosť prostredníctvom regionálnych médií. Oddelenie dokladov odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru   vykonalo   všetky   úkony   s evidovaním   a ohlasovaním   pobytu   občanov   v súlade   so zákonom o pobyte občanov.“

Na základe žiadosti ústavného súdu obecný úrad zaslal zoznam oprávnených voličov, ktorí sa v krátkom časovom období pred konaním volieb prihlásili na trvalý pobyt v obci s vyznačením tých, ktorí sa v období po voľbách z tohto pobytu odhlásili. Z predloženého zoznamu doručeného ústavnému súdu 26. októbra 2007 vyplývajú tieto skutočnosti:V priebehu októbra 2006 sa na trvalý pobyt v obci prihlásilo 18 obyvateľov (dvaja do budovy so súp. číslom 43, dvaja do budovy so súp. číslom 88, dvaja do budovy so súp. číslom 97, dvaja do budovy so súp. číslom 98, štyria do budovy so súp. číslom 111, dvaja do budovy so súp. číslom 226, štyria do budovy so súp. číslom 309). V novembri 2006 sa na trvalý pobyt v obci prihlásilo 87 obyvateľov (piati do budovy so súp. číslom 42, dvaja do budovy so súp. číslom 43, 35 do budovy so súp. číslom 72, 25 na adresu so súp. číslom 76, jedenásti do budovy so súp. číslom 111, šiesti do budovy so súp. číslom 203 a dvaja do budovy so súp. číslom 205). V decembri 2006 sa na trvalý pobyt obci prihlásilo 72 obyvateľov (po jednom do budovy so súp. číslom 41, 48, 49, 55, 76 a 211, po dvoch do budovy so súp. číslom 38, 53, 105 a 111, štyria do budovy so súp. číslom 5, piati do budovy so súp. číslom 44 a 49 do budovy so súp. číslom 88).

Z   predloženého   zoznamu   ďalej   vyplynulo,   že   po   voľbách   sa   do   októbra   2007 z trvalého pobytu odhlásilo celkom 64 obyvateľov, a to v decembri 2006 – 24 obyvateľov, v januári 2007 – 12 obyvateľov, vo februári 2007 – šesť obyvateľov, v marci 2007 – sedem obyvateľov, v apríli a októbri 2007 – po štyroch obyvateľoch, v máji, júni a septembri 2007 – po jednom obyvateľovi a v júli a auguste 2007 – po dvoch obyvateľoch.

Ústavný súd vypočul v predmetnej veci svedkov: G. P., L. B., J. O., Z. F., T. F., P. Š. a V. K. Výsluch uskutočnil 20. mája 2008 sudca spravodajca Juraj Horváth v priestoroch ústavného súdu. Prítomní boli aj sťažovatelia v I. a II. rade, V. Č. – kandidát na poslanca a zvolený poslanec, V. Č. zo skupiny oprávnených voličov, ich právni zástupcovia, zvolený starosta, jeho právny zástupca a zvolení poslanci obecného zastupiteľstva A. K. a Š. P.

Pred   samotným   výsluchom   svedkov   bolo   umožnené   sťažovateľom   a odporcom vyjadriť sa k veci.

Právni zástupcovia sťažovateľov zhodne uviedli, že trvajú na podaných sťažnostiach v plnom rozsahu a nemajú k sťažnostiam čo dodať.

Sťažovateľ v I. rade na začiatku svojho vyjadrenia pripomenul, že v deň konania volieb   bolo   na   trvalý   pobyt   v obci   prihlásených   a do   voličského   zoznamu   zapísaných 19 obyvateľov – voličov, ktorým bol vydaný občiansky preukaz. Podľa jeho názoru boli voľby zmanipulované za účelom získania ekonomického a politického vplyvu na území obce   zvoleným   starostom.   Tomu   má   svedčiť   aj   skutočnosť,   že   v krátkom   období   pred konaním volieb sa pôvodný počet 180 oprávnených voličov zapísaných do zoznamu voličov rozrástol o ďalších 140, ktorí však neboli prihlasovaní na trvalý pobyt zákonne súladným spôsobom.   Sťažovateľ   v I.   rade   potvrdil,   že   je   vlastníkom   budovy   so   súp.   číslom   88, do ktorej   sa   s jeho   súhlasom   1.   decembra   2006   prihlásilo   na   trvalý   pobyt   približne 40 obyvateľov.   Na   ozrejmenie   tejto   okolnosti   uviedol: „Vzhľadom   na   to,   že   sme   mali prehľad   koľko   ľudí   sa   prihlasuje   z druhej   strany,   a mali   sme   obavy   o ovládnutie   obce, snažili sme sa aj my vyrovnať ten stav, avšak z obavy o ďalší chod obce.“ Vedomosť o tom, či sa niektorí z prihlásených v období po voľbách z tohto pobytu na súp. čísle 88 odhlásili, nemal. Do budov, ktoré patria spoločnosti J., a. s., D. (ďalej len „J., a. s.), sa podľa jeho slov na trvalý pobyt prihlásilo približne 80 obyvateľov, ktorým za to, že budú voliť zvoleného starostu   obce,   boli   prisľúbené „voľné   lístky   na   lyžovanie“.   Podľa   jeho   vedomostí („z počutia“) tieto lístky aj dostali. Tento „proces“ mal „organizovať“ člen predstavenstva spoločnosti J., a. s., zvolený poslanec A. K., a pán D., ktorý sa taktiež mal zúčastňovať na prihlasovaní obyvateľov.

Sťažovateľ v I. rade na otázky právneho zástupcu zvoleného starostu odpovedal, že on   sa   na   trvalý   pobyt   v obci   prihlásil   v   roku   1999   alebo   2000,   ďalej   že   budova   so súp. číslom 88 nie je v súčasnosti obývateľná, ale v roku 2006 bola obývateľná iná budova stojaca   vedľa   nej,   a to „budova   č.   88a“.   Opätovne   zopakoval,   kto   sa   podieľal   na prihlasovaní obyvateľov do budov patriacich spoločnosti J., a. s.

Na   otázku   právneho   zástupcu   sťažovateľa   v II.   rade,   kandidátov   na   poslancov a skupiny   oprávnených   voličov «koho   myslel...   tým   množným   číslom   „cítili   sme   sa ohrození“», sťažovateľ v I. rade odpovedal, že to boli obyvatelia, ktorí sa následne prihlásili na trvalý pobyt do nehnuteľnosti so súp. číslom 88 a k ich prihlasovaniu došlo za účelom vytvoriť „protiváhu proti tým, čo sa prihlasovali za akciovú spoločnosť J.... a že táto protiváha zabezpečí taký chod v obci, aký sme chceli“. Dodal však aj to, že voliči „mali slobodnú voľbu, koho majú voliť“, a že k tomuto nebol „žiadny politický program... Účelom bolo, aby boli voľby zobjektivizované“.

K otázke porušenia volebného moratória umiestnením volebného plagátu zvoleného starostu   v blízkosti   miestnosti,   kde   sídlila   miestna   volebná komisia   sťažovateľ v I.   rade uviedol, že tento plagát mal byť umiestnený tak, že z volebnej miestnosti ho nebolo možné vidieť, avšak od vchodu do budovy áno. To, či tam ten plagát bol umiestnený aj pred dňom konania volieb, potvrdiť nevedel.

Zvolený   starosta   sa   vyjadril,   že   do   volieb   priamo   vôbec   nezasahoval,   o kampaň záujem neprejavil a voľby „neovplyvňoval“. Vo vzťahu k spornému plagátu uviedol, že ten tam bol umiestnený aj počas volebnej kampane, on však mal takú vedomosť, že všetky plagáty boli v deň volieb odstránené. V „čase volieb“ nemal žiadnu vedomosť o tom, koľko obyvateľov sa prihlásilo na trvalý pobyt v obci. Ako súčasný starosta to však už vie a dodal, že   v období   po   voľbách   sa   z trvalého   pobytu   odhlásilo   približne   80   obyvateľov,   a to prevažne   z nehnuteľnosti   so   súp.   číslom   88   (asi   40).   Zvolený   starosta   ďalej   dodal,   že obyvatelia sa v súčasnosti nielen odhlasujú, ale „noví“ sa aj na trvalý pobyt prihlasujú. Vo svojom vyjadrení taktiež uviedol: „K ľuďom z novej spoločnosti J., a. s., mám dobrý vzťah, pretože vidím, že majú záujem o rozvoj obce.“

Na otázku právneho zástupcu sťažovateľa v I. rade uviedol, že k 15. máju 2008 žilo v obci 319 obyvateľov a že obyvatelia, ktorí sa odhlásili z trvalého pobytu, tak urobili sami. Na   otázku   právneho   zástupcu   sťažovateľa   v II.   rade,   kandidátov   na   poslancov a skupiny oprávnených voličov odpovedal, že nevie presne uviesť, koľko je v obci domov, ale súpisných čísel je okolo 200. Rovnako nevedel uviesť, „koľko z týchto súpisných čísel je určených na bývanie“. Uviedol tiež, že na základe protestu okresnej prokuratúry sa niektorí obyvatelia odhlásili, ale niektorí nie, pretože v obci chcú mať trvalý pobyt.

Sťažovateľ v II. rade upresnil, že v obci je okolo 400 súpisných čísel.Na otázky svojho právneho zástupcu zvolený starosta odpovedal, že bez ekonomickej podpory nie je možné organizovať nejaký rozvoj obce a že dochádza aj k rozvoju turistiky, ktorý by obec z vlastných zdrojov zabezpečiť nemohla.

Z vyjadrenia sťažovateľa v II. rade vyplynulo, že bol bývalým starostom obce a jej „vývoj... viedol k dobrému koncu“. Uviedol, že „Keď stáli tí ľudia v rade na prihlasovanie, opýtal som sa jedného z tých, čo ide robiť, a on povedal, že sa ide prihlásiť k trvalému pobytu, a keď som sa ho opýtal, kde sa ide prihlásiť, tak povedal, že do J.“. Poukázal tým na   to,   že   poniektorí   nevedeli,   do   akej   obce   sa   na   trvalý   pobyt   prihlasujú.   K spornému plagátu   zvoleného   starostu   umiestneného   v blízkosti   volebnej   miestnosti   uviedol,   že   ho nevidel.

Na otázku svojho právneho zástupcu uviedol, že nevie presne uviesť, či sa za jeho funkčného obdobia (t. j. predošlého volebného obdobia) do nehnuteľností so súp. číslami 111 a 72 niekto prihlasoval na trvalý pobyt, alebo nie, myslí si však, že nie.

Na otázku právneho zástupcu sťažovateľa v I. rade odpovedal, že za jeho pôsobenia ako starostu obce bol počet obyvateľov okolo 200. Ročne sa prihlásilo na trvalý pobyt asi 20 obyvateľov.

Zvolený poslanec Š.   P.   vo   svojej   výpovedi   uviedol,   že „robil“ volebnú kampaň zvolenému   starostovi,   avšak „proces   prihlasovania“ neorganizoval.   Z počutia   mal vedomosť o tom, že sa obyvatelia na trvalý pobyt v obci prihlasovali, „aby dali svoj hlas svojmu kandidátovi“. Nevedel však, do ktorých nehnuteľností sa prihlasovali. Poznamenal, že aj sťažovatelia v I. a II. rade mali svojich prívržencov, ale nevedel o tom, že sa „nejako manipulovalo s voličmi“. O tom, do akého času môžu byť volebné plagáty vyvesené, vedel a sám osobne všetky odstránil, avšak volebné „plagáty boli po celej obci a mohol niekto plagát vziať a vyvesiť ho na druhý deň“. Sporný plagát umiestnený v blízkosti volebnej miestnosti nevidel.

Na   otázku   právneho   zástupcu   sťažovateľa   v II.   rade,   kandidátov   na   poslancov a skupiny   oprávnených   voličov   uviedol,   že   mal   vedomosť   o tom,   že   obyvatelia   sa prihlasovali na trvalý pobyt do objektu sťažovateľa v I. rade, ale aj do iných budov, a dodal, že „zastavila sa pri mne skupinka mladých ľudí, ktorí mi hovorili, že sa prihlasujú ľudia do priestorov Ing. V., a že oni by ho nechceli za starostu.... Boli to športovci, ktorí chodia do obce lyžovať. A myslím si, že sa išli aj oni prihlásiť a išli voliť niekoho iného.“.

Zvolený poslanec A. K. uviedol, že je členom predstavenstva spoločnosti J., a. s., a v čase   volieb   bol   aj   jej   zamestnancom.   V súčasnosti   je   poslancom   obecného zastupiteľstva. Na   trvalý pobyt v obci sa prihlásil   asi tri mesiace pred konaním volieb. Pretože   chcel   ovplyvniť   vývoj   obce,   kandidoval   za   poslanca   obecného   zastupiteľstva a hľadal si podporu. V obci je na trvalý pobyt prihlásených málo obyvateľov, avšak pracuje ich tam asi 500. Pretože rozvoj obce nie je možný bez nejakých pravidiel a finančných podpôr,   nemalo   by   sa   brániť   niekomu,   kto   chce   pomôcť.   Podľa   jeho   slov „nejakí zamestnanci chceli pomôcť, takže keď sa chcel niekto prihlásiť, ja som sa tomu nebránil“. Svojím   súhlasom   teda   umožnil,   aby   sa   do   budov,   ktoré   vlastnila   spoločnosť   J.,   a.   s., prihlasovali obyvatelia na trvalý pobyt. Boli to ubytovne spravované ich   spoločnosťou, preto to bolo možné. A. K. ďalej uviedol, že niektorí z prihlásených tam bývali, ale nevie, či tam stále bývajú. Prihlasovanie sa obyvateľov bolo podľa jeho slov absolútne slobodné, ale za akým účelom tak robili, uviesť nevedel. K tvrdeniam, že jedna z budov je budovou pošty, uviedol, že táto prešla prestavbou. So zvoleným starostom sa zoznámili v spoločnosti J., a. s., kde mali dobré pracovné vzťahy. V deň volieb si v blízkosti volebnej miestnosti žiaden volebný plagát nevšimol. Napokon A. K. dodal, že spoločnosť J., a. s., sa stále snažila vychádzať v ústrety občanom obce a dávala im lístky „na lyžovanie“ a „nebolo to účelové v rámci volebnej kampane, avšak toho roku spoločnosť nič nedávala, práve z dôvodu, že sa to takto zneužilo“. Na záver dodal, že on nikomu žiaden pokyn na prihlasovanie obyvateľov na „polícii“ nedával.

Na   otázku   právneho   zástupcu   sťažovateľa   v   II.   rade,   kandidátov   na   poslancov a skupiny   oprávnených   voličov   uviedol,   že   z dôvodu   svojej   kandidatúry   na   poslanca obecného zastupiteľstva oslovil „ľudí, ktorí majú záujem o obec“, ale nenavádzal ich, aby sa v obci prihlásili na trvalý pobyt. Oslovoval tak každého „potencionálneho človeka, či bol, alebo nebol občanom obce, ktorý mohol mať záujem o rozvoj obce“. Po konzultácii o možnosti prihlasovania na trvalý pobyt s „právnikmi“ dal pokyn, aby osobám, ktoré chcú byť prihlásené na trvalý pobyt (v zariadeniach spoločnosti J., a. s.), to bolo umožnené. On však   prihlasovanie   osôb „nesledoval“.   Na   ekonomiku   ich   spoločnosti   prihlasovanie obyvateľov nemalo ani negatívny, ani pozitívny vplyv.

V.   Č.   -   kandidát   na   poslanca   a   zároveň   zvolený   poslanec   vo svojom   vyjadrení uviedol,   že   v období   troch   mesiacov   pred   konaním   volieb   sa   na   trvalý   pobyt   v obci prihlásilo   158   a odhlásilo   24   obyvateľov.   V   januári   2007   sa   odhlásilo   35 obyvateľov a nebolo to na základe protestu prokurátora, ktorý je datovaný až 15. januára 2007. Väčšina obyvateľov   bola   prihlásená   do   budov   so   súp.   číslami   111   a 72,   pritom   budova   so súp. číslom 72 nie je vhodná na bývanie pre taký vysoký počet osôb, ktorí sa tam prihlásili. Tie priestory nie sú podľa jeho slov obývateľné. Z počutia vie, že boli aj takí voliči, ktorí išli voliť z dôvodu získania „lístkov na lyžovanie – konkrétne p. O.“. Takýchto voličov malo byť viac. Jemu to povedal iba jeden z nich. Podľa jeho názoru „nahlasovanie ľudí bolo   určite účelové“ a nebolo v súlade   so   zákonom, čo   potvrdzujú   aj protesty   okresnej prokuratúry. K spornému volebnému plagátu zvoleného starostu uviedol, že určite bol v deň volieb umiestnený v blízkosti volebnej miestnosti a nebolo možné si ho nevšimnúť. Miestnu volebnú komisiu na tento plagát však neupozornil. Vtedy sťažovateľ v I. rade uviedol, že on tak urobil, t. j. upozornil miestnu volebnú komisiu na predmetný plagát, ale neoveroval, či došlo k jeho odstráneniu. V. Č. však potvrdil, že večer v deň konania volieb tam ten plagát bol ešte umiestnený.

V. Č. zo skupiny oprávnených voličov, členka miestnej volebnej komisie, vo svojej výpovedi uviedla, že podľa nej sa volieb zúčastnili aj voliči, ktorí nikdy v obci „nežili“, a z informácií, ktoré sa dozvedela od svojho manžela, mala pocit, že v obci boli prvýkrát. Voliť   im   však   bolo   umožnené na základe   predloženia   platných   občianskych   preukazov alebo na základe predložených potvrdení o trvalom pobyte. Nemala však vedomosť o tom, „aby v deň volieb boli prihlasovaní... nejakí voliči“. Zdalo sa jej však dosť zvláštne, že za posledný mesiac pred voľbami sa na trvalý pobyt prihlásilo toľko mladých ľudí, z ktorých mala dojem, „že ani nevedia, kde sa nachádza obec“. V. Č. potvrdila aj tú skutočnosť, že prichádzajúci voliči upozorňovali na volebný plagát zvoleného starostu, ktorý visel pred volebnou   miestnosťou,   ale jeho   odstránenie   nijako   neiniciovala.   Podľa   nej   sa   o to   mal zaujímať predseda miestnej volebnej komisie. Porušenie volebného zákona videla v tom, že sčítavania   hlasov sa   zúčastnila aj zapisovateľka   miestnej   volebnej   komisie   G.   P.,   ktorá sčítavala hlasy spolu s členkou miestnej volebnej komisie T. S. Na záver uviedla, že v deň volieb   boli   dodatočne   zapísaní   do   voličského   zoznamu   voliči,   ktorí   sa   preukázali   buď platným občianskym preukazom, alebo potvrdením o trvalom pobyte.

Svedkyňa L. B., členka miestnej volebnej komisie, vo svojej výpovedi uviedla, že zápisnicu o výsledku volieb spočiatku nechcela spolu s V. Č. podpísať z dôvodu, že „v obci žijem dlho a cudzí ľudia, ktorí sa poprihlasovali k pobytu budú rozhodovať o našej obci“. Napokon však zápisnicu podpísali. Totožnosť voličov prichádzajúcich hlasovať overovala spolu so zapisovateľkou miestnej volebnej komisie G. P.. Niektorí z voličov na ich otázku, kde   bývajú,   odpovedali „tam   hore“.   Inak   voľby   prebehli   regulárne.   V   deň   volieb   sa dopisovali do zoznamu oprávnených voličov tí, ktorí sa preukázali platným občianskym preukazom alebo „potvrdeniami z polície“, ktoré považovali za platné potvrdenia o trvalom pobyte,   o   čom   utvrdila   miestnu   volebnú   komisiu   jej   zapisovateľka   G.   P. K „novoprihláseným“ voličom   dodala,   že   títo   prišli   iba   k   voľbám. Nikdy   ich   v obci predtým   ani   po   voľbách   nevidela.   O umiestnení   volebného   plagátu   v blízkosti   volebnej miestnosti nemala vedomosť ani si nespomína, že by sa odstraňovaním nejakého plagátu miestna   volebná   komisia   zaoberala.   K sčítavaniu   hlasov   uviedla,   že   ich   spočítavala   aj zapisovateľka miestnej volebnej komisie G. P., a to spolu s členkou T. S.

Svedkyňa   G.   P.,   zapisovateľka   miestnej   volebnej   komisie   a zároveň   pracovníčka obecného úradu, ktorá vykonávala úkony spojené s prihlasovaním na trvalý pobyt osôb v obci, vypovedala, že pred voľbami sa na trvalý pobyt prihlasovali obyvatelia osobne aj prostredníctvom   poverenej   osoby,   ktorá   predložila   prihlasovací   lístok,   súhlas   majiteľa objektu,   do   ktorého   sa   prihlasovali,   a fotokópie   občianskych   preukazov.   Majiteľmi objektov,   do   ktorých   dochádzalo   k prihlasovaniu   osôb   na   trvalý   pobyt,   boli   sťažovateľ v I. rade a spoločnosť J., a. s. Podľa odhadu svedkyne sa od septembra 2006 prihlásilo na trvalý   pobyt   okolo   80   obyvateľov   a odhlásilo   okolo   50.   Z akých   dôvodov   sa   osoby prihlasovali   na   trvalý   pobyt,   uviesť   nevedela.   V krátkom   čase   pred   voľbami   bola práceneschopná, preto sa v tom čase osoby neprihlasovali na trvalý pobyt v ohlasovni obce, ale iba „na polícii v L.“. Tam bolo prihlásených asi 29 osôb. V deň volieb sa na trvalý pobyt v obci neprihlasovali žiadni občania, iba sa dopisovali voliči do zoznamu, ktorí sa preukázali platným občianskym preukazom alebo potvrdením o trvalom pobyte. K priebehu prihlasovania osôb na trvalý pobyt v obci tiež uviedla, že tých, ktorí tak nerobili osobne, prihlásili iba so súhlasom majiteľa na základe splnomocnenia. Za niektorých prihlasovacie lístky predložila Z. F., a to opakovane „niekedy priniesla päť, inokedy viac alebo menej“. Či do už uvedených objektov boli aj v minulosti prihlásené nejaké osoby, uviesť nevedela. V priebehu volieb nezaregistrovala žiadnu sťažnosť na ich priebeh a nevidela ani žiadne „fotografie“ kandidátov v deň volieb. Podľa slov svedkyne „ja som hlasy nesčítavala, iba som po niekom preratávala hlasovacie lístky.... sedeli sme všetci spolu a kontrolovali to.“. V závere svojej výpovede zopakovala, že ona hlasovacie lístky nespočítavala.

Svedkyňa Z. F. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje v spoločnosti J., a. s., a má trvalý pobyt v obci asi od novembra 2006. Ju však nikto nepožiadal, aby sa na trvalý pobyt v obci prihlásila. Urobila tak z vlastnej vôle, pretože to „považovala za svoju povinnosť, keďže tam pracujem“. Tvrdila tiež, že ju nik nepožiadal o vybavenie trvalého pobytu, iba ju niektorí požiadali, aby zaniesla ich prihlášky na obecný úrad. Podľa nej si takto chceli dotyční ušetriť cestu. Dôvod, prečo sa osoby chceli prihlásiť v obci na trvalý pobyt, jej nebol   známy,   osobne   však   tých   ľudí   poznala,   ale   koľko   ich   bolo,   povedať   nevedela. Odhadovala tak 15 osôb. Nevedela ani na akú adresu sa prihlasujú. Medzi materiálmi, ktoré doručila na obecný úrad, bol vyplnený prihlasovací lístok, odhlasovací lístok a fotokópia občianskeho preukazu. Predpokladala, že osoby, ktoré sa prihlásili na trvalý pobyt v obci, tak urobili preto, lebo tam chceli bývať, ale či tam bývajú, povedať nevedela. Svedkyňa súhlas vlastníka objektu na prihlásenie na trvalý pobyt nikomu „nevybavovala“. Urobila tak iba   pre   seba   a   jednu   svoju   kolegyňu.   K volebnému   plagátu   umiestnenému   v blízkosti volebnej miestnosti uviedla, že si nepamätá, že by nejaký počas volieb videla.

Svedok J. O. vo svojej výpovedi uviedol, že občanom obce je od 20. novembra 2006. Na trvalý pobyt sa prihlásil do objektu so súp. číslom 203, ktorý sa nachádza v chatovej oblasti. Dosiaľ je obyvateľom obce a volieb v decembri 2006 sa zúčastnil. Žiadne výhody za to, že sa na trvalý pobyt v obci prihlásil, nemal. Tlačivo na prihlásenie si osobne prevzal, vyplnil ho, ale nepamätal sa, kto ho na obecný úrad doručil. Dodal, že v súčasnosti býva „inde“, ale v zime býva v obci na adrese, na ktorú sa prihlásil. „Netušil“ však, komu patrí chata, v ktorej má trvalý pobyt.

Na otázky ostatných účastníkov konania a ich právnych zástupcov svedok uviedol, že v obci nebýva, má tam iba trvalý pobyt. Nepamätá sa však, kto mu povedal, že tam bývať môže. Následne odpovedal, že tam nikdy nebýval. Využil možnosť prihlásiť sa na trvalý pobyt,   pretože   sa   tam   zdržiava „celú   zimu“.   Poznamenal   tiež,   že „za   túto   chatu   nič neplatím“. Jeho manželka tiež mala prihlásený trvalý pobyt v tomto objekte (súp. číslo 203), ale neskôr sa prehlásila do L., prečo tak urobila, nevedel. Dodal tiež, že „lístky na lyžovanie“ tak sebe, ako aj manželke kupoval a nie je pravdou, že sa na trvalý pobyt v obci prihlásil z dôvodu, že tieto „lístky“ získa zadarmo. Dôvodom jeho prihlásenia bolo, že chcel bývať v horách.

Svedkyňa T. F. vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnosti má trvalý pobyt v L. V obci bola na trvalý pobyt prihlásená iba krátky čas, ale nevedela na akej adrese. Do L. sa prehlásila   asi   týždeň   po   voľbách.   Obec   navštevovala   iba   zriedka.   Zamestnaná   bola v lyžiarskej   škole   a asi   mesiac   pred   voľbami   ju   zamestnávateľ   oslovil   s ponukou   na prehlásenie si trvalého pobytu do obce s tým, že takto bolo možné získať pre školu voľné „lyžiarske lístky“. Potom jej bolo oznámené, že „si treba ísť splniť občiansku povinnosť a ísť   voliť“.   Keď   si   uvedomila,   že   má   ísť   voliť,   tak   od   toho „odstúpila“ a   volieb   sa nezúčastnila. Takto sa malo z lyžiarskej školy prehlásiť približne 5 – 6 ľudí. Pokiaľ má vedomosť, tak sa do obce prihlásilo viacero ľudí, aby získalo „lístky na lyžovanie“. Na záver dodala, že síce to nevie presne, ale podmienkou na získanie „voľného lyžiarskeho lístka“ bolo „ísť voliť“.

Svedok P. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že v obci nikdy nebýval a na trvalý pobyt v obci sa prihlásil jeden deň pred konaním volieb. Odhlásil sa asi 2 - 3 týždne potom. Na akej adrese bol prihlásený, povedať nevedel. Súhlas na prihlásenie do objektu dával jeho majiteľ. Bol to objekt, ktorý prerábala stavebná firma, v ktorej pracoval. Prihlásil sa osobne spolu s asi piatimi kolegami, a to z dôvodu, že takto mohol získať lístok na „lyžiarsky vlek“. Dozvedel sa o tom od svojich kolegov, ktorí to našli na internete. Kto tie lístky ponúkal, však povedať nevedel. Volieb sa zúčastnil, teda bol hlasovať, pretože to bola podmienka na získanie   lístka.   K tomu,   koho   mali   voliť,   sa   žiadne   stretnutie   nekonalo   a ani   sa   nič nedohodlo. Na záver svedok uviedol, že volil náhodným výberom mena kandidáta.Poznámka: Z prehľadu poskytnutého obcou bol svedok prihlásený na trvalý pobyt v obci 1. decembra 2006 a odhlásený 6. decembra 2006 v budove so súp. číslom 88. Sťažovateľ v I. rade nevedel uviesť, či tomuto svedkovi dal súhlas na prihlásenie na trvalý pobyt v objekte, ktorého bol vlastníkom.

Svedok V. K. vo svojej výpovedi uviedol, že je obyvateľom D. Deň pred voľbami sa prihlásil na trvalý pobyt do obce a odhlásil sa asi týždeň po voľbách. K jeho prihláseniu sa do obce ho motivovalo získanie „voľných lístkov na lyžiarsky vlek“. Nevie, od koho sa o tejto možnosti dozvedel, ale malo sa to nachádzať aj na internete. Na akej adrese v obci bol   prihlásený,   nevedel.   Volieb   sa   zúčastnil,   nemal   však   pokyn,   ktorého   konkrétneho kandidáta má voliť. V deň volieb sa iba hovorilo, kto koho pozná a koho bude voliť. Podľa neho   sa   získanie „voľných   lístkov“ na   to   (hlasovanie   za   konkrétneho   kandidáta)   ani nevzťahovalo. Kto udelil súhlas na prihlásenie trvalého pobytu v objekte, povedať nevedel, ale asi to bol „pán V.“. Voľné lístky na lyžiarsky vlek napokon nedostal.

Po skončení výsluchu svedkov sťažovateľ v I. rade a jeho právny zástupca navrhli ešte vypočuť svedkov J. V., D., a J. V. na preukázanie tvrdenia, že zapisovateľka miestnej volebnej   komisie   G.   P.   aktívne sčítavala   hlasy,   právny   zástupca   sťažovateľa v II.   rade, kandidátov na poslancov a skupiny oprávnených voličov navrhol vypočuť ďalších svedkov, ktorí boli prihlásení na trvalý pobyt v budovách so súp. číslami 111 a 72, a napokon právny zástupca   zvoleného   starostu   navrhol,   ak   ústavný   súd   rozhodne   o ďalšom   výsluchu, predvolať opätovne aj členku miestnej volebnej komisie T. S. a vypočuť ju v súvislosti s postupom pri sčítavaní hlasov.

Ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné predvolať a vypočuť   označených   svedkov, pretože dospel k záveru, že z predložených sťažností, ich príloh, ako aj z už vykonaného dokazovania   získal   dostatočné   dôkazy   na   rozhodnutie   o podaných   sťažnostiach   vo   veci namietanej   neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   starostu   obce   a   volieb   poslancov do obecného zastupiteľstva obce konaných 2. decembra 2006.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Podľa čl. 64 ústavy základom územnej samosprávy je obec.

Podľa čl. 64a ústavy obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správe   celky   Slovenskej   republiky   združujúce   osoby,   ktoré   majú na ich   území   trvalý pobyt.

Podľa   čl.   67   ústavy   územná   samospráva   sa   uskutočňuje   na   zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku.

Podľa čl. 69 ods. 1 ústavy orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce.

Podľa   čl.   69   ods.   2   ústavy   obecné   zastupiteľstvo   tvoria   poslanci   obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt.

Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorý majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.

Podľa   §   1   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   369/1990   Zb.   o obecnom zriadení   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o obecnom   zriadení“)   obec   je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt.

Podľa § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obci trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe   zastupiteľských   orgánov (aktívne   volebné   právo)   a jednak   uchádzať   sa   o zvolenie   za   člena   niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou   zákonnosti   volieb   do   orgánov   samosprávy   obcí   je uskutočnenie   volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07).

Základným interpretačným pravidlom výkladu zákonov, ktoré bližšie upravujú výkon všetkých   politických   práv,   je   čl.   31   ústavy,   podľa   ktorého   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a uplatňovanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ustanovenie čl. 31 ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje a predurčuje   spôsob   formovania   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti. Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádza   svoj   výraz   predovšetkým   vo   voľbách   a je základným   predpokladom   fungovania   demokratického   štátu   (mutatis   mutandis   napr. PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 18/07 alebo PL. ÚS 82/07).

Podľa   §   63 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa podľa judikatúry ústavného súdu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie volebného zákona, ktoré už samo osebe spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Sťažovatelia   vo   svojich   sťažnostiach   v podstate   zhodne   namietajú   nezákonnosť a neústavnosť volieb spočívajúcu predovšetkým v prospech jednotlivých kandidátov (či už na starostu obce, alebo poslancov obecného zastupiteľstva) organizovaným prihlasovaním početnej skupiny obyvateľov (potencionálnych voličov) na trvalý pobyt v obci spôsobom porušujúcim aj platné právne predpisy za účelom vytvorenia čo najväčšej voličskej základne toho - ktorého   kandidáta,   a   to   v   relatívne krátkom   čase pred   konaním volieb. Navyše, prihlasovanie   obyvateľov   na   trvalý   pobyt   v   obci   v   spojení   s   vykonaním   hlasovania v nadchádzajúcich   voľbách   malo   byť   v   tomto   prípade   podľa   tvrdenia   sťažovateľov motivované poskytnutím protihodnoty.

V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľov ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť,   že   trvalý   pobyt v obci,   ako   ústavná   a zákonná   podmienka   výkonu   aktívneho volebného práva (ale i pasívneho volebného práva) pre voľby do obecného zastupiteľstva a voľby   starostu   obce,   nie   je   v právnej   úprave   ustanovená   samoúčelne.   Sleduje   totiž legitímny cieľ, aby orgány samosprávy obce mali právo voliť len obyvatelia obce, t. j. tí, ktorí v obci trvale žijú, a teda tvoria (relatívne) trvalú súčasť územného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich zástupcov za tým účelom, aby im zverilo na obdobie štyroch rokov podstatný rozsah svojho práva na výkon územnej   samosprávy.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poznamenáva,   že   ide   o cieľ,   ktorý vychádza   z podstaty   územnej   samosprávy   ako   ústavného   princípu,   ktorá   je   jednou zo základných   hodnôt   demokratického   a právneho   štátu   (m. m.   I.   ÚS   55/00).   Za   týchto okolností sú v rozpore s účelom a funkciou volieb do orgánov samosprávy obcí také aktivity kandidátov na funkcie v orgánoch samosprávy obcí, ktoré na základe zneužitia liberalizácie právnej   úpravy   hlásenia   (trvalého)   pobytu   občanov   (zákon   č.   253/1998   Z.   z.   o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) smerujú k tomu, aby sa týchto volieb mohli zúčastniť aj také osoby, ktoré trvalo žijú mimo územia obce, a teda netvoria, resp. v skutočnosti nechcú tvoriť trvalú súčasť tohto územného spoločenstva fyzických osôb (obyvateľov obce). Zvlášť negatívne treba hodnotiť takéto aktivity vtedy, ak kandidáti na volené funkcie v orgánoch samosprávy obce, resp. subjekty, ktoré ich kandidatúru podporujú, prisľúbia fyzickým osobám, ktoré trvalo nežijú na území obce, určitú protihodnotu za to, že sa v obci prihlásia na trvalý pobyt v čase pred voľbami za účelom výkonu volebného práva do orgánov samosprávy obce.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   zdôrazňuje,   že   pri   výkone   svojej   právomoci rozhodovať   o ústavnosti   a zákonnosti   všetkých   typov   volieb,   t. j.   aj   volieb   do   orgánov samosprávy   obcí   je   obzvlášť   potrebné   chrániť   princíp   slobodných   volieb,   ktorý   zahŕňa v sebe tak organizačné záruky volebného procesu, ako aj ľudskoprávnu dimenziu volieb.

Pojem   slobody   volieb   treba   vykladať   materiálne,   a nie   iba   formálne.   O slobodné voľby   ide   vtedy,   ak   je   právne   garantovaný   a prakticky   realizovaný   princíp   politickej plurality,   keď   na   voličov   nie   je vytvorený   žiadny   nátlak nútiaci   ich   na   hlasovanie   pre niektorý zo subjektov, a nie je ani odrádzajúci od hlasovania pre niektoré subjekty; keď majú možnosť prístupu k relevantným informáciám, a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov   nezávisle,   bez   použitia   násilia   či   hrozby   násilia,   donútenia,   navádzania   pod vplyvom prísľubov či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu.

Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že výsledok volieb tak starostu, ako aj poslancov obecného zastupiteľstva je nepochybne závislý okrem iného aj od počtu voličov, ktorí využili svoje právo voliť.

Zo   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   o výsledku   volieb   v obci   do   obecného zastupiteľstva a starostu obce vyplýva, že do zoznamov voličov bolo zapísaných 363 osôb. Počas volieb bolo voličom vydaných 310 obálok, z ktorých 309 bolo odovzdaných. Pre voľby do obecného zastupiteľstva bolo odovzdaných 300 platných hlasovacích lístkov a pre voľby starostu obce 294 platných hlasovacích lístkov.

Vykonaným   dokazovaním   bolo   v konaní   pred   ústavným   súdom   preukázané,   že v období dvoch mesiacov pred konaním volieb sa na trvalý pobyt v obci prihlásilo 177 osôb oprávnených voliť, t. j. 49 % zo všetkých oprávnených voličov, z nich 169 sa hlasovania aktívne zúčastnilo, čo predstavuje 54,5 % všetkých zúčastnených voličov.

Do   októbra   2007   sa   pritom   z trvalého   pobytu   v obci   odhlásilo   64   osôb. Najpočetnejšie sa obyvatelia odhlasovali v priebehu prvých mesiacov po uskutočnených voľbách, t. j. v decembri 2006 - 24 obyvateľov, v januári 2007 - 12 obyvateľov, vo februári 2007 - 6 obyvateľov a v marci 2007 - 7 obyvateľov.

Z uvedeného vyplýva, že nie malá časť voličov, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v obci v čase bezprostredne pred voľbami, v skutočnosti nemala záujem stať sa obyvateľmi s trvalým pobytom v obci, t. j. stať sa súčasťou územného spoločenstva obyvateľov obce, čo naznačuje, že ich prihlásenie na trvalý pobyt bolo účelové. Vzhľadom na túto okolnosť nemožno racionálne predpokladať, že tieto osoby si vo voľbách zvolili „svojich“ zástupcov, ktorí by sa pri výkone verejnej moci v rámci samosprávy obce starali o všestranný rozvoj obce a o ich potreby ako „obyvateľov“ tejto obce.

V tejto súvislosti ústavný súd považoval za dôležité hľadať odpoveď na otázku, či kandidáti   na   volené   funkcie   (či   už   na   funkciu   starostu,   alebo   poslancov   obecného zastupiteľstva)   mohli   mať   prospech   vo   voľbách   z   takého   postupu   „novoprihlásených“ voličov; ústavný súd pritom vychádzal najmä z vyjadrení a výpovedí účastníkov konania.

Zvolený starosta obce uviedol, že v minulosti pracoval „pre spoločnosť J., a. s.“ a že k „ľuďom z novej spoločnosti J., a. s. má dobrý vzťah, pretože... majú záujem o rozvoj obce“. Taktiež dodal, že rozvoj obce nie je možný bez ekonomickej podpory a obec by z vlastných   zdrojov   tento   rozvoj   nemohla   zabezpečiť.   Zvolený   poslanec   obecného zastupiteľstva A. K. uviedol, že je členom predstavenstva spoločnosti J., a. s., a v čase volieb bol aj jej zamestnancom. So zvoleným starostom obce sa zoznámil v tejto spoločnosti a   mali „dobré   pracovné   vzťahy“.   Taktiež   uviedol,   že   spoločnosť   J.,   a.   s., „sa   snažila vychádzať v ústrety občanom obce stále“ a že táto spoločnosť „dávala lístky na lyžovanie“, ale „nebolo to účelové v rámci volebnej kampane, avšak toho roku spoločnosť nič nedávala, práve z dôvodu, že sa to takto zneužilo“. Rovnako z obsahu jeho výpovede vyplynulo, že umožnil prihlásenie na trvalý pobyt v budovách spoločnosti J., a. s., osobám, ktoré chceli „pomôcť“.   Z výpovede   zvoleného   poslanca   Š.   P.   vyplynulo,   že   tento „robil“ volebnú kampaň   zvolenému   starostovi.   Vzhľadom   na   uvedené   možno   dôvodne   predpokladať (závažné dôvody, ktoré by nasvedčovali opaku, sa v priebehu dokazovania nevyskytli), že voliči, ktorí sa prihlasovali na trvalý pobyt v objektoch, ktorých vlastníkom je spoločnosť J., a. s., (súp. č. 72 a 111), tak urobili s cieľom následnej podpory vo voľbách toho, kto im to umožnil (zvolený poslanec obecného zastupiteľstva A. K.), pričom uvedené skutočnosti naznačujú, že z toho mohol mať v konečnom dôsledku vo voľbách prospech aj zvolený starosta a ďalší zvolený poslanec obecného zastupiteľstva (Š. P.).

Vo vzťahu k prihlasovaniu obyvateľov na trvalý pobyt v budove so súp. číslom 88, ktorej vlastníkom je sťažovateľ v I. rade, je odpoveď na otázku, v čí prospech sa tak dialo, jednoznačnejšia. Sám sťažovateľ v I. rade vo svojom vyjadrení pri výsluchoch svedkov uviedol, že to umožnil z dôvodu, „že vytvoríme protiváhu proti tým, čo sa prihlasovali za akciovú spoločnosť J., a. s., a že táto protiváha zabezpečí taký chod v obci, aký sme chceli“, čím potvrdil, že sa aktívne podieľal na aktivitách obchádzajúcich účel a funkciu volieb do orgánov samosprávy obcí s cieľom získať z nich osobný prospech.

Svedkovia T. F., P. Š. a V. K. svojimi výpoveďami jednoznačne potvrdili, že nielen ich, ale aj rozhodnutie ďalších osôb, ktoré sa prihlásili v krátkom čase pred uskutočnením volieb, bolo motivované získaním „voľných lístkov na lyžiarsky vlek“ s vedomím, že ďalšou podmienkou bola aktívna účasť na hlasovaní vo voľbách.

Za   porušenie   slobody   volieb   treba   nepochybne   pokladať   aj   také   konanie,   ktoré spočíva   v prísľube   finančných   výhod   nie   malej   hodnoty.   V   danom   prípade   preukázaný prísľub vo forme poskytnutia voľných lístkov na lyžiarsky vlek nepochybne mohol mať vplyv   na   zvolenie   starostu   a poslancov   obecného   zastupiteľstva   v obci.   Volebné   právo viacerých voličov (minimálne v 10 prípadoch) nebolo slobodné, pretože sa volieb zúčastnili iba pre prísľub finančných výhod nie malej hodnoty. Pokiaľ však nejde o slobodné voľby, takéto   voľby   neplnia   svoje   základné   funkcie,   medzi   ktoré   patrí   hlavne   demokratická legitimácia politickej moci.

Ústavný   súd   už vo   svojich   doterajších   rozhodnutiach   viackrát   zdôraznil,   že   jeho úlohou   je   posúdiť   ústavnosť   a zákonnosť   volieb   zo   širšieho   hľadiska.   Ide teda   nielen o posúdenie samotného volebného aktu a sčítania hlasov, ale celého volebného procesu, pokiaľ táto právomoc neprislúcha všeobecným súdom. Práve preto je aj závažné, hrubé a opakované porušenie právnej úpravy volebného procesu dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné.   Na dodržiavaní   právnej   úpravy   celého   volebného   procesu   existuje   verejný záujem,   lebo   len   tak   sa   možno   priblížiť   ideálu   slobodnej   súťaže   politických   síl v demokratickej   spoločnosti,   ktorý   zahŕňa   aj   súťaž   podľa   platných   pravidiel.   Volič   má právo,   aby   sa   kandidáti   uchádzali   o jeho   hlas   podľa   zákonných   pravidiel   (obdobne napr. PL. ÚS 6/06, PL. ÚS 18/07).

Ústavný súd je toho názoru, že prisľúbenie materiálnej výhody voličom predstavuje nepochybne činnosť, ktorá patrí medzi aktivity slúžiace na podporu kandidáta vo voľbách. Nie je pritom nevyhnutné zistiť ani preukázať konkrétny dopad, či výsledok takýchto aktivít ovplyvnil   voľby,   ale vychádza   sa   z ich   obvyklého   alebo   zjavného   zamerania,   a preto uvedené konanie v každom prípade nepriaznivo ovplyvňuje slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti podľa čl. 31 ústavy (mutatis mutandis PL. ÚS 15/07).

Podľa názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (PL. ÚS 6/06).

Vychádzajúc z uvedených zásad a pravidiel a opierajúc sa o svoje skutkové zistenia ústavný súd konštatuje, že organizovanie aktivít smerujúcich k prihlasovaniu osôb na trvalý pobyt   v obci   v krátkom   období   pred   konaním   volieb   do   orgánov   samosprávy   obcí,   na ktorom sa preukázateľne priamo podieľali aj niektorí kandidáti na volené funkcie (kandidát na   funkciu   poslanca   obecného   zastupiteľstva   A.   K.   a kandidát   na   funkciu   starostu sťažovateľ   v I.   rade),   a motivovanie   týchto   osôb   k   takémuto   postupu   prisľúbením materiálnej výhody nemalej hodnoty v prípade, že sa aktívne volieb zúčastnia, nemožno hodnotiť   inak   než   ako   hrubé   porušenie   princípu   slobodných   volieb,   ako aj   ústavných princípov zakotvených v čl. 30 a čl. 31 ústavy.

Ústavný   súd   už   vo   svojom   rozhodnutí   č.   k.   PL.   ÚS   5/03-110   vyslovil,   že „... tzv. kupovanie hlasov... voličov... hodnotí... ako najzávažnejšie porušenie ustanoveného zákazu volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie.“.

Rovnaké posúdenie si zaslúži aj prísľub získania materiálneho prospechu nemalej hodnoty za účasť na hlasovaní vo voľbách, ktoré viedlo k pohnútke početnej skupiny osôb prihlásiť sa na trvalý pobyt v obci aj v danom prípade. K tomuto záveru viedla ústavný súd tá skutočnosť, že sa tak dialo vo veľkom počte v relatívne krátkom čase pred konaním volieb a zjavne v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávy obce. Ústavný súd preto nemal žiadnu pochybnosť o tom, že tieto aktivity slúžili na podporu výzvy voliť určitého kandidáta.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   zameraný   na   rozširovanie   voličskej   základne v prospech   jednotlivých   kandidátov   znamenal   v posudzovanom   prípade   hrubé porušenie princípu   slobodných   volieb   a ústavných   princípov   zakotvených   v čl.   30   ods.   4   a čl.   31 ústavy, pričom bol spôsobilý priamo a relevantne ovplyvniť konečný výsledok volieb tak starostu obce, ako aj poslancov obecného zastupiteľstva.

Ústavný súd po starostlivom zvážení všetkých okolností daného prípadu hodnotiac vykonané   dôkazy   jednotlivo,   ako   aj   v ich   súhrne   dospel   k záveru,   že   voľby   konané 2. decembra   2006   v obci   neprebehli   v   súlade   s ústavnoprávnymi   princípmi,   a to   najmä z dôvodu, že skupina voličov, ktorá bola spôsobilá vzhľadom na jej početnosť ovplyvniť výsledky volieb do orgánov samosprávy obce (tak starostu, ako aj poslancov obecného zastupiteľstva), tak urobila pre získanie nemalej finančnej protihodnoty, pričom z okolností prípadu vyplýva, že značná časť osôb nemala skutočný záujem na naplnení účelu a funkcie volieb do orgánov samosprávy obcí tak, ako vyplývajú z príslušných ustanovení ústavy (najmä čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 64 ods. 2 a 3).

Keďže   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   voľby   starostu,   ako   aj   voľby   poslancov Obecného zastupiteľstva obce D. konané 2. decembra 2006 boli nepochybne poznačené ovplyvňovaním ich výsledku a je zrejmé, že týmto postupom došlo k zásahu do slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti, vyhlásil tieto voľby za neplatné, a to v dôsledku porušenia čl. 30 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 31 ústavy.

V   okolnostiach   danej   veci   ústavný   súd   už   nepovažoval   za   zvlášť   relevantné zisťovanie   miery   pričinenia   sa   jednotlivých   kandidujúcich   subjektov   na   aktivitách smerujúcich k neústavnosti volieb. Rozhodujúcim je, že tieto aktivity skutočne ovplyvnili výsledky napadnutých volieb.

Vzhľadom   na   zreteľne   preukázanú   skutočnosť,   že   aj   sťažovateľ   v I.   rade   ako kandidát na starostu obce, ale aj ako kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva umožnil prihlasovanie osôb na trvalý pobyt za účelom ovplyvnenia výsledku volieb, a teda v istom zmysle zneužil svoje práva, a pretože iniuria ius non oritur, jeho sťažnosť sa javí ako taká, ktorá spĺňa podmienky na jej zamietnutie. Tento záver síce neplatí pre sťažnosť sťažovateľa v II. rade, kandidátov na poslancov a skupiny oprávnených voličov, avšak vzhľadom na skutkové a právne okolnosti danej veci už bolo bez právneho významu osobitne sa zaoberať týmito sťažnosťami, keďže v konečnom dôsledku závery o týchto sťažnostiach by nemali praktický dopad na výrok tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne aj ostatnými   argumentmi   sťažovateľov   v danej   veci   (napr.   umiestnenie   volebného   plagátu zvoleného   starostu   v   blízkosti   volebnej   miestnosti,   sčítavanie   hlasov   zapisovateľkou miestnej   volebnej   komisie),   pretože   vzhľadom   na   ich   obsah   už   nemohli   podstatnejším spôsobom ovplyvniť výrok rozhodnutia ústavného súdu. Z týchto dôvodov sa sťažovateľmi a ich   právnymi zástupcami navrhované doplnenie dokazovania (po vykonaní výsluchov svedkov) javilo ako nadbytočné.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2008