znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 11/2015-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. januára 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   L.,   vo   veci   namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti volieb starostu obce Ochodnica konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. L. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. novembra 2014   doručené   podanie   M.   L.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   označené   ako „Návrh   na preskúmanie   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   o   orgánu   územnej   samosprávy“,   ktoré podľa obsahu možno kvalifikovať ako sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ochodnica konaných 15. novembra 2014. Sťažovateľka uvádza, že sťažnosť podáva „ako protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov“.

Sťažovateľka zakladá sťažnosť na tejto argumentácii:

«- § 36 Prítomnosť pri sčítaní hlasov Pozorovateľka - pracovníčka Obecného úradu v Ochodnici a zapisovateľka opustili v priebehu sčítania miestnosť a odišli do kancelárie cez chodbu, kde vo vedľajšej miestnosti došlo   k manipulácií   s pomocnými   hárkami,   na   ktorých   boli   uvedené   čiarkovacie   súčty v sčítavaní hlasov.

Pri   tomto   akte   mohlo   dôjsť   k dopísaniu   čiarok   a hrubému   porušeniu   uvedeného paragrafu, nakoľko sa manipulovalo s výsledkami, tak na post starostu ako aj poslancov obecného zastupiteľstva.

Uvedené osoby pozorovateľka - pracovníčka Obecného úradu v Ochodnici spolu so zapisovateľkou   zasahovali   do   sčítania   hlasov,   vyhodnocovali   poradie   kandidátov   na poslancov   vo   vedľajšej   miestnosti   bez   dohľadu   a prítomnosti   členov   miestnej   volebnej komisie.

Týmto členovia miestnej volebnej komisie nevedeli o výsledných sčítaných hlasoch a o ich následnej sumarizácii, ktorá mala vplyv na poradie zvolených poslancov.

Zapisovateľka   -   zamestnankyňa   Obecného   úradu   v Ochodnici   sčítala   hlasy a narábala so sčítacími hárkami.

Sčítavanie   hlasov   v dvoch   oddelených   miestnostiach   je   preto   hrubým   porušením zákona.

Pri sčítavaní hlasov jeden z kandidátov na voľbu starostu Obce Ochodnica a ďalšie neoprávnené   a rozhorčené   osoby   vnikli   do   priestorov   volebnej   miestnosti   a hrubým správaním   osočovali   členov   miestnej   volebnej   komisie.   Členovia   komisie   požiadali predsedu, aby ihneď privolal políciu, nakoľko samotní členovia komisie nemali v miestnosti k dispozícii   určený   (pracovný)   telefón.   Predseda   miestnej   volebnej   komisie   odmietol privolať políciu. Odovzdané hlasovacie lístky na voľbu starostu na pokyn predsedu miestnej volebnej komisie sčítavali „len“ dve osoby - t. j. členka komisie a zapisovateľka. Následne pozorovateľka (pracovníčka obecného úradu) ihneď zapečatila hlasovacie lístky. Predseda komisie úmyselne odmietol dať členom miestnej volebnej komisie po ich žiadosti krížovú kontrolu   sčítania   výslednej   sumarizácie   pomocných   hárkov   na   voľby   starostu   a voľby poslancov   do   Obecného   zastupiteľstva   v obci   Ochodnica.   Uvedené   sčítacie   hárky   boli členom miestnej volebnej komisie predložené až po hodine a pól (90 minút). Pod časovým a stresovým nátlačkom členovia miestnej volebnej komisie podpísali zápisnice.

Predseda   miestnej   volebnej   komisie   vôbec   nespolupracoval   s členmi   volebnej komisie,   úmyselne   nekonal   a dopustil,   aby   v priestoroch   sčítania   volebných   hlasov   bol vyvolaný   úmyselný   rozruch   a napätie,   ku   ktorému   sám   prispieval   svojím   neslušných správaním a ignorovaním podnetov a sťažností od členov miestnej volebnej komisie. Týmto spôsobom neboli vytvorené vhodné podmienky pre činnosť miestnej volebnej komisie.   Svoju   činnosť   členovia   miestnej   volebnej   komisie   vykonávali   pod   nátlakom a v strese.

Zákaz zasahovať do sčítania hlasov sa vzťahuje aj na ďalšie osoby, ktoré môžu byť prítomné vo volebnej miestnosti. Týmto spôsobom došlo k hrubému porušeniu zákona.

- § 37 Sčítanie hlasov v okrskovej volebnej komisii Predseda   miestnej   volebnej   komisie   po   ukončení   hlasovania   nedal   pokyn k zapečateniu nepoužitých hlasovacích lístkov a obálok.

Týmto   predseda   miestnej   volebnej   komisie   hrubo   porušil   citovaný   paragraf v odseku 1.

- § 40 Ukončenie činnosti okrskovej volebnej komisie V odseku 1 Po   sčítaní   hlasov   a podpísaní   zápisnice   o hlasovaní   (podpísané   pod   nátlakom), predseda miestnej volebnej komisie riadne neukončil sčítavanie a nedal ani pokyn členom na ukončenie činnosti miestnej volebnej komisie.

V odseku 2 Miestna volebná komisia nezapečatila hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a neodovzdala ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.

O odovzdaní   volebných   spisov   musí   byť   vyhotovený   protokol,   podpísaný   osobou zodpovednou za ich odovzdanie (určený člen volebnej komisie) a osobou zodpovednou za ich prevzatie k archivácii (zamestnanec obce).

Dňa   18.   11.   2014   sa   nezapečatené   hlasovacie   lístky,   obálky   a zoznamy   voličov nachádzali voľne položené v priestoroch Obecného úradu v Ochodnici,   o čom svedčí aj priložená fotografia.

Nezapečatenie volebnej dokumentácie považuje Ústavný súd Slovenskej republiky za závažné   porušenie   volebného   zákona   (zákon   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov), keďže v konečnom dôsledku   môže   viesť   k nepreskúmateľnosti   výsledkov   volieb   a zároveň   zásadne   zakladá dôvodné podozrenie z manipulácie s hlasovacími lístkami.»

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia zákona o ústavnom súde upravujúce predbežné prerokovanie návrhu sa vzťahujú aj na sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy (ďalej len „volebná sťažnosť“), ktoré musia obsahovať obligatórne náležitosti predpísané v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

V zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho právny zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí priložiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 20 ods. 3 zákon o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne ustanovených v tomto zákone.

V zmysle § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde volebná sťažnosť popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať aj

a)   vyjadrenie   sťažovateľa   o   tom,   či   napáda   voľby   na   celom   území   Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.

V zmysle § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa volebná sťažnosť musí podať do desiatich dní po oznámení výsledkov volieb.

Sťažnosť   sťažovateľky   bola   ústavnému   súdu   doručená   21.   novembra   2014,   t.   j. v zákonom   ustanovenej   lehote,   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   však   ústavný súd zistil, že táto v predloženom znení neobsahuje všetky obligatórne náležitosti ustanovené v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre volebné sťažnosti, keďže

a) nie je k nej priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky advokátom v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde),

b) nie je v nej označený kandidát, proti ktorému volebná sťažnosť smeruje [§ 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde],

c) neobsahuje označenie dôkazov na preukázanie všetkých sťažovateľkiných tvrdení [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde],

d)   neobsahuje dôkaz o   tom, že sťažovateľka   je aktívne   legitimovaná na podanie sťažnosti [§ 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde],

e) neobsahuje návrh, akého rozhodnutia sa domáha [§ 20 ods. 1 a § 60 ods. 1 písm. d) v spojení s § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde].

Ústavný   súd   už   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   PL.   ÚS   59/2014   vo   vzťahu k   inej sťažovateľke   uviedol,   že   ju   nebude   vyzývať   „na   odstránenie   nedostatkov   jej   volebnej sťažnosti   vzhľadom   na   to,   že   u   osoby,   ktorá   kandiduje   na   funkciu   starostu   obce   ako najvyššieho   výkonného   orgánu   obce,   ktorý   rozhoduje   o   právach,   právom   chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a pri výkone   tejto   funkcie   je   povinná   uplatňovať   ústavu,   ústavné   zákony,   zákony   a   ostatné všeobecne   záväzné   právne   predpisy   podľa   svojho   najlepšieho   vedomia   a   svedomia,   sa predpokladá, že je oboznámená so všetkými podmienkami konania podľa čl. 129 ods. 2 ústavy a § 59 až § 63 zákona o ústavnom súde minimálne v rozsahu schopnosti podať sťažnosť, ktorá spĺňa zákonom predpísané náležitosti“. V nadväznosti na citované ústavný súd zároveň zdôraznil, že „aj vzhľadom na lehotu na rozhodnutie o sťažnosti podľa § 63 ods.   6 zákona o ústavnom súde nie je povinný odstraňovať z úradnej moci nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach, ktoré zistil vo veci sťažovateľky“, a preto ju pri predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd nenašiel žiadny dôvod na to, aby vo veci sťažovateľky postupoval inak ako v porovnateľných veciach iných sťažovateľov (okrem konania vedeného pod sp. zn. PL. ÚS 59/2014, pozri tiež konania vedené pod sp. zn. PL. ÚS 58/2014 a PL. ÚS 61/2014), a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015