znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 11/2014-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   7.   mája   2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť M.   M., zastúpeného   advokátom JUDr.   Jánom Čarnogurským, Advokátska kancelária, Dostojevského rad 1, Bratislava, vo veci namietanej neústavnosti   a   nezákonnosti   voľby prezidenta   Slovenskej   republiky   konanej   15.   marca 2014 (prvé kolo) a 29. marca 2014 (druhé kolo), za účasti A.   K., zvoleného kandidáta za prezidenta Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti M. M.   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) bola 9. apríla 2014   faxom   a 11.   apríla   2014   poštou   doručená   sťažnosť M. M. (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   neústavnosť   a nezákonnosť   voľby prezidenta   Slovenskej republiky konanej 15. marca   2014 (prvé kolo) a 29. marca 2014 (druhé kolo)   z dôvodu porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 15 a § 16 zákona č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbe prezidenta“).

2. Sťažovateľ deklaroval splnenie podmienok svojej aktívnej legitimácie na podanie sťažnosti podľa § 63a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   tak,   že kandidoval   na   funkciu   prezidenta   Slovenskej   republiky,   avšak   vo   voľbe   prezidenta Slovenskej republiky 15. marca 2014 (1. kolo) neuspel (získal 7 678 hlasov).

3. Sťažovateľ označil v zmysle § 63a ods. 2 zákona o ústavnom súde za druhého účastníka   konania   o sťažnosti   A.   K.,   kandidáta   zvoleného   za   prezidenta Slovenskej republiky.

4.   Zachovanie   desaťdňovej   lehoty   na   podanie   sťažnosti   (§   63b   ods.   2   zákona o ústavnom   súde)   sťažovateľ   odvodzuje   od   vyhlásenia   výsledkov   voľby   prezidenta Ústrednou   volebnou   komisiou   pre   voľbu   prezidenta   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústredná volebná komisia“) 30. marca 2014.

Zároveň sťažovateľ vyjadril názor, že „výsledky 2. kola (vrátane postupu kandidátov do 2. kola) sú irelevantné pre absolútnu neplatnosť výsledkov 1. kola voľby prezidenta SR z titulu nezákonnosti/neústavnosti volieb v širšom zmysle ako celku“.

5. Sťažovateľ v zmysle § 63b ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde napáda voľbu prezidenta Slovenskej republiky na celom území Slovenskej republiky.

6. Sťažovateľ po citácii s vecou súvisiacich článkov ústavy, zákona o ústavnom súde a zákona   o   voľbe   prezidenta   uvádza,   že   podáva   sťažnosť «za   účelom   preskúmania neústavnosti   a/alebo   nezákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky   a   súčasne   aj ústavného   vymedzenia   „mantinelov“   vedenia   zákonnej   (povolenej)   volebnej   kampane z dôvodu podozrenia pre porušenie... volebného zákona (č. 46/1999 Z. z. v platnom znení)», a sťažnosť ďalej (v podstatnej časti) odôvodňuje uvedenou argumentáciou, ktorú dopĺňa citáciou z judikatúry ústavného súdu vo volebných veciach.

7.   Podľa   názoru   sťažovateľa «So   všeobecne   známych   skutočnosti,   jednotlivých dôkazov, zachytených správ v masovokomunikačných prostriedkoch (viď aj nižšie úryvky z médií),   priamych a nepriamych vyjadrení kandidátov na funkciu prezidenta,   trestných oznámení a podaní adresovaných orgánom činným v trestnom konaní vo volebných veciach a   podnetov   podaných   voličmi   Ústrednej   volebnej   komisii   vyplýva,   že   zvolený   kandidát na funkciu prezidenta SR (A. K.) ako aj ďalší nezvolení kandidáti na prezidenta s najvyšším počtom   hlasov   v   poradí   (minimálne   najmä   R.   F.,   R.   P.,   čiastočne   M. K...)   intenzívne (vo veľkom   rozsahu) porušovali   zákon   podľa   §   15   ods.   2   cit   volebného   zákona,   podľa ktorého je vedenie kampane mimo času vymedzenom pre volebnú kampaň (§ 15 ods. 1 cit. zákona)   zakázané,   resp.   minimálne   dochádzalo   k   obchádzaniu   zákona,   konaním „in fraudem legis“ (vydávaním kampane len za „informatívnu“), čo je rovnako nezákonné a v rozpore so zmyslom a účelom vymedzenia volebnej kampane.

Kandidáti s najvyšším počtom hlasov (a najmä zvolený prezident) napr. propagáciou vo forme hromadných informačných nosičov (tzv. bilbordov, megabordov) v hromadnom počte (tisícky hromadných informačných nosičov po celom území SR) a ďalšou formou vedenia   neprípustnej   kampane   pred   začatím   zákonom   povolenej   volebnej   kampane, resp. mimo vymedzeného času pre vedenie volebnej kampane, pred dátumom 28. 2. 2014, t.j. 15 dní pred dňom voľby do začiatku volebného moratória 13. 3. 2014 do 7:00 hod viď § 15 ods. 1 volebného zákona) porušovali/obchádzali zákon.».

8. Takéto protiprávne/nezákonné konanie (v rozpore s § 15 a § 16 zákona o voľbe prezidenta) podľa názoru sťažovateľa súčasne deformuje politickú súťaž vrátane prístupu občanov   k voleným   funkciám   a možno   hovoriť   až o narušení   ústavnosti   volieb   –   čl.   1 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 31 ústavy.

9. Podľa názoru sťažovateľa niektorí kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky porušili aj § 16 zákona o voľbe prezidenta, ktorý dovoľuje použiť na ich propagáciu počas volebnej kampane najviac celkovo sumu 132 775 €, vrátane dane z pridanej hodnoty.

10. Sťažovateľ v tejto súvislosti tvrdí, že «Kandidát, ktorý bol zvolený za prezidenta SR   (A.   K.),   ako   aj   ďalší   relevantní   kandidáti   (R.   F.,   R.   P.,   tesne   aj   M.   K.) porušili, resp. minimálne   obišli   (in   fraudem   legis)   volebný zákon (§   16). Napr.   odborné odhady u zvoleného kandidáta hovoria až o sume cca 2 milióny eur (podrobnejšie viď nižšie cit. z tlače, dokonca i pri minimalistických odhadoch, ktoré prezradil samotný kandidát by sa jednalo o prekročenie limitu). Kandidáti, ktorí tvrdia, že neporušili zákon prekročením maximálneho volebného stropu výdavkov (argumentujúc, že nešlo o dobu volebnej kampane - počas 15 dní pred dňom volieb), sa vedome priznávajú k obchádzaniu zákona, keďže mimo tohto obdobia bola volebná kampaň zákonom zakázaná...

Konanie časti kandidátov (vrátane kandidáta zvoleného na funkciu prezidenta SR) porušujúcej/obchádzajúcej   zákon   je   súčasne   „neférové“   oproti   konaniu   zvyšnej   časti kandidátov (vrátane navrhovateľa) snažiacej sa dodržiavať dikciu volebného zákona (§§ 15-16). Vďaka tejto neférovej výhode získal zvolený kandidát, resp. kandidáti na najvyšších troch - štyroch priečkach podľa počtu získaných hlasov neoprávnenú výhodou...»

Podľa názoru sťažovateľa tým boli „hrubo ovplyvnené výsledky volieb (už v 1. kole), keďže   takýto   kandidáti   (a   najviac   zvolený   kandidát)   začínajúci   intenzívnym   spôsobom predčasne volebnú kampaň (o rok, rok a pol, resp. minimálne 3 mesiace skôr ak rátame len od termínu vyhlásenia volieb oproti 13 -dňovej povolenej volebnej kampane - § 15 ods. 1 volebného zákona) a prekročiacom 10 až 20-násobne finančné výdavky než je oficiálne prípustný   maximálny   strop   (§   16   volebného   zákona)   získali   vyššie   percentá   voličských preferencií v prieskumoch agentúr“.

11.   Na   doplnenie   dôvodov   sťažnosti   sťažovateľ   tiež   uviedol,   že „dochádzalo i k ďalším   porušeniam   zákona   rôznej   menšej   a   väčšej   intenzity   (v   otázke   porušovania volebného moratória vhadzovaním letákov, vystúpenia počas moratória v TV P. kandidátom M. K., viacnásobné hlasovania tým istým voličom/voličmi/ minimálne v štyroch - piatich prípadoch v obvodoch Bratislava - Staré Mesto, Bratislava - Petržalka, Levice, Lučenec, Liptovský   Mikuláš,   podozrení   z   volebnej   korupcie   -   kupovania   tzv.   rómskych   hlasov, sťažnosti   na   nerovnaký   prístup   v   médiách,   znemožneniu   výkonu   volebného   práva   pre občanov SR s trvalým pobytom v cudzine) - viď uznesenia zo zápisnice ÚVK podnety najmä bod 18 /26. 2. 2014), bod 20, 21, 23, 24, 25, 28, 31, 32, 33, 35 /15. 3. 2014/, bod 40, 43 / 16. 3. 2014/, bod 52, 53, 55, 56, 57, 69 /29. 3.2014/“.

12. Na účely preukázania porušení zákona uvedených v bodoch 7 až 10 sťažovateľ navrhol vykonať tieto dôkazy:

- výsluch účastníka konania –A. K. k otázke vedenia predvolebnej kampane (najmä mimo rámca – obdobia vymedzeného zákonom) a jej sume,

- výsluch svedkov k rovnakej otázke, a to najmä R. F., R. P., M. K.,

- zadováženie zápisníc ústrednej volebnej komisie o voľbe prezidenta Slovenskej republiky z 15. marca 2014 a 29. marca 2014 a jej uznesení z 13. februára 2014, 26. februára 2014, 15. marca 2014, 16. marca 2014, 19. marca 2014 a 29. marca 2014,

- vyžiadať z Ministerstva financií Slovenskej republiky oznámenia kandidátov na funkciu prezidenta, fyzických a právnických osôb, ktoré zaslali povinné osoby v súlade s § 19 zákona o voľbe prezidenta,

- ďalšie   listinné   dôkazy   (napr.   monitoring   tlače,   médií   súvisiace   s voľbou   prezidenta Slovenskej   republiky   v otázke   volebnej   kampane,   nákladov   na   kampaň   najmä   mimo vymedzeného času volebnej kampane, „príkladom viď nižšie uvedené zdroje a linky v tejto sťažnosti s výhradou doplnenia o ďalšie zdroje“).

Sťažovateľ v tejto časti sťažnosti ilustroval svoje tvrdenia citáciou z viacerých médií.

13.   Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol   ústavnému   súdu vyhodnotiť   napadnutú   voľbu   prezidenta   Slovenskej   republiky   ako   neústavnú   alebo nezákonnú a rozhodnúť o nej týmto nálezom:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľbu prezidenta Slovenskej republiky zo   dňa   15.   marca   2014   a   druhé   kolo   voľby   prezidenta   Slovenskej   republiky   zo   dňa 29. marca 2014 za neplatné a nariaďuje opakovať voľbu podľa osobitného predpisu.“

14. Právny zástupca sťažovateľa listom zo 16. apríla 2014 (doručeným ústavnému súdu   23.   apríla   2014)   ústavnému   súdu   oznámil,   že   sťažovateľ   svoju   sťažnosť z 9. apríla 2014 pre neústavnosť/nezákonnosť voľby prezidenta Slovenskej republiky berie späť a žiada, aby ústavný súd konanie o nej zastavil.

15. Podľa   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   96   ods.   1   Občianskeho súdneho poriadku môže navrhovateľ vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

16.   Keďže   sťažovateľ   vzal   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   podaním doručeným ústavnému súdu 23. apríla 2014 svoju sťažnosť späť, ústavný súd prihliadajúc na už uvádzané skutočnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné stanovisko sudcu Ľubomíra Dobríka a sudcu Milana Ľalíka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014