znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 108/2011-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. novembra 2011 predbežne   prerokoval   návrh   prezidenta   Slovenskej   republiky   na   začatie   konania   podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade

-   slov   „ústavnoprávny   výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   z   kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky a“ v ustanovení § 7a ods. 1 druhej vete, ustanovenia   §   7a   ods.   2,   slov   «Národnou   radou   Slovenskej   republiky   a   ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“)» a slov „alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona“ v ustanovení § 192 ods. 2 druhej vete, ustanovenia § 192 ods. 2 tretej vety, ustanovenia § 192 ods. 3, 6, 7 a 8 písm. e), ustanovenia § 197 ods. 1 písm. b), slov „Národná rada Slovenskej republiky a“ v ustanovení § 265g a slov „Národnú radu Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti“ v ustanovení v § 265h ods. 1 prvej vete zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

- slov „a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky“ v ustanovení § 6a ods. 2, slov „ako aj o návrhoch komisie, na základe ktorých nevydal stanovisko podľa odseku 1“ v ustanovení   §   6a   ods.   3,   slov   «a   troch   vymenúva   a   odvoláva   minister   spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“)» v ustanovení § 6b ods. 1 prvej vete, ustanovenia § 6b ods. 1 druhej vety, ustanovenia § 6b ods. 2 druhej vety, slov „alebo minister   spravodlivosti“   v   ustanovení   §   6b   ods.   3,   slov   „okrem   stanovísk   podľa   §   6a“ v ustanovení   §   10   ods.   2,   slov   „a   minister   spravodlivosti“   v   ustanovení   §   56ab   ods.   1 a ustanovenia   §   56ab   ods.   2   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   zákona č. 220/2011 Z. z. s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 150 a čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky,

- ustanovenia § 6 ods. 8 až 10 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 220/2011 Z. z. s čl. 149 a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky,

-   ustanovenia   §   7   ods.   5   prvej,   tretej   a   štvrtej   vety   zákona   č.   154/2001   Z.   z. o prokurátoroch   a   právnych   čakateľoch   prokuratúry   v   znení   zákona   č.   220/2011   Z.   z. s čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 7 a čl. 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

- ustanovenia § 7 ods. 6 prvej až tretej vety zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. s čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,

-   ustanovenia   §   7   ods.   7   zákona   č.   154/2001   Z.   z.   o   prokurátoroch   a   právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. s čl. 12 ods. 2 a čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 7 a čl. 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

- slov „do šiestich mesiacov“ v ustanovení § 197 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

- ustanovenia § 265e ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

1. Návrh prezidenta Slovenskej republiky   p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. Návrhu   na   pozastavenie   účinnosti   napadnutých   ustanovení   zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a   dopĺňajú   niektoré   zákony,   a   zákona   č.   154/2001   Z.   z.   o   prokurátoroch   a   právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,   n e v y h o v u j e.

3. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 108/2011 a sp. zn. PL. ÚS 105/2011   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 105/2011.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. septembra 2011 doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie konania   o   súlade   slov   „ústavnoprávny   výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky a“ v ustanovení § 7a ods. 1 druhej   vete,   ustanovenia   §   7a   ods.   2,   slov   «Národnou   radou   Slovenskej   republiky a ministrom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „minister   spravodlivosti“)» a slov „alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona“ v ustanovení § 192 ods. 2 druhej vete, ustanovenia § 192 ods. 2 tretej vety, ustanovenia § 192 ods. 3, 6, 7 a 8 písm. e), ustanovenia § 197 ods. 1 písm. b), slov „Národná rada Slovenskej republiky a“ v ustanovení § 265g a slov „Národnú radu Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti“ v ustanovení   v §   265h   ods.   1   prvej   vete   zákona   č.   154/2001   Z.   z.   o   prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (ďalej len „zákon o prokurátoroch“) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), slov „a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky“ v ustanovení § 6a ods. 2, slov „ako aj o návrhoch komisie, na základe ktorých nevydal stanovisko podľa odseku   1“   v ustanovení   §   6a   ods.   3,   slov   «a   troch   vymenúva   a   odvoláva   minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“)» v ustanovení § 6b ods. 1 prvej vete, ustanovenia § 6b ods. 1 druhej vety, ustanovenia § 6b ods. 2 druhej vety, slov „alebo minister spravodlivosti“ v ustanovení § 6b ods. 3, slov „okrem stanovísk podľa § 6a“ v ustanovení § 10 ods. 2, slov „a minister spravodlivosti“ v ustanovení § 56ab ods. 1 a ustanovenia   §   56ab   ods.   2   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   zákona č. 220/2011 Z. z. (ďalej len „zákon o prokuratúre“) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 150 a čl. 151 ústavy, ustanovenia § 6 ods. 8 až 10 zákona o prokuratúre s čl. 149 a s čl. 150 ústavy, ustanovenia § 7 ods. 5 prvej vety, tretej vety a štvrtej vety zákona o prokurátoroch s čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 22 ods. 1 ústavy, čl.. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   čl.   17   ods.   1 Medzinárodného   paktu   o   občianskych   a   politických   právach   (ďalej   len   „medzinárodný pakt“) a čl. 7 a čl. 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ustanovenia § 7 ods. 6 prvej až tretej vety zákona o prokurátoroch s čl. 19 ods. 3 ústavy, ustanovenia § 7 ods. 7 zákona o prokurátoroch s čl. 12 ods. 2 a čl. 19 ods. 3 ústavy, čl. 8 ods. 1 dohovoru, čl. 17 ods. 1 medzinárodného paktu a čl. 7 a čl. 8 ods. 1 charty, slov „do šiestich mesiacov“ v ustanovení § 197 ods. 3 zákona o prokurátoroch s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 48 ods. 2 ústavy a ustanovenia § 265e ods. 1 zákona o prokurátoroch s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 35 ods. 1 ústavy (ďalej aj „napadnuté zákonné ustanovenia“).

Navrhovateľ   odôvodnil   podanie   návrhu   na   začatie   konania   o   súlade   niektorých ustanovení zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch s vybranými článkami ústavy, dohovoru, medzinárodného paktu a charty takto:

„V   súlade   s princípom   právneho   štátu,   ktorého   základom   je   úprava   vzájomných vzťahov   všetkých   dôležitých   štruktúr   verejnej   moci   v   ústave,   zákonodarný   orgán   môže zasahovať do pôsobnosti iných ústavných orgánov, akým je aj prokuratúra a generálny prokurátor, len vtedy a len takým spôsobom, ako to upravuje ústava.

Vo vzťahu k prokuratúre a generálnemu prokurátorovi podľa ústavy Národná rada Slovenskej republiky predkladá prezidentovi Slovenskej republiky návrh na vymenovanie a odvolanie   generálneho   prokurátora   (čl.   150)   a   uznáša   sa   na   zákone,   ktorý   ustanoví podrobnosti   o   vymenúvaní   a   odvolávaní,   právach   a   povinnostiach   prokurátorov   a organizácii prokuratúry (čl. 151).

Podľa   ústavy   Národná rada   Slovenskej republiky sa   nemôže podieľať   na   výbere prokurátorov   a   vedúcich   prokurátorov   a   na   disciplinárnom   konaní   vo   vzťahu   k prokurátorom vrátane generálneho prokurátora. Národná rada Slovenskej republiky nemá podľa ústavy a nemôže mať ani podľa zákona, na ktorom sa uznesie, pôsobnosť podľa citovaných ustanovení zákona č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 220/2011 Z. z. voliť kandidátov na členov výberových komisií, ktoré uskutočňujú výberové konanie na funkciu prokurátora   a   na   funkciu   vedúceho   prokurátora,   ani   navrhovať   kandidátov   na   členov disciplinárnych komisií, ktoré zisťujú disciplinárnu zodpovednosť prokurátorov a ukladajú im   disciplinárne   opatrenia.   Výberové   komisie   a   disciplinárne   komisie   nie   sú   orgánmi Národnej rady Slovenskej republiky, ani orgánmi štátu. Rovnako to platí pre ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky určovať žrebom troch členov výberovej komisie z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky. Účasť na výbere prokurátorov a   vedúcich   prokurátorov   podľa   ústavy   Národnej   rade   Slovenskej   republiky   nepatrí. Rovnako Národnej rade Slovenskej republiky podľa ústavy nepatrí ani navrhovanie členov disciplinárnej komisie a primeraného počtu jej náhradníkov....

V tejto súvislosti treba zdôrazniť aj ustanovenie § 7a ods.   2 časti   prvej vety za bodkočiarkou zákona č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 220/2011 Z. z, podľa ktorého Národná   rada   Slovenskej   republiky   volí   kandidátov   výberovej   komisie   podľa   pomeru politických síl. Toto ustanovenie ešte zvýrazňuje politický charakter nominácie kandidáta na člena výberovej komisie...

Postavenie   ministra   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   ako   člena   vlády,   ktorá reprezentuje   výkonnú   moc,   a   zároveň   ako   osoby,   ktorá   je   na   čele   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy, vylučuje aj jeho oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania prokurátora. Dôvodom je najmä pôsobnosť prokuratúry a prokurátora aj vo vzťahu k Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej   republiky,   na   čele   ktorého   je   minister   spravodlivosti   Slovenskej   republiky. Oprávnenie   ministra   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   podať   návrh   na   začatie disciplinárneho   konania   prokurátora   podľa   môjho   názoru   utvára   aj   podmienky   na neoprávnené   politické   zasahovanie   do   pôsobnosti   prokurátora   a   prokuratúry   a   na zneužívanie moci...

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako člen vlády, ani ako „predstaviteľ" ústredného orgánu štátnej správy - Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ústavy   nemá   žiadnu   pôsobnosť   vo   vzťahu   k   prokuratúre   a   k   prokurátorom   vrátane generálneho   prokurátora.   Ústavné   vymedzenie   postavenia   prokuratúry   (čl.   149)   a generálneho prokurátora (čl. 150) nezakladá žiadny vzťah medzi generálnym prokurátorom a   ministrom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   či   už   ako   členom   vlády   Slovenskej republiky alebo ako osoby, ktorá riadi a zodpovedá za činnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Subjekt, ktorý je objektom dozoru (orgán, ktorý podlieha dozoru prokurátora), teda Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   nemôže   v   súlade   s   ústavou   vykonávať oprávnenia vo vzťahu k orgánu, ktorý dozor vykonáva...

Ak   by   teda   minister   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   záväzným   spôsobom navrhoval kandidátov na členov disciplinárnych komisií a vymenúval členov Komisie pre vydávanie stanovísk a v zákonom ustanovených prípadoch by aj zvolával zasadnutia tejto komisie a určoval toho, kto vedie jej zasadnutie, tento prvok direktívnosti by ho staval do pozície nadradenosti voči prokuratúre. Takáto pozícia ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky podľa ústavy nepatrí...

Nemožnosť (zákaz) nadriadeného prokurátora vydávať podriadenému prokurátorovi pokyny podľa § 6 ods. 8 a 9 zákona č. 153/2001 Z. z. v znení zákona č. 220/2011 Z. z. zoslabuje ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, a to najmä fyzických osôb pred nezákonným (neodôvodneným) začatím trestného stíhania, vznesením obvinenia, vzatím do väzby alebo podaním obžaloby, teda pred jedným z   najhrubších   zásahov   štátu   do   osobnej   slobody   jednotlivca.   V   neprípustnej   miere nadraďuje záujem štátu na trestnom stíhaní podozrivých osôb pred verejným záujmom na ochrane základných práv pred neodôvodneným zásahom zo strany represívnych orgánov štátu, čo je tiež v rozpore s princípmi právneho štátu. Zoslabuje aj ochranu práv a zákonom chránených   záujmov   fyzických   osôb,   právnických   osôb   a   štátu   pred   neodôvodneným zásahom do občianskoprávnych vzťahov.“

Vo vzťahu k zakotveniu zásady verejnosti výberových konaní na obsadenie voľného miesta prokurátora navrhovateľ uviedol, že „overovanie zdravotného stavu a psychickej vyrovnanosti   uchádzača,   nezaručuje   tajomstvo   písomností,   nedotknuteľnosť   súkromia, ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života ani ochranu osobných údajov...

Uchádzač, ktorý sa zúčastňuje výberového konania na obsadenie voľného miesta prokurátora nie je ešte prokurátorom. Je osobou, ktorá musí spĺňať zákonné predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora... Zverejňovanie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového   konania,   profesijných   životopisov   uchádzačov   a   ich   motivačných   listov   na webovom sídle generálnej prokuratúry považujem za neoprávnené zverejňovanie údajov o osobe uchádzača.“.

Navrhovateľ   rovnako   namieta   aj   povinnosť   uchádzačov   o   funkciu   prokurátora predkladať vo výberovom konaní písomné vyhlásenia so zoznamom im blízkych osôb a jeho   zverejnenie.   Podľa   názoru   navrhovateľa   to   možno „považovať   za   neoprávnené zhromažďovanie a zverejňovanie údajov o osobe uchádzača, ale aj údajov o jemu blízkych osobách. Právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním a zverejňovaním údajov o svojej osobe zaručuje každému čl. 19 ods. 3 ústavy...

Predĺženie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania z   dvoch   mesiacov   na   šesť   mesiacov,   podstatným   spôsobom   narúša   právnu   istotu prokurátora a nie je ani v súlade s čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý zaručuje aj právo prokurátora, aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov.   Ak   sa   prokurátor   dopustil disciplinárneho previnenia alebo konania podľa § 187 písm. b) zákona č. 154/2001 Z. z., mal by ten, kto je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania, tento návrh podať čo najskôr. Preto subjektívnu lehotu dvoch mesiacov na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania považujem za dostatočnú. Nie je dôvod na predĺženie tejto lehoty. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že podľa § 197 ods. 1 písm. b) zákona č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 220/2011 Z. z. návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať   minister   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   proti   prokurátorovi   ktorejkoľvek prokuratúry   vrátane   generálneho   prokurátora.   Predĺženie   subjektívnej   lehoty   utvára priestor pre nátlak a nevhodné zasahovanie alebo neoprávnené vystavovanie zásahom do právomoci   prokurátora   a   tým   pre   zoslabovanie   nestrannosti   jeho   rozhodovania   a   jeho povinnosti chrániť verejný záujem a slúžiť tomuto záujmu.“.

Napokon   navrhovateľ   napáda   aj   zmenu   právneho   postavenia   právnych   čakateľov prokuratúry vo vzťahu k osobám, ktoré nadobudli toto postavenie pred účinnosťou zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 220/2011 Z. z.“). Napadnuté zákonné ustanovenia považuje navrhovateľ za retroaktívne a odnímajúce „neodňateľné základné právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň podľa čl. 35 ods. 1 ústavy. Treba uviesť, že Národná rada Slovenskej republiky novelou zákona č. 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov od 1. októbra 2011 (zákonom č. 220/2011 Z. z.) nielen zrušila inštitút právnych čakateľov prokuratúry, ale od   1. októbra 2011 zmenila aj právne postavenie právnych čakateľov prokuratúry, ich status, zhoršujúcim spôsobom“.

Navrhovateľ žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví že: «1. slová „ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky a“ v ustanovení § 7a ods. 1 druhej vete, ustanovenia   §   7a   ods.   2,   slová   „Národnou   radou   Slovenskej   republiky   a   ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“)“ a slová „alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona“ v ustanovení § 192 ods. 2 druhej vete, ustanovenie § 192 ods. 2 tretej vety, ustanovenia § 192 ods. 3, 6, 7 a 8 písm. e), ustanovenie   §   197   ods.   1   písm.   b),   slová   „Národná   rada   Slovenskej   republiky   a“   v ustanovení § 265g a slová „Národnú radu Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti“ v ustanovení v § 265h ods. 1 prvej vete zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl. 2 ods. 2 ústavy,

2. slová „a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky“ v ustanovení § 6a ods. 2, slová „ako aj o návrhoch komisie, na základe ktorých nevydal stanovisko podľa odseku 1“ v ustanovení § 6a ods. 3, slová „a troch vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“)“ v ustanovení § 6b ods. 1 prvej vete, ustanovenie § 6b ods. 1 druhej vety, ustanovenie § 6b ods. 2 druhej vety, slová „alebo minister spravodlivosti" v ustanovení § 6b ods. 3, slová „okrem stanovísk podľa § 6a“ v ustanovení § 10 ods. 2, slová „a minister spravodlivosti“ v ustanovení § 56ab ods. 1 a ustanovenie   §   56ab   ods.   2   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   zákona   č. 220/2011 Z. z. nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, s čl. 2 ods. 2, s čl. 150 a s čl. 151 ústavy,

3. ustanovenia § 6 ods. 8 až 10 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 220/2011 Z. z. nie sú v súlade s čl. 149 a s čl. 150 ústavy,

4. ustanovenia § 7 ods. 5 prvej vety, tretej vety a štvrtej vety zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. nie sú v súlade s čl. 16 ods. 1, s čl. 19 ods. 2 a s čl. 22 ods. 1 ústavy, s článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s článkom 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a s článkom 7 a s článkom 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

5.   ustanovenia   §   7   ods.   6   prvej   vety   až   tretej   vety   zákona   č.   154/2001   Z.   z.   o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. nie sú v súlade s čl. 19 ods. 3 ústavy,

6. ustanovenia § 7 ods. 7 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. nie sú v súlade s čl. 12 ods. 2 a s čl. 19 ods. 3 ústavy, s článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s článkom 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a s článkom 7 a s článkom 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

7. slová „do šiestich mesiacov“ v ustanovení § 197 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl. 48 ods. 2 ústavy,

8. ustanovenia § 265e ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl. 35 ods. 1 ústavy.»

II.

Podľa   čl.   125   ods.   1   písm.   a)   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o   súlade   zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná   rada   Slovenskej   republiky   a   ktoré   boli   ratifikované   a   vyhlásené   spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa   § 37 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ak   osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd návrh na začatie konania o súlade napadnutých zákonných ustanovení s ústavou,   dohovorom,   medzinárodným   paktom   a   chartou   predbežne   prerokoval   na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Návrh bol teda podaný oprávnenou osobou podľa čl. 130 ods. 1 písm. b) ústavy, resp. § 18 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde, spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde, nie je neprípustný a nie je ani zjavne neopodstatnený.

Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté o prijatí návrhu na ďalšie konanie v celom rozsahu tak, ako to je uvedené v prvom bode výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

V nadväznosti na to podľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení rozhodnúť ústavný súd aj na návrh účastníka konania.

Ústavný   súd   zistil,   že   všetky   navrhovateľom   napadnuté   ustanovenia   zákona o prokuratúre   a   zákona   o   prokurátoroch,   resp.   slovné   spojenia   uvedené   v   týchto ustanoveniach,   boli   spolu   s   inými   ustanoveniami   týchto   zákonov,   ako   aj   niektorými ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   Justičnej   akadémii“),   zákona č.   330/2007   Z.   z.   o   registri   trestov   a   o   zmene a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o registri   trestov“)   a zákona č.   400/2009 Z.   z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) už skôr napadnuté prvým námestníkom generálneho prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej len „prvý   námestník   generálneho prokurátora“) návrhom doručeným ústavnému súdu 23. augusta 2011.

Návrh prvého námestníka generálneho prokurátora na začatie konania o súlade vyššie označených   právnych   predpisov,   ich   častí,   resp.   niektorých   ich   ustanovení   ústavný   súd uznesením sp. zn. PL. ÚS 105/2011 z 28. septembra 2011 prijal na ďalšie konanie. Súčasne týmto   uznesením   ústavný   súd   pozastavil   účinnosť   niektorých   ustanovení   zákona č. 220/2011 Z. z. Konkrétne v čl. VI, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o prokurátoroch, pozastavil účinnosť bodu 1 [§ 1 ods. 1 písm. b)], bodu 7 [§ 6 ods. 2 písm. i/], bodu 9 (§ 7), bodu 10 (§ 7a), bodu 15 (§ 10 ods. 5), bodu 19 (§ 20, § 21), bodu 30 [§ 65 ods. 1 písm. j)], bodu 32 [§ 93 ods. 1 písm. c) tretí bod], bodu 43 (§ 109), bodu 52 (§ 192 ods. 2), bodu 53 (§ 192 ods. 3 až 8), bodu 57 [§ 197 ods. 1 písm. b) a c)], bodu 68 (§ 221 ods. 1 posledná veta), bodu 69 [§ 222 ods. 1 písm. d)], bodu 70 [§ 222 ods. 2 písm. c)], bodu 73 (§ 234 až§ 245a a § 249 až § 251), bodu 74 [§ 252 ods. 1 písm. a) prvý a štvrtý bod], bodu 76 (§ 261 ods. 2) a bodu 77 (§ 265e, § 265f ods. 1 až 4, § 265g, § 265h, § 265i). V čl. X, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o Justičnej akadémii, ústavný súd pozastavil účinnosť bodu 6 (§ 3 ods. 5), bodu 7 (§ 3 ods. 6), bodu 8 (§ 3 ods. 7), bodu 9 (§ 11 ods. 8), bodu 10 (§ 12 ods. 2, 3, 5 a 6), bodu 11 (§ 13 ods. 5), bodu 12 (§ 14 ods. 1 a 2), bodu 13 (§ 14 ods. 3), bodu 14 (§ 14) a bodu 16 (§ 17). V čl. XIII, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o registri trestov, tiež pozastavil účinnosť bodu 1 [§ 14 ods. 3 písm. e) tretí bod] a napokon v čl. XIV, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o štátnej službe, pozastavil účinnosť bodu 1 (§ 2 ods. 3).

Pokiaľ ide o návrh na pozastavenie účinnosti navrhovateľom napadnutých zákonných ustanovení,   ústavný   súd   konštatuje,   že   účinnosť   väčšiny   z   týchto   ustanovení   bola   už pozastavená uznesením ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 105/2011 z 28. septembra 2011, ktorým   čiastočne   vyhovel   návrhu   prvého   námestníka   generálneho   prokurátora   na pozastavenie   účinnosti   ním   napadnutých   ustanovení   zákona   č.   220/2011   Z.   z.   Už   pri rozhodovaní   o   návrhu   prvého   námestníka   generálnej   prokuratúry   ústavný   súd   zvažoval závažnosť dopadov všetkých ním napadnutých ustanovení zákona č. 220/2011 Z. z., pričom dospel k záveru, že ústavou predpokladané podmienky na pozastavenie účinnosti sú splnené len   vo   vzťahu   k   niektorým   z   napadnutých   ustanovení   zákona   o   prokurátoroch,   zákona o Justičnej akadémii, zákona o registri trestov a zákona o štátnej službe.

Navrhovateľ odôvodnil návrh na pozastavenie účinnosti všetkých ním namietaných zákonných ustanovení hrozbou porušovania základných práv a slobôd a nerešpektovaním jedného   zo   základných   ústavnoprávnych   princípov,   ktorým   je   princíp   právneho   štátu, požiadavky   právnej   istoty,   zákazu   spätného   pôsobenia   právnych   predpisov   a   ochrany legálne nadobudnutých práv.

Ústavný   súd zdôrazňuje, že   k   uplatneniu svojej   právomoci   podľa   čl. 125 ods.   2 ústavy pristupuje vo svojej doterajšej judikatúre len v dostatočne odôvodnených prípadoch, a pritom celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne   konkretizované,   pričom   z   okolností   prípadu   zjavne   vyplýva,   že   tvrdenia navrhovateľa možno považovať za preukázané, a teda opodstatnené (m. m. PL. ÚS 13/09).

V danom prípade ústavný súd, berúc na zreteľ uznesením sp. zn. PL. ÚS 105/2011 z 28.   septembra   2011   pozastavenú   účinnosť   väčšiny   navrhovateľom   napadnutých zákonných   ustanovení,   vyhodnotil   dôvody   uvádzané   navrhovateľom   na   pozastavenie účinnosti   aj   ďalších   napadnutých   zákonných   ustanovení   za   nezakladajúce   dôvod   na revidovanie rozhodnutia ústavného súdu týkajúceho sa návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých   zákonných   ustanovení,   ktoré   bolo   vydané   v   konaní   o   návrhu   prvého námestníka generálneho prokurátora. Ústavný súd preto nevyhovel navrhovateľovej žiadosti o   pozastavenie   účinnosti   napadnutých   ustanovení   zákona   o   prokuratúre   a   zákona o prokurátoroch, tak ako to vyplýva z druhého bodu výroku tohto uznesenia.

IV.

Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa ustanovenia § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd v záujme   hospodárnosti   konania   spojiť   na   spoločné   konanie   veci,   ktoré   u   neho   začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

So zreteľom na obsah obidvoch návrhov na začatie konania pred ústavným súdom, podľa ktorých niektoré ustanovenia zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch nie sú v súlade   s   ústavou,   dohovorom,   medzinárodným   paktom,   prípadne   chartou,   ústavný   súd považuje za dôvodné v záujme hospodárnosti konania spojiť konanie o návrhu navrhovateľa s konaním o návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora. S dôrazom na uvedené ústavný súd rozhodol o spojení vecí na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v treťom bode výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. novembra 2011