znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 106/07-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 27.   júna 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   F.   K.,   Z.,   kandidáta   na   starostu   obce   Z.,   zastúpeného advokátom JUDr. A. B., K., za účasti Ing. M. K., starostky obce Z., pre nezákonnosť volieb starostu obce Z. konaných 2. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra 2006 doručená sťažnosť F. K. (ďalej len „sťažovateľ“), kandidáta na starostu obce Z. (ďalej aj „obec“) vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných 2. decembra 2006, ktorou namieta nezákonnosť týchto volieb. Z jej obsahu vyplýva, že ide o sťažnosť podľa čl. 129 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a § 59   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou sťažovateľ namieta nezákonnosť a výsledok označených volieb.

Nezákonnosť volieb vidí sťažovateľ v tom, že:„Členka volebnej komisie A. K. konala v rozpore s § 32 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   (...)“ z   dôvodu,   že   pri   hlasovaní „rómskych obyvateľov priamo za volebnou plentou krúžkovala hlasy aj proti vôli voličov.“

Podľa sťažovateľa bol porušený aj § 37 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) tým, že ešte pre skončením hlasovania „o 19.40 hodine boli nepoužité hlasovacie lístky zbalené, čím sa vyskytol problém pri hlasovaní dvoch voličov“ a taktiež „sčítavanie   hlasov   trvalo   tri   a   pol   hodiny,   čo   vzhľadom   na   342   odovzdaných   hlasov vzbudzuje isté pochybnosti o manipulácii s hlasmi“.

Ďalej v sťažnosti sťažovateľ namietal, že:„Kandidátka na starostku, terajšia starostka obce Z. Ing. M. K. sedela s členmi volebnej   komisie   vo   volebnej   miestnosti   za   jedným   stolom,   čím   bolo   porušené   volebné moratórium. Jej prítomnosť vo volebnej miestnosti bola potvrdená členom volebnej komisie a voličmi. Po upozornení predsedom Obvodnej volebnej komisie volebnú miestnosť na istý čas   opustila,   ale   neskôr   sa   opäť   vrátila   a   zdržiavala   sa   spolu   so   svojimi   rodinnými príslušníkmi dokonca trvania volieb a počas sčítavania hlasov v budove Obecného úradu, ktorá zároveň slúžila ako volebná miestnosť.“

Na základe výzvy ústavného súdu zo 4. januára 2007 sťažovateľ už prostredníctvom svojho   právneho   zástupcu   doplnil   sťažnosť   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 24. januára 2007.   Uviedol   v ňom, že jeho sťažnosť smeruje proti Ing.   M. K.,   zvolenej starostke   obce,   pričom   trval   na   dôvodoch   svojej   pôvodnej   sťažnosti,   že   voľby   boli zmanipulované, a navrhol ústavnému súdu vypočuť piatich svedkov (z ich mien vyplýva, že ide pravdepodobne o predsedu a dvoch členov miestnej volebnej komisie, svedka zo S. a svedkyňu J. K., Z., ktorej bydlisko je totožné s adresou sťažovateľa).

Súčasne   predložil   ústavnému   súdu   aj   čestné   vyhlásenia   občanov   obce,   ktorí   mu odovzdali hlasy vo voľbách na funkciu starostu.

Na   základe   uvedených   skutočností   navrhol   ústavnému   súdu,   aby   vyniesol   tento nález:„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   voľby   starostu   obce   Z.   a   voľby   poslancov Obecného zastupiteľstva Obce Z. konané dňa 2. 12. 2006 vo volebnom obvode Z. vyhlasuje za neplatné.“

II.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom skúmal, či spĺňa zákonom predpísané (všeobecné a osobitné) náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2, podľa § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vrátane dôvodu   spočívajúceho v prípadnej zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti.

Ústavný   súd   uplatňuje   svoju   právomoc   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   alebo   zrušiť výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak ku porušeniu volebného   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej   spoločnosti,   pričom   na   uplatnenie   tohto   oprávnenia   sa   vyžaduje   hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení zákonov upravujúcich prípravu   a   priebeh   volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94   a PL.   ÚS   18/99).   Porušenie   volebného zákona   musí   dosahovať   takú   intenzitu,   ktorá   je   spôsobilá   založiť   následok   spočívajúci v nezákonnosti výsledku volieb (PL. ÚS 14/99). Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. Ak boli zistené také závažné ústavné, resp. zákonné nedostatky, ktoré nemožno   kvantifikovať   z   hľadiska   správnosti   výsledku,   prichádza   do   úvahy   záver o neplatnosti volieb. Základným a podstatným predpokladom pre zrušenie výsledku volieb, prípadne   pre   vyhlásenie   volieb   za   neplatné   je   však   vždy   preukázanie   takých   porušení volebného   zákona,   ktoré   odôvodňujú   záver   o   inom   legitímnom   výsledku   volieb (PL. ÚS 50/99).

Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a   z   neho   vyplývajúcu   prezumpciu   ich   ústavnosti a zákonnosti   je   na   sťažovateľoch,   aby   v   záujme prijatia   ich   sťažnosti   ústavným súdom na ďalšie   konanie   (pri   predbežnom   prerokovaní)   označili   také   dôkazy,   ktoré   vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že tvrdenia sťažovateľov o neústavnosti alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne   možné,   prípadne   pravdepodobné   a   zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie volebného zákona odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb.

Po predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ neoznačil a ani ústavnému súdu nepredložil dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by mohli mať priamy a podstatný vplyv na zverejnený výsledok označených volieb.

Z obsahu vyžiadanej zápisnice príslušnej miestnej volebnej komisie z 2. decembra 2006   ústavný   súd   zistil   (v   rozpore   s   tvrdením   sťažovateľa,   ktorý   uviedol,   že   počet oprávnených voličov v obci bol 354, odovzdaných platných hlasovacích lístkov bolo 342 a on získal vo voľbách 118 platných hlasov), že sťažovateľ vo voľbách na funkciu starostu kandidoval   pod   poradovým   číslom   2   a   získal   v   nich   115   hlasov   (sťažovateľ   predložil ústavnému   súdu   v   prílohe   sťažnosti   čestné   vyhlásenie   podpísané   113   osobami,   ktoré vyhlásili, že mu ako oprávnení voliči vo voľbách starostu odovzdali svoj hlas). Ďalej zistil, že   v   zoznamoch   voličov   v   obci   bolo   zapísaných   392   osôb   a   z   celkového   počtu   348 vydaných   obálok   bolo   voličmi   pre   voľby   starostu   obce   odovzdaných   337   platných hlasovacích   lístkov.   Z   tejto   zápisnice   tiež   vyplýva,   že   zvolená   kandidátka   na   funkciu starostu   získala   180   hlasov.   Rozdiel   v   počte   získaných   platných   hlasov   predstavuje   65 hlasov v prospech zvolenej kandidátky Ing. M. K.

Sťažovateľ   namietal   porušenie   ustanovenia   §   32   volebného   zákona   v   súvislosti s postupom   členky   volebnej   komisie   A.   K.,   ktorá „pri   hlasovaní   rómskych   obyvateľov priamo za volebnou plentou krúžkovala hlasy aj proti vôli voličov“ a ako dôkaz k tomuto tvrdeniu zaslal kópiu čestného vyhlásenia Š. T. (bez uvedenia dátumu a bližšieho označenia jeho adresy a ďalších identifikačných údajov), ktorý uviedol: „Čestne prehlasujeme, že počas   hlasovania   členka   volebnej   komisie   A.   K.   a   člen   komisie   F.   F.   sa   zdržiavali v priestore vyhradenom na hlasovanie a krúžkovala za kandidátov na starostu a poslancov, čím zneužila ich nevedomosť o tom, že členovia komisie sa nesmú zúčastniť pri hlasovaní voličov.“

Sťažovateľ   však   k   namietanému   porušeniu   §   32   volebného   zákona   nepredložil ústavnému   súdu   žiadny   dôveryhodný   dôkaz   o   tom,   že   vo   viacerých   prípadoch   došlo ku krúžkovaniu hlasovacích lístkov rómskych voličov členkou volebnej komisie v prospech zvolenej   starostky.   Označenie   dôkazov   spôsobilých   preukázať   tvrdenia   sťažovateľa,   že členka   volebnej   komisie   krúžkovala   hlasovacie   lístky   proti   vôli   voličov   v   priestore vymedzenom   na   úpravu   hlasovacích   lístkov   vyžadovalo,   aby   sťažovateľ   týchto   voličov v sťažnosti riadne označil (uvedením dostatočných identifikačných údajov umožňujúcich ich   vypočutie),   prípadne uviedol   aj počet týchto prípadov.   Bez splnenia tejto procesnej povinnosti „zostáva“ uvedená námietka sťažovateľa iba „v polohe všeobecného tvrdenia“.

Obdobný   záver   možno   vyvodiť   aj   vo   vzťahu   k   poznámke   sťažovateľa,   že   doba na „sčítavanie hlasov“ vzhľadom na ich počet „... vzbudzuje isté pochybnosti o manipulácii s hlasmi“. Zápisnica   miestnej   volebnej   komisie   bola   vyhotovená   a   podpísaná   všetkými členmi   komisie   a   zapisovateľom   2.   decembra   2006   o   23.00   h.   Doba   od   skončenia hlasovania po vyhotovenie zápisnice zahŕňala viacero úkonov súvisiacich so spočítaním hlasov a zistením výsledkov volieb a týkala sa aj volieb poslancov obecného zastupiteľstva, nielen   voľby   starostu   obce.   Nikto   neodmietol   zápisnicu   podpísať   a   v   časti „Prehľad uznesení, ktoré komisia prijala...“ nie je uvedené žiadne uznesenie, ktoré by riešilo prípadné námietky   voličov   a   členov   volebnej   komisie   k   nezákonnému   priebehu   volieb.   Ani sťažovateľ   neuviedol   konkrétne   skutočnosti   a   neoznačil   akýkoľvek   dôkaz   o   prípadnom nezákonnom zásahu do procesu sčítavania hlasov a zisťovania volebného výsledku, a preto nepovažoval ústavný súd sťažovateľovu „pochybnosť“, resp. „podozrenie“ o „manipulácii s hlasmi“ za dostatočný dôvod na prijatie sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie. Sťažovateľ taktiež namietal, že počas volebného dňa sa starostka obce po určitý čas zdržiavala   vo   volebnej   miestnosti   (neskôr   v   priestoroch   obecného   úradu,   kde   bola aj volebná miestnosť), čím došlo k porušeniu volebného moratória. Podľa jeho tvrdenia došlo tiež k porušeniu § 37 ods. 1 volebného zákona pri hlasovaní dvoch voličov tesne pred ukončením volieb o 19.40 h, keď „boli nepoužité hlasovacie lístky zbalené...“.

Ústavný súd vychádzajúc zo sťažnosti a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu skúmal, či namietané skutočnosti mohli podstatným spôsobom ovplyvniť celkový výsledok volieb starostu   obce a či   jednotlivé dôkazy označené sťažovateľom   signalizujú natoľko hrubé a závažné porušenie volebného zákona, ktoré by odôvodňovalo konanie ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa a následné vyhlásenie volieb za neplatné (m. m. PL. ÚS 4/03) a zistil, že to tak nie je.

Aj keď volebný zákon neumožňuje, aby sa počas volieb do orgánov samosprávy obcí ktorýkoľvek kandidát na starostu zdržiaval vo volebnej miestnosti (alebo pred ňou) mimo času nevyhnutného na vykonanie volebného aktu, hoci len za účelom sledovania priebehu volieb, pretože aj takýto styk s voličmi, ku ktorému pritom nevyhnutne dochádza, je vlastne stykom kandidáta s voličom a môže byť pochopený (vzhľadom na to, že k nemu dochádza bezprostredne   pred   vykonávaním   volebného   aktu)   aj   ako   činnosť   kandidáta   zameraná na podporu   vlastnej   kandidatúry,   v   okolnostiach   danej   veci   nie   je   možné   prípadnú prítomnosť zvolenej starostky považovať za také závažné porušenie ustanovení volebného zákona   o   zákaze   vedenia   volebnej   kampane   počas   volieb,   ktoré   mohli   ovplyvniť   ich konečný   výsledok. Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   taktiež   poznamenáva,   že   v   malých obciach, akou je obec Z. s 392 oprávnenými voličmi, prítomnosť kandidátov v budove, kde sa   nachádza   volebná   miestnosť   počas   volieb,   nemôže   rozhodujúcu   časť   voličov   vôbec ovplyvniť v ich rozhodovaní. Podľa názoru ústavného súdu voliči v malých obciach na rozdiel   od   miest   sú   totiž   formovaní   vo   svojich   rozhodnutiach   bezprostrednými a každodennými skúsenosťami s obcou a s jednotlivými kandidátmi zvlášť a práve tie sú základom ich voľby (obdobne napr. PL. ÚS 13/03).

Ústavný súd tiež preskúmal aj predložené čestné vyhlásenia voličov (v počte 118), ktorí   údajne   volili   sťažovateľa   vo   voľbách,   a   zistil,   že   ani   tie   nemožno   považovať za relevantný dôkaz, pretože nie sú úplné (neobsahujú údaje o osobách a o ich trvalom pobyte, u väčšiny chýbali rodné čísla, v piatich prípadoch chýbali aj podpisy, a osoby, ktoré čestné vyhlásenia podpísali, svoj podpis úradne neoverili).

Vo voľbách na funkciu starostu bolo odovzdaných celkom 11 neplatných hlasovacích lístkov. Ústavný súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že všetci voliči, ktorí čestné vyhlásenie podpísali (išlo o 113 voličov), odovzdali svoj hlas v prospech sťažovateľa, čomu zodpovedá aj výsledok volieb.

Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   neexistujú   dostatočné   dôvody na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie a následné vyhlásenie volieb za neplatné, a preto sťažnosť v časti namietajúcej nezákonnosť volieb starostu obce podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť odmietol.

Ústavný súd na záver poznamenáva, že i keď sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal vysloviť   aj   neplatnosť   volieb   poslancov   obecného   zastupiteľstva,   z   obsahu   sťažnosti vyplýva, že nezákonnosť a ani výsledok týchto volieb podanou sťažnosťou nenapádal, preto sa   ňou ústavný súd v tejto časti nezaoberal. Navyše podľa   zápisnice miestnej   volebnej komisie v týchto voľbách na funkciu poslanca ani nekandidoval (preto nie je na podanie sťažnosti,   pokiaľ   ide   o   voľby   poslancov   do   obecného   zastupiteľstva,   aktívne   procesne legitimovaný).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2007