znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 105/07-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 27.   júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., B., za účasti   Ing.   I.   H.,   starostky   mestskej   časti   B.,   vo   veci   namietanej   neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu mestskej časti B. konaných 2. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. B. H. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2006 doručená sťažnosť Ing. B. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť   volieb   starostu   mestskej   časti   B.   konaných   2.   decembra   2006   z   dôvodu hrubého porušenia pravidiel slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti a závažného   porušenia   zákazu   vedenia   volebnej   kampane   v   čase   volebného   moratória a počas volieb. Podľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 31 ústavy, ako aj k porušeniu ustanovení § 30 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“).   Sťažnosť   bola   doplnená   podaním   sťažovateľa   doručeným   ústavnému   súdu 13. decembra 2006 faxom a 15. decembra 2006 poštou.

Z jej obsahu okrem iného vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách starostu mestskej   časti   B.   konaných   2.   decembra   2006.   Z   celkového   počtu   9   944   odovzdaných platných hlasovacích lístkov získal 3 503 platných hlasov. Najväčší počet platných hlasov (4 448) získala kandidátka Ing. I. H., ktorá bola zvolená za starostku uvedenej mestskej časti. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom a zvolenou kandidátkou, proti ktorej sťažnosť smeruje (ďalej aj „odporkyňa“), predstavuje 945 hlasov.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:„Voľby starostu Mestskej časti B. konané dňa 02. 12. 2006 vyhlasuje Ústavný súd SR za neplatné.“

Podľa jeho názoru: «došlo v čase volebného moratória (teda v čase 48 hodín a menej pred   voľbami   ako   aj   v   deň   samotných   volieb)   k   závažnému   porušeniu   zákazu   vedenia kampane   a   to   v   prospech   odporcu   v   dôsledku   čoho   bol   sťažovateľ   voči   odporcovi znevýhodnený a to v takom rozsahu a takou intenzitou, že došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR (...)

V priebehu volebnej kampane, počas volebného moratória a v deň konania volieb sa do   poštových schránok   obyvateľom K.   doručoval tkzv.   „K.   spravodaj s Mottom 3 krát a dosť“. Obsahom tohto „spravodaja“ bola pejoratívna - maximálne negatívna propagácia sťažovateľa. (...)

Sťažovateľ podal v súvislosti so šírením vyššie uvedenej tlačoviny trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania. Daný fakt nepochybne znásobuje závažnosť porušenia § 30 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. ako aj rozpor s čl. 30 ods. 4 Ústavy SR, nakoľko došlo k vedomému zavádzaniu voličov a odporca získal vo svoj prospech hlasy. (...)

V priebehu volebnej kampane, počas volebného moratória a v deň konania volieb sa do poštových schránok obyvateľom K. taktiež doručovala tlačovina - leták s názvom „Kto bude   starostom,   Starostka   alebo   Starosta?“   Na   uvedenom   letáku   sú   informácie o sťažovateľovi a   odporcovi podávané,   tak   akoby   to malo   byť   spoločné   dielo   obidvoch kandidátov na starostu. Uverejnené informácie sú graficky zobrazené vedľa seba a majú poukazovať na rôzne názory ich účastníkov na ďalší vývoj v K. Čo však nie je pravdou, pretože   všetky   informácie   týkajúce   sa   sťažovateľa   nie   sú   v   skutočnosti   prebraté   z jeho volebného programu ale sú vymyslené a nepravdivé. Naviac sú tendenčné upravené majúce za cieľ jediné - rafinovane diskreditovať sťažovateľa v konfrontácii s volebným programom odporcu. Obsahujú aj úmyselné klamstvá typu - odporca je poľovník a úmyselne je uvedená nesprávna E - mailová adresa sťažovateľa (...) (úmyselná chyba v mäkké i v mene B.). Tento úmysel slúžil k tomu, aby si čitateľ nemohol nepravdivé údaje na tlačovine konfrontovať s cieľmi a perspektívami uvedenými na oficiálnej web stránke sťažovateľa (...)

V priebehu volebnej kampane, počas volebného moratória a v deň konania volieb bola plne funkčná a je funkčná aj doposiaľ, internetová web stránka s názvom (...). Celá táto internetová stránka je samotnou svojou existenciou (jej názov obsahom a zmyslom) jednoznačne úmyselným podvodom na obyvateľoch K. a teda na voličoch. Svojim názvom vytvára klamlivý dojem, že sa jedná o oficiálnu stránku Mestskej časti B., čo nie je pravda, a tým sama osebe, pred občanmi vytvára a nadobúda punc dôveryhodnosti a pravdivosti. Na tejto stránke sa prezentovala v čase volebného moratória, v deň volieb a prezentuje doposiaľ   svoj   volebný   program   odporkyňa   Ing.   I.   H.   ako   kandidátka   koalície   (...). Na titulnej   stránke   tejto   web   stránky   bolo   počas   volebnej   kampane,   počas   volebného moratória   a   počas priebehu   samotných volieb,   výzva   na stretnutie   s voličmi   v prípade úspechu strany (...). Vo výzve sa uvádza „Pozor náš bonus v prípade Vašej voľby našich kandidátov, bude naše poďakovanie pri obchode B, prekvapenie a odmena pre Vás istá.“ Z textu neskryte vyplýva, že odporkyňa prostredníctvom predmetnej webovej stránky sľubuje voličom za to že ju budú voliť BONUS, PREKVAPENIE a ODMENU. Čiže sľubuje inú nenáležitú výhodu - bližšie nešpecifikovanú odmenu za voľbu svojej osoby. Tento úmysel potvrdzuje aj skutočnosť, že následne po voľbách túto časť výzvy na stretnutie a bonus odporkyňa nahradila poďakovaním.

Tento   fakt   tzv.   „kupovania   hlasov“   nepochybne   znásobuje   skutočnosť   porušenia zákonnosti volieb, pričom ide zároveň o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 Ústavy SR. (...)

Daný   fakt   nepochybne   znásobuje   závažnosť   porušenia   §   30   ods.   2   zákona č. 346/1990 Zb. ako aj rozpor s čl. 30 ods. 4 Ústavy SR, nakoľko tým odporca získal vo svoj prospech hlasy v dôsledku vedomého zavádzania voličov. Aj keď sťažovateľ nemôže dokázať presný   počet   voličov,   ktorí   sa   po   vzhliadnutí   posudzovanej   web   stránky   na   internete rozhodlo voliť odporcu, má za to, že efekt tohto prostriedku bol mimoriadne účinný. Je preto aj zrejmé, že pri tesnom výsledku napadnutých volieb a nízkej volebnej účasti je viac ako dôvodné sa domnievať, že použitie označenej web stránky bolo jedným z rozhodujúcich   činiteľov,   ktorý   ovplyvnil   výsledok   volieb   a   pokiaľ   by   k   jeho   použitiu nedošlo je viac ako dôvodné sa domnievať, že výsledok napadnutých volieb by bol odlišný. Ďalej možno poukázať na skutočnosť, že počas volebnej kampane a moratória ako aj v deň volieb dňa 02.   12.   2006 boli na verejných priestranstvách inštalované reklamné materiály   propagujúce   odporcu.   Jednalo   sa   o   prelepovanie   kandidátov   sťažovateľa fotografiami odporkyne a fotografie STOP K. Ako dôkaz prikladáme fotodokumentáciu. Tým odporkyňa porušila zákon č. 346/1990 Zb. SNR o voľbách do orgánov samosprávy obcí, konkrétne § 30, ods. 10, citovaného zákona (...). Odporkyňa takýmto konaním porušila slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. (...)

Z uvedených skutočností vyplýva, že v prospech odporcu došlo v čase volebného moratória k závažným porušeniam § 30 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb., a to aj uplatnením obzvlášť   odsúdeniahodných   predvolebných   praktík   (prísľub   odmeny   za   voličské   hlasy

-kupovanie voličských hlasov, klamanie voličov), zasahujúcich do samej podstaty volebného (aktívneho, či pasívneho) práva, garantovaného čl. 30 Ústavy SR.

Vzhľadom na rozsah a účinnosť týchto praktík na strane jednej a na nie významný rozdiel v počte získaných hlasov medzi sťažovateľom a odporcom označené protiprávne konania   odôvodnene   vyvolávajú   vážnu   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a   ich   výsledky sú prejavom skutočnej vôle občanov a preto existuje dôvod pre to, aby tieto voľby boli vyhlásené za neplatné.

Z dôvodov uvedených v tejto sťažnosti možno podľa názoru sťažovateľa považovať napadnuté voľby za nezákonné a protiústavné.»

Sťažovateľ   v   závere   sťažnosti   ďalej   navrhol,   aby   ústavný   súd „predbežným opatrením uložil odporcovi, aby sa až do rozhodnutia vo veci samej zdržal výkonu práv a povinností vyplývajúcich pre neho z výsledku volieb v mestskej časti B., najmä aby sa zdržal výkonu funkcie starostu v mestskej časti B.“ alebo uložil „miestnej volebnej komisii zdržať   sa   vydania   osvedčenia   o   zvolení   odporcu   za   starostu   mestskej   časti   B,   a   to   až do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej“.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánu územnej samosprávy vrátane volieb starostu obce.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom skúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vrátane jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný   súd   uplatňuje   svoju   právomoc   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   alebo   zrušiť výsledok volieb podľa § 63 ods.   1 zákona o ústavnom súde iba vtedy,   ak k porušeniu volebného   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej   spoločnosti,   pričom   na   uplatnenie   tohto   oprávnenia   sa   vyžaduje   hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 18/99). Porušenie volebného zákona   musí   dosahovať   takú   intenzitu,   ktorá   je   spôsobilá   založiť   následok   spočívajúci v nezákonnosti výsledku volieb (PL. ÚS 14/99). Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku   volieb.   Ak   boli   zistené   také   závažné   ústavné,   resp.   zákonné   nedostatky,   ktoré nemožno   kvantifikovať   z   hľadiska   správnosti   výsledku,   prichádza   do   úvahy   záver o neplatnosti volieb. Základným a podstatným predpokladom pre zrušenie výsledku volieb, prípadne   pre   vyhlásenie   volieb   za   neplatné,   je   však   vždy   preukázanie   takých   porušení volebného   zákona,   ktoré   odôvodňujú   záver   o   inom   legitímnom   výsledku   volieb (PL. ÚS 50/99).

Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a   z   neho   vyplývajúcu   prezumpciu   ich   ústavnosti a zákonnosti   je   na   sťažovateľoch,   aby   v   záujme   prijatia   ich   sťažnosti   ústavným   súdom na ďalšie   konanie   (pri   predbežnom   prerokovaní)   označili   také   dôkazy,   ktoré   vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že tvrdenia sťažovateľov o neústavnosti alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne   možné,   prípadne   pravdepodobné   a   zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie volebného zákona odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb.

Po predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažovatelia neoznačili a ani ústavnému súdu nepredložili dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by mohli mať priamy vplyv na zverejnený výsledok označených volieb.

Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu, z priložených písomných dôkazov, ako aj zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb do orgánov územnej samosprávy v mestskej časti B. konaných 2. decembra 2006, ktorú si ústavný súd vyžiadal, vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Miestna volebná komisia v B. zaregistrovala jednotlivé kandidátne listiny 23. októbra 2006. V mestskej časti B. boli zriadené 4 volebné obvody a 27 volebných okrskov, 27 276 osôb bolo zapísaných v zoznamoch voličov, 10 216 voličom boli vydané hlasovacie obálky a vo voľbách starostu obce bolo odovzdaných 9 944 platných hlasovacích lístkov. Na funkciu starostu mestskej časti kandidovali štyria kandidáti. Zvolená starostka Ing. I. H. pod č. 2 získala 4 448 platných hlasov a sťažovateľ pod č. 3. získal 3 503 platných hlasov (rozdiel v počte získaných platných hlasov predstavuje 945 hlasov).

Vo volebných okrskoch č. 7 a 23 jeden z členov okrskovej volebnej komisie odmietol podpísať   zápisnicu   o   hlasovaní   z   dôvodu   porušenia   volebného   moratória,   keďže na internetovej   stránke   (...)   boli   ponúkané   bonusy   a   odmeny   za   volenie   koalície   (...). Zápisnicu miestnej volebnej komisie odmietol podpísať člen J. V., pre dôvody nekorektne vedenej kampane pred a počas volieb a to:

„1. Prelepovanie plagátov a ich umiestňovanie na nevhodných miestach (MHD)

2. Predvolebná kampaň počas volieb na webovej stránke (...)

3. Zasahovanie do volieb neznámymi osobami

4. Reklama počas volieb v (...)“

Miestna volebná komisia sa na svojich zasadnutiach 2. a 3. decembra 2006 zaoberala podnetmi štyroch občanov. Podnety J. Š. a R. H. upozorňovali na obsah internetovej stránky (...). Na uvedenej stránke bol umiestnený aj nasledujúci text: „náš BONUS: v prípade Vašej úspešnej voľby našich kandidátov bude naše povolebné poďakovanie s Vami pri obchode B. Prekvapenie a odmena z volebného programu pre Vás ISTÁ!!!“

Sťažovateľ uviedol, že v období zákazu vedenia kampane sa objavili v poštových schránkach   voličov   materiály propagujúce protikandidáta   na funkciu   starostu.   Materiály („K. spravodaj s Mottom 3 krát a dosť“, letáky s názvom „Kto bude starostom, Starostka alebo   Starosta“) a   negatívna   kritika   obsiahnutá   v   nich,   mohli   ovplyvniť   veľký   počet voličov, čo mohlo viesť k ovplyvneniu výsledku volieb. Sťažovateľ a ďalšie dve osoby podali v súvislosti s obsahom tlačoviny „K. spravodaj“ aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona. Obdobne i nesprávne označené alebo neoficiálne adresy internetových stránok (...) a (...), na ktorých boli zavádzajúce informácie, mohli ovplyvniť výsledok volieb na starostu mestskej časti.

Ústavný súd preskúmal uvedené námietky sťažovateľa a zistil, že z predložených dôkazov   vrátane   kópií   tlačovín   s   názvom „K.   spravodaj“ a „Kto   bude   starostom“ nevyplynuli   jednoznačné   zistenia,   ktoré   by   identifikovali   distribútorov   uvedených materiálov, ani jednoznačný čas ich distribúcie. Sťažovateľ nenavrhol a ani nepredložil žiaden dôkaz, že uvedené materiály boli rozširované počas volebného moratória a v deň volieb.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   tvrdil,   že   si „vyhradzuje   právo   predložiť   ďalšie dôkazy svedčiace o protizákonnom konaní odporcu“. Ústavný súd však poznamenáva, že tak neurobil napriek tomu, že na tento postup mal dostatok času od podania sťažnosti.

Pokiaľ ide o samotný obsah spomínaných tlačovín, možno vo vzťahu k materiálu rozširovanému pod názvom „K. spravodaj“ poukázať na uznesenie vyšetrovateľa sp. zn. ČVS:   ORP-838/OVK-B4-2006   z   26.   apríla   2007,   ktorým   bolo   trestné   oznámenie sťažovateľa a ďalších dvoch osôb pre podozrenie z prečinu ohovárania odmietnuté s tým, že nie   je dôvod   na začatie   trestného   stíhania   alebo   postup   podľa   §   197   ods.   2   Trestného poriadku).   V   odôvodnení   uvedeného   rozhodnutia   sa   okrem   iného   uvádza: «Jedná   sa o tlačovinu   formy   letáku,   bez   udania   čísla   spravodaja,   vydavateľa   ani   distribútora spravodaja.   Ako   motto   daného   čísla   je   uvedené   „3   x   a   dosť“.   Skladá   sa   z   viacerých krátkych článkov, v ktorých je kritizovaná situácia v K., čo sa týka možností kultúrneho vyžitia,   čistoty   prostredia,   pracovných   príležitostí,   občianskej   vybavenosti,   postupu   pri prideľovaní obecných bytov, dopravnej situácii. (...)

Z   vyjadrení   samotných   oznamovateľov   vyplýva,   že   „K.   spravodaj   bol   vydaný a distribuovaný   do   schránok   obyvateľov   miestnej   časti   K.   v   čase   pred   komunálnymi voľbami,   v   období   zvýšeného   záujmu   o   komunálnu   politiku,   o   veci   verejné   a   prácu poslancov   a   starostov,   v   období   predvolebného   boja,   kedy   každý   kandidát   o   politickú funkciu sa pokúša získať hlasy voličov a rovnako obyvatelia jednotlivých miestnych častí vo vyššej miere vyjadrujú svoju spokojnosť alebo kritiku so situáciou v lokalite, kde žijú a majú záujem o volebný úspech, resp. neúspech svojho kandidáta.»

Podobne   ani   vo   vzťahu   k   obsahu   druhého   sťažovateľom   označeného   materiálu pod názvom „Kto bude starostom“ nemožno podľa názoru ústavného súdu konštatovať, že by zásadným spôsobom vybočil z rámca, ktorý možno vo vzťahu k materiálu vydávanému pre účely predvolebnej kampane očakávať.

Účelom predvolebnej kampane je viesť diskusiu o veciach verejných v súvislosti s programom politických strán alebo jednotlivých kandidátov uchádzajúcich sa vo voľbách o priazeň   voličov,   v   rámci   ktorej   možno   prirodzene   očakávať   konfrontačný   spôsob argumentácie usilujúci sa o zdôraznenie „vlastných predností“ a poukázanie na „slabiny alebo nedostatky“ volebného rivala. Je vecou každého subjektu zúčastňujúceho sa volieb (či už jednotlivého kandidáta, alebo politickej strany), aby v rámci svojho priestoru, ktorý mu predvolebná   kampaň   poskytuje,   ponúkol   voličovi   adekvátnu   odpoveď   na   argumentáciu súpera,   pokiaľ   ju   považuje   za   skreslenú,   zavádzajúcu   alebo   nesprávnu.   Kandidát zúčastňujúci sa volieb si musí byť zároveň vedomý, že v priebehu predvolebného boja v rámci predvolebnej kampane bude vo zvýšenej miere vystavený pozornosti verejnosti tak pokiaľ ide o prejavy sympatií svojich priaznivcov, ale aj pokiaľ ide o kritiku zo strany oponentov.

Sťažovateľ ďalej pri predkladaní dôkazov nepreukázal ani hrubé a závažné porušenie volebného   moratória   v   súvislosti   s   existenciou   internetovej   stránky   (...).   Predovšetkým neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, že po skončení volebnej kampane, v čase volebného moratória alebo v čase konania sa volieb, boli na uvedenej internetovej stránke zverejnené nejaké nové údaje odlišné od už dostupných a všeobecne známych a zverejnených (prípadne iným spôsobom) v priebehu volebnej kampane. Samotná funkčnosť internetovej stránky obsahujúcej iba údaje z obdobia predvolebnej kampane nemohla podľa názoru ústavného súdu významne ovplyvniť občanov pri ich rozhodovaní vo voľbách.

Porušenie moratória, ktoré možno považovať za protiústavné a protizákonné, musí podľa   názoru   ústavného súdu   dosiahnuť určitú   intenzitu,   v danom   prípade   rozširovanie takých závažných informácií, ktoré by v čase moratória prípadne samotného priebehu volieb zmenili rozhodnutie voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého kandidáta.

Pokiaľ ide o samotný obsah označenej internetovej stránky ústavný súd sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že oznam, ktorý bol na nej uverejnený, možno kvalifikovať ako „kupovanie   hlasov   voličov“.   Aj   napriek   „nie   najvhodnejšej   formulácii“   nemožno sťažovateľom   označený   oznam   (pozvanie   na   povolebné   stretnutie   s   voličmi   v   prípade úspechu vo voľbách) interpretovať ako konkrétnu ponuku poskytnutia konkrétnej hmotnej, prípadne   inej   výhody   voličovi   za   to,   že   konkrétnemu   kandidátovi   odovzdá   svoj   hlas. V tomto kontexte možno taktiež poznamenať, že sťažovateľ nenavrhol vypočuť jediného svedka,   ktorý   by potvrdil,   že   mu bola   počas volebného   dňa   vyplatená nejaká   finančná hotovosť a že by mal výhody z toho, že volil zvolenú kandidátku na starostu mestskej časti.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Prístup za rovnakých podmienok znamená, že nemožno v procese tvorby či aplikácie práva preferovať alebo diskriminovať niektoré subjekty pred inými pri ich uchádzaní sa o verejné funkcie. Subjektom tohto práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú funkciu uchádza. Obsahom uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostať sa k informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom.

Sťažovateľ pri namietaní porušenia svojho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy poukázal na to, že nerovnaké podmienky pre propagáciu jednotlivých kandidátov na funkciu   starostu   mestskej   časti,   a   tým   aj   nerovnaké   podmienky   pre   ich   prístup k verejným funkciám, vznikli v dôsledku porušenia volebného moratória upraveného v § 30 ods. 1 a 2 volebného zákona.

Keď   ústavný   súd   vo   svojej   doterajšej   rozhodovacej   praxi   už   posudzoval   možné porušenia   slobodnej   súťaže   demokratických   síl   v   procese   prípravy   volieb,   dbal predovšetkým   na   dodržanie   vzťahu   proporcionality   medzi   rozsahom   porušenia   zákona (vrátane jeho následkov) a svojím rozhodnutím o tejto otázke (vrátane jeho dôsledkov).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ vo vzťahu k času a k rozsahu rozširovania propagačných   materiálov,   ktoré   mali   byť   rozšírené   prostredníctvom   umiestnenia v poštových   schránkach,   ako   aj   vo   vzťahu   k   osobám,   ktoré   mali   rozširovať   označené propagačné   materiály,   a   takto   podporiť   iného   kandidáta,   nepreukázal   svoje   skutkové tvrdenia a nepredložil ani relevantné dôkazy o tom, že odporkyňa sa dopustila ďalšieho namietaného   hrubého   a   závažného   porušenia   volebného   zákona,   hoci   podľa   názoru ústavného   súdu   bolo   v   možnostiach   sťažovateľa   zabezpečiť   si   o   rozsahu   a   o   spôsobe rozširovania propagačných materiálov viac konkrétnych poznatkov a dôkazov.

Na   základe   uvedených   skutočností   preto   ústavný   súd   uzavrel,   že   sťažovateľ v podanej sťažnosti nepreukázal také porušenia ústavy a volebného zákona, ktoré by viedli ústavný súd k tomu, aby prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne vyhlásil voľby starostu mestskej časti B. za neplatné.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní.   Bolo   preto bez právneho   významu   zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami   sťažovateľa   uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e   : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2007