znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 104/2011

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2011 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Milana Ľalíka, Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnostiach Ing. M. V., L., 1670 oprávnených voličov mesta L. a politickej strany S., B., zastúpených   advokátom   JUDr.   Š.   K.,   K.,   za   účasti   PaedDr.   M.   M.,   L.,   zastúpeného advokátom   JUDr.   R.   P.,   B.,   ako   aj   za   účasti   politických   strán...   vo   veci   namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora mesta L. konaných 25. júna 2011 podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky takto

r o z h o d o l :

Voľby primátora mesta L. konané 25. júna 2011 vyhlasuje z a   n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. PL. ÚS 104/2011-52 z 21. septembra 2011 spojil a prijal na ďalšie konanie sťažnosti Ing. M. V., L. (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“, bod A), 1670 oprávnených voličov mesta L. (ďalej len „sťažovatelia v 2. rade“, bod B) a politickej strany S. [ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“, bod C (spolu ďalej len „sťažovatelia“)], ktorými podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta L. (ďalej aj „mesto“) konaných 25. júna 2011.

Zo   zápisnice   mestskej   volebnej   komisie   o   celkovom   výsledku   volieb   konaných 25. júna 2011 vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade kandidoval na post primátora mesta pod poradovým č. 2 ako kandidát zoskupenia politických strán..., pričom z celkového počtu 5037 platne odovzdaných hlasov sťažovateľ v 1. rade získal 2516 platných hlasov a víťaz volieb na post primátora mesta PaedDr. M. M. (ďalej aj „odporca“), ktorý bol kandidátom zoskupenia politických strán..., získal v uvedených voľbách celkovo 2521 platných hlasov, t. j. o 5 platných hlasov viac ako získal sťažovateľ v 1. rade.

A. Sťažovateľ v 1. rade namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta konaných 25. júna 2011 z týchto dôvodov:

A.1. Pochybenia pri sčítavaní hlasovacích lístkov

A.1.1. Podľa sťažovateľa v 1. rade vo volebných okrskoch č. 1, 3, 5, 6, 8, 9 a 10 došlo k závažným pochybeniam pri sčítavaní hlasovacích lístkov, pretože okrskové volebné komisie v uvedených volebných okrskoch mali vyhodnotiť za neplatné aj platne upravené hlasovacie lístky odovzdané v prospech sťažovateľa v 1. rade.

V uvedenej súvislosti sťažovateľ v 1. rade v sťažnosti tiež uviedol:

«Dokonca ako neplatný bol posúdený okrskovou volebnou komisiou vo volebnom okrsku č. 6 hlasovací lístok, ktorý bol upravený tak, že volič zakrúžkoval moje poradové číslo, ale vzhľadom na to, že na lístku sa nachádzala „čiarka“ o veľkosti niekoľko mm, tento hlasovací lístok bol posúdený ako neplatný.»

Na   preukázanie   tohto   svojho   tvrdenia   sťažovateľ   v   1.   rade   navrhol   ako   dôkaz vykonať opätovné prepočítanie hlasovacích   lístkov   ústavným súdom   v   ním   označených volebných okrskoch.

A.1.2.   Vo   volebnom   okrsku   č.   9   došlo   podľa   sťažovateľa   v   1.   rade   k   viacerým nezákonným pochybeniam pri sčítaní hlasovacích lístkov, a to:

- konečné sčítanie platných hlasovacích lístkov odovzdaných v prospech odporcu uskutočnil člen okrskovej volebnej komisie pán J., ktorý bol za člena volebnej komisie nominovaný tým istým zoskupením politických strán, ktoré nominovali aj odporcu, pričom pán J. mal toto sčítanie hlasovacích lístkov uskutočniť sám bez kontroly ostatnými členmi okrskovej volebnej komisie,

-   predseda   okrskovej   volebnej   komisie   v   tomto   volebnom   okrsku   svojvoľne   bez vyjadrenia sa ostatných členov okrskovej volebnej komisie dodatočne po sčítaní hlasovacích lístkov   prehodnotil   platnosť   hlasovacích   lístkov,   ktoré   boli   pôvodne   vyhodnotené   ako neplatné,   a   to   tak,   že   3   z   týchto   5   neplatných   hlasovacích   lístkov   preradil   k   platným hlasovacím lístkom v prospech odporcu,

-   pri   overovaní   celkového   počtu   obálok   (nepoužité   +   použité)   bolo   zistené,   že 3 obálky   chýbajú,   pričom   následne   mal   sťažovateľom   v   1.   rade   bližšie   neurčený   člen okrskovej volebnej komisie vybrať „... 3 hlasovacie lístky (sťažovateľ v 1. rade neuviedol, odkiaľ mali byť tieto hlasovacie lístky vybraté, pozn.) a uznal ich v prospech odporcu. Počet volebných obálok a hlasovacích lístkov tak zrejme nie je rovnaký“,

- počas sčítavania hlasovacích lístkov mali členovia okrskovej volebnej komisie č. 9 na stole položené perá aj napriek tomu, že podľa sťažovateľa v 1. rade boli poučení, „... že počas posudzovania a sčítavania hlasovacích lístkov nemajú byť na stole perá“.

Na preukázanie uvedených tvrdení sťažovateľ v 1. rade navrhol, aby sa ústavný súd v rámci dokazovania oboznámil s volebnou dokumentáciou z volebných okrskov č. 1, 3, 5, 6, 8, 9 a 10, aby vypočul členov okrskovej volebnej komisie č. 9 a aby sa oboznámil aj s písomným záznamom nezávislých pozorovateľov (L. B. a M. F.).

A.1.3. O existencii pochybení pri sčítavaní hlasovacích lístkov má podľa sťažovateľa v 1. rade svedčiť aj skutočnosť, že obvodná volebná komisia mala znemožniť mestskej volebnej   komisii   uplatniť   jej   oprávnenie   dané   jej   ustanovením   §   41   ods.   1   zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), podľa ktorého miestna volebná komisia sčíta hlasy a zistí celkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní zaslaných okrskovými volebnými komisiami. Ak vzniknú pochybnosti, má právo vyžiadať od   okrskových   volebných   komisií   hlasovacie   lístky   a   ostatné   volebné   spisy,   prípadne vysvetlivky   a   iné   informácie.   Sťažovateľ   v   1.   rade   však   uviedol,   že   obvodná   volebná komisia zakázala (aj keď nie písomne) mestskej volebnej komisii, aby si od okrskových volebných komisií vyžiadala na účely kontroly hlasovacie lístky, pričom „Z uvedeného dôvodu väčšina členov mestskej volebnej komisie odmietla podpísať zápisnicu, okrem iného zápisnicu odmietol podpísať aj nominant politického spektra, ktoré kandidovalo odporcu.“.Na   preukázanie   uvedených   tvrdení   sťažovateľ   v   1.   rade   navrhol   vypočuť   ako svedkov členov mestskej volebnej komisie.

A.1.4. O nezákonnosti volieb v súvislosti s prepočítaním hlasovacích lístkov svedčí podľa sťažovateľa v 1. rade aj skutočnosť, že samotný odporca v tlačovine „L.“ uviedol, že mal   aj   väčší   počet   neplatných   hlasovacích   lístkov   ako   sťažovateľ   v   1.   rade,   pričom   v súvislosti s uvedeným vyjadrením sťažovateľ v 1. rade kladie otázku, „... ako môže vedieť odporca,   že   on   -   odporca   mal   oveľa   väčší   počet   neplatných   hlasov?   Veď   neexistuje kategória neplatných hlasov odovzdaných v prospech toho ktorého kandidáta. To značí, že tu existuje reálne podozrenie, že niektoré z neplatných hlasov sa pripočítali v prospech odporcu.“.

Dôkazom o uvedenej skutočnosti má byť podľa sťažovateľa v 1. rade tlačovina „L.“.

A.2. Obmedzovanie prístupu k voľbám

Podľa   sťažovateľa   v   1.   rade   o   neústavnosti   a   nezákonnosti   napádaných   volieb primátora mesta svedčí aj neprimeraná aktivita príslušníkov Policajného zboru, ktorí podľa neho v neobvykle vysokom počte („... približne 14 dní pred voľbami bol v meste L. zvýšený počet príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky,   a to z bežného tabuľkového stavu 30 príslušníkov na 94 príslušníkov...“) a nad mieru primeranú obvyklým pomerom vo volebných   okrskoch   č.   6   a   č.   10   s   výskytom   voličov   prevažne   rómskej   národnosti vykonávali v deň volieb technické kontroly osobných motorových vozidiel, v dôsledku čoho bol výrazne obmedzený prístup voličov v týchto volebných okrskoch k voľbám, pretože vzhľadom na 5 – 6 km vzdialenosť k miestu volieb boli práve títo voliči odkázaní na automobilovú prepravu. Podľa sťažovateľa v 1. rade sa príslušníci Policajného zboru pri uvedených   kontrolách   neobmedzili   iba   na   kontrolu   technického   stavu   vozidiel,   ale legitimovali aj posádky (nielen vodičov) týchto vozidiel, zaznamenávali si ich údaje a tiež sa mali voličov pýtať, koho idú voliť.

V uvedenej súvislosti ide podľa sťažovateľa v 1. rade o „... zjavne bezprecedentný spôsob výkonu úradnej právomoci, ktorý hraničí so šikanou, a to akoby náhodou práve počas   volieb“,   v   dôsledku   čoho   sa   vo   volebných   okrskoch   č.   6   a   č.   10   dopravilo   do volebných miestností menej voličov a mnoho „... voličov sa k výkonu volebného práva nedostavili“.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ v 1. rade v sťažnosti okrem iného uviedol:„Vo   svetle   mimoriadne   tesného   rozdielu   v   počte   získaných   hlasov   sa   javí   byť závažnou   aktivita   príslušníkov   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky.   Na   výkon právomoci príslušníkov PZ SR poukázali niektorí voliči aj prostredníctvom médií.... Zaujímavé   je   to,   že   tieto   kontroly   boli   selektívne   vykonávané   práve   v   lokalitách patriacich do volebných okrskov, v ktorých som získal v minulých aj predminulých voľbách primátora výraznejšiu podporu. Kontrolovať to isté vozidlo taxislužby opakovane vždy, keď išlo pri hliadke príslušníkov PZ SR je neodôvodnené. Legitimovať osoby vezúce sa v aute, bez   toho,   že   by   bol   uvedený   racionálny   dôvod   takejto   kontroly,   je   neprimerané   a nezlučiteľné s činnosťou polície v demokratickom a právnom štáte....

Nezlučiteľné   s   princípmi   moderného   konštitucionalizmu   je   však   prípadná neprimeraná aktivita zložiek výkonnej moci, ktorá sťažuje prístup k voľbám. Práve k takejto aktivite došlo aj v týchto voľbách.“

Uvedené tvrdenia možno podľa sťažovateľa v 1. rade preukázať výpoveďami ním navrhovaných 17 svedkov.

A.3. Porušenia počas volebnej kampane

Ďalšou   skutočnosťou   svedčiacou   o   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   je   podľa sťažovateľa v 1. rade aj to, že jeho predvolebné mítingy boli monitorované policajnými hliadkami aj napriek skutočnosti, že „O žiadnu policajnú asistenciu a ani ochranu... políciu nežiadal.“.

V súvislosti s uvedeným tvrdením sťažovateľ v 1. rade v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Pozornosť polície počas mojej volebnej kampane mala nepochybne negatívny vplyv na   efektivitu   mojej   volebnej   kampane.   Mojim   voličom   iste   nebolo   príjemné,   že   počas stretnutí na zhromaždeniach bolo v dohľade auto polície. Nebolo to príjemné ani mne, pretože to navodzuje atmosféru kampane v krajine, kde absentujú slobodné a demokratické voľby.“

Na   preukázanie   uvedeného   sťažovateľ   v   1.   rade   navrhol   vypočuť   7   svedkov, vyžiadať   policajnú   správu   a   vypočuť   príslušníkov   polície,   ktorí   sa   zúčastnili   na monitorovaní jeho predvolebnej kampane.

A.4. Porušenie volebného moratória

Sťažovateľ   v   1.   rade   napokon   namietal,   že   v   súvislosti   s   napádanými   voľbami primátora mesta bolo porušené aj predvolebné moratórium, a to v dôsledku aktivity dvoch členov mestského zastupiteľstva Ing. J. B. a V. G., ktorí sa v deň volieb mali pohybovať pred   volebnými miestnosťami   volebných   okrskov   č.   6,   7,   8,   9   a   10,   mali   z volebných miestností „vyvolávať“ členov   volebných   komisií   a   zapisovateľky   a   tiež   ovplyvňovať voličov pred volebnými miestnosťami.

V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Činnosť poslanca mestského zastupiteľstva a ďalšej osoby, ktorí oslovovali voličov priamo v deň volieb je jasným porušením volebného moratória. Toto porušenie volebného moratória už hraničí s tzv. volebnou agitáciou, to značí, že intenzita porušenia je vysoká. Pri   tak   tesnom   rozdiele   v   počte   odovzdaných   hlasovacích   lístkov   porušenie   volebného moratória malo priamy vplyv na výsledok volieb.“

Dokazovanie   tohto   tvrdenia   navrhol   sťažovateľ   v   1.   rade   vykonať   vypočutím 4 svedkov.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ v 1. rade alternatívnym petitom domáhal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Voľby primátora mesta L. konané 25. júna 2011 vyhlasuje za neplatné.“alternatívne„1.   Rozhodnutie   mestskej   volebnej   komisie   v   meste   L.,   zapísané   v   zápisnici   o výsledku volieb primátora mesta konaných dňa 25. júna 2011, v časti týkajúcej sa počtu hlasov odovzdaných pre kandidátov na primátora mesta L., sa zrušuje.

2. Súčasne sa vyhlasuje Ing. M. V. za riadne zvoleného primátora mesta L.“

B.   Sťažovatelia   v   2.   rade   namietali neústavnosť   a nezákonnosť volieb   primátora mesta konaných 25. júna 2011 z identických dôvodov ako sťažovateľ v 1. rade a na ich preukázanie navrhli vykonať identické dôkazy s tým, že na rozdiel od sťažovateľa v 1. rade, ktorý v prvom bode navrhuje prepočítanie hlasovacích lístkov iba vo volebných okrskoch č. 1, 3, 5, 6, 8, 9 a 10, žiadajú vykonať túto kontrolu ústavným súdom vo všetkých desiatich volebných okrskoch.

Sťažovatelia v 2. rade navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Voľby primátora mesta L. konané 25. júna 2011 vyhlasuje za neplatné.“

C. Sťažovateľka v 3. rade namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta   konaných   25.   júna   2011   z   identických   dôvodov   ako   sťažovateľ   v 1. rade a sťažovatelia v 2. rade a na ich preukázanie navrhla vykonať identické dôkazy, pričom aj sťažovateľka v 3. rade žiadala vykonať kontrolu prepočítania hlasovacích lístkov ústavným súdom vo všetkých desiatich volebných okrskoch.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka v 3. rade alternatívnym petitom domáhala, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Voľby primátora mesta L. konané 25. júna 2011 vyhlasuje za neplatné.“alternatívne„1.   Rozhodnutie   mestskej   volebnej   komisie   v   meste   L.,   zapísané   v   zápisnici   o výsledku volieb primátora mesta konaných dňa 25. júna 2011, v časti týkajúcej sa počtu hlasov odovzdaných pre kandidátov na primátora mesta L., sa zrušuje.

2. Súčasne sa vyhlasuje Ing. M. V. za riadne zvoleného primátora mesta L.“

2.   Právny zástupca   odporcu   vo svojom   vyjadrení z 25. júla 2011 k sťažnostiam sťažovateľov, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 3. augusta 2011, okrem iného uviedol:„Sťažovateľ namieta, že po skončení hlasovania došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu platných   hlasov   a   následnému   nesprávnemu   vyhodnoteniu   celkových   výsledkov   volieb starostu v L. V prípade, ak došlo k porušeniu volebného zákona po skončení hlasovania tým, že boli nesprávne vyhodnotené výsledky volieb, môže ústavný súd podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona o organizácii ústavného súdu zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený....

V prípade, ak absentuje jednoznačnosť pre určenie hlasovacieho lístka ako platného, resp.   neplatného,   konečné   rozhodnutie   v   tejto   veci   prijíma   výhradne   okrsková   volebná komisia. Podľa názoru odporcu je však zrejmé, že jednak uplatnenie právomoci ústavného súdu   podľa   §   63   ods.   1   písm.   c)   zákona   o   organizácii   ústavného   súdu   z   povahy   veci predpokladá   možnosť   kontroly hlasovacích lístkov ústavným   súdom   a jednak   v prípade takého tesného výsledku volieb kritériá demokratickej legitimity vyžadujú, aby pochybnosti o   skutočnom   výsledku   volieb   odstránil   orgán   ochrany   ústavnosti,   a   to   prepočítaním   a posúdením   všetkých   odovzdaných   hlasovacích   lístkov.   Z   uvedeného   dôvodu   odporca navrhuje,   aby   ústavný   súd   vykonal   dokazovanie   v   rozsahu   prepočítania   a   posúdenia všetkých hlasovacích lístkov, ktoré boli vo voľbách 25. júna 2011 odovzdané.

V stručnom zhrnutí:

-   odporca   navrhuje,   aby   v   časti,   týkajúcej   sa   prepočítania   hlasovacích   lístkov, ústavný súd toto prepočítanie vykonal a o sťažnostiach rozhodol v súlade s výsledkom tohto prepočítania,

-   vo   zvyšku   sťažnosti   zamietol,   nakoľko   sťažovateľ   neoznačil   žiadne   ustanovenia volebných   predpisov,   ktoré   mali   byť   v   priebehu   volebného   procesu   porušené,   pričom zároveň   vo   vzťahu   k   údajným   porušeniam,   ktoré   namieta,   neustal   dôkazné   bremeno spôsobom a v rozsahu, aký ústavný súd konštantne požaduje v analogických skutkových a právnych kontextoch.“

3. V súvislosti s prvou z námietok sťažovateľov týkajúcou sa možných nedostatkov pri sčítaní hlasovacích lístkov vo všetkých desiatich volebných okrskoch pri napádaných voľbách si ústavný súd v zmysle § 62 zákona o ústavnom súde výzvou zo 14. júla 2011 vyžiadal od mesta volebnú dokumentáciu, a to zápisnicu mestskej volebnej komisie, ako aj zoznamy voličov, hlasovacie lístky a zápisnice okrskových volebných komisií č. 1 až č. 10. Vyžiadaná volebná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená 20. júla 2011.

Dňa   9.   augusta   2011   sudcovia   ústavného   súdu   JUDr.   Horváth   a JUDr.   Luby, poradcovia ústavného súdu JUDr. D. a JUDr. S. a hlavná referentka ústavného súdu B. G. v priestoroch ústavného súdu za účasti sťažovateľa č. 1 a zástupcov sťažovateľov v 2. rade (konkrétne   MUDr.   I.   D.,   T.   C.   a K.   V.),   ako   aj   v prítomnosti   ich   právneho   zástupcu a odporcu (zvoleného primátora) uskutočnili prepočítanie platných a neplatných hlasovacích lístkov   na   základe   návrhu   sťažovateľov   v 2. rade   a sťažovateľky   v 3.   rade   vo   všetkých 10 volebných okrskoch.

Zo zápisnice mestskej volebnej komisie vyplynulo, že PaedDr. M. M. (odporca) bol na   hlasovacom   lístku   uvedený   ako   kandidát   č.   1   na   primátora   mesta   a Ing. M.   V. (sťažovateľ v 1. rade) bol na hlasovacom lístku uvedený ako kandidát č. 2 na primátora mesta.

4.1. Ústavnému súdu bolo 23. augusta 2011 doručené vyjadrenie právneho zástupca odporcu, v ktorom okrem iného uviedol:

«... V zmysle zákonnej úpravy je teda neplatným každý hlasovací lístok, označený inak ako tak, že je na ňom zakrúžkované poradové číslo kandidáta. A contrario platí, že platným je práve a len taký hlasovací lístok, kde je vôľa hlasovať za konkrétneho kandidáta vyjadrená zakrúžkovaním jeho poradového čísla.

Uznanie   inak   označeného   hlasovacieho   lístku   za   platný   niektorou   z   volebných komisií je postup, ktorý ako odporujúci zákonným pravidlám vyžaduje nápravu práve od Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“).   Umožniť   volebným komisiám na mieste a „od stola“ rozhodovať o tom, aké iné úpravy než tie podľa § 31 ods. 4 volebného zákona (zakrúžkovanie poradového čísla kandidáta) by totiž neznamenalo len nahradenie   rozhodnutia   zákonodarcu   rozhodnutím   dočasne   vytvoreného   orgánu   bez akéhokoľvek   normotvorného   mandátu;   čo   je   podstatne   dôležitejšie,   znamenalo   by   to vytvorenie   priestoru   pre   nejednotné,   nepredvídateľné   a   vo   svojej   podstate   svojvoľné rozhodovanie o tom, aká iná úprava hlasovacieho ešte môže byť uznaná za platnú a aká už nie. Inými slovami, rovnaký prístup k voleným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 ústavy dokáže zabezpečiť len taký výklad volebných pravidiel, aký nie je založený na „pohyblivej“ ad hoc tvorbe kritérií platnosti hlasovacích lístkov...»

4.2. Ústavnému súdu bolo 4. októbra 2011 doručené faxom vyjadrenie právneho zástupca sťažovateľov, v ktorom okrem iného uviedol:

«Dokazovaním,   ktoré   bolo   doposiaľ   v   tejto   veci   vykonané,   sa   preukázalo,   že v skutočnosti získal Ing. M. V. o 5 platných hlasov viac a PaedDr. M. M. získal o 3 platné hlasy menej, čo znamená, že volebný výsledok je taký, že Ing. M. V. získal celkovo o 3 platné hlasy viac ako PaedDr. M. M., a teda je víťazom volieb primátora mesta L., ktoré sa konali dňa 25. júna 2011....

Pokiaľ je poradové číslo kandidáta zakrúžkované, tak je hlasovací lístok platný bez ohľadu na to, či volič ešte niektorého z kandidátov prečiarkol alebo podčiarkol, alebo či ešte niečo dopísal na hlasovací lístok. Volič svoju vôľu jasne a nezameniteľným spôsobom prejavil a nemá opodstatnenie „trestať“ ho neplatnosťou hlasovacieho lístka za to, že na hlasovací lístok niečo dokreslil alebo dopísal, alebo niekoho podčiarkol alebo prečiarkol.... Sprísňovanie kritérií na označovanie hlasovacích lístkov by mohlo viesť v konečnom dôsledku ku skresleniu skutočnej vôle voličov.

Z rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že v konaní vo volebných veciach je určujúcim záujem na tom, aby volebný výsledok odrážal skutočnú vôľu voličov a bol tak zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu.»

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžea) vyhlásiť voľby za neplatné,b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa   § 63 ods.   2 zákona o ústavnom súde   v prípadoch   uvedených   v odseku   1 písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd v okolnostiach danej veci skúmal, či skutočnosti namietané sťažovateľmi v danej veci boli spôsobilé, a to buď jednotlivo, alebo spoločne,   vyvolať   porušenie   volebného   zákona,   a   teda   či   boli   spôsobilé   v   konečnom dôsledku ovplyvniť výsledok napadnutých komunálnych volieb.

V   súvislosti   s   námietkou   sťažovateľov   o   možných   pochybeniach   pri   prepočítaní hlasovacích   lístkov   vykonal   ústavný   súd   sťažovateľmi,   ako   aj   odporcom   navrhované dokazovanie   a   skontroloval   volebnú   dokumentáciu   zo   všetkých   desiatich   volebných okrskov vrátene prepočítania platných, ako aj neplatných hlasovacích lístkov a následne tieto   prepočítaním   zistené   počty   porovnal   s   údajmi   o   počte   platných   a   neplatných hlasovacích   lístkov   pre   voľbu   primátora   mesta   vyplývajúcimi   zo   zápisníc   okrskových volebných komisií č. 1 až 10.

Podľa   relevantnej   časti   §   31   ods.   4   volebného   zákona   po   prevzatí   obálky a hlasovacích   lístkov   volič vstúpi   do   priestoru   určeného   na   úpravu   hlasovacích   lístkov. V tomto priestore volič vloží do obálky jeden hlasovací lístok... pre voľby starostu obce (primátora).... Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce (primátora) zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.

Podľa § 38 ods. 1 volebného zákona neplatný je hlasovací lístok,a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,c)   ak   volič   na   hlasovacom   lístku...   neoznačil   zakrúžkovaním   ani jedného   kandidáta   na funkciu   starostu   obce   (primátora),   alebo   ak   zakrúžkovaním   označil   viac   ako   jedného kandidáta na takúto funkciu.

Podľa § 38 ods. 3 volebného zákona poškodenie hlasovacieho lístku nemá vplyv na jeho platnosť. Na prečiarknuté alebo dopísané mená sa neprihliada.

Podľa § 38 ods. 4 volebného zákona v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

Ústavný   súd   v   prvom   rade   podotýka,   že   už   v   minulosti   konštatoval   (napr. PL. ÚS 21/99, PL. ÚS 81/07), že zverenie právomoci rozhodnúť o platnosti hlasovacieho lístka okrskovej volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 38 ods. 4 volebného zákona) neznamená úplnú voľnosť komisie pri posúdení hlasovacieho lístka. V kontexte s celým znením   ustanovenia   §   38   volebného   zákona,   ale   najmä   s   odkazom   v   ods.   1   písm.   b) na úpravu   hlasovacieho   lístka   podľa   §   31   ods.   4   taký   lístok,   ktorý   nie   je   označený zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnosti nemôže   nič   zmeniť   skutočnosť,   že   posudzovanie   hlasovacích   lístkov   bolo   prípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov.

V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval (napr. PL. ÚS 8/08, PL. ÚS 11/2011), že prejav vôle voliča musí nepochybne smerovať k tomu, aby pri úprave hlasovacieho   lístka   pri   voľbách   bolo   nepochybné,   koho   volil,   a   aby   prejav   jeho   vôle smeroval   k   voľbe   ním   označeného   kandidáta,   a   to   tým,   že   zákonným   spôsobom (zakrúžkovaním   poradového   čísla)   označí   kandidáta,   ktorého   volil.   Ústavný   súd   každý prípad posudzuje osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj dodržiavanie princípov právneho štátu.

Z citovaných ustanovení volebného zákona vyplýva, že na posúdenie hlasovacieho lístka ako platného, a teda na jednoznačný prejav vôle voliča volebný zákon vyžaduje, aby volič prejavil svoju vôľu zakrúžkovaním poradového čísla ním vybraného kandidáta na starostu obce (primátora).

Ústavný súd prekontroloval hlasovacie lístky, ktoré okrskové volebné komisie č. 1 až č.   10   v   meste   L.   posúdili   ako   neplatné,   ale aj   sporné   hlasovacie   lístky,   t. j.   tie,   ktoré okrskové volebné komisie vyhodnotili ako platné v prospech toho-ktorého kandidáta, avšak z rôznych dôvodov boli podľa názoru ústavného súdu ešte hodné uváženia.

Pri posudzovaní hlasovacích lístkov ústavný súd vychádzajúc z dikcie § 38 ods. 1 v spojení s § 38 ods. 3 volebného zákona dospel k záveru, že z hlasovacieho lístka musí byť v prvom rade nesporne zrejmá vôľa voliča vyjadrená tým, že zakrúžkoval poradové číslo kandidáta,   ktorému   dal   svoj   hlas,   t. j.   koho   volil   za   primátora   mesta,   pričom   v   tejto súvislosti ústavný súd rovnako ako aj v minulosti (napr. PL. ÚS 8/08) vyhodnotil ako platné aj tie hlasovacie lístky, na ktorých volič označil zakrúžkovaním poradového čísla svojho kandidáta, aj keď súčasne prečiarkol meno protikandidáta (§ 38 ods. 3 volebného zákona), pretože aj z takto upraveného hlasovacieho lístka nesporne vyplýva, koho volič volil, teda komu dal svoj hlas. Obdobne aj v minulosti ústavný súd považoval za označený zákonom ustanoveným   spôsobom,   a   teda   za   platný   aj   hlasovací   lístok,   na   ktorom   volič   okrem poradového čísla ním zvoleného kandidáta súčasne zakrúžkoval aj jeho meno, poprípade ak okrem toho navyše prečiarkol ešte aj mená protikandidátov (napr. PL. ÚS 11/2011).

A contrario ústavný súd už v minulosti ustálil (napr. PL. ÚS 11/2011), že za platne, a teda v súlade s volebným zákonom upravený nemožno považovať hlasovací lístok, na ktorom volič zakrúžkuje poradové číslo ním zvoleného kandidáta a súčasne označí krúžkom aj poradové číslo iného kandidáta, pričom tento krúžok je následne prečiarknutý krížikom (tu by síce mohlo ísť o prípad, keď sa volič pri úprave hlasovacieho lístka pomýlil, takže svoju   chybnú   voľbu   vyznačenú   zakrúžkovaním   poradového   čísla   neželaného   kandidáta prečiarkol a následne zakrúžkoval poradové číslo iného kandidáta, avšak v takomto prípade volebný zákon v § 31 ods. 3 predpokladá, že na požiadanie voliča mu okrsková volebná komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné), za platne upravený nemožno považovať ani hlasovací lístok, na ktorom volič zakrúžkuje iba meno zvoleného kandidáta bez   poradového   čísla   alebo   na   ktorom   volič   označí   kandidáta   iba   krížikom   na   jeho poradovom čísle (napr. PL. ÚS 11/2011), prípadne na ktorom volič nakreslí krúžok mimo poradového čísla kandidáta, resp. na hlasovacom lístku urobí inú úpravu, napr. dopíše rôzny text bez toho, aby zakrúžkoval aj poradové číslo kandidáta (napr. PL. ÚS 17/09).

Avšak, tak ako už bolo uvedené, ústavný súd posudzuje každý prípad individuálne s prihliadnutím na dané okolnosti, čo v prípade volebných vecí znamená, že ústavný súd pri daných   konkrétnych   voľbách   skúma   konzistentnosť   postupu   volebných   komisií   pri posudzovaní platnosti a neplatnosti hlasovacích lístkov. Inými slovami, aj v prípade, že by bol hlasovací lístok upravený spôsobom, o ktorom už v minulosti ústavný súd konštatoval, že ho možno považovať za zákonne akceptovateľný, t. j. za platný hlasovací lístok (napr. keď volič na hlasovacom lístku spolu s poradovým číslom zakrúžkuje aj meno kandidáta), avšak volebná komisia by ho vyhodnotila za neplatný, pričom takýto spôsob vyhodnotenia by   volebná   komisia   zvolila   nediskriminačne   v   prípade   všetkých   kandidátov   (t. j.   vo všetkých prípadoch by postupovala rovnako), pre ústavný súd by bol v tomto prípade takýto postup   volebnej   komisie   určujúci   aj   napriek   tomu,   že   za   iných   okolností   (napr.   toto stanovisko volebnej komisie by ňou nebolo uplatňované pri všetkých kandidátoch rovnako) by posúdenie platnosti týchto hlasovacích lístkov ústavným súdom mohlo privodiť aj iné ako volebnou komisiou vyslovené závery (rovnako napr. PL. ÚS 10/07).

Pri   posudzovaní   platnosti   hlasovacích   lístkov   ústavný   súd   na   základe   argumentu a simili (keďže volebný zákon túto otázku explicitne nerieši, ale ide o podobnú situáciu) zohľadnil   ustanovenie   §   38   ods.   3   volebného   zákona   aj   v   súvislosti   s   posudzovaním hlasovacích   lístkov,   na   ktorých   volič   okrem   zákonom   predpokladanej   platnej   úpravy hlasovacieho lístka spočívajúcej v zakrúžkovaní poradového čísla kandidáta urobil navyše ešte aj inú úpravu spočívajúcu v dokreslení akejkoľvek kresby na hlasovacom lístku (napr. kvietka alebo ďalšieho krúžka mimo poradových čísel kandidátov, prípadne číslice alebo čiary mimo poradových čísel kandidátov), ako aj prípad, keď volič okrem zakrúžkovania poradového čísla ním zvoleného kandidáta podčiarkol súčasne aj meno tohto kandidáta. Volebný zákon síce uvedenými spôsobmi upravené hlasovacie lístky neuznáva za platné, ale na druhej strane hlasovací lístok, na ktorom je v súlade so zákonom nielen zakrúžkované poradové číslo kandidáta, ale okrem toho napr. podčiarknuté aj jeho meno alebo na ktorom je dokreslená nejaká kresba, neoznačuje apriori za neplatný. Ak sa navyše podľa volebného zákona na prečiarknuté alebo dopísané mená akéhokoľvek druhu neprihliada, na základe argumentu podobnosti možno tiež dospieť k záveru, že sa neprihliada napr. ani na súčasné podčiarknutie mena inak riadne zakrúžkovaného kandidáta na hlasovacom lístku. Skúškou správnosti   takéhoto   prístupu   je   materiálne   chápanie   zákonnosti   a   ústavnosti   volieb   do orgánov   samosprávy.   Aplikované   materiálne   chápanie   pri   posudzovaní   platnosti hlasovacieho lístka vedie k celkom jednoznačnému záveru o platnosti aj takto upravených hlasovacích lístkov.

Vykonaním   prepočítania   hlasovacích   lístkov   bolo   okrem   iného   zistené,   že   vo volebnom okrsku č. 9 počet vo voľbách vrátených obálok je zhodný s počtom uvedeným v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 9, t. j. 590 obálok. Tiež bola zistená zhoda v počte vydaných   obálok,   t. j.   592   obálok.   Tento   počet   vydaných   obálok   však   súhlasil   iba   so záznamami v jednej kópii zoznamu oprávnených voličov, v ktorej bolo zaznačené, že voliť bolo 592 voličov, avšak z druhej identickej kópie zoznamu voličov vyplývalo, že voliť bolo 594   voličov,   pričom   porovnaním   obidvoch   kópií   zoznamov   voličov   boli   zistené   tieto nedostatky – pri poradovom č...   S. M... – v jednej kópii zoznamu voličov je začiarknutá a v druhej   nie   je,   č...   –   T.   J...   –   v jednej   kópii   zoznamu   voličov   začiarknutý   a   potom vyčiarknutý a v druhej nie je začiarknutý vôbec, č... – T. J... v jednej kópii zoznamu voličov je začiarknutý a v druhej nie je.

Vzhľadom na uvedené zistenia nesúhlasí celkový súčet 591 platných a neplatných hlasov s údajom uvedeným v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 9 o celkovom počte pri voľbách odovzdaných obálok (590 obálok).

Vykonaním prepočítavania vo volebnom okrsku č. 10 bolo zistené, že aj v tomto prípade, rovnako ako vo volebnom okrsku č. 9, nastala situácia, že nesúhlasí celkový súčet 410   platných   a neplatných   hlasov   s   údajom   uvedeným   v   zápisnici   okrskovej   volebnej komisie č. 10 o celkovom počte pri voľbách odovzdaných obálok (409 obálok).

V súvislosti   s kontrolou hlasovacích   lístkov ústavný súd   konštatuje, že okrskové volebné komisie č. 1 až č. 10 nepostupovali pri ich vyhodnocovaní jednotne. Podľa zistenia ústavného   súdu   napr.   okrskové   volebné   komisie   č.   1   a   č.   5   vyhodnotili   ako   neplatný hlasovací lístok, na ktorom bolo spolu s poradovým číslom kandidáta zakrúžkované aj jeho meno, zatiaľ čo napr. okrsková volebná komisia č. 2 takýmto spôsobom upravený hlasovací lístok uznala za platný. Obdobne napr. okrskové volebné komisie č. 1 a č. 2 vyhodnotili ako platný hlasovací lístok, na ktorom bolo zakrúžkované poradové číslo kandidáta a súčasne prečiarknuté poradové číslo druhého kandidáta, zatiaľ čo rovnako upravený hlasovací lístok vyhodnotila   napr.   okrsková   volebná komisia   č.   8 ako   neplatný. Vzhľadom   na   uvedený nekonzistentný   postup   jednotlivých   okrskových   volebných   komisií   pri   vyhodnocovaní platnosti   hlasovacích   lístkov   bol   ústavný   súd   nútený   nahradiť   posúdenie   ich   platnosti vlastným úsudkom, a to v zmysle už uvedených kritérií (v danom prípade ústavný súd uvedené úpravy hlasovacích lístkov považoval za platné).

Ústavný súd už v minulosti konštatoval (PL. ÚS 98/07), že ak by istý nedostatok v označení hlasovacieho lístku   spôsoboval u jedného kandidáta   neplatnosť hlasovacieho lístku, ale u protikandidáta by bol prehliadnutý, ústavný súd by musel nahradiť posúdenie platnosti vlastným úsudkom.

V rámci   predbežného   prerokovania   spojených   volebných   sťažností   sťažovateľov považoval   ústavný   súd   za   preukázané,   že   v prípade   minimálne   troch   hlasov   došlo ku skresleniu hlasov získaných kandidátmi na funkciu primátora mesta. Tieto tri hlasy boli príslušnou okrskovou volebnou komisiou (chybne) priradené v prospech odporcu. Už na základe tohto zistenia, keďže rozdiel hlasov medzi sťažovateľom v 1. rade a odporcom bol päť   hlasov,   bolo   potrebné   vyhovieť   sťažnosti   sťažovateľov.   Riadiac   sa   princípom sebaobmedzenia   a zdržanlivosti   (m.   m.   PL.   ÚS   3/09,   PL.   ÚS   95/2011)   nebolo   preto nevyhnutné podrobiť   ústavnému   prieskumu   ďalšie   účastníkmi   navrhované dôkazy.   Inak povedané, ústavný prieskum ďalších prípadných pochybení v rámci uskutočnených volieb sa javil ako neúčelný, keďže už na základe preukázanej disproporcie v troch volebných lístkoch bolo potrebné uskutočnené voľby považovať za neústavné. Napriek uvedenému ústavný súd zistil pri prepočítaní všetkých hlasovacích lístkov ďalšie volebné nedostatky spochybňujúce   platnosť   ďalších   hlasovacích   lístkov   (najmä   v súvislosti   s   rozdielnym posudzovaním   viacerých   ne/platných   hlasovacích   lístkov   vykazujúcich   zhodu/podobnosť okrskovými volebnými komisiami), a preto nebolo vhodné postupovať podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde, ale naopak bolo potrebné postupovať podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde a vyhlásiť voľby za neplatné.

O neústavnosti a nezákonnosti napádaných volieb svedčia nielen uvedené závery zistené   v   súvislosti   s kontrolou,   resp.   prehodnocovaním   platnosti,   resp.   neplatnosti hlasovacích lístkov, ale aj samotné zistenie o nezhode reálneho, prepočtom zisteného počtu „archivovaných“ platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre toho-ktorého kandidáta na post primátora mesta s ich počtom vyplývajúcim zo zápisníc okrskovej volebnej komisie č. 5, okrskovej volebnej komisie č. 9 a okrskovej volebnej komisie č. 10, čo vedie ústavný súd k záveru, že ide o taký závažný nedostatok pri zisťovaní volebného výsledku, ktorý mohol mať v konečnom dôsledku dopad aj na celkový počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných jednotlivým kandidátom na primátora mesta, a teda mohol mať reálny vplyv na výsledok napadnutých volieb, resp. v jeho dôsledku vzniká dôvodná pochybnosť, že výsledok napadnutých volieb neodráža skutočnú vôľu voličov. O pochybeniach pri sčítavaní hlasovacích   lístkov,   t. j.   pri   zisťovaní   volebného   výsledku,   svedčia   napokon   aj   zistenia o nezrovnalostiach v záznamoch voličov v okrskovej volebnej komisii č. 9.

Ústavným súdom zistené niekoľkonásobné porušenia volebného zákona [opakované (3x)   zistenie   nesprávneho   počtu   odovzdaných   hlasovacích   lístkov   a   taktiež   opakované zistenie   nesprávneho   vyhodnotenia   platnosti   hlasovacích   lístkov,   ako   aj   nedostatky v zoznamoch voličov] na základe ním vykonaného dokazovania majú takú intenzitu, že vo svojom súhrne reálne spochybňujú dosiahnutý výsledok volieb, a preto boli dôvodom na to, aby   ústavný   súd   v   súlade   so   všeobecnými   východiskami,   ktoré   uplatňuje   pri   svojom rozhodovaní o volebných sťažnostiach, uplatnil svoju právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona   o   ústavnom   súde   a   vyhlásil   voľby   primátora   mesta   konané   25.   júna   2011   za neplatné.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   už   uvedené   zistenia,   bez   nutnosti   zaoberať   sa, resp. vyhodnocovať aj ďalšie námietky sťažovateľov, sú vzhľadom na ich reálny a možný vplyv na výsledok napadnutých volieb dostatočným podkladom na rozhodnutie ústavného súdu o vyhlásení napadnutých volieb za neplatné [§ 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde], tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné stanovisko sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Ľubomíra Dobríka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 19. októbra 2011