znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 104/07-60

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   pléna 27.   júna 2007 o žiadosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   o vydanie   súhlasu   na   trestné stíhanie sudkyne Okresného súdu L. JUDr. E. K. podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 74e ods. 2 prvej vety a § 32 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, § 231 písm. j) Trestného poriadku a § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Ústavný súd Slovenskej republiky   d á v a   súhlas na trestné stíhanie sudkyne Okresného súdu L. JUDr. E. K., trvale bytom L., pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 pre skutok uvedený v žiadosti generálneho prokurátora   Slovenskej   republiky   č. k. VII/1   Gv   107/06-45   z 13.   novembra 2006.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 24. novembra 2006 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len   „generálny   prokurátor“)   z 13.   novembra   2006   o vydanie   súhlasu   na trestné   stíhanie sudkyne Okresného súdu L. (ďalej len „okresný súd“) JUDr. E. K. (ďalej len „sudkyňa“), bytom L., podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 74e ods. 2 prvej vety a § 32 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a s § 231 písm. j) Trestného poriadku a § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení   neskorších   predpisov   pre podozrenie   z trestného   činu   zneužívania   právomoci verejného   činiteľa   podľa   §   158   ods. 1   písm.   a)   zákona   č. 140/1961   Zb.   Trestný   zákon v znení   neskorších   predpisov   účinného   do   31. decembra   2005.   Skutok   mala   sudkyňa spáchať tým, že „ako sudkyňa Okresného súdu v L., ktorá mala pridelené na prejednanie a rozhodnutie nasledovné veci :

a) pod sp. zn. 8 P 180/2004, týkajúcu sa určenia otcovstva k Ing. J. H., trvale bytom B., na základe návrhu oznamovateľa Ing. J. H., trvale bytom B. zo dňa 18. 5. 2004, v zastúpení advokátkou JUDr. B. H., L. proti odporcovi, nebohému T. H., zomrelému dňa..., v rozpore s povinnosťami sudcu, ktoré jej vyplývali z ustanovenia § 30 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, rozhodla dňa 20. 7. 2004 rozsudkom, ktorým

b) osvedčila, že nebohý T. H. je starým otcom Ing. J. H., a to i napriek tomu, že neboli   splnené   zákonné   podmienky   pre   vydanie   takéhoto   rozhodnutia   vyplývajúce   z ustanovení § 1, § 2, § 3, § 19 a § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 51 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 55 a § 56 Zákona č. 94/1963 Zb. v znení neskorších predpisov

c) pod sp. zn. 8P 205/2004, týkajúcu sa určenia otcovstva k Z. I., trvale bytom Š., na základe návrhu Z. I.,... trvale bytom Š. zo dňa 18. 5. 2004 v zastúpení advokátkou JUDr. B. H., L., proti odporcovi, nebohému V. W., posledne bytom Š., zomrelému dňa..., v rozpore s povinnosťami sudcu, ktoré jej vyplývali z ustanovenia § 30 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, vo veci rozhodla dňa 8. 10. 2004 rozsudkom, ktorým osvedčila, že nebohý V. W. je otcom Z. I., hoci dôkazná situácia takýto postup neodôvodňovala, nakoľko neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia, vyplývajúce z ustanovení § 1, § 2, § 3, § 19 a § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 51 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 55 a § 56 zákona č. 94/1963 Zb. v znení neskorších predpisov

d)   pod sp.   zn.   8 P   309/04,   týkajúcu sa určenia   otcovstva   k nebohému   R.   T.,  ... zomrelému   dňa  ...   na   základe   návrhu   M.   T.,   rod.   P.,   nar.  ...,   trvale   bytom   Š.   zo   dňa 9. 11. 2004 v zastúpení advokátkou JUDr. B. H., L., voči odporcovi, nebohému grófovi Ľ. K., nar....   a zomrelému dňa..., v rozpore s povinnosťami sudcu, ktoré jej vyplývali z ustanovenia § 30 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, vo veci rozhodla dňa 19. 11. 2004 rozsudkom, ktorým osvedčila, že nebohý gróf Ľ. K. je otcom nebohého R. T.,   hoci   dôkazná   situácia   takýto   postup   neodôvodňovala,   nakoľko   neboli   splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia, vyplývajúce z ustanovení § 1, § 2, § 3, § 19 a § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 51 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 55 a § 56 zákona č. 94/1963 Zb. v znení neskorších predpisov

e) pod sp. zn. 8 P 3/2005, týkajúcu sa určenia otcovstva k nebohému Z. ,... na základe návrhu B. P., rod. B.,... trvale bytom Š. zo dňa 22. 12. 2004 v zastúpení advokátkou JUDr. B. H., L., proti odporcovi, nebohému grófovi K. F., zomrelému..., v rozpore s povinnosťami sudcu, ktoré jej vyplývali z ustanovenia § 30 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, vo veci rozhodla dňa 18. 1. 2005 rozsudkom, ktorým osvedčila, že nebohý K. F. je otcom nebohého Z. P.., hoci dôkazná situácia takýto postup neodôvodňovala, nakoľko neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia, vyplývajúce z ustanovení § 1, § 2, § 3, § 19 a § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 51 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 55 a § 56 zákona č. 94/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.“

Generálny prokurátor v žiadosti ďalej uvádza, že v uvedených právnych veciach, v ktorých   konala   a rozhodovala   sudkyňa,   s výnimkou   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 8 P 205/2004, podali návrhy na začatie konania osoby, ktoré neboli oprávnené na podanie takéhoto návrhu (§ 54 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine), pričom „...sudkyňa JUDr. E. K. vo všetkých inkriminovaných prípadoch rozhodovala o otcovstve iba na základe čestného prehlásenia osoby resp. osôb, nachádzajúcich sa v spise, bez ďalšej potreby vykonať dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdenia navrhovateľov a osôb ktoré podávali čestné prehlásenie ich výsluchom resp. zadovážením ďalších dôkazov. Vôbec sa nevysporiadala s rozpormi v obsahoch čestných prehlásení (...) určila otcovstvo nebohého domnelého otca k nebohému dieťaťu, o ktorom vedela, že bolo narodené za trvania manželstva jeho nebohej matky s iným mužom, k zapretiu otca v zmysle § 51 ods. 1 nedošlo a tento právny stav vylučoval určiť otcovstvo ďalšieho muža k tomu istému dieťaťu (dvojité otcovstvo). V prípade Ing. J. H. dokonca určila starootcovstvo, hoci Zákon o rodine určenie takéhoto statusu nepripúšťa. V spisoch sa nachádzajú rodné listy dieťaťa, ku ktorému bolo otcovstvo určované, z ktorých jednoznačne vyplýva, že dieťa má v rodnom liste zapísaného otca i matku. (...) sudkyňa určila v dvoch prípadoch otcovstvo nebohých domnelých otcov k nebohým deťom, kde zápis do rodného listu dieťaťa nie je možný z dôvodu, že i toto dieťa je už nebohé a v jednom prípade   určila   starootcovstvo,   pričom   sa   vo   výpovedi   vyjadrila,   že   toto   určenie   neplní žiadny účel, navrhovateľ podal návrh zrejme len z morálneho hľadiska. (...) Vo veci 8 P 180/2004 návrh na začatie konanie o osvojenie v mene Ing. J. H. podávala JUDr. B. H., právna zástupkyňa, ktorá ako zo spisu vyplýva, menovaného zastupovala aj v priebehu celého   konania   a   ktorej   boli   JUDr. E.   K.   doručované   aj   všetky   písomnosti.   V   originál spisovom materiály však absentuje plnomocenstvo, ktorým Ing. J. H. splnomocnil advokátku JUDr. B. H. na zastupovanie v konaní o osvojenie na Okresnom súde v L., Taktiež v spise absentuje rozhodnutie, ktorým sudkyňa domnelému otcovi ustanovila opatrovníka v zmysle § 55 Zákona o rodine č. 94/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. (...) Sudkyňa JUDr. E. K. vo veci konala v rozpore s (...) ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko akceptovala JUDr. B. H. ako právnu zástupkyňu Ing. J. H., hoci v predmetnom spisovom materiály sa nenachádza žiadne takéto písomné splnomocnenie Ing. J. H., taktiež konala v rozpore s ustanovením § 55 Zákona o rodine č. 94/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko v zápisnici o pojednávaní zo dňa 20. júla 2004 je síce uvedená ako opatrovníčka I. A., zo spisu však nie je zrejmé, že menovaná bola ustanovená ako opatrovníčka nebohému domnelému otcovi. (...) Na základe takto vydaných rozsudkov JUDr. E. K. si vo všetkých štyroch prípadoch právni nástupcovia nebohých detí na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom po osobách, ktorých otcovstvo k nim bolo určené, a to v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 o navrátení vlastníctva   k   pozemkom.   Rozsudky   JUDr.   E.   K.   slúžili   na   preukázanie   právneho nástupníctva   a   tak   splnenie   podmienok   ustanovených   §   2   Zákona   č.   503/2003   Z.   z.   o navrátení   vlastníctva   k   pozemkom.   Ani   v jednom   prípade   navrhovateľ   nepožiadal   na základe vydaného rozhodnutia JUDr. E. K. o zmenu v rodnom liste dieťaťa ale cieľom bolo neoprávnené získanie majetkového prospechu“.

Sudkyňa   sa   k veci   vyjadrila   písomne   podaním   z 2.   januára   2007   doručeným ústavnému súdu 9. januára 2007, v ktorom uviedla:

«Generálny prokurátor Slovenskej republiky žiadal o vydanie mojej osoby na trestné stíhanie, ktorého som sa mala dopustiť vydaním rozhodnutí - rozsudkov o určení otcovstva. K samotným rozhodnutiam považujem za potrebné uviesť, že predmetné veci mi ako sudkyni   Okresného   súdu   v   L.   boli   pridelené   elektronickou   podateľňou,   o   veciach   som rozhodla na základe predložených listinných dôkazov o pravostí ktorých som nemala dôvod pochybovať. Pri svojom rozhodovaní som sa stotožnila s procesným postupom, aký použili v obdobných prípadoch aj iní sudcovia Okresného súdu v L.. Vo veciach   sú v súčasnosti podané mimoriadne opravné prostriedky, o jednom z nich už aj Najvyšší súd SR rozhodol.

Mám   za   to,   že   nevyhnutnou   podmienkou   udelenia   súhlasu   na   trestné   stíhanie   je skutočnosť, že na trestné stíhanie pre skutok, ktorý má byť jeho predmetom, sa nevzťahuje imunita sudcu, ktorá by znamenala jeho vyňatie z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní   a   neprípustnosť   trestného   stíhania   (podľa   príslušných   ustanovení   Trestného poriadku).

Dôvodom na odopretie súhlasu na trestné stíhanie sudcu všeobecného súdu by bolo, ak by plénum došlo k záveru, že sudcu treba chrániť pred zneužitím práva stíhať pre trestné činy   a   priestupky,   používaním   nátlaku   prostriedkami   trestného   konania,   používaním donucovacích   prostriedkov,   na   ktoré   sú   oprávnené   orgány   výkonnej   moci.   Okrem uvedeného dôvodu jednou z najdôležitejších garancií nezávislosti funkcie sudcu je dôsledná ochrana jeho imunity pri výkone funkcie pri jeho vlastnom rozhodovaní.

Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity ustanoví zákon. Podľa §-u 29a   ods.   1   Zákona   č.   385/2000   Z.   z.   o   sudcoch   a   prísediacich   a   o   zmene   a   doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   za   rozhodovanie   nemožno   sudcu   ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Skutok,   ktorý   má   byť   predmetom   trestného   stíhania   je   mojou   rozhodovacou činnosťou a môj podľa tvrdenia generálneho prokurátora protizákonný postup je podľa môjho názoru plne subsumovateľný pod ustanovenie §-u 29a ods. 1 Zákona o sudcoch a prísediacich.

Osobne   mojou   výpoveďou   na   neverejnom   zasadnutí   Pléna   ústavného   súdu   som pripravená   v   podrobnostiach   objasniť,   že   v   tomto   prípade   sa   jedná   predovšetkým   o opakované a sústavné používanie nátlaku prostriedkami trestného konania na moju osobu s cieľom dosiahnuť môj postih resp. diskreditáciu mojej osoby.

Poukazujúc   na   horeuvedené   skutočnosti   zdvorilo   žiadam   týmto   ctené   Plénum ústavného súdu, aby Ústavný súd súhlas na trestné stíhanie mojej osoby v predmetnej veci odoprel.

Zároveň týmto úctivo oznamujem, že mám záujem vyjadriť sa vo veci aj ústne na neverejnom zasadnutí.»

Na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu 18. apríla 2007 doplnila sudkyňa svoje vyjadrenie k žiadosti generálneho prokurátora uvedúc:

« Na   okresnom   súde   v L.   vo   veciach   určenia   otcovstva   rozhoduje   podľa   rozvrhu práce viac civilných sudcov a tým sa vylučuje možnosť ovplyvňovania prideľovania spisov. Všetky   podania,   ktoré   sú   súdu   doručené,   sú   prideľované   bez možnosti   a ovplyvňovania a vôle   sudcu   elektronickou   podateľňou.   Jednoznačne   a principiálne   vyhlasujem,   že v predmetných   veciach   som   prišla   do   úradného   styku   len   s JUDr.   B.   H.,   ako   právnou zástupkyňou   navrhovateľov.   Osoby,   ktoré   sa   vyskytujú   v jednotlivých   prípadoch,   tieto nepoznám. Nikdy som sa s nimi fyzicky nestretla a nikdy som s nimi ani nebola, ani nie som v žiadnom   kontakte.   V každom   jednotlivom   prípade   bol   uznesením   ustanovený   v zmysle zákona do konania opatrovník. (...) Jednotlivé návrhy - podania som si nedávala do jednej súvislosti,   tieto   napadli   v dlhšom   časovom   odstupe   a nepovažovala   som   ich   za   nič mimoriadne. (...) Podľa môjho právneho názoru pri jednotlivých sporných rozhodnutiach kvantitou,   kvalitou   dôkazov,   konštatovaním   obsahu   všetkých   písomností   a listín, predložených a uvedených v konaní, ktoré boli riadne úradne overené plne postačili k mojej rozhodovacej činnosti v týchto veciach. Žiadne iné dôkazy v jednotlivých konaniach neboli navrhnuté. (...) Nekonala som v úmysle a to ani len v nepriamom spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Predmetné rozhodnutia neboli majetkového   charakteru   a ani   nebolo   možné   získať   na základe   takýchto   rozhodnutí majetkový prospech, keďže vzhľadom na uplynutie premlčacej doby (§ 486 Obč. zák.) nie je možné si platne uplatňovať dedičské nároky proti ostatným dedičom resp. štátu, ktorý by prevzal prípadnú odúmrť a taktiež ani reštitučné nároky a to ani podľa reštitučnej novely - Zákona č. 503/2003 Z. z., pretože majetok osôb určených za otca v jednotlivých prípadoch bol   týmto   osobám   odňatý   na   základe   „Benešových   dekrétov“,   a tak   ani   do   budúcnosti nepripadá do úvahy uplatňovanie majetkových práv oprávnených osôb, (...). Skutok, pre ktorý žiada generálny prokurátor súhlas na moje trestné stíhanie, spadá v plnom rozsahu do   rámca   mojej   rozhodovacej   činnosti   a môj   podľa   tvrdenia   generálneho   prokurátora protizákonný postup je podľa môjho názoru plne subsumovateľný pod ustanovenie §-u 29a ods. 1 Zákona o sudcoch a prísediacich. Zdvorile preto žiadam Plénum ústavného súdu, aby Ústavný súd súhlas na trestné stíhanie mojej osoby v predmetnej veci odoprel.»

Sudkyňa taktiež uviedla, že zo strany Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) je „... robený nátlak... na celú moju rodinu a od roku 2003 na mňa...“, a to v súvislosti s trestným konaním týkajúcim sa jej uja vedeným Krajským súdom v Nitre, v súvislosti s ktorým bolo podané podanie adresované pôvodne ministrovi vnútra, posúdené príslušným orgánom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako trestné oznámenie podľa § 158 ods. 1 Trestného poriadku (účinného do 31. decembra 2005) o podozrení zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa prokurátorom krajskej prokuratúry a postúpené   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) na ďalší postup.

Zástupca generálneho prokurátora na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu uviedol, že vo veci, v súvislosti s ktorou žiada generálny prokurátor ústavný súd o súhlas na trestné stíhanie sudkyne, koná úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý je nadriadený krajskej prokuratúre,   takže   akýkoľvek   svojvoľný   a nezákonný   zásah   alebo   nátlak   vo   vzťahu   k sudkyni zo strany krajskej prokuratúry je v danom prípade vylúčený. Zástupca generálneho prokurátora okrem iného ďalej uviedol: „Nezávislosť rozhodovania sudcu je limitovaná tým,   že   má   vychádzať   zo   zákona,   ale   pani   sudkyňa   rozhodla   contra   lege.   Rozhodla v prípadoch takým spôsobom, kde zákon možnosť, ako ona rozhodla, nepripúšťa. Určila starootcovstvo,   zákon   o rodine také   niečo   absolútne nepozná.   Rozhodla na základe iba čestných   vyhlásení,   ktoré   si   vzájomne   odporovali.   Vôbec   sa   nesnažila   tieto   rozpory odstrániť, naopak, celé to konanie vykazuje znaky dlhodobej plánovitosti a cielenosti, lebo vo všetkých tých prípadoch vystupuje jedna pani advokátka (...) všetci títo nástupníci si uplatnili v zmysle § 2 zákona č. 503/2003 Z. z.   navrátenie vlastníctva k pozemkom, lebo väčšinou   išlo   o určenie   otcovstva   po   šľachticoch.   To boli   grófi,   ktorí   mali   značné majetky,  ...   ani   jeden   z týchto   navrhovateľov   si neuplatnil   zmenu   na   matrike.   Všetci   to uplatnili iba voči majetku (...).

Ústavný súd na základe tajného hlasovania podľa § 32 ods. 3 zákona o ústavnom súde   rozhodol,   že   dáva   súhlas   na   trestné   stíhanie   sudkyne   pre   trestný   čin   zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 pre skutok uvedený v žiadosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   č. k. VII/1   Gv   107/06-45 z 13. novembra 2006.

Súhlas ústavného súdu umožňuje, aby o prípadnom trestnom stíhaní sudkyne ďalej rozhodovali príslušné orgány činné v trestnom konaní a nezávislý súd.

Ústavný súd napokon dodáva, že otázka, či je sudkyňa vinná zo spáchania skutkov napĺňajúcich znaky trestných činov, nemôže byť predmetom konania ústavného súdu podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy, ale iba trestného konania (PL. ÚS 32/05).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2007