znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 103/07-45

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   27. júna 2007 o žiadosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   z   19. júla 2006   sp. zn. VII/1 Gv 110/05   o   vydanie   súhlasu   na   trestné   stíhanie   sudkyne   Krajského   súdu   v B. JUDr. M. S., bytom B., podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 74e ods. 2 prvej vety a § 32 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, § 231 písm. j) Trestného poriadku a § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Ústavný súd Slovenskej republiky d á v a   s ú h l a s   na trestné stíhanie sudkyne Krajského súdu v B. JUDr. M. S., B., pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1 Trestného zákona (účinného do   31. decembra   2005)   vo   forme   pomoci   podľa   § 10   ods. 1   písm. c)   Trestného   zákona (účinného do 31. decembra 2005) a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252   ods. 1   písm. a)   a   ods. 2   Trestného   zákona   (účinného   do   31. decembra 2005) na skutkovom základe uvedenom v žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 19. júla 2006 sp. zn. VII/1 Gv 110/05.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2006 doručená   žiadosť   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny prokurátor“) z 19. júla 2006 sp. zn. VII/1 Gv 110/05 na základe čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) s poukazom na § 74e ods. 2 prvej vety a § 32 ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   § 231   písm. j)   Trestného poriadku a § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudkyne Krajského súdu v B. JUDr. M. S. (ďalej   len   „sudkyňa“),   B.,   pre   skutky   právne   kvalifikované   ako   trestný   čin   prijímania úplatku   a inej   nenáležitej   výhody   podľa   § 160   ods. 1   Trestného   zákona   [účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“)] vo forme pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

„1. po   tom,   čo   v   presne   nezistenej   dobe   v   roku   2003   obvinený   V.   G.,   konateľ spoločnosti G. s. r. o. B., žiadal od RNDr. J. M., riaditeľa spoločnosti D. s. r. o. úplatok - províziu zo zákazky, vo výške 80.000,-- Sk za zrealizované dielo - zateplenie bytového domu na   ulici   (...)   v B.,   v   ktorom   bytovom   dome   spoločnosť   G.   s. r. o.   B.   vykonáva   funkciu správcu a následne tento úplatok v presne nezistenej dobe v auguste v roku 2004 zvýšil na sumu 420.000,-- Sk z dôvodu, že požadoval úplatok za výstavbu nových podkrovných bytov v tomto   bytovom   dome,   ktoré   postavila   spoločnosť   D.   s. r. o.   doposiaľ,   JUDr.   M.   S. pri osobných   stretnutiach na   rôznych   miestach v B.   s RNDr.   J.   M.   a   obvineným V.   G. pomáhala   obvinenému   V.   G.   v   žiadaní   tohto   úplatku   a   to   najmä   tým,   že po tom, ako obvinený   V.   G.   opakovane   za   jej   prítomnosti   pri   stretnutiach   dňa   03. 11. 2004 a 04. 12. 2004   zotrval   na   predchádzajúcich   požiadavkách   na   vyplatenie   úplatkov za vykonané   zákazky,   JUDr. M.   S.   pri   rozhovore   presviedčala   RNDr. J.   M.,   že   pokiaľ požadované úplatky zaplatí, v budúcnosti získa od spoločnosti G. s. r. o. ďalšie zákazky na rôznych bytových domoch v B., ktoré spravuje spoločnosť G. s. r. o., pričom obvinený V. G. zabezpečí súhlas vlastníkov bytov v predmetných bytovkách s výberom spoločnosti D. s. r. o.   ako   zhotoviteľom   prác,   a   pri   rozhovore   medzi   uvedenými   osobami   dňa 11. 01. 2005 poskytla radu ako účtovnými dokladmi vykryť dohodnutú sumu,

2. v presne nezistenej dobe a to najneskôr od decembra 2003 previedla na seba príjem   z   trestnej   činnosti   spáchanej   inou   osobou   a   to   tak,   že   mala   vedomosť   o   tom, že obvinený V. G., konateľ spoločnosti G. s. r. o. B., vykonávajúcej správu bytov v Meste B. požaduje a prijíma úplatky od dodávateľov prác pre uvedenú spoločnosť, a to minimálne od RNDr. J. M., riaditeľa spoločnosti D. s. r. o., od ktorého za zateplenie bytového domu na ulici (...) v B. žiadal úplatok vo výške 30.000,-- Sk, za zateplenie pivníc na ulici (...) v B. žiadal úplatok vo výške 10.000,-- Sk, za zateplenie bytového domu na ulici (...) v B. žiadal úplatok vo výške 14.190,-- Sk, za zateplenie bytového domu na ulici (...) v B. žiadal úplatok vo   výške   60.000,-- Sk   a   za   zateplenie   bytového   domu   na ulici   (...)   v B.   žiadal   úplatok vo výške 80.000,-- Sk, ktorý následne zvýšil na sumu 420.000,-- Sk z dôvodu, že požadoval aj úplatok za výstavbu nových podkrovných bytov v tomto bytovom dome, ktorý postavila spoločnosť D. s. r. o., pričom obvinený V. G. tieto úplatky nepožadoval vo forme finančnej hotovosti, ale úplatky boli uhradené formou zateplenia rodinného domu v R. na ulici (...), ktorý je vo vlastníctve JUDr. M. S., s ktorou žil obvinený V. G. v spoločnej domácnosti, pričom   po   vykonaní   zateplenia   rodinného   domu   sa   JUDr.   M.   S.   aktívne   podieľala na zlegalizovaní úplatkov a to tým, že navrhla spôsob vykrytia financovania zatepľovacích prác na jej rodinnom dome jednak formou vystavenia faktúry č. (...) zo dňa 27. 12. 2003 spoločnosťou D.   s. r. o.   na sumu 216.000,-- Sk,   ktorou boli vykryté úplatky obvineného V. G. za úplatky, ktoré žiadal za zákazky na ulici (...), (...) a (...) a jednak formou vystavenia faktúry   zo   strany obvineného   V.   G.   za v   skutočnosti   nevykonané   práce pre   spoločnosť D. s. r. o. a vzájomného započítania tejto faktúry s faktúrou za zateplenie rodinného domu, pričom takto získaný príjem JUDr. M. S. užíva do dnešného dňa.“

K žiadosti boli pripojené prílohy:

- prvopisy   spisových   materiálov   evidovaných   vyšetrovateľom   Prezídia Policajného zboru,   Úradu   boja   proti   korupcii,   Odboru   boja   proti   korupcii   Stred   v B. pod sp. zn. PPZ-119/BPK-S-2004 a sp. zn. PPZ-57/BPK-S-2005,

- utajovaná príloha.

Generálny prokurátor vo svojej žiadosti poukázal na to, že:„Za účelom zistenia skutkového stavu veci v súlade so zásadami trestného konania (zásadou   objektívnej,   materiálnej   pravdy   a   vyhľadávacou   zásadou),   upravenými v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku, vyšetrovateľ v prípravnom konaní vykonal dôkazné   prostriedky   vo forme   výsluchu   svedkov   RNDr.   J.   M.,   Ing.   J.   T.,   zabezpečenia listinných   dôkazov   a   prvopisu   spisového   materiálu   v   trestnej   veci   obvineného   V.   G. evidovaného na Prezídiu Policajného zboru, Úrade boja proti korupcii, Odbore boja proti korupcii Stred v B. pod spisovou značkou PPZ-119/BPK-S-2004.

Hodnotením dôkazov získaných v procese dokazovania vykonaním pomenovaných dôkazných prostriedkom som ustálil skutkové zistenia, ktoré umožňujú prijať právny záver na   opodstatnenú   existenciu   skutkov   ako   dejov   v   objektívnej   realite   a   ich   zákonné subsumovanie pod znaky konkrétnych trestných činov.

Skutkové   zistenia   majúce   oporu   v   tzv.   usvedčujúcom   dôkaze   subjektívneho charakteru - výpovede svedkov RNDr. J. M., Ing. J. T. a dôkazoch objektívneho charakteru

- listinné dôkazy deklarujú nielen zákonnosť začatia trestného stíhania a pokračovania v ňom, ale zároveň umožňujú prijať aj dostatočne odôvodnený právny záver, že páchateľom trestných činov je JUDr. M. S., sudkyňa Krajského súdu v B.“

Keďže   rovnosť   ľudí   v dôstojnosti   i v právach   a účel   trestného   konania   vyjadrený v § 1 Trestného poriadku sú takými relevantnými princípmi právneho štátu a demokratickej spoločnosti, že ich aplikácia v konkrétnych trestných kauzách musí mať prioritný charakter vo   vzťahu   k uplatňovaniu   inštitútu   trestnoprocesnej   exempcie   sudcu   podľa   § 8   ods. 1 Trestného poriadku, generálny prokurátor požiadal ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudkyne.

V prílohe výzvy ústavného súdu z 13. septembra 2006 zaslal ústavný súd sudkyni žiadosť generálneho prokurátora z 19. júla 2006 sp. zn. VII/1 Gv 110/05 o vydanie súhlasu na   trestné   jej   stíhanie   s tým,   že   k tejto   žiadosti   môže   zaujať   písomne   stanovisko v desaťdňovej lehote a zároveň oznámiť, či sa chce vyjadriť ústne pred plénom ústavného súdu,   ktorého   pôvodný   termín   neverejného   zasadnutia   bol   stanovený   na 21.   september 2006.Reagujúc na uvedenú výzvu ústavného súdu sa sudkyňa k veci vyjadrila podaním zo 17. septembra 2006 doručeným ústavnému súdu 20. septembra 2006, v ktorom okrem iného uviedla:

«Po všetkých článkoch v printových médiách a televíznych šotoch som sa konečne dozvedela, čo mi je dávané za vinu. Aj keď konanie pred Ústavným súdom SR nemá za cieľ vyhodnocovať samotnú domnelú trestnú činnosť, určite chcem využiť svoje právo a vyjadrím sa pred plénom ústavného súdu ústne. Mám za to, že len týmto spôsobom môžem aspoň sčasti očistiť svoje meno ako osoby i ako sudcu v očiach sudcov Ústavného súdu SR. V   priebehu   posledných   mesiacov   som   bola   terčom   rôznych   mediálnych   káuz a zároveň   v   priebehu   posledných   rokov   bohužiaľ   i   obeťou   viacerých   trestných   činov. Preto je len na škodu, že v týchto prípadoch orgány činné v trestnom konaní zďaleka nie sú natoľko   usilovné   a   tejto   stránke   môjho   života   vonkoncom   nevenujú   takú   pozornosť, ako pre nich „atraktívnej“ trestnej činnosti sudcu. Bohužiaľ, tieto ataky sa prejavili okrem iného aj na mojom zdravotnom stave. Po dlhotrvajúcich zdravotných problémoch som bola dňa   30. 8. 2006   hospitalizovaná   na   internom   oddelení   v   nemocnici   (...)   v B.   až do 12. 9. 2006, kedy som bola prepustená do domáceho liečenia. Vzhľadom na to, že na deň 20. 9. 2006 som bola objednaná na ďalšie vyšetrenie v narkóze, je pravdepodobné, že až po ňom sa rozhodne o ďalšom lekárskom postupe a preto sa nemôžem na Vami stanovený termín   21. 9. 2006   zasadnutia   pléna   ústavného   súdu   dostaviť.   Doklad   o mojej práceneschopnosti zasielam v prílohe.

Aj keď tomu môj zdravotný stav v súčasnosti bráni, sama uvítam čo najrýchlejšie konanie. V záujme toho budem o ukončení môjho liečenia urýchlene informovať Ústavný súd SR a dostavím sa na jeho zasadnutie hneď, ako to bude možné.»

Dňa   29. januára 2007   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   sudkyne,   ktorým mu oznámila, že od 19. januára 2007 je aj napriek pretrvávajúcim zdravotným problémom práceschopná.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   požiadala   zároveň   o stanovenie   termínu na jej ústne vyjadrenie pred plénom ústavného súdu.

Nadväzne   na   to   bolo   nariadené   neverejné   zasadnutie   pléna   ústavného   súdu na 18. apríl 2007, na ktorom sudkyňa k žiadosti generálneho prokurátora uviedla:

«... návrh   generálneho   prokurátora   je   vykonštruovanou   vecou,   ktorá je civilnoprávnym sporom, o čom mám dôkazy, že je uplatnená aj žaloba. Nechcem sa, a tiež   si   myslím,   že na   to   sú   orgány   činné   v trestnom   konaní,   aby   jednoznačne   zaujali stanovisko,   či   som   sa   niečoho   dopustila   alebo   nie.   Ale   tri   alebo   štyri   fakty   musím povedať,  ...   zo spisu   určite   nevyplývajú.   Podľa   návrhu,   ktorý   som   dostala,   som   v spise nazrieť nebola. 14. 10., ak sa dobre pamätám, roku 2004, sú ITP-čka, resp. odposluchy, na ktorých je postavené to, čo som mala niečo spraviť, t. j. zlegalizovať nejaké príjmy z trestnej činnosti. Ja sa pýtam, ako je možné, že ten pán agent, doktor M., ktorý bol teda nasadený, začal mi vykonávať fasádu na dome v júli 2003, v decembri 2003 odišiel bez toho, aby dielo dokončil, fasádu dokončovali dve firmy, odmietol so mnou dohodnúť zmluvu akúkoľvek, mám podklady o tom, že dával návrhy nulových rozpočtov, ja dnes viem, že bol nasadený ako   agent   od počiatku,   on   ma   už   v roku   2003   nahováral   k tomu,   čo   mám   spraviť a čo nemám. Ale bohužiaľ to nikomu nevyšlo a táto kauza, ktorá tu je, je vykonštruovanou kauzou osem... 2. 2. t. r. uplynulo osem rokov od toho, ako ma politicky niekto perzekvuje v tomto štáte, ako ma niekto prenasleduje, a to sú všetko dôkazy, ktoré vám chcem dať, že vlastne   táto   kauza   je   výsledkom   práveže   toho,   že   súvisí   to   s mojou   rozhodovacou činnosťou, nakoľko postavila som sa (...) krajského súdu pánovi B., ktorý mi dával príkazy do súdnych spisov. Keď som mu povedala, že ja tak postupovať nebudem, tak mi... a nech mi dá príkaz písomne, začali invektívy, začalo prerozdeľovanie najťažších káuz od kolegov, začali v podstate... chronologicky by som všetko, ak môžem, ak mi dáte časový priestor, lebo pre mňa je to osem a pol roka života a hlavne môjho syna. Polícii, vyšetrovačiek, kde jednoznačne   polícia   v B.   koná   proti   mne.   Dnes   som   sem   prišla   s ochrankou,   ktorú   mi zabezpečil Úrad na ochranu ústavných činiteľov. Už za to obdobie od 6. 2. t. r. do dnešného dňa raz mi otvorili byt, sú so mnou všade, zamkýnala som ho, čiže to, čo sa dialo osem rokov   a (...)   polícia   tvrdila:   „S.   je   paranoik“;   jednoducho   to pokračuje.   Pred   dvomi týždňami zase mi synovi ukradli mobily... To sú skutky, ktoré sú jednoznačne psychickým nátlakom. Ja viem, že som vstúpila do kauzy R. a z tej všetko vyplýva. Prepojenie B. – L. je už   dneska   preukázané.   Ja   sa   čudujem   orgánom   činným   v trestnom   konaní,   prečo tu nepostupujú tak, ako by mali. Keďže pán B. a jeho syn mal predávať tú rašelinu a vyšlo to, a je tu doklad, kde to aj B. potvrdil. L. rašelinu mal predávať v tomto štáte S.? A keď sa nejaká S. postavila a zmarila im nejaký obchod, to znamená ju začne niekto perzekvovať spismi, potom ju dajú zabiť? No, je to otázne. L., obvinený z prípravy štyroch vrážd, ale zákulisie   je   trošičku   iné,   neviem,   či   ho   poznáte.   Stretla   som   sa s tými   vyšetrovateľmi. Neviem, či viete, ako to v podstate predtým bolo, že objednávka už bola pol roka predtým a medzi tými ľuďmi som figurovala. Len, bohužiaľ, ten, kto mal vraždy vykonať, tak ten spravil takú skutočnosť, že to šiel nahlásiť na polícii, čiže... a zobral peniaze od L. a ušiel. Preto on druhýkrát neplatil peniaze ako dopredu, ale až keď sa skutok stane. To sú všetko súvislosti,   ktoré   chronologicky   keby   som   dátumovo,   a doklady,   keď   vám   dám,   vám preukážu, že už nemali po čom inom siahnuť, len po tom, keďže nič nenašli, že vyrobili agenta, ktorému, som presvedčená, že odpustili jeho daňové úniky a podvody, ktorých sa dopustil aj na mňa, ale tu budem ďalej konať. Mám doklad o tom, že ma tento agent už po žiadosti o zbavení imunity vydieral. Síce orgány činné v trestnom konaní povedali, že to nie je trestný čin vydierania alebo prečin vydierania, ale uznali a postupujú to ako priestupok na šetrenie obvodnému úradu. Ja sa pýtam, ak ma niekto vydiera, no buď ma vydiera a je to prečin. Prečo potom pán major K., ktorý vyšetruje G., napísal také vyjadrenie, ako napísal, keď som dala trestné oznámenie, že ma ich agent vydieral, tak major K. sa začal zastávať svojho agenta a nepíše o tom, či išli na mňa odposluchy, to dáva jednou vetou, hoc jeho dotazujú, či som mala ITP-čka v tom čase vedené, ale on opisuje celý skutok, a to, ako S. bude medializovaná v súvislosti s kauzou G., dokonca mi policajný agent doktor M. povie, že P., t. j. (...), na nič inšie nečaká, iba ako ma ide diskreditovať a medializovať. To všetko v týchto   dokladoch   mám.   Dala   som   trestné   oznámenie   na   majora   K.   Samozrejme po lehotách, ktoré boli protizákonné a predĺžené, zase skutok sa nestal. Dala som sťažnosti, bránim sa, nemám šancu. Ja v B. nemám šancu, lebo je to všetko prepojené.»

V ďalšej časti svojho vyjadrenia sudkyňa tvrdila, že žiadosť generálneho prokurátora o vydanie   súhlasu   na   jej   trestné   stíhanie   súvisí   s trestným   oznámením,   ktoré   podala na bývalého predsedu Krajského súdu v B. Ľ. B. V súvislosti s tým poukázala na to, že:«Odvtedy   v podstate   začal   vystupovať   agent,   odvtedy   sa   mi   začali   otvárať   a dá sa povedať   každý   týždeň   nejaké   nové   skutočnosti   a dávam   do   pozornosti   jednu   vec. Je tu úradný záznam, ktorý podpísal aj B., kde sa mi vyhrážal zničením. Ale ten úradný záznam bol spísaný až ex post, kedy medzi štyrmi očami mi povedal: „Nerozchodíš to, teba zavrú, ty to nerozchodíš, ty zmija, ešte jeden kontext použiješ medzi mnou a L., uvidíš, čo s tebou bude, budem ťa perzekvovať...“. A to sa mi deje, to sa mi dialo a deje sa ďalej napriek tomu, že teraz mi štát, lebo teda... poskytli ochranu, ale neviem, kde to skončí.»

Na   preukázanie   uvedených   tvrdení   predložila   sudkyňa   fotokópie   listín   s tým, že ich dáva k dispozícii plénu ústavného súdu, aby sa s nimi oboznámil. Tieto materiály boli založené do spisu ústavného súdu, ktorého sú súčasťou.

Pokiaľ ide o prvý skutok uvedený v žiadosti generálneho prokurátora z 19. júla 2006 sp. zn. VII/1 Gv 110/05, namietala sudkyňa rozpory v časových údajoch uvádzajúc:«Ja   som   nikdy   v živote   počas   výstavby   domu,   keďže   som   bola   výlučný   vlastník, nepristúpila k tomu, aby som začala nejakú robotu s niekým bez zmluvy. Bohužiaľ, môj vtedajší priateľ pán G., ktorý sa s doktorom M. poznal, spravil takú vec, že ho doniesol a povedal: „Tohto roku fasáda bude spravená, M. ju robiť bude.“ Boli hádky, boli cirkusy, bolo všetko možné, ja som ho jednoducho chcela vyhodiť, napriek tomu doktor M. začal vykonávať toto dielo, podotýkam, že nikde v spise sa nenachádza, alebo v návrhu, zmienka, že mi dodal na začiatku materiál, t. j. polystyrén, ktorý som mu aj zaplatila, je tu aj faktúra, čo svedčí o tom, že vôbec nebolo niečo dopredu dohodnuté. Malo byť čiastkové plnenie, v rámci tohto prvého šanónu je aj žaloba, ako ma žaluje, mám dokonca nahrávku, ktorú súhlasil doktor M., že bude spravená za prítomnosti doktora K., ktorý ma zastupuje, lebo žaloba,   neviem,   kde   teraz   sa   nachádza,   B.   sa   dala   vylúčiť,   neviem,   ktorý   okresný   súd to dostal   pridelené,   proste   ešte   som   doklady   nedostala   a ja   tvrdím   a viem   jednoznačne preukázať, že je tu faktúra na sto... najsamprv návrh, kde mi dáva nulový cenový návrh, čo je úplne choré, 97 759,20 korún mi dodal polystyrén na zateplenie, ktorým mal robiť, je tu   doklad   o úhrade,   mám   originál.   Čiže   celkove   to,   čo tvrdí,   že   dopredu   niečo   bolo dohodnuté, nemohlo byť, lebo keby to tak bolo, tak nemôžem ja mať čiastkové plnenia. Ale keď už bežala kauza G. a keď ho zobrali do väzby, tak mi M. telefonoval a povedal, že je to fingovaná faktúra, do telefónu. Neviem, ja som spis nevidela, možno aj to ITP-čko tam bude. Ale ešte chcem povedať jednu podstatnú vec, čo predpokladám, že tam určite nebude. Mňa žiadal doktor M. o pomoc na súde, lebo mal firmu, ktorú dostal do konkurzu, a v rámci konkurzu si tú firmu chcel naspäť odkúpiť. Čiže prvý pokus predtým bol taký, že chcel odo mňa pomoc a bol mi núkať milión korún. Ja som o tom presvedčená, že aj na to mal ITP- čko, ale neviem, či by som ten zvukový..., teda záznam v spise našla. Tých pokusov bolo viac, on chcel, aby som šla s ním na dovolenku, on chcel neviem čo. Je pravda, že v tom októbri som si povedala, no tak teraz sa idem s tebou hrať tak, ako ty si sa so mnou hral. Čiže to, čo chcel, ja som sa s ním bavila. To je tak, ako keby dneska sme sa začali baviť, že si ideme neviem čo zariadiť, ale keď prišiel, že ideme robiť nejaké zmluvy, tak som povedala „o čom sa bavíme, pán doktor? Predsa ja som (...), ktorý vie, že vy nepreukážete rozsah prác, lebo zmluva nie je, dielo ste nedokončili, odišli“, museli sa strhávať, dve firmy dorábali, čiže spôsobil mi škodu 350 tisíc, dlažby, okná, čo všetko viem preukázať, ale to sa bude preukazovať v rámci toho súdneho konania, ktoré je na okresnom súde.»

Na   výsluchu   sudkyne   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   ústavného   súdu   konanom 18. apríla 2007 o žiadosti generálneho prokurátora prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   JUDr.   B.   Č.   (poverený   zastupovaním generálneho   prokurátora)   zotrval   na dôvodoch   písomnej   žiadosti   o vydanie   súhlasu na trestné   stíhanie   sudcu.   Oponoval   tvrdeniu   sudkyne,   že   by   v jej   prípade   malo ísť o konšpiračné konanie proti   jej osobe,   a uviedol,   že jej trestná   činnosť vyšla najavo iba náhodou v súvislosti s trestnou činnosťou jej druha. Zároveň poprel akúkoľvek spojitosť medzi skutkami uvedenými v žiadosti generálneho prokurátora o udelenie súhlasu na trestné stíhanie sudkyne a jej rozhodovacou činnosťou.

Sudkyňa napokon požiadala o možnosť reagovať na vyjadrenie zástupcu generálneho prokurátora,   pričom   nesúhlasila   s jeho   tvrdením,   že   jej   trestná   činnosť   vyšla   najavo v nadväznosti na trestnú činnosť jej druha. Upriamila pozornosť na to, že už v uznesení, ktorým bol jej druh vzatý do väzby, je uvedené, že všetky finančné prostriedky, ktoré mali byť získané z úplatkov za zákazky vykonané firmou jej druha, boli použité na financovanie prác na jej dome.

Ústavný súd na základe tajného hlasovania podľa § 32 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol, že dáva súhlas na trestné stíhanie sudkyne (vrátane vznesenia obvinenia) pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1 Trestného zákona vo forme pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona   a   trestný   čin   legalizácie   príjmu   z   trestnej   činnosti   podľa   § 252   ods. 1   písm. a) a ods. 2   Trestného   zákona   na   skutkovom   základe   uvedenom   v žiadosti   generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 19. júla 2006 sp. zn. VII/1 Gv 110/05.

Súhlas ústavného súdu umožňuje, aby o prípadnom trestnom stíhaní sudkyne ďalej rozhodovali príslušné orgány činné v trestnom konaní a nezávislý súd.

Ústavný súd napokon dodáva, že otázka, či je sudkyňa vinná zo spáchania skutkov napĺňajúcich znaky trestných činov, nemôže byť predmetom konania ústavného súdu podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy, ale iba trestného konania (PL. ÚS 32/05).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2007