znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 100/07-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   septembra   2008 v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza a Rudolfa Tkáčika   o sťažnosti   R.   T.,   H., zastúpeného advokátkou JUDr. M. B., R., za účasti M. S., H., zastúpenej advokátom JUDr. J.   S.,   K.,   pre   namietanú   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   H.   konaných 2. decembra 2006 takto

r o z h o d o l :

Voľby starostu obce H. konané 2. decembra 2006 v y h l a s u j e   z a   n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2006 doručená volebná sťažnosť R. T., H. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. B., R., za účasti M. S., H. (ďalej aj „zvolená starostka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. S., K., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce H. konaných 2. decembra 2006.

Uznesením ústavného súdu č. k. PL. ÚS 100/07-11 z 27. júna 2007 bola táto volebná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

1.   Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že: «...   Vo   voľbách   konaných   dňa   02. 12.   2006   som kandidoval   na   funkciu   starostu   obce   H.   O   tento   post   sa   vo   voľbách   uchádzali   dvaja kandidáti. Celkový počet platných odovzdaných hlasov pre kandidátov na starostu bol 125. Z toho som ja získal 59 hlasov, čo predstavuje 47,2 % z celkového počtu odovzdaných hlasov. Protikandidátka získala 66 hlasov. V zmysle § 60 ods. 1) písm. a) zákona č. 38/1993 Z.   z.   upresňujem,   že   z   dôvodov   uvedených   nižšie   napádam   zvolenie   protikandidátky   za starostku v obci H....

Mojím jediným protikandidátom bola odporkyňa, ktorá pôsobí vo funkcii starostky obce už štyri volebné obdobia. V čase pred konaním volieb mi niektorí obyvatelia našej obce   -   voliči   oznámili,   že   sa   im   starostka   (moja   protikandidátka)   prostredníctvom   jej sesternice E. S., bytom H., vyhrážala, že ak jej nedajú vo voľbách hlas, v prípade že bude opäť zvolená za starostku, nezaradí ich na zoznam nezamestnaných osôb zúčastňujúcich sa verejnoprospešných   prác   v   rámci   aktivačných   prác.   Tým   by   tieto   osoby   boli   ukrátené o aktivačný príspevok vo výške 1 900,- Sk mesačne, čo pre nezamestnané osoby predstavuje dôležitú časť ich príjmu. Tieto osoby potom z obavy pred uskutočnením vyhrážok volili za starostu obce moju protikandidátku.

O pravdivosti tohto tvrdenia a opodstatnenosti obáv občanov svedčí aj tá skutočnosť, že hneď po voľbách, dňa 04. 12. 2006 oznámila odporkyňa trom voličom, aby už nechodili na aktivačné práce. Dňa 05. 12. 2006 to oznámila štvrtej osobe.

Protikandidátka   vedome,   hrubým   spôsobom   a   aj   opakovane   porušovala   volebnú kampaň   a   to   protiústavným   a   protizákonným   konaním,   ktoré   ovplyvnilo   vôľu   občanov. Z titulu funkcie starostky obce zneužila svoje postavenie. Tým porušila jeden zo základných volebných princípov, deklarovaných aj článkom 30 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je právo občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov. Voličov totiž nepresviedčala svojím programom, schopnosťami či skúsenosťami, ale   ich   protizákonným   spôsobom   vydierala   a   vyhrážala   sa   im   v   konečnom   dôsledku spôsobením majetkovej ujmy (stratou nároku na aktivačný príspevok). Jej konanie podľa nášho   názoru   napĺňa   znaky   skutkovej   podstaty   trestného   činu   a   preto   v   súčasnosti zvažujeme aj podanie podnetu na trestné stíhanie.

Okrem toho sa mi ešte žiada uviesť, že protikandidátka sa už od rána zdržiavala vo volebnej   miestnosti   a   v   budove,   kde   sa   konali   voľby,   čo   mohlo   vyvolať   podozrenie z ovplyvňovania voličov pri hlasovaní. Podľa môjho názoru týmto konaním „demonštrovala svoju silu“. V čase o 09.37 hod. prevzala členka volebnej komisie moju písomnú sťažnosť na neustálu prítomnosť kandidátky na post starostu vo volebnej miestnosti. Keďže predseda volebnej komisie nápravu neurobil, túto skutočnosť som telefonicky oznámil zapisovateľovi Obvodnej   volebnej   komisii   v R.   pánovi   Z.   P.,   ktorý   do   volebnej   miestnosti   v H.   poslal kontrolný   orgán.   Po   vykonaní   nápravy   sa   protikandidátka   vo   volebnej   miestnosti   viac nezdržiavala....

Protikandidátka   vo   voľbách   získala   66   hlasov,   ja   som   získal   59   hlasov.   Rozdiel v počte hlasov bol 7. Keby som získal minimálne o štyri hlasy viac, pomer hlasov by bol 63 ku 62 hlasom v môj prospech. Som presvedčený, že keby protikandidátka nezneužila svoje postavenie verejného činiteľa a nezastrašovala voličov v úmysle získať ich hlasy, bol by som vo voľbách zvíťazil. Moje presvedčenie preukazujem pripojenými čestnými vyhláseniami troch občanov (ďalšie štyri pošlem dodatočne), ktorý vyhlásili, že by volili mňa, keby sa nebáli, že moja protikandidátka splní svoje vyhrážky. Tento počet občanov je z hľadiska výsledku   volieb   rozhodujúci.   Mám   vedomosti,   že   takto   ovplyvnených   občanov   je   viac, ostatní však neboli doposiaľ ochotní dosvedčiť to, z dôvodu, že protikandidátka v súčasnosti zastáva   funkciu   starostky   obce.   Mám   za   to,   že   protikandidátka   protiústavným   a protizákonným   spôsobom   ovplyvnila   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej spoločnosti a tak dosiahla iný výsledok volieb, než si voliči skutočne želali....

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a predložené dôkazy navrhujem, aby plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky po vykonanom dokazovaní vydal v zmysle § 63 ods. 1) písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. nasledovný nález:

Ústavný súd vyhlasuje voľby za starostu obce konané dňa 02. 12. 2006 v obci H. za neplatné.

Zároveň žiadam súd, aby v zmysle § 36 ods. 2) zákona č. 38/1993 Z. z. uložil protikandidátke povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania, a to vydaním nasledovného uznesenia

„M. S. je povinná uhradiť sťažovateľovi R. T. trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 5 848,- Sk, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.“»

2. Z vyjadrenia zvolenej starostky z 5. augusta 2007 doručeného ústavnému súdu 8. augusta   2007   vyplýva: «... Máme   za   to,   že   tvrdenia   sťažovateľa   sa   nezakladajú   na pravde.

Ako neúspešný kandidát na starostu obce H., sťažovateľ podal tieto tvrdenia účelovo a tendenčne, len s jediným cieľom, a to spochybniť priebeh a ústavnosť celých volieb na starostu obce.

Nezákonnosť   a   neústavnosť   vidí   sťažovateľ,   ako   vo   svojej   sťažnosti   uvádza, v porušení   čl.   30   ods.   1   a   4   Ústavy   SR,   ktorý   hovorí,   že   občania   majú   za   rovnakých podmienok   prístup   k   voleným   a   iným   verejným   funkciám.   Zároveň   poukázal   na   údajné „zastrašovanie“ voličov tým, že ich nezaradím do verejnoprospešných prác a tiež na to, že som sa mala protiprávne zdržiavať vo volebnej miestnosti a v budove, kde sa konali voľby. V tejto súvislosti poukazujeme na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/99 zo 17. februára 1999, kde bolo konštatované, že právo na prístup k voleným funkciám zaručené čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na úspech pri kandidovaní na konkrétnu funkciu.

Ako dôvod nezákonnosti sťažovateľ uvádza, že:

- došlo k „zastrašovaniu voličov“ a vyhrážala som sa prostredníctvom sesternice E. S. voličom, že ich nezaradím do verejnoprospešných prác,

- zdržiavala som sa vo volebnej miestnosti a v budove, kde sa konali voľby, čím som mala demonštrovať svoju silu,

ad.   1) Celý   problém   v   obci   H.   sa   odvíjal   od   toho,   že   miestna   volebná   komisia nezaregistrovala kandidátsku listinu SMK na poslancov obecného zastupiteľstva, pretože neobsahovala zákonom stanovené údaje.

Argumentácia o tom, že moja sesternica E. S. sa vyhrážala potenciálnym voličom a takto ich ovplyvnila sa nezakladajú na pravde. Nikdy som nemala a nemám sesternicu E. S. a meno E. S. sa ani nenachádza v evidencii obyvateľov obce H. ??!!.

Všetko   zrejme   súvisí   s   podnikateľskými   aktivitami   sťažovateľa   (prostredníctvom I. V.), ktorý v hostinci ešte v piatok večer pred voľbami nalieval alkohol a takto opakovane ovplyvňoval voličov.

Zároveň Ing. Š. F. a V. M. chodili osobne po domoch a „presviedčali“ voličov o tom, koho majú voliť!!!....

ad.   2)   Pokiaľ   ide   o   moju   účasť   vo   volebnej   miestnosti,   skutočnosti   uvádzané sťažovateľom nie sú pravdivé.

V miestnosti som sa zdržiavala výlučne len zo zákonných dôvodov - t. j. odovzdanie tlačív a miestnosti volebnej komisii. Aj kontrola nezistila žiadne porušenie zákona. Zo zápisnice zo zasadnutia miestnej volebnej komisie v obci H. je zrejmé ako toto zasadnutie   prebiehalo   -   čiže   tvrdenie   sťažovateľa   o tom,   že   došlo   k   ovplyvňovaniu   a zasahovaniu do činnosti, prípadne ovplyvňovaniu nie je pravdivá. Inak by sa to predsa muselo objaviť v zápisnici a zástupca pozorovateľov by na tom určite trval!!.

K tomu je ešte potrebné dodať, že počas celého volebného aktu bol vo volebnej miestnosti ako nestranný pozorovateľ zástupca SMK - MKP - pán Ing. Š. F. (zástupca tej istej   skupiny   ako   sťažovateľ)!!!.   Na   nič   podstatného   nepoukázal   a   ani   nežiadal   niečo zapísať do zápisnice. Naopak - podľa vyjadrenia členov volebnej komisie - bol to práve on, ktorý ešte vo volebnej miestnosti sa snažil ovplyvňovať voličov.

Keď došlo k sčítaniu hlasov,   požiadal predsedu komisie o otvorenie dverí a ani nepočkal na vyhotovenie zápisnice a volebnú miestnosť opustil....

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   a   tiež   na   základe   ustálenej   judikatúry Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že pre neplatnosť volieb do orgánov samosprávy musí dôjsť k závažným porušeniam Ústavy Slovenskej republiky a zákona, tvrdíme, že ústavná sťažnosť podaná sťažovateľom, v ktorej sa sťažuje na osobu starostky obce H., je účelovo a tendenčne namierená voči úspešnej kandidátke na post starostu obce H.

Pretože   sťažovateľ   nevie   preukázať,   že   by   úspešná   kandidátka   alebo   členovia miestnej volebnej komisie alebo členovia okrskových volebných komisií vedome a zámerne ovplyvnili   priebeh   a   tým   aj   výsledok   volieb,   čo   by   bolo   možné   považovať   za   závažné porušenie Ústavy a zákona, snaží sa s cieľom anulovať výsledok volieb ako celku, obviniť z nezákonnosti kandidátov.

Navrhujeme preto, aby Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa R. T., bytom H. zamietol.»

II.

A.

1.   Zo   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   o výsledku   volieb   do   obecného zastupiteľstva a starostu obce H. z 2. decembra 2006 podpísanej o 22.00 h vyplýva, že počet platných   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   pre   voľby   starostu   obce   bolo   125.   Zvolená starostka M. S. (ANO) získala 66 hlasov a sťažovateľ R. T. (SMK) získal 59 hlasov. Z tejto zápisnice,   ktorú   podpísalo   všetkých   päť   jej   členov,   napokon   vyplýva,   že „ďalej   boli prítomní pozorovatelia zo SMK-MKP“.

2. Zo sťažnosti, ktorú podal sťažovateľ 2. decembra 2006 o 09.37 h miestnej volebnej komisii okrem iného vyplýva: „... podávam sťažnosť na volebnú komisiu v obci H. za hrubé porušenie práv podľa § 36 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávy obcí... z dôvodu neuznania nominovaného pozorovateľa O. M. napriek tomu, že obvodná volebná komisia   v R.   na   svojom   zasadnutí   dňa   30. 11.   2006   vyhovela   žiadosti   vyslania pozorovateľov a prijala Uznesenie č. 1 z 30. 11. 2006.

Ďalšie   porušenie   sa   týka   prítomnosti   kandidátky   na   post   starostu   vo   volebnej miestnosti a v budove Obecného úradu,   kde sa konajú voľby,   čo by ako kandidátka na starostu mala vedieť a tiež aj volebná komisia ju na to mala upozorniť....“

3.1 Z čestného vyhlásenia voličky M. É. z 11. decembra 2006 vyplýva, že:„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bola E.   S.,   bytom H.,   sesternicou M.   S.,   kandidátky na post   starostu   obce H.   vyzvaná,   a to nasledovným spôsobom:  

... dňa 29. 11. 2006 od rodiny som dopočula, že keď nebudem voliť M. S., budem postihovaná v priebehu jej volebného obdobia.

Vo voľbách som potom nemohla slobodne rozhodnúť, koho by som volila, pretože som sa dôvodne obávala splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volila jej protikandidáta R. T.“

3.2 Z čestného vyhlásenia voličky E. Š. z 11. decembra 2006 vyplýva, že:„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bola E.   S.,   bytom H.,   sesternicou M.   S.,   kandidátky na post   starostu   obce H.   vyzvaná,   a to nasledovným spôsobom:  

... dňa 29. 11. 2006 od susedky som dopočula, že keď nebudem voliť M. S., budem postihovaná v priebehu jej volebného obdobia.

Vo voľbách som potom nemohla slobodne rozhodnúť, koho by som volila, pretože som sa dôvodne obávala splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volila jej protikandidáta R. T.“

3.3 Z čestného vyhlásenia voličky E. S. z 11. decembra 2006 vyplýva, že:„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bola E. S., bytom H., sesternicou M. S., kandidátky na post starostu obce H.   vyzvaná, a to nasledovným spôsobom:  

... dňa 28. 11. 2006 manžel mi povedal, že sa dopočul od rodiny, že keď nebudem voliť M. S., budeme vyčiarknutí zo zoznamu osôb na VPP.

Vo voľbách som potom nemohla slobodne rozhodnúť, koho by som volila, pretože som sa dôvodne obávala splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volila jej protikandidáta R. T.“

3.4 Z čestného vyhlásenia voliča Ing. R. S. z 12. decembra 2006 vyplýva, že:„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bol E. S.,   bytom   H.,   sesternicou   M.   S.,   kandidátky   na   post   starostu   obce   H.   vyzvaný,   a to nasledovným spôsobom:  

Dňa 28. 11. 2006 ma rodinný príslušníci varovali, že keď nebudem voliť M. S., budeme vyčiarknutí zo zoznamu osôb na VPP a budeme spolu s manželkou postihovaný počas jej volebného obdobia.

Vo voľbách som potom nemohol slobodne rozhodnúť, koho by som volil, pretože som sa dôvodne obával splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volil jej protikandidáta R. T.“

3.5 Z čestného vyhlásenia voliča M. M. z 12. decembra 2006 vyplýva, že:„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bol E. S.,   bytom   H.,   sesternicou   M.   S.,   kandidátky   na   post   starostu   obce   H.   vyzvaný,   a to nasledovným spôsobom:  

Dňa 26. 11. 2006 mi manželka povedala, že v ten istý deň bola u nás v dome... M. S., ktorá sa vyhrážala, že keď nebudem voliť M. S., budeme vyčiarknutí zo zoznamu osôb na VPP a budeme postihovaný aj počas jej volebného obdobia.

Vo voľbách som potom nemohol slobodne rozhodnúť, koho by som volil, pretože som sa dôvodne obával splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volil jej protikandidáta R. T.“

3.6 Z čestného vyhlásenia voličky V. M. z 12. decembra 2006 vyplýva, že:„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bola E.   S.,   bytom H.,   sesternicou M.   S.,   kandidátky na post   starostu   obce H.   vyzvaná,   a to nasledovným spôsobom:  

Dňa 26. 11. 2006... E. S. ma navštívila u nás doma, s tým, že sa mi vyhrážala a to spôsobom, že keď nebudeme voliť M. S., budeme spolu s manželom vyčiarknutí zo zoznamu osôb na VPP a budeme postihovaný počas jej volebného obdobia.

Vo voľbách som potom nemohla slobodne rozhodnúť, koho by som volila, pretože som sa dôvodne obávala splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volila jej protikandidáta R. T.“

3.7 Z čestného vyhlásenia voličky B. P. z 12. decembra 2006 vyplýva, že:„... týmto čestne prehlasujem, že pred voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 som bola E.   S.,   bytom H.,   sesternicou M.   S.,   kandidátky na post   starostu   obce H.   vyzvaná,   a to nasledovným spôsobom:  

... dňa 29. 11. 2006 starká mi volala, že keď nebudem voliť M. S., budeme vyčiarknutí zo zoznamu osôb na VPP.

Vo voľbách som potom nemohla slobodne rozhodnúť, koho by som volila, pretože som sa dôvodne obávala splnenia vyhrážok zo strany starostky obce.

V opačnom prípade by som volila jej protikandidáta R. T.“

4. Zvolená starostka 24. júla 2007 zaslala ústavnému súdu toto oznámenie:„Oznamujem Vám, že meno E. S. sa nenachádza v evidencii obecného úradu. Ďalej prehlasujem, že žiadnu sesternicu menom E. som nikdy nemala a nemám.“

5. Z čestného vyhlásenia z 25. júla 2007, ktoré doručila ústavnému súdu zvolená starostka, vyplýva, že:

„Podpísaná   A.   O.,   bytom   H.,   čestne   vyhlasujem,   že   pred   komunálnymi   voľbami v roku 2006 ma navštívil p. Ing. Š. F. a V. M., ktorí sa mi vyhrážali, že musím voliť aj s celou rodinou R. T., lebo inak bude zle.“

6. M. S. a K. M., ktoré boli zamestnané na obecnom úrade ako koordinátorky, tiež zaslali - prostredníctvom zvolenej starostky - ústavnému súdu rovnaké čestné vyhlásenie z 25. júla 2007:

„... čestne vyhlasujem, že šiesti občania, ktorý neboli zobraní v januári na aktivačné práce si neplnili svoje pracovné povinnosti, ktoré odôvodnili tým, že po voľbách im už ja nebudem rozkazovať.“

7. Napokon prostredníctvom zvolenej starostky boli ústavnému súdu doručené čestné vyhlásenia z 23. júla 2007 a 24. júla 2007 rovnakého znenia:

„Podpísaná...   potvrdzujem,   že   starostka   obce   M.   S.   pred   komunálnymi   voľbami konanými dňa 02. 12. 2006 ma nevydierala a nevyhrážala sa mi, že ak jej vo voľbách nedám svoj hlas nezoberie ma na verejnoprospešné práce.“

Uvedené čestné vyhlásenia overene podpísali: B. P. (ktorá inak podpísala aj čestné vyhlásenie opačného znenia, pozri bod 3.7), I. K., A. O., K. B., A. S., H. O., I. B., E. M., V. S., V. O., J. L., B. T., O. O., F. L., M. V., T. V., I. B., A. R., K. L., M. K., D. M., M. O., D. G., J. V., J. O., O. M. a J. H.  

B.

Plénom ústavného súdu poverený sudca spravodajca vykonal na Obecnom úrade v H. 2. júna 2008 výsluchy svedkov. Pri výsluchoch boli osobne prítomní sťažovateľ a zvolená starostka. Právni zástupcovia účastníkov konania svoju neúčasť ospravedlnili.

Z výpovede   svedkyne   H.   O.,   ktorá   bola   predsedníčkou   okrskovej   (a zároveň miestnej)   volebnej   komisie,   vyplýva,   že   voľby   prebiehali   bez   vážnych   nedostatkov. Prihlásili sa dvaja pozorovatelia, a to Ing. Š. F. a E. M., komisia však pripustila prítomnosť iba jedného pozorovateľa. Títo sa napokon striedali vo volebnej miestnosti. Cez deň bol prítomný Ing. Š. F. a v podvečer prišiel E. M. Pri sčítavaní hlasov boli prítomní obaja pozorovatelia. Práve preto, že za pozorovateľa bol pripustený iba jeden z menovaných, bola podaná   sťažnosť   na   obvodnú   volebnú   komisiu,   ktorej   člen   Z.   P.   sťažnosť   vyšetril telefonicky   a dospel   k záveru,   že   nedošlo   k pochybeniu   okrskovej   volebnej   komisie. Svedkyňa ešte poznamenala, že volebná komisia dostala ešte jednu sťažnosť na to, že pani starostka   sa   údajne   zdržiavala   vo   volebnej   miestnosti.   Túto   sťažnosť   prišli   prešetriť   aj z okresnej volebnej komisie, pretože ju dostali aj oni, ale podľa predsedníčky okrskovej volebnej komisie nenašli žiadne nedostatky.

Svedkyňa I. K. uviedla, že bola členkou volebnej komisie. Voľby prebiehali pomerne pokojne, kým Ing. Š. F. nepodal sťažnosť. Potom prišli prešetriť túto sťažnosť a zistili, že nie sú nedostatky. Podľa jej názoru, volebná komisia nepripustila oboch pozorovateľov z toho dôvodu, lebo H. je malá obec, naraz neprišlo veľa voličov, a okrem toho pri sčítavaní hlasov boli obidvaja prítomní a mohli kontrolovať výsledky volieb. Podľa jej názoru pred voľbami zo strany sťažovateľa boli rozdávané salónky, ona však z týchto nedostala.

Svedok Z. P. uviedol, že bol ustanovený za zapisovateľa obvodnej volebnej komisie. Mal informácie o tom, že SMK chcela v novembri 2006 delegovať na voľby do obecného zastupiteľstva a za starostu obce H. pozorovateľa Ing. Š. F. Obvodná volebná komisia túto žiadosť   prerokovala   a odporučila   miestnej   volebnej   komisii,   aby   v súlade   s uznesením Ústrednej   volebnej komisie tohto pozorovateľa pripustila k voľbám. Členovia   obvodnej volebnej komisie boli „v teréne“ v deň volieb a zistili, že miestna volebná komisia uvedené odporúčanie   vzala   na   vedomie.   Ďalšie   sťažnosti   vo   vzťahu   k obecným   voľbám   v H. nezaznamenali, ale dodal, že ani by nemali kompetenciu tieto sťažnosti riešiť.

Z výpovede   svedka   Ing.   Š.   F.   vyplýva,   že   bol   pozorovateľom   pri   voľbách   do obecného zastupiteľstva a na starostu obce H., pričom zastupoval občianske združenie. Ako pozorovateľ považoval za dôležité byť prítomný, pretože v komisii nebol nikto zo SMK, za ktorú   chcel   tiež   kandidovať   za   poslanca   obecného   zastupiteľstva,   avšak   došlo k nedorozumeniam,   a preto   napokon   kandidovať   nemohol.   Okrem   toho   sa   stal pozorovateľom z dôvodu, že vo volebnej komisii boli rodinní príslušníci starostky, tak ako aj počas ostatných volieb. Ráno okolo 8.30 h sa dozvedel, že vo vedľajšej miestnosti sa zdržiava starostka. Túto skutočnosť avizoval telefonicky sťažovateľovi, ktorý sa potom na to sťažoval. Napokon poukázal na to, že starostka obce sa zdržiavala vo vedľajšej miestnosti celý   deň,   pripravovala   raňajky   a pre   volebnú   komisiu   doniesla   aj   obed   a večeru.   Táto skutočnosť je v dedine všeobecne známa. On od sťažovateľa žiadne salónky nedostal a ani ich neroznášal, resp. vôbec o nich nevie.

Z výpovede svedkyne E. R. a pripomienok účastníkov konania vyplynulo, že túto svedkyňu považovali voliči podpisujúci čestné vyhlásenia sťažovateľovi (pozri bod 3.1 až 3.7) za „E. S., sesternicu M. S.“. Menovaná svedkyňa však uviedla, že nie je v žiadnom príbuzenskom   pomere   s účastníkmi   konania,   je   susedkou   zvolenej   starostky.   Svedkyňa poprela, že by niektorým voličom „sprostredkovávala vyhrážanie“, že pokiaľ nebudú voliť M.   S.,   nebudú   zaradení   na   aktivačné   práce.   Jedine   s jednou   voličkou   bola   pred komunálnymi voľbami v kontakte, a to s V. M., s ktorou si „ozrejmili“ iba to, že na ňu „vymýšľala špinavosti“. Podľa   svedkyne pani V. M. ešte aj v deň volieb chodila robiť kampaň.   Nie   je   pravdou,   čo   uvádzala   svedkyňa   M.   É.   vo   svojom   čestnom   vyhlásení. Vypočutá svedkyňa trvala na konfrontácii s menovanou svedkyňou. Napokon dodala, že ona salónky od sťažovateľa nedostala, iba počula, že v kampani boli rozdávané. Pravdou je, že aj od obecného úradu dostali salónky, ale na Vianoce, a to dôchodcovia nad 60 rokov.

Pred výsluchom svedkyne M. É. bolo prečítané jej čestné vyhlásenie z 11. decembra 2006 (bod 3.1), na čo svedkyňa uviedla, že zotrváva na tomto svojom čestnom vyhlásení, a dodala, že ľudia, ktorí robili kampaň pre starostku, uvádzali, že ak ju nebudeme voliť, tak z toho budeme mať nevýhody. Konkrétne to bola E. R., susedka starostky, ktorá chodila po dedine. Na otázku zvolenej starostky svedkyňa uviedla, že aj keď sú voľby tajné, bála sa voliť   sťažovateľa.   Dodala   tiež,   že   na   Vianoce   od   starostky   dostali   salónky,   ale   od sťažovateľa nič nedostala, ani nebol za ňou a nenaliehal, aby ho volila.

Pri vykonanej konfrontácii medzi svedkyňou M. É. a svedkyňou E. R. obe svedkyne zotrvali v plnom rozsahu na svojich pôvodných výpovediach. Na požiadavku svedkyne R., aby svedkyňa É. uviedla aspoň jednu osobu, u ktorej bola ovplyvňovať voličov, oslovená odvetila, že to bolo napríklad u V. M., keď jej doniesla „koštovku zo zabíjačky“. Svedkyňa R. uviedla, že to nie je pravda.

Pred výsluchom svedkyne V. M. bolo prečítané jej čestné vyhlásenie z 11. decembra 2006 (bod 3.6), na čo svedkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho čestného vyhlásenia, a dodala, že svedkyňa E. R. prišla do ich domu a „priniesla hurky a klobásy“ pre jej svokru. Menovaná svedkyňa povedala, že to poslala pani starostka, a spýtala sa, koho budú voliť vo voľbách. Vytýkala jej, že ich celá dedina odsudzuje, že ako Slovenka bude voliť Maďara, a vyhrážala sa, že to bude mať zlé následky, pretože ich starostka v prípade zvolenia nezoberie na verejnoprospešné práce. Svedkyňa ešte dodala, že jej manžel bol tak nahnevaný, že hodil vedro o stenu domu. Ďalej uviedla, že v pondelok po voľbách sa zišli všetci   robotníci   v požiarnej   zbrojnici,   ktorí   chodili   na   verejnoprospešné   práce,   a tam starostka vyhlásila, že «môjho manžela a mňa ako druhú nezoberie do verejnoprospešných prác, pretože sme vykonali „špinavú prácu“ pred voľbami, lebo sme roznášali letáky». O rozdávaní   salóniek   pred   voľbami   svedkyňa   nemala   vedomosti.   Svedkyňa   napokon uviedla, že napriek tomu, že nikto nevie, kto koho volí, a nevedela to ani pani starostka, nezobrala ju ani jej manžela na aktivačné práce.

Pred výsluchom svedka M. M. bolo prečítané jeho čestné vyhlásenie z 11. decembra 2006 (bod 3.5), na čo svedok uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho čestného vyhlásenia,   a dodal,   že   voľby   boli   v sobotu   a už   v pondelok   sme   chceli   nastúpiť   na verejnoprospešné práce, avšak „bol som prvý, ktorý vyletel“. O tejto skutočnosti   neskôr potreboval doklad z dôvodu, že je „polovičný invalidný dôchodca“, takýto doklad mu bol vystavený, avšak konkrétny dôvod, prečo s ním nebude uzatvorená nová zmluva o vykonaní verejnoprospešných prác, tam uvedený nebol. Podľa svedka sa tieto skutočnosti týkajú aj jeho manželky V. M..

Pred výsluchom svedkyne E. Š. bolo prečítané jej čestné vyhlásenie z 11. decembra 2006 (bod 3.2), na čo svedkyňa uviedla, že „čo som podpísala som iba počula“. Pána T. považuje za mladého človeka s veľkým a dobrým srdcom, ale inak nemá výhrady ani proti zvolenej starostke, viac sa vyjadrovať k tejto veci nemôže a ani nebude. Na otázku zvolenej starostky,   prečo   sa   bála   voliť   sťažovateľa,   keď   voľby   sú   tajné,   svedkyňa   nevedela odpovedať, uviedla len, že „volič volí toho, koho chce“.

Pred výsluchom svedkyne E. S. bolo prečítané jej čestné vyhlásenie z 11. decembra 2006 (bod 3.3), na čo svedkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho čestného vyhlásenia, a dodala, že už týždeň pred voľbami, keď pripravovala chlebíčky na prezentáciu sťažovateľa,   bolo   povedané,   že   z tohto   bude   zle.   Dopadlo   to   tak,   že   boli   vyradení z evidencie osôb   na verejnoprospešné práce.   Zmluvy sa   končili koncom   decembra a od 1. januára 2007 s ňou a s jej manželom už neboli obnovené. Svedkyňa ďalej uviedla, že od roku 2002 nemala žiadne napomenutie ani sa nestalo, že by nenastúpila do práce. Suma 3 800 Sk im ako štvorčlennej rodine chýbala, preto boli za starostom v Č., odkiaľ pochádza, ktorý   ich   zamestnal   na   verejnoprospešné   práce.   Neskôr   ich   zamestnal   sťažovateľ. O rozdávaní saloniek sťažovateľom svedkyňa nemá vedomosti, počula to prvýkrát.

Pred   výsluchom   svedka   Ing.   R.   S.   bolo   prečítané   jeho   čestné   vyhlásenie z 11. decembra   2006   (bod   3.4),   na čo   svedok   uviedol,   že   zotrváva   na   svojom   čestnom vyhlásení, a dodal, že po voľbách boli obaja vyradení z verejnoprospešných prác tak, ako to uviedla   jeho   manželka.   Ďalej   dodal,   že   pred   voľbami   boli   oslovení,   či   by   nepomohli pripraviť   občerstvenie   pri   prezentácii   sťažovateľa,   s čím   aj   súhlasili.   Brat   so   švagrinou neprišli, povedali, že z toho bude zle. Dňa 3. decembra 2006 starostka obce povedala, že nepredĺži s nami zmluvu o vykonaní verejnoprospešných prác. Pokiaľ ide o dôvody, najprv to malo byť, že svedok nechce pracovať, teraz „je to už alkohol, a neviem čo všetko sa ešte vymyslí“, poznamenal svedok. Inak, pokiaľ by to bol alkohol, tak podľa svedka možno zostanú na týchto prácach šiesti.

Na otázku sťažovateľa, či bol nejaký záznam o tom, že by bol svedok pod vplyvom alkoholu   počas   výkonu   verejnoprospešných   prác,   svedok   uviedol,   že   žiadny   záznam o alkohole ani o tom, že by odmietol nastúpiť, alebo by bol poslaný domov, nie je.Svedok na otázku zvolenej starostky, že keď sú voľby tajné, prečo by sa obával voliť svojho   kandidáta,   udáva,   že   aj   tak   by   vedeli,   koho   volil,   pretože   už   pri   prezentácii sťažovateľa tu zvolená starostka mala „špiónov“, ktorí vedeli, kto chce koho voliť. Pred výsluchom svedkyne B. P. bolo prečítané jej čestné vyhlásenie z 12. decembra 2006 (bod 3.7), na čo svedkyňa uviedla, že: „Netrvám na čestnom vyhlásení, ktoré som podpísala 12.   decembra,   ale naopak trvám na čestnom vyhlásení,   ktoré som podpísala 23. júla 2007. Pravda je taká, že som si čestné vyhlásenie z 12. decembra 2006 poriadne neprečítala a keďže sťažovateľ ma morálne podporil a veľa pomáhal, som toto vyhlásenie podpísala. Nikto sa mi nevyhrážal pred voľbami, že budem vyčiarknutá zo zoznamu osôb na verejnoprospešné práce, ak nebudem voliť M. S.“

Pred výsluchom svedkyne A. O. bolo prečítané jej čestné vyhlásenie z 25. júla 2007 (bod 5), na čo svedkyňa uviedla, že sa pridržiava svojho čestného vyhlásenia, ktorého obsah zopakovala, a dodala, že ona sa zúčastnila aj na kampani sťažovateľa, ale rozhodovala sa podľa vlastnej mienky koho voliť. Na otázku sťažovateľa svedkyňa ďalej uviedla, že sa zúčastňuje   na   verejnoprospešných   prácach.   Text,   ktorý   podpísala   na   čestnom   vyhlásení z 25. júla 2007, jej napísala K. M., pracovníčka obecného úradu, ktorá maďarsky napísaný text preložila a napísala.

Pred výsluchom svedka O. O. bolo prečítané jeho čestné vyhlásenie z 24. júla 2007 (bod   7),   na   čo   svedok   uviedol,   že   zotrváva   na   svojom   čestnom   vyhlásení,   a dodal,   že podpísať takéto čestné vyhlásenie mu napadlo po tom, ako ho starostka oslovila, a keďže sa mu ani jedna, ani druhá strana nevyhrážala, tak ho podpísal. Svedok ďalej uviedol, že sa už viac rokov a aj v súčasnosti zúčastňuje na aktivačných prácach.

Svedkyňa M. S. koordinátorka verejnoprospešných prác uviedla, že sa pridržiava svojho   čestného   vyhlásenia   z 25.   júla   2007   (bod   7),   pričom   neplnenie   pracovných povinností, ktoré uvádza v čestnom vyhlásení, spočívalo v tom, že menovaní šiesti občania podľa jej názoru už čakali, že starostka prehrá voľby a že ona im už nebude rozkazovať. Poznamenala, že menovaní prišli každé ráno a nastupovali aj do práce.

Na   otázku   sťažovateľa,   či   osobám,   ktoré   už   nemohli   pokračovať vo   vykonávaní verejnoprospešných prác, bolo dané na vedomie, že svoju prácu nevykonávajú dobre, alebo že s nimi nepočítajú, svedkyňa uviedla, že asi v októbri alebo novembri 2006 starostka upozornila týchto ľudí, že ak nebudú vykonávať dobre svoju prácu, tak nebudú pokračovať vo vykonávaní verejnoprospešných prác. Písomný záznam o tom neexistuje.

III.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

Podľa čl. 69 ods. 1 ústavy orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.

Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie....

Z citovaných   článkov   ústavy   vyplýva,   že   podobne,   ako   sú   zdrojom   štátnej   moci občania (čl. 2 ods. 1 ústavy), obdobne zdrojom moci obecnej samosprávy sú obyvatelia obce.   Obyvatelia   obce   ustanovujú   túto   obecnú   samosprávnu   moc   prostredníctvom slobodných   a demokratických   volieb. Voľby   sú   teda   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. obyvateľmi obce. Tomuto zodpovedá i zákonná úprava volebného súdnictva, ktorého zmyslom a účelom v demokratickom právnom štáte je nezávislý   prieskum   regulárnosti   priebehu   a výsledkov   volieb,   garancie   legitimity   moci dodržaním   legality   jeho   utvárania.   Volebné   súdnictvo   je   pritom   z pohľadu   ústavného založené   na   príčinnej   súvislosti   medzi   volebnou   vadou   (a   to   objektívnou   alebo potencionálnou) a zložením zastupiteľského zboru a zároveň na vyvrátiteľnej domnienke, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy k vyvráteniu tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených v čl. 30   ústavy,   t.   j.   aktívneho   a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za   člena   niektorého   zo zastupiteľských   orgánov   (pasívne   volebné   právo).   Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   sa   uplatní   len   vtedy,   ak k porušeniu   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými   slovami,   každé   porušenie   volebného   zákona   nevyvoláva   nevyhnutne   neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré   už spochybňuje výsledky   volieb   a ktoré   odôvodnene   vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom   na   uvedené   zásady   a   kritériá   ústavný   súd   v okolnostiach   danej   veci posúdil, či zistené skutočnosti jednotlivo alebo spoločne sú ústavne relevantným porušením citovaných ustanovení volebného zákona.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že jeho protikandidátka sa pred voľbami aspoň   siedmim   voličom   (ktorých   čestné   vyhlásenia   priložil   k svojej   volebnej   sťažnosti) prostredníctvom   iných   obyvateľov   obce   vyhrážala,   že „ak   jej   nedajú   vo   voľbách   hlas, v prípade že bude opäť zvolená za starostku, nezaradí ich na zoznam nezamestnaných osôb zúčastňujúcich sa verejnoprospešných prác v rámci aktivačných prác.... Tieto osoby potom z   obavy   pred   uskutočnením   vyhrážok   volili   za   starostu   obce   moju   protikandidátku.“. Sťažovateľ argumentoval ďalej tým, že „protikandidátka vo voľbách získala 66 hlasov, ja som získal 59 hlasov. Rozdiel v počte hlasov bol 7. Keby som získal minimálne o štyri hlasy viac, pomer hlasov by bol 63 ku 62 hlasom v môj prospech.“.

Predovšetkým   treba   konštatovať,   že   ústavný   súd   obzvlášť   ochraňuje   princíp slobodných volieb, ktorý zahrňuje v sebe tak organizačné záruky volebného procesu, ako aj jeho ľudskoprávnu dimenziu.

Pojem   slobody   volieb   treba   vykladať   materiálne,   a nie   iba   formálne.   O slobodné voľby   ide   vtedy,   ak   je   právne   garantovaný   a prakticky   realizovaný   princíp   politickej plurality, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov,   a nie   je   ani   odrádzajúci   od   hlasovania   pre   niektoré   subjekty;   keď   majú možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov   nezávisle,   bez   použitia   násilia   či   hrozby   násilia,   donútenia,   navádzania   či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu.  

Vzhľadom   na   uvedené   princípy   a   tvrdenia   účastníkov   konania   bolo   z pohľadu ústavného   súdu   potrebné   predovšetkým   preskúmať   pravdivosť   sťažnostného   tvrdenia zásadného významu v danej veci, a to, či sa protikandidátka sťažovateľa skutočne vyhrážala menovaným   siedmim   voličom   označeným   spôsobom,   či   hrozba   bola   reálna,   a taktiež intenzitu a možný dopad (príčinnú súvislosť) týchto vyhrážok na výsledok napadnutých volieb.

Z vykonaného   dokazovania,   najmä   listinných   dôkazov   a   výpovedí   svedkov vyplynulo,   že   hlasovanie   niektorých   voličov   v   ostatných   voľbách   starostu   obce   H., preukázateľne   nebolo   možné   považovať   za   výraz   ich   slobodnej   vôle.   Svedkyňa   M.   É. vo svojej výpovedi opakovane potvrdila, že sa jej E. R. vyhrážala, že ak nebude voliť M. S., „bude postihovaná v priebehu jej volebného obdobia“. Menovaná svedkyňa zotrvala na svojom stanovisku aj po konfrontácii s E. R. Rovnako manželia M. M. a V. M. pri svojom výsluchu opakovane potvrdili, že E. R. (susedka, a nie sesternica zvolenej starostky) sa im „vyhrážala“, že keď nebudú voliť „M. S., budeme vyčiarknutí zo zoznamu osôb na VPP a budeme   postihovaní   aj   počas   jej   volebného   obdobia“. Napokon   aj   podľa   výpovede svedkov   došlo   k tomu,   že   v pondelok   po voľbách   sa   zišli   všetci   robotníci   v požiarnej zbrojnici, ktorí chodili na verejnoprospešné práce, a tam zvolená starostka svedkyni V. M. verejne oznámila, že „môjho manžela a mňa ako druhú nezoberie do verejnoprospešných prác, pretože sme vykonali špinavú prácu“ pred voľbami, lebo sme „roznášali letáky“. Aj manželia S. zotrvali na svojich čestných vyhláseniach a poukázali na to, že im bolo pred voľbami „vyhrážané“, že „keď   nebudeme   voliť   M.   S.,   budeme   spolu   s manželom vyčiarknutí zo zoznamu osôb na VPP a budeme postihovaní počas jej volebného obdobia“, a dodali, že to dopadlo tak, že im v pondelok po voľbách bolo oznámené, že boli vyradení z evidencie   osôb   na   verejnoprospešné   práce.   Ich   predmetné   zmluvy   sa   končili   koncom decembra   a už   od   1. januára   2007   s nimi   obnovené   neboli.   Z uvedených   skutočností nepochybne vyplýva, že hrozba, ktorá bola preukázateľne prejavená na adresu uvedených osôb zúčastňujúcich sa na aktivačnej činnosti, bola reálna. A to aj napriek tomu, že v zmysle príslušných   ustanovení   zákona   č.   5/2004   Z.   z.   o službách   zamestnanosti   a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) sa príspevok na aktivačnú činnosť poskytuje na základe dohody medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny   a obcou.   V danom   prípade   však   aktivačná   činnosť   bola   organizovaná   v zmysle zákona o službách zamestnanosti Obcou H. a teda aj jej najvyšším výkonným orgánom - starostkou, túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa - koordinátorka verejnoprospešných prác M.   S.,   ktorá   okrem   iného   uviedla,   že „asi   v októbri   alebo   novembri   2006   starostka upozornila týchto ľudí, že ak nebudú vykonávať dobre svoju prácu, tak nebudú pokračovať vo vykonávaní verejnoprospešných   prác“. Zvolená starostka   teda   mala reálny vplyv na zaradenie obyvateľov obce na aktivačné činnosti a na predĺženie, resp. ukončenie týchto činností. Zvolená starostka stretnutie s menovanými svedkami v pondelok po komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnilo v miestnej požiarnej zbrojnici, nepoprela. Dodala však, že k nepredĺženiu   zmluvných   vzťahov   s menovanými   voličmi   na   aktivačné   práce   nedošlo z pertraktovaných dôvodov. Nepredložila však žiadny písomný doklad o tom, že by uvedení svedkovia   v príslušných   evidenciách   mali   záznam   o tom,   že   by   akýmkoľvek   spôsobom neplnili svoje povinnosti pri vykonávaní aktivačných prác.

Za porušenie slobody volieb, ale aj korektnej politickej súťaže a volebnej kampane treba nepochybne pokladať aj také konanie, ktoré spočíva v preukázanej hrozbe násilia, straty zamestnania, resp. iných sociálnych istôt. V danom prípade preukázané vyhrážanie sa voličom tým, že nebudú zaradení na aktivačné práce, nepochybne mohol mať vplyv na zvolenie   starostu   v obci   H.   Volebné právo   minimálne piatich   voličov   nebolo   slobodné, pretože sa volieb zúčastnili pod nátlakom a vplyvom starostky obce. Pokiaľ však nejde o slobodné voľby, takéto voľby neplnia svoje základné funkcie, medzi ktoré patrí hlavne demokratická legitimácia politickej moci.

Vzhľadom na uvedené zistenia úlohou ústavného súdu bolo napokon skúmať, do akej miery malo alebo mohlo mať uvedené hrubé a preukázané pôsobenie na vôľu voličov vplyv na výsledok hlasovania, a koniec koncov na výsledky volieb starostu obce H., ktorý netreba chápať iba v zmysle mechanického súčtu odovzdaných hlasov, ale aj vzhľadom na účel a zmysel takýchto volieb, ale i širší záujem na ochrane jednotlivých prvkov demokratického právneho   štátu.   Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   pri   rozdiele   siedmich   hlasov   medzi kandidátmi na post starostu obce, s poukazom na preukázané vyhrážanie sa voličom tým, že nebudú zaradení na aktivačné práce, a tým stratia aj svoje minimálne sociálne istoty, bolo treba   konštatovať,   že   predmetné   volebné   pochybenie   je   značnej   intenzity   a   spôsobilo skutočné   deformovanie   vôle   voličov,   aj   keď   v   danom   prípade   nejde   o „procesuálnu“ volebnú nezákonnnoť, ale o nezákonnosť materiálnu. Voľba, pri ktorej sa kandidát vyhráža, že v prípade jeho zvolenia volič hlasujúci za protikandidáta stratí hoci aj minimálne sociálne istoty, už nie je slobodnou voľbou, tak ako to predpokladá ústava a zákon.

Ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne aj ostatnými námietkami sťažovateľa   v danej   veci,   pretože   už   nemohli podstatnejším   spôsobom   ovplyvniť výrok rozhodnutia ústavného súdu.

Vychádzajúc   z uvedených   skutkových   a právnych   záverov   ústavný   súd   rozhodol podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže fakultatívne priznať úspešnému účastníkovi konania náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli. Vzhľadom   na charakter predmetného konania ústavný súd rozhodol, že sťažovateľovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sa   k rozhodnutiu   pripája   odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2008