znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 10/2010-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2010 v pléne zloženom   z   predsedu   Milana   Ľalíka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka,   Ľubomíra Dobríka,   Sergeja   Kohuta,   Jána   Lubyho,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika o návrhu Okresného súdu Bratislava I na začatie konania o vyslovenie nesúladu   ustanovenia   §   6   ods.   1   a   2   písm.   b)   zákona   č.   365/2004   Z.   z.   o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) účinného od 15. apríla 2005 do 31. marca 2008 a ustanovenia § 2 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom   zaobchádzaní   v niektorých   oblastiach   a o ochrane   pred   diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) účinného od 1. apríla 2008   s   čl.   2   Dohovoru   o diskriminácii   (zamestnaní   a povolaní)   č.   111   uverejneného v Zbierke zákonov č. 465/1990 Zb. takto

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu Okresného súdu Bratislava I   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. októbra 2008 doručený návrh Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „navrhovateľ“), zastúpeného JUDr. H. H., predsedníčkou senátu vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 35/2007, na začatie konania o nesúlade ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) účinného od 15. apríla 2005 do 31.   marca   2008   a   ustanovenia   §   2   ods.   1   v   spojení   s   §   3   ods. 1   v   časti   oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, § 6 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom   zaobchádzaní   v   niektorých   oblastiach   a   o   ochrane   pred   diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) účinného od 1. apríla 2008   s   čl.   2   Dohovoru   o diskriminácii   (zamestnaní   a povolaní)   č. 111   uverejneného   v Zbierke zákonov pod č. 465/1990 Zb. (ďalej len „dohovor č. 111“).

Z návrhu vyplýva, že pred okresným súdom sa pod sp. zn. 18 C 35/07 vedie konanie žalobcu   JUDr.   R.   J.,   proti   žalovanej   Slovenská   republika,   zastúpenej   Ministerstvom spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   Župné   námestie   13,   Bratislava,   o   určenie,   že „odmeňovanie navrhovateľa uskutočňované podľa § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Zb. v znení   neskorších   predpisov,   v   porovnaní   s   odmeňovaním   sudcov   podľa   § 69   ods.   2 citovaného zákona v znení zákona č. 122/2005 Z. z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania   a   odporca   je   povinný zaplatiť   navrhovateľovi   sumu...   Sk,   ako   aj   trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca je sudcom Okresného súdu Galanta a poberá základný   mesačný   plat  ...   Sk,   pričom   sudca   špeciálneho   súdu   od   účinnosti   zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov   poberá   funkčný   príplatok   za   výkon   sudcu   špeciálneho   súdu   v sume  ... Sk,   čo   predstavuje  ...   priemernej   nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   v hospodárstve Slovenskej republiky. Podľa tvrdenia žalobcu ide o sumu podstatne vyššiu než samotný   základný   plat,   od   ktorého   by   sa   príplatok   len   mal   odvodzovať,   preto   ide o neodôvodnený rozdiel. Ide o taký rozdiel v platoch sudcov, ktorý je protiústavný a ničím neodôvodnený, pretože ako sudca všeobecného súdu vykonáva rovnako náročnú funkciu sudcu,   rovnako   zodpovednú,   má   tie   isté   povinnosti   ako   sudca   špeciálneho   súdu.   Preto dochádza k porušovaniu ním označených právnych predpisov, keďže každý má právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou a rozdielne platy sudcov v princípe sú diskriminačné voči sudcom, ktorí nie sú sudcami špeciálneho súdu.

Okresný súd uznesením z 11. augusta 2008 podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) prerušil konanie a vec postúpil ústavnému súdu s odôvodnením, že rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť, pretože všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohodami, ku ktorým Slovenská republika pristúpila tak, ako to   označil   vo   svojom   návrhu.   Okresný   súd   uviedol,   že   rozdiely   v   platoch   sudcov všeobecných   súdov   a sudcov   špeciálneho   súdu   sú   podstatné   a   neodôvodnené,   pretože požiadavky na výkon sudcu sú rovnaké, rovnaká je zodpovednosť za rozhodovaciu činnosť, rovnako sú sudcovia ohrozovaní vonkajšími vplyvmi, pričom sudcovia všeobecných súdov aplikujú   väčšie   množstvo   právnych   predpisov   ako   sudcovia   špeciálneho   súdu.   Preto príplatok pre sudcov špeciálneho súdu má diskriminačnú povahu voči ostatným sudcom.

Navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nález:„Ustanovenia § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. b) zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní   v   niektorých   oblastiach   a   o   ochrane   pred   diskrimináciou   a   o   zmene a doplnení   niektorých   zákonov,   (antidiskriminačný   zákon)   účinný   od   15.4.2005 do 31.3.2008   a   ustanovenia   §   2   ods.   1   v   spojení   s   §   3   ods.   1   v   časti   v   oblasti pracovnoprávnych   a   obdobných   právnych   vzťahov,   §   6   ods.   1,   zák.   č.   365/2004   Z.   z. o rovnakom   zaobchádzaní   v   niektorých   oblastiach   a   o   ochrane   pred   diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) účinný od 1.4.2008 nie je v súlade s čl. 2 Dohovoru č. 111 uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 465/1990 Zb.“

Podaním z 11. mája 2010 doručeným ústavnému súdu 17. mája 2010 navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov pokiaľ tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   vedené   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu s výnimkou konania o sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky pre všetky ďalšie konania vedené ústavným súdom pre späťvzatie návrhu sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (m. m. PL. ÚS 17/99).

Podľa   § 96   ods.   1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Aplikujúc citované právne úpravy a svoju ustálenú judikatúru ústavný súd dospel k záveru, že neexistuje žiadny relevantný dôvod na to, aby späťvzatiu návrhu navrhovateľa nevyhovel, a preto konanie o ňom týmto uznesením zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2010