znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 10/07-61

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2008 v pléne zloženom   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana   Ľalíka,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti Z. S., S., zastúpeného advokátom JUDr. V. B., K., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce S. konaných 2. decembra 2006 podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, za účasti G. K., S., takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. S. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2006   doručená   sťažnosť Z.   S.,   S.   (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   podľa   čl. 129 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   namietal   neústavnosť   a nezákonnosť volieb starostu obce S. (ďalej aj „obec“) konaných 2. decembra 2006. Na základe výzvy ústavného   súdu   sťažovateľ   doplnil   sťažnosť   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu 2. februára 2007 a 22. februára 2007.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľ   kandidoval   vo   voľbách   za starostu obce za Stranu maďarskej koalície a získal 137 platných hlasov, pričom jeho jediný protikandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje, G. K., S. (ďalej aj „odporca“), ako nezávislý kandidát   získal   138   platných   hlasov   (rozdiel   1   platný   hlas).   Do zoznamu   voličov   bolo zapísaných   351 oprávnených   voličov,   pričom   obálky a hlasovacie lístky   boli pre voľbu starostu   vydané   pre   282   voličov   a z nich   bolo   odovzdaných   275 platných   hlasovacích lístkov. Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie (ďalej len „MVK“) bol za starostu obce zvolený odporca s počtom 138 platných hlasov.

Sťažovateľ v sťažnosti prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu tvrdí, že v priebehu napádaných volieb starostu obce došlo k viacnásobnému porušeniu ustanovení zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „volebný   zákon“),   čo   podľa   jeho   názoru v konečnom dôsledku odôvodňuje záver o inom výsledku napádaných volieb, než aký bol vyhlásený.

Podľa sťažovateľa o neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce svedčia tieto skutočnosti:

1.   Došlo   k porušeniu   §   31   ods.   6   volebného   zákona   upravujúceho   postup   pri hlasovaní mimo volebnej miestnosti prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, pretože napriek skutočnosti, že o možnosť hlasovať postupom uvedeným v citovanom ustanovení požiadalo „iba   približne   30   oprávnených   voličov“,   členovia   MVK   poverení   zabezpečiť hlasovanie do   prenosnej   volebnej   schránky   mali   k dispozícii   až 50   hlasovacích   lístkov, t. j. mali   k dispozícii   navyše   20   hlasovacích   lístkov,   ktoré   neboli   určené   pre   žiadateľov o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky.

V tejto súvislosti sťažovateľ okrem iného uviedol: «Skutočnosť, že členovia volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou mali k dispozícii viac hlasovacích lístkov ako bolo žiadateľov o tento spôsob hlasovania, potvrdila predsedníčka volebnej komisie pani D. Š. vo svojej výpovedi pred príslušným príslušníkom Policajného zboru a vyplýva z uznesenia o odmietnutí   trestného   oznámenia,   vydaného   dňa   29.   12.   2006   v   konaní   pod   spisovou značkou ČVS: ORP-1856/2-OSV-LV-2006 (...). Pani Š. v ňom tvrdila, že takýto postup je štandardný, pretože požiadať o tento spôsob hlasovania môže volič kedykoľvek v priebehu volieb. (...)

Odôvodnenie   predsedníčky   miestnej   volebnej   komisie   je   podľa   môjho   názoru účelové,   s cieľom   ospravedlniť   vlastné   konanie   nezodpovedajúce   zákonu.   Z   dikcie ustanovenia § 31 odsek 6 Volebného zákona nevyplýva, že členovia volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou majú so sebou vziať „rezervné“ hlasovacie lístky a už vôbec nie v takom počte. Takýto postup nie je zakotvený ani v metodickom pokyne Ministerstva vnútra a Štatistického úradu ku voľbám do orgánov samosprávy v roku 2006 vydanom podľa ustanovenia § 62 Volebného zákona (ďalej len „Metodický pokyn“). Tento súčasne predpokladá, že členovia volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou budú vyslaní iba za tými voličmi, ktorí o to požiadajú a budú zaradení do zoznamu žiadateľov o takýto spôsob hlasovania. Je tak zrejmé, že postup volebnej komisie ako bol priznaný vo výpovedi jej predsedníčky nebol v súlade so zákonom.

Skutočnosť,   že   skupina   s prenosnou   volebnou   schránkou   disponovala   viacerými volebnými lístkami mohla ovplyvniť počet osôb, ktoré sa zúčastnili no volebnom akte – počas premiestňovania sa s volebnou schránkou došlo k odchytávaniu voličov, ktoré mohlo mať priamy dopad na výsledok voľby starostu.»

2. Samotný počet voličov žiadajúcich o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky vzbudzuje podľa sťažovateľa „(...) oprávnené pochybnosti o rešpektovaní ustanovenia § 31 ods. 6 Volebného zákona, v zmysle ktorého má byť takýto spôsob hlasovania výnimočný a pripustený iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa“.

V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti uviedol viacero konkrétnych prípadov, kedy sa hlasovanie do prenosnej volebnej schránky malo uskutočniť nad rámec žiadateľov o tento spôsob voľby, resp. v rozpore so zoznamom žiadateľov o tento spôsob voľby:

„(...) možno preukázať, že v dome č. 100 sa volieb zúčastnila p. P., ktorá v ňom býva, ale aj pani M. G., trvalé bytom v dome č. 103, ktorej nebránia žiadne zdravotné, ani iné dôvody na účasti vo volebnej miestnosti. Naopak, pán V. Š., napriek tomu, že bol evidovaný v   zozname   žiadateľov   o   hlasovanie   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky   sa zúčastnil   na   volebnom   akte   osobne   vo   volebnej   miestnosti.   K   ďalšiemu   vážnemu nezákonnému   postupu   pri   voľbe   prostredníctvom   prenosnej   volebnej   schránky   došlo   v súvislosti s návštevou v dome č. 200 - tá bola vykonaná nad rámec žiadosti o hlasovanie prostredníctvom prenosnej volebnej schránky a volička p. H. B., ktorá na tejto adrese býva, bola do zoznamu žiadateľov o voľbu prostredníctvom prenosnej volebnej schránky dopísaná dodatočne.“

3. Došlo k porušeniu § 30 ods. 2 volebného zákona, pretože napriek zákazu vedenia volebnej   kampane   počas   tzv.   volebného   moratória   odporca   podľa   tvrdenia   sťažovateľa v deň konania volieb „sprevádzal členov volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou a podieľal sa na tzv. odchytávaní voličov“. Uvedenú skutočnosť môže podľa sťažovateľa dosvedčiť svedectvo pani S., S., ako aj to, že odporca mal byť prítomný pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky v dome č. 209, čo môžu podľa sťažovateľa dosvedčiť členovia MVK.

4. K porušeniu zákazu viesť volebnú kampaň počas tzv. volebného moratória malo podľa   sťažovateľa   dôjsť aj „konaním   matky   jedného   z   členov   volebnej   komisie prepravujúceho prenosnú schránku, ktorá ho sprevádzala a súčasne prezentovala názory na moju   kandidatúru   na   starostu   obce“. Tieto   skutočnosti   môže   podľa   sťažovateľa   tiež dosvedčiť svedectvo pani S., S.  

5. O neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce S. svedčí podľa sťažovateľa aj to,   že   jeho   námietky   telefonicky   adresované   predsedníčke   MVK,   ktorými   sťažovateľ poukazoval na to, že odporca sprevádza po obci prenosnú volebnú schránku, neboli napriek jeho žiadosti zaprotokolované v zápisnici MVK a tiež „nebolo prijaté volebnou komisiou žiadne uznesenie“.

6. Za nezákonný považuje sťažovateľ aj postup MVK pri vyhlasovaní výsledkov volieb   starostu   obce,   pretože „po   spísaní   volebnej   zápisnice“ mu   neboli   poskytnuté informácie o výsledku volieb, „čo mu fakticky zabránilo v tom, aby sa domáhal námietok proti   zápisnici   resp.   volebnému   výsledku   u   Obvodnej   volebnej   komisie   v L.“,   pričom informácia o výsledku volieb bola sťažovateľovi poskytnutá až po odobrení zápisnice MVK obvodnou volebnou komisiou v L. (ďalej len „OVK“).

7.   Okrem   toho   podľa   sťažovateľa   nie   je   v   zápisnici   MVK   ani   zmienka,   že   vo volebnej urne sa nachádzala prázdna obálka, pričom „jeden z členov volebnej komisie však túto skutočnosť môže dosvedčiť“.

8.   Napokon   sťažovateľ   uviedol,   že   ústavnosť   a zákonnosť   volieb   starostu   obce spochybňuje aj „relatívne vysoký počet neplatných hlasov“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol: „Z uvedených skutočností vyplýva, že boli porušené viaceré ustanovenia Volebného zákona   a   to   v   takej   intenzite   a   príčinnej   súvislosti   s   výsledkom   volieb,   že   v   prípade zákonného priebehu volieb, mohol byť volebný výsledok vzhľadom ku skutočnosti, že môj klient skončil na druhom mieste za zvoleným kandidátom s rozdielom jedného hlasu, opačný ako deklarovaný výsledok volieb.“

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vzhľadom na jeho podozrenia o zmanipulovaní volieb do miestnej samosprávy obce podal oznámenie o podozrení zo spáchania prečinu marenia prípravy a priebehu volieb na Obvodnom oddelení Policajného zboru Š. (ďalej len „OO PZ“).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:

„Voľby starostu obce S., konaných dňa 2. 12. 2006, výsledok ktorých je zapísaný v zápisnici miestnej volebnej komisie z 2. 12. 2006 sa vyhlasujú za neplatné.“

alternatívne

„Výsledok   volieb   starostu   obce   S.,   ktoré   sa   konali   dňa   2.   12.   2006   zapísaný v zápisnici miestnej volebnej komisie z 2. 12. 2006 sa zrušuje.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu z 28. marca 2007 č. k. PL. ÚS 10/07-15 ústavný súd listom z 23. apríla 2007 vyzval odporcu, aby sa vyjadril k sťažnosti.   Vo vyjadrení,   ktoré   bolo ústavnému   súdu   doručené 9. mája 2007,   odporca okrem iného uviedol:

«Z.   S.,   S.   (...)   (ďalej   len   „sťažovateľ)   vo   svojej   sťažnosti   napísal   nepravdivé argumenty, čo Vám môže potvrdiť aj miestna volebná komisia, ktorá je plne zodpovedná za volieb do orgánov samosprávy obcí konané dňa 2. 12. 2006.

Vyjadrenie k jednotlivým bodom:

1. Sťažovateľ v tejto bode napísal nepravdivú udalosť, a práve preto miestna volebná komisia odmietala jeho pripomienky.

2. Za voľby podľa zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí plne zodpovedá miestna volebná komisia.

3. Volebný moratórium z mojej strany nebol porušený, ale práve naopak, sťažovateľ v   dňoch   1.   a   2.   12.   2006   v   prese   svojej   manželky   bezplatne   rozdával   pivo   a   destilát, a angažoval voličov aby zaňho hlasovali (mám svedkov)

4. Nebol porušený zák. č. 346/1990 Z. z. § 45, nakoľko nie „čiastočné výsledky“ poskytla miestna volebná komisia ale vyhlásila výsledky volieb podľa § 45 zák. č. 346/1990 Z. z.

5. Za voľby do orgánu miestnej samosprávy podľa zákona SNR č. 346/1990 Zb. plne zodpovedá miestna volebná komisia.

6. Žiadam ctený súd, aby vyžiadal vyjadrenie miestnej volebnej komisie, ktorá je kompetentná v tejto veci konať, a podať pravdivé informácie ohľadom volieb do orgánov samosprávy obcí.»

Ústavný súd si v zmysle § 62 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) výzvou zo 16.   októbra   2007   vyžiadal   od   obce   volebnú   dokumentáciu   (zoznam   voličov,   zoznam žiadateľov   o voľbu   do   prenosnej   volebnej   schránky   a zápisnicu   MVK),   ako   aj   zoznam obyvateľov obce s uvedením adresy miesta ich trvalého bydliska podľa stavu k 2. decembru 2006 a výzvou z 11. februára 2008 adresovanou Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Ž., odboru skráteného vyšetrovania, si ústavný súd vyžiadal vyšetrovací spis ČVS: ORP- 1856/2-OSV- LV-2006.

Vyžiadaná volebná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená 29. októbra 2007 a označený vyšetrovací spis bol ústavnému súdu doručený 18. februára 2008.

Ústavný   súd   ďalej   v rámci   dokazovania   listami   zo   16.   októbra   2007   vyzval sťažovateľa   a odporcu,   aby   označili   všetky   dôkazy,   ktoré   žiadajú   v predmetnej   veci vykonať. Odporca podaním doručeným ústavnému súdu 29. októbra 2007 žiadal, aby ako svedkovia boli vypočutí všetci členovia MVK a tiež ním navrhovaný svedok J. K. a aby bol vyžiadaný vyšetrovací spis. Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 19. novembra 2007 zhodne navrhoval vypočuť ako svedkov štyroch členov MVK a svedka Ing. M. B., ako aj vyžiadať vyšetrovací spis.

Ústavný súd vypočul v predmetnej veci svedkov: D. Š., B. O., Z. K., K. B., E. N., J. K., Ing. M. B., J. B., K. B., M. P., V. Š., H. B., I. B., A. S., I. K., R. K., M. S., T. G., J. K., M. T. (...), J. C., Z. B., Ľ. B., M. L. a J. M. (...). Výsluch uskutočnil 25. februára 2008 sudca ústavného súdu Juraj Horváth v priestoroch Obecného úradu S.. Prítomný bol aj sťažovateľ, jeho právny zástupca advokát JUDr. V. B. a zvolený starosta G. K. - odporca.

Namiesto predvolaného svedka Z. S., ktorý sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť výsluchu, bola vypočutá jeho matka M. S.

Výsluchu sa nezúčastnil C. T., člen MVK (v odbernej lehote neprevzal predvolanie na výsluch), pričom svedkovia pri výsluchu potvrdili, že menovaný je zamestnaný mimo miesta svojho bydliska.

Sťažovateľ pri výsluchu 25. februára 2008 na výzvu ústavného súdu najprv objasnil nesúlad medzi jeho tvrdeniami uvádzanými v sťažnosti a údajmi zistenými ústavným súdom z listín a z volebnej dokumentácie predložených obcou.

Sťažovateľ   podal   vysvetlenie   v súvislosti   s jeho   nasledujúcimi   tvrdeniami uvádzanými v sťažnosti:

- v dome č. 209 pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky (ďalej len „prenosná schránka“) mal byť podľa sťažovateľa prítomný aj odporca, avšak podľa zistenia ústavného súdu zo zoznamu voličov a zo zoznamu žiadateľov o voľbu do prenosnej schránky K. a J. B.,   S.,   neboli   medzi   žiadateľmi   o voľbu   do   prenosnej   schránky,   pričom   sťažovateľ v súvislosti s týmto jeho tvrdením uviedol: „Zrejme je to omyl v označení čísla domu, ja som vychádzal z policajnej zápisnice, kde sa uvádzalo, že pán K, sa počas volieb zdržiaval u svojich rodičov, ktorí bývajú v dome č. 200. Takže namiesto čísla 209 malo byť číslo domu 200.“;

- v dome č. 100 sa mala volieb do prenosnej schránky zúčastniť podľa sťažovateľa aj M.   G.   napriek   tomu,   že   býva v dome   č.   103,   avšak   podľa   zistenia   ústavného   súdu   zo zoznamu obyvateľov obce osoba s týmto menom nie je evidovaná ako obyvateľka obce a navyše v obci nie je evidované ani sťažovateľom označené číslo domu 103. Sťažovateľ v súvislosti s týmto jeho tvrdením uviedol: „Meno uvedenej svedkyne malo v plnom znení znieť M. T., rodená G. Pokiaľ ide o číslo domu, na dome je číslo 103, aké je v skutočnosti neviem uviesť.“;

-   podľa   sťažovateľa   V.   Š.   sa   na   volebnom   akte   zúčastnil   priamo   vo   volebnej miestnosti aj napriek tomu, že mal žiadať o voľbu do prenosnej schránky, avšak podľa zistenia ústavného súdu zo zoznamu voličov a zo zoznamu žiadateľov o voľbu do prenosnej schránky   menovaný   nebol   medzi   žiadateľmi   o voľbu   do   prenosnej   schránky,   pričom sťažovateľ v súvislosti s týmto jeho tvrdením uviedol: „Uvedenú informáciu mám priamo od pána Š.“;

- v dome č. 200 mala podľa sťažovateľa voliť do prenosnej schránky H. „B.“ nad rámec žiadateľov o takúto voľbu, avšak podľa zistenia ústavného súdu zo zoznamu voličov a zo zoznamu žiadateľov o voľbu do prenosnej schránky menová bola zapísaná do zoznamu žiadateľov o takúto voľbu, pričom sťažovateľ v súvislosti s týmto jeho tvrdením uviedol, že túto informáciu môže označiť «... ako uličnú informáciu. Doslova som počul od ľudí pre obecným úradom, ako sa o tom rozprávali a počul som vetu: „K nej sme sa vrátili, lebo sme na ňu zabudli“.»;

- tvrdenia sťažovateľa, že odporca sprevádzal prenosnú schránku a že matka jedného z členov   MVK   počas   volebného   moratória   ovplyvňovala   voličov,   mala   dosvedčiť v sťažnosti   sťažovateľom   označená   svedkyňa S.   z domu   č.   130,   avšak   podľa   zistenia ústavného súdu zo zoznamu obyvateľov obce číslo domu 130 v obci S. neexistuje, pričom sťažovateľ v súvislosti s týmto jeho tvrdením uviedol: „Ide o mylnú informáciu, uvedenú svedkyňu som uviedol omylom.“;

- v súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že v urne sa mala nachádzať jedna prázdna obálka, sťažovateľ na výsluchu najprv uviedol: „Konkretizujem malo ísť o prenosnú urnu, uvedenú   informáciu   mam   iba   z ulice,   mohol   by   ju   dosvedčiť   ktorýkoľvek   člen   volebnej komisie.“ Následne sťažovateľ uviedol: „Neviem presne konkretizovať, o akú urnu sa malo jednať, či o prenosnú alebo o tú vo volebnej miestnosti.“

Odporca na výsluchu uviedol, že informácie uvádzané sťažovateľom v sťažnosti sú nepresné a neúplné, sťažovateľ ich má prevažne z „druhej ruky“, a súčasne potvrdil, že v deň volieb pracoval na dvore u svojich rodičov v dome č. 208, pričom jeho rodičia a brat hlasovali do prenosnej schránky, a nie je pravdou, že by sprevádzal prenosnú schránku. V súvislosti s navrhovaným svedkom Š. podotkol, že aj jeho osobne pár dní pred voľbami menovaný oslovil na ulici s tým, že bude žiadať o voľbu do prenosnej schránky, pričom odporca mu oznámil, že túto skutočnosť musí nahlásiť MVK.

Svedkyňa D. Š., predsedníčka   MVK, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedla, že sťažovateľ jej v deň volieb telefonoval na jej súkromný mobilný telefón a oznámil jej, že odporca sa zdržiava na hornom konci obce v blízkosti prenosnej schránky, a opýtal sa, či to svedkyňa   považuje   za „normálne“.   Svedkyňa   mu   odpovedala,   že   odporca   sa pravdepodobne   zdržiava   u svojich   rodičov „ako   kandidát   na   starostu   nemal   predsa zakázané pohybovať sa v deň volieb po dedine“, pričom sťažovateľ vôbec nežiadal, aby táto jeho výhrada bola zaznamenaná v zápisnici MVK a ani nežiadal od MVK zjednanie žiadnej nápravy. Iné sťažnosti na priebeh volieb MVK neboli doručené.

Pokiaľ ide o voľbu do prenosnej schránky svedkyňa uviedla, že záujemcovia o takúto voľbu sa mohli nahlasovať do zoznamu žiadateľov o voľbu do prenosnej schránky týždeň pre voľbami u zapisovateľky MVK s tým, že títo záujemcovia sa zaznačovali do zoznamu voličov   a tiež   sa   vyhotovoval   ich   osobitný   zoznam pre   členov   MVK,   ktorí   sprevádzali prenosnú schránku v teréne. Do prenosnej schránky bolo umožnené voliť aj voličom, ktorí o takýto spôsob voľby požiadali telefonicky v deň volieb. Aj preto členovia MVK, ktorí sprevádzali prenosnú schránku, zobrali so sebou do terénu viac hlasovacích lístkov, než koľko bolo zapísaných žiadateľov do zoznamu o voľbu do prenosnej schránky, pretože už aj v minulosti   sa   stávalo,   že   dodatočne   volič   telefonicky   požiadal   o voľbu   do   prenosnej schránky v deň volieb. MVK mala vždy prepočítané množstvo hlasovacích lístkov, ktoré so sebou   brali   členovia   MVK   sprevádzajúci   prenosnú   schránku,   pričom   po   návrate prenosnej schránky do volebnej miestnosti MVK odkontrolovala, koľko hlasovacích lístkov bolo   nepoužitých   pre   voľbu   do   prenosnej   schránky,   a tento   počet   spolu   s počtom hlasovacích lístkov vhodených do prenosnej volebnej schránky súhlasil s celkovým počtom hlasovacích lístkov, ktoré boli vypravené s prenosnou volebnou schránkou. Svedkyňa si nepamätala, koľko žiadateľov požiadalo o voľbu do prenosnej schránky, ale MVK nijako špeciálne neoverovala, či žiadatelia o voľbu do prenosnej schránky mali na takúto žiadosť osobitné dôvody, pretože v obci sa navzájom všetci poznajú a nikomu by nebolo umožnené voliť do prenosnej schránky bezdôvodne. Po nahliadnutí do zoznamu žiadateľov o voľbu do prenosnej schránky, ktorý bol predložený ústavnému súdu obcou S., svedkyňa potvrdila pravosť tohto zoznamu. Svedkyňa uviedla, že z členov MVK prenosnú volebnú schránku sprevádzali pani O. a pán T.

Svedkyňa ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by matka jedného z členov MVK,   konkrétne   pani   T.   –   ako   to   vyplýva   z trestného   oznámenia   sťažovateľa vo vyšetrovacom   spise   -   počas   volebného   moratória   v deň   volieb   sprevádzala   prenosnú schránku a ovplyvňovala voličov. V tomto smere nebola MVK podaná žiadna sťažnosť. Pokiaľ ide   o námietku   sťažovateľa,   že   po podpísaní zápisnice MVK mu nebola sprístupnená   informácia   o výsledku   volieb   pred   podpísaním   zápisnice   OVK,   svedkyňa uviedla: „Ja som dala pokyn členom Miestnej volebnej komisie, aby pred tým, než nám našu zápisnicu odobrí Obvodná volebná komisia v L., nepodávali žiadne informácie o výsledku volieb,   pretože   sme   jednak   vedeli,   že   medzi   uchádzačmi   o post   starostu   je   rozdiel   iba jedného   hlasu,   a jednak   Obvodná   volebná   komisia   v L.   nám   našu   zápisnicu   nemusela osvedčiť.“

V súvislosti   s námietkou   sťažovateľa,   že   sa   vo   volebnej   schránke   nachádzala prázdna obálka, svedkyňa vypovedala: „Na to sa nepamätám, ale ak by sa aj nachádzala, bola by zaradená medzi neplatné hlasovacie lístky.“

Svedkyňa Z. K., členka MVK, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by bol odporca sprevádzal po obci prenosnú schránku, ani o tom, že by matka   jedného   z členov   MVK   v deň   volieb   bola   ovplyvňovala   voličov   a podľa   jej vedomostí nebola MVK podaná žiadna sťažnosť na priebeh volieb.

Pokiaľ ide o voľbu do prenosnej schránky, svedkyňa uviedla, že vie o tom, že sa vyhotovoval zoznam žiadateľov o voľbu do prenosnej   schránky, avšak už sa   nepamätá, koľko   žiadateľov   bolo   do   tohto   zoznamu   zapísaných,   pričom   MVK   neoverovala skutočnosti, či žiadatelia majú dôvody na voľbu do prenosnej schránky, „avšak keďže sme obyvateľmi   jednej   obce,   všetci   sme   vedeli,   či   sa   jedná   o osoby   zdravotne   choré   alebo imobilné, takže majú dôvod na tento spôsob voľby“. Súčasne po nahliadnutí do zoznamu žiadateľov o voľbu do prenosnej schránky poskytnutého ústavnému súdu obcou, svedkyňa potvrdila jeho pravosť.

Svedkyňa   uviedla,   že   kvôli   lepšiemu   počítaniu   si   MVK   rozdelila   nepoužité hlasovacie lístky na kôpky po určitom počte, na ktorý si už nepamätá, a tiež si nepamätá, koľko hlasovacích lístkov zobrali so sebou členovia MVK, ktorí išli do terénu s prenosnou schránkou, vie iba to, že ich zobrali viac ako bolo zapísaných žiadateľov do prenosnej schránky „z toho dôvodu, ak by chcel niekto ešte dodatočne voliť do prenosnej urny“. Po návrate prenosnej schránky do volebnej miestnosti MVK skontrolovala počet nepoužitých hlasovacích   lístkov,   ktoré   boli vypravené s prenosnou   schránku   a po otvorení prenosnej schránky   aj   počet   hlasovacích   lístkov   do   nej   vhodených   s tým,   že   ich   súčet   sa   rovnal celkovému počtu hlasovacích lístkov vypravených s prenosnou schránkou.

O výskyte   prázdnej   obálky   vo   volebnej   schránke   svedkyňa   vedela,   avšak   už   sa nepamätala, ako sa s ňou naložilo. O spôsobe sčítavania hlasov svedkyňa uviedla: „Najprv sme len otvárali obálky a triedili hlasovacie lístky na kôpky, podľa tohto či išlo o platné alebo neplatné hlasovacie lístky. Potom sme ich sčítavali. Pri sčítaní boli prítomní všetci členovia volebnej komisie. Iné osoby prítomné neboli.“

Svedkyňa tiež uviedla, že má vedomosť o tom, že sťažovateľ žiadal o informáciu o výsledku volieb v čase keď už zápisnica MVK bola odoslaná OVK, pričom v tomto čase sťažovateľovi   táto   informácia   nebola   poskytnutá,   pretože   členovia   MVK   mali   pokyn neposkytovať   informácie   o výsledku   volieb,   dokiaľ   OVK   nepotvrdí   zápisnicu   MVK. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že predmetnú informáciu požadovali aj páni B. a C., avšak aj im bola informácia o výsledku volieb poskytnutá až po podpísaní zápisnice OVK.

Svedkyňa E. N., členka MVK, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedla, že nemá vedomosť, že by odporca v deň volieb sprevádzal po obci prenosnú schránku a zúčastňoval sa na tzv. „odchytávaní voličov“. V deň volieb tiež nevedela o tom, že by matka jedného z členov MVK ovplyvňovala voličov, koho majú voliť, počula o tom iba po voľbách. Podľa vyhlásenia svedkyne MVK neboli podané žiadne sťažnosti na priebeh volieb.

Svedkyňa potvrdila, že s prenosnou schránkou bolo vypravených viac hlasovacích lístkov, ako bolo žiadateľov o tento spôsob voľby, ale už si nepamätala prečo, vedela iba, že po návrate prenosnej schránky do volebnej miestnosti členovia MVK porovnávali počet použitých   a nepoužitých   hlasovacích   lístkov   s celkovým   počtom   hlasovacích   lístkov vypravených   s prenosnou   schránkou.   Svedkyňa   potvrdila,   že   sa   vyhotovoval   zoznam žiadateľov o voľbu do prenosnej schránky, po predložení na nahliadnutie ktorého uviedla: „Mohol by to byť ten zoznam, ale ja sa presne nepamätám, pretože s prenosnou urnou som nechodila.“

Svedkyňa   si   pamätala,   že   sťažovateľ   žiadal   po   uzavretí   volebnej   miestnosti o informáciu o výsledku volieb, avšak táto mu nebola hneď poskytnutá, „pretože sme sa tak vo   volebnej   komisii   dohodli“. Svedkyňa   si   na   ďalšie   osoby   žiadajúce   o informáciu o výsledku volieb nespomínala.

Čo   sa   týka   výskytu   prázdnej   obálky   vo   volebnej   schránke,   svedkyňa   uviedla: „Nepamätám sa, ale ak by tam aj bola, bola by zaradená medzi neplatné hlasovacie lístky.“

Svedkyňa B. O., členka MVK, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by odporca sprevádzal v deň volieb po obci prenosnú schránku ani že by ovplyvňoval voličov. Túto vedomosť nemá ani v súvislosti s matkou jedného z členov   MVK   a podľa   jej   tvrdenia   MVK   neboli doručené   žiadne   sťažnosti   na   priebeh volieb.

V súvislosti s voľbou do prenosnej schránky svedkyňa uviedla: „Bol vyhotovený zoznam   žiadateľov   o voľbu   do   prenosnej   urny,   kde   bolo   vyše   30   voličov,   pričom s prenosnou urnou sme vzali 40 hlasovacích lístkov, viem to, pretože som prenosnú urnu sprevádzala,   po   návrate   prenosnej   urny   sme   nepoužité   hlasovacie   lístky   položili   vedľa hlasovacích lístkov, ktoré boli vydávané voličom vo volebnej miestnosti.Po tom, ako bol svedkyni   predložený   k   nahliadnutiu   predmetný   zoznam,   svedkyňa   potvrdila,   že   ide   o originál   zoznamu   žiadateľov   o voľbu   do   prenosnej   schránky,   pričom   jednoznačne konštatovala, že do prenosnej schránky nevolil nikto nad rámec žiadateľov o túto formu voľby. Svedkyňa uviedla, že prenosnú schránku spolu s ňou sprevádzal člen MVK C. T., pričom   v priebehu   volieb   nedali   prenosnú   schránku   do   rúk   inej   osobe.   Členovia   MVK sprevádzajúci prenosnú schránku navštívili každého zo žiadateľov o tento spôsob voľby osve   v mieste   jeho   bydliska   a svedkyňa   poprela,   že   by   sa   niektorí   z týchto   žiadateľov o voľbu do prenosnej schránky zhromaždili na jednej adrese a konštatovala: „Na jednej adrese bývajú len žiadatelia manželia K.“ Rovnako uviedla, že pri volebnom akte pani P. v dome č. 100 nebol nikto iný prítomný a pani M. T., rod. G., „volila u seba doma a je aj na zozname žiadateľov o voľbu do prenosnej urny“.

Čo   sa   týka   údajného   výskytu   prázdnej   obálky   vo   volebnej   schránke,   svedkyňa uviedla: „V prenosnej urne určite nebola, a o inom nemám vedomosť.“

Svedkyňa tiež uviedla, že sťažovateľ žiadal o informáciu o výsledku volieb, ale táto mu bola poskytnutá až po tom, ako zápisnicu MVK odobrila OVK, pričom vtedy bola uvedená informácia poskytnutá aj ďalším žiadateľom, z ktorých si svedkyňa pamätala na pánov B. a C.

V súvislosti s výpoveďou svedkyne B. O., členky MVK, odporca iba podotkol, že svedkyňa bola za členku MVK nominovaná Stranou maďarskej koalície, ktorej nominantom bol aj sťažovateľ.

Svedkyňa K. B., zapisovateľka MVK, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by odporca sprevádzal v deň volieb prenosnú schránku alebo, že by ovplyvňoval voličov, ani to osobne nevidela.

V súvislosti   s voľbou   do   prenosnej   schránky   a s jej   prípravou   svedkyňa   uviedla: „Zoznam žiadateľov o voľbu do prenosnej urny bol vyhotovovaný mnou na základe žiadostí voličov, presný počet žiadateľov si už nepamätám, ale osoby zapísané v tomto zozname sa odzrkadlili aj vo voličskom zozname. S prenosnou urnou bolo vypravených viac hlasovacích lístkov, ako bolo žiadateľov, bolo to kvôli tomu, že aj v minulosti tu bola taká prax, pretože počas volieb telefonovali voliči, ktorí chceli tiež voliť do prenosnej urny. Členovia MVK, ktorí   boli   vo   volebnej   miestnosti   o tom   telefonicky   informovali   členov   MVK,   ktorí   boli s prenosnou urnou. Keď volič požiadal o takýto spôsob voľby zaznamenalo sa to najprv do zoznamu voličov, konkrétne sa uviedla poznámka „urna“, a potom sa vypracoval zoznam žiadateľov   o voľbu   do   prenosnej   urny   podľa   súpisných   čísel   ich   bydliska,   tak   aby   ich členovia MVK mohli navštíviť postupne.“ V súvislosti s tým, či aj počas napadnutých volieb niekto   dodatočne   telefonicky   žiadal   o voľbu   do   prenosnej   schránky,   svedkyňa   uviedla: „V minulosti sme mali taký prípad, avšak či sa to stalo pri voľbách v decembri 2006, na to sa už nepamätám.“ Po tom, ako bol svedkyni predložený k nahliadnutiu zoznam žiadateľov o voľbu do prenosnej schránky, svedkyňa potvrdila, že ide o originál zoznamu.

Pokiaľ   ide   o množstvo   hlasovacích   lístkov   vypravených   s prenosnou   schránkou, svedkyňa uviedla: „Prenosná urna bola otvorená až na konci pri sčítavaní hlasov, pričom po   návrate   prenosnej   urny,   MVK   skontrolovala,   či   sedí   celkové   množstvo   hlasovacích lístkov vypravených s prenosnou urnou s množstvom použitých a nepoužitých hlasovacích lístkov. Nepoužité hlasovacie lístky sa ďalej rozdávali voličom, ktorí prišli voliť do volebnej miestnosti.“

V súvislosti s podaním sťažnosti sťažovateľom na priebeh volieb svedkyňa uviedla: „Na úradný telefón na obecnom úrade, nepodal pán S. žiadnu sťažnosť. Ani sa nepamätám, že by sa sťažoval osobne.“

Svedkyňa   uviedla,   že   nemá   vedomosť   o tom,   že   by   sa   vo   volebnej   schránke nachádzala prázdna obálka, a ak by tam aj bola, malo by to byť podľa niekde zaznamenané. Svedkyňa uviedla, že sťažovateľ, ako aj páni B. a C. žiadali o informáciu o výsledku volieb, ale táto im bola poskytnutá až po tom, „keď sme sa vrátili od Obvodnej volebnej komisie v L.“.

Svedok J. K. navrhovaný odporcom, ktorý mal podľa odporcu dosvedčiť to, že nie odporca, ale sťažovateľ ovplyvňoval voličov tým, že im „v prese svojej manželky bezplatne rozdával   pivo   a destilát,   a angažoval   voličov   aby   zaňho   hlasovali“,   pri   výsluchu 25. februára 2008 uviedol: „Pred voľbami, neviem presne uviesť kedy, mi pán S. pri našom stretnutí v obci sľúbil, že keď ho budem voliť, mi poskytne bezplatné užívanie alkoholických nápojov, a hneď pri tomto stretnutí ma pán S. pozval na pohárik.“ Svedok nemal vedomosť o tom, že by sťažovateľ ovplyvňoval aj iných voličov, volil vo volebnej miestnosti a v deň volieb vôbec v obci nestretol členov MVK s prenosnou schránkou.

Svedok Ing. M. B. navrhovaný sťažovateľom, ktorý podľa tvrdenia sťažovateľa ako prvý   zavolal   políciu   po   tom,   ako   mu   členovia   MVK   odmietli   poskytnúť   informáciu o výsledku volieb, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedol, že políciu zavolal telefonicky, pretože MVK mu asi pol hodinu po ukončení volieb odmietla dať informáciu o výsledku volieb a táto mu bola sprístupnená až po tom, čo zápisnica MVK bola osvedčená OVK. Ďalej uviedol: „Ja som spolu s ostatnými, ktorí sa domáhali informácie výsledku volieb, to je   napr.   páni   S.,   J.   C.,   M.   C.,   odišli   do   L.   na   políciu,   kde   sme   chceli   podať   trestné oznámenie. Tam nás odkázali na OO PZ v Š. Trestné oznámenie policajt spísal iba so sťažovateľom, ja som k tejto veci nebol vypočúvaný. Ja som sa nedomáhal, aby som mnou tiež   spísané   trestné   oznámenie,   pretože   by   bolo   zhodné   s trestným   oznámením   pána   S. A nemalo   by   význam   podávať   viacero   totožných   trestných   oznámení.“ Svedok   volil   vo volebnej miestnosti a v deň volieb nestretol v obci členov MVK s prenosnou schránkou.

Svedok   J.   B.,   v dome   ktorého   sa   mala   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   v sťažnosti uskutočniť   voľba   do   prenosnej   schránky,   pri   ktorej   mal   byť   prítomný   aj   odporca,   pri výsluchu 25. februára 2008 uviedol, že volil na obecnom úrade vo volebnej miestnosti, o voľbu   do   prenosnej   schránky   nežiadal,   ani   u neho   doma   neboli   členovia   MVK s prenosnou schránkou kvôli inej osobe bývajúcej s ním v spoločnej domácnosti a v deň volieb nestretol v obci členov MVK s prenosnou schránkou.

Svedkyňa   K.   B.,   v dome   ktorej   sa   mala   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   v sťažnosti uskutočniť   voľba   do   prenosnej   schránky,   pri   ktorej   mal   byť   prítomný   aj   odporca,   pri výsluchu 25. februára 2008 uviedla, že volila na obecnom úrade vo volebnej miestnosti, o voľbu do prenosnej schránky nežiadala, ani u nej doma neboli členovia MVK s prenosnou schránkou kvôli inej osobe bývajúcej s ňou v spoločnej domácnosti a v deň volieb nestretla v obci členov MVK s prenosnou schránkou.

Svedkyňa M. P., v dome ktorej podľa tvrdenia sťažovateľa mala počas voľby do prenosnej schránky voliť okrem nej aj iná osoba nebývajúca na tejto adrese, pri výsluchu 25.   februára 2008   uviedla,   že volila   do   prenosnej   schránky,   pričom   pri   volebnom   akte okrem členov MVK sprevádzajúcich prenosnú schránku nebol u nej nikto prítomný, žije sama.

Svedok V. Š., ktorý mal podľa tvrdenia sťažovateľa voliť vo volebnej miestnosti napriek tomu, že žiadal o voľbu do prenosnej schránky, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedol, že pred voľbami povedal odporcovi pri ich stretnutí v obci, že bude chcieť voliť do prenosnej schránky, avšak túto skutočnosť nenahlásil MVK. Keďže k nim domov neprišli členovia MVK s prenosnou schránkou, išiel voliť do volebnej miestnosti. Jeho manželka chcela voliť do prenosnej schránky, ale keďže to nenahlásili, nevolila. Svedok v deň volieb nestretol v obci členov MVK s prenosnou schránkou.

V súvislosti   s výpoveďou   svedka   odporca   uviedol,   že   po   tom,   ako   mu   svedok povedal, že bude chcieť voliť do prenosnej schránky, oznámil mu, že on nezapisuje do zoznamu   žiadateľov   o voľbu   do   prenosnej   schránky,   preto,   ak   má   záujem   on   a   jeho manželka voliť do   prenosnej   schránky,   musia   to   nahlásiť   MVK.   To,   prečo   tak   svedok neurobil, odporca nevie, pretože túto možnosť svedok mal aj v deň volieb v čase, keď bol voliť na obecnom úrade.

Svedkyňa H. B., v dome ktorej sa mala podľa tvrdenia sťažovateľa uskutočniť voľba do prenosnej schránky nad rámec žiadateľov zapísaných do zoznamu o tento spôsob voľby, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedla, že o voľbu do prenosnej schránky žiadala z dôvodu, že je čiastočne invalidná dôchodkyňa, pričom do zoznamu žiadateľov o tento spôsob voľby ju nahlásil jej manžel. Svedkyňa volila do prenosnej schránky doma, pričom pri volebnom akte   boli   prítomní   iba   členovia   MVK,   a to   pani O.   a C.   T.,   žiadna   iná   osoba   prítomná nebola.

Svedok I. B., v dome ktorého sa mala podľa tvrdenia sťažovateľa uskutočniť voľba do prenosnej schránky nad rámec žiadateľov zapísaných do zoznamu o tento spôsob voľby, pri   výsluchu   25.   februára   2008   uviedol,   že   on   volil   na   obecnom   úrade   vo   volebnej miestnosti a manželku nahlásil ako záujemkyňu o voľbu do prenosnej   schránky, pričom nebol prítomný ani pri volebnom akte svojej manželky. Svedok nemal vedomosť, že by odporca ovplyvňoval voličov.

Svedkyňa   A.   S.,   ktorej   meno   v sťažnosti   označil   sťažovateľ,   pri   výsluchu 25. februára 2008 uviedla, že volila vo volebnej miestnosti a v deň volieb nestretla členov MVK   s prenosnou   schránkou   a   nemá   vedomosť   ani   o tom   nepočula,   že   by   odporca ovplyvňoval voličov.

Svedkyňa T. G., ktorá bola náhodne vybraná zo zoznamu voličov, ktorí požiadali o voľbu do   prenosnej schránky, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedla, že o voľbu do prenosnej   schránky   požiadala   z dôvodu,   že   opatruje   dve   staré   mamy,   ktoré   sú   na   ňu odkázané, a že do prenosnej schránky odvolila iba za prítomnosti členov MVK pani O. a pána   T.,   nikto   iný   prenosnú   schránku   nesprevádzal,   a tiež   u nej   doma   do   prenosnej schránky nevolila žiadna iná osoba. Svedkyňa uviedla, že v deň volieb nevidela odporcu sprevádzať prenosnú schránku a nevie o tom, že by ovplyvňoval voličov.

Svedok   J.   K.,   ktorý   bol   náhodne   vybraný   zo   zoznamu   voličov,   ktorí   požiadali o voľbu do prenosnej schránky, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedol, že je starším bratom odporcu a býva spolu s rodičmi, ktorých opatruje v dome č. 208. Jeho rodičia aj on volili do prenosnej schránky, pričom o tento spôsob voľby požiadal aj v mene rodičov svedok priamo MVK.   Svedok   uviedol: „S odporcom   máme   odlišné   adresy   bydliska,   v čase,   keď   u nás doma bola prenosná urna, odporca tam prítomný nebol.“

Svedok   R.   K.,   ktorý   bol   náhodne   vybraný   zo   zoznamu   voličov,   ktorí   požiadali o voľbu do prenosnej schránky, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedol, že o voľbu do prenosnej schránky požiadal preto, že v tom čase opatroval svoju mamu, ktorá sa vrátila po operácii z nemocnice, a od volebnej miestnosti býva asi jeden kilometer. Do prenosnej schránky volili s matkou, a počas volebného aktu okrem voliča a členov MVK opustili miestnosť všetci ostatní členovia domácnosti. Odporca nesprevádzal prenosnú schránku.

Svedkyňa I. K., ktorá bola náhodne vybraná zo zoznamu voličov, ktorí požiadali o voľbu do prenosnej schránky, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedla, že v novembri 2006 bola v nemocnici a v decembri 2006 mala celá rodina chrípku, preto požiadala o voľbu do prenosnej schránky. Počas volebného aktu okrem voliča a členov MVK opustili miestnosť všetci ostatní členovia domácnosti. Odporca nesprevádzal prenosnú schránku.

M. S., matka predvolaného svedka, ktorý bol náhodne vybraný zo zoznamu voličov, ktorí   požiadali   o voľbu   do   prenosnej   schránky,   a ktorý   sa   z dôvodu   invalidity   nemohol zúčastniť výsluchu, pri výsluchu 25. februára 2008, po tom, ako jej totožnosť potvrdili sťažovateľ aj odporca, uviedla: „Môj syn je invalidný dôchodca, je na vozíku, a preto sme požiadali,   aby   bol   zapísaný   do   zoznamu   voličov   do   prenosnej   urny.“ Svedkyňa   ďalej uviedla, že počas volebného aktu jej syna nebol v miestnosti okrem členov MVK nikto prítomný. Nemá vedomosť o tom, že by odporca sprevádzal prenosnú schránku.

Svedkyňa   M.   T.,   ktorá   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   mala   porušovať   volebné moratórium   a v deň   volieb   mala   ovplyvňovať   voličov,   pri   výsluchu   25.   februára   2008 uviedla,   že   v deň   volieb   nijako   neovplyvňovala   voličov,   prenosnú   schránku   po   obci nedoprevádzala a volila na obecnom úrade vo volebnej miestnosti, pričom nemala prístup k hlasovacím lístkom.

V súvislosti   s výpoveďou   svedkyne   M.   T.   sťažovateľ   uviedol,   že   svoje   tvrdenie uvedené v trestnom oznámení, že svedkyňa mala prístup k hlasovacím lístkom, založil na sprostredkovanej informácii od J. C.

Svedok   J.   C.,   ktorého   sťažovateľ   v trestnom   oznámení   označil   za   osobu,   ktorá manipulovala s hlasovacími lístkami, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedol, že volil na obecnom úrade vo volebnej miestnosti, nemal prístup k hlasovacím lístkom a tiež nevidel, že   by   k ním   mala   prístup   M.   T.   Svedok   nevidel,   že   by   odporca   sprevádzal   prenosnú schránku. Svedok po skončení volieb spolu so svojím synom, so sťažovateľom a s pánom B. žiadal   členov   MVK,   aby   mu   oznámili   výsledky   volieb.   Vzhľadom   na   to,   že   im   túto informáciu odmietli poskytnúť, pretože OVK v tom čase ešte neodobrila zápisnicu MVK, svedok spolu s menovanými išiel na políciu podať trestné oznámenie, ktoré bolo napokon spísané iba so sťažovateľom, pričom svedok iba podával vysvetlenie v súvislosti s trestným oznámením sťažovateľa.

V súvislosti s výpoveďou svedka J. C. sťažovateľ na výzvu sudcu ozrejmil, prečo vo vyšetrovacom spise ČVS:ORP-1856/2-OSV-LV-2006 označil J. C. ako osobu, ktorá mala manipulovať s hlasovacími lístkami, keď svedok, ako aj pán B. tvrdí, že práve J. C. mal byť medzi osobami, ktoré chceli podať trestné oznámenie na marenie volieb, a ďalej sťažovateľ uviedol: „Zápisnica v predmetnom vyšetrovacom spise je chybne zaznamená, pána C. som neuviedol v kontexte, v ktorom sa vyskytuje v predmetnej zápisnici.“ Následne sťažovateľ na výzvu sudcu potvrdil, že podpis pod zápisnicou o trestnom oznámení je jeho podpisom.

Svedok Z. B., ktorý bol náhodne vybraný zo zoznamu voličov obce, pri výsluchu 25. februára 2008 uviedol, že býva v dome č. 199 a v dome č. 200 býva jeho starší brat, pričom aj u neho doma boli členovia MVK s prenosnou schránkou, kvôli jeho matke, ktorá o tento spôsob voľby požiadala MVK telefonicky. Počas volebného aktu jeho mamy svedok nebol doma, pretože v tom   čase bol voliť vo volebnej miestnosti.   Svedok   v deň   volieb nevidel členov MVK s prenosnou schránkou, nevidel ani odporcu a nemá vedomosť o tom, že by sťažovateľ alebo odporca ovplyvňovali voličov.

Svedkyňa Ľ. B., ktorá bola náhodne vybraná zo zoznamu voličov obce, pri výsluchu 25.   februára   2008   uviedla,   že   volila   na   obecnom   úrade   vo   volebnej   miestnosti   a nemá vedomosť, že by odporca ovplyvňoval voličov, pretože „pracujeme v Š., doma sme málo“. Svedkyňa M. L., ktorá bola náhodne vybraná zo zoznamu voličov obce, pri výsluchu 25.   februára   2008   uviedla,   že   volila   na   obecnom   úrade   vo   volebnej   miestnosti, nemá vedomosť, že by odporca ovplyvňoval voličov, nemá vedomosť o žiadnej skutočnosti, ktorá by signalizovala porušenie volebného zákona, a pokiaľ ide o prenosnú schránku, tak v deň volieb ju nevidela a ani nevie, ktorí členovia MVK ju nosili.

Svedok J. M., ktorý bol náhodne vybraný zo zoznamu voličov obce, pri výsluchu 25. februára   2008   uviedol,   že   volil   na   obecnom   úrade   vo   volebnej   miestnosti, nemá vedomosť, že by odporca alebo sťažovateľ ovplyvňovali jeho alebo iných voličov, nemá vedomosť   o žiadnej   skutočnosti,   ktorá   by   signalizovala   porušenie   volebného   zákona, a pokiaľ ide o prenosnú schránku, tak v deň volieb ju nevidel.

Pretože   sťažovateľ   spochybnil   výsledok   volieb   aj   z dôvodu „pomerne   vysokého počtu neplatných hlasov“, po ukončení výsluchov svedkov boli v prítomnosti sťažovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu otvorené zapečatené platné aj neplatné hlasovacie lístky pre   voľbu   starostu   obce.   Prítomní   potvrdili,   že   zapečatenie   hlasovacích   lístkov   bolo neporušené.

Prepočítaním   neplatných   hlasovacích   lístkov   pre   voľby   starostu   obce   konaných 2. decembra 2006 sa zistilo toto: celkový počet neplatných hlasovacích lístkov – 6, z tohto na 2 hlasovacích   lístkoch   nebolo   zakrúžkované   poradové   číslo   ani   jedného   kandidáta, na 1 hlasovacom   lístku   boli   zakrúžkované   poradové   čísla   obidvoch   kandidátov, na 1 hlasovacom   lístku   bolo   krížikom   označené   poradové   číslo   sťažovateľa, na 1 hlasovacom lístku bol podčiarknutím mena označený odporca a na 1 hlasovacom lístku bolo zakrúžkované poradové číslo sťažovateľa, ktorého meno bolo súčasne podčiarknuté.

V rámci dokazovania ústavný súd prepočítal aj platné hlasovacie lístky odovzdané sťažovateľovi a odporcovi ako dvom kandidátom na post starostu obce, pričom zistil toto: sťažovateľovi bolo odovzdaných 137 platných hlasov, pričom všetky hlasovacie lístky boli upravené tak, že krúžkom bolo označené poradové číslo „2“, ktoré bolo na hlasovacom lístku   poradovým   číslom   sťažovateľa,   pričom   platné   hlasovacie   lístky   neboli   upravené žiadnym   iným   spôsobom   navyše,   než   aký   je   popísaný.   Odporcovi   bolo   odovzdaných 138 platných hlasov, pričom všetky hlasovacie lístky boli upravené tak, že krúžkom bolo označené poradové číslo „1“, ktoré bolo na hlasovacom lístku poradovým číslom odporcu, pričom platné hlasovacie lístky neboli upravené žiadnym iným spôsobom navyše, než aký je popísaný.

Po   prepočítaní   platných   a neplatných   hlasovacích   lístkov   boli   tieto   opätovne   za prítomnosti už uvedených osôb zapečatené a odovzdané do úschovy obce.

Dňa 26. februára 2008 boli na ústavnom súde za prítomnosti sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta rozpečatené a prepočítané aj obálky, ktoré boli MVK vydávané voličom spolu s hlasovacími lístkami pri voľbách konaných 2. decembra 2006, pričom ich zistený počet bol 282. Po ich prepočítaní boli obálky opätovne zapečatené.

V rámci dokazovania ústavný súd vykonal dôkaz aj oboznámením sa s vyšetrovacím spisom   ČVS:   ORP-1856/2-OSV-LV-2006,   z ktorého   vyplýva,   že   3.   decembra   2006 o 01:10 h   podal   sťažovateľ   na   OO   PZ   trestné   oznámenie   na   neznámeho   páchateľa   pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia prípravy a priebehu volieb starostu obce konaných 2.   decembra   2006.   Podozrenie   sťažovateľa   o zmanipulovaní   predmetných   volieb   sa zakladalo na jeho tvrdeniach, že v deň volieb boli verejnosti vo volebnej miestnosti voľne prístupné hlasovacie lístky s ktorými mali manipulovať odporca, M. T. a J. C., ďalej na tvrdení,   že pani T.   v deň   volieb   porušovala volebné moratórium   a slovne ovplyvňovala voličov, že odporca bol v blízkosti prenosnej schránky, že členovia MVK sprevádzajúci prenosnú schránku zobrali so sebou viac hlasovacích lístkov než bolo žiadateľov o tento spôsob   voľby,   že   MVK   nespísala   sťažovateľove   už   uvedené   výhrady   do   zápisnice, a napokon aj v tvrdení, že MVK nepodala sťažovateľovi informáciu o výsledku volieb pred tým, ako bola zápisnica MVK podpísaná OVK. Po vypočutí sťažovateľom označených osôb vyšetrovateľ   OO   PZ   uznesením   ČVS:   ORP-1856/2-OSV-LV-2006   z 29. decembra   2006 trestné oznámenie sťažovateľa odmietol, pretože neboli dané dôvody na začatie trestného stíhania.   Sťažnosť   sťažovateľa   z 5.   januára   2007   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   bola uznesením Okresnej prokuratúry Levice č. k. 1 Pn 5/07-4 z 19. februára 2007 zamietnutá ako nedôvodná.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžea) vyhlásiť voľby za neplatné,b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,c) zrušiť   rozhodnutie   volebnej   komisie   a   vyhlásiť   za   zvoleného   toho,   kto   bol   riadne zvolený,d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa   §   63 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   v   prípadoch   uvedených   v   odseku   1 písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Na základe vykonaného dokazovania ústavný súd zistil v súvislosti s jednotlivými námietkami sťažovateľa tieto skutočnosti:

A.   Sťažovateľ   v sťažnosti   namietal,   že   členovia   MVK,   ktorí   v deň   volieb   nosili v obci prenosnú schránku, zobrali so sebou viac hlasovacích lístkov, než bolo žiadateľov v zozname o tento spôsob voľby.

Toto   tvrdenie   sťažovateľa   potvrdila   svojou   výpoveďou   v rámci   dokazovania vykonaného   vyšetrovateľom   OO   PZ   o trestnom   oznámení   sťažovateľa   vedeného   pod ČVS: ORP-1856/2-OSV-LV-2006 predsedníčka MVK D. Š., pričom v tomto smere bola jej výpoveď zhodná s tým, čo uviedla v rámci dokazovania pred ústavným súdom. Rovnako aj ďalší   traja   členovia   MVK   (Z.   K.,   E.   N.   a B.   O.),   ako   aj   zapisovateľka   MVK   (K.   B.) potvrdili, že členovia MVK, ktorí v deň volieb sprevádzali prenosnú schránku, zobrali so sebou   viac hlasovacích   lístkov, než bolo prihlásených záujemcov o voľbu do   prenosnej schránky, pričom takmer všetci menovaní uviedli, že to bolo z dôvodu, že podľa skúseností z minulosti   niektorí   voliči   aj   počas   dňa   volieb   žiadali   dodatočne   o voľbu   do   prenosnej schránky.

Okrem   toho členovia MVK   svojimi   výpoveďami potvrdili,   že po návrate členov MVK s prenosnou schránkou do volebnej miestnosti bol prekontrolovaný počet hlasovacích lístkov, ktoré neboli použité pri voľbe do   prenosnej schránky, ktorých počet po sčítaní s hlasovacími   lístkami   vhodenými   do   prenosnej   schránky   súhlasil   s celkovým   počtom hlasovacích lístkov vypravených s prenosnou schránkou.

Možnosť voľby do prenosnej schránky upravuje § 31 ods. 6 volebného zákona, podľa ktorého volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou,   hlasovacími   lístkami   a   obálkou.   Volič   hlasuje   tak,   aby   sa   dodržala   tajnosť hlasovania.

Citované ustanovenie volebného zákona nevymedzuje, resp. neurčuje žiadny časový horizont   alebo   časový   úsek,   počas   ktorého   môžu   voliči   žiadať   o voľbu   do   prenosnej schránky, práve naopak, uvedené ustanovenie priznáva toto právo voličovi bez časového obmedzenia   jeho   realizácie.   Z uvedeného   teda   možno   podľa   názoru   ústavného   súdu vyvodiť, že volič, u ktorého sú dané zákonné predpoklady (závažné dôvody), môže bez časového obmedzenia (teda aj v samotný deň volieb) požiadať volebnú komisiu, aby mu umožnila voliť do prenosnej schránky.

Uvedený záver sa v celku javí ako dôvodný aj vzhľadom na skutočnosť, že závažný dôvod (napr. ochorenie) môže u voliča nastať aj v deň volieb, pričom však treba vytvoriť všetky podmienky, aby aj napriek výskytu takéhoto závažného dôvodu nebol tento volič hendikepovaný,   ale   aby   mal   možnosť   v plnej   miere   realizovať   svoje   základné   právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Z citovaného   ustanovenia   by   logickým   výkladom   bolo   síce   možné   vyvodiť,   že volebná   komisia   vyšle   k voličovi,   u ktorého   sú   splnené   zákonné   predpoklady,   prenosnú schránku   spolu   s obálkou   a hlasovacími   lístkami   až   po   tom,   keď   volič   požiada   o tento spôsob   voľby,   avšak   z praktického   hľadiska,   keď   o voľbu   do   prenosnej   schránky   žiada vopred súčasne viacero voličov s odlišným miestom bydliska v rozľahlej obci alebo meste s väčším počtom obyvateľov (v danom prípade 351 oprávnených voličov), tak ako to bolo aj v tomto prípade,   pričom   navyše o tento spôsob   voľby môžu, vzhľadom   na už uvedené, dodatočne   žiadať   aj   ďalší   voliči,   považuje   ústavný   súd   postup   členov   MVK   v obci   za ústavne   akceptovateľný,   najmä   vzhľadom   na   existenciu   účinného   systému   následnej kontroly počtu hlasovacích lístkov „preventívne“ vypravených s prenosnou schránkou, aby sa znemožnilo ich zneužitiu spôsobom, ktorý by reálne mohol ovplyvniť výsledok volieb.

Z   vykonaného   dokazovania   vyplýva,   že   napádaný   postup   MVK   pri   zabezpečení volieb do prenosnej schránky bol v súlade s volebným zákonom.

B.   Sťažovateľ   spochybnil   výsledok   volieb   starostu   obce   aj   tvrdením   o   veľkom množstve žiadateľov o voľbu do prenosnej schránky, pričom podľa jeho názoru nemohli všetci   títo   žiadatelia   spĺňať   zákonné   podmienky   (existencia   závažného   dôvodu)   na oprávnenie   k tomuto   spôsobu   voľby.   Svoje   tvrdenia   sťažovateľ   v sťažnosti   podporil označenými dôkazmi, podľa ktorých pri voľbe do prenosnej schránky došlo k pochybeniam v dome č. 100 a č. 200, ako aj v spojitosti s voličom V. Š.

Počas výsluchu členovia MVK zhodne uviedli, že bol vyhotovený zoznam žiadateľov o voľbu do prenosnej schránky, pričom MVK nijako špeciálne neoverovala, či žiadatelia o tento   spôsob   voľby   majú   k tejto   žiadosti   dôvody,   t. j.   či   sa   u nich   vyskytli   závažné dôvody, ktoré by im neumožnili hlasovať vo volebnej miestnosti.

Z výpovedí svedkov navrhovaných sťažovateľom, ako aj tých, ktorí boli náhodne vybraní zo zoznamu žiadateľov o voľbu do prenosnej schránky, vyplynulo, že všetky tieto osoby riadne požiadali o tento spôsob voľby, a to z dôvodov (náhle onemocnenie, invalidita, vysoký vek, opatrovanie nemocnej osoby, rekonvalescencia po operačnom zákroku), ktoré podľa názoru ústavného súdu možno v každom jednotlivom, náhodne skúmanom prípade (ad   hoc)   akceptovať   ako   opodstatnené.   Porovnaním   zoznamu   žiadateľov   o voľbu   do prenosnej   schránky   a zoznamu   voličov   ústavný   súd   zistil,   že   priemerný   vek   žiadateľov o voľbu   do   prenosnej   schránky   je   približne   65   rokov,   pričom   u   voličov   vo   veku   pod 40 rokov   (traja   voliči)   boli   počas   výsluchu   preukázané   skutočnosti   (invalidita,   náhle onemocnenie),   ktoré   dostatočne   odôvodňovali   ich   žiadosť   o voľbu   prostredníctvom prenosnej schránky.

Navyše   citované   ustanovenie   §   31   ods.   6   volebného   zákona   neukladá   volebnej komisii špeciálnu povinnosť overovať dôvody, kvôli ktorým volič uplatňuje svoje právo hlasovať do prenosnej schránky.

Podľa jednoznačného vyjadrenia členky MVK B. O., ktorá spolu s C. T. (výsluchu sa nezúčastnil) v deň volieb konaných 2. decembra 2006 sprevádzala prenosnú schránku, do prenosnej schránky nevolila žiadna osoba nad rámec žiadateľov o tento spôsob voľby.

Uvedené   zistenia   boli   podkladom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu,   že   ani   touto, sťažovateľom namietanou skutočnosťou neboli porušené ustanovenia volebného zákona.

C. Ďalšia námietka sťažovateľa, ktorou zdôvodňoval svoje tvrdenia o neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu   obce konaných 2. decembra 2006, sa týkala porušovania volebného moratória konaním samotného odporcu, ako aj konaním matky jedného z členov MVK, konkrétne pani T.

Podľa tvrdení sťažovateľa v deň volieb mal odporca sprevádzať po obci prenosnú schránku   a podieľať   na tzv. „odchytávaní   voličov“,   pričom „Opísaný   postup   pri   voľbe prostredníctvom prenosnej volebnej schránky mohol viesť k tomu, že volieb sa zúčastnili osoby, ktoré by sa inak volebného aktu nezúčastnili“. Uvedenú skutočnosť malo podľa sťažovateľa dokazovať aj to, že odporca bol prítomný pri hlasovaní do prenosnej schránky v dome č. 209, a tiež to malo osvedčiť svedectvo pani S.

Matka člena MVK, ktorý sprevádzal prenosnú schránku, a to pani T., sa mala v deň volieb   dopustiť   porušenia   volebného   moratória   tým,   že   podľa   vyjadrení   sťažovateľa prezentovala názory na jeho kandidatúru, a tak slovne ovplyvňovala voličov v tom, koho majú voliť.

Podľa § 30 ods. 2 volebného zákona kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Tvrdenia   o porušení   volebného   moratória   v deň   volieb   sťažovateľom   opísaným konaním   odporcu   a pani   T.   neboli   preukázané   výpoveďou   ani   jedného   z vyslúchaných svedkov,   v tomto   smere   nebola   MVK   adresovaná   žiadna   sťažnosť   a tieto   zistenia nevyplývajú ani z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1856/2-OSV-LV-2006.

Okrem   tohto   z   výpovede   sťažovateľa   zastúpeného   kvalifikovaným   právnym zástupcom   vyplynulo,   že   údaje   uvádzané   v sťažnosti   týkajúce   sa   ním   navrhovaných dôkazov   na   preukázanie uvádzaných   tvrdení   boli   chybné,   pretože   uviedol,   že   namiesto domu   č.   209   malo   byť   uvedené   číslo   domu   200   a svedkyňu   S.   sťažovateľ   uviedol „omylom“.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd ani v tomto bode sťažnosti nezistil sťažovateľom namietané porušenie   volebného zákona,   ktoré   by odôvodňovalo   vysloviť protiústavnosť volieb starostu obce.

D. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí aj to, že jeho pripomienky o údajnom porušovaní volebného   moratória   konaním   odporcu   a matky   člena   MVK   telefonicky   oznámil   aj predsedníčke MVK, avšak napriek tomu, podľa jeho tvrdenia, tieto pripomienky neboli zaznamenané v zápisnici MVK a nebolo prijaté ani žiadne rozhodnutie.

Z výpovede predsedníčky MVK vyplynulo, že sťažovateľ jej v deň volieb telefonoval na jej súkromný mobilný telefón, pričom počas telefonátu iba konštatoval, že nepovažuje za správne   konanie   odporcu,   po tom,   ako   mu   svedkyňa   oznámila,   že   odporca   sa pravdepodobne   zdržiava   v dome   svojich   rodičov,   čo   nemá   zakázané,   sťažovateľ   podľa svedkyne   nežiadal, aby táto jeho pripomienka bola zaznamenaná v zápisnici   MVK,   ani nežiadal, aby MVK zjednala nápravu ním tvrdeného protizákonného konania odporcu.

Z výpovedí   ostatných   členov   MVK   vyplýva,   že   v deň   volieb   ani nevedeli,   že   sa sťažovateľ sťažoval na priebeh volieb, pretože tieto svoje výhrady neoznámil telefonicky na „úradný“ telefón, ktorý bol k dispozícii na obecnom úrade, ani sa za tým účelom nedostavil do volebnej miestnosti osobne.

Predpokladom   na   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu,   ktorá   mu   dovoľuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, je, aby namietané nezákonné konanie malo   priamy   vplyv   na   dosiahnutý   výsledok   volieb.   Pričom   na   uplatnenie   právomoci ústavného   súdu   nepostačuje,   aby   sťažovateľ   takéto   nezákonné   konanie   iba   tvrdil, resp. predpokladal, ale sťažovateľ musí tieto tvrdenia doložiť exaktnými dôkazmi, pretože dôkazné bremeno znáša sťažovateľ.

Z vykonaného dokazovania mal ústavný súd preukázané, že oznámenie sťažovateľa o údajnom   porušení   volebného   moratória   uskutočnené   na   súkromný   mobilný   telefón predsedníčky MVK malo vzhľadom na jeho formu a spôsob realizácie skôr súkromný ako oficiálny charakter, aj preto predsedníčka MVK nevyvodzovala z tohto telefonátu žiadne dôsledky a ostatní členovia MVK o tejto sťažnosti sťažovateľa nemali v deň volieb žiadnu vedomosť.   Okrem   tohto,   námietku   sťažovateľa   vzhľadom   na   jej   formuláciu,   ako   aj vzhľadom na to, že sťažovateľ nežiadal zjednanie nápravy ním tvrdeného protiprávneho stavu, možno pokladať skôr za konštatovanie o vypozorovanej skutočnosti, ako za sťažnosť, ktorou by sťažovateľ chcel dosiahnuť nápravu popísaného stavu. Sťažovateľ dôveryhodne nepreukázal, že by svoju sťažnosť týkajúcu sa údajného porušenia volebného moratória adresoval   MVK   oficiálnou   cestou,   prípadne   že   by   sa   domáhal   zjednania   nápravy   ním tvrdeného   protizákonného   konania   odporcu.   Sťažovateľ   tiež   nepreukázal   existenciu príčinnej   súvislosti   medzi   jeho   tvrdením,   že   MVK   nezaznamenala   jeho   námietky v zápisnici, a dopadom tohto postupu MVK na zistený výsledok volieb.

Vzhľadom na uvedené konštatovania ústavný súd ani v tomto bode sťažnosti nemal dôvod na uplatnenie svojej právomoci podľa § 63 ods.   1 písm. a), b) alebo c) zákona o ústavnom súde.

E.   Sťažovateľ spochybňuje ústavnosť a zákonnosť volieb starostu   obce konaných 2. decembra 2006 aj z dôvodu ním tvrdeného protizákonného postupu MVK pri vyhlasovaní výsledkov volieb, ktoré MVK odmietla poskytnúť sťažovateľovi po podpísaní zápisnice MVK a tieto mu boli poskytnuté až po tom, ako zápisnicu MVK odobrila OVK.

Z výpovedí členov MVK, ako aj z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1856/2-OSV-LV-2006   vyplynulo,   že   sťažovateľ,   ako   aj ďalšie   osoby   (napr.   pán   C.,   pán   B.)   žiadali o poskytnutie informácie o výsledku volieb starostu obce v čase, keď podpísaná zápisnica MVK bola odoslaná OVK. Na základe pokynu predsedníčky MVK, ktorá sa vzhľadom na zistený   tesný   výsledok   v počte   platných   hlasov   odovzdaných   sťažovateľovi   a odporcovi (rozdiel   1   platný   hlas)   obávala,   aby   sa   v obci   nešírili   dezinformácie,   MVK   poskytla informáciu o výsledku volieb až po tom, keď bola zápisnica MVK potvrdená OVK.

Podľa   §   30   ods.   13   volebného   zákona   členovia   volebných   komisií   a   pracovníci odborných   útvarov   nesmú   poskytovať   informácie   o   priebehu   a   čiastkových   výsledkoch volieb, a to až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania.

Podľa   § 43   ods.   1 volebného zákona miestna   volebná komisia   vyhotoví   dvojmo zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa   §   43   ods.   3   volebného   zákona   po   podpísaní   oboch   rovnopisov   zápisníc o výsledku volieb v obci zašle predseda miestnej volebnej komisie jeden rovnopis zápisnice bezodkladne okresnej volebnej komisii (podľa § 11 ods. 1 volebného zákona „obvodnej volebnej komisii“). Ostatné volebné spisy odovzdá do úschovy obci.

Podľa § 45 volebného zákona miestna volebná komisia uverejní spôsobom v mieste obvyklým bezodkladne po podpísaní zápisnice o výsledku volieb v obci výsledky volieb do obecného (mestského) zastupiteľstva a výsledky volieb starostu obce (primátora).

Požiadavka   sťažovateľa,   aby   mu   bola   sprístupnená   informácia   o výsledku   volieb starostu obce v čase „bezodkladne po podpísaní zápisnice o výsledku volieb v obci“, sa vzhľadom   na   citované   ustanovenia   volebného   zákona   javí   ako   opodstatnená,   aj   keď sťažovateľ   nepreukázal,   či   túto   informáciu   požadoval   sprístupniť   spôsobom   v   mieste obvyklým v zmysle požiadavky § 45 volebného zákona.

Aj   keby postupom   MVK došlo k porušeniu ustanovenia § 45 volebného zákona, ústavný súd už vyslovil (napr. PL. ÚS 27/99), že „nie každé porušenie zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb považovaný navrhovateľom za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí preukázať uvedená príčinná súvislosť pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže ústavný súd   iba   za   situácie,   že   výsledok   volieb   vylučuje   pravdepodobnosť   iného   výsledku   pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétne porušeného ustanovenia volebného zákona. Ak je teda   nesporné,   že   výsledok   volieb   nemohol   byť   podstatným   spôsobom   ovplyvnený porušením zákona, nie je toto porušenie automaticky dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné.“

Porušenie zákona pri voľbách do orgánov miestnej samosprávy musí dosahovať takú intenzitu,   ktorá   v   priamej   príčinnej   súvislosti   spôsobuje   aj   nezákonnosť   volieb, resp. nezákonnosť   ich   výsledku.   Ak   však   určité   skutkové   okolnosti   odporujúce ustanoveniam volebného zákona nemali a nemohli mať vplyv na zákonnosť volieb, resp. ich výsledky, ktoré by boli rovnaké, nedá sa uvažovať o nezákonnosti volieb a o ich neplatnosti (PL. ÚS 11/95).

Vzhľadom na to, že čas, keď sa sťažovateľ dozvedel o výsledku volieb starostu obce, resp. časový posun od doby, keď sa sťažovateľ chcel tento výsledok dozvedieť, do doby, keď mu boli tieto výsledky oznámené, nemohol nijako reálne ovplyvniť výsledok volieb, ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   vytýkané porušenie   volebného   zákona   nezakladá   jeho právomoc vyhlásiť voľby starostu obce za neplatné, resp. právomoc ich výsledok zrušiť alebo zmeniť.

F.   Pochybnosti sťažovateľa   o neústavnosti   a nezákonnosti   volieb starostu   obce sa zakladali aj na jeho tvrdení, že vo volebnej schránke sa mala nachádzať jedna prázdna obálka.

Predsedníčka   MVK   D.   Š.   a členka   MVK   E.   N.   si   na prípadné   zistenie   prázdnej obálky vo volebnej schránke nepamätali, ale súčasne konštatovali, že keby MVK zistila jej existenciu,   bola   by   zaradená   medzi   neplatné   hlasy.   O výskyte   prázdnej   obálky   nemali vedomosť zapisovateľka MVK K. B. ani členka MVK B. O., ktorá iba s určitosťou uviedla, že táto sa určite nevyskytovala v prenosnej schránke, ktorú svedkyňa nosila. Členka MVK Z. K. mala vedomosť o tom, že vo volebnej schránke sa nachádzala prázdna obálka, ale nepamätala sa, ako s ňou bolo naložené.

Zo zápisnice MVK vyplýva, že vo voľbách konaných 2. decembra 2006 MVK pre oprávnených voličov v obci vydala celkovo 282 obálok.

Podľa § 37 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia (v danom prípade podľa § 15 ods. 5 volebného zákona to bola MVK, pretože v obci bol zriadený iba jeden volebný okrsok) vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Ústavný   súd   pri   prepočítaní   zapečatených   obálok   použitých   pri   voľbách   v obci 2. decembra   2006   zistil,   že   ich   počet   je   282,   čo   zodpovedá   údaju   zo   zápisnice   MVK o celkovom počte obálok vydaných oprávneným voličom.

Podľa   relevantnej   časti   §   31   ods.   4   volebného   zákona   po   prevzatí   obálky a hlasovacích   lístkov   volič vstúpi   do   priestoru   určeného   na   úpravu   hlasovacích   lístkov. V tomto   priestore   volič   vloží   do   obálky   jeden   hlasovací   lístok   pre   voľby   do   obecného (mestského) zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce (primátora).

Zo   zápisnice   MVK vyplýva, že   pre voľbu   starostu   obce   2.   decembra 2006   bolo oprávnenými voličmi odovzdaných celkovo 275 platných hlasov, takže z porovnania tohto údaju   s údajom   o celkovom   počte   odovzdaných   obálok   vyplýva,   že   celkový   počet neplatných hlasov odovzdaných pre voľbu starostu by mal byť 7.

Ústavný   súd   pri   prepočítaní   zapečatených   neplatných   hlasovacích   lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce konaných 2. decembra 2006 zistil, že ich celkový počet je 6.

Z uvedeného   podľa   názoru   ústavného   súdu   vyplýva,   že   pri   voľbách   do   orgánov miestnej   samosprávy   v obci   konaných   2.   decembra   2006   boli   vydané   obálky 282 oprávneným voličom a po jednom hlasovacom lístku na voľbu poslancov obecného zastupiteľstva   a po   jednom   hlasovacom   lístku   na   voľbu   starostu   obce,   avšak   pri   voľbe starostu   obce   voliči   odovzdali   do   volebnej   schránky   síce   všetky   obálky,   avšak   o jeden hlasovací lístok menej, ako im ich bolo vydaných.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   po   započítaní   chýbajúceho hlasovacieho   lístka   pre   voľbu   starostu   obce,   ktorý   objektívne   (pre   jeho   neexistenciu v materializovanej   podobe)   nemohol   byť   zapečatený   v balíku   neplatných   hlasovacích lístkov, a teda nemohol byť zistený ústavným súdom pri mechanickom prepočítaní týchto hlasovacích   lístkov,   celkový   počet   neplatných   hlasovacích   lístkov   súhlasí   s ich   počtom uvedeným v zápisnici MVK.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   ani táto   námietka   sťažovateľa o nezákonnosti napádaných volieb neobstojí.

G.   Napokon   sťažovateľ   vyjadril   pochybnosť o nezákonnosti   a neústavnosti   volieb starostu   obce   konaných   2.   decembra   2006   aj   zistením,   podľa   neho,   veľkého   množstva neplatných hlasovacích lístkov.

Pri   prepočítaní   neplatných   hlasovacích   lístkov   za   prítomnosti   sťažovateľa   a jeho právneho zástupcu a za prítomnosti odporcu ústavný súd zistil, že zo siedmich neplatných hlasovacích   lístkov   nebol   1   hlasovací   lístok   vôbec   odovzdaný   (pozri   už   uvedené),   na 2 hlasovacích   lístkoch   nebolo   zakrúžkované   poradové   číslo   ani   jedného   kandidáta,   na 1 hlasovacom   lístku   boli   zakrúžkované   poradové   čísla   obidvoch   kandidátov,   na 1 hlasovacom lístku bolo krížikom označené poradové číslo sťažovateľa, na 1 hlasovacom lístku   bol   podčiarknutím   mena   označený   odporca   a na   1   hlasovacom   lístku   bolo zakrúžkované poradové číslo sťažovateľa, ktorého meno bolo súčasne podčiarknuté.

Podľa relevantnej časti § 31 ods. 4 volebného zákona na   hlasovacom   lístku   pre voľby starostu obce zakrúžkovaním poradového čísla označí (pozn. volič) kandidáta, pre ktorého hlasuje.

Podľa § 38 ods. 1 volebného zákona neplatný je hlasovací lístok,a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta, alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode zvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Podľa § 38 ods. 4 volebného zákona v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

Podľa § 15 ods. 5 volebného zákona v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný okrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.

Podstatou   zákonnosti   volieb   do   orgánov   samosprávy   obcí   je uskutočnenie   volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   19/94,   PL.   ÚS   50/99).   Inými   slovami,   každé   porušenie volebného   zákona   nevyvoláva   nevyhnutne   neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta. Ústavný   súd   každý   prípad   posudzuje   materiálne, prihliada   pritom   tak na   účel   a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd posúdil, či sťažovateľom namietané hlasovacie lístky, ktoré MVK označila ako neplatné (pozri už uvedené) a ktoré z uvedených dôvodov   ústavný   súd   preskúmal,   jednotlivo   alebo   spoločne   sú   ústavne   relevantným spôsobom   porušením   citovaných   ustanovení   volebného   zákona.   Z celkového   počtu ústavným súdom preverených neplatných hlasovacích lístkov si zvýšenú pozornosť zaslúžili predovšetkým 3 z nich, z obsahu ktorých vyplýva, že na 1 hlasovacom lístku bolo krížikom označené   poradové   číslo   sťažovateľa,   na   1   hlasovacom   lístku   bol   podčiarknutím   mena označený odporca a na 1 hlasovacom lístku bolo zakrúžkované poradové číslo sťažovateľa, ktorého   meno   bolo   súčasne   podčiarknuté.   Z uvedených   3   hlasovacích   lístkov   dva   boli voličmi označené inak ako zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta a v jednom prípade bol voličom označený hlasovací lístok zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta a súčasne podčiarknutím jeho mena; neplatnosť ďalších hlasovacích lístkov (so zakrúžkovaním oboch kandidátov,   resp.   s nezakrúžkovaním   žiadneho   z nich)   nevzbudzoval   pochybnosti   o ich neplatnosti.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   pripomína,   že   volebný   zákon   posudzovanie hlasovacích   lístkov   upravuje   spôsobom   negatívnej   enumerácie,   z ktorého   vyplýva,   že hlasovací lístok, ktorý napĺňa čo i len jeden z dôvodov neplatnosti, uvedený v § 38 ods. 1 volebného   zákona,   nemožno   považovať   za   platný   hlasovací   lístok.   Z uvedeného   potom vyplýva, že neplatným je rovnako hlasovací lístok, ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4 volebného zákona.

Z obsahu sťažnosti, pripojených listín a vykonaného dokazovania ústavný súd zistil, že MVK v súvislosti s hlasovacími lístkami odovzdanými pre oboch kandidátov na funkciu starostu obce postupovala tak, že uznala za platné hlasovacie lístky iba tie, na ktorých – bez ďalšieho   –   bolo   zakrúžkované   poradové   číslo   kandidáta   na   starostu.   Zároveň   všetky hlasovacie   lístky,   ktoré   boli   označené   iným   spôsobom   (t. j.   aj   v súvislosti   so   spornými 3 hlasovacími lístkami), označila za neplatné, vychádzajúc pritom z ustanovenia § 38 ods. 4 volebného zákona („v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka... volebná   komisia   s   konečnou   platnosťou“).   Uvedený   a   zo   strany   všetkých   členov bezvýhradný   postup   MVK   (všetci   členovia   MVK   s týmto   súhlasili   a zápisnicu   riadne podpísali, pozn.) bol pre ústavný súd určujúci aj v súvislosti s posudzovaním 3 sporných hlasovacích   lístkov,   ktoré   by   za   iných   okolností   (napríklad   niektorí   členovia   MVK   by s „neplatnosťou“   hlasovacieho   lístka   nesúhlasili,   resp.   MVK   by   postupovala   v rôznych prípadoch rôzne, čo nebol tento prípad, pozn.) a vzhľadom na rozdiel platne odovzdaných hlasov pre oboch kandidátov na funkciu starostu (rozdiel jedného hlasu) mohli privodiť aj iné závery.

V danej   veci   ústavný   súd   nepovažoval   za   ústavne   (ani zákonne)   akceptovateľné prelomiť legitímne a legálne rozhodnutie MVK o neplatných hlasovacích   lístkoch, ktoré (rozhodnutie)   v okolnostiach   danej   veci   bolo   transparentné, predvídateľné,   a keďže   išlo o sporné prípady tiež konečné (pozri § 38 ods. 4 volebného zákona).

Ústavný súd sa „rebus sic stantibus“ stotožnil so závermi MVK, že za platný možno uznať iba ten hlasovací lístok, na ktorom volič zakrúžkoval poradové číslo ním vybraného kandidáta na funkciu starostu bez akejkoľvek inej úpravy hlasovacieho lístka navyše.

Uvedené   závery   vychádzajú   aj   z doterajšej   rozhodovacej   praxe   ústavného   súdu. Napr. v uznesení sp. zn. PL. ÚS 21/99 z 12. mája 1999 plénum ústavného súdu okrem iného uviedlo,   že   „sčítavanie   hlasov   odovzdaných   voličmi   pre   jednotlivých   kandidátov   je z hľadiska výsledku volieb rozhodujúcou činnosťou, ktorá finalizuje výkon volebného práva (v konkrétnych voľbách) v jeho aktívnej aj pasívnej podobe. Preto zákonodarca v deviatej časti   zákona   o   voľbách   upravuje   podmienky   a   spôsob   zisťovania   výsledku   volieb   od prítomnosti osôb v miestnosti pri sčítavaní hlasov, vlastné sčítavanie hlasov, posudzovanie hlasovacích lístkov, náležitosti zápisnice o hlasovaní až po uverejnenie výsledkov volieb.Zverenie právomoci rozhodnúť o platnosti hlasovacieho lístku okrskovej volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 38 ods. 4 zákona) neznamená úplnú voľnosť komisie pri posúdení   hlasovacieho   lístka.   V kontexte   s   celým   znením   ustanovenia   §   38,   ale   najmä s odkazom v ods. 1 písm. b/ na úpravu hlasovacieho lístka podľa § 31 ods. 4 taký lístok, ktorý nie je označený zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť fakt, že posudzovanie hlasovacích lístkov bolo prípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov. (...)

Iný postup, resp. posudzovanie hlasovacích lístkov iným spôsobom, ako ustanovuje zákon,   nezaručuje,   že   zistený   výsledok   volieb   je   skutočným   vyjadrením   vôle   občanov a realizovaním ich práva slobodne si zvoliť svojich zástupcov, prostredníctvom ktorých sa chcú zúčastňovať na správe vecí verejných. Slobodná voľba svojich zástupcov v zmysle čl. 30 ods. 1 Ústavy SR sa realizuje aj v slobode výberu kandidáta z viacerých kandidátov, ktorý   má v zastupiteľskej   demokracii   občana – voliča   zastupovať.   Aby   tento výber bol identifikovateľný, musí byť vykonaný zákonom ustanoveným spôsobom“.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2008