znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 10/06-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   pléna   22.   júna   2006 predbežne prerokoval návrh Krajského súdu v Banskej Bystrici, zastúpeného predsedom senátu JUDr. M. S., na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 263a ods. 5 zákona č. 586/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Návrh Krajského súdu v Banskej Bystrici p r i j í m a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 7. marca 2006 doručený návrh Krajského súdu v Banskej Bystrici, zastúpeného predsedom senátu JUDr. M. S. (ďalej len „krajský súd“ alebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorým sa navrhovateľ domáhal toho, aby ústavný   súd   po   prijatí   tohto   návrhu   na   ďalšie   konanie   a po   jeho   prerokovaní   nálezom vyslovil, že ustanovenie § 263a ods. 5 zákona č. 586/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon   č.   154/2001   Z.   z.   o prokurátoroch   a právnych   čakateľoch   prokuratúry   (ďalej   aj „napadnuté ustanovenie zákona“) nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy.

Navrhovateľ predovšetkým poukázal na to, že tento návrh podáva v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), týkajúcej sa právnej veci žalobkyne O. P., B., proti Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   o preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia žalovaného, ktorá je vedená na krajskom súde pod sp. zn. 23 S 133/2005.  

Z návrhu ďalej okrem iného vyplýva, že: „(...) Pred rozhodnutím vo veci dospel súd k záveru, že ustanovenie § 263a ods. 5 zákona č. 586/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, je v rozpore s Ústavou SR, preto podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. prerušil konanie a predkladá Ústavnému súdu SR tento návrh na zaujatie stanoviska.

Z § 134 ods. 1 písm. a), b), zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, platného do 31. 12. 2004, vyplýva, že prokurátor má právo na príplatok k dôchodku ak

a) zanikol jeho služobný pomer,

b) má nárok na výplatu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Podľa § 135 ods. 1, 2 citovaného zákona, výška príplatku k dôchodku prokurátora je 3,75 % zo základu na výpočet príplatku k dôchodku prokurátora za každý rok započítateľnej praxe; najviac však za 40 rokov. Ak výkon funkcie netrval celý rok, prokurátorovi patrí príplatok v zodpovedajúcej výške za každý mesiac výkonu funkcie.

Základnom   na   výpočet   príplatku   k dôchodku   prokurátora   je   výška   dôchodku priznaného prokurátorovi.

Podľa   článku   III.   zákona   č.   586/2004   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení noviel, bol okrem iného zmenený aj § 134 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 154/2001 Z. z., keď príplatok k dôchodku sa zmenil na príplatok za výkon funkcie prokurátora.

Paragraf 263 Zákona o prokuratúre bol doplnený § 263a prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. 01. 2005.

Podľa § 263a ods. 1, 5 zákona č. 586/2004 Z. z., právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo prokurátorovi podľa doterajších predpisov a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora.

Vznik   práva   na   príplatok   uvedené   v ods.   1   –   4   sa   posudzuje   podľa   doterajších predpisov.   Od   nadobudnutia   účinnosti   tohto   zákona   sa   však   výška   príplatku   za   výkon funkcie prokurátora, príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku upraví podľa tohto zákona s tým, že na účely určenia výšky týchto príplatkov sa započíta bez obmedzenia ustanoveného v § 135 ods.   1 celá započítateľná prax, ktorá bola započítaná na účely príplatku k dôchodku podľa doterajších predpisov.

Zásada rektroaktivity, zásada, podľa ktorej právne normy pôsobia do budúcnosti a nie   do   minulosti,   platí   aj   pre   oblasť   verejného   práva,   a to   znamená   aj   pre   odvetvie správneho práva. Subjekt, ktorý konal v dobrej viere (bone fide) v určitý zákon a podľa neho sa aj správal, nemal by byť vo svojej dôvere sklamaný. Použitie retroaktivity sa musí v príslušnom zákone výslovne stanoviť, v opačnom prípade retroaktivitu novšieho právneho predpisu nemožno vôbec použiť a nemožno ju nahradiť ani výkladom, pretože by to bolo nielen v rozpore so zákonom, ale aj s Ústavou SR.

V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení, čo možno vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR.

K imanentným znakom právneho štátu patrí aj požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery   občanov   v právny   poriadok,   súčasťou   čoho   je   i zákaz   spätného   (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov.

V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť   vo   svojej   dôvere   k nemu   sklamaný   spätným   pôsobením   právneho   predpisu   alebo niektorého jeho ustanovenia. (...)“

II.

Podľa   čl.   125   ods.   1   písm.   a)   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o súlade   zákonov s ústavou (...).

Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   návrh   navrhovateľa   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí pléna ústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že návrh spĺňa procesné podmienky, za splnenia ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a o nej rozhodnúť.

Z citovaného čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy vyplýva, že je v právomoci ústavného súdu preskúmavať súlad zákonov s ústavou. Okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov v nadväznosti na čl. 130 ods. 1 ústavy   ustanovuje   §   18   ods.   1   písm.   a)   až f)   a §   19   zákona   o ústavnom   súde.   V tejto súvislosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   návrh   v zastúpení   krajského   súdu   podal   predseda senátu   JUDr. M.   S. v spojení   so   svojou   rozhodovacou   činnosťou   vo   veci   vedenej   na krajskom súde pod sp. zn. 23 S 133/2005, návrh teda podala oprávnená osoba, pričom v súlade   s   §   109   ods.   1   písm.   b)   druhej   vety   OSP   bolo   uvedené   konanie   uznesením krajského súdu č. k. 23 S 133/2005-25 z 21. septembra 2005 prerušené. Podľa zistenia ústavného   súdu   predmetné   uznesenie   o prerušení   konania   nadobudlo   právoplatnosť 4. februára 2006.

Náležitosti návrhu na začatie konania sú ustanovené v § 20 a v § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí označiť   právny   predpis,   jeho   časť,   prípadne   ustanovenie,   ktorého   nesúlad   s právnym predpisom vyššej právnej sily namieta.

Navrhovateľ označil § 263a ods. 5 zákona č. 586/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry za nesúladné s čl. 1 ods. 1 ústavy.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   v zmysle   §   25   ods.   3   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2006