znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 10/02-59

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2003 v pléne zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Eduarda Báránya, Alexandra Bröstla, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Štefana Ogurčáka a Daniela Švábyho o návrhu skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. M. B., B., na začatie konania o súlade § 227 a § 228 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, za účasti Národnej rady Slovenskej republiky, takto

r o z h o d o l :

Návrhu skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu   §   227   a §   228   zákona   č.   311/2001   Z.   z.   Zákonník   práce   v znení   zákona č. 165/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce s čl. 12 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a s čl.   3   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. apríla 2002 doručený   návrh   skupiny   39   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „navrhovateľ“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   M.   B.,   B.,   na   začatie   konania   o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), a to § 85 ods. 6 a § 252 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení   neskorších   predpisov   a mení   a dopĺňa   zákon   č.   311/2001   Z.   z.   Zákonník   práce (ďalej len „Zákonník práce“) s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 2 a 4 a s čl. 35 ods. 2 a 3 ústavy, s čl. 26 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a s čl. 6 ods. 1 Medzinárodného   paktu   o hospodárskych,   sociálnych   a kultúrnych   právach   (ďalej   len „medzinárodný pakt“), ďalej § 227 a § 228 Zákonníka práce s čl. 12 ods. 2 ústavy a s čl. 3 ods. 1 Listiny, § 229 ods. 1, § 233 ods. 1 písm. a), b), c) a d), § 233 ods. 2, § 234 a § 235 písm. a) a b) Zákonníka práce s čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a s čl. 13 ods. 2 a 4 ústavy, ako aj § 236 ods. 2 a 3 a § 237 ods. 1 a 2 Zákonníka práce s čl. 37 ods. 1, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 13 ods. 2 a 4 a s čl. 14 ústavy.

Súčasne navrhovateľ navrhol, aby v prípade, že ústavný súd prijme návrh na konanie podľa   čl.   125   ods.   1   písm.   a) ústavy, pozastavil   podľa   čl.   125 ods.   2 ústavy účinnosť napadnutých ustanovení Zákonníka práce.

V konaní o samotnom návrhu žiada navrhovateľ vyniesť tento nález:„Ustanovenia § 85 ods. 6 a § 252 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z. nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 2 a 4, čl. 35 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 26 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Ustanovenia § 227 a § 228 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z. nie sú v súlade s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

Ustanovenie § 229 ods. 1, § 233 ods. 1 písm. a), b), c) a d), § 233 ods. 2, § 234, § 235 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z. nie sú v súlade s čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 13 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Ustanovenia § 236 ods. 2 a 3, § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z. nie sú v súlade s čl. 37 ods. 1, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 13 ods. 2 a 4 a čl. 14 Ústavy Slovenskej republiky.“.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   29.   apríla   2002   prijal   návrh   na   ďalšie konanie. Návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení nevyhovel.

Po   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie   vyzval   predseda   ústavného   súdu   predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vyjadrenie k návrhu a k uzneseniu o prijatí na ďalšie konanie, ako aj na oznámenie, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. O vyjadrenie   ku   konaniu   ústneho   pojednávania   požiadal   predseda   ústavného   súdu   aj navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa ústavnému súdu oznámil, že navrhovateľ trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky 1. júla 2002 oznámil, že netrvá na verejnom ústnom pojednávaní, a to tiež z dôvodu, že II. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky pravdepodobne skončí pred prípadným nariadením termínu ústneho pojednávania.   Súčasne   zaslal   „Stanovisko   k návrhu   skupiny   poslancov   Národnej   rady Slovenskej republiky na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky vo veci súladu § 85 ods. 6 a ďalších ustanovení   Zákonníka   práce   s medzinárodnými   zmluvami“.   Na   tomto   stanovisku a vyjadrení   ku   konaniu   ústneho   pojednávania   zotrval   aj   nový   predseda   Národnej   rady Slovenskej republiky zvolený v III. volebnom období vo svojom oznámení z 11. decembra 2002.

Pretože počas konania o návrhu došlo k novelizácii väčšiny napadnutých ustanovení Zákonníka   práce,   a to   zákonom   č.   210/2003   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2003, ústavný súd podľa § 41a ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   konanie o návrhu   navrhovateľa   na začatie   konania   o súlade   právnych   predpisov   podľa   čl.   125   ods.   1   písm.   a)   Ústavy Slovenskej republiky v časti o súlade § 85 ods. 6 a § 252 ods. 2 Zákonníka práce s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 2 a 4 a s čl. 35 ods. 2 a 3 ústavy, s čl. 26 ods. 2 Listiny a s čl. 6 ods. 1 medzinárodného paktu, ďalej § 229 ods. 1, § 233 ods. 1 písm. a), b), c) a d), § 233 ods. 2, § 234 a § 235 písm. a) a b) Zákonníka práce s čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a s čl. 13 ods. 2 a 4 ústavy, ako aj § 236 ods. 2 a 3 a § 237 ods. 1 a 2 Zákonníka práce s čl. 37 ods. 1, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 13 ods. 2 a 4 a s čl. 14 ústavy 10. júla 2003 zastavil, pretože napadnuté ustanovenia stratili svoju platnosť pred vyhlásením nálezu   ústavného   súdu,   a   preto   odpadla   časť   predmetu   konania   a súčasne   aj   dôvod   na preskúmanie ich tvrdeného súladu/nesúladu s označenými článkami ústavy.

V nadväznosti na zastavenie konania o časti návrhu právny zástupca navrhovateľa 8. septembra 2003 oznámil ústavnému súdu, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný   súd   po   tomto   rozhodnutí   pokračoval   v konaní   o súlade   §   227   a   §   228 Zákonníka práce s čl. 12 ods. 2 ústavy a s čl. 3 ods. 1 Listiny.

Navrhovateľ   k tvrdenému   nesúladu   označených   ustanovení   Zákonníka   práce s označenými článkami ústavy a Listiny vo svojom návrhu uviedol:

„...Podľa § 227 ods. 1 Zákonníka práce dohodu o brigádnickej činnosti študentov môže   zamestnávateľ   uzatvoriť   s fyzickou   osobou,   ktorá   má   štatút   študenta,   aj   keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku.

...Podľa   čl.   12 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky,   základné   práva a slobody   sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk,   vieru   a náboženstvo,   politické,   či   iné   zmýšľanie,   národný   alebo   sociálny   pôvod, príslušnosť   k národnosti   alebo   k etnickej   skupine,   majetok,   rod   alebo   iné   postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Podľa čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné práva a slobody sa zaručujú   všetkým   bez   rozdielu   pohlavia,   rasy,   farby   pleti,   jazyka,   viery   a náboženstva, politického,   či   iného   zmýšľania,   národného   alebo   sociálneho   pôvodu,   príslušnosti k národnostnej alebo k etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia....

Zákonník   práce   s účinnosťou   od   1.   apríla   2002   zavádza   nový   inštitút   dohody o brigádnickej práci študentov....

Novela ZP, na prechodné obdobie do 31. marca 2007, dopĺňa do Zákonníka práce inštitút dohody o pracovnej činnosti. Podľa § 226a ods. 1 ZP v znení novely ZP dohodu o pracovnej činnosti môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, aj keď predpokladaný rozsah práce nepresahuje 300 hodín.

Osoby, ktoré majú priznaný štatút študenta vymedzuje osobitný zákon - zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“).   Podľa   §   18   ods.   4   zákona   o vysokých   školách   sa   fyzická   osoba   -   uchádzač o štúdium na vysokej škole stáva študentom vysokej školy dňom zápisu na vysokú školu. Podľa § 20 citovaného zákona študent prestáva byť študentom vysokej školy skončením vysokoškolského   štúdia,   vylúčením   zo   štúdia   pre   neprospech,   vylúčením   zo   štúdia   na základe   právoplatne   uloženého   disciplinárneho   opatrenia   alebo   zanechaním   štúdia.   Ak študent neskončí štúdium v termíne určenom študijným a skúškovým poriadkom, prestáva byť študentom vysokej školy koncom školského roka, v ktorom mal skončiť vysokoškolské štúdium. Podľa § 18 ods. 7 nemá študent práva a povinnosti študenta podľa § 26 (t. j. nemá štatút študenta) ani počas prerušenia štúdia.

Zákon   o vysokých   školách   ani   iný   právny   predpis   nezakazuje   ani   neobmedzuje možnosť, aby bol študent vysokej školy v čase, keď študuje na vysokej škole zároveň aj v pracovnom   pomere.   Oproti   ostatným   fyzickým   osobám   sa   tak   študent   vysokej   školy dostáva   do   zvýhodneného   postavenia,   podľa   ktorého   môže   byť   na   základe   zákonom priznanej   výhody   súčasne   v pracovnom   pomere   (môže   byť   zamestnaný   napríklad   na maximálny ustanovený týždenný pracovný čas), môže mať uzatvorenú dohodu (príp. viaceré dohody) o vykonaní práce, ako aj dohodu (príp. viaceré dohody) o pracovnej činnosti, a to až do výšky maximálneho časového rozsahu ustanoveného zákonom a navyše ešte môže uzavrieť aj dohodu o brigádnickej práci študentov. Uvedený príklad nemožno zoslabiť ani prípadným tvrdením, že dohoda o brigádnickej práci študentov má byť len možnosťou, na základe ktorej majú mať študenti možnosť „privyrobiť si“ popri štúdiu, keďže ich hlavným záujmom je štúdium a väčšina zo študentov popri štúdiu nie je zamestnaná. Podľa nášho názoru, právna úprava inštitútu dohody o brigádnickej práci študentov, popri existencii dohody o pracovnej činnosti je duplicitná (študenti, rovnako ak iné fyzické osoby, budú oprávnení podľa novely ZP uzatvárať dohody o pracovnej činnosti, ktorých právna úprava je z obsahového hľadiska takmer totožná s právnou úpravou dohody o brigádnickej práci študentov),   pričom   bez   dostatočne   zdôvodneného   verejného   záujmu   zvýhodňuje   určitú kategóriu   fyzických   osôb   -   študentov,   pred   ostatnými   fyzickými   osobami.   Podľa   nášho názoru, neexistuje primerane odôvodnený verejný záujem pre „pozitívnu“ diskrimináciu osobitnej   kategórie   fyzických   osôb   -   študentov   v oblasti   pracovného   práva   zavedením osobitnej dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Podľa článku 12 ods. 2 Ústavy SR, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej   republiky   všetkým   bez   ohľadu   na   pohlavie,   rasu,   farbu   pleti,   jazyk,   vieru a náboženstvo,   politické,   či   iné   zmýšľanie,   národný   alebo   sociálny   pôvod,   príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné práva a slobody sa zaručujú   všetkým   bez   rozdielu   pohlavia,   rasy,   farby   pleti,   jazyka,   viery   a náboženstva, politického   či   iného   zmýšľania,   národného   alebo   sociálneho   pôvodu,   príslušnosti k národnostnej alebo k etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Podľa   nášho   názoru   neexistuje   legitímny   dôvod   zvýhodnenia   určitej   skupiny fyzických osôb - študentov, pred ostatnými skupinami fyzických osôb, ktorý by vychádzal z dostatočne odôvodneného verejného záujmu.

Z vyššie uvedených   dôvodov   sú   podľa   nášho   názoru ustanovenia   § 227   a §   228 Zákonníka práce v rozpore s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.“.

Národná rada Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 1. júla 2002 k tvrdenému nesúladu § 227 a § 228 Zákonníka práce s čl. 12 ods. 2 ústavy a s čl. 3 ods. 1 Listiny uviedla:

„V rámci legislatívneho procesu bola do návrhu Zákonníka práce doplnená dohoda o brigádnickej práci študentov (§ 227 a 228) a dohoda o pracovnej činnosti na prechodné obdobie (§ 226a), ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila s účinnosťou od 1. 4. 2002.   Nie   je   správny   názor,   podľa   ktorého   študent   vysokej   školy   môže   byť   súčasne v pracovnom   pomere   po   ustanovení   týždenného   pracovného   času   a môže   mať   súčasne uzavretú dohodu o brigádnickej práci, alebo iné dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak má študent uzavretý pracovný pomer, nemá už štatút študenta, ale zamestnanca, a teda už nemôže uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študenta.

Doplnenie   týchto   inštitútov   vyplynulo   z potrieb   zabezpečovať   určité   druhy pracovných činností malého rozsahu. Týka sa to predovšetkým poskytovania doplnkových prác   a poľnohospodárskych   prác   formou   brigád   alebo   sezónnych   prác,   čím   sa   umožní najmä študentom privyrobiť si a takým spôsobom uhrádzať náklady spojené so štúdiom. V tomto prípade je potrebné mať na zreteli súčasný stav našej ekonomiky, pretože reálne životné   náklady   ohrozujú   slabšie   skupiny   obyvateľov,   akými   sú   napr.   študenti   alebo dôchodcovia.

V niektorých krajinách Európskej únie (Francúzsko, Nemecko) špeciálne upravujú prácu študentov formou dohôd napr. o platenej odbornej praxi, o praxi a zaškolení. Takéto dohody nie sú zriedkavé v komparatívnom pracovnom práve a praxi a sú veľmi užitočné pre samotných študentov, pre ich lepšie pochopenie a vnímanie situácie na trhu práce. Sme toho názoru, že aj keď sa ustanovenia § 226a, 227 a 228 obsahovo vzájomne prekrývajú   nejde   o nesúlad   s článkom   ústavy   ani   s článkom   Listiny   základných   práv a slobôd.“.

II.

Navrhovateľom napadnuté ustanovenia § 227 a § 228 Zákonníka práce s čl. 12 ods. 2 ústavy   a s čl.   3   ods.   1   Listiny   sú   súčasťou   nového   Zákonníka   práce,   ktorý   nadobudol účinnosť 1. apríla 2002. Sú súčasťou jeho deviatej časti označenej ako „Dohody o prácach vykonávaných   mimo   pracovného   pomeru“,   ktoré   s účinnosťou   od   1.   júla   2003   (po nadobudnutí účinnosti novely Zákonníka práce - zákona č. 210/2003 Z. z.) sa zúžili z troch možných foriem uzatvorenia takýchto dohôd (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov) na dve formy, a to na dohodu o vykonaní práce a na dohodu o brigádnickej práci študentov, čím navrhovateľom namietaná pozitívna diskriminácia z dôvodu duplicitnej možnosti využívania dohody o pracovnej činnosti raz formou   využívania   dohody   o brigádnickej   práci   študentov   a raz   formou   všeobecne ustanovenej dohody o pracovnej činnosti odpadla.

Ústavný   súd   sa   pri   posudzovaní   návrhu   však   musel   vysporiadať   s námietkou navrhovateľa, ktorý vo svojom návrhu uviedol, že študent vysokej školy sa oproti ostatným fyzickým   osobám   dostáva   „do   zvýhodneného   postavenia,   podľa   ktorého   môže   byť   na základe zákonom priznanej výhody súčasne v pracovnom pomere (môže byť zamestnaný napríklad na maximálny ustanovený týždenný pracovný čas), môže mať uzatvorenú dohodu (prípadne viaceré dohody) o vykonaní práce“ a po vypustení dohôd o pracovnej činnosti „už len“ dohodu o brigádnickej práci študentov. Podľa navrhovateľa uvedený príklad nemožno zoslabiť ani prípadným tvrdením, že dohoda o brigádnickej práci študentov má byť len možnosťou „...privyrobiť si popri štúdiu“. Podľa názoru navrhovateľa takéto zvýhodnenie určitej   kategórie   fyzických   osôb   -   študentov   pred   ostatnými   fyzickými   osobami   je   bez dostatočne   zdôvodneného   verejného   záujmu   a podľa   jeho   názoru   neexistuje   primerane odôvodnený verejný záujem pre „pozitívnu“ diskrimináciu študentov.

Národná   rada   Slovenskej   republiky   vo   svojom   stanovisku   súbežnú   existenciu v zásade dvoch dohôd o pracovnej činnosti - jednej pre všetky fyzické osoby a druhej pre zúžený   okruh   fyzických   osôb   -   študentov   -   zdôvodňovala   dočasnosťou   všeobecného inštitútu dohody o pracovnej činnosti. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že študent môže   byť   zamestnaný   aj   v pracovnom   pomere   na   maximálne   ustanovený   týždenný pracovný   čas   a bude   môcť   mať   uzavretú   dohodu   o pracovnej   činnosti   a aj   dohodu o brigádnickej   práci   študentov,   pretože   postačuje,   že   bude   spĺňať   zákonom   ustanovený štatút študenta (tak ako ho ustanovuje zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších   predpisov),   ktorý   tvorí   neoddeliteľnú   súčasť   dohody   o brigádnickej   práci študentov, uviedla, že takýto názor nie je správny. Ak má podľa vyjadrenia študent uzavretý pracovný pomer, nemá už štatút študenta, ale zamestnanca, a teda už nemôže uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študenta.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v súčasnosti   platná   legislatívna   úprava   dohôd o brigádnickej   práci   študentov   nie   je   jednoznačná   a umožňuje   aj   výklad   uvedený navrhovateľom.   V danom   prípade   ústavný   súd   akceptuje skutočnosť,   že   Národnej   rade Slovenskej republiky prislúcha autentický výklad zákona, ktorý nadobúda svoju relevanciu práve   v prípade   pochybností   pri   jeho   aplikácii   a   absencii   argumentácie   a zdôvodnenia úmyslu zákonodarcu v dôvodovej správe (v tomto prípade namietaný inštitút bol doplnený do návrhu nového Zákonníka práce v rámci legislatívneho procesu) a môže byť relevantným pri   jeho   aplikácii.   V súvislosti   s posudzovaním   ústavnosti   právnej   reglementácie   dohôd o brigádnickej práci študentov však tento názor Národnej rady Slovenskej republiky nie je právne významný, pretože sa netýka priamo posudzovania napadnutých ustanovení.

Ústavný   súd   sa   však   musel   vysporiadať   s otázkou,   či   zvýhodnenie   študentov spočívajúce v ich možnosti uzavierať, na rozdiel od ostatných fyzických osôb, aj dohodu o brigádnickej práci študentov je takým zvýhodnením v pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré by viedlo k vysloveniu nesúladu § 227 a § 228 Zákonníka práce upravujúcich tento právny inštitút s čl. 12 ods. 2 ústavy a s čl. 3 ods. 1 Listiny.

Ústavný súd pritom pri svojom rozhodovaní vychádzal z týchto skutočností:

1. Dohoda o brigádnickej práci študentov (tak ako je upravená v § 227 a § 228 Zákonníka práce) predpokladá výkon pracovných činností malého rozsahu (podľa § 227 ods.   1   Zákonníka   práce   predpokladaný   rozsah   môže   byť   aj   menej   ako   100   hodín v kalendárnom   roku,   čo je menej ako 10 hodín   mesačne počas školského roku.   Pritom „horný časový limit“ pre výkon takejto práce je polovica určeného týždenného pracovného času, t. j. najviac 20 hodín týždenne).

2. Podľa názoru ústavného súdu nezanedbateľný argument uvedený Národnou radou Slovenskej   republiky   spočíva   v poukázaní na reálne životné   náklady   ohrozujúce   slabšie skupiny   obyvateľov,   akými   sú   napr.   študenti   alebo   dôchodcovia.   Za   tejto   situácie „zvýhodnenie“   študentov   poskytnutím   možnosti   zabezpečiť   si   prostriedky   aj   formou dohody o brigádnickej práci študentov, ústavný súd považuje za vyvažovanie zabezpečenia ich určitej sociálnej úrovne vo vzťahu k úrovni ekonomicky aktívnych obyvateľov, a toto zvýhodnenie považuje za vyvažovanie akceptovateľné a neprekračujúce rozumnú mieru aj s vedomím a zohľadnením zabezpečenia študentov v rámci ich rodinnoprávnych vzťahov (prostredníctvom vyživovacej povinnosti).

3. Argumentácia Národnej rady Slovenskej republiky potrebami zabezpečovať určité druhy   pracovných   činností   malého   rozsahu   (poskytovanie   doplnkových   prác a poľnohospodárskych   prác   formou   brigád   alebo   sezónnych   prác)   je   síce   fakticky opodstatnená, ale podľa názoru ústavného súdu z ústavnoprávneho hľadiska irelevantná.

4.   V stanovisku   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   je   uvedená   informácia,   že v niektorých krajinách Európskej únie (Francúzsko, Nemecko) je špeciálna úprava práce študentov (na základe dohody o platenej odbornej praxi, o praxi a zaškolení); takáto úprava je užitočná pre študentov aj z perspektívneho hľadiska, z hľadiska ich budúceho uplatnenia a orientovania   sa   na   trhu   práce.   Pre   posúdenie   ústavnosti   napadnutých   ustanovení Zákonníka práce však táto argumentácia nie je relevantná a nemôže byť ani dominantným argumentom ústavného súdu pri jeho rozhodovaní.

5. Ústavný súd pri svojom hodnotení zobral nakoniec do úvahy aj skutočnosť, že v našom právnom poriadku sú aj ďalšie právne úpravy, v ktorých sa vyvažujú individuálne potreby a požiadavky jednotlivých skupín fyzických osôb vyznačujúcich sa špecifickými (často znevýhodňujúcimi) rysmi oproti ostatným fyzickým osobám.

Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z toho, že zákonná úprava, ktorá „zvýhodňuje“ určitú skupinu osôb, nemôže byť len z tohto dôvodu označená za takú, ktorá porušuje   princíp   rovnosti.   Zákonodarca   však   musí   zvážiť,   či   je   dôvod   na   takéto „zvýhodnenie“,   čo   je   jeho   cieľom,   a medzi   takýmto   cieľom   a v zákone   zakotveným zvýhodnením   musí   byť   vzťah   primeranosti.   Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   v oblasti hospodárskych,   sociálnych,   kultúrnych   a menšinových   práv   sú   zásahy   zvýhodnenia vo vyššie   uvedených   hraniciach   primeranosti   nielen   akceptovateľné,   ale   niekedy   aj nevyhnutné,   aby   sa   odstránili   prirodzené   nerovnosti   medzi   rôznymi   skupinami   ľudí. Potvrdzuje   to   aj   samotná   ústava,   ktorá   pri   niektorých   základných   právach   priamo predpokladá zvýhodnenie niektorých skupín fyzických osôb (žien, mladistvých, zdravotne postihnutých) a tomuto zvýhodneniu týmto dáva ústavný základ.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že zvýhodnenie určitej skupiny fyzických osôb formou osobitnej právnej úpravy oproti ostatným fyzickým osobám z dôvodu   ich   špecifických,   často   znevýhodňujúcich   vlastností   nie   je   diskrimináciou ostatných   fyzických   osôb,   ale   naopak   zabezpečením   ústavného   princípu   obsiahnutého v čl. 12 ods. 2 ústavy a v čl. 3 ods. 1 Listiny.

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd dospel k záveru, že zvýhodnenie študentov spočívajúce v ich práve využívať popri všeobecne reglementovaných pracovných vzťahoch aj   pracovný   vzťah   založený   dohodou   o brigádnickej   činnosti   nenapĺňa   znaky   takého zvýhodnenia ustanoveného v čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 3 ods. 1 Listiny, ktoré by viedlo ústavný súd k vysloveniu nesúladu § 227 a § 228 Zákonníka práce s označenými článkami ústavy a Listiny, a preto návrhu navrhovateľa nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2003