SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 1/2019-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. januára 2019 predbežne prerokoval sťažnosť politickej strany ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Nechalom, PhD., advokátska kancelária Nechala & Co. s. r. o., Panenská 23, Bratislava, za účasti ⬛⬛⬛⬛,, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb a proti výsledku volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Lipovec, okres Rimavská Sobota, konaných 10. novembra 2018 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť politickej strany ⬛⬛⬛⬛ p r i j í m a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra 2018 doručená sťažnosť politickej strany ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Nechalom, PhD., advokátska kancelária Nechala & Co. s. r. o., Panenská 23, Bratislava, ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), za účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „zvolený poslanec“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „“ alebo „na napádaných voľbách zúčastnená politická strana“), namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb a výsledok volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Lipovec, okres Rimavská Sobota (ďalej aj,,obecné zastupiteľstvo“ alebo „obec Lipovec“), konaných 10. novembra 2018 (ďalej tiež aj len „napádané voľby“).
2. Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 203/2018 Z. z. zo 6. júla 2018 sa voľby do orgánov samosprávy obcí v roku 2018 konali v sobotu 10. novembra 2018 a ich výsledky boli vyhlásené zápisnicou Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb do orgánov samosprávy obcí z 11. novembra 2018, takže sťažnosť podaná sťažovateľkou na poštovú prepravu 20. novembra 2018 (ústavnému súdu bola doručená 23. novembra 2018) bola podaná v lehote podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
3. Sťažovateľka je politickou stranou, ktorá sa prostredníctvom svojich nominantov zúčastnila napádaných volieb do orgánov samosprávy obce Lipovec (kandidátka sťažovateľky bola zvolená za starostku a jedna kandidátka aj za poslankyňu Obecného zastupiteľstva obce Lipovec, pozn.), takže v zmysle § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde je osobou oprávnenou na podanie volebnej sťažnosti proti neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti ich výsledku.
4. Sťažovateľka namieta neústavnosť a nezákonnosť napádaných volieb, ako aj ich výsledok v rozsahu voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce Lipovec, konkrétne namieta zvolenie za poslanca obecného zastupiteľstva ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „odporca v 1. rade“), nominanta politickej strany (ďalej len „odporca v 2. rade“), ktorý podľa sťažovateľky bol miestnou volebnou komisiou zaregistrovaný ako kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva aj napriek skutočnosti, že nespĺňa jeden zo základných zákonných predpokladov pasívneho volebného práva, t. j. práva byť volený do orgánov územnej samosprávy podľa § 6 písm. b) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), podľa ktorého jednou z prekážok byť volený je, ak bol kandidát právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a odsúdenie nebolo zahladené. Podľa sťažovateľky sa táto nezákonnosť v postupe miestnej volebnej komisie, ktorá takto iba na podklade čestného vyhlásenia kandidáta zaregistrovala ako kandidáta pre voľbu do orgánu územnej samosprávy nielen odporcu v 1. rade, ale aj ďalšieho nominanta odporcu v 2. rade, a to ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ prejavila aj vo výsledku týchto napádaných volieb, keďže odporca v 1. rade bol ako poslanec do Obecného zastupiteľstva obce Lipovec aj zvolený.
5. V uvedených súvislostiach však sťažovateľka poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle § 172 v spojení s § 171 ods. 5 písm. a) volebného zákona je kandidát (či už nominant politickej strany alebo aj nezávislý kandidát, pozn.) na voľbu do orgánu územnej samosprávy povinný ku kandidátnej listine predložiť iba vlastnoručne podpísané vyhlásenie, že nemá prekážky práva byť volený v zmysle § 6 volebného zákona, podľa ktorého sú takýmito prekážkami (a) výkon trestu odňatia slobody, (b) právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, a (c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka tiež konštatuje, že účinná právna úprava volebného zákona neumožňuje miestnej volebnej komisii overiť pravdivosť písomného vyhlásenia kandidáta, že nemá prekážky práva byť volený v zmysle § 6 písm. b) volebného zákona, pretože „Na jej overenie by bolo potrebné získať odpis registra trestov, čo však zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k miestnej volebnej komisii neumožňuje.“.
6. Sťažovateľka v záujme preukázania neúčelovosti svojej volebnej sťažnosti, ktorú, ako prehlasuje, nepodala len kvôli výsledku napádaných volieb preto, že všetci jej kandidáti na poslancov obecného zastupiteľstva neboli zvolení, poukazuje aj na písomnú komunikáciu realizovanú pred napádanými voľbami medzi v tom čase pôsobiacou a aj opätovne zvolenou starostkou obce Lipovec a Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „štátna komisia“) a s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). V zmysle tejto komunikácie štátna komisia v tom čase úradujúcu starostku, ktorá mala podozrenie, že miestna volebná komisia zaregistrovala ako kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva osobu, u ktorej bolo podozrenie, že bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin a jej odsúdenie nebolo zahladené, s jej otázkou týkajúcou sa oprávnenia miestnej volebnej komisie preverovať pravdivosť vyhlásenia kandidáta o tom, že nemá prekážku práva byť volený v zmysle § 6 písm. b) volebného zákona preukázaním výpisu z registra trestov, ako aj s jej otázkou, kde možno napádať rozhodnutie miestnej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidáta do obecného zastupiteľstva, odkázala na ministerstvo ako na gestora volebného zákona. Následne ministerstvo konštatovalo, že „V prípade, ak miestna volebná komisia zaregistrovala kandidáta, u ktorého existuje prekážka práva byť volený a tento kandidát bude vo voľbách zvolený, je možné takýto výsledok volieb napadnúť na Ústavnom súde sťažnosťou pre nezákonnosť volieb.“.
7. V súvislosti so zvolením odporcu v 1. rade, kandidáta odporcu v 2. rade v napádaných voľbách za poslanca Obecného zastupiteľstva obce Lipovec, sťažovateľka uviedla, že existuje „... dôvodné podozrenie...“, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a že jeho odsúdenie nebolo zahladené, a teda že bol zvolený aj napriek tomu, že nespĺňa zákonné predpoklady pasívneho volebného práva.
8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozhodnutie miestnej volebnej komisie v Lipovci o výsledku volieb poslancov obecného zastupiteľstva a volieb starostu obce, uskutočnených 10. novembra 2018, v časti o zvolení ⬛⬛⬛⬛ (
) do obecného zastupiteľstva v obci Lipovec a vyhlasuje ( ⬛⬛⬛⬛ ) za riadne zvoleného poslanca obecného zastupiteľstva obce Lipovec.“alebo, aby alternatívnym petitom takto rozhodol:
„Ústavný súd vyhlasuje voľby poslancov obecného zastupiteľstva obce Lipovec, okres Rimavská Sobota, uskutočnené 10. novembra 2018 za neplatné.“
II.
9. Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...
10. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľky a zistil, že jej sťažnosť spĺňa všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom predpísané v § 20 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti, ktoré sú pre konanie vo volebných veciach ustanovené v § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde.
11. Keďže ústavný súd nezistil v rámci predbežného prerokovania sťažnosti žiaden dôvod na jej odmietnutie, prijal sťažnosť podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. januára 2019