znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 1/2011-81

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2011 v pléne zloženom   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a   zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti PaedDr.   M.   M.,   L.,   kandidáta   na   primátora   mesta   Levoča,   zastúpeného   Advokátskou kanceláriou P., spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. P., za účasti Ing. M. V., L., vo veci namietanej nezákonnosti a neústavnosti volieb na funkciu primátora mesta Levoča konaných 27. novembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Voľby   primátora   mesta   Levoča   konané   27.   novembra   2010   vyhlasuje   za n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 4. januára 2011 č. k. PL. ÚS 1/2011-15 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť PaedDr. M. M., L. (ďalej len „sťažovateľ“), za účasti Ing. M. V., L. (ďalej aj „odporca“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Levoča konaných 27. novembra 2010 (ďalej len „voľby primátora“).

Zo   sťažnosti   a z   k   nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   aj   odporca   sa uchádzali o post primátora mesta Levoča vo voľbách, ktoré sa uskutočnili 27. novembra 2010. Počet platne odovzdaných hlasov vo voľbách primátora bol 4 805, z toho v prospech sťažovateľa bolo platne odovzdaných 2 174 hlasov a v prospech odporcu 2 186 hlasov. Rozdiel   hlasov   medzi sťažovateľom   a odporcom   predstavuje len 12   hlasov (sťažovateľ nesprávne uviedol v sťažnosti 13 hlasov, pozn.).

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na to, že v desiatom volebnom okrsku, teda v okrsku „s   dominantným   výskytom   voličov   konkrétnej   sociálnej   skupiny“ sa   volebné   výsledky «v prospech   odporcu   výrazne   odlišovali   od   relatívne   tesných   výsledkov   v   ostatných okrskoch, či už v prospech sťažovateľa (6 z 9 zvyšných okrskov) alebo v prospech odporcu (3 zo zvyšných 9 okrskov)...

Podstata   námietok   sťažovateľa   spočíva   v   tom,   že   voliči   a   osobitne   voliči   zo znevýhodnenej sociálno-etnickej skupiny (ďalej v skratke len „rómski voliči“) boli počas moratória a počas volebnej kampane ovplyvňovaní spôsobom, ktorý odporuje pravidlám férovej politickej súťaže, a to v ich ústavnom aj zákonnom vyjadrení.».

Podľa   sťažovateľa   k porušeniu   volebného moratória   došlo   z dôvodu,   že   odporca večer 25. novembra 2010 (po začiatku volebného moratória) umiestnil do tesnej blízkosti volebných miestností tri nové bilbordy. K tejto skutočnosti na základe ústneho podnetu svedka MUDr. P. J. prijala uznesenie č. 1/2010 aj mestská volebná komisia.

Sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol, že „V čase moratória, ale predovšetkým počas konania   volieb,   sa   podľa   tvrdení   viacerých   svedkov   v   tých   častiach   mesta,   kde   je dominantný   výskyt   občanov   rómskej   sociálno-etnickej   skupiny,   rozdával   cukor,   múka, cigarety,   jablká   a   pravdepodobne   aj   peniaze   za   účasť   vo   voľbách   a   za   hlasovanie v prospech vybraného kandidáta. Na tieto skutočnosti sa sťažovali traja občania (MUDr. P. J., Ing. J. K. a J. C.) aj ústne v deň konania volieb (sťažnosť sa týkala rozdávania ovocia a potravín   na   uliciach   spadajúcich   do   okrsku   č.   10),   ako   aj   po   skončení   trvania   volieb písomnou sťažnosťou. Na tieto skutočnosti zareagovala aj Mestská volebná komisia svojimi uzneseniami č. 3/2010 a č. 4/2010 z 27. novembra 2010 a požiadala Obvodnú volebnú komisiu v Poprade o riešenie uvedenej situácie.“.

Sťažovateľ súčasne poukázal na to, že «Vo volebnom okrsku č. 8 okrsková volebná komisia zistila,   že za jednou z plent,   t.   j.   v priestore určenom pre úpravu hlasovacích lístkov, sa nachádza „ťahák“ určený voličom, s obsahom, že za primátora Levoče majú voliť   „číslo   4“,   t.   j.   odporcu.   Túto   skutočnosť   zistila   okrsková   volebná   komisia   počas priebežnej ohliadky daného priestoru a môže ju potvrdiť členka tejto komisie, p. M. G. Tiež člen okrskovej volebnej komisie č. 10, p. Ľ. Č., nominovaný do komisie Komunistickou stranou   Slovenska,   viackrát   radil   rómskym   voličom   zapísaným   v   okrsku,   ktorého   z kandidátov majú voliť, pričom im výslovne radil, že majú voliť „číslo 4“, t. j. odporcu. Na túto skutočnosť bol ostatnými členmi komisie výslovne upozornený a títo ostatní členovia komisie môžu túto skutočnosť osobne potvrdiť.».

Sťažovateľ v sťažnosti tiež namietal, že pri sčítavaní hlasov vo volebnom okrsku č. 10 boli nájdené dva hlasovacie lístky v jednej obálke, jeden z týchto hlasovacích lístkov bol okrskovou volebnou komisiou uznaný za platný a jeden za neplatný namiesto toho, aby boli   oba   uznané   za   neplatné.   Túto   skutočnosť   môže   podľa   sťažovateľa „potvrdiť   člen okrskovej volebnej komisie, p. J. P. Rovnako ten istý člen okrskovej volebnej komisie č. 10 pri sčítavaní hlasov videl, ako bol nesprávne označený hlasovací lístok na voľbu primátora označený za platný. Podozrenia z manipulácie volebných lístkov, resp. s uznávaním ich platnosti, napokon viedli člena mestskej volebnej komisie J. R. k tomu, že odmietol podpísať zápisnicu mestskej volebnej komisie.“.

Uvedeným postupom došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho práva za rovnakých podmienok sa uchádzať o zvolenie za primátora mesta, pretože podľa čl. 30 ods. 4 ústavy „občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám“.

Súčasne   všetky   v   sťažnosti   uvedené   okolnosti   majú   podľa   názoru   sťažovateľa zásadný vplyv na konečný výsledok volieb primátora mesta, ako aj na celkovú platnosť týchto volieb.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví:

„Voľby primátora mesta Levoča, konané 27. novembra 2010, sú neplatné.“alternatívne „1.   Rozhodnutie mestskej volebnej   komisie v   meste   Levoča,   zapísané   v zápisnici o výsledku volieb v meste do mestského zastupiteľstva a primátora mesta konaných dňa 27. novembra   2010,   v   časti   týkajúcej   sa   počtu   hlasov   odovzdaných   pre   kandidátov   na primátora mesta Levoča, sa zrušuje.

2. Súčasne vyhlasuje PaedDr. M. M. za riadne zvoleného primátora mesta Levoča.“

Ústavnému súdu bolo na základe jeho výzvy 24. januára 2011 doručené stanovisko odporcu k sťažnosti. Odporca v ňom prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval na argumentáciu   sťažovateľa   uvedenú   v   sťažnosti   týkajúcu   sa   posudzovania   platnosti hlasovacích lístkov okrskovou komisiou č. 10. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 38 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) a následne konštatoval, že pri   posudzovaní   dvoch   hlasovacích   lístkov   nájdených   v   jednej   obálke uvedená   komisia nepochybila a postupovala v súlade s týmto zákonom.

Odporca v ďalšom texte poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ v sťažnosti popisuje „podozrenie týkajúce sa 2 hlasov“, avšak rozdiel hlasov medzi ním a sťažovateľom bol 13, a námietka týkajúca sa postupu pri posúdení neplatnosti jedného z nich okrskovou volebnou komisiou č. 10 je evidentne irelevantná. Vzhľadom na to dospel odporca k záveru, že zo sťažnosti „nevyplýva, žeby sťažovateľ namietal neplatnosť takého množstva hlasov, ktoré by mohlo mať vplyv na volebný výsledok“.

V   sťažnosti   sťažovateľ   podľa   odporcu   nielenže   neuviedol,   aké   pochybenia   mali nastať vo volebných okrskoch č. 6, č. 9 a č. 10, ale ani neuviedol, aké dôkazy na potvrdenie či vyvrátenie svojej domnienky o tom, že došlo k pochybeniam, žiada vykonať.

Odporca ďalej poukázal na výsledky kontroly volebnej dokumentácie uskutočnenej ústavným súdom, konkrétne na výsledky sčítania hlasov v uvedených volebných okrskoch, a uviedol: „Pokiaľ   teda   ide   o   zrušenie   výsledkov   volieb,   tento   alternatívny   návrh formulovaný v petite, je nedôvodný.“

K časti sťažnosti týkajúcej sa porušovania volebného moratória odporca v stanovisku uviedol, že dodržal zákon o voľbách a počas volebného moratória si neobjednal inštaláciu bilbordu. Rovnako ako iní kandidáti, ani on v čase volebného moratória nerobil žiadne opatrenia na zakrytie svojich plagátov a bilbordov. Tvrdenia týkajúce sa umiestnenia troch bilbordov v tesnej blízkosti volebných miestností 25. novembra 2010 odporca považuje za nepravdivé,   pretože   si   umiestnenie   materiálov   o   jeho   osobe   objednal   tak,   aby   jeho prezentácia nebola na reklamné plochy inštalovaná počas volebného moratória.

V   spojení   s   námietkou   sťažovateľa   týkajúcou   sa   ovplyvňovania   voličov   členom okrskovej   volebnej   komisie   č.   10   vo   volebnej   miestnosti   odporca   uviedol,   že   nemá vedomosť o tom, že by uvedený člen komisie Ľ. Č. komukoľvek radil, aby odovzdal svoj hlas v prospech neho, o nič také ho nikdy nežiadal a do tejto komisie bol delegovaný inou politickou stranou, než za ktorú kandidoval odporca. Vo volebnom okrsku č. 10 navyše pod poradovým   číslom   4   podľa   odporcu   kandidoval   syn   Ľ.   Č.   za   poslanca   do   mestského zastupiteľstva, pritom podľa tvrdení sťažovateľa pri poučovaní voličov Ľ. Č. radil voliť č. 4, teda nie odovzdať hlas kandidátovi na funkciu primátora č. 4. Odporca taktiež poukázal na povinnosť okrskovej volebnej komisie riešiť problémy vzniknuté porušovaním zákona o voľbách   niektorým   z   jej   členov   priamo   a bezprostredne.   Navyše,   zápisnica   okrskovej volebnej komisie č. 10 bola podpísaná všetkými jej členmi bez uvedenia ich námietok k priebehu volieb a výsledku sčítania hlasov.

K   argumentácii   sťažovateľa   týkajúcej   sa   nájdeného „ťaháka“ umiestneného   za plentou vo volebnom okrsku č. 8 odporca uviedol, že si ho tam neumiestnil. Predmetný „ťahák“ tam navyše mohla umiestniť aj osoba, ktorá mu chcela poškodiť. Voliči boli podľa neho pri voľbách «v stave, aby volili koho chceli voliť, a nie aby sa nechali ovplyvniť nejakým „ťahákom“».

V   súvislosti   s   námietkou   sťažovateľa   týkajúcou   sa   kupovania   hlasov   odporca poukázal   na   to,   že   v   rámci   sťažnosti   je „formulovaná   nepodložená   domnienka o pravdepodobnom poskytovaní peňazí za hlasovanie“. Ani sám sťažovateľ však neoznačil v   sťažnosti   odporcu   ako   iniciátora   uvedeného   kupovania   hlasov.   Odporca   vo   vzťahu k argumentácii sťažovateľa poukázal na skutočnosť, že v lokalite ulice Nad Tehelňou sa koncom týždňa „bežne predáva tovar formou predaja z auta“. Za dôkaz kupovania hlasov odporca   nepovažuje   ani   uznesenia   mestskej   volebnej   komisie   č.   3   a   č.   4,   ktoré   len zaznamenávajú podnety MUDr. P. J., Mgr. J. C. a Ing. J. K. o tom, že v dotknutej lokalite sa pohybujú osoby, ktoré rómskym občanom rozdávajú potraviny a ovocie. Sťažovateľ podľa odporcu   taktiež   vôbec   nepreukázal   svoje   tvrdenie,   že   potraviny   a   iné   odmeny   boli rozdávané rómskym občanom za účasť vo voľbách a za hlasovanie v prospech vybraného kandidáta.

Podľa odporcu je z uznesenia mestskej volebnej komisie č. 4 zrejmé, že táto komisia bola požiadaná o prepočítanie hlasov. Vzhľadom na výsledky prepočítania hlasov ústavným súdom je nepochybné, že opätovné sčítanie hlasov mestskou volebnou komisiou by nemalo vplyv na samotný volebný výsledok.

Odporca ústavnému súdu v stanovisku navrhol predvolať na výsluch ako svedka Mgr. R. H., ktorý mal podať trestné oznámenie Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Levoči týkajúce sa priebehu volieb.

Odporca vo vzťahu k časti sťažnosti sťažovateľa, v ktorej poukázal na judikatúru ústavného súdu, uviedol:

„K sčasti citovanému nálezu PL. ÚS 100/07 (na str. 6 sťažnosti) – členovia ktorej okrskovej volebnej komisie upravovali pri voľbách primátora mesta Levoče konaných dňa 27. 11. 2010 hlasovacie lístky?

K nálezu č. k. PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 6/06 - sťažovateľ nepreukázal kupovanie hlasov. Sťažovateľ vlastne len tvrdí, že niekto (nevedno kto) odovzdával potraviny. Nálezom č. k. PL. ÚS 5/03 navyše ústavný súd sťažnosť zamietol.

Pokiaľ ide o nálezy PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 50/99 a PL. ÚS 1/07, tieto sa týkajú neuznania platnosti hlasovacích lístkov a nakladania s nimi (napr. v PL. ÚS 1/07 išlo o roztrhanie hlasovacích lístkov), týmito nálezmi rozhodol ústavný súd vo veciach, ktoré nevykazujú žiadnu podobnosť s touto vecou, čo do skutkového a právneho stavu.“

V   závere   odporca   okrem   iného   konštatuje,   že   sťažovateľ „nepreukázal   také porušenia spočívajúce v nezákonnosti a neústavnosti takej intenzity, že by to malo mať za následok neplatnosť volieb“, a zároveň ústavný súd požiadal, aby sťažnosť sťažovateľa zamietol.

II.

Skutkové zistenia

Ústavný   súd   si   zadovážil   príslušné   listiny   súvisiace   so   sťažnosťou,   a   to volebnú dokumentáciu obsahujúcu zápisnicu mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste do mestského zastupiteľstva a primátora mesta z 27. novembra 2010 (ďalej len „zápisnica mestskej volebnej komisie o výsledku volieb“), ako aj volebnú dokumentáciu odovzdanú okrskovými volebnými komisiami vo volebných okrskoch č. 6, č. 9 a č. 10. Za účasti dvoch sudcov   ústavného   súdu   bola   17.   januára   2011   otvorená   a   prekontrolovaná   volebná dokumentácia z volieb primátora konaných 27. novembra 2010. O uvedenom úkone bol spísaný zápis z kontroly volebnej dokumentácie.

Zo zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb vyplýva, že v zozname voličov bolo zapísaných 11 189 voličov. Vydaných bolo 4 894 obálok a odovzdaných bolo 4 894 obálok. Počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby primátora bol 4 805. Odporca ako kandidát č. 4 získal 2 186 hlasov, sťažovateľ ako kandidát č. 3 dostal 2 174 hlasov, kandidát č. 1 získal 239 hlasov a kandidát č. 2 dostal 206 hlasov. Zápisnicu mestskej volebnej komisie o výsledku volieb podpísali okrem jej člena J. R. všetci členovia mestskej volebnej komisie. Ako dôvod odmietnutia podpísania predmetnej zápisnice J. R. uviedol: „... pre podozrenie z manipulácie s volebnými lístkami.“

Porovnaním   počtu   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   v   prospech   jednotlivých kandidátov so zápisnicami okrskových volebných komisií č. 6 a č. 9 bolo ústavným súdom zistené,   že   počet   platných   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   v   prospech   jednotlivých kandidátov na primátora korešponduje s počtami uvedenými v týchto zápisniciach.

Porovnaním   počtu   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   v   prospech   jednotlivých kandidátov so zápisnicou okrskovej volebnej komisie č. 10 bolo ústavným súdom zistené, že   počet   platných   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   v   prospech   kandidátov   č.   1   a   č.   2 korešpondoval   s   počtami   uvedenými   v   tejto   zápisnici.   Pri   kontrole   hlasovacích   lístkov ústavný súd zistil, že kandidát č. 3 získal vo voľbách o jeden platný hlas menej (41) ako sa uvádza v zápisnici okrskovej volebnej komisie (42). Medzi platnými hlasovacími lístkami odovzdanými v prospech kandidáta č. 4 bol nájdený 1 hlasovací lístok, ktorý bol okrskovou volebnou komisiou nesprávne posúdený ako platný.

Prekontrolované boli aj neplatné hlasovacie lístky pre voľby primátora vo volebnom okrsku č. 6. Z ich kontroly vyplynulo, že z 9 hlasovacích lístkov posúdených okrskovou volebnou komisiou ako neplatné bolo v súlade so zákonom o voľbách vyhodnotených 8 (7 hlasovacích lístkov bolo odovzdaných bez označenia kandidáta, na 1 hlasovacom lístku boli zakrúžkovaní všetci kandidáti). Zostávajúci 1 hlasovací lístok bol podľa ústavného súdu zakrúžkovaný v súlade s § 31 ods. 4 zákona o voľbách v prospech kandidáta č. 4 Ing. M. V., t. z. že uvedený hlasovací lístok bol okrskovou volebnou komisiou č. 6 nesprávne posúdený ako neplatný.

Prekontrolované boli aj neplatné hlasovacie lístky pre voľby primátora vo volebnom okrsku č. 9 a č. 10. Z ich kontroly vyplynulo, že uvedené hlasovacie lístky boli posúdené jednotlivými okrskovými volebnými komisiami č. 9 a č. 10 v súlade so zákonom o voľbách ako neplatné.

Na základe uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. Spr 1098/2010 zo 14. decembra 2010 poverená sudkyňa ústavného súdu vypočula 7. februára 2011 za prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa, odporcu a jeho právneho zástupcu týchto navrhnutých a ústavným súdom predvolaných svedkov: Ing. J. K., Mgr. J. C., MUDr. P. J., J. C., Bc. M. B., A. P., B. J., A. K., A. H., J. P., K. U., L. G., Ľ. Č., J. R. a R. H. Predvolaná svedkyňa M. G. sa na výsluch nedostavila.

Svedok   Ing.   J.   K.   vo   výpovedi   uviedol,   že   v „cigánskej   kolónii“ lokalite   Nad Tehelňou videl „zvýšený ruch kvôli nejakým darom v súvislosti s voľbami..., zvýšený pohyb ľudí s taškami...“, avšak na otázky, z čoho usudzuje, že spomínané dary boli rozdávané v súvislosti s voľbami, svedok odpovedal: „To je len môj pocit. Nemám o tom vedomosť, lebo to by som musel dokázať.... Nie, ja som nevidel priamo, žeby niekto kupoval hlasy, to by som si nedovolil povedať.“

Svedok Mgr. J. C. vo výpovedi uviedol, že v čase volieb bol v lokalite Nad Tehelňou a videl, ako do nej prišlo auto s poľskou evidenčnou značkou, z ktorého mali byť rozdávané rôzne potraviny. Svedok uviedol, že nezisťoval „či to bol len voľný predaj, či to bolo nejaké rozdávanie...“. Na otázku, prečo toto rozdávanie spája s voľbami, svedok uviedol: „Mali sme viac menej také nejaké indície, že sa v naturáliách pár dní predtým jeden z kandidátov dal   rozdávať.   Tak   viac   menej   iba   taká   nejaká   spojitosť.“ Na   priamu   otázku,   či   videl kupovanie   hlasov   a rozdávanie potravín   konkrétnym   osobám,   svedok   odpovedal: „Nie, nevidel som.“

Svedok MUDr. P. J. vo výpovedi uviedol, že v deň volieb z lokality Nad Tehelňou prichádzali „spústy Rómov“, z ktorých mnohých svedok „v živote nevidel“, hoci v Levoči bývajúcich Rómov ako obyvateľ tohto mesta žijúci v ňom 46 rokov a súčasne lekár majúci prax v ňom minimálne z videnia pozná. K záveru, že sa počas volieb v meste Levoča niečo deje, dospel svedok aj na základe pozorovania „masívnej“ volebnej účasti Rómov z lokality Nad Tehelňou, a taktiež zo skutočnosti, že v deň volieb videl rómskych obyvateľov, ktorí niesli „pod pazuchou sieťky s jablkami“ nekonvenčnej veľkosti a nevedeli mu odpovedať na jeho otázku, odkiaľ ich majú, len sa na neho „uškrnuli a pokračovali ďalej“. Svedok uviedol, že auto, z ktorého mali byť rozdávané potraviny, sám nevidel, túto informáciu mu telefonicky   sprostredkoval   Ing.   J.   K.   Svedok   vo   výpovedi   ďalej   uviedol,   že   bilbord nachádzajúci   sa   na Námestí   Štefana Kuberta   1   v   Levoči   propagujúci   odporcu   bol   sem umiestnený počas volebného moratória a nachádzal sa približne 20 krokov od volebnej miestnosti.

Svedok J. C. vo výpovedi uviedol, že realizoval montáž bilbordu nachádzajúceho sa na Spojenej škole internátnej na Námestí Štefana Kuberta 1 v Levoči, pričom na otázku, kedy montáž realizoval odpovedal: „... bolo to robené ráno, to viem 100 %... Viem, že ráno 25. 11. 2010 som to lepil.“ Svedok ďalej uviedol, že plagát na bilbord mal pôvodne vylepiť už v stredu, avšak volala mu pani majúca na starosti volebnú kampaň odporcu, ktorá mu oznámila, že „sa stala havária“, a preto mu bude uvedený plagát odovzdaný až vo štvrtok ráno.

Svedok   Bc.   M.   B.   vo   výpovedi   uviedol,   že   si   montáž   sporného   bilbordu propagujúceho odporcu neobjednal a ani nevie, kedy bol vylepený.

Svedkyňa A. P. bola predsedníčkou okrskovej volebnej komisie č. 10 a vo vzťahu k priebehu volieb uviedla, že sa podľa nej nič mimoriadne vo voľbách nestalo a všetko počas nich prebehlo regulérne. Svedkyňa nemala vedomosť o ovplyvňovaní voličov vo volebnej miestnosti niektorým z členov okrskovej volebnej komisie.

Svedkyňa   B.   J.   bola   členkou   okrskovej   volebnej   komisie   č.   10   a   vo   vzťahu   k priebehu   volieb   uviedla,   že   nemá   vedomosť   o   žiadnej   mimoriadnej   udalosti,   ktorá   by narušila ich regulérnosť. Až dodatočne sa dopočula o tom, že jeden člen ich okrskovej volebnej komisie ukazoval voličom, ako majú voliť. Ona sama však nič nevidela a o tejto skutočnosti jej povedala až dodatočne G. – podpredsedníčka okrskovej volebnej komisie.

Svedkyňa   A.   K.   bola   členkou   okrskovej   volebnej   komisie   č.   10   a   vo   vzťahu   k priebehu volieb uviedla, že jeden z členov tejto komisie Ľ. Č. podával voličom zapísaným na voličskom zozname, ktorý mal pred sebou, hlasovacie lístky tak, že prstom ukazoval na poradové číslo 4 na hlasovacom lístku na primátora bez toho, aby nahlas povedal samotné číslo, a zároveň sa ich pýtal otázku: „Viete, koho máte voliť?“ Týmto spôsobom sa Ľ. Č. správal   podľa   svedkyne „dosť   často“,   aspoň   v   čase,   keď   bola   prítomná   vo   volebnej miestnosti. Mimo volebnej miestnosti sa nachádzala vtedy, keď bola vyslaná k voličom s prenosnou volebnou schránkou. Svedkyňu najprv na uvedené správanie Ľ. Č. upozornila podpredsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 10 L. G. a spolu upozornili aj pri nich sediacich členov tejto komisie vrátane predsedníčky. Tá sa následne postavila za Ľ. Č. a sledovala ho. Svedkyňa na otázku, prečo uvedené skutočnosti nenamietala v zápisnici o výsledku volieb, uviedla, že túto zápisnicu podpísala, „lebo oni sa ma pýtali, či súhlasím so sčítavaním   hlasov“. Svedkyňa   uviedla,   že   nemá   vedomosť   o   tom,   že   za   poslanca   do mestského zastupiteľstva kandidoval aj syn Ľ. Č.

Svedkyňa A. H. vo výpovedi uviedla, že bola členkou okrskovej volebnej komisie č. 10. Počas priebehu volieb bola svedkyňa upozornená, že Ľ. Č. podáva hlasovacie lístky voličom tak, že držal prst na nejakom čísle a zároveň sa pýtal: „Vieš, ako máš voliť?“, príp. „Viete,   ako   máte   voliť?“ Vzhľadom   na   to,   že   svedkyňa   sedela   ďalej   v rade   od   Ľ.   Č., nevidela konkrétne číslo, resp. meno kandidáta na primátora, na ktoré prstom ukazoval. Svedkyňa uviedla, že vie o tom, že za poslanca do mestského zastupiteľstva kandidoval aj syn Ľ. Č.

Svedok J. P. bol členom okrskovej volebnej komisie č. 10. Vo výpovedi vo vzťahu k priebehu volieb uviedol, že vo volebnej miestnosti sa podľa neho nič mimoriadne nestalo. Z volebnej miestnosti odišiel iba počas obeda. Na otázku, či nepočul o tom, že Ľ. Č. podával hlasovacie lístky voličom sugestívnym spôsobom, svedok odpovedal: „... ja som nevidel, na koho ukazoval, alebo len držal tak, že ukazoval, koho majú zakrúžkovať.“ Svedok uviedol, že nevidel, na koho Ľ. Č. ukazoval, pretože od neho sedel ďalej. Svedok vo výpovedi uviedol, že do volebnej miestnosti s viacerými voličmi vošla asi 4 – 5 krát tá istá osoba „cigáň“, ktorá s nimi išla aj za plentu a zrejme im pomáhala s úpravou hlasovacích lístkov. Kto bol táto osoba a kto ju určil, aby uvedeným voličom pomáhala, svedok nevedel uviesť. Na otázku týkajúcu sa nesprávnosti posudzovania platnosti hlasovacích lístkov okrskovou volebnou komisiou svedok uviedol: „Nepovedal som, že boli zle posudzované.“

Svedkyňa K. U. bola členkou okrskovej volebnej komisie č. 10 a k priebehu volieb vo výpovedi uviedla, že Ľ. Č. podával voličom hlasovacie lístky tak, že im ukazoval, koho majú voliť, pritom prstom ukazoval na posledného kandidáta, t. j. na odporcu. Svedkyňa uviedla, že taktiež počula, že Ľ. Č. pri podávaní hlasovacích lístkov „zamrmlal niečo ako

-ský“, a tiež počula, že povedal voličom, že majú voliť „štvorku“, a ukazoval na posledné poradové číslo na hlasovacom lístku pre primátora, teda na odporcu. Svedkyňa uviedla, že vie o tom, že za poslanca do mestského zastupiteľstva kandidoval aj syn Ľ. Č., ale nevie, pod akým poradovým číslom, predpokladala, že asi pod poradovým číslom 10.

Svedkyňa   L.   G.   bola   podpredsedníčkou   okrskovej   volebnej   komisie   č.   10.   Vo výpovedi k priebehu volieb uviedla, že voľby podľa jej názoru prebehli regulérne. Počas volieb oboznámila predsedníčku tejto komisie, že jeden z jej členov podával hlasovacie lístky   voličom   tak,   že   im   na   nich   ukazoval, „ako   majú   voliť“,   a   súčasne   opakoval: „Poslancov   viete,   ako   máte   voliť?   Primátora   tiež   hej?“ Podľa   svedkyne   bolo   cieľom uvedeného správania Ľ. Č. zrejme len poučiť voličov, koľkých kandidátov na jednotlivých hlasovacích lístkoch majú zakrúžkovať. Nevšimla si, že by Ľ. Č. ukazoval na konkrétne meno kandidáta alebo povedal konkrétne meno či číslo kandidáta. Svedkyňa sedela priamo vedľa Ľ. Č. a mala „zlý pocit“ z jeho už popísaného správania, pretože mala vedomosť o tom, že v minulosti vznikli „problémy v rómskej komisii“, a preventívne, aby nedošlo k podozreniu   z   ovplyvňovania   voličov   okrskovou   volebnou   komisiou, upozornila   na jeho správanie predsedníčku tejto komisie. Predsedníčka okrskovej volebnej komisie sa následne postavila za Ľ. Č. a dohliadala, aby sa podobné správanie nezopakovalo. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že pred voľbami boli predsedníčkou okrskovej volebnej komisie poučení o tom, že zápisnicu o výsledku hlasovania vo voľbách majú podpísať, pokiaľ súhlasia s výsledkami   sčítania   hlasov.   Ako   členovia   okrskovej   volebnej   komisie   absolvovali   dve poučenia, jedno od mestskej volebnej komisie a jedno od predsedníčky okrskovej volebnej komisie. Vo voľbách bola ako členka okrskovej volebnej komisie po druhýkrát.

Svedok Ľ. Č. bol členom okrskovej volebnej komisie č. 10 a vo vzťahu k priebehu volieb uviedol, že nedošlo k žiadnej mimoriadnej udalosti a nevidel nikoho, kto by vo volebnej miestnosti ovplyvňoval voličov pri rozhodovaní o hlasovaní. On sám poučoval voličov   len   o   počte   kandidátov,   ktorých   majú   na   jednotlivých   hlasovacích   lístkoch zakrúžkovať. O skutočnosti, že ho predsedníčka okrskovej volebnej komisie počas volieb kontrolovala, svedok nevedel. Kandidoval za „KSČ“ a členom okrskovej volebnej komisie bol   štyri   alebo   päťkrát.   Svedok   uviedol,   že   vie   o   tom,   že   za   poslanca   do   mestského zastupiteľstva kandidoval aj jeho syn, ale nevie, či mal ako kandidát poradové č. 4.

Svedok J. R. bol členom mestskej volebnej komisie a vo vzťahu k priebehu volieb uviedol, že táto komisia zaevidovala tri podnety od občanov. On sám trval na tom, aby boli zaevidované, a pamätá si, že tieto podnety podali MUDr. P. J. st., Š. J. a Mgr. J. C. V podnetoch   obyvatelia   žiadali   okrem   iného,   aby   mestská   volebná   komisia   prepočítala hlasovacie lístky z rôznych volebných okrskov, pretože mali byť okrskovými volebnými komisiami zle vyhodnotené alebo niekto mal ovplyvňovať obyvateľov pri ich hlasovaní. Za najjednoduchší   spôsob   odstránenia   podozrenia   zo   zlých   výsledkov   sčítania   hlasov   v jednotlivých volebných okrskoch svedok považoval prepočítanie hlasov mestskou volebnou komisiou.   Keďže   k   prepočítaniu   hlasov   mestskou   volebnou   komisiou   v   jednotlivých volebných   okrskoch   nedošlo,   rozhodol   sa   nepodpísať   jej   zápisnicu   o   výsledku   volieb, pričom ako dôvod uviedol „podozrenie z manipulácie s volebnými lístkami“.

Na   návrh   odporcu   sudkyňa   rozhodla,   že   vypočuje   vo   vzťahu   k   tvrdenému „kupovaniu hlasov“ aj svedka Mgr. R. H., ktorý podľa vyjadrenia odporcu z 22. januára 2011   mal   podať   oznámenie   súvisiace   s voľbami,   resp.   ich   priebehom   na   Obvodnom oddelení Policajného zboru v Levoči. Vo výpovedi tento svedok uviedol, že sa v lokalite Nad Tehelňou v deň volieb nachádzali redaktorka E. K. a kandidát na poslanca mestského zastupiteľstva Mgr. J. C. Svedok chcel zabezpečiť odchod týchto osôb z osady, a preto podal ústny podnet príslušníkom Policajného zboru, ktorí boli na danom mieste prítomní. Akým spôsobom bol jeho podnet vybavený, svedok povedať nevedel.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   zaslalo Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru v Levoči   oznámenie   z   21.   januára   2011   (doručené   31.   januára   2011)   označené   ako „Preverenie oznámenia podozrenia z trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda   –   správa“. V   rámci   jeho   obsahu   bolo   uvedené: „Obvodné   oddelenie Policajného zboru v Levoči neeviduje žiadny podnet (trestné oznámenie) pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda, k spáchaniu ktorého   malo   dôjsť   v   čase   konania   volieb   do   orgánov   samosprávy   mesta   Levoča   dňa 27. novembra 2010.“

Sťažovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 10. februára 2011 (doručeným 14. februára 2011) vyjadril k priebehu a výsledku dokazovania v tejto veci. Vo vyjadrení reagoval predovšetkým na výsledky výsluchov svedkov uskutočnených ústavným súdom v tomto konaní a v jeho obsahu uviedol, že „prinajmenšom vo vzťahu k dvom   namietaným   okolnostiam   sa   potvrdili   také   porušenia   volebných   pravidiel   v   ich ústavnom   aj   zákonom   vyjadrení,   aké   odôvodňujú   opakovanie   primátorských   volieb v Levoči“.

Vo vzťahu k svojej argumentácii týkajúcej sa porušenia volebného moratória právny zástupca   sťažovateľa   vo   vyjadrení   okrem   iného   uviedol: „Z   výpovedí   svedkov   J.   a C. vyplynulo   ako   nepochybné,   že   veľkorozmerný   reklamný   pútač   (bilbord)   odporcu   bol inštalovaný po začatí volebného moratória, t. j. v čase, keď to zákon nepripúšťa. Aj v prípade takého výkladu skutkových okolností, aký bude čo najviac v prospech odporcu – čiže aj v prípade, ak vyjdeme z predpokladu, že bilbord bol nainštalovaný už vo štvrtok 25. 11. ráno, a nie až v priebehu dňa, je zrejmé, že jediným možným účelom jeho inštalácie na začiatku volebného moratória bolo pôsobiť na voličov v čase, keď už to zákon v takejto podobe nepripúšťa. Sám svedok odporcu, pán C., potvrdil, že až vo štvrtok ráno, t. j. v čase, keď začínalo volebné moratórium,   mu osoba z volebného štábu odporcu,   ktorú nevedel identifikovať menom, dala k dispozícii bilbord za účelom jeho inštalácie.

V   kombinácii   s   umiestnením   tohto   bilbordu   v   bezprostrednej   blízkosti   volebných miestností je zrejmé, že toto porušenie pravidiel volebnej súťaže bolo spôsobilé ovplyvniť jej výsledok.   Uvedené   platí   o   to   viac   pri   tak   tesnom   volebnom   výsledku,   akým   je   rozdiel trinástich hlasov z celkového počtu 4 805 odovzdaných hlasov.“

Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení reagoval taktiež na výsledky výsluchov svedkov   v   súvislosti   s   argumentáciou   týkajúcou   sa   ovplyvňovania   voličov   vo   volebnej miestnosti,   keď   okrem   iného uviedol: «Z   výpovedí   viacerých členiek   okrskovej komisie vyplynulo, že jeden z členov okrskovej volebnej komisie nabádal voličov k voľbe odporcu. Ak sa takáto okolnosť nemá považovať za preukázanú výpoveďami vedľa sediacich členiek komisie, že „on ako keď dával tým ľuďom, čo ich mal v zozname, lístok.... tak vlastne mal prst a ukazoval na štvorku, s tým, že „Viete koho máte voliť?“, „ten pán dával lístky tým svojim, čo mal na zozname, dával im lístok na primátora a lístok na kandidátov a keď sa ho pýtali, že ako majú voliť, tak im vysvetľoval, že tu zakrúžkujete 7 a tu zakrúžkujete jedného a palec mal pritom na štvorke a povedal vetu „Viete ako máte voliť?“ Ale nepovedal číslo, len mal stále prst na štvorke“, „jeden člen volebnej tejto volebnej komisie ukazoval voličom koho majú voliť. Bol to p. Č. a robil to tak, že keď podával tie lístky, tak ukazoval, koho majú voliť.... Ukazoval prstom voličom na hlasovacom lístku, koho majú voliť. Ukazoval na posledného kandidáta, tak na p. V. Ja som sedela v rade ako druhá od pána Č.. Všimli sme si túto skutočnosť všetci.... Zároveň sme počuli že zamrmlal niečo ako,,-ský“ a keďže ukazoval na posledné číslo v poradí na hlasovacom lístku, t. z. p. V.“, tak je potom nemožné ju   preukázať   akokoľvek.   Inými   slovami,   sťažovateľ   považuje   preukázané   pochybenia   v postupe dotknutého člena okrskovej volebnej komisie   za   natoľko závažné a   tak   priamo súvisiace   s   výsledkom   volieb,   že   bez   ohľadu   na   motiváciu   tohto   člena   komisie   je nepochybné, že v danom okrsku bol priebeh volieb ústavne „kontaminovaný“ mimoriadne závažnými okolnosťami.»

Odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 28. februára 2011 doručeným   v ten   istý   deň   vyjadril   k stanovisku   právneho   zástupcu   sťažovateľa z 10. februára 2011. V podaní vyjadril nespokojnosť s tým, že sa o stanovisku právneho zástupcu sťažovateľa dozvedel až 23. februára 2011 pri nahliadnutí do spisu, čím bola podľa jeho názoru porušená zásada rovnosti účastníkov konania, pretože v konaní musí byť daná možnosť druhej strane vyjadriť sa ku každej skutočnosti, o ktorej sa vyjadruje jej protistrana v konaní.

V úvode   svojho   vyjadrenia   právny   zástupca   odporcu   predovšetkým   kriticky poukazuje   na   stanovisko   sťažovateľa   podané   prostredníctvom   jeho   právneho   zástupcu, v ktorom podľa neho podal „komentár, ako by mal ústavný súd postupovať v tomto konaní“, ktorý považuje odporca za „nenáležitý“ a obsahujúci „úvahy, ktoré sú pre rozhodovanie v tejto veci vlastne nepodstatné“. Odporca zdôraznil, že on sám „dodržal pravidlá volebnej súťaže   a podozrenia   prezentované   sťažovateľom   v sťažnosti   sa   vykonaným   dokazovaním nepreukázali“. O jeho zvolení za primátora rozhodli voliči v demokratických a slobodných voľbách, o legitimite ktorých nemožno mať pochybnosti len vzhľadom na tesný volebný výsledok.   Navyše,   považuje   odporca   za   neprijateľnú   argumentáciu   sťažovateľa zdôrazňujúcu etnickú príslušnosť časti voličov vo volebnom okrsku č. 10, ktorí sú „voličmi rovnakej kategórie ako voliči v iných okrskoch“.

K argumentácii   týkajúcej   sa   neuznania   platnosti   hlasovacích   lístkov   poukázal odporca   na   skutočnosť,   že   vykonaným   dokazovaním   spočívajúcim   v prepočítaní hlasovacích lístkov bolo ústavným súdom zistené, že vo voľbách primátora v skutočnosti získal viac hlasov ako sťažovateľ.

Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa „kupovania hlasov“ právny zástupca odporcu poukázal na úradný záznam Obvodného oddelenia Policajného zboru v Levoči, z ktorého podľa   jeho   tvrdenia   vyplýva,   že   hliadka   v zložení   npor.   O.   a por.   H.   zistila,   že „na nákladnom   priestore   vozidla   sa   nachádzali   vrecia   so   zemiakmi   a okolo   tejto   bolo zhromaždených niekoľko Rómov“, pričom osádku vozidla tvorili tri fyzické osoby, z toho dve bytom v Poľskej republike a jeden v tuzemsku, uvedené osoby „boli na mieste vyťažení (t. z. osoby vypočuté, pozn.), pričom zhodne uviedli, že na ul. nad Tehelňou predávajú zemiaky,   a to   v cene   3   €   za   vrece“.   Priebeh   tejto   kontroly   bol   podľa   tvrdenia   odporcu zaznamenaný na kamere.

Výpovede   svedkov   Ing.   J.   K.,   Mgr.   J.   C.   a MUDr.   P.   J.   podľa   jeho   názoru „kupovanie hlasov“ nepotvrdili.

Právny zástupca odporcu v stanovisku tiež reagoval na výpoveď ním navrhnutého svedka J. C., ktorý uviedol, že bilbord inštaloval „vo štvrtok hneď skoro ráno“, a teda v súlade s požiadavkou odporcu, aby bol bilbord inštalovaný ešte pred začatím volebného moratória. Na podporu svojej argumentácie odporca poukázal aj na znenie všeobecných obchodných   podmienok   agentúry,   ktorá   umiestnenie   bilbordu   realizovala,   v ktorých   je okrem iného upravené aj právo tejto agentúry odmietnuť zverejnenie reklamy, ak by bola v rozpore s právnymi predpismi.

V súvislosti   s námietkami   ovplyvňovania   voličov   priamo   vo   volebnej   miestnosti jedným z členov okrskovej volebnej komisie Ľ. Č. právny zástupca odporcu poukázal na výpovede svedkýň A. K. a K. U., ktoré počuli, ako Ľ. Č. hovorí koncovku mena „-ský“. Ich výpovede   boli   podľa   jeho   názoru   vyvrátené   výpoveďami   ostatných   členov   okrskovej volebnej komisie, a to najmä ich tvrdením o regulérnosti priebehu volieb. Dôveryhodnosť výpovedí uvedených svedkýň podľa neho „spochybňuje aj ich nápadná zhoda“, ako aj skutočnosť,   že   svedkyne   neodmietli   podpísať   zápisnicu   okrskovej   volebnej   komisie o výsledku volieb a nič proti jej obsahu nenamietali. Právny zástupca odporcu tiež uviedol, že pod rovnakým poradovým číslom ako odporca (4) kandidoval za poslanca do mestského zastupiteľstva aj syn Ľ. Č.

K uchyteniu   hlasovacieho   lístka   a možnosti   ukazovania   prstom   na   konkrétneho kandidáta   členom   okrskovej   volebnej   komisie   právny   zástupca   odporcu   uviedol: «Hlasovací lístok na voľby primátora mal veľkosť približne 21 cm (na výšku) x 14,8 cm (do šírky). Sťažovateľ sa nachádzal na hlasovacích lístkoch približne 7,5 cm od horného okraja a ja som sa nachádzal približne 8,8 – 9 cm od horného okraja. Ak ktokoľvek chytí hlasovací lístok či už pravou alebo ľavou rukou, a je jedno či nápisom „HLASOVACÍ LÍSTOK“ nahor alebo   nadol,   palec   bude   približne   v strede   lístka   a to   v oboch   prípadoch   najbližšie   ku kandidátovi nachádzajúcemu sa najbližšie k stredu lístka. A takisto ak podá niekto lístky dva, do zastupiteľstva a na ňom položený lístok na primátora, opäť bude prst najbližšie pri kandidátovi v strede tohto lístka.»

V súvislosti s „tesným“ výsledkom volieb primátora, pokiaľ ústavný súd bude pri rozhodovaní prihliadať aj na túto skutočnosť, právny zástupca odporcu navrhol vykonať dokazovanie prepočítaním hlasov vo všetkých volebných okrskoch okrem okrskov č. 6, č. 9 a č. 10.

V závere svojho vyjadrenia upozornil na podozrenie, že v tomto konaní môže dôjsť k porušeniu   zásady   rovnosti   zbraní   účastníkov   konania,   pretože „štatutárom   obchodnej spoločnosti, ktorá zastupuje sťažovateľa, je verejný funkcionár“, čo je podľa jeho názoru „v možnom rozpore s čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.“.

Na základe uvedeného právny zástupca odporcu požiadal ústavný súd, aby sťažnosť sťažovateľa zamietol.

Právny zástupca odporcu ústavnému súdu doručil 5. marca 2011 podanie označené ako „Doplnenie   stanoviska   k vyjadreniu   datovanému   ku   dňu   10.   2.   2011“,   v ktorom zopakoval   obsahovo   identické   argumenty   ním   predložené   už   v rámci   svojich predchádzajúcich podaní v tejto veci, predovšetkým v stanovisku z 28. februára 2011.

III.

Právne posúdenie

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov územnej samosprávy. Podrobnosti konania   ústavného   súdu   s   ohľadom   na   voľby   do   orgánov   územnej   samosprávy   sú ustanovené v § 59 až 63 zákona o ústavnom súde.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Podľa § 30 ods. 1 a 2 zákona o voľbách volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu   alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho vysielania podľa   odseku   4,   hromadných   informačných   prostriedkov,   5a)   plagátov   alebo iných nosičov informácií. Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a   nezávislých kandidátoch   v   ich   prospech   alebo   v   ich   neprospech   slovom,   písmom,   zvukom   alebo obrazom.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   o   voľbách   volič   hlasuje   osobne.   Zastúpenie   nie   je prípustné.   Členovia   okrskovej   volebnej   komisie   nesmú   voličom   upravovať   hlasovacie lístky.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona o voľbách neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je upravený   podľa   §   31   ods.   4.   Podľa   písm.   c)   je   neplatný   hlasovací   lístok,   ak   volič   na hlasovacom   lístku   neoznačil   zakrúžkovaním   ani   jedného   kandidáta,   alebo   ak   označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode zvolených do obecného (mestského)   zastupiteľstva,   alebo   neoznačil   zakrúžkovaním   ani   jedného   kandidáta   na funkciu   starostu   obce   (primátora),   alebo   ak   zakrúžkovaním   označil   viac   ako   jedného kandidáta na takúto funkciu.

Podľa § 38 ods. 2 zákona o voľbách ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi. Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú kandidáti označení   zhodne   a   správne,   okrsková   volebná   komisia   počíta   za   platný   len   jeden z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).

Podľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa   §   43   ods.   1   zákona   o voľbách   miestna   volebná   komisia   vyhotoví   dvojmo zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať pri   tvorbe   zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských   orgánov   (pasívne   volebné   právo).   Rovnosť   volebného   práva   znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v   konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného práva   a   jeho princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a   slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   19/94,   PL.   ÚS   50/99).   Inými   slovami,   každé   porušenie volebného   zákona   nevyvoláva   nevyhnutne   neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S   ohľadom   na tieto zásady   a kritériá   ústavný súd   teda   posúdil,   či   sťažovateľom namietané skutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení volebného zákona.

Sťažovateľ   vo   svojej   argumentácii   namietal,   že   k   nezákonnému   priebehu   volieb primátora došlo v dôsledku toho, že:

- počas volebného moratória odporca vo svoj prospech umiestnil do tesnej blízkosti volebných   miestností   tri   nové   bilbordy,   vo   volebnom   okrsku   č.   3   bol   bilbord   odporcu umiestnený na Spojenej internátnej škole na Námestí Štefana Kuberta 1, Levoča, t. j na mieste, ktoré umožňovalo každému voličovi oboznámiť sa s jeho obsahom,

- v   priebehu   volieb   došlo   k   tzv.   kupovaniu   hlasov   rómskych   obyvateľov   mesta prostredníctvom   rozdávania   potravín   a   pravdepodobne   aj   peňazí   za   účasť   vo   voľbách a hlasovanie v prospech vybraného kandidáta,

- vo volebnom okrsku č. 8 okrsková volebná komisia zistila, že za jednou z plent, t. j.   v   priestore   určenom   na   úpravu   hlasovacích   lístkov,   sa   nachádza „ťahák“ určený voličom s obsahom, že za primátora mesta majú voliť č. 4, t. j. odporcu,

- člen   okrskovej   volebnej   komisie   č.   10   Ľ.   Č.   viackrát   ovplyvňoval   rómskych voličov priamo vo volebnej miestnosti tým, že im výslovne radil, aby volili kandidáta s poradovým č. 4,

- vo volebných okrskoch   č. 6, č.   9 a č. 10 došlo k nesprávnemu posudzovaniu platnosti hlasovacích lístkov a i ďalším pochybeniam, ktoré mali vplyv na celkový výsledok volieb.

K   námietke   sťažovateľa,   že   vo   voľbách   primátora   došlo   k   porušeniu   volebného moratória   tým,   že   odporca   v   jeho   priebehu   umiestnil   do   tesnej   blízkosti   volebných miestností   tri   bilbordy,   zaujal stanovisko   odporca   v   podaní   z 22.   januára 2011.   V jeho obsahu uviedol, že propagácia jeho osoby prostredníctvom rôznych materiálov mala byť na základe jeho objednávky realizovaná mimo času volebného moratória a nie je pravda, že večer 25. novembra 2010 boli v tesnej blízkosti volebných miestností umiestnené tri nové bilbordy.

Výsluchom svedka J. C. (živnostník realizujúci montáž bilbordov) bolo potvrdené tvrdenie sťažovateľa aj svedka MUDr. P. J., že bilbord nachádzajúci sa na Spojenej škole internátnej   na   Námestí   Štefana   Kuberta   1   v   Levoči   bol   vylepený   počas   volebného moratória, ráno 25. novembra 2010. Vzhľadom na to, že vylepenie plagátu bolo realizované v súčinnosti s osobami, ktoré pomáhali pri realizácii volebnej kampane odporcovi, vzniká značná miera pochybnosti o tom, že by títo ľudia nevedeli, kedy začína volebné moratórium a   že   v   jeho   priebehu   je   zakázaná   akákoľvek   propagácia   v   prospech   či   neprospech jednotlivých kandidátov, no napriek tomu realizáciu montáže nezrušili. Navyše, uvedený bilbord,   ako   vyplynulo   z   výsluchu   svedka   MUDr.   P.   J.   a   odporca   túto   skutočnosť nepopieral, sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti volebných miestností, t. z. približne 20 krokov   od   nich.   Uvedená   propagácia   kandidáta   prostredníctvom   montáže   bilbordu   je neférovým   zásahom   do   súťaže   politických   síl,   pričom   tento   kandidát   je   oproti   svojim ostatným protikandidátom v boji o voliča zvýhodnený.

Montáž bilbordu propagujúceho odporcu uskutočnenú v čase volebného moratória ústavný   súd   považuje   za   vedenie   kampane   mimo   určeného   času   (§   30   ods.   2   zákona o voľbách) a za zverejňovanie informácie o odporcovi ako kandidátovi na primátora v jeho prospech spôsobom, ktorý je počas volieb zakázaný (§ 30 ods. 2 a 11 zákona o voľbách), teda za jasné porušenie volebného zákona.

Ústavný   súd   nepresvedčila   argumentácia   odporcu,   v ktorej   tvrdil,   že   bilbord   bol inštalovaný pred začatím volebného moratória. Právny zástupca odporcu, ako aj odporca sám mali možnosť čas inštalácie bilbordu upresniť priamo počas výsluchu svedka J. C., a tým priamo pri   výsluchu svoje tvrdenie preukázať. Nikto z nich   však počas výsluchu takúto otázku svedkovi nepoložil, hoci podľa ústavného súdu z obsahu výpovede uvedeného svedka jasne vyznieval záver o tom, že inštalácia bilbordu sa uskutočnila počas volebného moratória   obzvlášť   s prihliadnutím   na ročné   obdobie   konania   volieb   (november   2010), v ktorom boli svetelné podmienky vhodné na prácu vonku najskôr po východe slnka (podľa www.kalendar.sk bol východ slnka 25. novembra 2010 zaznamenaný približne okolo 6.58 h, pozn.).

Sťažovateľ namietal, že k porušeniu regulérnosti volieb došlo aj v dôsledku   tzv. kupovania hlasov rómskych voličov vo volebnom okrsku č. 10 v lokalite Nad Tehelňou. Ako dôkaz uvedeného tvrdenia sťažovateľ poukázal na vysoký rozdiel v počte odovzdaných platných hlasov pre neho a odporcu vo volebnom okrsku č. 10 oproti relatívne tesným, takto zisteným   rozdielom   v   zostávajúcich   volebných   okrskoch.   V   záujme   preukázania   tohto tvrdenia sťažovateľ navrhol vypočuť svedkov MUDr. P. J., Ing. J. K. a Mgr. J. C. a taktiež predložil uznesenie mestskej volebnej komisie č. 3/2010, z obsahu ktorého vyplýva, že títo svedkovia   podali   podnety   mestskej   volebnej   komisii   týkajúce   sa   rozdávania   potravín rómskym občanom v lokalite Nad Tehelňou, ktorá ich zobrala na vedomie.

Na základe vykonaných dôkazov ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom navrhnutí a   predvolaní   svedkovia   svojimi   výpoveďami   nepotvrdili,   že   by   v   deň   konania   volieb primátora   došlo   ku „kupovaniu   hlasov“ voličov   s   cieľom   ovplyvniť   ich   hlasovanie v prospech   odporcu.   Sám   svedok   J.   K.   vypovedal,   že „kupovanie   hlasov“ rómskych občanov nevidel, nevie ho dokázať a zvýšený ruch v osade v ňom len indikoval pocit, že k niečomu takému ako kupovanie hlasov dochádza. Ďalší z navrhnutých svedkov Mgr. J. C. uviedol, že „kupovanie hlasov“ nevidel a len „nejaké indície“, ktoré mal pred voľbami v súvislosti s možným   „kupovaním hlasov“ počas volieb, ho viedli k záveru, že z auta s poľskou   evidenčnou   značkou   nachádzajúceho   sa   počas   volieb   v   osade   by   mohli   byť rozdávané   potraviny   s   týmto   cieľom.   Z   výpovede   svedka   MUDr.   P.   J.   vyplýva,   že „kupovanie   hlasov“ nevidel,   a   k   záveru,   že   k   nemu   dochádza,   dospel   na   základe   ním pozorovanej masívnej účasti Rómov vo voľbách v lokalite Nad Tehelňou, zo skutočnosti, že videl rómskych obyvateľov s taškami plnými jabĺk, a taktiež z telefonického upozornenia Ing. J. K., v ktorom mu oznámil, že sa v tejto lokalite podľa neho niečo deje.

Vo vzťahu k argumentácii týkajúcej sa tzv. kupovania hlasov odporca v stanovisku z 22. januára 2011 navrhol vypočuť Mgr. R. H. a vyžiadať si správu z Obvodného oddelenia Policajného   zboru   v   Levoči.   Ústavnému   súdu   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   v Levoči podaním z 21. januára 2011 (doručeným 31. januára 2011) oznámilo, že žiadne trestné   oznámenie   súvisiace   s   priebehom   volieb   do   orgánov   samosprávy   mesta   Levoče konaných 27. novembra 2010 neeviduje.

Svedok Mgr. R. H. kupovanie hlasov nepotvrdil a vo výpovedi uviedol, že svoj ústny podnet príslušníkom Policajného zboru podal v súvislosti s prítomnosťou redaktorky E. K. a kandidáta na poslanca mestského zastupiteľstva Mgr. J. C., pretože chcel zabezpečiť ich odchod z osady.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľom   navrhnutí   svedkovia   neboli   priamymi svedkami sťažovateľom tvrdeného „kupovania hlasov“. Ani na základe ich výpovedí sa však nepodarilo preukázať, že ku „kupovaniu hlasov“ rómskych voličov v lokalite Nad Tehelňou   počas   volieb   skutočne   došlo,   t.   j.   že   došlo   k   závažnému   narušeniu   súťaže politických síl, ktoré by malo vplyv na celkový výsledok volieb.

Sťažovateľ vo svojej argumentácii namietal, že voliči boli ovplyvňovaní aj priamo vo volebnej   miestnosti,   a   to   prostredníctvom „ťaháku“ nájdeného   v   priestore   určenom   na hlasovanie voličov (plentou) s obsahom, že «za primátora Levoče majú „voliť č. 4“, t. j. odporcu». V záujme preukázania tejto skutočnosti sťažovateľ navrhol vypočuť svedkyňu M. G. Ústavný súd túto svedkyňu písomne predvolal a zároveň pred uskutočnením výsluchov obom   právnym   zástupcom   uložil   povinnosť   zabezpečiť   účasť   svedkov,   ktorých   navrhli vypočuť. Svedkyňa M. G. sa na výsluch ústavného súdu nedostavila a sťažovateľ nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie dôkazmi o ovplyvňovaní voličov vo volebnej miestnosti nájdeným „ťahákom“.

K ovplyvňovaniu voličov vo volebnej miestnosti malo podľa sťažovateľa dôjsť aj v dôsledku postupu jedného z členov okrskovej volebnej komisie č. 10 Ľ. Č. pri poučovaní voličov,   ktorým   nabádal   voličov   voliť   odporcu.   V   tejto   súvislosti   sťažovateľ   navrhol vykonať výsluch členov okrskovej volebnej komisie č. 10.

Skutočnosť,   že Ľ. Č. pri poučovaní voličov postupoval spôsobom vyvolávajúcim dojem usmerňovania voličov vo vzťahu k ich voľbe primátora, potvrdili priamo či nepriamo piati   zo siedmich   vypočutých   členov uvedenej   okrskovej   volebnej   komisie.   Z   výsluchu vyplynulo, že členovia okrskovej volebnej komisie č. 10 sedeli v rade vedľa seba, pritom priamo pri Ľ. Č. sediaca L. G. ako podpredsedníčka komisie upozornila na uvedený, podľa nej   nevhodný   postup   Ľ.   Č.,   ktorý   mohol   vyvolať   dojem   ovplyvňovania   voličov, predsedníčku tejto komisie. Ďalšia svedkyňa K. U. sediaca vedľa L. G. potvrdila, že Ľ. Č. nielenže prstom ukazoval na poradové č. 4 kandidáta na primátora, ale taktiež započula, že tento pán hovoril voličom nejaké meno s koncovkou priezviska „-ský“ alebo nahlas povedal číslo „4“, čo   v   nej   spolu   s tým,   že   prstom,   ukazoval   na   poradové   číslo   posledného kandidáta,   vyvolalo   dojem,   že   Ľ.   Č.   usmerňuje   voličov,   aby   volili   odporcu.   Členka okrskovej volebnej komisie č. 10 A. K. taktiež potvrdila, že Ľ. Č. prstom pri poučovaní voličov ukazoval na posledné poradové číslo kandidáta na hlasovacom lístku primátora (4) a zároveň sa sugestívnym spôsobom každého z nich pýtal „Viete, koho máte voliť?“, pričom na otázku, ako často takto postupoval, táto svedkyňa odpovedala: „Robil to často.“

Vzdialene od Ľ. Č. sediaci členovia komisie J. P. a A. H. vypovedali, že správanie Ľ. Č. zaregistrovali po upozornení zo strany zostávajúcich členov okrskovej volebnej komisie a videli, že tento pán prstom ukazuje na nejaké číslo na hlasovacom lístku na primátora a sugestívnym   spôsobom   kladie   otázku: „Vieš,   ako   máš   voliť?“ Ďalšia   svedkyňa   B.   J. vypovedala, že sedela na opačnom konci v rade od Ľ. Č., a o tom, že tento pán „ukazoval voličom, ako majú voliť“, jej povedala len L. G.

Z výpovedí L. G. a A. K. vyplynulo, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 10 A. P. sa po upozornení na správanie Ľ. Č. zo strany L. G. postavila priamo za neho a sledovala, akým spôsobom poučuje voličov.

Z   výpovedí   svedkov   (A.   K.,   K.   U.   a L.   G.)   vyplýva,   že   námietku   týkajúcu   sa správania Ľ. Č. nezaznamenali v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 10 o výsledku volieb, pretože predpokladali, že svojimi podpismi potvrdzujú len správnosť sčítania hlasov.

Odporcova obrana týkajúca sa možného odlišného motívu Ľ. Č. pri už popísanom správaní počas volieb vychádzala z identického poradového čísla syna Ľ. Č. ako kandidáta na hlasovacom lístku na poslancov mestského zastupiteľstva a poradového čísla odporcu na hlasovacom lístku na primátora. Keďže syn Ľ. Č. kandidoval vo voľbách na poslancov do mestského   zastupiteľstva   pod   poradovým   č. 5,   ako   to   vyplýva   zo   zápisnice   mestskej volebnej komisie o výsledku volieb, táto argumentácia odporcu bola jednoznačne vyvrátená.

Ústavný   súd   z   uvedených   výpovedí   svedkov   považoval   za   preukázanú   najmä skutočnosť, že vo volebnej miestnosti došlo k minimálne sugestívnemu, ak nie priamemu ovplyvňovaniu voličov jedným z členov okrskovej volebnej komisie č. 10. Tento záver vyvodil ústavný súd z výpovede troch svedkov, ktorí priamo uviedli, že cieľom správania tohto   člena   komisie   bolo   podľa   nich   ovplyvniť   voličov   v   prospech   voľby   odporcu, a z výpovede dvoch svedkov, ktorí jeho správanie považovali za sugestívne, avšak nemali možnosť   ho   priamo   pozorovať,   lebo   sedeli   vzdialene   od   neho.   Výpovednú   hodnotu svedectva   L.   G.   sediacej   vedľa   Ľ.   Č.   znižuje   nielen   jej   značne   neisté   správanie   počas výsluchu, ale aj výpovede ostatných svedkov, podľa ktorých ich ona sama upozornila na nevhodné   správanie   Ľ.   Č.,   ktorého   cieľom   malo   byť   ovplyvňovanie   voličov   pri   voľbe konkrétneho kandidáta na primátora (odporcu).

Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že ovplyvňovanie voličov v deň volieb postupom jedného z členov okrskovej volebnej komisie vo volebnej miestnosti č. 10 možno podľa ústavného súdu považovať za porušenie volebného moratória, t. j. porušenie § 30 ods. 2 zákona o voľbách.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej argumentoval tým, že vo volebných okrskoch č. 6, č. 9 a č.   10   došlo   k   nesprávnemu   posudzovaniu   platnosti   hlasovacích   lístkov   a   ďalším pochybeniam, ktoré mali vplyv na celkový výsledok volieb.

V súvislosti s touto argumentáciou sťažovateľ navrhol prepočítať hlasovacie lístky vo volebných okrskoch č. 6, č. 9 a č. 10, vypočuť svedka J. R. ako člena mestskej volebnej komisie, ktorý odmietol podpísať zápisnicu tejto komisie o výsledku volieb z dôvodu „pre podozrenie   z   manipulácie   s   volebnými   lístkami“.   Z   jeho   výpovede   uskutočnenej   pred ústavným súdom vyplýva, že nepodpísaním zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb reagoval jednak na skutočnosť, že táto komisia na základe podnetov od občanov odmietla skontrolovať, resp. prepočítať hlasovacie lístky z volebných okrskov č. 6, č. 9 a č. 10,   a   súčasne   aj   na   vlastné   podozrenie   z   nesprávneho   posúdenia   platnosti   hlasovacích lístkov okrskovými volebnými komisiami.

Sťažovateľ súčasne ústavnému súdu predložil uznesenie mestskej volebnej komisie č. 4/2010   z   27.   novembra   2010,   ktorým   zobrala   na   vedomie   písomný   podnet   občanov navrhujúcich prepočítanie hlasov vo volebných okrskoch č. 6, č. 9 a č. 10 z 27. novembra 2010 a zároveň požiadala Obvodnú volebnú komisiu v Poprade o ďalšie riešenie tohto podnetu.

Mestská volebná komisia následne na tento podnet občanov odpovedala oznámením z 29. novembra 2010 adresovaným MUDr. P. J., v ktorom mu oznámila, že pri kontrole zápisníc   okrskových   volebných   komisií   nezistila   pochybnosti   pri   sčítavaní   hlasov   a spracovanie zápisníc považuje za postačujúce. Zároveň ho informovala o možnosti podať sťažnosť ústavnému súdu.

Z   kontroly   volebnej   dokumentácie   volebných   okrskov   č.   6,   č.   9   a č.   10   bolo ústavným súdom zistené, že vo volebnom okrsku č. 6 získal odporca o jeden platný hlas viac a vo volebnom okrsku č. 10 získal sťažovateľ aj odporca o jeden platný hlas menej, t. z. že celkový počet hlasov odovzdaných v prospech odporcu sa nezmenil, avšak sťažovateľ získal   o   jeden   platný   hlas   menej,   t.   z.   že   rozdiel   v   počte   odovzdaných   hlasov   medzi sťažovateľom   a   odporcom   ako   víťazným   kandidátom   by   správne   mal   byť   13   hlasov. Tvrdenú   manipuláciu   s   hlasovacími   lístkami,   resp.   nesprávne   posudzovanie   platnosti hlasovacích   lístkov   volebnými   okrskovými   komisiami   č.   6,   č.   9   a   č.   10   sa   nepodarilo preukázať ani výpoveďou svedka J. R.

Z uvedeného vyplýva, že aj keď ústavným súdom bola zistená určitá nepresnosť pri sčítaní hlasov volebnými okrskovými komisiami č. 6 a č. 10, táto skutočnosť sama osebe nemohla rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť, resp. zmeniť volebný výsledok.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu až vo vyjadrení z 28. februára 2011 požiadal ústavný súd o vykonanie dokazovania prepočítaním hlasovacích lístkov aj v zostávajúcich volebných okrskoch č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 7 a č. 8. Neuviedol však žiadnu   relevantnú   okolnosť,   resp.   skutočnosť,   ktorá   by   spochybnila   správnosť   sčítania hlasovacích   lístkov   jednotlivými   okrskovými   volebnými   komisiami.   Ústavný   súd   preto v uvedenej fáze konania nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz navrhnutý odporcom.

Ústavný   súd   považuje v   tejto   súvislosti   za   potrebné   poukázať na skutočnosť,   že vysoký rozdiel medzi počtom hlasov odovzdaných pre sťažovateľa a odporcu vo voľbách primátora vo volebnom okrsku č. 10 (351 hlasov v prospech odporcu) v porovnaní s takto zistenými   rozdielmi   v   iných   volebných   okrskoch   (volebný   okrsok   č.   1   –   98   hlasov v prospech sťažovateľa, volebný okrsok č. 2 – 117 hlasov v prospech sťažovateľa, volebný okrsok č. 3 – 12 hlasov v prospech sťažovateľa, volebný okrsok č. 4 – 27 hlasov v prospech sťažovateľa, volebný okrsok č. 5 – 10 hlasov v prospech sťažovateľa, volebný okrsok č. 6 – 8 hlasov v prospech odporcu, volebný okrsok č. 7 – 24 hlasov v prospech odporcu, volebný okrsok č. 8 – 73 hlasov v prospech sťažovateľa, volebný okrsok č. 9 – 66 hlasov v prospech odporcu) jednoznačne rozhodol o celkovom výsledku volieb na primátora.

V   tomto   prípade   je   podľa   ústavného   súdu   potrebné   zdôrazniť,   že   o   celkovom výsledku volieb primátora rozhodlo len 13 hlasov (volebný výsledok zohľadňujúci zistenia ústavného súdu pri prepočítaní hlasovacích lístkov vo volebných okrskoch č. 6, č. 9 a č. 10 pozn.), ktoré predstavujú rozdiel hlasov odovzdaných odporcovi ako víťaznému kandidátovi a sťažovateľovi ako druhému v poradí vo voľbách primátora.

Ústavný   súd   na   základe   vykonaného   dokazovania   zistil,   že   počas   volieb   došlo k porušeniu § 30 ods. 2 zákona o voľbách a ústavných princípov zakotvených v čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy tým, že v prospech odporcu bol nainštalovaný bilbord v blízkosti volebnej miestnosti   v   čase   volebného   moratória,   ako   aj   neprípustným   ovplyvňovaním   voličov jedným z členov okrskovej volebnej komisie č. 10 priamo vo volebnej miestnosti. Uvedené porušenia zákona   o   voľbách   v tomto   prípade   vzhľadom   na tesný   volebný výsledok   vo voľbách   primátora   dosahovali   podľa   ústavného   súdu   takú   intenzitu,   že   boli   spôsobilé ovplyvniť voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta – odporcu, a mali tak priamy a relevantný dosah aj na končený výsledok volieb primátora.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

Nad   rámec   tohto   odôvodnenia   ústavný   súd   považuje   za   potrebné   vyjadriť   sa k stanovisku   odporcu   doručenému   28.   februára   2011   v   časti,   v ktorej   v súvislosti s postupom   ústavného   súdu,   ktorý   mu   nezaslal   na   vyjadrenie   stanovisko   sťažovateľa z 10. februára 2011 (sám odporca označil uvedené vyjadrenie sťažovateľa za nepodstatné), poukázal na zásadu rovnosti účastníkov konania. Cieľom uvedeného stanoviska sťažovateľa bolo vyjadrenie sa k vykonaným výsluchom svedkov a účastníkov konania uskutočneným za   prítomnosti   oboch   právnych   zástupcov   účastníkov   konania   a odporcu.   Z uvedeného vyplýva, že obaja účastníci konania mali rovnakú možnosť, resp. príležitosť vyjadriť sa ku skutočnostiam   preukázaným   výsluchmi   svedkov   v uvedenom   konaní,   a   preto   v tomto prípade nemožno hovoriť o porušení zásady rovnosti účastníkov konania. Aj v tomto konaní rozsah dokazovania určuje súd na základe svojej voľnej úvahy, v rámci ktorej zvažuje mieru preukázania   okolností   podstatných   pre   rozhodnutie   vo   veci   samej   dôkazmi   pred   ním vykonanými. Ďalšie cyklické zasielanie vyjadrení účastníkov konania ich protistrane, ktoré neobsahujú   návrhy   alebo   argumenty   umožňujúce   spochybniť   výsledky   už   vykonaného dokazovania,   možno   v záverečnej   fáze   konania,   v ktorej   súd   dospel   k záveru   o tom,   že výsledky dokazovania postačujú na prijatie rozhodnutia vo veci samej, považovať za postup odporujúci zásade prejednania veci v primeranej lehote, ktorej zásadný význam v uvedenom druhu konania je navyše zvýraznený lehotou stanovenou na prijatie rozhodnutia zákonom.

V súvislosti   s   odporcom   avizovaným   možným   konfliktom   záujmov   právneho zástupcu   sťažovateľa   ako   verejného   funkcionára   (poslanec   Národnej   rady   Slovenskej republiky) ústavný súd poukazuje na znenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov,   ktorý   upravuje   výnimku   pre   podnikanie   verejných   funkcionárov   v prípade vykonávania povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2011