znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 1/06-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2010 v pléne zloženom   z   predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a   zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu generálneho prokurátora   Slovenskej   republiky   na začatie konania o   súlade   § 25   ods.   4 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky takto

r o z h o d o l :

Návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. januára 2006 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie konania o súlade § 25 ods. 4 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Navrhovateľ v odôvodnení svojho návrhu okrem iného uvádza:„Dňa 1. januára 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 657/2004 Z. z.. Tento zákon v platnom znení obsahuje i ustanovenie § 25 ods. 4.

Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 657/2004 Z. z.... overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy   tepelných   zariadení   podľa   odseku   2   písm.   c)   vykonáva   za   úhradu   vo   výške ekonomicky oprávnených nákladov príspevková organizácia zriadená ministerstvom.... Základom hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh, rovnosť pravidiel správania sa na trhu účastníkov v hospodárskej súťaži. Slovenská republika v článku 55 ods. 2 Ústavy SR zaručuje, že zabezpečí základné pravidlá vstupu do hospodárskej súťaže a účasti na nej, pretože trhová ekonomika sa nemôže bez nej normálne vyvíjať.

Právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. I keď je možné ho vo verejnom záujme obmedziť zákonom, zákonodarca musí pritom   rešpektovať   aj   iné   zásady,   zakotvené   v   Ústave,   najmä   existenciu   hospodárskej súťaže...

Ústavný súd sa takisto zaoberal aj verejným záujmom na obmedzenie hospodárskej súťaže.   Pričom   skonštatoval,   že   tento   nemožno   predpokladať,   ale   treba   ho   preukázať. V Slovenskej   republike   však   nikdy   neboli   uvedené   dôvody,   pre   ktoré   by   bolo   možné obmedziť   hospodársku   súťaž   vo   verejnom   záujme.   Tak   isto   aj   obmedzenie   práva   na podnikanie nemôže mať svojvoľný charakter, ale musí sa diať na základe verejného záujmu. Tento princíp patrí pri tvorbe práva k všeobecným princípom právneho štátu. Zákonodarca však svoj postup pri obmedzení podnikateľských aktivít, pri prevádzke sústavy tepelných zariadení pre fyzické a právnické osoby ničím nezdôvodnil a teda postupoval v rozpore s vyššie uvedeným princípom.

Overovanie   hospodárnosti   prevádzky   sústavy   tepelných   zariadení   bolo   až   do 31. decembra   2004   voľnou   živnosťou,   ktorú   vykonávali   na   základe   živnostenského oprávnenia   fyzické   osoby,   právnické   osoby   ako   aj   Slovenská   energetická   agentúra   ako príspevková organizácia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

Od 1. januára 2005 bolo konkurenčné hospodárske prostredie na úseku činnosti overovania   hospodárnosti   prevádzky   sústavy   tepelných   zariadení   narušené   a   došlo k vážnemu obmedzeniu hospodárskej súťaže a týmto následne k narušeniu hospodárskej trhovej ekonomiky ako základného ústavného princípu v spomenutej oblasti ekonomiky. Takéto   obmedzenie   hospodárskej   súťaže   sa   však   neopiera   o   žiaden   dôvod.   Predmetná činnosť   nemá   strategický   význam   pre   Slovenskú   republiku   ako   takú,   ani   pre   chod   jej hospodárstva.   Ani   samotný   predkladateľ   návrhu   zákona   v   dôvodovej   správe   neuvádza žiaden argument na podporu takéhoto závažného znemožnenia hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti   treba   zdôrazniť,   že   predkladateľ   k   tejto   problematike   neuvádza   vôbec   žiaden argument, takže samotná dôvodová správa prechádza túto zmenu právneho stavu mlčaním. Z uvedeného vyplýva, že nie je reálne daný žiaden verejný záujem na postulovaní právnej úpravy znemožňujúcej hospodársku súťaž na úseku overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení.

Ak zákonodarca za tohto skutkového stavu prijal napadnutú právnu úpravu, zasiahol bez   dostatočného   dôvodu   i   do   právnej   istoty   subjektov,   ktoré   si   túto   činnosť   slobodne vybrali   v   minulosti   ako   predmet   svojho   podnikania   a   investovali   svoje   prostriedky   do prístrojov a zariadení umožňujúcich túto činnosť technicky vykonávať. Ochrana právnej istoty subjektov práva je však jedným zo základných pilierov právneho štátu a je úlohou zákonodarcu pri svojej zákonodarnej činnosti plne rešpektovať a chrániť všetky aspekty právnej   istoty.   Ak   teda   prihliadneme   na   povinnosť   zákonodarcu   realizovať   výklad a uplatňovanie zákonov v súlade s Ústavou, musíme nevyhnutne vyžadovať aj rešpektovanie jednotlivých   ústavných   článkov   v   ich   vzájomných   súvislostiach   už   pri   tvorbe   zákonov samotných. Možnosť danú zákonodarcovi obmedzovať zákonom výkon povolaní či činností nemožno   vnímať   ako   bezhraničnú,   ale   len   ako   možnosť   uplatniteľnú   v   medziach stanovených   aj   inými   článkami   Ústavy,   než   je   článok   35   ods.   2,   ktorý   túto   možnosť poskytuje.

Ak   teda   zákonodarca   prijal   napadnutú   právnu   úpravu   bez   dostatočného   dôvodu zapríčinil zánik hospodárskej súťaže v oblasti činnosti overovania hospodárnosti prevádzky sústavy   tepelných   zariadení,   čím   bez   dostatočného   dôvodu   zasiahol   do   práva   podnikať a narušil tak i právnu istotu subjektov, ktoré až do prijatia napadnutej právnej úpravy túto činnosť vykonávali ako predmet svojho slobodne zvoleného podnikania.“

Navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd na základe jeho návrhu vydal tento nález:„Ustanovenie § 25 ods.   4 zákona č. 657/2004 Z.   z. o tepelnej energetike nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 vetou prvou, článkami 35 ods. 1 a článkami 55 ods. 2 Ústavy.“

Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 1/06-7 z 13. marca 2006 návrh navrhovateľa prijal   na   ďalšie   konanie.   Po   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval podpredsedu   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj „národná   rada“)   a   vtedajšiu ministerku   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerka   spravodlivosti“), neskôr ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“), ako zástupcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“),   ktoré   zastupuje   vládu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „vláda“)   ako vedľajšieho   účastníka,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo ústne pojednávanie. Podpredsedu národnej rady a ministerku spravodlivosti zároveň vyzval, aby sa vyjadrili k návrhu.

Vzhľadom   na   oznámenia   navrhovateľa,   podpredsedu   národnej   rady   a   ministra spravodlivosti, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade   s   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vo   vyjadrení   podpredsedu   národnej   rady   k   návrhu   navrhovateľa,   ktoré   bolo ústavnému súdu doručené 6. júna 2006, sa okrem iného uvádza:

„Ako   stanovisko   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   uvádzam,   že   po   formálnej stránke   Národná   rada   Slovenskej   republiky   schválila   zákon   v   súlade   ustanovenou potrebnou   väčšinou   poslancov   Národnej   rady   SR   a   zákon   bol   podpísaný   príslušnými ústavnými   činiteľmi   a   bol   vyhlásený   v   Zbierke   zákonov   SR.   Národná   rada   Slovenskej republiky je presvedčená, že prijatý zákon je v súlade s Ústavou SR a právnym poriadkom SR. Je však na Ústavnom súde SR, aby v súvislosti s podaným návrhom posúdil ústavnosť napadnutých ustanovení.“

Z listu ministra spravodlivosti doručeného ústavnému súdu 19. júna 2009, ktorým súhlasil s upustením od ústneho pojednávania, vyplýva, že svoje právo vyjadriť sa k veci nevyužil.

Pre   potreby   objektívneho   posúdenia   preskúmavanej   problematiky   ústavný   súd požiadal   Ministerstvo   hospodárstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo hospodárstva“) ako gestora vládneho návrhu zákona o tepelnej energetike o vyjadrenie sa k veci.

Ministerstvo   hospodárstva   vo   svojom   vyjadrení č.   1791/2009-1000 z 19.   októbra 2009 okrem iného uviedlo:

«Do 1. januára 2005 platil zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike, ktorý v sebe zahŕňal aj úpravu výroby a distribúcie tepla. Všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe   vyhláška   Ministerstva   hospodárstva   SR   č.   15/1998   Z.   z.   upravovala   aj hospodárnosť   prevádzky   sústavy   tepelných   zariadení,   čo   si   vyžadovalo   aj   vykonávanie merania normatívov a merania účinnosti zdroja tepla, izolačné vlastnosti rozvodov tepla a spotrebu tepla, ktoré významne ovplyvňujú cenu tepla pre konečného spotrebiteľa. Tieto merania a analytické vyhodnocovania pre regióny Slovenska už v tom čase zabezpečovala mimo   iných   aj   príspevková   organizácia   Ministerstva   hospodárstva   SR   (Slovenská energetická agentúra) za oprávnené náklady. Podľa zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike mohli merania sústavy tepelných zariadení (hospodárnosť) vykonávať aj právnické a fyzické osoby na základe živnostenského listu.

Ministerstvo hospodárstva SR v tomto období obdržalo veľké množstvo sťažností na podozrenie   z   nehospodárnosti   výroby   a   dodávky   tepla   po   odberné   miesto,   ktoré   je fakturačným   miestom   medzi   dodávateľom   tepla   a   odberateľom   tepla.   Kontrolu   nad dodržiavaním ustanovení zákona robila a robí Štátna energetická inšpekcia Trenčín, ktorá zistila vo väčšine podnetov oprávnenosť sťažností konečného spotrebiteľa. Ustanovením príspevkovej organizácie MH SR (SEA) pre kontrolu hospodárnosti výroby a dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa sa významne znížil počet sťažností....

Výstupy   z   overovania   (stanovené   normatívne   účinnosti   výroby,   rozvodu a transformácie   tepla)   sa   využívajú,   okrem   monitorovania   energetickej   efektívnosti v segmente regulovaných subjektov v tepelnej energetike aj pri regulácii ceny tepla pre dodávateľov   tepla,   a   to   pri   regulácii   variabilnej   zložky   ceny   tepla.   Princíp   regulácie variabilnej zložky ceny tepla, ktorej rozhodujúcu časť tvoria náklady na palivo spočíva v tom, že pre výpočet jednotkovej ceny (euro/GJ) sa uplatňujú normatívne účinnosti výroby, transformácie a rozvodu tepla stanovené pri overovaní. To znamená, že v cene tepla sú premietnuté   iba   technicky   akceptovateľné   straty   tepla.   Nehospodárnosť   pri   výrobe a rozvode tepla nie je oprávnenou nákladovou položkou ceny tepla a nemôže sa v cene tepla uplatňovať.   Nedodržiavaním   normatívnych   ukazovateľov   regulovaný   subjekt   produkuje finančnú stratu, ktorú musí vykryť zo zisku alebo úsporou ostatných nákladov, ktoré tvoria cenu   tepla.   Uvedený   mechanizmus   regulácie   ceny   tepla   nepriamo   stimuluje   regulované subjekty v tepelnej energetike, aby zvyšovali technickú úroveň zariadení na výrobu a rozvod tepla, zlepšovali energetickú hospodárnosť výroby a rozvodu tepla a tým aj dodržiavanie normatívnych   účinností,   ktoré   sa   určujú   pri   overovaní   hospodárnosti   prevádzky   sústav tepelných   zariadení,   aby   eliminovali   finančné   straty   zapríčinené   nehospodárnosťou   pri dodávke tepla....

Slovenská   republika   musí   mať   jednotnú   metodiku   overovania.   V   prípade,   keby výkony   overovania   boli   podnikateľskou   činnosťou,   regulované   subjekty   by   mohli ovplyvňovať výsledky overovania a v konečnom dôsledku „konzervovať“ nehospodárnosť pri   dodávke   tepla,   pričom   by   sa   značne   narušila   ochrana   odberateľov   a   konečných spotrebiteľov tepla.   Ustanovenie § 25 ods.   4 spracovatelia návrhu zákona považujú za konanie vo verejnom záujme. Ide predovšetkým o to, aby podklady získané overovaním mohli byť využité nezávislým regulačným orgánom pri konečnom určení ceny tepla pre dodávateľa.   Verejný   záujem   v   tomto   prípade   je   možné   označiť   ako   záujem   ochrany konečného   spotrebiteľa   pred   monopolným   postavením   dodávateľa   a   toto   obmedzenie výkonu podnikateľských aktivít živnostníkov je podľa názoru spracovateľa zákona povýšené nad oprávneným záujmom živnostníkov a odo dňa výkonu jednotnej metodiky overovania prinieslo zvýšenie verejného blaha....

Cena za výkony overovania je regulovaná URSO podľa vyhlášky č. 59/2008 Z. z., ktorou   sa   mení   a   dopĺňa   vyhláška   URSO   č.   328/2005   Z.   z.,   ktorou   sa   určuje   spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla,   rozsah   ekonomicky   oprávnených   nákladov   na   overenie   hospodárnosti   prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov.»

II.

Podľa   čl.   125   ods.   1   písm.   a)   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o   súlade   zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Z   návrhu   navrhovateľa   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   v   tomto   konaní   je posúdiť, či § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike je, alebo nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 ústavy.

Podľa § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy   tepelných   zariadení   podľa   odseku   2   písm.   c)   vykonáva   za   úhradu   vo   výške ekonomicky oprávnených nákladov príspevková organizácia zriadená ministerstvom.

Podľa   čl.   1   ods.   1   prvej   vety   ústavy   Slovenská   republika   je   zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa čl. 35 ods. 2 ústavy zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

Podľa   čl.   55   ods.   2   ústavy   Slovenská   republika   chráni a   podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Navrhovateľ svoje tvrdenie o nesúlade § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 ústavy opiera predovšetkým o argument, že zákonodarca svoj postup pri obmedzení podnikateľských aktivít pri overovaní hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení pre fyzické osoby a právnické osoby ničím nezdôvodnil, a teda postupoval v rozpore s princípom, podľa ktorého právo podnikať je ústavnou   zárukou   slobody   výkonu   hospodárskej   činnosti   podľa   uváženia, a i   keď   je možné ho vo verejnom záujme obmedziť zákonom, zákonodarca musí rešpektovať aj iné zásady zakotvené v ústave, najmä existenciu hospodárskej súťaže.

Z vyjadrenia podpredsedu národnej rady vyplýva jeho presvedčenie o súlade § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike s ústavou.

III.

Vzhľadom na namietaný rozpor § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike s čl. 1 ods. 1 prvou vetou ústavy ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoje kľúčové právne názory k obsahu, interpretácii a uplatňovaniu všeobecného princípu právneho štátu, ktorý je ako fundamentálny princíp zaväzujúci všetky orgány verejnej moci vyjadrený v čl. 1 ods. 1 prvej vete ústavy.

Ústavný súd v prvom rade považoval za potrebné pripomenúť svoju stabilizovanú judikatúru, podľa   ktorej   „príkazy ústavných noriem   obsiahnuté v jednotlivých článkoch ústavy (t. j. aj všeobecný princíp právneho štátu) je potrebné rešpektovať aj pri prijímaní každého zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či ide o zákon, ktorým sa určité spoločenské vzťahy upravujú po prvýkrát, alebo o zákon, ktorým sa mení, prípadne dopĺňa už predtým existujúca zákonná úprava určitých spoločenských vzťahov“ (napr. PL. ÚS 38/ 95, PL. ÚS 25/00). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že každý zákon by mal spĺňať požiadavky, ktoré sú vo všeobecnosti kladené na akúkoľvek zákonnú úpravu v právnom štáte a ktoré možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 1/04).Navrhovateľ   vo   svojom   návrhu   poukazuje   na   zásah   do   princípu   právnej   istoty a uvádza,   že „Ak   zákonodarca...   prijal   napadnutú   právnu   úpravu,   zasiahol   bez dostatočného dôvodu i do právnej istoty subjektov, ktoré si túto činnosť slobodne vybrali v minulosti ako predmet svojho podnikania...“.

Princíp   právnej   istoty   je   nepochybne   neoddeliteľnou   súčasťou   princípov právneho štátu zaručeného čl. 1 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04 atď.). Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a   spravodlivého   obsahu právnych   noriem   [PL.   ÚS   15/98   (tiež   napr.   PL. ÚS 1/04   alebo PL. ÚS 8/04)].

V súvislosti s princípom právnej istoty a ochrany dôvery občanov (subjektov práva) v právny poriadok ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne pripomína, že jeho súčasťou je   aj   zákaz   retroaktivity,   t. j.   zákaz   spätného   pôsobenia   právnych   predpisov,   ich   častí, resp. ich   jednotlivých   ustanovení   (napr.   PL.   ÚS   36/95,   PL.   ÚS   37/99,   PL.   ÚS   49/03, PL. ÚS 6/04), pričom rozlišuje medzi pravou a nepravou retroaktivitou.

Za nepravú retroaktivitu ústavný súd považuje stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce predo deň nadobudnutia jej účinnosti, avšak kvalifikuje   tie   právne   úkony,   ku   ktorým   došlo   ešte   pred   nadobudnutím   jej   účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL. ÚS 38/99, PL. ÚS 28/00, PL. ÚS 25/05). O nepravú retroaktivitu ide v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli   počas   účinnosti   skoršieho   zákona,   súčasne   však   prináša   určité   zmeny   právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00, PL. ÚS 28/00, PL. ÚS 25/05).

V   posudzovanom   prípade   je   žiaduce   zohľadniť   aj   princíp,   resp.   zásadu primeranosti (proporcionality),   ktorý   podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu (napr. PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 49/03 alebo PL. ÚS 1/04) tiež patrí medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu.

Vo   vzťahu   k   princípu   (zásade)   proporcionality   možno   z   doterajšej   judikatúry ústavného súdu vyvodiť, že obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, a teda aj do základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie   sledovaného   cieľa,   t. j.   ospravedlňuje   ho   existencia   naliehavej   spoločenskej potreby   a   primerane   (spravodlivo)   vyvážený   vzťah   medzi   použitými   prostriedkami a sledovaným   cieľom   (mutatis   mutandis   PL.   ÚS   3/00,   I.   ÚS   4/02,   I.   ÚS   36/02   alebo I. ÚS 193/03).

Vo   vzťahu   k   čl.   35   ods.   1   ústavy   ústavný   súd   vyslovil   tento   právny   názor (sp. zn. PL. ÚS 37/99):   „Podľa   čl.   35   ods.   2   ústavy   zákon   môže   ustanoviť   podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. Ústava tak zaručuje každému právo na   slobodnú   voľbu   povolania,   a   to   už   od   štádia   prípravy   naň,   ako   aj   právo   podnikať a uskutočňovať   inú   zárobkovú   činnosť.   Pripúšťa   však   možnosti   zákonom   ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činností.“

Ďalším článkom ústavy, s ustanoveniami ktorého nie je podľa navrhovateľa súladná právna úprava obsiahnutá v § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike, je čl. 55 ods. 2, k výkladu ktorého ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko.

V rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 13/97 ústavný súd uviedol, že čl. 55 ods. 2 ústavy nezaručuje právo na hospodársku súťaž ani právo byť účastníkom hospodárskej súťaže. Týmto   ústavným   článkom   sa   formulujú   princípy   hospodárskej   politiky   Slovenskej republiky,   medzi   ktoré   patrí   aj   podporovanie   a   ochrana   konkurenčného   hospodárskeho prostredia   a   vytváranie   právnych   prostriedkov   a   záruk   proti   obmedzeniu   hospodárskej súťaže, ktoré zákon označí za nedovolené.

Základné ústavné princípy v právnom štáte určujú činnosť všetkých štátnych orgánov a predurčujú proces tvorby a obsah právnych predpisov, pretože normy uvedené v ústave v právnom štáte nemajú iba politický alebo deklaratórny význam.

Článok 55 ods. 2 ústavy právne záväzným spôsobom ustanovuje záujem Slovenskej republiky chrániť a podporovať hospodársku súťaž. Pretože čl. 55 ods. 2 ústavy je ústavnou normou, v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy sa touto normou zakladá povinnosť všetkých   štátnych   orgánov   Slovenskej   republiky   správať   sa   tak,   aby   v   relevantných spoločenských vzťahoch chránili a podporovali hospodársku súťaž. Druhá veta čl. 55 ods. 2 ústavy má právny význam nielen pre určenie, ktorý štátny orgán má právomoc tvoriť právo na   ochranu   a   podporu   hospodárskej   súťaže.   Formulácia   „podrobnosti   ustanoví   zákon“ nevytvára len ústavný základ na prijatie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. V súlade s ústavou prevzatým príkazom chrániť a podporovať hospodársku súťaž má národná rada právomoc prijímať právne normy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže v zákonoch o daniach, o cenách a v množstve ďalších zákonov, v ktorých možno chrániť a podporovať hospodársku súťaž.

Základom   hospodárskej   súťaže   je   voľnosť   vstupu   na   trh   a   rovnosť   pravidiel správania na trhu pre účastníkov hospodárskej súťaže. Slovenská republika prostredníctvom čl. 55 ods. 2 ústavy zaručuje, že zabezpečí základné pravidlá vstupu do hospodárskej súťaže a účasti na hospodárskej súťaži. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí (sp. zn. PL. ÚS 13/97) už zdôraznil, že hospodárska súťaž sa neuskutočňuje navzájom medzi všetkými subjektmi vykonávajúcimi hospodársku činnosť; táto sa realizuje medzi súťažiacimi na relevantných trhoch Slovenskej republiky. Nerovnaké právne postavenie účastníkov hospodárskej súťaže by bolo v súlade s čl. 55 ods.   2 ústavy len vtedy, ak by ho zákonodarca   ustanovil   vo verejnom záujme. Ústava síce výslovne nezdôrazňuje v čl. 55 ods. 2 požiadavku ochrany verejného záujmu, avšak táto patrí k všeobecným princípom implikovaným v princípoch tvorby práva v právnom štáte. Preto má právny význam aj vo vzťahu k princípom ochrany a podpory hospodárskej súťaže.

Je potrebné zdôrazniť, že pri každom obmedzení základných práv a slobôd, a teda aj v   posudzovanom   prípade,   musí   zákonodarca   brať   na   zreteľ   ústavné   príkazy   a   limity vyplývajúce   z   iných   ústavných   noriem   a   tiež   (a   najmä)   z   ústavných   princípov   vrátane princípu právnej istoty a princípu proporcionality.

IV.

Aplikujúc právne názory a východiská uvedené v III. časti odôvodnenia tohto nálezu na posudzovaný prípad namietaného nesúladu § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike s čl. 1 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 ústavy ústavný súd dospel k týmto záverom:Pred 1. januárom 2005, keď nadobudla účinnosť navrhovateľom napadnutá právna úprava, reguloval okrem iných aj túto problematiku zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), ktorého predmetom bola úprava podmienok podnikania v elektroenergetike, plynárenstve a zásobovaní teplom, ďalej úprava práv   a   povinností   fyzických   osôb   a   právnických   osôb,   ktoré   podnikali   v   energetických odvetviach,   práv   a   povinností   odberateľov   elektriny,   plynu   a tepla,   ako   aj   úprava obmedzujúcich opatrení v stavoch núdze a pri predchádzaní stavom núdze v energetických odvetviach, štátna regulácia v energetike a napokon úprava dozoru nad dodržiavaním tohto zákona.

Hospodárnosťou prevádzky sústavy tepelných zariadení sa podľa § 36 ods. 1 zákona o energetike rozumelo racionálne využívanie zdrojov energie s cieľom efektívne využívať teplo na vykurovanie, klimatizáciu a prípravu teplej úžitkovej vody alebo na technologické účely.

Podľa   §   36   ods.   2   písm.   a)   zákona   o   energetike   bol   dodávateľ   tepla   povinný zabezpečiť najmenej jedenkrát za rok overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesto.

V texte zákona o energetike však absentovali ustanovenia, ktoré by bližšie upravovali podmienky výkonu overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, a teda žiadnym   spôsobom   neobmedzovali   možnosť   podnikania   v   tejto   oblasti   (overovanie hospodárnosti) na účely § 36 ods. 2 písm. a) zákona o energetike. Táto právna úprava umožňovala vykonávať overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení aj fyzickým   osobám   (živnostníkom)   a   právnickým   osobám   na   základe   živnostenského oprávnenia ako voľnú živnosť, pre prevádzkovanie ktorej museli byť splnené všeobecné podmienky. Preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžadovalo (§ 25 zákona č. 455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v znení   neskorších predpisov).

Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o tepelnej energetike (jej všeobecnej časti), dôvody, ktoré viedli k prijatiu novej právnej úpravy, boli tieto:

„Zo zhodnotenia doterajšej aplikácie unifikovaného zákona o podnikaní v energetike upravenej   v   zákone   č.   70/1998   Z.   z.   o   energetike...,   ktorý   upravoval   problematiku podnikania   v tepelnej   energetike,   vyplynula potreba podrobnejšie a   samostatne upraviť niektoré podmienky podnikania v tepelnej energetike, najmä práva a povinnosti účastníkov trhu   s   teplom,   podmienky   hospodárnosti   prevádzky   tepelných   zariadení,   obmedzujúce opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike, ale aj práva a povinnosti osôb, ktorých právom chránené záujmy môžu byť výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom dotknuté. Je tiež potrebné vytvoriť právny rámec na postupný prechod kompetencií v oblasti vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike i v oblasti cenovej regulácie ceny vyrobeného tepla, teplej vody a tepla dodávaného v teplej úžitkovej vode z Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, teda z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy, na obce a vyššie územné celky.

Vzhľadom na rozsah a zložitosť navrhovaných zmien v právnej úprave podnikania v tepelnej energetike sa navrhujú tieto zmeny riešiť v novom samostatnom zákone o tepelnej energetike, čím sa právna úprava podnikania v tepelnej energetike vyčleňuje z doterajšej unifikovanej právnej úpravy podnikania v energetike, ale na druhej strane sa podmienky podnikania   v   tepelnej   energetike   upravujú   podrobnejšie,   prehľadnejšie   a   z   hľadiska zohľadnenia   špecifických   podmienok   podnikania   v   tepelnej   energetike   aj   viac jednoznačnejšie a prehľadnejšie.“

Predmet novej právnej úpravy je oproti predošlej zameraný iba na oblasť tepelnej energetiky a predstavuje úpravu podmienok podnikania v tepelnej energetike, úpravu práv a povinností účastníkov trhu s teplom, úpravu hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ďalej úpravu obmedzujúcich opatrení súvisiacich so stavom núdze v tepelnej energetike,   úpravu   pôsobnosti   orgánov   štátnej   správy   a   obcí   a   výkon   štátneho   dozoru v tepelnej energetike, a napokon úpravu práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb,   ktorých   práva,   právom   chránené   záujmy   alebo   povinnosti   môžu   byť   dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom. Predmetom podnikania podľa zákona o   tepelnej   energetike   je   výroba   tepla,   výroba   a rozvod   tepla   alebo   rozvod   tepla   pre odberateľa   alebo   konečného   spotrebiteľa.   Cieľom   prijatia   tohto   zákona   bolo   vytvoriť podmienky pre rozvoj trhu s teplom, a to najmä v dôsledku jednoznačne ustanovených práv a   povinností   jednotlivých   účastníkov   trhu   s   teplom   (pozri   dôvodová   správa).   Zákon   o tepelnej energetike upravuje oblasť podnikania v tepelnej energetike, ktorá sa vyznačuje oproti   iným   energetickým   odvetviam   (elektroenergetika   a   plynárenstvo)   najmä   tým,   že výrobcovia a dodávatelia tepla nemajú oproti výrobcom a dodávateľom iných energií tak dominantné postavenie na trhu, v dôsledku čoho sú v tejto oblasti podnikania vytvorené primerané podmienky na rozvoj hospodárskej súťaže a trhových síl, a to aj vzhľadom na stupeň diverzifikácie výroby a rozvodu tepla.

Podnikať v tepelnej energetike možno na základe povolenia, ktoré fyzickej osobe alebo právnickej osobe vydá svojím rozhodnutím Úrad pre reguláciu sieťových odvetí ako orgán   štátnej   správy   v   prípade   splnenia   všetkých   zákonom   ustanovených   podmienok žiadateľa o vydanie povolenia. Takáto právna úprava nevykazuje žiaden rozpor ústavou, čo navrhovateľ ani nenamietal.

Z   hľadiska   posudzovania   danej   veci   treba   za   kľúčovú   považovať skutočnosť,   že znenie § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike vylúčilo možnosť, aby na účely § 25 ods. 2 písm. c) tohto zákona vykonávali overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení fyzické osoby – živnostníci alebo právnické osoby (na základe živnostenského oprávnenia), ktoré takéto overovanie do prijatia novej právnej úpravy vykonávali.

Zákon o tepelnej energetike ustanovil pre zabezpečovanie hospodárnosti prevádzky sústavy   tepelných   zariadení   (a   jej   overovanie)   podrobnejšiu,   konkrétnejšiu   a najmä prísnejšiu úpravu. Potvrdzujú to najmä § 25 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o tepelnej energetike.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o tepelnej energetike výrobca tepla, dodávateľ a odberateľ sú   povinní   dodržiavať   zásady   hospodárnosti   prevádzky   sústavy   tepelných   zariadení. Hospodárnosťou prevádzky sústavy tepelných zariadení na účely tohto zákona sa rozumie také jej prevádzkovanie, ktoré spĺňa ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla   a   distribúciu   tepla   a   normatívne   ukazovatele   spotreby   tepla;   normatívnym ukazovateľom   spotreby   tepla   sa   rozumie   maximálna   spotreba   tepla   na   dosiahnutie optimálnej energetickej účinnosti tepelného zariadenia.

Podľa   §   25   ods.   2   písm.   c)   zákona   o   tepelnej   energetike   je   dodávateľ   povinný zabezpečiť   jedenkrát   za   tri   roky   overenie   hospodárnosti   prevádzky   sústavy   tepelných zariadení po odberné miesto; overenie hospodárnosti prevádzky zariadenia na výrobu tepla, ktoré využíva tuhé alebo kvapalné fosílne palivá, zabezpečiť jedenkrát za dva roky; ak dôjde   k   podstatnej   zmene   technických   parametrov,   inštalovaného   výkonu,   skutočného odberu   alebo   organizácie   prevádzky   sústavy   tepelných   zariadení   po   odberné   miesto,   je dodávateľ   povinný   zabezpečiť   overenie   hospodárnosti   prevádzky   sústavy   tepelných zariadení po odberné miesto najneskôr do 12 mesiacov od vykonanej zmeny.

Zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení je nepochybne vo   verejnom   záujme.   Jedným   z kľúčových   prostriedkov   slúžiacim   na   dosiahnutie   tohto verejného   záujmu   je   objektívne   overovanie   hospodárnosti   prevádzky   sústavy   tepelných zariadení uskutočňované podľa jednotnej metodiky. Z tohto dôvodu zákonodarca v § 25 ods.   4   zákona   o   tepelnej   energetike   ustanovil,   že   overovanie   hospodárnosti   prevádzky sústavy tepelných zariadení bude vykonávať za úhradu vo výške ekonomicky oprávnených nákladov príspevková organizácia zriadená ministerstvom hospodárstva.

Podľa § 21 ods.   2 zákona č.   523/2004 Z.   z. o rozpočtových pravidlách   verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“) príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce a   vyššieho   územného   celku,   ktorej   menej ako   50   %   výrobných   nákladov   je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

Príspevkové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov. Nemožno ich však zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov (§ 21 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách).

Z   uvedeného   (v   súvislosti   s   čl.   35   ods.   1   a čl.   55   ods.   2   ústavy)   vyplýva,   že ustanovenie podmienok a obmedzenie výkonu určitého povolania a určitých hospodárskych činností uskutočňuje verejná moc vo verejnom záujme, ktorým je predovšetkým záujem na kvalite   výkonu   takýchto   činností.   V   týchto   prípadoch   je   potrebné   vždy   sledovať,   či obmedzenie   práva   (na   slobodnú   voľbu   povolania)   takýmto   verejným   záujmom   je   ešte proporcionálne alebo či dokonca nedochádza takýmto obmedzením k narušeniu či popretiu zmyslu a podstaty základného práva (práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť zaručeného v čl. 35 ods. 1 ústavy).

Pokiaľ   ide   o verejný   záujem   zabezpečovať   hospodárnosť   prevádzky   sústavy tepelných   zariadení   určením   konkrétneho   subjektu   –   príspevkovej   organizácie   zriadenej ministerstvom   hospodárstva   pre   overovanie   hospodárnosti   prevádzky   sústavy   tepelných zariadení,   tento   možno   vyvodiť   z   účelu,   pre   ktorý   k   tomuto   overovaniu   dochádza. Overovaním   sa   zisťujú   skutočnosti   o   stave   prevádzky   sústavy   tepelných   zariadení, ukazovatele   energetickej   účinnosti   jednotlivých   častí   sústavy   tepelných   zariadení a hospodárnosť   prevádzky   sústavy   tepelných   zariadení.   Nemožno   spochybniť,   že   tieto ukazovatele majú charakter indikátorov, na základe ktorých možno následne prijímať či už priame, alebo nepriame opatrenia, na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja životného prostredia, úspornej energetickej politiky (tak regiónov, ako aj štátu), a tým aj ovplyvnenie energetickej náročnosti ekonomiky.

Ako   vyplýva   z   vyjadrenia   ministerstva   hospodárstva,   výstupy   z   overovania   sa využívajú pri regulácii variabilnej zložky ceny tepla, ktorej rozhodujúcu časť tvoria náklady na   palivo.   Pre   výpočet   jednotkovej   ceny   sa   uplatňujú   normatívne   účinnosti   výroby, transformácie a rozvodu tepla určené pri overovaní. V cene tepla sú teda premietnuté iba technicky   akceptovateľné   straty   tepla.   Nehospodárnosť   pri   výrobe   a   rozvode   tepla   sa nemôže v jeho cene uplatňovať. Mechanizmus regulácie ceny tepla nepriamo stimuluje regulované subjekty k zvyšovaniu technickej úrovne zariadení na výrobu a rozvod tepla, zlepšovaniu   energetickej   hospodárnosti   výroby   a   rozvodu   tepla,   a   tým   aj   dodržiavanie normatívnych   účinností,   ktoré   sa   určujú   pri   overovaní   hospodárnosti   prevádzky   sústav tepelných   zariadení,   aby   eliminovali   finančné   straty   zapríčinené   nehospodárnosťou   pri dodávke tepla.

Výsledky   overenia   sú   teda   podkladom   na   určovanie   štandardov   energetickej účinnosti   zariadení   na   výrobu,   rozvod   a   spotrebu   tepelnej   energie,   a   tým   prispievajú k zabezpečeniu   celkového   hospodárneho   využívania   energie.   V   neposlednom   rade hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení má nepriamy dopad aj na ekonomické zaťaženie spotrebiteľov v súvislosti so spotrebou tepla.

Ak tepelná energetika   zabezpečí výrobu tepla v požadovanom množstve a kvalite a pritom   spoľahlivo   a   dlhodobo,   tak   to   nesporne   prispieva   k rastu   životnej   úrovne.   Na druhej strane predstavuje tepelná energetika jednu z oblastí ekonomických aktivít, ktoré sa spätne   zásadným   spôsobom   môžu   podieľať   na   znižovaní   kvality   života   občanov,   na znečisťovaní   životného   prostredia   a vyčerpaní   prírodných   zdrojov   (najmä neobnoviteľných).   Preto   je   nevyhnutné   zabezpečiť   vzájomnú   úzku   prepojenosť energetických a environmentálnych aspektov v oblasti energetického plánovania a riadenia, ako aj pri praktickej činnosti pri výrobe, rozvode a spotrebe energie.

Veľký význam pri súčasnom riešení energetických a environmentálnych cieľov má hospodárne   využívanie   tepelnej   energie   spočívajúce   v   opatreniach   a   činnostiach zameraných   na   zvyšovanie   celkovej   energetickej   účinnosti   (t. j.   zvyšovanie   účinnosti energetických premien, znižovanie mernej spotreby energie a strát pri jej využívaní).

Tieto   skutočnosti   však   pre   svoje   reálne   využitie   vyžadujú   jednotnosť   postupov a použitých technológií na získavanie údajov spôsobilých zabezpečiť vyššie uvedené ciele v oblasti   tepelnej   energetiky,   a to   najmä   prostredníctvom   overovania   hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení.

Za   daných   okolností   je   z ústavného   hľadiska   akceptovateľný   názor   ministerstva hospodárstva, podľa ktorého Slovenská republika musí mať jednotnú metodiku overovania hospodárnosti   prevádzky   sústavy   tepelných   zariadení,   ktorej   uplatňovanie   v praxi   je najvhodnejšie zabezpečovať prostredníctvom príspevkovej organizácie zriadenej a riadenej týmto ministerstvom. Je pochopiteľný aj záver, že nejednotné vykonávanie tohto overovania pre   účely   zákona   o   tepelnej   energetike   by   mohlo   ovplyvňovať   výsledky   overovania a v konečnom   dôsledku   tolerovať   nehospodárnosť   pri   dodávke   tepla,   čím   by   sa   značne narušila ochrana odberateľov a konečných spotrebiteľov tepla.

Prijatá   zákonná   úprava   umožnila   príslušným   orgánom   štátnej   správy   získavať jednotný a jednoznačný prehľad relevantných údajov o hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných   zariadení   prihliadnuc   aj   na   jednotnosť   ekonomického   zaťaženia   dotknutých subjektov.

Na   tomto   mieste   sa   žiada   zdôrazniť,   že   aj   v   iných   štátoch   okrem   Slovenskej republiky,   ktoré   sú   založené   na   trhovej   ekonomike,   existujú   určité   povolania   a sféry činností,   ktorých   konštituovanie   a zabezpečovanie   si   ponecháva   v rukách   verejná   moc z dôvodu ochrany dôležitého verejného záujmu.

Z dosiaľ   uvedeného   možno   vyvodiť,   že   na   účely   zabezpečovania   hospodárnosti prevádzky   sústavy   tepelných   zariadení   prostredníctvom   overovania   uskutočňovaného príspevkovou   organizáciou   zriadenou   ministerstvom   hospodárstva   existuje   dostatočný verejný   záujem,   ktorým   možno   podľa   názoru   ústavného   súdu   ospravedlniť   zásah   do podnikania, a tým aj obmedzenie hospodárskej súťaže v tejto oblasti. V tomto prípade treba zdôrazniť, že to bola práve verejná moc, ktorá iniciovala už predošlou právnou úpravou existenciu takej činnosti (overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení), pričom   pre   jej   potreby   a   účely   je   táto   činnosť   vykonávaná   príspevkovou   organizáciou zriadenou ministerstvom hospodárstva, ktorá je zárukou splnenia podmienok ustanovených pre výkon overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ako aj jeho objektívneho vykonávania. V neposlednom rade sa žiada zdôrazniť, že existencia verejného záujmu   na   ustanovení   podmienok   uskutočňovania,   ako   aj   samotného   výkonu   určitého povolania alebo činnosti   je ďaleko intenzívnejšia v prípadoch,   ak ide o výkon   odbornej činnosti   pre   účely   verejnej   správy   (oproti   podmienkam   výkonu   „štandardnej“ podnikateľskej činnosti), a to zvlášť vtedy, ak ide o činnosť, prostredníctvom ktorej sa de facto vykonáva kontrola podnikateľskej činnosti v určitom odbore či odvetví.

Záujem na ochrane konečného spotrebiteľa, ktorý súčasná právna úprava sleduje, z hľadiska   verejného   záujmu   prevažuje   nad   oprávneným   záujmom   podnikateľských subjektov na výkon overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení pre účely zákona o tepelnej energetike [uvedené v § 25 ods. 2 písm. c)]. Na prospech tohto záveru možno poukázať aj na poznatky ministerstva hospodárstva získané pri preskúmavaní sťažností pre podozrenie z nehospodárnosti výroby a dodávky tepla po odberné miesto, ktorých   väčšina   (sťažností)   bola   za   účinnosti   predošlej   právnej   úpravy   opodstatnená a ktorých počet sa za účinnosti terajšej právnej úpravy znížil (pozri vyjadrenie ministerstva hospodárstva).

Ústavný súd navyše podotýka, že napadnutá úprava obmedzila výkon podnikateľskej činnosti iba a jedine na účely § 25 ods. 2 písm. c) zákona o tepelnej energetike. K inému obmedzeniu   podnikateľskej   činnosti   zákonom   o   tepelnej   energetike   nedošlo.   Pokiaľ   ide o možnosti   výkonu   tejto   podnikateľskej   činnosti   pre   iné   účely   ako   tie,   ktoré   vyplývajú z § 25 ods. 2 písm. c) zákona o tepelnej energetike, ústavný súd poznamenáva, že táto otázka nie je predmetom tohto konania.

Z dosiaľ uvedených skutkových záverov vyplýva, že napadnutá právna úprava nebola prijatá samoúčelne. Z tohto pohľadu preto nemožno vyvodiť, že by došlo k svojvoľnému alebo   neodôvodnenému   obmedzeniu   základného   práva   podnikať.   Naopak,   prijaté ustanovenie   smeruje   k naplneniu   legitímneho   účelu,   ktorý   je   z hľadiska   zabezpečovania verejného záujmu dostatočne dôležitý, aby odôvodnil obmedzenie označeného základného práva, preto ho možno považovať za zlučiteľný s princípom právneho štátu. Rovnako tieto závery odôvodňujú racionálnosť tohoto zákonného obmedzenia a jeho cieľa.

Ústavný   súd   sa   taktiež   zaoberal   otázkou,   či   obmedzenie   podnikania   v oblasti overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení bolo z hľadiska zverenia jeho   výkonu   iba   príspevkovej   organizácii   nevyhnutné.   Je   zjavné,   že   v takmer   každom prípade   obmedzenia   základných   práv   a slobôd   je   predstaviteľné   aj   menej   obmedzujúce riešenie.   Avšak   takéto   striktné   chápanie   „nevyhnutnosti“   by   mohlo   demokraticky neprípustným   spôsobom   zúžiť   priestor   parlamentu   pre   realizáciu   jeho   politiky.   Preto ústavný súd vzal do úvahy aj istý priestor pre uváženie parlamentu nezabúdajúc však na zásadu minimalizácie zásahov do základných práv a slobôd.

Ako   už   bolo   uvedené,   hospodárnosť   prevádzky   sústavy   tepelných   zariadení   má preukázateľne dopad na širokú oblasť života spoločnosti (kvalita života občanov, životné prostredie,   rozsah   čerpania   prírodných   zdrojov   a   pod.)   a jej   overovanie   nepochybne predstavuje   podstatný   prvok   pri   regulácii   samotného   podnikania   v oblasti   tepelnej energetiky   (výroba tepla, výroba a rozvod tepla, rozvod tepla). Z tohto hľadiska   možno preto konštatovať, že obmedzenie overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení   je   nevyhnutné   a to   aj   s prihliadnutím   na   uvedenú   potrebu   zabezpečenia jednotnosti, prehľadnosti a objektívnosti výsledkov overovania.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   je   takéto   obmedzenie   základného   práva v limitoch čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy.

V súvislosti s navrhovateľom tvrdeným zásahom do právnej istoty subjektov, ktoré si overovanie   hospodárnosti   prevádzky   sústavy   tepelných   zariadení   slobodne   vybrali v minulosti ako predmet svojho podnikania, ústavný súd opätovne pripomína, že v danom prípade ide o nepravú retroaktivitu, ktorá síce nie je štandardným vstupom do existujúcich právnych vzťahov, ale nie je vylúčená, pokiaľ to vyžadujú závažné dôvody všeobecného záujmu.   V   preskúmavanej   veci   skutočne   došlo   k   obmedzeniu   výkonu   overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení na účely § 25 ods. 2 písm. c) zákona o tepelnej energetike ustanovením subjektu, ktorý takúto činnosť môže vykonávať, avšak z dôvodov (už rozoberaných), ktoré sú v celkovom kontexte právnej úpravy oblasti tepelnej energetiky ústavne akceptovateľné aj v rámci posudzovania ústavnosti napadnutého § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike s čl. 1 ods. 1 ústavy.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že § 25 ods. 4 zákona o tepelnej energetike je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 ústavy, preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné stanovisko sudcov Ľubomíra Dobríka, Lajosa Mészárosa a Rudolfa Tkáčika.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2010