znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 1/05-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 10. januára 2005 o žiadosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   z 30.   novembra   2004   sp.   zn. IV/1 GPt 753/04-11 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Vojenského obvodového súdu   v Prešove   plk.   JUDr.   J.   V.,   bytom   P.,   podľa   čl. 136   ods. 3   prvej   vety   Ústavy Slovenskej   republiky   s poukazom   na   §   74e   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a § 175 písm. g) Trestného poriadku takto

r   o   z   h   o   d   o   l   :

Ústavný súd Slovenskej republiky   d   á   v   a   s   ú   h   l   a   s   na trestné stíhanie sudcu   Vojenského   obvodového   súdu   v Prešove   plk.   JUDr.   J.   V.,   bytom   P.,   pre   skutky právne kvalifikované ako trestné činy výtržníctva a útoku na verejného činiteľa podľa § 202 ods. 1 a § 155 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v žiadosti generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   z 30.   novembra   2004   sp.   zn.   IV/1   GPt 753/04-11.

O   d   ô   v   o   d   n   e   n   i   e   :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra 2004 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) z 30. novembra 2004 sp. zn. IV/1 GPt 753/04-11 - na základe čl. 136 ods. 3 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), § 74e ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), § 175 písm. g) Trestného poriadku a § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov - o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Vojenského obvodového súdu v Prešove plk. JUDr. J. V. (ďalej len „sudca   vojenského   súdu“)   pre   trestné   činy   výtržníctva   podľa   §   202   ods.   1   a útoku   na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe, že „- dňa 9. augusta 2004 v čase asi o 20.00 hodine v priestoroch baru MARCO   v P., pod vplyvom   alkoholických   nápojov,   fyzicky   napadol   hostí   baru   –   P.   N.,   D.   B.   a iných nestotožnených hostí - údermi rukami do oblasti tváre, údermi nohami do oblasti nôh, uhryznutím do ruky, hádzaním stoličiek, ktorým zároveň vulgárne nadával a následne zo stropu   miestnosti   odtrhol   zvislé   žalúzie,   ktorým   konaním   spôsobil   P.   N.,   chytiac   ho   za nohavice   a trenírky   v oblasti   genitálií,   škodu   roztrhnutím   odevných   zvrškov   v sume najmenej 100,- Sk,

- dňa 9. augusta 2004 v čase asi o 20.35 hodine počas predvedenia z baru MARCO na Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenskej republiky Prešov – juh za účelom zistenia totožnosti,   v služobnom   motorovom   vozidle   v úseku   jazdy   z ulice   Masarykovej   na   ulicu Vajanského, najskôr opakovane vulgárne nadával, vyhrážal sa prepustením zo služobného pomeru   a väznením   npor.   J.   H.   a ppráp.   M.   Dž.,   príslušníkom   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   Slovenskej   republiky   v Prešove,   služobne   zaradeným   v pohotovostnej motorizovanej jednotke Odboru poriadkovej polície, následne fyzicky napadol ppráp. M. Dž. úderom ramenom ľavej ruky a päsťou pravej ruky do oblasti tváre, bez vzniku zranení, ktorému odtrhol aj ľavú hodnostnú výložku na služobnej rovnošate“.

K žiadosti boli pripojené: prvopis spisového materiálu evidovaného vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej   len   „vyšetrovateľ“),   pod   č.   ČVS:   ORP-656/1-OVK-PO-2004;   rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu č. 15258/2004 z 11. augusta 2004 vydané ministrom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „minister   spravodlivosti“) a uznesenie   Súdnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   529   zo   4.   októbra   2004   (o   nezískaní potrebného počtu hlasov pre návrh sudcu vojenského súdu na zrušenie rozhodnutia ministra spravodlivosti).

Generálny   prokurátor   vo   svojej   žiadosti   poukázal   predovšetkým   na   uznesenie vyšetrovateľa   z 10.   augusta   2004   pod   č.   ČVS:   ORP-656/1-OVK-PO-2004   (ďalej   len „uznesenie z 10. augusta 2004“), ktorým bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre skutky kvalifikované ako trestné činy výtržníctva a útoku na verejného činiteľa   podľa   §   202   ods.   1   a   §   155   ods.   1   písm.   b)   Trestného   zákona   v   podstate   na skutkovom základe uvedenom vyššie.

Z dosiaľ   zadovážených   dôkazov   (najmä   výsluchy   svedkov,   ohliadka   miesta   činu a listiny)   a ich   hodnotenia   vyplýva   dostatočne   odôvodnený   záver,   že   páchateľom označených trestných činov je sudca vojenského súdu. Keďže rovnosť ľudí v dôstojnosti i v právach   a účel   trestného   konania   vyjadrený   v   §   1   Trestného   poriadku   sú   takými relevantnými   princípmi   právneho   štátu   a demokratickej   spoločnosti,   že   ich   aplikácia v konkrétnych trestných kauzách musí mať prioritný charakter vo vzťahu k uplatňovaniu inštitútu trestnoprocesnej exempcie sudcu podľa § 10 ods. 1 Trestného poriadku, generálny prokurátor žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu vojenského súdu.

Na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu 10. januára 2005 konanom o žiadosti generálneho   prokurátora   (ďalej   len   „neverejné   zasadnutie“)   prokurátor   Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   Mgr.   P.   Š.   (poverený   zastupovaním   generálneho prokurátora) zotrval na dôvodoch písomnej žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu vojenského súdu.

2.   Ústavný súd žiadosť   generálneho prokurátora   zaslal sudcovi   vojenského súdu, poskytol mu možnosť vyjadriť sa k nej písomne a ústne na neverejnom zasadnutí, ako aj oboznámiť sa so spisovým materiálom, ktorý mal ústavný súd k dispozícii.

Sudca vojenského súdu po oboznámení sa so spisovým materiálom na neverejnom zasadnutí   poukázal   najmä   na   nízku   nebezpečnosť   stíhaných   skutkov   pre   spoločnosť (nedošlo k žiadnemu ublíženiu na zdraví, nízka spôsobená škoda) a požiadal ústavný súd o zváženie, či nie je postačujúce, že ohľadne trestne stíhaných skutkov je proti nemu už vedené disciplinárne konanie.

II.

1. Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   za   rozhodovanie   nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Podľa   §   10   ods.   1   Trestného   poriadku   z právomoci   orgánov   činných   v trestnom konaní   podľa   tohto   zákona   sú   vyňaté   osoby   požívajúce   imunity   podľa   zákona   alebo medzinárodného práva.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z právomoci orgánov činných v trestnom konaní (§ 10 Trestného poriadku), alebo o osobu, na stíhanie ktorej podľa zákona treba súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie sudcu.

Podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu alebo generálneho prokurátora, predseda ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu. Plénum ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci. Ak sa žiadosť týka sudcu, ten nehlasuje.

Podľa   §   175   písm.   g)   Trestného   poriadku   iba   prokurátor   je oprávnený   vyžiadať súhlas na vznesenie obvinenia u osoby, u ktorej je na taký úkon potrebný súhlas ústavného súdu.

2. Ústavný súd v doterajšej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa žiadostí o súhlas na trestné stíhanie sudcu podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy (PL. ÚS 19/02, PL. ÚS 24/03 a PL. ÚS 4/04) vychádzal z nasledovných právnych úvah.

Ústava vo vzťahu k niektorým skupinám, kategóriám osôb upúšťa od zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre tieto skupiny, kategórie osôb z pôsobnosti trestného práva alebo i správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom. Do tejto kategórie osôb patria aj sudcovia.

Sudca teda požíva určitú imunitu, ktorá mu má zaistiť nezávislosť predovšetkým na výkonnej moci, jeho sudcovskú právomoc slobodne zisťovať právo, ako aj posilniť jeho občiansku odvahu rozhodovať v súdnych sporoch v konkrétnych prípadoch o konkrétnych ľudských osudoch len na základe zákona. Táto imunita rovnako ako každá imunita súvisí so zodpovednosťou,   ktorej   posúdenie   v prípade   zneužitia   patrí   súdnym   orgánom.   Takýto postup je plne v súlade s deľbou štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Imunita sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti.

Účelom imunity je ochrana funkcie sudcu pred zneužitím práva stíhať trestné činy a priestupky   používaním   nátlaku   prostriedkami   trestného   konania,   používaním donucovacích prostriedkov, na ktoré sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci. Táto imunita sudcu prirodzene nemôže slúžiť na to, aby bola zaistená beztrestnosť páchateľov trestných činov. Preto táto imunita nie je absolútna a trvá len do rozhodnutia príslušného súdneho   orgánu,   ktorý   rozhodne   o upustení   od   imunity   a dá   súhlas   na   trestné   stíhanie a ďalšie úkony v trestnom konaní. Od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia sa stáva trestné stíhanie sudcu prípustným.

3. Ústavný súd na základe preskúmania žiadosti generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, listín, ktoré mu predložil, a ústneho vyjadrenia sudcu vojenského súdu na neverejnom zasadnutí nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by v dobe rozhodovania ústavného   súdu   odôvodňovali   podozrenie,   že   ide   o pokus   zneužiť   prostriedky   trestného konania voči tomuto sudcovi.

Ústavný súd preto dáva súhlas na jeho trestné stíhanie (vrátane vznesenia obvinenia) pre trestné činy výtržníctva podľa § 202 ods. 1 a útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v žiadosti generálneho prokurátora (toto znenie nemení totožnosť skutkov uvedených v uznesení vyšetrovateľa z 10. augusta 2004).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2005