znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 99/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2012 prerokoval   námietku   predpojatosti   vznesenú   A.   H.,   B.,   zastúpeného   Advokátskou kanceláriou M. P. s. r. o., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. P., účastníkom   konania   vedeného   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn.   Rvp 4121/2011,   proti   sudcovi   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ľubomírovi   Dobríkovi, a takto

r o z h o d o l :

Sudca   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ľubomír   Dobrík j e   v y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 4121/2011.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2012 doručená sťažnosť Mgr. B. M., B., Ľ. M., B., zastúpených advokátom JUDr. M. Š., B., a A. H., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. P. s. r. o., konajúcou prostredníctvom advokáta   a   konateľa   JUDr.   M.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ   v   3.   rade“,   spolu   všetci   len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   3   Er   250/2007   a   jeho   uznesením   č. k. 3 Er 250/2007-481,   Ex 2675/2007 zo 6. októbra 2011 v časti, v ktorej boli zamietnuté námietky povinných v 1., 2. a 3. rade proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

Sťažnosť sťažovateľov bola pridelená na rozhodnutie III. senátu ústavného súdu, ktorého členom je aj sudca Ľubomír Dobrík a je vedená pod sp. zn. Rvp 4121/2011.

Dňa 30. januára 2012 bolo ústavnému súdu doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľa v 3. rade označené ako „Námietka sťažovateľa v 3. rade o predpojatosti sudcu“ (ďalej len „námietka predpojatosti sťažovateľa v 3. rade“), v ktorom sa okrem iného uvádza:„Sťažovateľ v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zmysle § 28 ods. 1   zákona   č.   38/1993   Z.   z...   vyhlasuje,   že   sudcu   JUDr.   Ľubomíra   Dobríka,   ktorý   má rozhodovať v tunajšom konaní odmieta, vzhľadom na jeho vzťah k účastníkom konania... JUDr.   Ľubomír Dobrík v roku   1997 podal   žalobu proti spoločnosti...,   ktorou   sa domáhal práva na ochranu osobnosti. Vec bola vedená na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou 4 C 220/97. V tej dobe sťažovateľ v 3. rade pôsobil v čelnej funkcii   manažmentu   ako   generálny   riaditeľ   a   predseda   predstavenstva   a zároveň   bol majoritným akcionárom...

V Rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4 C 220/97-97 zo dňa 16. 03. 1999 vo veci ochrany osobnostných práv JUDr. Ľubomíra Dobríka, sa sťažovateľ v 3. Rade aj priamo spomína. Sťažovateľ v 3. rade poukazuje na zjavnú protichodnosť záujmov JUDr. Ľubomíra Dobríka a sťažovateľa v 3. rade vo vyššie uvedenom konaní 4 C 220/97 o ochrane osobnosti, ktorá vzbudzuje objektívne pochybnosti nepredpojatom, resp.   nezaujatom   rozhodovaní   JUDr.   Ľubomíra   Dobríka   v   tunajšom   konaní   o   ústavnej sťažnosti...

Sťažovateľ v 3. rade má zato, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti existuje opodstatnená pochybnosť o nepredpojatosti JUDr. Ľubomíra Dobríka pre rozhodovanie v tunajšom konaní o ústavnej sťažnosti. Poukazuje pritom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej by mal byť sudca vylúčený pre predpojatosť aj v prípade,   že   vyššie   uvedené   skutočnosti   vzbudzujú   objektívne   pochybnosti   o nepredpojatosti sudcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na § 27 zákona č. 38/1993 Z. z... sťažovateľ v   3.   rade...   žiada   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   rozhodol   o   vylúčení JUDr. Ľubomíra Dobríka spôsobom ustanoveným v § 28 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z...“

Sudca Ľubomír Dobrík sa k námietke predpojatosti sťažovateľa v 3. rade vyjadril 7. februára 2012 takto:

„... skutočnosti uvádzané pánom A. H. majú reálnu podobu a sú pravdivé. Ja osobne necítim svoju predpojatosť k účastníkom konania v tejto veci a pána A. H. si osobne vážim. Vec vnímam tak, že vzniká osobný vzťah medzi rozhodujúcim sudcom a účastníkmi. Čo len náznak narušenia tohto vzťahu by mohol spochybniť rozhodovanie vo veci samej, a preto súhlasím s tým, aby v zmysle rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky som bol vylúčený z rozhodovania v jeho veci, aby bol určený iný člen Ústavného súdu Slovenskej republiky k rozhodovaniu v nej.“

II.

Podľa   § 27 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sudca   je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jeho nepredpojatosti.

Podľa   § 28 ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastník konania môže vyhlásiť,   že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť   rozhodne iný senát;   odmietnutý   člen   senátu   nehlasuje. Pri   rovnosti   hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Predsedníčka ústavného súdu predložila námietku predpojatosti sťažovateľa v 3. rade na rozhodnutie IV. senátu ústavného súdu v zmysle čl. IV bodu 3 Rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2011 (sp. zn. Spr 70/2011), podľa ktorého o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje IV. senát, ak ide o sudcov III. senátu.

Ústavný   súd   vo   svojej   ustálenej   judikatúre   zdôrazňuje,   že   obsahom   práva   na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania   rovnaké   príležitosti   na   uplatnenie   všetkých   práv,   ktoré   im   zaručuje   právny poriadok,   pokiaľ   súd   má   právomoc   o   takomto   práve   rozhodnúť   (II.   ÚS   71/97, III. ÚS 188/2011).

Nestrannosť   treba   skúmať   z   dvoch   hľadísk,   a   to   zo   subjektívneho   hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prerokúvajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté   dostatočné   záruky   na   vylúčenie   akejkoľvek   pochybnosti   v   danom   smere. V prípade   subjektívneho   hľadiska   nestrannosti   sa   nestrannosť   sudcu   predpokladá   až   do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).

Nemožno   sa   uspokojiť   len   so   subjektívnym   hľadiskom   nestrannosti,   ale   treba skúmať,   či   sudca   poskytuje záruky   nestrannosti   aj z objektívneho   hľadiska.   Objektívna nestrannosť   sa   neposudzuje   podľa   subjektívneho   hľadiska   sudcu,   ale   podľa   vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, ale podľa   objektívnych   symptómov.   Sudca   môže   byť   subjektívne   absolútne   nestranný,   ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti (III. ÚS 158/08).

Aplikujúc uvedené právne názory na posudzovanú vec ústavný súd konštatoval, že sťažovateľ v 3. rade uviedol vo svojej námietke predpojatosti skutočnosti, ktoré objektívne môžu vyvolať pochybnosti o nepredpojatosti sudcu Ľubomíra Dobríka pri rozhodovaní veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4121/2011.   Ústavný súd akceptuje vyjadrenie sudcu Ľubomíra Dobríka, v zmysle ktorého sa v predmetnej veci necíti predpojatý, ale zároveň poukazuje na skutočnosť, že sudca Ľubomír Dobrík vo svojom vyjadrení pripúšťa, že vzhľadom na jeho pomer k sťažovateľovi v 3. rade by mohlo dôjsť k spochybneniu rozhodovania ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 4121/2011, a preto súhlasí s tým, aby bol v tejto veci vylúčený z rozhodovania.

Na   tomto   základe   ústavný   súd,   zohľadňujúc   skutočnosti   uvedené   v   námietke predpojatosti   sťažovateľa   v   3.   rade,   vyjadrenie   sudcu   Ľubomíra   Dobríka,   ako   aj   svoju doterajšiu judikatúru v obdobných veciach, rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2012