znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 99/05-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7. novembra 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Alexandra Bröstla a Jána Lubyho prerokoval sťažnosť V. S., bytom T., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Trnava v konaní vedenom   pod sp.   zn. 18 C 280/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 280/00 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   18 C 280/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. V.   S. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť   V.   S.   trovy   konania   v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíc tristodva slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. D. K., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 99/05-32 z 25. augusta 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon   o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   V.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), ktorou   namieta porušenie   jeho základného   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 280/00.

Okresný súd sa na základe výziev ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaniami sp. zn. Spr 518/04 z 18. marca a 4. októbra 2005, v ktorých okrem iného uviedol:

„Dňa 22. 9. 2000 navrhovateľ: B. d. so sídlom v T., zastúpené advokátom JUDr. D. S. podalo na tunajší súd návrh proti odporcovi: V. S., T., o zaplatenie 46.696,50 Sk. Vec bola   zaevidovaná pod   č.   18 C 280/00.   Úpravou sudkyne z 29. 9. 2000   bol navrhovateľ vyzvaný   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   návrh   v   sume   1.864,- Sk   v   lehote   15   dní, zároveň   kópia   návrhu   bola   doručovaná   odporcovi   s   lehotou   15   dní   na   vyjadrenie. 10. 11. 2000 zaplatil navrhovateľ prevodným príkazom súdny poplatok za návrh. Zákonná sudkyňa vo veci Z. Z. dňa 22. 11. 2000 určila termín pojednávania na deň 26. 2. 2001. Medzitým odporca dňa 20. 11. 2000 doručil do veci vyjadrenie k návrhu spolu s listinnými dôkazmi.   Doporučená   zásielka   súdu   ohľadom   určeného   termínu   pojednávania   na   deň 26. 2. 2001 sa vrátila súdu ako nedoručená, v odbernej lehote nevyzdvihnutá adresátom. 21. 2. 2001   doručil   do   spisu   ospravedlnenie   odporca   z   neúčasti   na   určenom   termíne pojednávania,   a to zo   zdravotných   dôvodov.   Z   dôvodu   neprítomnosti   odporcu   na pojednávaní dňa 26. 2. 2001, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa, bolo pojednávanie   odročené   na   4. 6. 2001.   Zástupca   navrhovateľa   po   oznámení   termínu pojednávania požiadal súd 17. 5. 2001 o zmenu určeného termínu pojednávania, nakoľko od   29. 5. 2001   do 15. 6. 2001   bude   mimo   územia   Slovenskej   republiky.   Ďalší   termín pojednávania   bol   určený   na   24. 9. 2001,   na tomto   pojednávaní   sa   zúčastnili   obaja účastníci, boli vypočutí, pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom predvolania svedkov,   účastníci boli povinní do 15 dní oznámiť a upresniť adresy svedkov,   ktorých navrhujú vo veci vypočuť. 27. 11. 2001 doručil do spisu zástupca navrhovateľa označených svedkov - 5 svedkov, ktorých žiadal vo veci vypočuť. 14. 12. 2001 doručil do veci odporca V.   S.   vyjadrenie,   neoznačoval   konkrétne   návrhy   na   výsluch   svedkov.   Dňa   14. 1. 2002 stanovila sudkyňa termín pojednávania na 25. 3. 2002. Na tomto pojednávaní bol vypočutý svedok,   pojednávanie   bolo   odročené   na   10. 6. 2002   za   účelom   predvolania   ďalšieho svedka. 3. 6. 2002 doručil do veci zástupca navrhovateľa žiadosť o zrušenie pojednávania a odročenie na iný termín s tým, že sa dostal do kolízie s pojednávaním na Krajskom súde v Bratislave, ktoré mu bolo ešte predtým oznámené, predložil o tom dôkaz. 31. 5. 2002 doručil vyjadrenie odporca k výpovedi svedka J. B. ako i ďalšie listinné doklady. Ďalší termín   pojednávania   bol   určený   24. 6. 2002   na   deň   7. 10. 2002   s   tým,   že   boli   volaní účastníci konania a svedkyňa. 31. 7. 2002 doručil vyjadrenie odporca. Dňa 7. 10. 2002 bol vynesený rozsudok s tým, že návrhu bolo vyhovené, odporca bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 46.696,50 Sk s prísl. a trovy konania, tiež súd rozhodol, že protinávrh odporcu zamieta. Po doručení rozsudku účastníkom konania podal odporca 3. 12. 2002   odvolanie.   Toto   odvolanie   bolo   doručované   navrhovateľovi   s   lehotou na vyjadrenie,   tiež   bol   odporca   vyzvaný na zaplatenie súdneho   poplatku za odvolanie, úkony   vykonala   sudkyňa   4. 2. 2003.   26. 2. 2003   požiadal   odporca   súd   o   oslobodenie od súdnych poplatkov, priložil k tomu potvrdenie o svojich pomeroch. 27. 2. 2003 zaslal súd   odporcovi   formulár   tlačiva   ohľadom   oslobodenie   od   platenia   súd.   poplatkov   - potvrdenie   o osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch.   27. 2. 2003   zástupca navrhovateľa   podal   vo   veci   vyjadrenie   k odvolaniu   odporcu.   10. 3. 2003   doručil   súdu odporca   potvrdenie   o   osobných,   majetkových   a   zárobkových   pomeroch.   Uznesením 31. 3. 2003   súd   rozhodol   tak,   že   žiadosť   odporcu   o oslobodenie   od   platenia   súdnych poplatkov zamietol. Proti tomuto uzneseniu tiež odporca podal odvolanie doručením na súd   30. 5. 2003.   11. 6. 2003   sa   doručovala   kópia   odvolania   odporcu   zástupcovi navrhovateľa   s lehotou na   vyjadrenie.   17. 7. 2003   podal vo veci zástupca   navrhovateľa vyjadrenie   aj s listinným   dôkazom.   Dňa   4. 8. 2003   bol   daný   pokyn   sudkyňou   na vyhotovenie predkladacej správy na predloženie veci odvolaciemu súdu. Krajský súd v Trnave   prevzal   predmetný   spisový   materiál   8. 8. 2003.   4. 9. 2003   vrátil   Krajský   súd   v Trnave predmetný spis prvostupňovému súdu bez rozhodnutia o odvolaní, ako nedôvodne predložený v súvislosti   s rozhodnutím   o   zamietnutí návrhu   na   oslobodenie   odporcu   od platenia súd. poplatkov, pretože ohľadom odvolania proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhoduje sudca súdu prvého stupňa. Uznesením z 23. 2. 2004 sudkyňa rozhodla o zamietnutí žiadosti odporcu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov tak, že túto žiadosť zamietla. 15. 3. 2004 podal odporca odvolanie proti tomuto uzneseniu. 17. 3. 2004 bola   doručovaná   kópia   odvolania   na   vyjadrenie   zástupcovi   navrhovateľa.   14. 4. 2004 doručil zástupca navrhovateľa vyjadrenie k odvolaniu. Dňa 30. 6. 2004 bola vyhotovená predkladacia správa na predloženie spisu na Krajský súd v Trnave. Dňa 13. 8. 2004 vrátil predmetný spis odvolací súd späť s tým, že je tento spis predčasne predložený, nakoľko v určitých   podaniach   odporcu   sa   mala   nachádzať   námietka   zaujatosti   voči   zákonnej sudkyni a až po vznesení tejto námietky bez predchádzajúceho rozhodnutia o nej namietaná sudkyňa   vydala   odvolaním   napadnuté   uznesenie.   Bolo   uložené   prvostupňovému   súdu zabezpečiť náležitosti námietky podľa § 15a O. s. p. a po vyjadrení sudkyne k námietke bolo potrebné spis predložiť odvolaciemu súdu. Následne sa k tejto námietke vyjadrila sudkyňa Z. Z. 31. 8. 2004. Dňa 8. 9. 2003 bola vyhotovená opätovne predkladacia správa v dôsledku   odvolania   odporcu   proti   rozsudku   vo   veci   a   tiež   v súvislosti   so   vznesenou námietkou zaujatosti. Spis bol predložený krajskému súdu 23. 9. 2004. Spisový materiál bol vrátený   Okresnému   súdu   Trnava   18. 2. 2005   s   tým,   že rozsudok   súdu   prvého   stupňa v napadnutej časti bol uznesením č. k. 12 Co 177/04-167 zo dňa 31. 1. 2005 zrušený a vec vrátená v napadnutých častiach na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Zároveň ďalším uznesením 23 Co 184/04-167 Krajský súd v Trnave zo dňa 31. 1. 2005 potvrdil napadnuté uznesenie   súdu   prvého   stupňa,   ktorým   uznesením   súd   zamietol   žiadosť   odporcu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (...).

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 9. 2004 bolo rozhodnuté, že sudkyňa Okresného súdu Trnava Z. Z. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Spisový materiál sa vrátil tunajšiemu súdu 18. 2. 2005 (...).

Rozhodnutie   odvolacieho   súdu   úpravou   sudkyne   z   21. 2. 2005   sa   doručovalo účastníkom.   Ďalšou   úpravou   sudkyne   z   19. 4. 2005   bol   vyzvaný   právny   zástupca navrhovateľa na písomné oznámenie navrhovaných svedkov na vypočutie vo veci, tiež bol na túto skutočnosť vyzvaný odporca. Toto doplnenie dokazovania bolo potrebné vykonať v zmysle   uznesenia   odvolacieho   súdu.   Dňa   22. 4. 2005   doručil   odporca   do   spisu   svoje stanovisko   s návrhmi   na   doplnenie   dokazovania.   Navrhovateľ   zaslal   súdu   návrhy na doplnenie   dokazovania   dňa   31. 5. 2005.   Dňa   20. 6. 2005   oznámil   odporca,   že   už nenavrhuje ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov,   pretože považuje nájomníkov,   ktorí bývajú   v predmetnom   dome   za   zmanipulovaných.   Vo   veci   sa   konalo   v   ďalšom   období vytýčením   pojednávania   na   deň   3. 10. 2005,   ktorý   termín   určila   sudkyňa   28. 6. 2005. Na tomto pojednávaní, na ktorom sa zúčastnili účastníci konania, ako i svedkovia, títo boli vypočutí   k   veci,   pojednávanie bolo odročené na neurčito   za   účelom predloženia   spisu Ústavnému súdu SR (...).

Sme toho názoru,   že predmetná vec je náročná na dokazovanie ohľadom   výšky pohľadávky.   Nepovažujeme   sťažnosť   p.   S.   za   dôvodnú,   vo   veci   sa   koná   priebežne s ohľadom na ďalšie množstvo vybavovaných vecí.“

Právny   zástupca   sťažovateľa   sa   k   vyjadreniu   okresného   súdu   vyjadril   podaním doručeným ústavnému súdu 28. októbra 2005.

Tie   isté   procesné   úkony,   ktoré   uviedol   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení,   zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a súdneho spisu sp. zn. 18 C 280/00.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 280/00 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov (...)“,   a   „práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote (...)“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (napr. III. ÚS 127/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02,   IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu veci.

1. Predmetom   konania   na   okresnom   súde   je nárok   na   zaplatenie   peňažnej   sumy s prísl. Z právneho hľadiska vec nie je možné hodnotiť ako zložitú. Ústavný súd čiastočne pripúšťa skutkovú zložitosť veci s poukazom na to, že v konaní bolo potrebné vykonať výsluch   viacerých   svedkov.   Aj   okresný   súd   uvádza, „že   predmetná   vec   je   náročná na dokazovanie   ohľadom   výšky   pohľadávky“. Ústavný   súd   však   konštatuje,   že   žiadna skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania.

2. Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní   pred   označeným   porušovateľom   práva   došlo   k zbytočným   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa (v konaní pred okresným súdom v procesnom postavení žalovaného) v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   jeho   ťarchu.   Ani   okresný   súd   nemal k správaniu sťažovateľa výhrady.

Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy i to, že ako účastník konania   nesporne   má   právo   na   procesné   úkony,   ktoré   urobil.   Sťažovateľ   podal 31. júla 2002   vzájomný   návrh,   18. novembra   (aj   3. decembra 2002) návrh   na   vylúčenie zákonnej   sudkyne   a   26. februára 2003   požiadal   o   oslobodenie   od   platenia   súdnych poplatkov   za   odvolanie,   ale týmto   jeho   návrhom   a   žiadostiam   nebolo   vyhovené. V dôsledku   uplatnenia   procesných   práv   účastníkom   konania   neznáša   zodpovednosť za predĺženie   konania   oprávnená   osoba,   ale zodpovednosť   v   takomto   prípade   nemožno pripísať na vrub ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V   súlade   s touto   judikatúrou   preto   dobu   potrebnú   na   rozhodnutie   o   sťažovateľom uplatnených procesných právach ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu.

3. Ústavný súd sa napokon zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 280/00.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   § 117   ods. 1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Ústavný súd konštatuje, že hoci okresný súd spočiatku konal plynulo, jeho postup po 7. októbri 2002, keď vo veci rozhodol, nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťami uloženými mu v citovaných ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku.

Do dňa prerokovania sťažnosti ústavným súdom stav právnej neistoty neodstránil, pretože   jeho   rozhodnutie   bolo   odvolacím   súdom   31. januára 2005   zrušené   z   dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.

V dôsledku   nesústredného   postupu   okresného   súdu   od   rozhodnutia   vo   veci (7. októbra 2002)   o podanom   odvolaní   odvolací   súd   rozhodol   až   31. januára 2005,   čím sa konanie neúmerne predĺžilo. Jeho nesústredený postup mal za následok to, že krajský súd mu musel dvakrát vrátiť spis bez rozhodnutia o odvolaní ako predčasne predložený (4. septembra 2003 a 23. augusta 2004) z dôvodu jeho nesprávnych procesných postupov a riadne   pripravený   spis   na   rozhodnutie   o   odvolaní   odvolaciemu   súdu   predložil až 23. septembra 2004, t. j. po uplynutí takmer dvoch rokov od rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci priebežne konal a sťažnosť nie je dôvodná.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   preto   ústavný   súd   dospel   k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 280/00 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojím   rozhodnutím   o   porušení   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 280/00 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ požadoval za porušenie ním označených práv finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk aj z dôvodu, že: „Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobil mi veľkú psychickú záťaž (...).“

Pri   určení   výšky   primeraného finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   zistené   zbytočné   prieťahy   v   konaní   okresného   súdu   a konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 20 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. D. K.

Ústavný   súd   pri   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2004, ktorá bola 15 008 Sk. Úhradu   sťažovateľovi   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2005 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11   ods. 2   a   § 16   ods. 3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 279/2005 Z. z., t. j. každý vo výške 2 501 Sk a k tomu 2 x 150 Sk režijný paušál. Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v celkovej sume 5 302 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2005