znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 99/03-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2003 predbežne prerokoval   sťažnosť   STARVYS,   s. r. o.,   Daxnerova   13,   Fiľakovo,   zastúpenej advokátom JUDr. P. K., B. B., ktorou namietala porušenie čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20, čl. 46   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vydaním poverenia na vykonanie exekúcie   č.   5606*013819   a uznesením   Okresného   súdu   v Lučenci   sp.   zn.   Er   848/01   z 15. októbra 2002 o námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie vydanému 18. apríla 2001 súdnym exekútorom Mgr. J. Ď. pod sp. zn. EX 26/01, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť   STARVYS,   s. r. o.,   v časti,   ktorou   namietla   porušenie   čl.   13   ods.   1 písm. a),   čl. 20   a čl.   46   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vydaním poverenia na vykonanie exekúcie   č. 5606*013819   a uznesením   Okresného   súdu   v Lučenci   sp.   zn.   Er   848/01   z 15. októbra 2002 o námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie vydanému 18. apríla 2001 súdnym exekútorom Mgr. J. Ď. pod sp. zn. EX 26/01 o d m i e t a.

2. Sťažnosť STARVYS, s. r. o., v časti, ktorou namietla porušenie základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde v Lučenci   pod   sp.   zn.   Er   848/01   o námietkach   proti   upovedomeniu   o začatí   exekúcie p r i j í m a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnosť

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta 2002   doručená   sťažnosť   STARVYS,   s. r. o.,   Daxnerova   13,   Fiľakovo   (ďalej   len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   P.   K.,   B.   B.,   ktorou   namietala porušenie čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20, čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   vydaním   poverenia   na   vykonanie   exekúcie č. 5606*013819 a uznesením Okresného súdu v Lučenci (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Er 848/01   z   15.   októbra   2002   o námietkach   proti   upovedomeniu   o začatí   exekúcie vydanému 18. apríla 2001 súdnym exekútorom Mgr. J. Ď. pod sp. zn. EX 26/01.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti uviedla:

„Predmetom sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky je v prvom rade namietané   porušenie   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   postupom   Okresného   súdu Lučenec a súdneho exekútora Mgr. J. Ď. v konaní, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod č. k. Er 848/01.

Právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   je   garantované   jednak   článkom   6   ods.   1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkov (ďalej len Dohovor), jednak článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Sťažovateľ sa naďalej pridržiava skôr uvedených argumentov, ktoré stručne zhŕňam nasledovne:

Právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   na   prejednanie v primeranej lehote bolo porušené tým, že námietky sťažovateľa boli vznesené 14. 5. 2001, exekútor sa k nim vyjadril 17. 5. 2001, pričom Okresný súd Lučenec o námietkach rozhodol až 15. 10. 2002. V danej veci sa jedná o exekučné konanie, kde nie je predpoklad zložitej právnej   kvalifikácie,   komplikovaného   dokazovania   či   iných   skutočností,   ktoré   by   mohli nepriaznivo vplývať na dĺžku trvania súdneho konania.

Ohľadom ďalšieho porušenia práv sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl.   48   ods.   2   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   uvádzam   nasledovné   pochybenia   v predmetnom exekučnom konaní:

Okresný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia nepostupoval v súlade so zákonom, vyzval exekútora na doplnenie podania a poskytol mu poučenie napriek tomu, že tento nebol účastníkom konania, čím porušil rovnosť účastníkov. Súd mal v rámci vlastnej iniciatívy skúmať,   či   sú   splnené   všetky   podmienky   na   vydanie   poverenia.   Vydal   však   poverenie napriek   tomu,   že   písomnosti   exekútora   nemali   predpísané   náležitosti   v zmysle   výnosu Ministerstva spravodlivosti č. 7903/95-50 a trpeli vadami, ktoré sťažovateľ namietal.

Návrh   na   vykonanie   exekúcie   sťažovateľovi   nebol   do   dňa   podania   sťažnosti   na Ústavný súd doručený.

Okresný súd sa pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii, ako aj pri rozhodovaní o námietkach   proti   trovám   konania   žiadnym   spôsobom   nevysporiadal   s tvrdeniami sťažovateľa o dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o označení povinného či o výške sumy tvoriacej predmet exekúcie. Následne bez opory v dokazovaní rozhodol o tom, že námietky boli podané oneskorene, hoci táto skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná. Pri rozhodovaní o námietkach rozhodoval súd na základe vyjadrenia exekútora, pričom tento bol účastníkom konania len v časti týkajúcej sa trov exekúcie. Rovnako sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozporom ohľadne špecifikácie istiny a príslušenstva, tak ako boli   uvedené   v návrhu   na   vykonanie   exekúcie,   žiadosti   o vydanie   poverenia   a vydanom poverení, v nadväznosti na trovy exekúcie.

Uznesenie   Okresného   súdu   zo   dňa   15.   10.   2002,   ktorým   bolo   rozhodnuté o námietkach sťažovateľa, nebolo sťažovateľovi riadne doručené, a nemohlo sa teda stať právoplatným. Súd ho napriek tomu doručil exekútorovi, ktorý vydal príkaz na vykonanie exekúcie.

Exekútor   je   štátom   určenou   a splnomocnenou   osobou   na   vykonávanie   núteného výkonu súdnych rozhodnutí. Ďalším orgánom štátnej moci, ktorý dohliada na správnosť a zákonnosť   jeho   postupu   je   súd.   Jediným   opravným   prostriedkom   proti   priebehu exekučného konania sú námietky, voči ktorým povinný nemá v prípade nevyhovenia žiadny riadny opravný prostriedok. Rovnako mu zákon nepriznáva ďalší opravný prostriedok proti činnosti exekútora po rozhodnutí o námietkach.

Z uvedených   skutočností   vidí   sťažovateľ   porušenie   svojho   práva   na   spravodlivé súdne   konanie   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a podľa   čl.   6   Dohovoru.   Tým,   že   súd námietkam   nevyhovel   a ani   z úradnej   moci   nezabezpečil   odstránenie   vád   postupu exekútora, došlo k porušeniu práva podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR tým, že mu bola uložená povinnosť nad rámec zákona a k porušeniu práva podľa čl. 20 ods. 1, 2 a 4 Ústavy tým, že došlo k nezákonnému zasahovaniu do jeho vlastníckych práv.

Návrh na odklad exekúcie podaný nebol, nakoľko sťažovateľ od počiatku namieta samotný základ exekúcie a jej nezákonnosť. Navyše nie sú splnené podmienky na povolenie odkladu   exekúcie.   Nie   je preto   dôvod žiadať o jej   odklad z dôvodov   uvedených   v   §   56 zákona č. 233/1995 Z. z.

Návrh na zastavenie exekúcie bol zo strany sťažovateľa uplatnený už v podaných námietkach.   Pokiaľ   exekúcia   trpí   vadami,   ktoré   sťažovateľ   namieta,   súd   mal   tieto v priebehu konania skúmať a v prípade, že by ich uznal za opodstatnené, alebo by vady sám zistil,   mal   z úradnej   moci   konanie   zastaviť.   Toto   pochybenie   nie   je   možné   vykladať v neprospech sťažovateľa, tým skôr, že súd mal z jeho podaní vedomosť o vadách exekúcie a na nezákonnosť postupu bol upozornený.

Na základe uvedených skutočností, s poukazom na zmenený skutkový stav (existujúce rozhodnutie   o námietkach)   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   Ústavný   súd   vo   veci   rozhodol nasledovným nálezom:

1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo   na   prerokovanie   veci   súdom v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd Okresným súdom Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. Er 848/01 porušené bolo.

2. Právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu ochranu podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo   na   spravodlivé   prejednanie   nezávislým a nestranným   súdom   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   Okresným   súdom   Lučenec   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. Er 848/01 porušené bolo.

3. Právo sťažovateľa na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky   Okresným   súdom   Lučenec   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Er   848/01 porušené bolo.

4. Právo   sťažovateľa   podľa   čl.   13   ods.   1   písm.   a)   Ústavy   Slovenskej   republiky Okresným súdom Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. Er 848/01 porušené bolo.

5. Uznesenie Okresného súdu v Lučenci č. k. Er 848/01 zo dňa 15. 10. 2002 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

6. Poverenie   Okresného   súdu   v Lučenci   na   vykonanie   exekúcie   č.   5606*013819   sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

7. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Lučenci povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

8. Okresný   súd   Lučenec   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške

10.448,- Sk advokátovi JUDr. P. K., B. B. do 15 dní od právoplatnosti nálezu.

Advokát si uplatnil aj náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby podľa § 13 ods. 8 Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z., každý v hodnote 4.270,- Sk + 20% DPH + 100,- Sk RP, teda spolu 10.448,- Sk“.

II.

Odmietnutie sťažnosti namietajúcej porušenie čl. 13 ods. 1 písm. a),

čl. 20 a   čl. 46 ústavy a   čl. 1 dodatkového protokolu

Sťažnosť proti povereniu na vykonanie exekúcie

Sťažovateľka podala sťažnosť v jej pôvodnom znení 21. augusta 2002, ktorú viackrát dopĺňala, naposledy   podaním z 13. februára 2003. Táto sťažnosť je podaná proti dvom úkonom v súdnej exekúcie, ktoré urobil okresný súd:

a) povereniu na vykonanie exekúcie č. 5606*013819, ktoré vydal okresný súd súdnemu exekútorovi   6. apríla   2001,   o   ktorom   sa   sťažovateľka   dozvedela   najneskôr   z upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. 6. mája 2001,

b) proti uzneseniu okresného súdu z 15. októbra 2002 sp. zn. Er 848/01, ktoré bolo napadnuté v konaní pred ústavným súdom podaním z 28. novembra 2002.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Táto lehota je dvojmesačná   a začína   plynúť od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka   sa   dozvedela   o poverení   na   vykonanie   exekúcie   v máji   2001   a do podania sťažnosti uplynula zákonom ustanovená lehota na podanie sťažnosti. Ústavný súd ešte   pripomína,   že   v máji   2001   sa   mohla   sťažovateľka   brániť   proti   takému   úkonu v exekučnom konaní len podnetom na začatie konanie podľa čl. 130 ods. 3 ústavy v znení účinnom do 1. júla 2001, čo taktiež neurobila. Tento nedostatok nemôže kvôli zákonom ustanovenej lehote naprávať podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Preto   sťažnosť   proti   povereniu   na   vykonanie   exekúcie   bola   odmietnutá   ako oneskorene podaná (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – princíp spravodlivého procesu v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 a čl. 46 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu

Sťažovateľka   namietla   porušenie   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   -   spravodlivé prejednanie veci a spravodlivú súdnu ochranu - v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 a čl. 46   ústavy   a čl.   1   dodatkového   protokolu   uznesením   okresného   súdu   o nevyhovení námietkam   proti   upovedomeniu   o začatí   exekúcie   a proti   trovám   exekučného   konania, pretože nepovažovala závery okresného súdu za správne a zodpovedajúce zákonu. Preto okrem vyslovenia porušenia uvedených článkov ústavy a dohovoru požadovala aj zrušenie uznesenia z 15. októbra 2002.

Ústavný   súd   pripomína,   že   rozhodnutia   všeobecných   súdov   môžu   byť   zmenené, prípadne zrušené zásadne len z dôvodov uvedených v Občianskom súdnom poriadku a iba na základe riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré majú účastníci konania k dispozícii v rámci všeobecného súdnictva. Úlohou ústavného súdu však nie je zastupovať   alebo   alternovať   všeobecné   súdy,   ktorým   prislúcha   interpretácia   a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje len na kontrolu zlučiteľnosti účinkov tejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou.

Uznesenie   okresného   súdu   o nevyhovení   námietkam   a zamietnutí   námietok   proti trovám exekučného konania nie je podľa platného právneho stavu napadnuteľné žiadnym opravným prostriedkom. Vyplýva to z § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, ktorý vylučuje v takom prípade odvolanie.

Rozhodovanie o námietkach v exekučnom konaní je rozhodovaním o tom, či je alebo nie   je   prípustná   exekúcia.   Dôvody   neprípustnosti   obsahuje   §   50   ods.   1   Exekučného poriadku.   Okresný   súd   o námietkach   sťažovateľa   rozhodol   tak,   že   im   pre   ich neopodstatnenosť nevyhovel a námietky proti trovám exekučného konania zamietol pre ich oneskorenosť. Okresný súd odôvodnil napadnuté uznesenie tak, že námietky sťažovateľa nemajú žiaden vzťah k obsahu možných námietok podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, keď uzavrel, že procesné úkony exekútora boli vykonané v súlade so zákonom, povinný je v exekučnom konaní povinný strpieť obmedzenie vlastníckeho práva [§ 47 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku] a napokon povinný, aj keď tvrdil, že sa nevyhýba splneniu svojho záväzku,   ktorý   je   nútene   vymáhaný,   nepredložil   žiaden   dôkaz   o tom,   že   oprávnenému záväzok plnil.

Ústavný súd zdôrazňuje, že do pôsobnosti všeobecného súdu z dôvodov tvrdených sťažovateľom môže zasiahnuť len vtedy, ak by jeho rozhodovanie (a jemu predchádzajúci postup)   bolo   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   z ústavného   hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by malo za následok porušenie niektorého z princípov   spravodlivého   procesu,   ktoré   nebolo   napravené   ani   v inštančnom   (opravnom) postupe všeobecných súdov.

V danom   prípade   tomu   tak   nie   je.   Okresný   súd   ako   exekučný   súd   sa   vyrovnal s námietkami uvedenými v podaní   sťažovateľky. Jeho   závery   sú   v súlade   so   základným princípom   súdnej   exekúcie,   podľa   ktorého   povinný   zodpovedá   za   splnenie   exekučne vynútiteľných   povinností   na   plnenie   celým   svojím   majetkom,   s výnimkami,   ktoré ustanovuje výslovne zákon.

Ak   by sťažovateľka   bola   toho   názoru,   že   exekúcia   sa   vedie   proti   takej   časti   jej majetku, ktorá nepodlieha exekúcii, resp. že vymáhanú pohľadávku splnila dobrovoľne, mala k dispozícii účinný prostriedok ochrany jej základných práv (vrátane tých, ktorých porušenie namieta v tomto konaní), ktorým je návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku (jej návrh na zastavenie exekúcie zo 14. mája 2001 posúdil okresný súd ako súčasť námietok), pričom o takom návrhu rozhoduje nielen prvostupňový, ale aj opravný súd, s výnimkami uvedenými priamo v zákone.

Ústavný   súd   netvorí   súčasť   systému   všeobecného   súdnictva,   a preto   na   základe sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže zrušovať rozhodnutie všeobecného súdu iba z dôvodu, že s ním sťažovateľka nie je spokojná, ak navyše sťažovateľka mohla pokračovať v ochrane základných   práv,   ktorých   porušenie namietala, uplatnením ďalšieho   účinného právneho prostriedku ochrany (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde) – podaním návrhu na zastavenie exekúcie, a to pred rozhodnutím aj po rozhodnutí o námietkach podaných proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

Z toho dôvodu ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (spravodlivé prejednanie veci a spravodlivú súdnu ochranu) v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 a čl. 46 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu o nevyhovení námietkam proti upovedomeniu   o začatí   exekúcie   a proti   trovám   exekučného   konania,   po   predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

III.

Konanie bez zbytočných prieťahov a   rozhodovanie v   primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a   čl. 6 ods. 1 dohovoru

Sťažovateľka v časti sťažnosti namietla porušenie základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. Er 848/01 o námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie vydanému súdnym exekútorom Mgr. J. Ď. pod sp. zn. EX 26/01 18. apríla 2001.

Ústavný   súd   zistil,   že   táto   časť   sťažnosti   spĺňa   ústavne   a zákonom   ustanovené predpoklady na jej prijatie na ďalšie konanie, a preto rozhodol tak, že túto časť sťažnosti v rozsahu vymedzenom vo výroku tohto uznesenia prijíma na ďalšie konanie (§ 25 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2003