znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 98/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť O. E., V., ktorou namieta prieťahy spôsobené Okresným súdom   Bratislava   I   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   18 C   163/2003   a   Krajským   súdom v Bratislave v odvolacom konaní, ako aj porušenie práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. E. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. septembra 2008   doručené   podanie   O.   E.,   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   označené   ako „Sťažnosť o zlyhanie   ochrany   a zlyhanie   zaručenia   občianskych   práv“,   ktorým   namieta   prieťahy spôsobené Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.   zn.   18 C   163/2003   a   Krajským   súdom   v Bratislave   v odvolacom   konaní,   ako   aj porušenie práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z obsahu podania sa dá usudzovať, že zámerom sťažovateľa bolo podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy proti porušovaniu jeho základných práv a slobôd.

Sťažovateľ   označil   za   účastníka,   proti   ktorému   sťažnosť   smeruje,   okresný   súd a krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 163/2003 proti Slovenskej republike. Podľa tvrdenia sťažovateľa jeho občianske a ľudské práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 23 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj „uvedené v štatúte Rady Európy: Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

RÍM 4 XI. 1950 Hlava I. Práva a slobody, články 6, 13, 14, 17. Hlava II, Európsky súd pre ľudské práva článok 34.

PARÍŽ 20. III. 1952. Protokol číslo 11 článok 1. Ochrana majetku. ŠTRASBURG 16. IX. 1963 článok 2, Sloboda pohybu. ŠTRASBURG 22. XI. 1984 článok 3, Odškodnenie v prípade justičného omylu... sú neustále porušované od roku 1992 do dnešného dňa“.

Sťažnosť   sťažovateľa   v predloženom   znení   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“).   K sťažnosti   nebolo   pripojené splnomocnenie   pre   konkrétneho   právneho   zástupcu,   sťažnosť   neobsahovala   návrh rozhodnutia vo veci (petit) zodpovedajúci požiadavkám zákona o ústavnom súde (§ 56), presné   označenie   základných   práv   alebo   slobôd   sťažovateľa,   ktoré   mali   byť   porušené, označenie konania vedeného krajským súdom, v ktorom malo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa, kedy a akým konaním k tomuto porušeniu došlo, a chýbali tiež dôkazy vzťahujúce sa na sťažovateľom namietané porušenie práv.

Ústavný súd prípisom z 3. marca 2009 (doručeným sťažovateľovi podľa doručenky 4. marca 2009) poučil sťažovateľa, aké náležitosti má obsahovať kvalifikovaný návrh na začatie konania pred ústavným súdom, a upozornil ho aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy doplnil svoju sťažnosť tak, aby spĺňala náležitosti v zmysle ustanovení zákona o ústavnom súde, pokiaľ nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ reagoval na výzvu prípisom doručeným ústavnému súdu faxom 17. marca 2009 a poštou 24. marca 2009. Jeho obsahom však boli iba skutočnosti, ktoré už uviedol vo svojom   podaní   z   10.   septembra   2008,   pričom   chýbajúce   náležitosti   sťažnosti   v určenej lehote a ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom nedoplnil.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. V zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí   pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ak má byť predmetom konania pred ústavným súdom sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, musí návrh na začatie konania obsahovať aj náležitosti ustanovené v § 50 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ v nej musí označiť základné práva a slobody, ktoré boli podľa jeho   tvrdenia   porušené.   Sťažnosť   musí   tiež   obsahovať   označenie   právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,   a musí   byť   v nej   označené,   proti   komu   smeruje.   K sťažnosti   sa   pripojí   kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu. Ak sa sťažovateľ domáha aj primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   konštatoval,   že   sťažnosť   sťažovateľa nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde, keďže neobsahuje najmä:a) návrh rozhodnutia, ktorého sa svojím podaním (sťažnosťou) domáha,b) splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom (ani žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu).

Sťažovateľ   aj   napriek   výzve   ústavného   súdu   z   3.   marca   2009   nedostatky   svojej sťažnosti do dňa predbežného prerokovania neodstránil, hoci bol na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 2. apríla 2009