znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 97/09-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť B. K., M., zastúpeného advokátkou JUDr. J. O., L., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. D 500/2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2008 doručená sťažnosť B. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. J. O., L.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 500/2002.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. D 500/2002 (pôvodne vedenom pod sp. zn. D 3342/92) okresný súd prerokúva v dodatočnom dedičskom konaní dedičstvo po sťažovateľovom otcovi Š. K. (ďalej len „poručiteľ“).

Podľa   tvrdenia   sťažovateľa „v   predmetnej   veci   opakovane   dochádzalo k niekoľkomesačným   obdobiam   nečinnosti   a viacerým   neefektívnym   a nesústredeným úkonom, či už zo strany súdu alebo poverených súdnych komisárok“.

Na podporu svojej argumentácie sťažovateľ uvádza podrobný prehľad procesných úkonov od začatia dedičského konania do doby podania sťažnosti ústavnému súdu: „V predmetnej dedičskej veci po neb. Š. K... bolo pôvodne rozhodnuté rozhodnutím ŠN Levice č. k. D 1528/89 zo dňa 16. 3. 1990 v spojení s rozhodnutím KS Bratislava č. k. 7 Co 183/91 z 28. 6. 1991, ktorým bolo odvolanie dedičky R. B. zamietnuté a vec nadobudla právoplatnosť dňa 16. 3. 1990. Spis bol predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu 12. 4. 1991, predtým listom odvolateľke oznámil, že odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa na pojednávaní dňa 16. 3. 1990 vzdala opravného prostriedku.

Dňa 2. 7. 1990 žiadala dedička A. R. o zmenu rozhodnutiam ŠN Levice D 1528/89-2, pričom žiadosť adresovala štátnej notárke.

Dňa 12. 4. 1991 bola spísaná zápisnica bez prítomnosti dedičky R., dedička A. R. listom zo dňa 5. 4. 1991 pripojeným na č. 1. 13 oznámila, že dedičstvo bolo usporiadané a nie je dôvod na ďalšie konanie.

Dňa 10. 2. 1992 bol spis zaslaný na KP Bratislava k číslu Kc 2013/92 a vrátený bol dňa 7. 10. 1992 z Generálnej prokuratúry SR č. V/2 Pz 913/91-10; po vrátení spisu súd zadovažoval výpisy zo správy katastra.

Dňa 12. 6. 1992 dedička R. požiadala o obnovu dedičského konania po neb. Š. K. a konanie sa viedlo pod sp. zn. D 3342/92.

Dňa   17.   6.   1993   na   č.   1.   30b   požiadala   dedička   B.   o prevedenie   náhradného dedičského konania.

Dňa 30. 8. 1993 boli súdnou komisárkou žiadané doklady od Správy katastra Levice. Dňa 9. 9. 1993 dedička B. žiadala o náhradné dedičské konanie. Medzičasom dedičia urgovali vytýčenie termínu dedičského pojednávania.

Dňa 14. 7. 1994 sa uskutočnilo pojednávanie v prítomnosti dedičov. Uznesenie súdu č. k. D 3342/92 bolo zaslané súdu na schválenie dňa 22. 7. 1994 a súd konajúci sudkyňou JUDr. A. K. rozhodol dňa 9. 5. 1995.

Dňa 31. 5. 1994 podala odvolanie proti rozhodnutiu dedička B. Dňa 9. 1. 1996 na základe odvolania dedičky B. proti uzneseniu D 3342/92-56 zo dňa 9. 5. 1995 a po vyjadrení spoludedičov bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý rozhodol dňa 24. 3. 1997 rozhodnutím č. k. Z-2-10 Co 26/96-80-85 tak, že uznesenie súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 1. 4. 1997 bol okresným súdom vyžiadaný spis od súdnej komisárky JUDr. I. z dôvodu rozhodnutia o žiadosti dedičky B. o vylúčenie súdnej komisárky z prejednávania dedičstva vo veciach D 3342/92 a D 3162/93.

Dňa   4.   6.   1997   sudca   okresného   súdu   JUDr.   J.   K.   uznesením   zamietol   žiadosť dedičky na vylúčenie súdnej komisárky.

V spise sa nenachádza záznam o tom, kedy bol spis po rozhodnutí zo dňa 4. 6. 1997 vrátený na ďalšie konanie súdnej komisárke.

Dňa 11. 12. 1997 dedička R. urgovala uzavretie dedičského konania. Pojednávanie určené na deň 15. 1. 1998 bolo odročené. V ďalšom postupe súd zabezpečoval dôkazy nachádzajúce na č. 1. 105 - 145; spis sa nachádzal   aj   na   dožiadanom   OS   Dolný   Kubín   a po   predložení   spisu   súdnej   komisárke JUDr. I. dňa 30. 9. 1998 bol vytýčený výsluch svedka J. Š. na T: 19. 10. 1998 a T: 24. 11. 1998, ktorý sa nedostavil, čo vyplýva z vyjadrenia súdnej komisárky zo dňa 30. 3. 1999 na dopyt   podpredsedníčky   súdu   (Spr.   1603/99)   v akom   štádiu   sa   nachádzajú   obe   dedičské konania.

Dňa 17. 5. 1999 prebehlo dedičské pojednávanie (vytýčené dňa 22. 4. 1999), kedy bolo v dedičskej veci rozhodnuté.

Dňa 8. 6. 1999 predložila súdna komisárka súdu na schválenie návrh uznesenia (na č. 1. 155), pričom súd konajúci sudcom JUDr. J. K. dňa 11. 6. 1999 č. D 3342/92 uznesenie schválil.

Dňa 13. 7. 1999 bol spis v dôsledku odvolania dedičky B. predložený KS Nitra na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa   31.   8.   1999   odvolací   súd   uznesením   č.   k.   9   Co   366/99   rozhodnutie   súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol vrátený z odvolacieho súdu dňa 8. 10. 1999.

Dňa 3. 11. 1999 bol spis zaslaný súdnej komisárke JUDr. I. na ďalšie konanie. Dňa 25. 1. 2000 bol určený termín pojednávania (vytýčený dňa 4. 1. 2000). Dňa   20.   3.   2000   bol   určený   termín   pojednávania   (vytýčený   dňa   10.   2.   2000). Pojednávanie bolo bez jeho vykonania odročené za účelom vyžiadania spisu OS Levice v súvislosti s odňatím veci komisárke.

Dňa 21. 2. 2000 sa súdna komisárka vyjadrila k odňatiu vecí pod sp. zn. D 3342/92 a D 3162/93.

Na   č.   1.   177 sa   nachádza úprava podpredsedníčky   súdu zo dňa 6.   3.   2000 pre zákonného sudcu JUDr. K., aby rozhodol o odňatí veci s poukazom na vyjadrenie súdnej komisárky ako i opätovnej sťažnosti a žiadosti o odňatí veci dedičkou B. (Spr. 1517/99, Spr. 1502/00). Súd opatrením zo dňa 9. 3. 2000 vec D 3342/92 odňal JUDr. I. a vydal poverenie pre súdnu komisárku JUDr. A., ktorej bol spis zaslaný s prípisom dňa 13. 3. 2000. Dňa 20. 3. 2000 a 5. 4. 2000 žiadané súdnou komisárkou pozemnoknižné vložky od SK Levice.

Dňa 28. 6. 2000 vzala späť návrh dedička R. Dňa 25. 7. 2000 bolo konanie sudcom JUDr. J. K. uznesením č. k. D 3342/92-216 zastavené; proti ktorému dňa 14. 8. 2000 podala dedička B. odvolanie.

Dňa 17. 8. 2000 bol spis predložený na rozhodnutie KS Nitra. Dňa 31. 8. 2000 odvolací súd uznesením č. k. 9 Co 332/00-220 potvrdil rozhodnutie súdu 1. stupňa a spis vrátil súdu dňa 15. 11. 2000.

Dňa 28. 12. 2000 bola sudcom JUDr. K. vyznačená právoplatnosť dňom 8. 12. 2000. Dňa 10. 1. 2001 podala dedička B. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie. Po odstránení vád dovolania bol spis predložený dňa 26. 2. 2001 Najvyššiemu súdu SR. NS SR rozhodnutím č. k. 5 Cdo 23/2001 zo dňa 26. 4. 2001 zrušil rozhodnutia oboch súdov a spis vrátil OS Levice dňa 22. 5. 2001.

Dňa 1. 8. 2001 bolo uznesenie dovolacieho súdu doručované dedičom súdom, za ktorý konala sudkyňa Mgr. G.

Dňa 6. 3. 2002 súd vydal poverenie pre JUDr. Y. A., zapísal vec do reg. v roku 2002 pod sp. zn. D 500/2002 a predložil spis súdnej komisárke.

V konaní sa pokračovalo pod sp. zn. D 500/2002: Dňa 23. 5. 2002 podala JUDr. A. vyjadrenie k zaujatosti. Dňa 19. 7. 2002 si vyžiadal spis odvolací súd k svojmu číslu 6 Co 354/01. Dňa 16. 8. 2002 súd uznesením č. k. D 500/2002-3 rozhodol že JUDr. A. nie je vylúčená z úkonov.

Dňa 28. 8. 2002 bol spis zaslaný KS Nitra k nahliadnutiu k číslu 6 Co 354/2001. Dňa 21. 11. 2002 bol spis vrátený z KS Nitra a súčasne predložený Mgr. G. Dňa 28. 11. 2003 spis zaslaný JUDr. A. na ďalšie konanie, u ktorej sa bez úkonu nachádzal do 23. 6. 2004, kedy bol spis znovu pridelený JUDr. I.

Dňa 23. 6. 2004 bola vec pridelená JUDr. I. (v súlade s listom NK SR z 2. 6. 2004 č. 1200/2004 - Spr. 536/04 - v zmysle ktorého na dobu pozastavenia výkonu notárskeho úradu JUDr. A. bola ustanovená zástupkyňa JUDr. I.).

Dňa 12. 8. 2008 bol spis D 500/02 vrátený súdu súdnou komisárkou z dôvodu, že vec jej súdom bola už odňatá.

Dňa 13. 8. 2004 bola vec pridelená na ďalšie konanie súdnej komisárke JUDr. S. H. Odo dňa 23. 8. 2004 sa spis nachádzal u súdnej komisárky JUDr. H. Od 29. 10. 2004 do 25. 1. 2005 súdna komisárka zabezpečovala do spisu listinné dôkazy,   vyjadrovala   sa   súdu   k postupu   konania,   žiadané   doklady   boli   od   inštitúcií predložené.

Dňa 31. 3. 2005 vytýčené pojednávanie, na ktoré sa nedostavila dedička B. - zásielku v odbernej lehote neprevzala.

Dňa   16.   5.   2005   bolo   vytýčené   pojednávanie   na   deň   17.   6.   2005,   kedy   súdna komisárka rozhodla na čl. 54-56.

Dňa   7.   7.   2005   spis   predložený   OS   Levice   s návrhom   uznesenia   a vec   bola generátorom pridelená sudkyni JUDr. Ľ. C. na ďalšie konanie.

Dňa 4. 8. 2005 sudkyňa žiadala správy zo SLSP a. s. Bratislava a SK Levice, ktoré doplnila dňa 2. 9. 2005.

Dňa 16. 9. 2005 sudkyňa urgovala SK Levice na vybavenie dožiadania, dňa 20. 9. 2000 prišla odpoveď SLSP a. s. Bratislava a 4. 10. 2005 prišli správy z SK Levice. Dňa 17. 10. 2005 bol spis predložený Ústavnému súdu SR k číslu II. ÚS 132/2005, z ktorého bol vrátený dňa 7. 11. 2005.

Dňa 8. 11. 2005 bol spis predložený sudkyni JUDr. C., ktorá prípisom zo dňa 22. 12. 2005 spis vrátila súdnej komisárke JUDr. H., ktorá spis prevzala 12. 1. 2006.

Dňa 6. 6. 2006 bol vykonaný dotaz na SLSP a. s. Bratislava, odpoveď doručená 16. 6. 2006.

Dňa 21. 8. 2006 Ústavný súd žiadal o zaslanie spisu sp. zn. D 500/02. Dňa 25. 9. 2006 bol spis ústavným súdom vrátený všeobecnému súdu. Dňa 13. 10. 2006 spis predložený súdnou komisárkou tunajšieho súdu bez ďalšieho konania s vypracovaným návrhom uznesenia o nadobudnutí dedičstva.

Dňa   26.   10.   2006   realizovaný   prípis   sudkyne   na   Slovenskú   sporiteľnu   a.   s. Bratislava, odpoveď doručená dňa 6. 11. 2006.

Na č. 1. 239 - 249 spisu je pripojený nález ÚS SR č. k. II ÚS 132/05 zo dňa 14. 9. 2006 týkajúci sa sťažnosti dedičky B.

Dňa   12.   12.   2006   spis   predložený   zákonnej   sudkyni,   ktorá   prípisom   spis   vrátila súdnej   komisárke   na   doplnenie   konania,   lebo   neboli   dané   predpoklady   pre   vydanie rozhodnutia a návrh uznesenia nie je vecne správny.

Dňa 18. 1. 2007 spis vrátený súdnej komisárke. Dňa 30. 4. 2007 súd urguje súdnu komisárku na vybavenie veci. Dňa 4. 5. 2007 žiada dedička B. o zmenu osoby súdneho komisára a dňa 23. 5. 2007 komisárka JUDr. H. súhlasí s odňatím veci.

Dňa 9. 5. 2007 súd vyzýva súdnu komisárku, aby, ak nie je vytýčené pojednávanie, obratom predložila spis D 500/02.

Dňa 11. 5. 2007 spis vrátený súdu súdnou komisárkou. Dňa   31.   5.   2007   súd   oznamuje   dedičom,   že   vec   bola   odňatá   súdnej   komisárke JUDr. H.

Dňa 18. 6. 2007 bola vec náhodným výberom pridelená súdnej komisárke JUDr. Y. H. a dňa 19. 6. 2007 jej súd vydal poverenie.

Dňa 2. 7. 2007 bolo súdnou komisárkou vytýčené pojednávanie na deň 24. 7. 2007, ktoré sa vykonalo.

Dňa 26. 7. 2007 bol spis zaslaný notárkou súdu s uznesením o prerušení konania a odkázaní dedičky R. B. na podanie občiansko-právnej žaloby.

Dňa 10. 8. 2007 bol spis vrátený súdom súdnej komisárke na pokračovanie v konaní, nakoľko nie sú dané podmienky pre procesný postup podľa § 175k ods. 2 O. s. p.

Dňa 12. 9. 2007 bol vytýčený termín výsluchu dedičky B. na deň 27. 9. 2007 ako aj výzva na predloženie dokladov (adresovaná B. K. týkajúca sa sporného traktora).

Dňa 27. 9. 2007 dedič K. zaslal žiadané doklady. Dňa 1. 10. 2007 vyhotovená zápisnica o výsluchu splnomocneného zástupcu dedičky B. Dňa 9. 10. 2007 komisárka urguje Dopravný inšpektorát Levice. Dňa 12. 10. 2007 splnomocnený zástupca dedičky B. navrhuje prejednať v dedičskom konaní ďalšiu spornú hnuteľnú vec.

Dňa 16. 11. 2007 bol vytýčený termín pojednávania na deň 6. 12. 2007, ktoré sa uskutočnilo   a súdna   komisárka   dňa   7.   12.   2007   predložila   spis   OS   Levice   s návrhom uznesenia podľa § 175q ods. 1 písm. d) O. s. p.

Dňa 7. 12. 2007 spis predložený zákonnému sudcovi, ktorý uznesenie č. D 500/02- 316 podpísal dňa 18. 12. 2007. Dňa 20. 12. 2007 bolo uznesenie doručované účastníkom konania.

V dôsledku odvolania dedičky B. proti uzneseniu D 500/2002-316 zo dňa 18. 12. 2007   bol   spis   predložený   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie,   ktorý   vo   veci   rozhodol uznesením č. k. 7 CoD/2/2008-354 dňa 30. 5. 2008 a spis vrátil súdu prvého stupňa dňa 17. 7. 2008. Rozhodnutie sa v súčasnosti doručuje účastníkom dedičského konania.“

Sťažovateľ zároveň uviedol, že „postup okresného súdu už preskúmal Ústavný súd v konaní č. k. II. ÚS 132/2005 na základe sťažnosti R. B. a v konaní II. ÚS 129/2007 na základe sťažnosti Ing. A. R., pričom v oboch nálezoch skonštatoval porušenie základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a sťažovateľkám priznal nemajetkovú ujmu. Po vydaní nálezov ústavného súdu treba konštatovať, že okresný súd koná vo veci priebežne v období, v ktorom dedičstvo prejednáva   poverená   súdna   komisárka   JUDr.   Y.   H.   a za   všeobecný   súd   koná   zákonná sudkyňa JUDr. C., pričom v tomto období sa doručuje účastníkom konania rozhodnutie odvolacieho súdu.“.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   rozhodol,   že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 500/2002 (pôvodne vedenom pod sp. zn. D 3342/92) bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. D 500/2002 konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 4 979,09 € (150 000 Sk) a úhradu trov konania v sume 223,53 € (6 734 Sk).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom   prerokovaní návrhu je tiež posúdiť,   či   tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti návrhu   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva, ktoré označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a základných   právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu, ako aj zo súvisiacich spisov ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 132/05 a II. ÚS 129/07 zistil v zásade rovnaké skutočnosti, ako vo svojej sťažnosti   uviedol   sťažovateľ.   Navyše   ústavný   súd   zistil,   že   uznesenie   Krajského   súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 CoD 2/2008 z 30. mája 2008 vo veci odvolania dedičky R. B. proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. D 500/2002 z 18. decembra 2007, ktorým predmetné uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, bolo sťažovateľovi doručené 24. júla 2008. Dedičské konanie po poručiteľovi z dôvodu doručovania zásielky ďalšej dedičke Ing. A. R. prostredníctvom Mestskej polície v Banskej Bystrici nadobudlo právoplatnosť 8. septembra 2008.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   (IV.   ÚS   96/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 212/06, IV. ÚS 103/07) sa ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) trvalo.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd pri skúmaní porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o porušení tohto základného práva (IV. ÚS 226/04).

Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (IV. ÚS 103/07).

Z uvedených právnych názorov a východísk ústavný súd vychádzal pri posudzovaní opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa.

Ústavný súd v súvislosti so svojimi skutkovými zisteniami konštatuje, že v čase, keď bola   sťažnosť   sťažovateľa   doručená   ústavnému   súdu,   t.   j.   8.   augusta   2008,   už   bol odstránený stav právnej neistoty,   v ktorom   sa   sťažovateľ nachádzal po celý čas trvania dodatočného   dedičského   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   D   500/2002 (pôvodne vedeného pod sp. zn. D 3342/92). V danom prípade označené konanie okresného súdu   skončilo   18. decembra   2007,   keď   okresný   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   rozhodol o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi. Hoci proti predmetnému uzneseniu podala ďalšia dedička R. B. odvolanie a vec bola postúpená na rozhodnutie odvolaciemu krajskému súdu, k namietaným   zbytočným   prieťahom   už   odo   dňa   vydania   tohto   uznesenia,   resp.   od doručenia jeho písomného vyhotovenia (2. januára 2008) nemohlo zo strany okresného súdu dochádzať.   Krajský   súd   odvolanie   dedičky   R.   B.   posúdil   ako   nedôvodné   a predmetné uznesenie okresného   súdu   potvrdil   ako vecne správne uznesením   sp.   zn. 7 CoD 2/2008 z 30. mája 2008. Predmetné uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 24. júla 2008.   Sťažovateľ   sa   obrátil   na   ústavný   súd   so   svojou   sťažnosťou   podaním   doručeným 8. augusta 2008, teda v čase, keď okresný súd už svojím postupom nemohol porušovať jeho označené práva (obdobne IV. ÚS 211/07, IV. 300/07).

Ak   bol sťažovateľ toho názoru, že v označenom konaní dochádza   ku zbytočným prieťahom, mohol sa domáhať ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním sťažnosti ústavnému súdu v takom štádiu tohto súdneho   konania,   v ktorom   sa   ešte   mohol   naplniť   účel   sledovaný   takouto   sťažnosťou, ktorým je podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov namietaného súdneho konania (napr. III. ÚS 61/98). Takto postupovali ďalší dvaja   dedičia,   ktorí   podali   ústavnému   súdu   svoje   sťažnosti   v roku   2005,   resp.   2007 a ústavný súd nálezmi sp. zn. II. ÚS 132/05 zo 14. septembra 2006 a sp. zn. II. ÚS 129/07 z 21. februára 2008 vyslovil porušenie ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom zároveň prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   považuje   sťažnosť   sťažovateľa   za   zjavne neopodstatnenú, a preto ju po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009