znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 96/2012-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. M., B., ktorou sa domáha opätovného prerokovania svojej sťažnosti z 28. júna 2011, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 11 a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súdmi Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. P. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 1. februára 2012 doručené podanie JUDr. P. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorom poukazuje na skutočnosť,   že   III.   senát   ústavného   súdu   13. septembra   2011   na   neverejnom   zasadnutí rozhodol   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   346/2011-18   o   odmietnutí   jeho   sťažnosti   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základných   práv   podľa   čl. 20   a čl.   46   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový   protokol“) „súdmi Slovenskej republiky“, a v nasledovnej   časti   podania   podrobuje   označené   uznesenie   III.   senátu   ústavného   súdu kritickej analýze, na základe ktorej dospieva k záveru, že „Dôvody na odmietnutie mojej sťažnosti neexistovali a neexistujú! Keďže nie sú právne dôvody, potom aké sú skutočné dôvody, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky nechce konať a rozhodnúť o mojej sťažnosti? Žiadam, aby ste sa opäť zaoberali mojou sťažnosťou.“.

Ústavný súd posúdil podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa domáha opätovného prerokovania a rozhodnutia o jeho sťažnosti z 28. júna 2011 doručenej ústavnému súdu 29. júna 2011. Touto sťažnosťou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   dohovoru   a   práva   na   pokojné užívanie majetku   podľa   čl. 1 dodatkového protokolu, pričom   za subjekty, proti   ktorým sťažnosť smeruje, označil Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). V ďalšom texte sťažnosti z 28. júna 2011   sťažovateľ   uvádza,   že „sťažnosť   je   založená“ na   rozsudku   Okresného   súdu Bratislava III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   33   C   38/1999   z   26.   novembra   2008 „o zamietnutí návrhu na náhradu škody“, rozsudku krajského súdu (ako odvolacieho súdu) sp. zn. 9 Co 76/2009 zo 4. marca 2011, ktorým potvrdil označený rozsudok okresného súdu, a uznesení najvyššieho súdu (ako dovolacieho súdu) sp. zn. 5 Cdo 44/2011 z 3. mája 2011, ktorým dovolanie sťažovateľa proti označenému rozsudku krajského súdu odmietol.

Na základe argumentácie uvedenej v tejto sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„a) bolo porušené základné právo sťažovateľa

aa) vlastniť majetok podľa či. 20 Ústavy..., čl. 11 Listiny... a čl. 1 Dodatkového protokolu...,

ab) na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy... a čl. 36 Listiny... a na spravodlivé prerokovanie veci súdom podľa čl. 6 Dohovoru...;

b) prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby opäť konal v kauze náhrady škody

c) priznal sťažovateľovi v súlade.

ca)   s čl.   127 ods.   3 Ústavy...   a   §   56   ods.   4   zákona   č.   38/1993 Z.   z...   finančné zadosťučinenie 1.500,- euro;

cb)   s   §   38   ods.   2   zákona   č.   38/1993   Z.   z...   úplnú   náhradu   trov   konania   pred Ústavným súdom...“

O   sťažnosti   sťažovateľa   z   28.   júna   2011   ústavný   súd   rozhodol   uznesením č.   k.   III.   ÚS   346/2011-18   z   13.   septembra   2011   tak,   že   ju   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že jedným z dôvodov na odmietnutie   návrhu   (sťažnosti)   je jeho   neprípustnosť.   Dôvody   neprípustnosti   návrhu   na začatie konania pred ústavným súdom, a teda aj sťažnosti podľa čl. 127 ods.   1 ústavy ustanovuje zákon o ústavnom súde v § 24.

Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná, c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   sa   domáha,   aby   sa   ústavný   súd   opätovne   zaoberal   jeho   sťažnosťou (z textu zjavne vyplýva, že má na mysli sťažnosť z 28. júna 2011 doručenú ústavnému súdu 29. júna 2011, pozn.), o ktorej už ústavný súd rozhodol uznesením č. k. III. ÚS 346/2011-18 z   13.   septembra   2011   tak,   že   ju   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú,   pričom   z   textu odôvodnenia tohto uznesenia zjavne vyplýva, že v ňom nerozhodoval len o podmienkach konania.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   konštatoval,   že (opakovaná)   sťažnosť   sťažovateľa   doručená   ústavnému   súdu   1.   februára   2012   je neprípustná, a preto ju z tohto dôvodu podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 24. februára 2012