znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 96/07-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2007 predbežne prerokoval   sťažnosť   V. K.,   T.,   zastúpeného advokátom JUDr.   J. K., K.,   pre namietané porušenie jeho základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Mestského zastupiteľstva v Martine č. 101/06 z 27. júla 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra 2006 osobne doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. K., K., pre namietané porušenie jeho základného práva zúčastňovať sa na správe verejných   vecí   priamo   alebo   slobodnou   voľbou   svojich   zástupcov   podľa   čl.   30   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Mestského   zastupiteľstva v Martine č. 101/06 z 27. júla 2006 (ďalej len „namietané uznesenie“).

Sťažovateľ je obyvateľom mestskej časti Martin - Tomčany. Tvrdí, že už od vzniku Slovenskej republiky a pričlenenia obce Tomčany k mestu Martin nemá táto mestská časť „svojho poslanca v mestskom zastupiteľstve“, čím dochádza k porušovaniu čl. 30 ústavy a § 9   ods.   4   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o   voľbách   do   orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/1990 Zb.“).

Namietaným   uznesením   Mestské   zastupiteľstvo   v Martine   (ďalej   len   „mestské zastupiteľstvo“) okrem iného určilo (v bode II tohto uznesenia) počet poslancov mestského zastupiteľstva na volebné obdobie 2006 - 2010 a volebné obvody pre voľby do mestského zastupiteľstva na volebné obdobie 2006 - 2010 vrátane počtu mandátov volených v každom z určených volebných obvodov.

Mestská časť Tomčany bola zaradená do volebného obvodu č. 1: Martin - Ľadoveň - Jahodníky - Tomčany so siedmimi mandátmi.

Namietané   uznesenie   v bode   II   podľa   sťažovateľa   naďalej   udržiava   uvedený protiprávny   a   protiústavný   stav   a porušuje   §   9   ods.   4   zákona   č.   346/1990   Zb.,   ako   aj sťažovateľovo základné právo zaručené v čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby vo veci jeho sťažnosti ústavný súd takto rozhodol:

„... a.) Uznesenie mestského zastupiteľstva Martin č. 101/06 zo dňa 27. 7. 2006 o voľbách do mestského zastupiteľstva v Martine na volebné obdobie rokov 2006 - 2010 v bode II porušuje základné práva V. K., obyvateľa mestskej časti Martin - Tomčany, - čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj ods. č 4 §-u 9 zákona číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samospráv obcí, preto ho Ústavný súd Slovenskej republiky v časti II. zrušuje.

b.) Ústavný súd ukladá MsZ v Martine v novom uznesení pre voľby do orgánov samospráv obcí v súlade s čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky a ods. 4 § - u 9 zákona NR SR č. 346/1990 Zb., v mestskej časti Tomčany zabezpečiť súlad citovaných zákonov.

Nakoľko mestské zastupiteľstvo v Martine v bode II - uznesenia č. 101/06 porušilo základné práva V. K., obyvateľa mestskej časti Tomčany, rozhodol Ústavný súd tak, ako je to uvedené v bode a.)., b.) výrokovej časti....“

Sťažovateľ   pripojil   k sťažnosti   kópiu   textu   namietaného   uznesenia,   v ktorom   sa okrem iného uvádza:

„Mestské zastupiteľstvo v Martine... II schvaľuje a/ v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien na volebné obdobie 2006-2010 31 /slovom tridsaťjeden/ poslancov Mestského zastupiteľstva v Martine

b/ v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších zmien pre voľby do Mestského zastupiteľstva v Martine na volebné obdobie 2006-2010 7 /slovom sedem/ volebných obvodov: 1. Martin - Ľadoveň - Jahodníky - Tomčany 7 2. Martin - Stred 4 3. Martin - Sever 4 4. Martin - Košúty 3 5. Martin - Priekopa 5 6. Martin - Záturčie 4 7. Martin - Podháj - Stráne 4...“.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   vyjadrilo   Mesto   Martin prostredníctvom svojho primátora listom z 12. septembra 2006, v ktorom sa uvádza:«Na základe Vašej výzvy dáva Mesto Martin k sťažnosti sťažovateľa V. K. o zrušenie uznesenia Mestského zastupiteľstva v Martine č. 101/06 zo dňa 27. 7. 2006 nasledovné stanovisko. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien v ust. § 11 stanovuje, že obecné (mestské) zastupiteľstvo na konkrétne volebné obdobie na voľby do orgánov samosprávy obcí určí počet poslancov, ktorí budú volení na nasledujúce volebné obdobie.

Zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších zmien v zmysle ust. § 9 ods. 1 určuje, že pre voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev sa   v   každej   obci   utvoria   viacmandátové   volebné   obvody,   v   ktorých   sa   volia   poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce; v mestách ktoré sa členia na mestské časti možno utvoriť aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti pripadá iba jeden poslanec. Ust. § 9 ods. 3 - volebné obvody a počet poslancov v nich určí obecné (mestské) zastupiteľstvo a zverejní ich najneskôr do 65 dní pred dňom volieb.

Tak,   ako   to   ukladali   citované   zákony   Mestské   zastupiteľstvo   v   Martine   prijalo uznesenie   č.   101/06,   ktorým   určilo   volebné   obvody   a   počet   poslancov   v   nich,   celkom 31 poslancov a 7 volebných obvodov.

Mestská časť Tomčany bola zaradená do volebného obvodu č. 1 Martin - Ľadoveň - Jahodníky   -   Tomčany   a   to   z   dôvodu,   že   časť   Tomčany   nespĺňala   podmienku   počtu obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca. Mesto Martin k termínu 30. 6. 2006 malo 58.311 obyvateľov, z toho 47.068 voličov. Pri schválenom počte poslancov 31 pripadalo na jedného poslanca 1 881 obyvateľov, z toho 1 518 voličov. Mestská časť Tomčany mala k uvedenému termínu 183 obyvateľov, z toho 147 voličov.

V zmysle komentára k zákonu o voľbách do orgánov samosprávy obcí vydaného pre potreby samosprávy ku konaniu volieb v roku 2002 (platí i pre voľby 2006, nakoľko zákon nebol novelizovaný) ust. § 9 je uvedené:

„Jednomandátový volebný obvod v mestskej časti možno utvoriť iba v tom prípade ak počet   obyvateľov   konkrétnej   mestskej   časti   zodpovedá   zistenému   počtu   obyvateľov   na jedného poslanca. Ak je počet obyvateľov mestskej časti menší, volebný obvod vytvoriť nemožno, pretože by došlo k porušeniu ústavného princípu rovnosti.“

Dôkaz: fotokópia ust. § 9 s komentárom. V článku 30 ústavy na ktorý sa sťažovateľ odvoláva je okrem iného uvedené: Ods. 1 Občania   majú   právo   zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí   priamo   alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Ods. 4

Občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup   k   voleným   a   iným   verejným funkciám.

Podľa   nášho   názoru   má   sťažovateľ   právo   v   zmysle   citovaného   článku   ústavy zúčastniť sa na správe verejných vecí a to jednak ako volič a jednak ako kandidát (nezávislý resp.   ma   kandidátke   politickej   strany)   na   poslanca   mestského   zastupiteľstva   alebo   na primátora.

Domnievame sa, že uvedené uznesenie Mestského zastupiteľstva v Martine č. 101/06 bolo prijaté v súlade s platnými zákonmi SR. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti považujeme sťažnosť sťažovateľa za bezdôvodnú a žiadame, aby súd túto sťažnosť v celom rozsahu zamietol.»

Ústavný súd si k stanovisku Mesta Martin vyžiadal vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 30. marca 2007. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:

„Môj klient, V. K. navrhoval uznesenie MsZ č. 101/06 zrušiť preto, že odporuje ods. (1) a (4) § 9 Zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do obecných zastupiteľstiev, lebo porušuje citovaný   čl.   30   Ústavy   Slovenskej   republiky   v domnení,   že   mesto   Martin   schváli   nové všeobecne platné nariadenie a vytvorí jednomandátový volebný obvod pre mestskú časť Tomčany a naplní tak literu zákona bez zmeny počtov poslancov mestského zastupiteľstva. Sťažovateľ chcel tak zabrániť prípadnej sťažnosti na porušenie zákona po voľbách, ktoré sa uskutočnili dňa 2. decembra 2006.

Nakoľko do   vykonaných volieb Ústavný   súd   o zrušení   citovaného uznesenia   MsZ Martin nerozhodol, pán V. K. sa s ďalšou sťažnosťou obrátil na Ústavný súd dňa 4. 12. 2006 a navrhol Ústavnému súdu vyhlásiť voľby do mestského zastupiteľstva v Martine dňa 2. 12. 2006 za neplatné, ich výsledky zrušiť, lebo neboli vykonané podľa ods. (1) a (4) § 9 zákona SNR č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

S týmto právnym problémom sa obyvatelia Tomčian nedokázali vyrovnať už od roku 1990, ako je to uvedené v sťažnosti podanej na ÚS SR dňa 4. 12. 2006, prosia preto Váš ctený súd rozhodnúť tak, ako navrhujeme v sťažnosti podanej na Vašom súde dňa 4. 12. 2006, ktorú sme podali k predmetnej veci.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania. Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podstata sťažovateľom namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 30 ods.   1   ústavy   spočíva   v tvrdení,   že   nevytvorením   samostatného   volebného   obvodu   pre mestskú časť Tomčany pre voľby do mestského zastupiteľstva na volebné obdobie rokov 2006 - 2010 (k čomu malo podľa sťažovateľa dôjsť podľa § 9 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb.) dochádza k vytvoreniu stavu vylučujúcemu, resp. podstatne sťažujúcemu možnosť, aby za   poslanca   mestského   zastupiteľstva   bol   zvolený   kandidát   s trvalým   pobytom   v tejto mestskej časti.

Zo stanoviska Mesta Martin vyplýva, že mestské zastupiteľstvo pri určení volebných obvodov pre voľby do mestského zastupiteľstva na volebné obdobie rokov 2006 - 2010 a pri určení   počtu   mandátov   v nich   volených   postupovalo   v zmysle   §   9   ods.   1,   3   zákona č. 346/1990 Zb. a v zmysle § 11 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom   zriadení   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č.   369/1990   Zb.“) prihliadajúc   k zachovaniu   pomeru   počtu   mandátov   k počtu   obyvateľov   vo   volebných obvodoch. Mestská časť Tomčany bola zaradená do spoločného volebného obvodu č. 1: Martin - Ľadoveň - Jahodníky - Tomčany, pretože počet jej obyvateľov (183 z toho 147 voličov) nedosahoval počet obyvateľov pripadajúci v priemere na jeden mandát v mestskom zastupiteľstve (1881 obyvateľov z toho 1518 voličov, pri počte obyvateľov Mesta Martin k 30. júnu 2006 - 58 311, z toho 47 068 voličov v pomere k 31 mandátom).

Z vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľa k stanovisku Mesta Martin vyplýva, že sťažovateľ trvá na argumentácii uvedenej v sťažnosti, pričom vzhľadom na časový posun, počas ktorého sa   uskutočnili dňa   2. decembra   2006   voľby do   mestského zastupiteľstva navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil tieto voľby za neplatné, keďže neboli vykonané v súlade so zákonom.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. (...) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na   pohlavie,   rasu,   farbu   pleti,   jazyk,   vieru   a   náboženstvo,   politické,   či   iné   zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa   čl.   69   ods.   2   ústavy   obecné   zastupiteľstvo   tvoria   poslanci   obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce   zložený   z   poslancov   zvolených   v   priamych   voľbách   obyvateľmi   obce.   Volebné pravidlá   upravuje   osobitný   predpis.   Funkčné   obdobie   obecného   zastupiteľstva   sa   končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva na štyri roky.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. počet poslancov obecného zastupiteľstva na celé volebné obdobie určí pred voľbami obecné zastupiteľstvo podľa počtu obyvateľov obce takto:

a) do 40 obyvateľov obce 3 poslanci,

b) od 41 do 500 obyvateľov obce 3 až 5 poslancov,

c) od 501 do 1 000 obyvateľov obce 5 až 7 poslancov,

d) od 1 001 do 3 000 obyvateľov obce 7 až 9 poslancov,

e) od 3 001 do 5 000 obyvateľov obce 9 až 11 poslancov,

f) od 5 001 do 10 000 obyvateľov obce 11 až 13 poslancov,

g) od 10 001 do 20 000 obyvateľov obce 13 až 19 poslancov,

h) od 20 001 do 50 000 obyvateľov obce 15 až 25 poslancov,

i) od 50 001 do 100 000 obyvateľov obce 19 až 31 poslancov,

j) nad 100 000 obyvateľov obce 23 až 41 poslancov.

Podľa   §   9   ods.   1   zákona   č.   346/1990   Zb.   pre   voľby   do   obecných   (mestských) zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce, najviac však 12 poslancov v jednom volebnom obvode; v mestách, ktoré sa členia na mestské časti, možno utvoriť aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti pripadá iba jeden poslanec.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. v obci, v ktorej sa má zvoliť 12 alebo menej poslancov, môže sa utvoriť iba jeden volebný obvod.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 346/1990 Zb. volebné obvody a počet poslancov v nich podľa   odseku   1   alebo   odseku   2   určí   obecné   (mestské)   zastupiteľstvo   a   zverejní   ich najneskôr 65 dní pred dňom volieb.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb. v meste, ktoré sa člení na mestské časti, hranice volebných obvodov nesmú presiahnuť hranice mestských častí.

Podľa   §   24   ods.   1   zákona   369/1990   Zb.   mestské   zastupiteľstvo   je   orgánom samosprávy mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o obecnom zastupiteľstve. Okrem toho mestské zastupiteľstvo najmä

a) rozhoduje o zriadení výborov v mestských častiach a o vymedzení ich oprávnení, b) ustanovuje erb mesta, vlajku mesta, pečať mesta, prípadne znelku mesta, c) schvaľuje štatút mesta.

Sťažovateľ sa domáha ústavnej ochrany svojho základného práva zúčastňovať sa na správe   verejných   veci   priamo,   alebo   nepriamo   voľbou   svojho   zástupcu   v mestskom zastupiteľstve, ktoré je ustanovené v čl. 30 ods. 1 prvej vete ústavy. Ústavný súd zároveň konštatoval,   že   zo   sťažnosti   zjavne   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   nedomáha   vyslovenia porušenia základného práva, ktoré je ustanovené v čl. 30 ods. 1 druhej vete ústavy, keďže toto je garantované cudzincom, pričom sťažovateľ je občanom Slovenskej republiky.

Ustanovenie čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy zaručuje občanom Slovenskej republiky priamu účasť na rozhodovaní o otázkach verejného záujmu na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej   úrovni   (napr.   hlasovaním   v celoštátnom   referende,   v ľudovom   hlasovaní o odvolaní prezidenta, v miestnom referende a pod.) a zároveň im zaručuje aktívne volebné právo. Pasívne volebné právo garantuje občanom čl. 30 ods. 4 ústavy.

Ústavou garantované atribúty (kvalita) volebného práva sú vymedzené v čl. 30 ods. 3 ústavy (pokiaľ ide o volebné právo všeobecne) a zároveň špecificky vo vzťahu k voľbám do orgánov územnej samosprávy v čl. 69 ods. 2, 3, 5 a 6 ústavy (v danom prípade je právne relevantný odsek 2 označeného článku ústavy). Z uvedených ustanovení ústavy a v spojení s princípom demokratického a právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy), s princípom rovnosti ľudí v dôstojnosti aj v právach, ako aj v súlade s ústavným princípom zákazu diskriminácie (čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy) vyplýva ústavná požiadavka, aby sa voľby poslancov obecného (mestského)   zastupiteľstva   uskutočnili   na   základe   všeobecného,   rovného   a priameho volebného práva s tajným hlasovaním.

Rovnosť volebného práva sa všeobecne chápe nielen ako požiadavka, aby každý občan mal pri výkone volebného práva rovnaké postavenie, ale tiež ako požiadavka, aby každému voličovi pri rozhodovaní patril jeden hlas, resp. rovnaký počet hlasov ako iným voličom a tento jeho hlas (hlasy) mal rovnakú váhu vo vzťahu k hlasom ostatných voličov, a aby sa každý volič mohol za rovnakých podmienok uchádzať o zvolenie a mal rovnakú šancu na získanie poslaneckého (príp. iného) mandátu.

Rovnosť   volebného práva   je   pritom   nepochybne iba   jedným   z mnohých   výrazov podstatne širšie ponímanej rovnosti občanov (mutatis mutandis PL. ÚS 19/98).

Z čl.   152   ods.   4   ústavy   („Výklad   a   uplatňovanie   ústavných   zákonov,   zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“) možno vyvodiť povinnosť mestského zastupiteľstva vytvoriť volebné obvody v meste s takým počtom obyvateľov, aby každý občan mal (približne) rovnakú príležitosť ovplyvniť výsledok volieb, ak uplatní svoje právo zúčastniť sa na správe vecí verejných voľbou svojich zástupcov, alebo ak uplatní ústavou zaručené právo uchádzať sa o prístup k volenej funkcie poslanca mestského   zastupiteľstva,   aby   mal   (približne)   rovnakú   šancu   na   získanie   poslaneckého mandátu.

Pre   voľby   do   orgánov   samosprávy   obcí   čl.   30   ústavy   konkretizuje   §   9   zákona č. 346/1990   Zb.,   v   ktorého   odseku   1   sa   uvádza:   „Pre   voľby   do   obecných   (mestských) zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci   obecného   (mestského)   zastupiteľstva   pomerne   k počtu   obyvateľov   obce...“ Z citovaného   ustanovenia   vyplýva,   že   zákon   požaduje   zabezpečiť   pri   tvorbe   volebných obvodov   potenciálnu   rovnosť   aktívneho   i   pasívneho   volebného   práva,   keďže   ukladá vytvoriť   volebné   obvody   a   určiť   počty   v nich   volených   poslancov   pomerne   k   počtu obyvateľov, t. j. tak, aby na poslanecké mandáty pripadajúce na jednotlivé volebné obvody pripadal približne rovnaký počet obyvateľov obce. Počet poslancov volených v jednotlivých volebných obvodoch pri takejto konštrukcii zákona nie je závislý od faktickej účasti vo voľbách, čo môže potenciálne vyvolať faktickú nerovnosť aktívneho i pasívneho volebného práva. Aj takáto rovnosť potenciality aktívneho i pasívneho volebného práva však vyhovuje čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy.

Z uvedeného vyplýva, že zákon č. 346/1990 Zb. ukladá vytvoriť volebné obvody a určiť počty poslancov, ktorí v nich majú byť zvolení tak, aby každému poslaneckému mandátu   zodpovedal   približne   rovnaký   počet   obyvateľov   obce   s   trvalým   pobytom   vo volebnom obvode. Obecné zastupiteľstvo môže pri stanovení volebných obvodov i počtov v nich   volených   poslancov   uplatniť   iné   kritériá,   ale   len   vtedy,   ak   neohrozia   približnú rovnakosť počtu obyvateľov pripadajúcich na každý poslanecký mandát. Veľké rozdiely v počte občanov pripadajúcich na jeden poslanecký mandát v rôznych volebných obvodoch pre   voľby   do   toho   istého   zastupiteľského   zboru   nemôžu   ospravedlniť   nijaké   dôvody. Zákonná formulácia „...pomerne k počtu obyvateľov obce...“ v spojení s čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy   neznamená   úplnú   rovnakosť   počtu   obyvateľov   obce   pripadajúcich   na   každý poslanecký mandát, keďže túto nie je spravidla možné reálne dosiahnuť. Preto ide skôr o ústavnú   a zákonnú   požiadavku,   aby   na   každý   poslanecký   mandát   pripadal   približne rovnaký počet obyvateľov obce.

Pokiaľ rozdiely v počte obyvateľov pripadajúcich na jeden poslanecký mandát v tom istom   mestskom   zastupiteľstve   podmienku   pomernosti   nespĺňajú,   dochádza   k porušeniu rovnosti aktívneho i pasívneho volebného práva garantovanej v čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy, ako aj k porušeniu § 9 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb. ukladajúcemu obecným (mestským) zastupiteľstvám   utvoriť   volebné   obvody   „pomerne   k počtu   obyvateľov   obce“.   Táto formulácia v spojení čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy znamená, že na každého poslanca toho istého mestského zastupiteľstva má pripadať bez ohľadu na volebný obvod, v ktorom kandidoval, približne rovnaký počet obyvateľov (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99).

Z § 9 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb. vyplýva požiadavka, aby sa v meste, ktoré sa člení na mestské časti, vytvorili hranice volebných obvodov tak, aby nepresahovali hranice mestských častí. Účel tohto ustanovenia možno vidieť okrem iného v tom, aby sa vytvorili podmienky   na   to,   aby   príslušnú   mestskú   časť   v   mestskom   zastupiteľstve   zastupoval poslanec (poslanci) zvolený obyvateľmi tejto mestskej časti. Ústavný súd nespochybňuje, že záujem   obyvateľov   mestskej   časti   mať   v mestskom   zastupiteľstve   „svojho“   poslanca (poslanca   nimi   zvoleného)   má   charakter   legitímneho   verejného   záujmu.   Zároveň   ale pripomína, že pri vytváraní volebných obvodov v podmienkach konkrétneho mesta sa môže tento záujem dostať do rozporu s iným verejným záujmom, ktorým je garantovanie rovnosti volebného   práva.   Rovnosť   volebného   práva   má   charakter   ústavného   princípu,   ktorý   je chránený priamo ústavou, pričom vzhľadom na postavenie ústavy ako základného zákona štátu   musí   mať   intenzita   jeho   ochrany   prednosť   pred   ochranou   akéhokoľvek   iného verejného záujmu, ktorý nemá ústavnú relevanciu, t. j. v danom prípade záujmu obyvateľov mestskej časti mať v mestskom zastupiteľstve „svojho“ poslanca.

Podľa   čl.   152   ods.   4   ústavy   sú   všetky   orgány   verejnej   moci   povinné   vykladať a uplatňovať   zákony   a ich   jednotlivé   ustanovenia   v súlade   s ústavou.   V   konkrétnych okolnostiach, keď výklad súvisiacich právnych noriem v danom prípade § 9 ods. 1 a § 9 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb. môže viesť k rôznym výsledkom, ktoré sú vo vnútornom rozpore,   sa   musí   uprednostniť   taký   výklad,   ktorý   je   v súlade   s   ústavou   a zároveň zabezpečuje   dôslednú   ochranu   (priamo)   ústavou   chráneného   verejného   záujmu,   či   inej verejnej   hodnoty,   v danom   prípade   princípu   rovnosti   volebného   práva.   Vyplýva   to   zo zásady ústavne konformného výkladu, ktorú ústavný súd štandardne uplatňuje vo svojej doterajšej judikatúre (napr. PL. ÚS 15/98, alebo II. ÚS 148/06).

Vytvorenie   samostatného   volebného   obvodu   v mestskej   časti   Tomčany   by v podmienkach Mesta Martin znamenalo vytvorenie stavu, v rámci ktorého by na jeden poslanecký mandát v mestskom zastupiteľstve volený v takomto volebnom obvode pripadlo 183   obyvateľov   oproti   1881   obyvateľom   pripadajúcim   na   jeden   volený   mandát   podľa celomestského   priemeru.   Tento   nepomer   (1/10)   by   sa   ešte   zväčšil   v prípade   zriadenia viacmandátového   samostatného   volebného   obvodu   v tejto   mestskej   časti.   Vytvorenie samostatného   volebného   obvodu   v mestskej   časti   Tomčany   pre   voľby   do   mestského zastupiteľstva na volebné obdobie 2006 - 2010 v súlade s legitímnym verejným záujmom zastúpenia   malých   mestských   častí   v mestskom   zastupiteľstve,   by   teda   v podmienkach Mesta   Martin   viedlo   k protiústavným   dôsledkom   spočívajúcim   v porušení   rovnosti aktívneho i pasívneho volebného práva výslovne garantovanej v čl. 69 ods.   2 a v čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy.

Článok 30 ods. 1 ústavy garantuje ochranu základnému právu zúčastňovať sa na správe   verejných   vecí   priamo   alebo   slobodnou   voľbou   svojich   zástupcov   vo   vzťahu k občanom   Slovenskej   republiky   ako   jednotlivcom   -   fyzickým   osobám.   Súčasťou   tejto ochrany je aj ústavná garancia rovnosti aktívneho a pasívneho volebného práva. Ochrana poskytovaná rôznym skupinovým záujmom (napr. pokiaľ ide o obyvateľov určitej mestskej časti, prípadne voličov určitej národnosti a pod.) musí rešpektovať tieto ústavné limity tak pokiaľ ide o legislatívou zvolený spôsob a prostriedky, ako aj pokiaľ ide o právnoaplikačnú prax kompetentných orgánov verejnej moci.

Pokiaľ sťažovateľ namietal nezákonnosť II. bodu namietaného uznesenia poukazujúc na § 9 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb., ústavný súd konštatuje, že mestské zastupiteľstvo bolo pri stanovení počtu poslancov na ďalšie volebné obdobie 2006 - 2010 viazané § 11 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. Napriek skutočnosti, že počet obyvateľov mesta Martin sa približuje k dolnej hranici rozpätia stanoveného § 11 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. (od   50   001   do   100   000   obyvateľov)   určilo   mestské   zastupiteľstvo   maximálny   počet poslancov na volebné obdobie 2006 - 2010 prípustný podľa uvedeného ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. (19 až 31 poslancov), v dôsledku čoho na jeden volený mandát pripadá nižší počet obyvateľov, čo je v súlade so záujmom obyvateľov menších mestských častí, aby sa ich prípadný skupinový záujem presadil v rámci konečného volebného výsledku.

Pri takto stanovenom zákonom limitovanom počte volených mandátov bolo ústavnou povinnosťou mestského zastupiteľstva rešpektovať v rámci určenia jednotlivých volebných obvodov   a počtov   mandátov   v nich   volených   ústavou   garantovanú   rovnosť   aktívneho a pasívneho volebného práva vyplývajúcu z čl. 69 ods. 2 a v čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy a v zákonnej rovine premietnutú do znenia § 9 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb.

Podľa čl. 1 ústavy je Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Znakom právneho štátu je vytváranie právnej istoty tak pri prijímaní zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych   predpisov,   ako aj pri   ich   uplatňovaní štátnymi orgánmi (II. ÚS 34/95). Vytváranie právnej istoty v tvorbe a aplikácii práva je požiadavkou, ktorá sa v právnom štáte netýka iba štátnych orgánov. Rovnakou mierou zaväzuje aj orgány územnej samosprávy v ich normotvornej a právnoaplikačnej praxi (II. ÚS 59/97).

Právny   poriadok   Slovenskej   republiky   predstavuje   právny   celok,   ktorý   treba aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých právnych noriem vrátane noriem ústavných. Každé ustanovenie zákona treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné právne normy vrátane noriem ústavných, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná súvislosť.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti návrhu   (sťažnosti)   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom,   či   rozhodnutím   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Pokiaľ   mestské   zastupiteľstvo   postupovalo   popísaným   spôsobom   pri   určení volebných obvodov pre voľby do mestského zastupiteľstva na volebné obdobie 2006 - 2010 vrátane   určenia   počtu   mandátov   volených   v každom   z nich,   neumožňuje   to   vyslovenie záveru, že namietaným postupom mestského zastupiteľstva došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného mu čl. 30 ods. 1 prvou vetou ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   namietaným   uznesením, ktorým sa v súvislosti s určením volebných obvodov pre voľby do mestského zastupiteľstva na   volebné obdobie   2006   –   2010   nezriadil   samostatný   volebný   obvod   v mestskej   časti Tomčany, nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného mu čl. 30 ods. 1 prvou vetou ústavy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   považuje   za   potrebné   upozorniť,   že   v rámci konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je oprávnený rozhodovať o vyhlásení volieb za neplatné tak, ako navrhol právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku, ktoré doručil ústavnému súdu 30. marca 2007. Právomocou vyhlásiť voľby do mestského zastupiteľstva disponuje ústavný súd totiž len v konaní o sťažnostiach podľa čl. 129 ods. 2 ústavy. Bez ohľadu na to, by ale v danom prípade ústavný súd nemohol dospieť k takémuto záveru (t. j. k vyhláseniu volieb za neplatné) ani v konaní o sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy,   pretože   mestské   zastupiteľstvo   v namietanom   uznesení   určilo   volebné   obvody ústavne konformným spôsobom, a preto by z tohto dôvodu nebolo možné hodnotiť voľby poslancov mestského zastupiteľstva ako neústavné a nezákonné.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2007